Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Sa/21/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200546 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017200546.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobcu: C. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. H. XX/B, XXX XX R., proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ul. 29. augusta č. 8, 10, Bratislava, o invalidný dôchodok, na odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06. marca 2017 takto r o z h o d o l : I. Žalobu z a m i e t a. II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalovaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.03.2017, právne odôvodneným ust. § 60 ods. 1, § 70 ods. 1, § 71 ods. 1, § 72 ods. 1 písm. f/ a § 293ax ods. 1, 2 a § 153 ods. 5 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“) a podľa článku 52 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácií systémov sociálneho zabezpečenia, zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie (ďalej len „Sociálna poisťovňa“). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odkázal na jej rozhodnutie zo dňa 02.12.2016, ktorým zamietla žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zo dňa 04.11.2016. Sociálna poisťovňa pri rozhodovaní vychádzala z posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, zo dňa 04.11.2010, vypracovaného na základe podanej žiadosti o invalidný dôchodok, podľa ktorého je žalobca v zmysle ustanovenia § 71 ods. 1 ZSP od 01.01.2010 invalidný, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej aj MPSVZČ) o 75 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Na základe odvolania podaného proti tomuto rozhodnutiu, v ktorom žalobca so zamietnutím jeho žiadosti o priznanie invalidného dôchodku nesúhlasil, pričom uviedol, že zdravotný stav mu nedovoľuje vykonávať pracovnú činnosť, ale je si vedomý, že nezískal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok, Generálny riaditeľ po preskúmaní spisovej dokumentácie žalobcu dospel k záveru o správnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 02.12.2016. V odôvodnení rozhodnutia odkázal na lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia a na znenie ust. § 70 ods. 1 ZSP o vzniku nároku na invalidný dôchodok poistenca, s podmienkou získania potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa ust. § 72 ZSP, pri kumulatívnom splnení podmienky podľa ust. § 71 ods. 1 ZSP a to poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Konštatoval, že žalobcova miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je od 01.01.2010 vo výške 75 %, čím medicínsku podmienku nároku na invalidný dôchodok splnil. S odkazom na ust. § 293ax ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. v znení zák.č. 449/2008 Z.z. uviedol, že potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia sa na vznik nároku zisťuje z obdobia pred dňom, od ktorého bol opätovne, podľa ust. § 293ax ods. 2 ZSP, určený vznik invalidity po 31.12.2009. U poistenca vo veku nad 40 do 45 rokov, je táto doba najmenej 10 rokov. Pred vznikom invalidity opätovne určenej po 31.12.2009, získal žalobca aj s obdobím poistenia Českej republiky spolu 1.807 dní obdobia dôchodkového poistenia, ktorého rozpis je v osobnom liste dôchodkového poistenia, tvoriacom prílohu napadnutého rozhodnutia. Žalobca teda ku dňu vzniku invalidity získal 4 roky a 347 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnil podmienku potrebného počtu rokov na vznik nároku na invalidný dôchodok. Vzhľadom k uvedenému, bola jeho žiadosť o invalidný dôchodok správne zamietnutá. 2. Proti tomuto rozhodnutiu žalovaného doručil žalobca dňa 11.04.2017 tunajšiemu súdu odvolanie, v ktorom uviedol, že je chorý človek, má veľmi nízku sociálnu dávku, od mlada sa lieči a priložil lekársky nález zo dňa 09.01.2017 od všeobecného lekára pre dospelých, podľa ktorého je dlhodobo v liečbe psychiatra pre anxiózne depresívnu poruchu a syndróm mentálnej retardácie. Pravidelne berie lieky pre nivelizáciu intelektových schopností, vyžaduje pomoc a starostlivosť inej osoby, potrebná je opatrovateľská starostlivosť, je v liečbe ortopéda pre generalizovanú arthrosu kĺbov, zhoršenie a obmedzenie hybnosti, má bolesti kĺbov a intoleranciu fyzickej námahy. 