Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/84/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200652 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017200652.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Marty Barkovej, v právnej veci žalobcu: J.. R. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Q. W. XXX, zastúpený: JUDr. Marcel Kohút, advokát, Nám. sv. Egídia 95, 058 01 Poprad proti žalovanej: Národná banka Slovenska, Imricha Karvaša 1, 813 25 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Bankovej rady Národnej banky Slovenska č. OLP-15/2016-S zo dňa 21.02.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanej súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Národná banka Slovenska, útvar dohľadu nad finančným trhom (ďalej len „NBS ÚDF“) vydala rozhodnutie č. ODT-11265/2013-3 zo dňa 25.03.2014, právoplatné od 15.04.2014 a vykonateľné od 15.05.2014, ktorým uložila obchodnej spoločnosti R. F. a.s., so sídlom Y. cesta XX, XXX XX X., Z.: XX XXX XXX (ďalej aj ako „spoločnosť R. F..“ alebo aj ako „spoločnosť“), podľa § 144 ods. 5 písm. a) v spojení s ustanovením § 144 ods. 1 písm. e) zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cenných papieroch“) pokutu vo výške XX XXX,- eur a podľa ustanovenia § 144 ods. 5 písm. a) v spojení s ustanovením § 144 ods. 1 písm. e) zákona o cenných papieroch opatrenie na odstránenie a nápravu zistených nedostatkov spočívajúce v tom, že do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia má spoločnosť povinnosť uskutočniť úkony vedúce k vyhláseniu povinnej ponuky na prevzatie vlastných akcií spoločnosti PK. a.s. v súlade s ustanoveniami zákona o cenných papieroch. 2. Z odôvodnenia rozhodnutia č. ODT-11265/2013-3 zo dňa 25.03.2014 vyplýva, že spoločnosť R.., ako emitent cenných papierov (akcií) prijatých na obchodovanie na regulovanom voľnom trhu na Burze cenných papierov v Bratislave, a.s. (ďalej aj ako „BCPB“) si za rok 2011 nesplnila svoje zákonné informačné povinnosti voči BCPB podľa ustanovenia § 34 ods.1 zákona č. 429/2002 Z.z. o burze cenných papierov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 429/2002 Z.z. o burze cenných papierov“) a to tým, že jej nepredložila ročnú finančnú správu za rok 2011 spolu s dokladom o jej zverejnení, čím zapríčinila, že s cennými papiermi (akciami) emitovanými spoločnosťou R. F. sa prestalo obchodovať na regulovanom voľnom trhu BCPB, a z tohto dôvodu boli cenné papiere (akcie) emisie ISIN O ktoré emitovala spoločnosť R. s účinnosťou od 02.09.2012, vylúčené z obchodovania na regulovanom voľnom trhu BCPB v súlade s článkom 10 ods. 10.3 pravidiel regulovaného voľného trhu BCPB. Toto rozhodnutie BCPB bolo zverejnené v Burzovom vestníku č. 35 zo dňa 04.09.2012. 3. NBS ÚDF listom č. ODT-516/2015 zo dňa 20.01.2015 vyzvala spoločnosť R. F. o predloženie informácie preukazujúcej splnenie jej povinnosti vyplývajúcej z rozhodnutia NBS ÚDF č. ODT-11265/2013-3 zo dňa 25.03.2014 a to, či boli uskutočnené úkony vedúce k vyhláseniu povinnej ponuky na prevzatie vlastných akcií v súlade s ustanoveniami zákona č.566/2001 o cenných papieroch. 4. NBS ÚDF opätovne vyzvala spoločnosť R. a.s. listom č. ODT-516/2015-2 zo dňa 10.08.2015, keďže nereagovala na jej list zo dňa 20.01.2015, o predloženie informácie preukazujúcej splnenie povinnosti uloženej rozhodnutím NBS ÚDF č. ODT-11265/2013-3 zo dňa 25.03.2014. 5. K písomnej výzve NBS ÚDF zo dňa 10.08.2015 o predloženie informácie preukazujúcej splnenie povinnosti uloženej rozhodnutím, sa vyjadril predseda predstavenstva spoločnosti R. F. a.s. J.. R. X. listom zo dňa 19.08.2015, v ktorom uviedol, že vzniknutú situáciu považuje spoločnosť za neriešiteľnú, nakoľko v prípade povinnej ponuky na prevzatie vlastných akcií by museli odkúpiť akcie za cca X,X mil. eur, čo by znamenalo skončenie ich podnikateľskej činnosti. 6. NBS ÚDF listom č. ODT-2037/2016 zo dňa 24.02.2016 oznámila predsedovi predstavenstva spoločnosti R. hydina a.s. J.. R. X. začatie konania voči nemu z vlastného podnetu z dôvodu, že ako predseda orgánu, ktorý riadi spoločnosť R. F. a.s. a koná v jej mene, nezabezpečil splnenie právoplatného a vykonateľného rozhodnutia NBS ÚDF č. ODT-11265/2013-3 zo dňa 25.03.2014. 