Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/82/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200620 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017200620.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeanette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: Zlatá Noha, s.r.o., IČO: 46283773, Bellova 2/a, Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária MARCEL BIZNÁR, s.r.o., IČO: 36868221, Bajkalská 31, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, Odbor výstavby a bytovej politiky, Tomášikova 46, Bratislava, za účasti pribratých účastníkov konania: 1. SOPRA, a.s., Ventúrska 18, 815 48 Bratislava, 2. CEDIC SK s.r.o., Ventúrska 18, 815 48 Bratislava, 3. H. Z., C. XX, XXX XX H., 4. V.. B. G., Karadžičova XX, XXX XX H., 5. Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne nám. 1, 814 99 Bratislava o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2017/6295/ZAV zo dňa 01.03.2017, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-BA-OVBP2-2017/6295/ZAV zo dňa 01.03.2017 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca má voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Žaloba 1. Žalobou doručenou súdu dňa 24.04.2017 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2017/6295/ZAV zo dňa 01.03.2017, ktorým zrušil žalovaný rozhodnutie vydané v prvom stupni stavebným úradom Mestskou časťou Bratislava - Nové Mesto č. 5137/2016/ ÚKSP/VIDM-45, UKaSP 2014-15/1706/Vim zo dňa 29.04.2016 pre porušenie zákona zo strany prvostupňového správneho orgánu a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Prvostupňovým správnym orgánom stavebný úrad dodatočne povolil stavbu „Bytový dom C. ul.“ , na pozemku registra „C“ parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X,XXXX/X a XXXX/X, kat. územie D. na C. ulici, stavebníkovi, pričom umiestnením pozemných vedení inžinierskych sietí budú dotknuté aj pozemky parc. č. XXXX/X, XXXX a XXXXX/X v kat. území D.. 2. Žalobca považoval rozhodnutie žalovaného za nezákonné a žiadal súd, aby žalobou napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 3. Poukázal na to, že už dňa 06.06.2013 stavebný úrad vydal rozhodnutie č. ÚKaSP 2009-13/741/ MSZ-Bim-59, ktorým žalobcovi ako stavebníkovi dodatočne povolil predmetnú stavbu. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie obchodná spoločnosť SOPRA, a.s., Ventúrska 18, Bratislava, pričom odvolací orgán rozhodnutím č. OU-BA-OVBP2-2014/27865-KOL zo dňa 20.05.2014 rozhodnutie napadnuté odvolaním zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Dôvodom zrušenia rozhodnutia stavebného úradu bolo, že v konaní nebolo preukázané právo k pozemku, na ktorých sú navrhované inžinierske siete, hoci listiny preukazujúce túto skutočnosť sa v spise stavebného úradu nachádzali. Taktiež dôvodom bolo, že medzi podmienky dotknutých orgánov stavebný úrad nezahrnul podmienku Hlavného mesta Bratislavy rozšírenia komunikácie „navarte“ a tiež údajné pochybenie pri doručovaní rozhodnutia. Po takmer dvoch rokoch aj na základe žaloby podanej pre nečinnosť správneho orgánu (vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6S/53/2016) a podnetu na príslušnú prokuratúru, ktorá konštatovala nečinnosť stavebného úradu a zaslala stavebnému úradu upozornenie prokurátora vydal stavebný úrad dňa 29.04.2016 rozhodnutie č. 5137/2016/UKSP/VIDM-45, UKaSP 2014/15/1706/Vim, ktorým predmetnú stavbu opätovne povolil. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie obchodná spoločnosť SOPRA, a.s. a obsahovo totožné odvolanie podali aj V.. I. I. a I.. Y. I.. O tomto odvolaní rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, že opätovné rozhodnutie stavebného úradu zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že stavebný úrad nedostatočne skúmal vzťah k pozemku parc. č. XXXX/ X dotknutého NN prípojkou, pričom v odôvodnení rozhodnutia sa opieral len o skutočnosť, že na liste vlastníctva č. XXXX, na ktorom je pozemok zapísaný je uvedená ťarcha o zriadení vecného bremena na zriadenie a uloženie elektroenergetických stavieb a zariadení v rozsahu vyznačenom GP č. 94/03/11 (č. 2970/07) v prospech ZSE distribúcia, a.s. (toho s obchodným menom Západoslovenská distribučná, a.s. ). Žalovaný konštatoval, že oprávnenia vyplývajúce z vecného bremena patria výlučne spoločnosti ZSE distribúcia, a.s. a nie stavebníkovi. S poukazom na § 139 stavebného zákona žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal iné právo k pozemkom a stavbám. Námietka č. 1: Žalobca namietal, že v administratívnom spise sa nachádza zmluva uzatvorená so spoločnosťou Západoslovenská distribučná, a.s., ktorej predmetom je okrem iného vybudovanie prípojok NN. Taktiež podzemné vedenie elektrickej energie funkčne ani svojou konštrukciou nesúvisí so stavbami na pozemku ani s prevádzkou na ňom ani inak nemôže ovplyvniť využitie pozemku na účel, na ktorý je určený. Ustanovenie § 139 ods. 1 písm. a/ stavebného zákona na vybudovanie danej prípojky vo vzťahu k žalobcovi nemožno preto uplatniť. Námietka č. 2: Žalobca tiež tvrdil, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia bol v rozpore s administratívnymi spismi. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že v danom prípade nebol preukázaný základný účel konania o dodatočnom povolení stavby, a to že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom. S uvedeným žalobca nesúhlasil. Toto konštatovanie je v rozpore so záväzným stanoviskom Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. MAGS-ORM 37238/13/18366 zo dňa 25.02.2013, v ktorom sa konštatuje, že predmetná stavba nie je v rozpore s verejným záujmom. Námietka č. 3: Žalobca namietal konštatovanie, že nemožno vylúčiť, že postupom stavebného úradu mohlo byť zasiahnuté do vlastníckych a iných práv iných subjektov, pričom stavebný úrad ochrane vlastníckych práv v konaní ani v rozhodnutí nevenoval náležitú pozornosť, čo konštatoval žalovaný vo svojom rozhodnutí. Podľa žalobcu toto tvrdenie nemá oporu v administratívnom spise. Taktiež zdôraznil, že obchodná spoločnosť SOPRA, a.s. odvolaním sledovala výlučne svoje ekonomické ciele, nakoľko prostredníctvom svojej dcérskej spoločnosti CEDIC SK, s.r.o., Ventúrska 18, Bratislava v susedstve stavby žalobcu realizuje inú rozsiahlu výstavbu. O účelovosti svedčí aj skutočnosť, že stavebný úrad na základe návrhu CEDIC SK, s.r.o. vydal nezákonné rozhodnutie o vyvlastnení časti pozemku súvisiaceho so stavbou žalobcu, pričom SOPRA, a.s. následne ako odvolací dôvod proti rozhodnutiu stavebného úradu uviedla okrem iného, že vodovodná a plynová prípojka je z časti umiestnená na uvedenom pozemku a žalobca nepreukázal vlastnícky resp. iný vzťah k tomuto pozemku. Rozhodnutie o vyvlastnení bolo následne právoplatne zrušené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. 5S/36/2015-60 zo dňa 12.05.2016 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžr/35/2016 zo dňa 28.09.2016. Námietka č. 4: Žalobca tiež namietal, že žalovaný postupoval v rozpore s § 59 ods. 1 Správneho poriadku, keďže napriek tomu, že už od roku 2013, kedy bolo vydané dodatočné stavebné povolenie v danej veci po prvý krát nedošlo k podstatnej zmene administratívneho spisu, napriek tomu žalovaný napadnuté rozhodnutie zrušil z iných dôvodov. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že podľa jeho názoru mal žalovaný, pokiaľ v konaní rozhodnutí stavebného úradu zistil nedostatky, tieto mal odstrániť a vo veci rozhodnúť. Námietka č. 5: Žalobcu žalovaný taktiež nedodržal zákonnú lehotu na vydanie rozhodnutia, kedy rozhodnutie vydal takmer po dvoch mesiacoch po uplynutí zákonnej lehoty. II. Vyjadrenie žalovaného 4. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 06.06.2017, zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. 5. Nestotožnil sa s tvrdením žalobcu, že napadnuté rozhodnutie bolo zrušené z iných dôvodov ako je uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, nakoľko príslušný stavebný úrad pri vydávaní rozhodnutia, ktoré bolo preskúmavané v odvolacom konaní sa neriadil právnym názorom, skôr vysloveným odvolacím orgánom v jeho rozhodnutí zo dňa 20.05.2014, v ktorom žalovaný stavebnému úradu vytkol, že opomenul, že inžinierske siete k bytovému domu sú navrhované aj na pozemkoch parc. č. XXXX, XXXX/X a XXXXX/X, k.ú. D., čím sa stavebný úrad bližšie nezaoberal a tým porušil zákon. 6. V administratívnom spise bolo doplnené podanie zástupcom stavebníka zo dňa 22.09.2014, ktorý predložil zmluvu o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena k pozemkom parc. č. XXXX a XXXXX/ X, čím preukázali iné právo k pozemkom pre uloženie vodovodnej, kanalizačnej a plynovej prípojky vo vlastníctve Hlavného mesta SR Bratislavy a súčasne bola predložená aj zmluva o pripojení odberného miesta a zmluva o dodávke elektriny uzavretej v roku 2007, ktorá ho však neoprávňuje zriadiť NN prípojku cez pozemok parc. č. XXXX/X. Nepreskúmateľným sa potom javí diferencovaný prístup stavebného úradu k ochrane vlastníckych práv k pozemku parc. č. XXXX/X. Stavebný úrad sa vo svojom rozhodnutí opieral len o skutočnosť, že na liste vlastníctva č. XXXX, na ktorom je pozemok zapísaný je uvedená ťarcha o zriadení vecného bremena na zriadenie a uloženie elektroenergetických stavieb a zariadení v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne č. 94/03/11 (č. 2970/07) v prospech ZSE distribúcia, a.s., pričom zrealizovaním NN prípojky podľa predloženej projektovej dokumentácie ako aj zo zakreslenia do kópie katastrálnej mapy overenej stavebným úradom, ktorá je prílohou preskúmavaného rozhodnutia je zrejmé, že ďalším dotknutým pozemkom môže byť aj parcela č. XXXX/XX v k.ú. D., ktorá nebola zahrnutá do rozhodnutia. 7. Žalovaný podotkol, že oprávnenia vyplývajúce z vecného bremena na základe zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov patria výlučne spoločnosti ZSE distribúcia, a.s. a nie stavebníkovi. Stavebný úrad v tomto smere nedostatočne skúmal, či na zapísanom geometrickom pláne č. 94/03/11 je zakreslená aj navrhovaná prípojka NN, ktorá by mala slúžiť pre pripojenie navrhovanej stavby na existujúci káblový rozvod. Z týchto opätovných pochybení vyplýva, že stavebný úrad sa pri vydávaní preskúmavaného rozhodnutia neriadil právnym názorom odvolacieho orgánu a neodstránil všetky nedostatky, ktoré mu boli vytknuté v rozhodnutí zo dňa 20.05.2014. 8. Stavbu na cudzom pozemku je možné umiestniť len so súhlasom vlastníka dotknutého pozemku a s preukázaním iného práva k pozemkom a stavbám v zmysle § 139 stavebného zákona. Nemožno vylúčiť, že postupom stavebného úradu mohlo byť zasiahnuté do vlastníckych práv iných subjektov, pričom je zrejmé, že stavebný úrad o ochrane vlastníckych práv v konaní ani v rozhodnutí nevenoval náležitú pozornosť, na čo musel zákonite reagovať žalovaný zrušením rozhodnutia a vrátením veci na nové prejednanie a rozhodnutie. 9. Ďalším dôvodom pre zrušenie prvostupňového rozhodnutia stavebného úradu bolo, že stavebný úrad umiestnil stavbu aj na pozemok, ktorý nebol predmetom rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Bratislave č. 89/2013/485-GRO zo dňa 01.02.2013 o vyňatí pôdy, čím došlo k porušeniu zákona č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy, nakoľko niektoré pozemky uvedené vo výroku rozhodnutia, na ktorých bola stavba dodatočne povolená sú evidované na LV č. XXXX ako vinice. Z rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Bratislave zo dňa 01.02.2013 vyplýva, že podľa geometrického plánu č. 110/2012 úradne overeného Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu dňa 29.10.2012 došlo k trvalému odňatiu a k zmene druhu poľnohospodárskej pôdy na parc. č. XXXX/X, XXXX/X na nepoľnohospodárske využitie a nie na parc. č. XXXX/X, ktorá je na LV č. XXXX evidovaná ako druh pozemku vinice. Na základe uvedeného žalovaný konštatoval, že pri vybavovaní odvolania proti rozhodnutiu stavebného úradu postupoval v súlade so zákonom, pri preskúmavaní odvolaním napadnutého rozhodnutia musel konštatovať, že prvostupňový správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav, vec nesprávne právne posúdil a zároveň nepostupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami správneho poriadku a stavebného zákona a vykonávacích predpisov a vydal správne rozhodnutie, ktoré nemožno považovať za zákonné. Z tohto dôvodu žalovaný pristúpil k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a vec vrátil stavebnému úradu na opätovné rozhodnutie, odstránením nedostatkov a na vydanie nového rozhodnutia vo veci. III. Administratívny spis 10. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že výkonom štátneho stavebného dohľadu dňa 21.05.2007, 14.06.2007 a 13.09.2007 bolo zistené, že žalobca na pozemku parc. č. XXXX/X, XXXX/ X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X v k.ú. D. na C. ulici v Bratislave začal uskutočňovať výkopové práce a stavbu bez stavebného povolenia. Listom zo dňa 12.10.2007 stavebný úrad oznámil začatie konania v zmysle § 88 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 88a ods. 1 stavebného zákona. Dňa 04.04.2013 stavebný úrad oznámil začatie konania o dodatočnom povolení stavby a rozhodnutím zo dňa 06.06.2013 stavbu dodatočne povolil. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie účastník konania SOPRA, a.s.. Odvolací orgán rozhodnutím zo dňa 20.05.2014 zrušil rozhodnutie stavebného úradu o dodatočnom povolení stavby a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie. 11. Na základe pokynov uvedených v rozhodnutí odvolacieho orgánu prvostupňový správny orgán vyzval žalobcu k doplneniu podania. Listom doručeným stavebnému úradu dňa 22.09.2014 žalobca navrhol pokračovať v konaní, pričom predložil záväzné stanovisko Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy k investičnej činnosti zo dňa 22.05.2013 v ktorom bol investičný zámer vo vzťahu k územnému plánu Hlavného mesta SR Bratislavy, rok 2007 posúdený tak, že s ním dotknutý subjekt vyjadril súhlas. Taktiež predložil zmluvu o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena uzavretú medzi žalobcom a Hlavným mestom Slovenskej republiky Bratislavou dňa 02.12.2013, ktorej predmetom bol záväzok uzavrieť zmluvu o zriadení vecného bremena pre účely stavebného konania a zabezpečenie vecného bremena pre uloženie vodovodnej, kanalizačnej a plynovej prípojky, ktoré sú súčasťou stavby „bytový dom, C. ulica“ na pozemkoch parc. č. XXXX, XXXXX/X a XXXXX/XXX nachádzajúcich sa v k.