3. Vo vyjadrení zo dňa 26.02.2019 Sociálna poisťovňa uviedla, že prvostupňové rozhodnutie zo dňa 02.12.2016 vychádzalo z posudku posudkového lekára zo dňa 04.12.2016, vypracovaného na základe žiadosti o invalidný dôchodok, podľa ktorého je žalobca od 01.01.2010 invalidný, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 %. Nárok bol posúdený podľa ust. § 70 ods. 1, § 71 ods. 1, podľa § 293ax ods. 1, 2 ZSP s výsledkom, že žalobca medicínsku podmienku nároku na invalidný dôchodok splnil, pretože je invalidný s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 % od 01.01.2010. Nesplnil však podmienku potrebného počtu najmenej 10 rokov obdobia dôchodkového poistenia, ktoré sa zisťuje z obdobia pred dňom, od ktorého bol opätovne určený vznik invalidity po 31.12.2009. Žalobca získal 1.807 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo sú 4 roky a 347 dní. Nárok žalobcu považovala za posúdený správne. 4. Na pojednávaní súdu dňa 04.09.2019 žalobca uviedol, že nemohol pracovať pre chorobu, nejaké obdobie pracoval aj v Čechách, bol registrovaný aj na Úrade práce v Bratislave a Topoľčanoch. Žalovaná sa pridržiavala argumentácie uvedenej v napadnutom rozhodnutí a vo vyjadrení k žalobe. 5. Správny súd na prejednanie veci nariadil podľa ust. § 107 ods. 1 písm. a/ zák.č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len „SSP“) pojednávanie, na ktorom preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa a tiež postup, ktorý im predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle ust. § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d/ SSP. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania, obsahom pripojeného administratívneho spisu a dospel k záveru, že žalobné námietky žalobcu uvádzané v správnej žalobe nie sú dôvodné, ani spochybňujúce vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, pretože rozhodnutie žalovaného je v súlade s platnými právnymi predpismi, viažucimi sa k preskúmavanej veci a správny súd preto žalobu v zmysle ust. § 190 SSP zamietol. 10. Podľa § 2 ods. 1, 2 zák.č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 11. Podľa ust. § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 12. Podľa ust.§ 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 13. Podľa ust. § 180 ods. 1 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie. 14. Podľa ust, § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 15. Podľa ust. § 60 ods. 1 veta prvá zák. č. 461/2003 Z.z., obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak (vznik invalidity). 6. Podľa ust. § 60 ods. 5 ZSP je obdobie dôchodkového poistenia aj obdobie podľa § 142 ods. 3, za ktoré bolo dodatočne zaplatené poistné na dôchodkové poistenie. 7. Podľa ust. § 63 ods. 1 cit. zákona priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Priemerný osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Na účely určenia obdobia dôchodkového poistenia sa získané dni dôchodkového poistenia prepočítavajú na roky, ak tento zákon neustanovuje inak. Obdobie dôchodkového poistenia sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. 8. Podľa ust. § 70 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. 9. Podľa ust.§ 70 ods. 2 ZSP veta prvá a druhá, fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. 10. Podľa ust.§ 71 ods. 1 ZSP, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 11. Podľa ust.§ 71 ods. 3 cit. zákona pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 12. Podľa ust.§ 71 ods. 6 cit. zákona miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. 13. Podľa ust.