7. Oznámenie o začatí konania zo dňa 24.02.2016, v ktorom ho žalovaná zároveň vyzvala na vyjadrenie sa k dôvodom začatého konania v lehote 10 pracovných dní odo dňa doručenia jej výzvy bolo dňa 07.03.2016 doručené predsedovi predstavenstva spoločnosti J.. R. X.. 8. Predseda predstavenstva spoločnosti J.. R. X. sa vyjadril k dôvodom začatého konania listom zo dňa 11.03.2016, v ktorom konštatuje, že zákonnou prekážkou spoločnosti na uskutočnenie povinnej ponuky na prevzatie akcií je nedostatok finančných prostriedkov spoločnosti potrebných na úhradu protiplnenia a uviedol, že ak by členovia predstavenstva prijali akékoľvek rozhodnutie smerujúce k odkúpeniu akcií za tejto nepriaznivej finančnej situácie, konali by proti záujmom spoločnosti a všetkých jej akcionárov, pretože by to viedlo k zániku spoločnosti a zároveň by uprednostnili záujmy niektorých akcionárov, ktorí sa dlhodobo snažia o odpredaj svojich akcií, proti záujmom ďalších akcionárov. Zdôraznil, že k úkonom smerujúcim k vyhláseniu povinnej ponuky na prevzatie vlastných akcií pristúpi spoločnosť bezodkladne po tom, ako to dovolí finančná situácia spoločnosti a že akákoľvek uložená sankcia by viedla k zániku spoločnosti, resp. k vyhláseniu konkurzu. 9. NBS ÚDF vyzvala účastníka konania J.. R. X. listom č. ODT-2037/2016-2 zo dňa 29.03.2016, doručeným mu dňa 12.04.2016, aby sa oboznámil so spisovým podkladom č. ODT-2037/2016. XX. MVDr. R. X. sa dňa 20.04.2016 dostavil do Národnej banky Slovenska za účelom oboznámenia sa so spisovým podkladom č. ODT-2037/2016 a uviedol, že zotrváva na svojom stanovisku, uvedenom vo vyjadrení k oznámeniu o začatí konania. 11. O priebehu oboznámenia J.. R. X. so spisovým podkladom č. ODT-2037/2016 bola NBS ÚDF vyhotovená zápisnica zo dňa 20.04.2016. K obsahu spisového podkladu sa člen predstavenstva spoločnosti J.. R. X. písomne nevyjadril. 12. NBS ÚDF (ďalej len „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. ODT-2037/2016-3 zo dňa 19.05.2016 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodla tak, že uložila predsedovi predstavenstva spoločnosti R. F. a.s., J.. R. X. podľa ustanovenia § 144 ods. 4 písm. a) v spojení s ustanovením § 144 ods. 1 písm. e) zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch pokutu X XXX,- eur za porušenie ustanovení § 170 ods. 3 a § 119 zákona o cenných papieroch v spojení s ustanovením § 28 ods. 4 zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon „č. 747/2004 Z.z. o dohľade“), keď ako člen orgánu, ktorý riadi spoločnosť a koná v jej mene, nezabezpečil splnenie NBS ÚDF č. ODT-11265/2013-3 zo dňa 05.03.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.04.2014. Zároveň bol povinný pokutu zaplatiť do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet Úradu vládneho auditu vedený v Štátnej pokladnici. 13. Predseda predstavenstva spoločnosti R.a a.s. J.. R. X. podal proti prvostupňovému rozhodnutiu rozklad zo dňa 07.06.2016, v ktorom namietal, že: - účastníkovi konania bola odňatá možnosť konať pred prvostupňovým orgánom, - prvostupňový orgán nedostatočne a neúplne zistil skutkový stav veci, ktorého zistenie bolo potrebné na rozhodnutie vo veci, - prvostupňové rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, - prvostupňové rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, - prvostupňový orgán uložil žalobcovi neprimerane vysokú sankciu (pokutu), ktorej výšku riadne nezdôvodnil, a to, že prečo a na základe akého „kľúča“ bolo potrebné mu uložiť pokutu až vo výške X XXX,- eur, keďže jej výška nezodpovedá podľa skutočnej závažnosti, miere zavinenia, možnosti ovplyvniť niektoré rozhodnutia predstavenstva spoločnosti a povahe zistených nedostatkov. Poukázal na skutočnosť, že predstavenstvo každej akciovej spoločnosti je kolektívny štatutárny orgán, a preto ako jednotlivec nemohol rozhodovať a konať samostatne, resp. vykonávať akékoľvek úkony, t.j. aj vyhlásenie povinnej ponuky na prevzatie vlastných akcií. Namietal, že prvostupňový orgán v rozhodnutí riadne nezohľadnil pri určení výšky pokuty vyššie uvedené skutočnosti a uložil mu neprimerane vysokú pokutu, ktorá nezohľadňuje zákonné kritériá pre určenie jej výšky vzhľadom na skutkové a právne okolnosti zisteného nedostatku. Úhrada tak vysokej pokuty má pre žalobcu ako fyzickú osobu