ú. D.. Žalobca tiež predložil zmluvu o pripojení odberného zariadenia žiadateľa do distribučnej sústavy spoločnosti Západoslovenská energetika zo dňa 30.03.2007 a zmluvu o dodávke elektriny vrátane prevzatia zodpovednosti za odchýlku zo zabezpečení distribúcie elektriny a súvisiacich sieťových služieb oprávnenému odberateľovi zo dňa 26.04.2007, ktorú uzavrel S. I.- Penzión Zlatá noha so Západoslovenskou energetikou, a.s.. 12. Stavebný úrad dňa 22.10.2014 oznámil účastníkom konania a dotknutým orgánom začatie konania vedené podľa § 88 ods. 1 písm. b/, § 88a a § 61 stavebného zákona, pri ktorom sa skúma možnosť dodatočného povolenia stavby a v zmysle § 61 ods. 2 stavebného zákona upustil od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania. V administratívnom konaní si námietky uplatnila obchodná spoločnosť SOPRA, a.s., ktorá v stručnosti namietala, že predložená projektová dokumentácia žalobcu je v rozpore s platným územným plánom zóny podhorský pás vo vzťahu k minimálne predpísanej odstupovej vzdialenosti hlavného stavebného objektu od budúcej hrany komunikácie Argumentoval, že spoločnosť SOPRA, a.s. má realizovať rozšírenie komunikácie Na Varte ako podmienka stavebného povolenia vydaného dňa 25.02.2013 žalobcovi, s čím obchodná spoločnosť SOPRA, a.s. nesúhlasila z dôvodu, že pozemok pod budúcim rozšírením je vo vlastníctve žalobcu. Ďalej námietky obsahujú upozornenie na to, že v stanovisku regionálneho úradu verejného zdravotníctva zo dňa 07.11.2012 je uvedené, že zdrojom tepla pre vykurovanie bude vlastná plynová kotolňa umiestnená na streche objektu, avšak vo výkresovej časti projektovej dokumentácie žalobcu je kotolňa umiestnená v podzemnom podlaží. V projektovej dokumentácii SO 02 Miestna časť rozvodu NN je zakreslený NN rozvod umiestnený na pozemku parc. č. XXXX/X., k.ú. D. a končiaci v rozvodovej skrini na pozemku žalobcu ako jestvujúci. Obchodná spoločnosť SOPRA, a.s. upozornila na skutočnosť, že tento jestvujúci NN rozvod vrátane rozvodnej skrini v skutočnosti nie je na parc. č. XXXX/X zrealizovaný a nie ja ani povolený príslušným rozhodnutím. Namietal tiež absentujúce zakreslenie stĺpu trakčného vedenia, ktorého prekládka je nevyhnutná k realizácii povoľovanej stavby. V projektovej dokumentácii tiež absentuje projekt organizácie dopravy počas výstavby. 13. Rozhodnutím č. 5137/2016/UKSP/VIDM-45, UKaSP 2014-15/1706/Vim zo dňa 29.04.2016 stavebný úrad dodatočne povolil stavbu „bytový dom C. ul.“ na pozemku parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/ X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X v k.ú. D. v prospech žalobcu. V rozhodnutí konštatoval, že stupeň rozostavanosti dodatočne povolenej stavby je zrealizovaná hrubá stavba dvoch podzemných podlaží, dodatočne povoľovaná stavba polyfunkčného bytového domu bude mať tri podzemné podlažia, tri nadzemné podlažia a jedno štvrté ustúpené podlažie. V podzemnom podlaží bude riešené parkovanie pre 40 automobilov, v prvom podlaží bude kotolňa a skladové priestory. Na podzemnom podlaží budú obchodné priestory a na druhom a štvrtom nadzemnom podlaží budú byty v celkovom počte 12 bytových jednotiek. Stavba bude zastrešená plochou strechou, bude napojená na verejné rozvody technického vybavenia územia z Podkolipskej ulice a z ulice na Varte, dopravné napojenie bude z ulice na Varte. Stavebný úrad určil pre dokončenie stavby podmienky vychádzajúce z právnych predpisov, skutkového stavu a stanovísk dotknutých organizácií. Časť námietok obchodnej spoločnosti SOPRA, a.s. stavebný úrad vyhodnotil ako smerujúce proti vydaným záväzným stanoviskám dotknutých orgánov (Hlavné mesto SR Bratislava, regionálny úrad verejného zdravotníctva, Okresný úrad Bratislava, odbor starostlivosti o životného prostredie a Západoslovenská distribučná, a.s.). Na základe tejto skutočnosti konanie prerušil a vyžiadal stanoviská dotknutých orgánov k námietkam účastníka konania. Regionálny úrad verejného zdravotníctva sa vyjadril dňa 23.12.2014, pričom uviedol, že zmena umiestnenia kotolne zo strechy do suterénu stavby je z hľadiska požiadaviek predpisov na ochranu verejného zdravia nepodstatné, musí však byť v kolaudačnom konaní preukázané, že kotolňa musí byť zabezpečená tak, aby nebola zdrojom nadmerného hluku súvisiacom obytnom prostredí. Západoslovenská distribučná doručila svoje stanovisko dňa 12.01.2015, v ktorom uvádza, že podmienky na pripojenie zostávajú nezmenené, na pripojenie bytového domu je potrebné vybudovať novú NN sieť v zmysle zmluvy o pripojení č. 121267134. Okresný úrad Bratislava, odbor starostlivosti o životné prostredie sa vyjadril dňa 19.01.2015 a uviedol, že námietky sa vzťahujú k vydaným súhlasným záväzným stanoviskám dotknutých orgánov, ktorých riešenie je v ich pôsobnosti konania podľa osobitných predpisov. Predmetom zisťovacieho konania podľa zákona č. 24/2006 Z.z. je posúdenie navrhovanej činnosti vo vzťahu k životnému prostrediu a výsledkom je rozhodnutie o tom, či sa navrhovaná činnosť bude alebo nebude posudzovať podľa závažnosti vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľstva, nevytvára však vecný a časový priestor pre posúdenie navrhovaného umiestnenia stavby v rozsahu kompetencií stavebného úradu. K námietke obchodnej spoločnosti SOPRA, a.s. sa vyjadrilo aj Hlavné mesto SR Bratislava dňa 07.08.2015, v ktorom uviedla, že v predmetnom záväznom stanovisku z hľadiska riešenia dopravného vybavenia Hlavné mesto SR Bratislava podmienilo navrhované umiestnenie stavby bytového domu predložením projektovej dokumentácie rozšírenia komunikácie Na Varte ako samostatný projekt s tým, že boli uvedené aj parametre tejto komunikácie, Podstatné pre umiestnenie stavby, ku ktorej je vydané predmetné záväzné stanovisko, je len predloženie samostatnej dokumentácie rozšírenia komunikácie Na Varte. 14. Pokiaľ ide o chýbajúci zakreslený stĺp trakčného vedenia stavebný úrad uviedol, že stĺp trakčného vedenia je mimo stavebný pozemok a jeho ochrana je zabezpečená v podmienke č. 13 rozhodnutia o dodatočnom povolení predmetnej stavby. Pokiaľ obchodná spoločnosť namietala, že v projektovej dokumentácii absentuje projekt organizácie dopravy počas výstavby, stavebný úrad argumentoval, že v predloženej projektovej dokumentácii sa nachádza projekt organizácie výstavby a dočasne dopravné riešenie vypracované odborne spôsobilou osobou. 15. Ďalej sa v rozhodnutí stavebného úradu uvádza, že zo spisového materiálu a z projektovej dokumentácie je zrejmé, že dodatočne povolená stavba je stavbou, ktorá svojim architektonickým stvárnením nie je v rozpore s urbanistickým a architektonickým charakterom prostredia a umiestňuje sa v urbanisticky významnej polohe. Stavba spĺňa požiadavky z hľadiska urbanistického začlenenia, architektonického stvárnenia a nachádza sa v území, ktoré je zastavané stavbou ohľadne bytových a rodinných domov. Stavba spĺňa všeobecné technické požiadavky na výstavbu pre daný typ stavby a projektová dokumentácia stavby je súladná s vyjadreniami dotknutých orgánov, nebude vykazovať negatívne vplyvy na jednotlivé zložky životného prostredia a nebude sa v nej nachádzať žiadna prevádzka, ktorá by vyžadovala riešenie požiadaviek z hľadiska veterinárnej starostlivosti. Stavba takisto nie je v lokalite, kde by sa uplatnil záujem pamiatkovej starostlivosti, stavebný pozemok je umiestnený mimo ochranného pásma lesa a nie je lesným pozemkom a takisto bola kladne posúdená aj z hľadiska civilnej ochrany a požiarnej bezpečnosti. Pokiaľ ide o vlastnícke právo k stavebnému pozemku, toto stavebník preukázal predložením listu vlastníctva č. XXXX a pokiaľ ide o podzemný stavebný objekt SO 02 miestne časť rozvodu NN je umiestnený na pozemku parc. č. XXXX/X v k.