Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/75/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200544 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017200544.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a sudcov JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: INVESTEX GROUP, s.r.o., Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 36 034 665, právne zastúpený: JUDr. Jaroslav Brada, advokát, Dunajská 58, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného Číslo: 1100302/1/172909/2015/1042 zo dňa 24.04.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 19.05.2015 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného číslo: 1100302/1/172909/2015/1042 vydaného dňa 24.04.2015 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) v spojení s rozhodnutím správcu dane - prvostupňového orgánu verejnej správy - Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej tiež len prvostupňový orgán) číslo: 9601402/5/294774/2015/Bed zo dňa 06.02.2015 (ďalej tiež len prvostupňové rozhodnutie), ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume XX XXX,XX eura na dani z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) za zdaňovacie obdobie apríl 2012. Tiež žiadal priznať právo na náhradu trov konania. Spolu s podaním žaloby žiadal o priznanie odkladu vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia (odkladný účinok podanej žaloby), čomu správny súd vyhovel uznesením č. k. 6S/119/2015-47 zo dňa 26.10.2015. 2. Správny súd pri prejednávaní veci zistil, že na tunajšom súde prebehlo viacero súdnych konaní v skutkovo a právne obdobných veciach, týkajúcich sa vyrubenia rozdielu DPH žalobcovi za obdobie január, február, marec, jún, október a december 2012 a preto v súlade s ust. § 140 SSP poukazuje na tieto rozsudky (ten istý žalobca - INVESTEX GROUP, s. r. o., a totožný predmet konania - preskúmanie zákonnosti správcu dane, ktorý vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie roku 2012 ). Priebeh administratívneho konania a rozhodnutia správnych orgánov. 3. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že správca dane - Daňový úrad Banská Bystrica vykonal na základe oznámenia o daňovej kontrole číslo: 9601402/5/3403900/2013/ GažE zo dňa 15.07.2013 u žalobcu opakovanú daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2012 na základe doručeného podnetu Finančného riaditeľstva SR na vykonanie daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie, za ktoré už bola kontrola vykonaná. 4. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane Protokol č. 9601402/5/3611315/2014/Bed zo dňa 24.07.2014 (ďalej len Protokol), ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole doručený žalobcovi, ktorý sa k zisteniam uvedeným v Protokole písomne vyjadril dňa 18.09.2014. 5. Prvostupňový správny orgán vydal dňa 06.02.2015 rozhodnutie číslo: 9601402/5/294774/2015/Bed, ktorým v zmysle zákona č. 563/2009 Z. z. o správe v znení neskorších predpisov (ďalej len Daňový poriadok) určil žalobcovi rozdiel dane v sume XX XXX,XX eura na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2012, čím znížil nadmerný odpočet zo sumy XXX XXX,XX eura na sumu XXX XXX,XX eura. 6. V dôsledku odvolania podaného žalobcom vo veci rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím číslo: 1100302/1/172909/2015/1042 vydaného dňa 24.04.2015 podľa ustanovenia § 74 ods. 4 Daňového poriadku a potvrdil odvolaním žalobcu napadnuté prvostupňové rozhodnutie, keďže sa stotožnil so závermi správcu dane o tom, že žalobca porušil ustanovenie § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o DPH), v zmysle čoho žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie DPH v celkovej výške XX XXX,XX €. 7. Žalovaný uviedol, že opätovnú daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie apríl 2012 správca dane nevykonal na základe svojej ľubovôle, ale na základe podnetu Finančného riaditeľstva SR a preto nešlo o nezákonný zásah do práv kontrolovaného subjektu (žalobcu). 