vysoko nepriaznivý vplyv, prípadne mu mal uložiť pokutu v najnižšej výške, ako umožňuje zákon, t.j. vo výške XXX,- eur. 14. Banková rada Národnej banky Slovenska (ďalej len „druhostupňový orgán“) rozhodla o rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodnutím číslo: OLP-15/2016-S zo dňa 21.02.2017 (ďalej aj ako „druhostupňové rozhodnutie“) tak, že podľa ustanovenia § 32 ods. 2 zákona o dohľade nad finančným trhom prvostupňové rozhodnutie zmenila nasledovne: „Národná banka Slovenska podľa ustanovenia § 144 ods. 4 písm. a) v spojení s ustanovením § 144 ods. 1 písm. e) zákon č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch J.. R. X., predsedovi predstavenstva spoločnosti R..s., Z.: XX XXX XXX, so sídlom: Y. cesta XX, XXX XX X., (nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom: Q. W. XXX), ukladá pokutu X XXX,- eur (slovom W. eur) za porušenie ustanovení § 170 ods. 3 a § 119 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch v spojení s ustanovením § 28 ods. 4 zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade tým, že ako člen orgánu (predstavenstva - štatutárneho orgánu), ktorý riadi spoločnosť R. hL. a.s. a koná v jej mene, nezabezpečil splnenie právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Národnej banky Slovenska č. ODT-11265/2013- 3 zo dňa 25.03.2014. ktoré nadobudlo právoplatnosť odo dňa 15.04.2014. J.. R. X. je povinný pokutu zaplatiť do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia na príslušný účet Úradu vládneho auditu vedený v Štátnej pokladnici“ a rozklad zo dňa 07.06.2016 podaný J.. R. X. zamietla. Druhostupňový orgán zmenil prvostupňové rozhodnutie z dôvodu, že v prvostupňovom rozhodnutí bol v jeho výrokovej časti a v odôvodnení na prvej strane nesprávne uvedený dátum vydania rozhodnutia č.ODT-11265/2013-3 ako „05.03.2014“ a nesprávne uvedená jeho právoplatnosť ako „14.04.2014“, a preto uvedené zjavné nesprávnosti napravil tak, že v druhostupňovom rozhodnutí uviedol správny dátum vydania tohto rozhodnutia a to „25.03.2014“ a správny dátum jeho právoplatnosti a to „15.04.2014“. Ďalej konštatoval, že vzhľadom na skutočnosť, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané po správnom zistení skutkového stavu, je vecne a právne správne a v súlade so zákonom, stotožnil sa so skutkovými zisteniami zistenými v rámci prvostupňového konania. II. Žaloba 15.Žalobca včas podanou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 28.04.2017, podanou na poštovú prepravu dňa 27.04.2017, sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej Bankovej rady Národnej banky Slovenska číslo: OLP-15/2016-S zo dňa 21.02.2017 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“) v spojení s prvostupňovým rozhodnutím NBS ÚDF č. ODT-2037/2016-3 zo dňa 19.05.2016. 16. Žalobca v žalobe namietal, že: - mu bola odňatá možnosť konať pred prvostupňovým orgánom, - prvostupňový orgán nedostatočne a neúplne zistil skutkový stav veci, ktorého zistenie bolo potrebné na rozhodnutie vo veci. NBS ÚDF, ako prvostupňový orgán, sa nezaoberal tvrdeniami žalobcu uvedenými vo vyjadrení, nezistil existenciu prekážky vyhlásenia povinnej ponuky na prevzatie akcií (nedostatok finančných prostriedkov na strane žalobcu) a obmedzil sa iba na citácie ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, čo viedlo k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca namietal, že jeho tvrdenia uvedené vo vyjadrení, zostali absolútne odignorované, nepovšimnuté a riadne nezhodnotené. Ďalej zdôraznil, že spoločnosť R. a.s. v súčasnej finančnej situácii a ani žiaden z jej akcionárov nedisponuje finančnými prostriedkami na odkúpenie čo i len časti akcií a člen predstavenstva a ani predseda za túto situáciu nezodpovedá, - rozhodnutie prvostupňového orgánu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého orgán verejnej správy vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie s tým, že nestačí len citácia príslušného ustanovenia, ale je nevyhnutné, aby sa riadne vyložil aj obsah normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením veci, - žalobca poukázal na ustanovenie § 114 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch, podľa ktorého žalobca môže zverejniť oznámenie o ponuke na prevzatie vlastných akcií