ú. D., na ktorom je zriadené vecné bremeno v prospech ZSE distribúcia, a.s., ktoré je zapísané na liste vlastníctva č. XXXX. Podzemné stavebné objekty SO 03 vodovodná prípojka a SO 05 STL plynová prípojka budú umiestnené na pozemku parc. č. XXXX v k.ú. D., SO 04 kanalizačná prípojka a vonkajší rozvod kanalizácie bude umiestnený na pozemku parc. č. XXXXX/X v k.ú. D., ku ktorým stavebník preukázal zmluvu o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena č. 28650511300/0099 iné právo k stavbou dotknutým pozemkom. Vzhľadom na posúdenie z hľadiska zámerov a cieľov územného plánovania starostlivosti o životné prostredie stavebný úrad dospel k záveru, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami. 16. Proti rozhodnutiu stavebného úradu podali odvolanie účastníci konania obchodná spoločnosť SOPRA, a.s., Ing. I. I. a Mgr. Y. I.. O odvolaní rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. OU- BA-OVBP2-2017/6295/ZAV zo dňa 01.03.2017, rozhodnutie vydané v prvom stupni Mestskou časťou Bratislava - Nové Mesto zrušil a vec stavebnému úradu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Argumenty uvedené v rozhodnutí žalovaného sú obdobné ako uviedol vo vyjadrení k žalobe. IV. Relevantné právne predpisy 17. Podľa § 58 ods. 2 stavebného zákona stavebník musí preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 tohto zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu. To neplatí, ak tieto skutočnosti preukázal v územnom konaní a po právoplatnosti územného rozhodnutia nedošlo k zmene. 18. Podľa § 61 ods. 1 stavebného zákona v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, a) či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia, b) či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi, c) či je zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby, či je zabezpečené včasné vybudovanie technického, občianskeho alebo iného vybavenia potrebného na riadne užívanie, d) či bude stavbu uskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb, alebo ak stavbu bude uskutočňovať stavebník svojpomocou, či je zabezpečené vedenie uskutočňovania stavby stavebným dozorom alebo kvalifikovanou osobou; ak zhotoviteľ stavby bude určený vo výberovom konaní, stavebník oznámi zhotoviteľa stavby stavebnému úradu do pätnástich dní po skončení výberového konania, e) či nová budova alebo významne obnovovaná existujúca budova je v rámci technických, funkčných a ekonomických podmienok stavby navrhnutá s využitím vhodných stavebných konštrukcií, vysokoúčinných alternatívnych energetických systémov založených na obnoviteľných zdrojoch energie a automatizovaných riadiacich, regulačných a monitorovacích systémov. 19. Podľa § 61 ods. 3 stavebného zákona stavebný úrad zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov, ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov konania a ich námietky. 20. Podľa § 88 ods. 1 stavebného zákona ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/20190501> a podkladov predložených v stavebnom konaní. 21. Podľa § 139 ods. 1 stavebného zákona pod pojmom „iné práva k pozemkom a stavbám“ použitým v spojení „vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich“ sa podľa povahy prípadu rozumie a) užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu, b) právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, c) právo vyplývajúce z iných právnych predpisov, d) užívanie pozemku alebo stavby na základe koncesnej zmluvy, z ktorej vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu. 22. Podľa § 140 stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 23. Podľa § 140a ods. 1 stavebného zákona dotknutým orgánom podľa tohto zákona je a) orgán verejnej správy, ktorý je správnym orgánom chrániacim záujmy uvedené v § 126 ods. 1 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/20190501>, ak konanie podľa osobitného predpisu upravujúceho jeho pôsobnosť je súčasťou konania podľa tohto zákona, má naň nadväzovať alebo s ním súvisí, b) obec, ak nie je stavebným úradom podľa tohto zákona a konanie sa týka pozemku alebo stavby na jej území, okrem stavby diaľnice alebo rýchlostnej cesty, c) vlastník sietí a zariadení technického vybavenia územia a iná právnická osoba, ak to ustanovuje osobitný predpis. 24. Podľa § 140a ods. 2 stavebného zákona na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a mesta Košice sú dotknutými orgánmi mestské časti, ak podľa Štatútu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy vykonáva kompetencie stavebného úradu hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava alebo Štatútu mesta Košice kompetencie stavebného úradu vykonáva mesto Košice. Ak kompetencie stavebného úradu vykonáva mestská časť, dotknutým orgánom je hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava alebo mesto Košice. 25. Podľa § 140b ods. 1 stavebného zákona záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci. 26. Podľa § 140b ods. 3 stavebného zákona dotknutý orgán je viazaný obsahom svojho predchádzajúceho záväzného stanoviska, ktoré vo veci vydal; to neplatí, ak došlo k zmene ustanovení právneho predpisu, podľa ktorých dotknutý orgán záväzné stanovisko vydal, alebo k podstatnej zmene skutkových okolností, z ktorých dotknutý orgán vychádzal. Ak dotknutý orgán vydá neskoršie záväzné stanovisko, uvedie v ňom, či jeho predchádzajúce záväzné stanovisko sa neskorším záväzným stanoviskom potvrdzuje, dopĺňa, mení alebo nahrádza s uvedením dôvodov podľa zákona. 27. Podľa § 140b ods. 6 stavebného zákona ak odvolanie proti rozhodnutiu podľa tohto zákona smeruje proti obsahu záväzného stanoviska, odvolací orgán konanie preruší a vyžiada si stanovisko k obsahu odvolania od dotknutého orgánu príslušného na vydanie záväzného stanoviska. Odvolanie spolu so stanoviskom dotknutého orgánu k obsahu odvolania predloží stavebný úrad orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu a vyžiada si od neho potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska. Počas prerušenia konania neplynú lehoty na rozhodnutie o odvolaní. V. Konanie pred správnym súdom 28. Správny súd uznesením č. k. 2S/82/2017 - 86 zo dňa 08.04.2019 pribral do súdneho konania účastníkov administratívneho konania (SOPRA, a.s., Ventúrska 18, 815 48 H., CEDIC SK s.r.o., Ventúrska 18, 815 48 H., V.. C. Q., R. XX, XXX XX H., Z. Q., R. XX, XXX XX H., H. Z., C. XX, XXX XX H., Miroslav K., U. XX, XXX XX H., Robert W., C. XX, XXX XX Bratislava, V.. N. C., S. cesta 9, XXX XX Bratislava, Ing. B. G., Y. XX, XXX XX Bratislava a Hlavné mesto SR Bratislava, Primaciálne nám. 1, 814 99 Bratislava). 