8. Poukázal na to, že správca dane v konaní zistil, že žalobca si v kontrolovanom období uplatnil právo na odpočítanie DPH vo výške XX XXX,XX € od dodávateľa - Slovenská Ž. D. Y., G.. Y.., U., z dodávateľských faktúr č. 20120155, č. 20120158 za nákup tovaru - náhradné diely elektronického charakteru a zároveň deklaroval dodanie tovaru - náhradné diely elektronického charakteru do iného členského štátu - Y.. G. O. Y.. N.. K.., R.. 9. V rozhodnutí žalovaný došiel k záveru, že žalobca nepreukázal, že v prípade posudzovaných obchodov by došlo k vecnému plneniu, čiže k dodaniu tovaru tak, ako bol deklarovaný predmetnými faktúrami. Správca dane nevykonal len formálnu kontrolu dokladov, ale sa zameral predovšetkým na realitu vecného plnenia vo všetkých vzájomných súvislostiach. Poukázal aj na to, že žalobca a jeho dodávateľ - Y. Ž. D. Y., G.. Y.., boli personálne prepojené v osobe p. Z.. G. U., konateľa žalobcu a zároveň predsedu predstavenstva spoločnosti dodávateľa. 10. Zo skladovej evidencie spoločnosti žalobcu, nákup, predaj a zostatok tovaru v kusoch jednotlivých druhov tovaru správcom dane vyplynulo, že spoločnosti Y. Ž. D. Y., G.. Y.., G. O. Y.. N.. K.., a žalobca si medzi sebou fakturovali niekoľkokrát ten istý druh tovaru v rámci mesiaca apríl 2012. Správca dane mal za to, že bolo jednoznačne preukázané, že spoločnosti Y. Ž. D. Y., G.. Y.., G. O. Y.. N.. K.., R.-O. Y.. Y.. N.. K.., a P.-G. Y.. N.. K.., so zapojením do reťazového obchodu aj so žalobcom si prefakturovávali ten istý tovar len medzi sebou bez toho, aby ho kúpili od inej spoločnosti, alebo predali inej spoločnosti, a teda tento tovar neskončil v skutočnej spotrebe ako náhradný diel elektronického charakteru konečným odberateľom, ale tieto obchodné transakcie prebiehali len fakturačne, bez materiálnej podstaty, za účelom zvyšovania obratu a tým aj bonity jednotlivých spoločností v reťazci. 11. Žalovaný poukázal na zistenia súvisiace s deklarovaným intrakomunitárnym dodaním tovaru na územie Českej republiky v prospech spol. G. O., Y.. N.. K.., s tým, že táto spoločnosť nikdy nemala na adrese I. P. X, R. X - F. prenajaté nebytové priestory a nebola uzatvorená nájomná zmluva s nikým zo spoločnosti G. O., Y.. N.. K.., z čoho je potom zrejmé, že tovar, ktorý žalobca deklaroval v roku 2012 ako intrakomunitárne dodanie tovaru na územie ČR, a ktorý mal byť vyložený na adrese spoločnosti G. O., Y.. N.. K.., R. X - F.Ě., a ktorý bol následne deklarovaný ako dodanie na územie SR, nemohol byť nikdy na uvedenej adrese vyložený a skladovaný, pretože podľa českej daňovej správy, česká odberateľská spoločnosť nevlastnila a ani nemala na uvedenej adrese žiadne vlastné a ani prenajaté podnikateľské priestory, v ktorých by bolo možné reálne deklarovaný tovar skladovať. Mal za evidentné, že ani adresa uvedená v osvedčení o dani pre zdaniteľnú osobu, nezodpovedala sídlu ekonomickej činnosti, a preto daňová správa bola oprávnená považovať tento podnik za fiktívny. 12. V rozhodnutí sa žalovaný zaoberal aj prepravou deklarovaného tovaru, pričom uviedol, že českou daňovou správou bolo zistené, že daný tovar bol spol. G. O. Y.. N.. K.., ďalej predaný - fakturovaný späť na Y. Y. R.-O., Y.. Y.. N.. K.., a P.-G. Y.. N.. K.. Zo zistení správcu dane vyplynulo, že deklarovanú prepravu fakturovaného tovaru v prospech spol. G. O. Y.. N.. K.., motorovým vozidlom Ford Tranzit Ev. č. X. XXX G. nebolo možné považovať za dôveryhodnú, nakoľko vlastník tohto vozidla W. U.Á., J. Q. U. uviedol, že nikoho so spol. žalobcu a G. O. Y.. N.. K.., nepozná a žiadnu prepravu tovaru v prospech týchto spoločností v roku 2012 nevykonal. V danom období roku 2012 vozidlo zapožičal H. U., ktorý uviedol, že predmetné vozidlo nevykonalo žiadnu prepravu pre vyššie uvedené spoločnosti, bolo v nevyhovujúcom technickom stave neschopné medzinárodnej prepravy. 13. Podľa žalovaného z obsahu prvostupňového rozhodnutia nevyplývalo, že by správca dane od žalobcu požadoval doklady, ktoré by on mal zabezpečiť od iného daňového subjektu v kontrolovanom obchodnom reťazci. 