§ 72 ods. 1 ZSP počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku a) do 20 rokov je menej ako jeden rok, b) nad 20 rokov do 24 rokov je najmenej jeden rok, c) nad 24 rokov do 28 rokov je najmenej dva roky, d) nad 28 rokov do 34 rokov je najmenej päť rokov, e) nad 34 rokov do 40 rokov je najmenej osem rokov, f) nad 40 rokov do 45 rokov je najmenej 10 rokov, g) nad 45 rokov je najmenej 15 rokov. 14. Podľa ust. § 72 ods. 2, 3 ZSP počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity. Poistencovi, ktorý sa stal invalidný v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, a fyzickej osobe, ktorá sa stala invalidná v období, v ktorom je nezaopatrené dieťa alebo doktorand v dennej forme štúdia a nedovŕšila 26 rokov veku, sa podmienka počtu rokov dôchodkového poistenia uvedená v odseku 1 považuje za splnenú. 15. Podľa ust.§ 142 ods. 1, 2 ZSP sa poistné platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak poistencovi trvalo poistenie len časť kalendárneho mesiaca, poistné sa platí len za túto časť. 16. Podľa § 142 ods. 3 ZSP poistné na dôchodkové poistenie sa môže zaplatiť aj dodatočne za obdobie, počas ktorého fyzická osoba a) mala prerušené poistenie podľa § 26, b) bola zaradená do evidencie nezamestnaných občanov alebo c) sústavne sa pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole alebo na vysokej škole po dovŕšení 16 rokov veku. 17. Podľa § 293ax ods. 1, 2, 3 cit. zákona, poistencovi, ktorému nevznikol nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2010 z dôvodu nezískania potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia a ktorý nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo nebol mu priznaný predčasný starobný dôchodok, Sociálna poisťovňa na jeho žiadosť znovu posúdi dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a rozhodne o nároku na invalidný dôchodok a o jeho sume podľa zákona účinného od 1. januára. 2010. Ak po posúdení dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu po 31. decembri 2009 je poistenec uznaný invalidný, vznik invalidity sa znovu určí najskôr od 1. januára 2010. Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia predo dňom, od ktorého bol určený vznik invalidity po 31. decembri 2009. 18. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení a z predloženej písomnej dokumentácie Sociálnej poisťovne, po preskúmaní zákonnosti jej rozhodnutia a postupu žalovaného i prvostupňového orgánu, preskúmaval súd správnosť posúdenia splnenia podmienok nároku žalobcu na invalidný dôchodok. Jednou z podmienok pre priznanie invalidného dôchodku, je splnenie medicínskej podmienky a to poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z napadnutého rozhodnutia ako aj všetkých posudkov posudkových lekárov, vypracovaných pred i po 01.01.2010 (§ 293ax ods. 1, 2, 3) je zrejmé, že miera poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, čo nevyvolalo potrebu ju preukazovať, i napriek tomu, že žalobca práve na preukázanie splnenia tejto podmienky priebežne súdu dokladal ďalšie a ďalšie lekárske správy. Ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok žalobca nespĺňal ani podmienky nároku na starobný dôchodok ani mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Na vznik nároku mu chýbalo splnenie tretej časti podmienky danej hypotézou ust. § 70 ods. 1 ZSP a to patričný počet rokov dôchodkového poistenia pred vznikom invalidity v zmysle ust. § 72 ods. 1 ZSP. 19. Žalobcovi už v minulosti, rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 16.04.2010, bola zamietnutá žiadosť o invalidný dôchodok zo dňa 29.01.2010, z dôvodu, že ku dňu vzniku invalidity, k 01.01.2010, nezískal potrebný počet, t.j. 10 rokov dôchodkového poistenia. Toto rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 5Sd 100/201- 49 zo dňa 07.12.2011. 