29. Vzhľadom na skutočnosť, že sa nepodarilo doručiť uznesenie o pribratí do konania účastníkom administratívneho konania (V.. C. Q., Z. Q., a V.. N. C.) z dôvodu, že na adrese uvedenej v administratívnom spise sú neznámi a účastníci Miroslav K. a M. W. podľa hlásenia poštového doručovateľa zomreli, súd s nimi ďalej nekonal. Pre tento postup sa správny súd rozhodol predovšetkým z dôvodu zabezpečenia hospodárnosti a bezprieťahovosti súdneho konania, kedy účasť vyššie uvedených osôb v súdnom konaní nebola nevyhnutná, v samotnom administratívnom konaní neboli aktívni a tiež vo všeobecnosti účasť pribratých účastníkov konania je len informatívna a ich vyjadrenia nemajú vplyv na posúdenie zákonnosti žalobou napadnutých administratívnych rozhodnutí žalovaného správneho orgánu. VI. Posúdenie veci správnym súdom 30. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je v medziach žalobných dôvodov posúdiť, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. 31. Právomoc a príslušnosť súdov v správnom súdnictve je primárne daná základným zákonom štátu - Ústavou <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=26&p=1015819&f=2> Slovenskej republiky, ktorá v článku 142 ods. 1 <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=2109246&f=2> ustanovuje kompetenciu súdov preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Rovnako tak čl. 46 ods. 2 Ústavy SR <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=2108584&f=3> zakotvuje právo každého, kto tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach rozhodnutím orgánu verejnej správy, obrátiť sa na súd s cieľom preskúmania zákonnosti takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Ústava zároveň splnomocňuje zákon na úpravu preskúmavacej kompetencie v rámci správneho súdnictva. Takýmto zákonom je Správny súdny poriadok. 32. V správnom súdnictve sa uplatňuje dispozičná zásada, ktorá v praxi znamená, že súd preskúmava napadnuté rozhodnutie len v medziach a rozsahu určenom žalobcom. Nemôže teda preskúmať rozhodnutie nad rámec žalobcom v žalobe vymedzený. Zo žaloby musí byť zrejmé, v ktorých častiach a z akej stránky má súd napadnuté rozhodnutie skúmať; žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje tvrdenie o porušení zákona a musí tiež poukázať na konkrétne ustanovenie právnych predpisov hmotného alebo procesného práva, ktoré boli rozhodnutím alebo postupom správneho orgánu porušené. Nakoľko je konanie v správnom súdnictve koncentrované, žalobca môže žalobné dôvody rozširovať len do konca lehoty na podanie žaloby, ktorá je dvojmesačná a plynie od právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni. K žalobným dôvodom, ktoré boli uplatnené neskôr, súd nemôže prihliadať. 33. Správny súd dodáva, že v prípade aplikácie ustanovenia § 178 ods. 1 SSP na posudzovanie splnenia podmienok aktívnej vecnej legitimácie totiž postačuje, aby subjekt. ktorý podáva správnu žalobu bol účastníkom administratívneho konania a aby o sebe tvrdil, že bol rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch. Na rozdiel od ustanovenia § 2 ods. 2 SSP sa preto v danom prípade nevyžaduje, aby žalobca v súdnom konaní preukázal, že boli porušené, prípadne priamo dotknuté jeho práva a právom chránené záujmy ale plne postačuje tvrdenie žalobcu ako účastníka administratívneho konania, že bol na nich ukrátený. Žalobná legitimácia musí byť daná pre všetky prípady, kedy je dotknutá právna sféra žalobcu, t. j. keď sa jednostranný úkon správneho orgánu, vzťahujúci sa ku konkrétnej veci a konkrétnym adresátom, závažne a autoritatívne dotýka ich právnej sféry. 34. Skôr ako súd pristúpi k posúdeniu postupu a rozhodnutia správnych orgánov v intenciách žalobných dôvodov, súdu nedá nepripomenúť, že predmetom administratívneho konania bolo dodatočné povolenie stavby, teda stavby, ktorú žalobca začal stavať bez stavebného povolenia. 35. Ako vyplýva z príslušných ustanovení stavebného zákona, o stavebné povolenie možno žiadať predtým, ako sa začalo so samotnou výstavbou, ku ktorej sa povolenie žiada. V prípade, že stavba alebo jej časť už stojí, nepostupuje sa podľa § 58 až § 66 stavebného zákona, ale právny poriadok pozná inštitút tzv. dodatočného stavebného povolenia vydaného v konaní o dodatočnom povolení stavby, ktoré je upravené v § 88a stavebného zákona. 36. Na prvý pohľad je zrejmý rozdiel medzi vyššie uvedenými typmi konaní, najmä z hľadiska v nich posudzovaných parciálnych otázok. Pokiaľ v konaní o vydanie stavebného povolenia § 62 ods. 1 stavebného zákona ustanovuje pomerne široký zoznam preskúmavaných podmienok, ktoré je stavebník povinný splniť, v konaní o dodatočnom povolení stavby preukazuje stavebník „len“, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. I keď na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až § 66 stavebného zákona, skutočnosti alebo doklady predkladané pri konaní o dodatočnom povolení stavby nie sú úplne zhodné s tými, ktoré sú predkladané v stavebnom konaní. 37. Nemožno za prípustný a spravodlivý považovať taký stav, kedy by nedisciplinovaný stavebník, ktorý pred zažatím stavby nepožiadal o príslušné povolenie, alebo stavbu začal realizovať skôr ako mu bolo rozhodnutím správneho orgánu stavať povolené, to mal v konaní pred správnym orgánom o čosi „jednoduchšie“ a podľa názoru súdu to ani z ustanovení stavebného zákona nevyplýva. Povinnosťou takéhoto stavebníka je preukázať, a to v lehote stanovenej stavebným úradom, že bez povolenia stavaná stavba vyhovuje podmienkam ustanoveným v § 88a ods. 1 stavebného zákona. O tom musí stavebník predložiť stavebnému úradu doklady, ktoré stavebný zákon síce bližšie nevymenúva ani nešpecifikuje, neznamená to však, že postačí predložiť (zabezpečiť) len niektoré z tých, ktoré je potrebné predložiť pri konaní podľa § 58 a nasl. stavebného zákona. Zákon ustanovuje podmienku, že predložené doklady musia dostatočne preukazovať, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami. Zároveň je z dikcie § 88a stavebného zákona zrejmá dôkazná povinnosť zaťažujúca stavebníka, pričom v dôsledku nesplnenia povinnosti riadne a včas, nastupuje dôsledok ustanovený v § 88a ods. 5 a ods. 6 stavebného zákona - nariadenie odstránenia stavby. 38. Úlohou správnych orgánov rozhodujúcich v predmetnom konaní bolo zabezpečiť a preskúmať pre rozhodnutie potrebné podklady, či už predložené účastníkmi alebo vo vlastnej réžii. Len také rozhodnutie možno považovať za zákonné, ktoré vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktorý následne správny orgán správne po právnej stránke posúdi a ku ktorému dospel správny orgán zákonným procesným postupom. 39. Správny súd tiež dáva do pozornosti, že hoci nemožno tolerovať lepšie postavenie nedisciplinovaného stavebníka, ako uviedol vyššie, v konaní pred správnym orgánom, nebolo by ani spravodlivým v takomto konaní priznať viac práv ďalším účastníkom a posudzovať ich námietky voči stavebníkovi neobjektívne. 