podľa ustanovenia § 115 ods. 1, v rámci ktorej ponúka peňažné protiplnenie, len ak disponuje dostatočnými peňažnými prostriedkami na jeho poskytnutie; ak chce navrhovateľ poskytnúť inú formu protiplnenia, môže zverejniť oznámenie o ponuke na prevzatie, len ak vykonal všetky opatrenia umožňujúce jeho poskytnutie. Z dikcie hore uvedených ustanovení je zrejmé, že disponovanie dostatočnými peňažnými zdrojmi žalobcom je elementárnym a zákonným predpokladom pri realizácií ponuky na prevzatie akcií. A teda zákonnou prekážkou je za daných okolností pretrvávajúci nedostatok finančných prostriedkov, - rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, - rozhodnutie je nezrozumiteľné a riadne neodôvodnené. Žalobca uviedol, že napádané rozhodnutie je v zásadnom rozpore s ustanovením § 27 ods. 3 zákona o dohľade nad finančným trhom, pričom napádané rozhodnutie vykazuje znaky arbitrárnosti. Žalobca v konaní namietal absenciu voľného hodnotenia dôkazov, čo spôsobilo, že napádané rozhodnutie je v plnej miere nepreskúmateľným, čo je dôvodom na zrušenie rozhodnutia, - prvostupňový orgán uložil žalobcovi neprimeranú sankciu, Žalobca navrhoval, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a aby vec vrátil na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovanej k žalobe 17. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 15.06.2017 namietala, že žaloba bola podaná oneskorene, dňa 28.04.2017, nakoľko vychádzala zo skutočnosti uvádzanej žalobcom v žalobe a to, že druhostupňové rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 27.02.2017 a teda lehota na podanie žaloby uplynula dňa 27.04.2017. Z tohto dôvodu žalovaná navrhovala, aby správny súd žalobu odmietol ako žalobu podanú oneskorene. 18. Žalovaná sa zároveň vyjadrila k žalobe a uviedla, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, pretože napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie boli vydané po vecnej aj právnej stránke v súlade so zákonom a s dokladmi tvoriacimi spisový materiál, a preto nie je žiadny dôvod na ich zrušenie. Žalovaná uviedla, že žalobca uvádzal v žalobe rovnakú argumentáciu ako v podanom rozklade voči prvostupňovému rozhodnutiu, s ktorou sa žalovaná riadne vysporiadala už v rámci druhostupňového konania a v napadnutom rozhodnutí. Poukázala a naďalej zotrvala na svojich doterajších vyjadreniach prezentovaných v odôvodnení druhostupňového rozhodnutia. 19. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaná navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. IV. Replika žalobcu 20. Žalobca k vyjadreniu žalovanej v replike zo dňa 04.07.2017 uviedol, že na žalobe a všetkých skutočnostiach v nej uvedených trvá a navrhoval, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. 21. K námietke oneskoreného podania žaloby, žalobca uviedol, že napadnuté rozhodnutie žalovanej mu bolo doručené dňa 27.02.2017 a teda posledným dňom na podanie žaloby na poštu bol deň 27.04.2017. Žalobca podal žalobu na poštovú prepravu dňa 27.04.2017, a zákonná dvojmesačná lehota na podanie žaloby uplynula dňa 27.04.2017. Z uvedeného vyplýva, že žalobca podal žalobu na súd včas v zákonnej lehote. V. Právne posúdenie veci 22. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (ust. § 10, ust. § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia, v rozsahu dôvodov správnej žaloby dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Vo veci bol vyhlásený rozsudok bez nariadenia pojednávania postupom podľa ust. § 137 ods. 4 SSP dňa 27.06.2019, nakoľko žalobca v žalobe a ani žalovaná vo vyjadrení k žalobe nežiadali nariadiť pojednávanie (§ 107 ods. 2 SSP). 23. Predmetom súdneho prieskumu bolo preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej č. OLP-15/2016-S zo dňa 21.02.2017 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím NBS ÚDF č. ODT-2037/2016-3 zo dňa 19.05.2016. 24. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V intenciách ustanovenia § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 119 veta prvá SSP). 25. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). 26. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 27. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 28. Podľa § 119 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch, ak valné zhromaždenie akcionárov emitenta kótovaných akcií rozhodne, že akcie vydané týmto emitentom prestanú byť kótované, je emitent povinný vyhlásiť povinnú ponuku na prevzatie na kúpu všetkých kótovaných akcií od akcionárov, ktorí na valnom zhromaždení nehlasovali za rozhodnutie, že tieto akcie prestanú byť kótované, alebo ktorí sa tohto valného zhromaždenia nezúčastnili. V povinnej ponuke na prevzatie sa musí uviesť, že dôvodom vyhlásenia povinnej ponuky na prevzatie je rozhodnutie valného zhromaždenia spoločnosti, že akcie prestanú byť kótované. 29. Podľa § 119 ods. 2 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch, rozhodnutie valného zhromaždenia o tom, že akcie vydané týmto emitentom prestanú byť kótované, musí mať formu notárskej zápisnice. V notárskej zápisnici z valného zhromaždenia musia byť menovite uvedení akcionári, ktorí hlasovali za rozhodnutie, že akcie spoločnosti prestanú byť kótované. 30. Podľa § 119 ods. 3 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch, povinnosť podľa odseku 1 sa pokladá za splnenú, ak povinnú ponuku na prevzatie na kúpu všetkých kótovaných akcií od akcionárov, ktorí na valnom zhromaždení nehlasovali za rozhodnutie, že tieto akcie prestanú byť kótované, vyhlási za emitenta iná osoba ako emitent týchto akcií. 31. Podľa § 119 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch, predstavenstvo spoločnosti je povinné bezodkladne po prijatí rozhodnutia podľa odseku 1 valným zhromaždením oznámiť toto rozhodnutie Národnej banke Slovenska a burze cenných papierov, na ktorej trhu sa s akciami obchoduje. Toto oznámenie doloží notárskou zápisnicou o rozhodnutí valného zhromaždenia podľa odseku 1 a textom povinnej ponuky na prevzatie. 32. Podľa § 119 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch, Burza cenných papierov je povinná skončiť obchodovanie s akciami na trhu kótovaných cenných papierov do piatich dní odo dňa, keď mu emitent oznámi splnenie svojich záväzkov z povinnej ponuky na prevzatie. 33. Podľa § 144 ods. 1 písm. e) zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch, ak Národná banka Slovenska zistí nedostatky v činnosti obchodníka s cennými papiermi alebo pobočky zahraničného obchodníka s cennými papiermi spočívajúce v nedodržiavaní podmienok určených v povolení podľa § 55 alebo § 56 alebo v rozhodnutí o predchádzajúcom súhlase, v nedodržiavaní podmienok alebo povinností vyplývajúcich z iných rozhodnutí Národnej banky Slovenska uložených obchodníkovi s cennými papiermi alebo pobočke zahraničného obchodníka s cennými papiermi, v nedodržiavaní podmienok podľa § 55 ods. 2 a 7 a § 56 ods. 2 a 9, alebo v nedodržiavaní alebo v obchádzaní iných ustanovení tohto zákona, osobitných zákonov alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na výkon činností obchodníka s cennými papiermi, môže Národná banka Slovenska podľa závažnosti, rozsahu, dĺžky trvania, následkov a povahy zistených nedostatkov uložiť pokutu obchodníkovi s cennými papiermi alebo zahraničnému obchodníkovi s cennými papiermi od 330,- do 664 000,- eur. 34. Podľa ustanovenia § 144 ods. 4 písm. a) zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch, ak Národná banka Slovenska zistí nedostatky v činnosti emitenta cenných papierov, vyhlasovateľa verejnej ponuky cenných papierov, osoby žiadajúcej o prijatie na obchodovanie na regulovanom trhu, osoby s riadiacou zodpovednosťou u emitenta a osoby s ňou spriaznenou, ratingovej agentúry alebo vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt spočívajúce v porušení povinností uložených týmto zákonom alebo v obchádzaní iných ustanovení tohto zákona alebo osobitných zákonov upravujúcich povinnosti kontrolovaných subjektov, právne záväzných aktov Európskej únie upravujúcich činnosť emitenta alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich činnosť emitenta, môže Národná banka Slovenska podľa závažnosti, miery zavinenia a povahy zistených nedostatkov uložiť emitentovi, vyhlasovateľovi verejnej ponuky cenných papierov, osobe žiadajúcej o prijatie na obchodovanie na regulovanom trhu, osobe s riadiacou zodpovednosťou u emitenta a osobe s ňou spriaznenou a vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt sankcie podľa odseku 1 písm. a), e) a i). 