14. Žalovaný poukázal na zistenia správcu dane, podľa ktorých žalobca vedel preukázať dodanie náhradných dielov elektronického charakteru len na základe listinných dokladov, avšak nevedel na materiálnej báze vierohodne preukázať reálne dodanie tovaru od spoločnosti Y. Ž. D. Y., G.. Y.. Správca dane preto vykonal rozsiahle šetrenie vo veci a preveroval celý obchodný reťazec za účelom zistenia prvotného dodávateľa tovaru, t. j. zistenie pôvodu tovaru a až po konečného odberateľa, t. j. zistenie konečnej spotreby tovaru. 15. Žalovaný sa stotožnil so závermi správcu dane, podľa ktorých žalobca vierohodnými, overiteľnými dôkazmi nepreukázal, že mu bol tovar dodaný tak, ako to bolo uvedené v dokladoch - faktúrach predložených ku kontrole a že pri týchto tovaroch vznikla dodávateľovi daňová povinnosť a jemu právo na odpočítanie dane. Žaloba. 16. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie žalovaného za nezákonné, dôvodiac nesprávnym právnym posúdením veci ako aj jeho nepreskúmateľnosťou pre nedostatok dôvodov svedčiacich o tom, že tak konal z dôvodu, že chcel získať daňovú výhodu ako aj z dôvodu neuznania ním predložených listinných dôkazov. 17. Namietal opakovanie daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie apríl 2012, keďže prvá kontrola bola ukončená dňom doručenia protokolu dňa 27.06.2012. Opakovanie kontroly predstavuje nadmernú záťaž. 18. Pokladal tvrdenie správcu dane o personálnej prepojenosti spoločností v údajnom reťazci za zavádzajúce, pretože bol personálne prepojený len so spoločnosťou Slovenská Ž.Č. D. Y., G..Y.., U., Y.. C. a s organizačnou zložkou N. (R.Q. E. pôsobí ako zodpovedný zástupca niektorých živností žalobcu) a s ostatnými spoločnosťami nemal nič spoločné. 19. Poukázal na to, že vedel, od koho predmetný tovar kúpil a taktiež vedel, komu tovar predal, a nebolo jeho povinnosťou poznať ostatné podnikateľské subjekty, ktoré sa na obchode v niektorej časovej zóne zúčastnili. S odkazom na judikatúru ESD C-354/03, C-355/03, C-484/03 konštatoval, že každá transakcia musí byť hodnotená samostatne, a teda nemožno na ňu ťaživo prenášať prípadné nedostatky alebo podvod na inom stupni obchodu. Tvrdenie správcu dane o tom, že overoval celý obchodný reťazec a že základné pravidlá DPH musia byť dodržané v celom obchodnom reťazci potom vyhodnotil ako rozporné s uvedenou judikatúrou. Až z Protokolu a preskúmavaných rozhodnutí sa dozvedel, že tovar bol postupne predávaný aj medzi spoločnosťami R.-O., Y.. Y.. N.. K.., D. J., Y.. N.. K.., a P.-G., Y.. N.. K.. 20. Ďalej uviedol, že predmetný tovar kúpil od dodávateľa - spol. Y. Ž.Č. D. Y., G.. Y.., U., a tento objednaný tovar bol dodaný a vyfakturovaný tak, že faktúry obsahujú popis - druh tovaru a taktiež množstvo a dodacie listy, preukazujú dodanie tovaru, faktúry žalobca uhradil bezhotovostným stykom spolu s celou fakturovanou DPH, a teda tým podľa názoru žalobcu nemožno poprieť, že uhradil celú DPH na vstupe v prospech štátu. 21. K preprave tovaru uviedol, že prepravu do Českej republiky zabezpečoval kupujúci a vykonalo ju vozidlo Fiat Ducato Ev. č. X. XXX G., ktoré mala spol. G. O., Y.. N.. K.., v prenájme a nepravdivosť údajov uvádzaných týmto nadobúdateľom tovaru nemôže byť vykladaná na jeho ťarchu. 22. V súvislosti so spochybnením všetkých ním predložených a navrhnutých dôkazov zo strany správcu dane, ktorý tvrdil, že pre preukázanie materiálneho naplnenia, nebolo postačujúce dokladovať obchod len odberateľskými a dodávateľskými faktúrami a dodacími listami, poukázal žalobca na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf 1/2011, podľa ktorého dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne a podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Sžf/10/2012 dôkazné bremeno daňového subjektu, nie je možné vykladať extenzívne na ťarchu daňového subjektu a zaťažiť ho preukázaním skutočností, ktoré svojou účasťou nezabezpečoval. 