40. V prvom rade je potrebné identifikovať, kam až vo svojich námietkach môže účastník zájsť a čo ohľadom obrany svojich záujmov môže oprávnene a spravodlivo od stavebníka a správneho orgánu účastník požadovať. V prvom rade je treba rozlíšiť, že účastník stavebného konania (fyzická osoba alebo právnická osoba) môže namietať len také nedostatky, ktoré zasahujú do jeho majetkovej sféry. Je to dané aj tým, že v ďalšom procese by mohol účastník stavebného konania nespokojným s jeho výsledkom podať správnu žalobu len v prípade, ak by mohol tvrdiť, že rozhodnutie správneho orgánu ho ukrátilo na jeho právach alebo právom chránených záujmoch, teda že sa rozhodnutie dotklo jeho subjektívnych práv. Uvedená legitimita je daná len pre prípady, keď je dotknutá právna sféra účastníka, t.j. keď sa na základe iniciatívy stavebníka (žiadosti o vydanie dodatočného povolenia stavby) očakáva zo strany správneho orgánu jednostranný úkon vzťahujúci sa ku konkrétnej veci s konkrétnym adresátom, záväzne a autoritatívne dotýkajúcim sa právnej sféry účastníka. Základným kritériom je to, či sa účastníkom v uplatnenej námietke tvrdená skutočnosť negatívne prejaví v jeho právnej sfére. 41. Účastníci, ktorí v preskúmavanom stavebnom konaní podali odvolanie proti rozhodnutiu stavebného úradu Mestskou časťou Bratislava - Nové Mesto č. 5137/2016/ÚKSP/VIDM-45, UKaSP 2014-15/1706/ Vim zo dňa 29.04.2016 obchodná spoločnosť SOPRA, a.s. a obsahovo totožné odvolanie podali aj Ing. I. I. a I.. Y. I. nie sú subjektmi, ktorých právom bolo hájiť verejné práva a spoločenský záujem, preto aj ich námietky a odvolacie argumenty musia smerovať výhradne proti zásahu prvostupňového rozhodnutia do ich subjektívnych práv. I. teda uplatniť len námietky brániace v ukrátení ich vlastných subjektívnych práv. 42. V danom prípade možno vidieť v námietkach uplatnených vyššie spomínanými účastníkmi stavebného konania len v strete ich práv, kedy sa podanými námietkami snažili chrániť nehnuteľnosti v ich spoluvlastníctve vrátane uplatnenia práva na rozhodovanie s ich nakladaním (využitím). V ústavnoprávnej rovine podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Funkcia práva vlastniť majetok a jeho ochrana spočíva v tom, aby sa všetkým vlastníkom poskytla a súčasne aj trvale garantovala právna istota tak, že vlastnícke právo k veci, ktoré nadobudol v súlade s platnými zákonmi, sa nemôže obmedziť alebo využiť bez právneho dôvodu (PL. ÚS 16/95). Taktiež Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v čl. 1 v znení dodatkového protokolu č. 1 poskytuje ochranu majetku každej fyzickej a právnickej osobe s výnimkou pozbavenia majetku na základe podmienok ustanovených v zákone z dôvodu verejného záujmu. Na uvedenú právnu úpravu nadviazal zákonodarca aj v Občianskom zákonníku v § 123 a nasl., keď v právnej norme § 124 stanoví, že všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana. Z uvedenej právnej úpravy jednoznačne vyplýva, že oproti právu účastníkov na nerušený výkon ich vlastníckeho práva, je postavené právo žalobcu ako stavebníka (tiež) na riadny výkon vlastníckeho práva, ktorý realizuje na svojom pozemku výstavbou objektu, ktorý mieni napojiť na inžinierske siete vedené pozemkami účastníkov. 43. Čo je pre daný prípad špecifickým a žalovaný, hoci mal, to celkom isto nezobral do úvahy, je celková dĺžka doterajšieho stavebného konania. Ako vyplýva z pripojeného administratívneho spisu, výkon štátneho stavebného dohľadu u žalobcu prebehol v dňoch 21.05.2007, 14.06.2007 a 13.09.2007, pričom oznámenie o začatí konania o dodatočnom povolení stavby bolo realizované až dňa 04.04.2013. V danom konaní možno niekoľkokrát konštatovať nečinnosť správnych orgánov, ako je bližšie opísané v odôvodnení tohto rozsudku a to nie len stavebným úradom, pred ktorým sa primárne viedlo predmetné administratívne konanie, ale rovnako aj zo strany nadriadeného orgánu (žalovaného), ktorý nedôsledne kontroloval činnosť podriadeného správneho orgánu a dopustil taký priebeh konania, ktorého dôsledkom je aktuálny stav, kedy ani po dvanástich rokoch nie je konanie o dodatočnom povolení stavby skončené. 44. Súd viac pred ostatnými skutočnosťami zdôrazňuje celkovú dĺžku predmetného konania preto, že konanie nebolo ukončené ani po 12 rokoch jeho trvania je nielen znepokojujúcou skutočnosťou, ale ide o flagrantné porušenie práva žalobcu a aj ostatných účastníkov konania na spravodlivý proces (administratívne konanie) bez prieťahov. Takýto dlhý čas trvajúce konanie je i dôkazom neefektívnej práce správneho orgánu, ktorý nedokázal doviesť konanie do právoplatného rozhodnutia, pričom takúto dĺžku konania nemožno ospravedlniť žiadnym argumentom. 45. Súd si všimol skutočnosť, že žalobca, ktorý sa oboznámil s administratívnym spisom, všetky podklady potrebné pre rozhodnutie vo veci mal k dispozícii. Napriek tejto skutočnosti a možnosti danej mu ustanovením § 59 ods. 1 správneho poriadku nedoplnil prípadne dokazovanie, neodstránil zistené vady a v rozpore so zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania vo veci nerozhodol s konečnou platnosťou, ale ako sa zdá nedobromyseľne vec opätovne vrátil prvostupňovému orgánu na nové prejednanie. 46. Základným právom účastníka konania je, aby jeho vec bola prejednaná bez zbytočných prieťahov, z čoho následne vyplýva povinnosť správnemu orgánu konať bez zbytočných prieťahov. Súd prízvukuje, že nie je vecou účastníka administratívneho konania, akým spôsobom správny orgán organizuje svoju činnosť. Nie je prípustné, aby bol účastník správneho konania postihovaný nečinnosťou správneho orgánu prípadne neochotou (nedostatkom snahy) vec ukončiť rozhodnutím vo veci, aby ochrana či uplatnenie práv účastníkov konania bola efektívna a účinná. 47. Treba tiež zdôrazniť, že správne orgány povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať splnenie ich povinností, sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkom konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy, sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Z administratívneho spisu je zrejmá pasivita správnych orgánov oboch stupňov, pričom k takémuto práv žalobcu opomínajúcemu spôsobu vedenia konania neexistoval dôvod. Súd nemal pochybnosti o tom, že 12 rokov trvajúce administratívne konanie preukazuje neefektívnosť úkonov správnych orgánov samo o sebe a k rovnakému záveru dospeli aj Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí o nečinnosti (sp. zn. 6S/53/2016) a prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava III vo svojom upozornení zo dňa 18.04.2016 zaslanom stavebnému úradu. Je nepopierateľným faktom, že žalovaný nezabezpečil skoré rozhodnutie vo veci a jeho administratívny postup nie je možné chápať ako aktívnu činnosť správneho orgánu, ktorú týmto realizuje v rozpore so zákonom. 48. Takýmto postupom došlo k porušovaniu jednej zo základných zásad právneho štátu zakotvenej v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR (konkretizované v § 49 správneho poriadku), pričom v tejto súvislosti súd poukazuje aj na konštantnú judikatúru Ústavného súdu SR, napríklad III. ÚS 282/08 alebo I. ÚS 225/08, v zmysle ktorej je za pasivitu nutné považovať aj tú skutočnosť, keď napriek tomu, že správnemu orgánu nebráni žiadna prekážka, vo veci nekoná a nerozhoduje. 