35. Podľa § 170 ods. 3 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch, emitent cenných papierov podľa odseku 1 a emitent, ktorého cenné papiere boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu môže rozhodnúť, že s cennými papiermi sa prestane obchodovať na burze cenných papierov, rozhodnúť o zmene podoby zaknihovaného cenného papiera na listinný cenný papier alebo prijať iné rozhodnutie, ktoré má za následok, že sa s cenným papierom prestane obchodovať na burze cenných papierov len za podmienok a postupom podľa ustanovenia § 119; za takéto rozhodnutie sa považuje aj neplnenie informačných povinností ustanovených osobitným zákonom alebo také ďalšie skutočnosti, ktoré majú alebo budú mať za následok vylúčenie akcií emitenta z regulovaného trhu. 36. Podľa ustanovenia § 24 ods. 4 zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade, skutočnosti všeobecne známe alebo známe Národnej banke Slovenska z jej činnosti netreba dokazovať. 37. Podľa ustanovenia § 24 ods. 11 zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade, Národná banka Slovenska pri rozhodovaní hodnotí dôkazy podľa voľnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo v konaní najavo. Národná banka Slovenska dbá o to, aby v rozhodovaní o skutkovo a právne zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Pre rozhodnutie je rozhodujúci skutkový a právny stav v čase jeho vydania, ak tento zákon neustanovuje inak. 38. Podľa ustanovenia § 28 ods. 4 zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade, výrok vykonateľného rozhodnutia je záväzný pre účastníkov konania a orgány verejnej moci. 39. Podľa ustanovenia § 191 ods. 1 Obchodného zákonníka, predstavenstvo je štatutárnym orgánom spoločnosti, ktorý riadi činnosť spoločnosti a koná v jej mene. 40. Podľa ustanovenia § 194 ods. 5 Obchodného zákonníka, členovia predstavenstva sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s náležitou starostlivosťou, ktorá zahŕňa povinnosť vykonávať ju s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej akcionárov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej akcionárov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých akcionárov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti. 41. Krajský súd sa v prvom rade zaoberal v konaní námietkou žalovanej, ktorá tvrdila vo vyjadrení k žalobe, že žaloba bola podaná oneskorene. Z doručenky napadnutého rozhodnutia žalovanej mal preukázané, že predmetné rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 27.02.2017 a z obálky podania žalobcu adresovaného krajskému súdu, mal zistené, že žalobca podal žalobu na poštovú prepravu dňa 27.04.2017. Z uvedeného a s poukazom na § 181 ods. 1 SSP v spojení s § 69 ods. 6 SSP vyplýva, že žalobca podal žalobu na súd včas v zákonnej dvojmesačnej lehote. 42. Súd sa v konaní preto zaoberal ďalej preskúmaním jednotlivých žalobných bodov žaloby namietaných žalobcom. 43. Podľa názoru súdu, neobstojí námietka žalobcu, že mu bola odňatá možnosť konať pred prvostupňovým orgánom, nakoľko dňa 20.04.2016 sa uskutočnilo v Národnej banke Slovenska oboznámenie so spisovým podkladom č. ODT-2037/2016 ku konaniu, ktorého sa žalobca zúčastnil osobne, nemal k nemu žiadne pripomienky a zotrval na svojom stanovisku uvedenom vo vyjadrení k oznámeniu o začatí konania, čo vyplýva zo zápisnice zo dňa 20.04.2016 z jeho oboznamovania sa s týmto spisovým podkladom. Žalobca uvedené skutočnosti potvrdil svojím podpisom. Žalobca mal zákonnú možnosť sa vyjadriť k obsahu spisového podkladu č. ODT-2037/2016 ku konaniu, ktorú napriek výzve žalovanej nevyužil a nevyjadril sa viac k danej veci. Súd poznamenáva, že podľa ustanovenia § 17 ods. l zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade, konanie pred NBS je neverejné a podľa ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade, ak je to potrebné pre rozhodnutie vo veci, NBS vykoná ústne pojednávame, na ktoré predvolá účastníkov konania a iné osoby, ktorých účasť je potrebná. V danom prípade, nebolo potrebné vykonať ústne pojednávanie a predvolávať naň účastníkov konania, nakoľko prvostupňové konanie prebiehalo na základe zistených a preukázaných skutočností vyplývajúcich najmä z listinných dôkazov a tiež zo skutočností všeobecne známych a skutočností známych NBS z jej činnosti, ktoré nebolo potrebné dokazovať (§ 24 ods. 4 zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade) osobnou účasťou účastníka konania (osobným výsluchom) na ústnom pojednávaní. Z uvedených dôvodov, považuje súd túto námietku žalobcu za nedôvodnú. 