23. Žalobca ohľadne existencie fakturovaného tovaru tvrdil, že na základe výzvy správcu dane odpovedal, že presná špecifikácia tovaru sa nachádza vo faktúrach a dodacích listoch. Tovar bol nakupovaný od obchodníka, nie od výrobcu, preto bolo možné, že sa jednalo o tovar viacerých výrobcov (pravdepodobne z Ázie), pre lepšiu predstavu o tom, o aký tovar išlo, uviedol, že obdobný tovar v Európe vyrába česká firma P. K.. Zdôraznil, že neuviedol, že P. K. bol výrobcom fakturovaného tovaru, i napriek tomu správca dane sa snaží vyvolať dojem, že žaloba označil menovanú spoločnosť za výrobcu. Správca dane mal k dispozícii odborné vyjadrenie spoločnosti P. K. k fakturovanému tovaru, z ktorého vyplýva, že menovanej spoločnosti je označenie druhu tovaru uvedené na faktúrach známe a podľa použitých kódov sú schopní niektoré súčiastky identifikovať a to, že spoločnosť P. K. nepozná všetky fakturované tovary, ešte neznamená, že ako také neexistovali. Mal za to, že nie je jeho chybou, že výrobca neoznačil svoje výrobky svojím obchodným menom a tovar nakupoval žalobca pre účelové priemyselné využitie tovaru jeho ďalším nadobúdateľom, ako aj za účelom dosiahnutia zisku a tržby, a nie pre značku výrobcu. A to, že správca dane v priebehu kontroly tovar ani cez prehliadač Google nenašiel, nepotvrdzuje, že tovar v čase jeho nákupu a predaja neexistoval. 24. S poukazom na § 43 ods. 1, 5 zákona o DPH, o oslobodení od dane tvrdil, že nadobúdateľ tovaru z ČR spol. G. O., Y.. N.. K.., je osobou identifikovanou pre daň v ČR, o čom svedčí aj overenie IČ DPH cez stránku Finančného riaditeľstva SR a medzi podmienky oslobodenia DPH patrí preukázanie platiteľom nasledovnými dokladmi: kópia faktúry, doklad o odoslaní tovaru - CMR, potvrdením o prijatí - dodací list a inými dokladmi - objednávka, ktoré v danom prípade boli ním predložené. 25. Konštatoval, že správca dane vykonal rozsiahle vyšetrovanie a dospel k záveru, že vierohodným spôsobom nepreukázal, že zákonné podmienky na odpočítanie DPH zo strany platiteľa boli splnené, naopak žalobca vyjadril názor, že predložil všetko, čo sa od neho ako platiteľa dane na preukázanie materiálneho plnenia požadovalo. 26. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného v napadnutom rozhodnutí, v ktorom spochybnil správca dane existenciu tovaru, ktorý mal byť predmetom obchodovania, a uviedol, že on predal nakúpený tovar so ziskom. 27. Bol názoru, že nemožno použiť ako argument v jeho neprospech, že spol. R.-O., Y.. Y. N..K.., a P.-G. Y..N..K.., ako nadobúdatelia tovaru, si nesplnili svoje záväzky a faktúry neuhradili a bezpredmetné pre žalobcu bolo aj to, že tieto spoločnosti tovar nadobudli za rovnakú cenu, t. j. s nulovou maržou. Žalobca uviedol, že nevie ovplyvniť stanovenie ceny tovaru jeho nepriamymi obchodnými partnermi a on tovar vždy predal s maržou. 28. S odkazom na vyššie uvedené žalobca vyhodnotil rozhodnutie správcu dane ako rozhodnutie nemajúce oporu v zákone, pretože správca dane na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym záverom a nesprávne vyhodnotil konanie žalobcu ako zneužívajúce, v dôsledku čoho neprihliadal k právnym úkonom preukazujúcim objednanie, dodanie tovaru či jeho fakturáciu. V nadväznosti na to, považoval rozhodnutie žalovaného aj za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov svedčiacich o tom, že žalobca chcel získať daňovú výhodu a ako aj neuznania listinných dôkazov predložených žalobcom. Vyjadrenie žalovaného. 29. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 19.06.2015 a navrhol ju ako nedôvodnú zamietnuť a postupne zaujal stanovisko k vzneseným žalobným námietkam. 30. Uviedol, že zistenia správcu dane nasvedčujú tomu, že v danom prípade sa jedná o typický obchodný reťazec, ktorý má znaky karuselového obchodu. Opätovná daňová kontrola bola vykonaná v súlade splatnou legislatívou a to na základe podnetu Finančného riaditeľstva. 31. Zo skladovej evidencie žalobcu správca dane zistil, že Y. Y. Ž.P. D. Y., G.. Y.., U., G. O. Y.. N.. K.., a žalobca si medzi sebou v mesiaci apríl 2012 fakturovali niekoľko krát ten istý druh tovaru (rovnaký druh, typ, názov, množstvo, merné jednotky ako náhradné diely elektronického charakteru). 