49. Podľa názoru súdu je v každom konaní, teda aj v správnom, podstatná aplikácia materiálneho hľadiska, nakoľko právny formalizmus v podmienkach demokratického právneho štátu nemôže celkom prevládnuť. Úlohou súdu orgánu štátu v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť také riešenie, ktoré je v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi. Nemožno tolerovať formalistický prístup, pričom je nutné zdôrazniť, že povinnosť nachádzať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov. 50. Orgán štátu teda musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Hoci žalovaný postupoval jednou z možností daných mu § 59 ods. 2 správneho poriadku, opomenul ustanovenie § 59 ods. 3 správneho poriadku, podľa ktorého odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti. V súdenej veci neboli podmienky na postup žalovaného zrušiť prvostupňové rozhodnutie, pretože ako už súd uviedol vyššie, administratívny spis obsahoval potrebné podklady na konečné rozhodnutie (potvrdenie alebo zmenu) a nad všetky pochybnosti celkom absentoval predpoklad, že by zrušenie rozhodnutia bolo vzhľadom na neústavnú dĺžku administratívneho konania bolo vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti. V intenciách vyššie uvedeného preto skutočnosť, že žalovaný neadekvátne zohľadnil okolnosti predmetnej veci a nemal snahu konanie ukončiť rozhodnutím aj napriek tomu, že nebol k takému nehospodárnemu a neefektívnemu postupu právne relevantný dôvod, považoval správny súd za zásadné pochybenie majúce za následok nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia. 51. Vo výroku svojho rozhodnutia prvostupňový správny orgán uviedol, že umiestnením podzemných vedení inžinierskych sietí budú dotknuté pozemky parc. č. XXXX/X, XXXX a XXXX/X v k.ú. D.. Ďalej uviedol, že podzemný stavebný objekt SO 02 Miestna časť rozvodu NN je umiestnený na pozemku parc. č. XXXX/X v k.ú. D., na ktorom je zriadené vecné bremeno ZSE distribúcia, a.s., ktoré je zapísané na LV č. XXXX. Podzemné stavebné objekty SO 03 Vodovodná prípojka a SO 05 STL plynová prípojka budú umiestnené na pozemku parc. č. XXXX v k.ú. D., SO 04 Kanalizačná prípojka a vonkajší rozvod kanalizácie bude umiestnený na pozemku parc. č. XXXXX/X v k.ú. D., ku ktorým stavebník preukázal zmluvou o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena iné právo k stavbou dotknutým pozemkom. 52. Žalovaný, ktorý rozhodnutím zrušil rozhodnutie stavebného úradu o dodatočnom povolení stavby, za dôvod zrušenia v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol skutočnosť, že bolo pochybné právo umiestniť podzemný stavebný objekt SO 02 Miestna časť rozvodu NN stavebníkom a stavebný úrad nedostatočne skúmal vzťah k pozemku parc. č. XXXX/X dotknutého NN prípojkou. Žalovaný dôvodil, že pokiaľ splnomocnený zástupca stavebníka predložil zmluvu o pripojení odberného zariadenia a zmluvu o dodávke elektriny uzatvorenú v roku 2007, táto ho neoprávňuje zriadiť NN prípojku cez pozemok parc. č. XXXX/X. Skutočnosť, že na LV č. XXXX, na ktorom je pozemok zapísaný, je uvedená ťarcha o zriadení vecného bremena na zriadenie a uloženie elektroenergetických stavieb a zariadení v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne č. XX/XX/XX (č. 2970/07) v prospech ZSE distribúcia, a.s., teda oprávnenia vyplývajúce z vecného bremena patria výlučne spoločnosti ZSE distribúcia, a.s. a nie stavebníkovi. Stavebný úrad podľa žalovaného nedostatočne skúmal, či na zapísanom geometrickom pláne je zakreslená prípojka NN, ktorá by mala slúžiť pre pripojenie navrhovanej stavby, na existujúci káblový rozvod. Žalovaný dodal, že stavbu na cudzom pozemku je možné umiestniť len so súhlasom vlastníka dotknutého pozemku a s preukázaním iného práva k pozemku a stavbám v zmysle § 139 Stavebného zákona, preto podľa žalovaného nemožno vylúčiť, že postupom stavebného úradu mohlo byť zasiahnuté do vlastníckych práv iných subjektov, pričom je zrejmé, že stavebný úrad v ochrane vlastníckych práv v konaní ani v rozhodnutí nevenoval náležitú pozornosť, na čo musel zákonite reagovať odvolací orgán zrušením napadnutého rozhodnutia a vrátením veci na nové prejednanie a rozhodnutie. 53. S argumentmi žalovaného uvedenými v odôvodnení jeho rozhodnutia nemožno súhlasiť z viacerých dôvodov, ktoré vyplývajú jednak z rozhodnutia stavebného úradu č. 5137/2016/ÚKSP/VIDM-45, UKaSP 2014-15/1706/Vim zo dňa 29.04.2016, z administratívneho spisu a tiež z právnej úpravy vzťahujúcej sa na spornú otázku (stavebná zákon a zákon č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). 54. Stavba, ktorú dodatočne povolil stavebný úrad sa realizuje na pozemkoch parc. č. XXXX/X, XXXX/ X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X,XXXX/X a XXXX/X, kat. územie D., ktoré sú vo vlastníctve žalobcu. Na pozemku parc. č. XXXX/X sa stavba žalobcu nerealizuje. Stavebný úrad, pokiaľ vo svojom rozhodnutí uviedol, že „umiestnením podzemných vedení inžinierskych sietí budú dotknuté pozemky parc. č. XXXX/X, XXXX a XXXX/X v k.ú. D.“, nemal tým podľa názoru správneho súdu to, že žalobca bude na pozemkoch, ktoré nie sú v jeho vlastníctve, realizovať akúkoľvek stavebnú činnosť v rozpore so záujmami a právami vlastníkov týchto pozemkov. 55. Podľa § 11 ods. 1 písm. f/ zákona č. 251/2012 Z.z. držiteľ povolenia alebo ním poverená osoba môže v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme zriaďovať na cudzích pozemkoch mimo zastavané územie obce elektrické vedenie. 56. Na cudzích pozemkoch sme zriaďovať elektrické vedenie len osoba k tomu oprávnená. V danom prípade je takouto osobou ZSE energetika, a.s. resp. Západoslovenská distribučná, a.s. (predtým ZSE Distribúcia, a.s.). Z administratívneho spisu nevyplýva, že by žalobca mal snahu zasiahnuť do práv vlastníkov pozemku parc. č. XXXX/X budovaním podzemného stavebného objektu (SO 02 Miestna časť rozvodu NN) alebo akoukoľvek inou stavebnou činnosťou. Niet však pochýb, že ZSE distribúcia, a.s. bola takou osobou, ktorej zákon č. 251/2012 Z.z. priznáva právo zriaďovať na predmetnom pozemku, ktorý je mimo zastavané územie obce, elektrické vedenie a vyplýva to aj zo zapísaného vecného bremena v jej prospech. 57. Vo všeobecnosti platí, že na území Slovenskej republiky zriaďuje podzemné alebo nadzemné elektrické vedenie výlučne oprávnená alebo poverené osoba podľa zákona č. 251/2012 Z.z.. Takýmito osobami nebývajú samotní stavebníci ako žalobca realizujúci stavbu na základe stavebného povolenia. Stavebníci tohto typu zmluvou o pripojení odberného zariadenia a zmluvou o dodávke elektriny s oprávneným subjektom - Západoslovenské energetika, a.s. (ZSE) a takýmto spôsobom sa zabezpečuje pripojenie stavby na sieť elektrickej energie. 58. V predmetnej súdom posudzovanej veci bolo preukázané, že ZSE, a.s. disponovala oprávnením vybudovania a prevádzky podzemného elektrického vedenia na pozemku parc. č. XXXX/X a ako oprávnený subjekt zmluvou o pripojení odberného zariadenia umožnila z existujúceho káblového rozvodu NN žalobcovi napojiť sa na distribučnú sústavu elektrickej energie ZSE, a.s.. Nešlo teda o povolenie činnosti žalobcu, hoci ten pripojenie mal podľa spomínanej zmluvy realizovať na vlastné náklady, ale činnosť sa mala vykonať spôsobom súladným so zákonom č. 251/2012 Z.z., čo nemožno považovať z rozhodnutia stavebného úradu vyplynuvší právny stav za rozporný s právnymi predpismi a to aj z pohľadu dikcie § 139 stavebného zákona. Podľa názoru správneho súdu žalobca preukázal v stavebnom konaní pre potreby realizácie jeho stavby „iné práva k pozemkom a stavbám“, ktoré boli odvodené z vyššie opísaných práv z vecného bremena resp. práva vyplývajúceho z iných právnych predpisov (zákon č. 251/2012 Z.z.). 