20. Ďalšou žiadosťou zo dňa 04.11.2016, o ktorej žalovaný v prvom stupni rozhodoval rozhodnutím zo dňa 02.12.2016 a v odvolacom konaní rozhodnutím zo dňa 06.03.2017, podliehajúcim tomuto prieskumu, si žalobca uplatnil nárok na invalidný dôchodok od 14.09.2016. Medicínska podmienka nároku bola dňa 04.11.2016 posúdená posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, ktorý uviedol, že žalobca bol v roku 2006 uznaný invalidným, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %, ktorú pre zhoršený zdravotný stav v roku 2010 posudkový lekár zvýšil na 75 %, pričom dôchodok sa nevyplácal. Od roku 1987 bol pre anxiózne depresívnu poruchu liečený psychiatrom, bola potvrdená mentálna retardácia ľahkého stupňa. Z tohto obdobia však chýba dokumentácia o liečení tohto zdravotného postihnutia, vyjadrenie psychiatra MUDr. Janíkovej z 20.09.2016 je iba potvrdením, že bol v jej ambulancii opakovane vyšetrený pre mentálnu retardáciu v pásme debilitas levis, poruchy správania. Pre tieto ochorenia bol už posudzovaný opakovane, v rámci odvolania v rokoch 2006, kedy mal priznaný pokles pracovného potenciálu s MPSVZČ 50%, po opätovnom posúdení podľa § 293ax v roku 2010 bola zmenená MPSVZČ od 01.01.2010 zo 60% na 75%. Psychiater naďalej hodnotil anxiózne depresívnu poruchu ako ťažkú, u osobnosti polymorfne, psychopaticky štrukturovanej, s mentálnou retardáciou ľahkého stupňa. Podľa doloženej zdravotnej dokumentácie a predchádzajúcich posudzovaní zdravotného stavu sa javí ochorenie ako trvalé, bez tendencie k zlepšeniu. Vzhľadom na uvedené bola ponechaná MPSVZČ 75%, s dátumom vzniku invalidity od 01.01.2010, podľa ust. § 293ax, s rozhodujúcim zdravotným postihnutím podľa Prílohy číslo 4 k zák.č. 461/2003 Z.z., Kapitoly V - duševné choroby a poruchy správania, Oddiel ///, Položka 3 - Poruchy nálad - depresívne, písmeno b - ťažká forma. Percentuálna miera pre iné zdravotné postihnutie nebola navýšená. Posudkový lekár dospel k zhodnému názoru, že zdravotný stav žalobcu spĺňa zdravotné podmienky na priznanie invalidity podľa ust. § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, jeho zistenia neboli spochybnené ani v súdnom konaní. Závery posudku sú presvedčivé a nevnášajúce pochybnosti o komplexnom zhodnotení zdravotného stavu žalobcu, riadne odôvodňujúce a posudzujúce závažnosť jeho zdravotného postihnutia a obsahujúce logické úsudky a dôvody, ktoré viedli k záverom o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí ako aj o miere poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Dátum vzniku invalidity je určený v súlade so žiadosťou žalobcu podľa § 293ax zákona č. 461/2003Z.z. o sociálnom poistení od 1. januára 2010. 21. Krajský súd dospel k záveru, že uznaná miera poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť je určená mierou zodpovedajúcou zákonu, žalobca však nesplnil podmienku, kumulatívne vyžadovanú pre vznik nároku na invalidný dôchodok, a to 10 rokov dôchodkového poistenia získaného pred 1. januárom 2010. Z administratívneho spisu je zrejmé, že Sociálna poisťovňa dôsledne zisťovala a prešetrovala celé obdobie jeho dôchodkového poistenia, zhodnotila obdobie získané v Českej i Slovenskej republike a súd dospel k záveru, že postupovala správne, keď znovu zamietla jeho žiadosť o invalidný dôchodok z dôvodu nezískania potrebnej doby dôchodkového poistenia najmenej 10 rokov, podľa ust. § 72 ods. 1 pís. f/ ZSP na vznik nároku na invalidný dôchodok podľa ust. § 70 ods.1 ZSP, keďže pred 01.01.2010 získal spolu iba 4 roky a 347 dní obdobia dôchodkového poistenia. 22. Správny súd konštatuje, že žalobca neuviedol žiadne argumenty svedčiace o nezákonnosti predmetného rozhodnutia žalovaného (a prvostupňového orgánu), z ktorých by bolo možné vyvodiť nesprávny postup žalovaného a aj prvostupňového orgánu pri aplikácii príslušných ustanovení zákona a vychádzajúc z uvedeného konštatuje, že napadnuté rozhodnutia žalovaného, vrátane prvostupňového, sú v súlade so zákonom, a preto žalobu ako nedôvodnú s poukazom na ust. § 190 SSP zamietol. 23. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 167 ods.1 SSP a neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 S.s.p.). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 S.s.p.) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 S.s.p.). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 S.s.p.).