44. Správny súd sa zaoberal námietkou žalobcu, že prvostupňový orgán a druhostupňový orgán neúplne zistili skutkový stav veci, ktorého zistenie bolo potrebné pre rozhodnutie vo veci, keď sa vôbec nezaoberali tvrdeniami žalobcu uvedenými v jeho vyjadrení k veci a nezistili tak na strane spoločnosti R. a.s. existenciu prekážky vyhlásenia povinnej ponuky na prevzatie, t.j. nedostatok finančných prostriedkov a ani to, že ani žiaden z jej akcionárov nedisponuje finančnými prostriedkami na odkúpenie čo i len časti akcií a ďalej, že člen predstavenstva spoločnosti a ani predseda predstavenstva spoločnosti za túto situáciu nezodpovedajú, lebo ju nezavinili. Ďalej uviedol, že prvostupňový orgán a druhostupňový orgán sa obmedzili iba na citácie ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, čo viedlo k nesprávnym skutkovým zisteniam. 45. K uvedenému súd uvádza, že z rozhodnutia Burzy cenných papierov (BCPB) zverejnenom v Burzovom vestníku č. 35 zo dňa 04.09.2012, bolo v konaní preukázané, že v dôsledku nesplnenia si zákonnej informačnej povinnosti spoločnosti R.a a.s. voči BCPB podľa ustanovenia § 34 ods. 1 zákona č. 429/2002 Z.z. o burze cenných papierov, a to nepredloženia ročnej finančnej správy za rok 2011 spolu s dokladom o jej zverejnení, bolo ukončené obchodovanie s cennými papiermi ňou vydanej emisie Z. O na regulovanom voľnom trhu BCPB, ktoré boli s účinnosťou od 02.09.2012 vylúčené z obchodovania na regulovanom voľnom trhu BCPB v súlade s článkom 10 ods. 10.3 pravidiel regulovaného voľného trhu BCPB, ako aj z rozhodnutia NBS ÚDF č. ODT-11265/2013-3 zo dňa 25.03.2014, ktorým okrem pokuty vo výške XX XXX,- eur, uložila NBS ÚDF obchodnej spoločnosti R. F. opatrenie na odstránenie a nápravu zistených nedostatkov spočívajúce v tom, že do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia má spoločnosť povinnosť uskutočniť úkony vedúce k vyhláseniu povinnej ponuky na prevzatie vlastných akcií v súlade s ustanoveniami zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch. 46. Žalobca vyššie uvedené skutočnosti v konaní nepopieral, naopak v písomnom vyjadrení k veci zo dňa 11.03.2016 uviedol, že povinnosť uloženú zákonom spoločnosť R. F.. nemohla splniť z dôvodu, že zákonnou prekážkou na uskutočnenie povinnej ponuky na prevzatie vlastných akcií je nedostatok finančných prostriedkov potrebných na úhradu protiplnenia a poukázal na ustanovenie § 194 ods. 5 Obchodného zákonníka, povinnosť konať s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej akcionárov. Uviedol, že ak by členovia predstavenstva prijali akékoľvek rozhodnutie smerujúce k odkúpeniu akcií za tejto nepriaznivej finančnej situácie, konali by proti záujmom spoločnosti a všetkých jej akcionárov, pretože by to viedlo k zániku spoločnosti a zároveň by uprednostnili záujmy niektorých akcionárov (ktorí sa dlhodobo snažia o odpredaj svojich akcií) proti záujmom ďalších akcionárov. Zdôraznil, že k úkonom smerujúcim k vyhláseniu povinnej ponuky na prevzatie, spoločnosť pristúpi bezodkladne po tom, ako to dovolí finančná situácia spoločnosti a že akákoľvek uložená sankcia by viedla k zániku spoločnosti, resp. k vyhláseniu konkurzu. 47. Krajský súd je toho názoru a vyplýva to aj z ustálenej rozhodovacej činnosti súdov (napr. z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Sž/15/2014 zo dňa 30.06.2015), že nepriaznivá finančná situácia emitenta cenných papierov nie je zákonným dôvodom na to, aby sa emitent zbavil svojej vzniknutej a trvajúcej zákonnej povinnosti vyhlásiť povinnú ponuku na prevzatie všetkých ním vydaných (emitovaných) akcií, čo platí aj pre spoločnosť R. a.s. ako emitenta ňou vydaných akcií. Najvyšší súd Slovenskej republiky predmetným rozsudkom sp.zn. 3Sž/15/2014 zamietol žalobu člena predstavenstva akciovej spoločnosti, ktorému bola rozhodnutím NBS uložená pokuta X XXX,- eur za obdobný nedostatok, ako u žalobcu z dôvodu, že ako člen predstavenstva spoločnosti nezabezpečil splnenie právoplatného a vykonateľného