59. Pokiaľ podľa tvrdenia žalovaného v jeho rozhodnutí „nemožno vylúčiť, že postupom stavebného úradu mohlo byť zasiahnuté do vlastníckych práv iných subjektov“, bolo aj v kontexte s vyššie uvedeným a aj s ohľadom na už súdom vytknutú nedôslednosť v postupe správnych orgánov majúcu za následok nevídanú dĺžku administratívneho konania povinnosťou žalovaného správneho orgánu svoje pochybnosti odstrániť v odvolacom konaní a vo vlastnej réžii tak, aby sám mohol vo veci samej rozhodnúť. V nadväznosti na to súd zdôrazňuje, že neochota rozhodnúť vo veci a zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci na nové prejednanie a rozhodnutie len pre pochybnosti, nie pre preukázaný nedostatok, o správnosti postupu správneho orgánu prvého stupňa, nie je vhodným a spravodlivým riešením z hľadiska zásady hospodárnosti a rýchlosti konania, ktorými je správne konanie ovládané. 60. Ďalším dôvodom pre zrušenie rozhodnutia stavebného úradu bolo podľa žalovaného to, že stavebný úrad svojim rozhodnutím umiestnil stavbu aj na pozemky, ktoré neboli predmetom rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Bratislave o vyňatí pôdy, čím došlo k porušeniu zákona č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy, nakoľko niektoré pozemky uvedené vo výroku rozhodnutia, na ktorých bola stavba dodatočne povolená sú evidované ako vinice. 61. Správnemu súdu nedá, aby znova nezopakoval, že špecifikom daného prípadu je celková dĺžka doterajšieho predmetného posudzovaného administratívneho konania, v ktorom sa podľa názoru súdu správne orgány prezentovali pasivitou, neefektívnosťou, zjavnými a opakovanými prieťahmi a celkovou nedôslednosťou v plnení povinnosti chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. V danom kontexte a s poukazom na zásadu jednostnosti správneho konania súd dospel k presvedčeniu, že žalovaný neadekvátne zohľadnil okolnosti predmetnej veci, keď nemal snahu konanie ukončiť rozhodnutím. Navyše tak konal v rozpore s predpokladom ustanoveným v § 59 ods. 3 správneho poriadku, podľa ktorého odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti. Taktiež neobstojí argumentácia žalovaného odvolávajúca sa na rozpor umiestnenia stavby s rozsahom rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Bratislave o trvalom odňatí poľnohospodárskej pôdy. V prvom rade zákon č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2003/245/> o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v § 17 neurčuje lehotu (termín), kedy má orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy vydať rozhodnutie o odňatí poľnohospodárskej pôdy, ale iba ustanovuje, že na nepoľnohospodárske účely možno použiť poľnohospodársku pôdu len na základe rozhodnutia o odňatí. Z logického výkladu tohto zákonného ustanovenia podľa názoru súdu vyplýva, že rozhodnutie o odňatí nie je nevyhnutným podkladom pre vydanie stavebného povolenia, ale postačuje (hoci prax príslušných stavebných orgánov je zväčša rozdielna), ak stavebník preukáže vyňatie poľnohospodárskej pôdy z PPF pred rozhodnutím, ktorým správny orgán povolí užívanie. To pre danú situáciu znamená, že takéto rozhodnutie stavebník predloží v rámci kolaudačného konania. 62. Čo možno vyššie uvedeným dôvodom vytknúť je aj ich nekonkrétnosť a neúplnosť. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie Ústavou garantovaného základnému práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, prípadne len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Osobe dotknutej takýmto rozhodnutím je tým odňatá možnosť skutkovo či právne argumentovať proti záverom rozhodnutia. 63. Pri akomkoľvek rozhodnutí možno polemizovať o jeho odbornej úrovni, či správny orgán mohol svoje argumenty vysvetliť podrobnejšie, alebo sa precíznejšie vysporiadať s tvrdeniami účastníka konania, ktoré možno považovať za právne významné. Súd však hodnotí preskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu len v miere jeho minimálnej argumentačnej kvality a interpretačnej schopnosti, na základe akých logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov správny orgán vydal meritórne rozhodnutie. 64. Správny súd nie je povinný a v podstate ani oprávnený nahrádzať činnosť správnych orgánov pri odôvodňovaní rozhodnutí. Platí, že vecne preskúmať zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je možné len za predpokladu jeho náležitého odôvodnenia, keď správny orgán náležitým spôsobom vyhodnotí námietky účastníka správneho konania. Preto pokiaľ žalovaný len konštatoval, že stavebný úrad svojim rozhodnutím umiestnil stavbu aj na pozemky, ktoré neboli predmetom rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Bratislave o vyňatí pôdy, čím došlo k porušeniu zákona č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy, nakoľko niektoré pozemky uvedené vo výroku rozhodnutia, na ktorých bola stavba dodatočne povolená sú evidované ako vinice, je natoľko nekonkrétne konštatovanie, že z rozhodnutia nevyplýva, ktoré pozemky mal žalovaný na mysli a v akom rozsahu (či vôbec podstatnom) došlo k pochybeniu zo strany prvostupňového správneho orgánu alebo žalobcu. 65. Žalovaný vo svojom rozhodnutí tiež vytýkal stavebnému úradu, že opomenul do výroku rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby uviesť podmienky Dopravného úradu zo dňa 26.11.2014. Znova možno konštatovať, že žalovaný vytýkal len formálny nedostatok, ktorý mohol jednoducho napraviť a nebolo preto možné (opäť) z hľadiska rýchlosti a hospodárnosti prisvedčiť, že zrušenie prvostupňového rozhodnutia bolo vhodným spôsobom rozhodnutia o odvolaní. 66. Zhrnutím všetkých vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k názoru, žesa stavebný úrad pri vydaní svojho rozhodnutia o dodatočnom povolení predmetnej stavby nedopustil pochybenia pri posúdení otázky súladu stavby postavenej bez stavebného povolenia s podmienkami ustanovenými v § 88a ods. 1 stavebného zákona, ktoré by bolo odôvodniteľným pre zrušenie jeho rozhodnutia a žalovaný, ktorý vydal rozhodnutie č. OU-BA-OVBP2-2017/6295/ZAV zo dňa 01.03.2017, ktorým zrušil žalovaný rozhodnutie vydané v prvom stupni stavebným úradom Mestskou časťou Bratislava - Nové Mesto č. 5137/2016/ÚKSP/VIDM-45, UKaSP 2014-15/1706/Vim zo dňa 29.04.2016 pre porušenie zákona zo strany prvostupňového správneho orgánu a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie, nepostupoval v súlade s právom. 67. Súd dodáva, že za nedôvodnú námietku považoval súd námietku č. 5. Súd nemohol túto námietku akceptovať, pretože samotná skutočnosť, že žalovaným nebola dodržaná zákonná lehota na rozhodnutie o odvolaní podľa správneho poriadku, nemohla bez ďalšieho mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. 68. Vychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov dospel správny súd k záveru, že žalovaný rozhodol na základe nesprávneho posúdenia veci a tiež svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. Preto správny súd postupoval podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a písm. d/ SSP a napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil. 69. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. 70. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 71. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).