32. S námietkou žalobcu, že správca dane nedostatočne preveroval celý obchodný reťazec, sa žalovaný nestotožnil, pretože v danom prípade správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, ktoré podrobne uviedol v Protokole z daňovej kontroly, ako aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré obsahujú dôkazy zistené správcom dane, a to aj odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií ohľadom spoločnosti G. O., Y..N..K.. 33. K tvrdeniu žalobcu, že nadobúdateľ tovaru z Českej republiky, G. O., Y..N..K.., je osobou identifikovanou pre daň v ČR uviedol, že na základe odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií bolo zistené, že menovaná spoločnosť nemá a nikdy nemala na adrese I. P. X, R. X - F. prenajaté nebytové priestory a nebola uzatvorená nájomná zmluva s nikým zo spoločnosti G. O., Y..N..K.., z čoho je potom zrejmé, že tovar, ktorý žalobca deklaroval v roku 2012 ako intrakomunitárne dodanie tovaru na územie ČR, a ktorý mal byť vyložený na adrese spoločnosti G. O., Y..N..K.., R. X - F., a ktorý bol následne deklarovaný ako dodanie na územie SR, nemohol byť nikdy na uvedenej adrese vyložený a skladovaný, pretože podľa českej daňovej správy, česká odberateľská spoločnosť nevlastnila a ani nemala na uvedenej adrese žiadne vlastné a ani prenajaté podnikateľské priestory, v ktorých by bolo možné reálne deklarovaný tovar skladovať. Mal za evidentné, že ani adresa uvedená v osvedčení o dani pre zdaniteľnú osobu, nezodpovedala sídlu ekonomickej činnosti, a preto daňová správa bola oprávnená považovať tento podnik za fiktívny. 34. Žalovaný sa tiež vyjadril k zisteniam správcu dane ohľadom deklarovanej prepravy fakturovaného tovaru, z ktorých bolo zrejmé, že preprava tovaru deklarovaná prepravnými dokladmi - CMR v mesiaci apríl 2012 nemohla vykonať spol. G. O. Y.. N..K.., pretože na prepravných dokladoch bola uvedená spol. P.., a v tom čase (apríl 2012) nájomca uvedeného motorového vozidla Ev. č. X. XXX G. nepotvrdil prepravu tovaru v prospech nadobúdateľa s tým, že v čase kedy sa mala preprava tovaru uskutočniť dané vozidlo nebolo schopné prevádzky. 35. S námietkou, ktorú žalobca oprel o rozsudky C-354/03, C-353/03, C-484/03 vo veci uznania/ neuznania nároku na odpočítanie dane správcom dane v rámci reťazca, v ktorej uvádza, že mu správca dane nepreukázal úmysel a vedomosť o podvodnom konaní, žalovaný nesúhlasil s odôvodnením, že správca dane úmysel nepreukazuje. 36. Žalovaný v danom prípade za jadro problému považoval, že podvodom je poznačené aj priamo plnenie, ktoré mal uskutočňovať žalobca, ako aj plnenia, ktoré tomuto plneniu predchádzali, alebo nasledovali v reťazi dodávok. Podľa žalovaného tvrdenie žalobcu, že správca dane nepreukázal existenciu reťazca a možnú vedomosť žalobcu o podvode a že to je len jeho tvrdenie, nemohol akceptovať, pretože z administratívneho spisu správcu dane vyplývalo, že zo strany žalobcu nebolo žiadnymi relevantnými dôkazmi preukázané, že by sa deklarované zdaniteľné obchody aj fyzicky uskutočnili. 37. Žalovaný k tvrdeniu žalobcu, že spol. P. SK Y..N..K.., nebola jediným výrobcom tohto druhu tovaru na svetovom trhu, uviedol, že na dopyt správcu ohľadom deklarovaných výrobkov spol. P. SK Y..N..K.., uviedla, že jej nie je známe že by niekto zo skupiny P. predmetné produkty vyrábal alebo obchodoval s nimi. Ak mal žalobca vedomosť, kto bol výrobcom, resp. distribútorom tohto druhu tovaru, mohol a mal právo túto informáciu v procese dokazovania poskytnúť správcovi dane. V danom prípade je to len písomné vyjadrenie žalobcu, ktoré žalobca nedoložil žiadnymi relevantnými dôkazmi, ktoré by potvrdili jeho tvrdenia. 38. Žalovaný konštatoval, že žalobca, ale aj ostatné obchodné spoločnosti v reťazci predkladali listinné dôkazy, ktorými dôvodili, že k dodaniu tovaru došlo, ale správca dane tuzemskými dožiadaniami a žiadosťami o vykonanie medzinárodného šetrenia zistil, že uskutočnenie zdaniteľných obchodov sa nepotvrdilo, pretože v daných obchodných transakciách nebolo preukázané, že tovar skutočne existoval. 39. Žalovaný zastával názor, že správca dane, ako aj odvolací orgán sa v odôvodneniach vydaných rozhodnutí vysporiadali so všetkými skutkovými aj právnymi otázkami, ktoré majú význam pre posúdenie rozporných zdaniteľných obchodov, uviedli zákonné ustanovenia, na základe ktorých dospeli k správnemu právnemu názoru. Dospel k záveru, že skutočným obsahom v danom obchodnom prípade bolo iba profitovať na odpočítaní dane z pridanej hodnoty za zdaniteľné obchody, s cieľom získať daňovú výhodu, čo je v rozpore s platnou legislatívou. Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie. 40. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom v súlade s ust. § 114 SSP v neprítomnosti riadne predvolaného žalobcu a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu v medziach žaloby boli vydané v súlade so zákonom a žalobné námietky neodôvodňovali ich zrušenie. 41. Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku - OSP (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verenej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP. Obidva tieto zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania. 42. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 43. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 44. Podľa § 140 SSP vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody. 45. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 46. Podľa § 491 ods. 1, 2 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 47. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju neodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 48. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 49. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočností, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 50. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 51. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 52. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 53. Podľa § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 19 ods. 1 zákona č.222/2004 Z. z. právo na odpočítanie dane z tovarov a služby vzniká platiteľovi v deň, keď vznikla daňová povinnosť, pričom daňová povinnosť vzniká dňom dodania. To znamená, že právo na odpočítanie dane si môže daňový subjekt uplatniť v tom prípade, ak preukáže, že došlo k dodaniu zdaniteľného obchodu a tento zdaniteľný obchod použije na účely svojho podnikania ako platiteľ. 54. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č.222/2004 Z. z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 55. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu (správcu dane) v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich z podanej žaloby - nesprávneho právneho posúdenia veci a nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného. 56. Správny súd uvádza, že skutkovo a právne identická vec (toho istého žalobcu - Z. E., Y.. N.. K.. a totožného predmetu konania - preskúmanie zákonnosti správcu dane, ktorý vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobia roku 2012, a to za mesiace marec, jún a október) už boli predmetom súdneho prieskumu tunajších správnym súdom ako aj následne Najvyšším súdom Slovenskej republiky. V konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5S/121/2015 bol dňa 15.11.2016 vyhlásený rozsudok, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobcu. Tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Sžf/41/2017 zo dňa 18.05.2018. V inom konaní na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/122/2015 bol dňa 21.04.2016 vyhlásený rozsudok, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobcu. Tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžf/55/2016 zo dňa 21.02.2018. V konaní na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/115/2015 bol dňa 13.12.2018 vyhlásený rozsudok, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobcu. Všetky tieto konania spájajú rovnakí účastníci (žalobca a žalovaný), totožný predmet konania - preskúmanie zákonnosti správcu dane, ktorý vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za mesiace marec, jún a október roku 2012. Taktiež žaloby v týchto veciach obsahujú rovnaké právne a skutkové argumenty a rovnako sú odôvodnené aj preskúmavané rozhodnutia. Jediné čiastočné rozdiely medzi týmito konaniami spočívajú v z časti iných obchodných spoločností zapojených do reťazca dodávateľov a odberateľov žalobcu pri deklarovanom obchodovaní toho istého fakturovaného tovaru - náhradné diely elektronického charakteru. Ďalším rozdielom bolo, že v danom prípade išlo o opakovanú daňovú kontrolu vykonanú na základe podnetu Finančného riaditeľstva SR (námietka žalobcu) ako aj argumentáciu v preskúmavaných rozhodnutiach o nemožnosti vykonania deklarovanej prepravy tovaru motorovým vozidlom tak, ako to preukazoval dokladmi žalobca. 57. Preto správny súd využijúc zákonné ustanovenie § 140 SSP pri svojom právnom odôvodnení tohto rozsudku poukazuje na v predchádzajúcom bode tohto rozsudku uvedené rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave a Najvyššieho súdu SR, s ktorými právnymi a skutkovými odôvodneniami aplikovateľnými na prejednávanú vec sa plne stotožňuje a zastáva názor, že nie je k nim nič potrebné dodávať. 58. Ohľadom argumentácie o preukázaní nemožnosti uskutočnenia prepravy fakturovaného tovaru deklarovaným spôsobom - vozidlom Ev. č. X. XXX G., správny súd má za to, že správca dane a žalovaný takýto záver prijali na základe riadne vykonaného dokazovania tejto skutočnosti a ich záver je logický, keďže mali dostatočne za preukázané, že daným motorovým vozidlom sa preprava fakturovaného tovaru do Čiech uskutočniť v mesiaci apríl 2012 nemohla, nakoľko vlastník tohto vozidla W. U., J. Q. U. správcovi dane uviedol, že nikoho so spol. žalobcu a G. O. Y.. N.. K.., (ktorá mala podľa žalobcu prepravu uskutočniť) nepozná a žiadnu prepravu tovaru v prospech týchto spoločností v roku 2012 nevykonal. V danom období roku 2012 vozidlo zapožičal H. U., ktorý uviedol, že predmetné vozidlo nevykonalo žiadnu prepravu pre vyššie uvedené spoločnosti, bolo v nevyhovujúcom technickom stave neschopné medzinárodnej prepravy. 59. Čo sa týka opakovanej už raz uskutočnenej daňovej kontroly daňového subjektu zo strany správcu dane správny súd uvádza, že takúto možnosť zákon ( § 44 ods. 4 písm. c/ Daňového poriadku) pripúšťa, a to v prípade ak je daný relevantný podnet (v danom prípade zo strany Finančného riaditeľstva) a potom sa nejedná o nezákonný zásah do práv kontrolovaného daňového subjektu (žalobcu). Preto správca dane mal zákonnú možnosť predmetnú opakovanú daňovú kontrolu uskutočniť a tejto námietke nie je možné prisvedčiť. 60. Podľa názoru správneho súdu sa správne orgány vecou dôkladne zaoberali, pričom správca dane vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, a nie je možné ani tvrdiť, že by vedenie daňového konania a spôsob vykonávania dokazovania boli v rozpore so zásadou spravodlivého procesu. Správne rozhodnutia obsahujú dostatok relevantných dôvodov a preto ich nemožno považovať za nepreskúmateľné. Postupom správnych orgánov taktiež nebola odňatá žalobcovi ako účastníkovi daňového konania možnosť konať pred týmito orgánmi, pričom správca dane hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Správca dane dôsledne postupoval podľa daňového poriadku, ktorý je takou procesnou právnou normou, prostredníctvom ktorej správca dane a daňové subjekty vykonávajú úkony na dosiahnutie relatívne spoločného cieľa - správne určiť a vybrať daň v súlade s hmotnoprávnymi predpismi (daňovými zákonmi), určuje pravidlá postupu správcu dane v daňovom konaní na jednej strane a na strane druhej určuje povinnosti a priznáva práva daňovému subjektu. Je teda v tomto zmysle zárukou zákonného postupu správcu dane a ochrany práv a právom chránených záujmov daňových subjektov. Správca dane správne vyhodnotil obchodné prípady v tom smere, že obchodné spoločnosti účastné v dodávateľsko-odberateľskom reťazci spoločností si so žalobcom len prefakturovávali ten istý tovar len medzi sebou bez toho, aby ho kúpili od inej spoločnosti, alebo predali inej spoločnosti, a teda tento tovar neskončil v skutočnej spotrebe ako náhradný diel elektronického charakteru konečným odberateľom, ale tieto obchodné transakcie prebiehali len fakturačne, bez materiálnej podstaty, v rámci dokazovania sa nepreukázala skutočnosť, že dodávateľ aj fakturovaný zdaniteľný obchod skutočne dodal žalobcovi a zároveň nebolo preukázané, že žalobca deklarovaný zdaniteľný obchod reálne prijal a následne použil na účely svojej podnikateľskej činnosti. Súd sa stotožnil s názorom správcu dane, že existencia tovarov je nepreukázaná, pričom išlo o medzi sebou fiktívne obchodujúce spoločnosti. 61. V danom prípade bolo potrebné, aby samotný žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, že sa ocitne v kolotoči fiktívnych zdaniteľných plnení zneužívajúcom právo poskytované zásadou neutrality DPH. Vzhľadom na okolnosti tohto prípadu neobstojí žalobcovo jednoduché spoliehanie sa na zásadu neutrality dane z pridanej hodnoty a tvrdenie o nemožnosti ovplyvniť dodržiavanie administratívnych povinností a zákonných postupov zo strany daňových subjektov zúčastnených v obchodnom reťazci zdaniteľných plnení predchádzajúcich alebo nasledujúcich po kontrolovanom zdaniteľnom obchode. 62. Iba existencia faktúry a ďalších dokladov sama osebe ešte neznamená, že aj došlo k dodaniu tovarov a služieb podľa nich, preukázanie dodania nevychádza len z účtovania, ale musí byť preukázané i z reálneho plnenia, ktoré musí preukázať platiteľ. V danom prípade existuje rozpor medzi deklarovaným a reálnym skutkovým stavom - nepreukázanie samotnej materiálnej existencie obchodov, ktorý mal za následok vznik legitímnych a logických pochybností zo strany správcu dane k deklarovaným obchodným transakciám. Správca dane vykonal dostatok úkonov za účelom správneho posúdenia veci a preukázal porušenie zákona o DPH. Pri výkone kontroly postupoval objektívne, bral do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu (zásada ekonomického dosahu právneho úkonu na daň), aby nedošlo k zastretým právnym úkonom, pri ktorých je síce úkon právne perfektný, ale nevyjadruje skutočný ekonomický obsah. Pre spoľahlivé zistenie skutkového stavu bral na zreteľ svoju povinnosť obstarať si potrebné doklady a dôkazy. 63. Správny súd sa stotožnil so záverom žalovaného, že dôkazy a zistenia správcu dane nasvedčujú tomu, že uplatnenie odpočítania dane žalobcom za dodanie tovaru, aj napriek formálnemu dodržaniu zákonom určených podmienok (faktúra od platiteľa vyhotovená podľa § 71 zákona o DPH), viedlo k získaniu daňovej výhody a teda k zneužitiu práva. 64. Záverom musí správny súd uviesť, že v preskúmavanom správnom konaní nezistil žiadne také procesné porušenia, ktoré by mohli spôsobiť nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. Má za to, že ako správny orgán vykonalo riadne dokazovanie, v zodpovedajúcom rozsahu, náležite zistilo skutkový stav veci a žalovaný v napadnutom rozhodnutí prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo. Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti a je v zodpovedajúcom rozsahu odôvodnené. Žalovaný sa v rozhodnutí vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu, podrobne rozobral predložené dôkazy ako aj skutkový stav, ktorý správne právne vyhodnotil. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, je vecne správne, neprisvedčil žalobným námietkam a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol. 65. Správny súd s poukazom na ust. § 186 ods. 2 SSP uvádza, že uznesením č. k. 6S/119/2015-47 zo dňa 26.10.2015 priznaný odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia (odkladný účinok podanej žaloby), právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej, t. j. týmto rozsudkom zaniká. 66. O nároku na právo na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP a vo veci úspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil a navyše ide o orgán štátnej správy. 67. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2001 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP v spojení s § 145 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).