rozhodnutia NBS. 48. V zmysle vyššie uvedeného, sa správny súd nestotožňuje s námietkou žalobcu, ktorý poukázal na ustanovenie § 114 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch, podľa ktorého žalobca môže zverejniť oznámenie o ponuke na prevzatie vlastných akcií podľa ustanovenia § 115 ods. 1 tohto zákona, v rámci ktorej ponúka peňažné protiplnenie, len ak disponuje dostatočnými peňažnými prostriedkami na jeho poskytnutie, pretože nedostatok finančných prostriedkov žalobcu nie je zákonnou prekážkou na splnenie tejto povinnosti. Preto túto námietku žalobcu, ktorý tvrdil, že svoju povinnosť si ako emitent cenných papierov spoločnosti R. a.s. nemohol splniť z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie spoločnosti, považuje za nedôvodnú. 49. Podľa názoru správneho súdu na základe vyššie uvedených skutočností nemožno ani prisvedčiť námietke žalobcu, že napadnuté rozhodnutie žalovanej je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a že je nezrozumiteľné a nie je riadne odôvodnené a v tejto súvislosti poukazuje na to, že prvostupňový orgán mal dostatok skutkových podkladov pre vydanie prvostupňového rozhodnutia, ktoré riadne odôvodnil a druhostupňový orgán sa riadne vysporiadal so všetkými dôvodmi uvedenými v rozklade voči prvostupňovému rozhodnutiu. NBS ÚDF v prvostupňovom rozhodnutí konštatovala, že hodnotenie získaných dôkazov bolo pri prvostupňovom rozhodovaní vykonané na základe zákonom povolenej voľnej úvahy podľa ustanovenia § 24 ods. 11 zákona o dohľade, v zmysle ktorého NBS pri rozhodovaní hodnotila dôkazy podľa voľnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadala na všetko, čo vyšlo v konaní najavo. Pre rozhodnutie je rozhodujúci skutkový a právny stav v čase jeho vydania, ak tento zákon neustanovuje inak. Preto ani túto námietku súd nepovažoval za dôvodnú. 50. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že rozhodnutie prvostupňového orgánu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie a že nestačí len citácia príslušného ustanovenia, ale je žiaduce a nevyhnutné, aby sa riadne vyložil aj obsah normy, súd uvádza, že prvostupňové rozhodnutie ako aj druhostupňové rozhodnutie, obsahujú uvedenie príslušných zákonných ustanovení, o ktoré sa žalovaná opierala, a to spolu s ich výkladom. Súd z tohto dôvodu ani túto námietku nepovažoval za dôvodnú. 51. Krajský súd zastáva názor, že bola v konaní dostatočne preukázaná existencia správneho deliktu - nezabezpečenie žalobcom, ako predsedom predstavenstva spoločnosti R. a.s., splnenie právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Národnej banky Slovenska č. ODT- 11265/2013-3 zo dňa 25.03.2014 a to, nesplnenie opatrenia na odstránenie a nápravu zistených nedostatkov spočívajúce v tom, že spoločnosť do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia má povinnosť uskutočniť úkony vedúce k vyhláseniu povinnej ponuky na prevzatie vlastných akcií v súlade s ustanoveniami zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a nespochybňoval ju ani samotný žalobca, ktorý v podanom rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu nepopieral zistené skutočnosti v konaní, bránil sa iba tým, že ako jednotlivec (člen predstavenstva) nezavinil daný stav a nemohol ho svojím konaním sám zmeniť a uviedol, že aby mu bola prípadne žalovanou uložená pokuta v najnižšej výške, ako stanoví zákon, t.j. vo výške XXX,- eur. 52. V konaní mal súd preukázané z výpisu z obchodného registra, že predsedom predstavenstva spoločnosti R.. bol v danom období žalobca, ktorému ako štatutárnemu zástupcovi vyplývali povinnosti jednak z ustanovenia § 170 ods. 3 a z ustanovenia § 119 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch v spojení s ustanovením § 28 ods. 4 zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade ako aj z ustanovení Obchodného zákonníka § 191 ods. 1 v nadväznosti na ustanovenie § 194 ods. 5. 53. K námietke žalobcu, že daný stav nezavinil a ako jednotlivec nemôže rozhodovať a konať samostatne, teda ani vyhlásiť povinnú ponuku na prevzatie akcií, súd uvádza, že v zmysle ustanovení § 191 ods. 1 Obchodného zákonníka sa v danom prípade jedná o objektívnu zodpovednosť, členovia predstavenstva spoločnosti nemôžu pôsobnosť a zodpovednosť predstavenstva v rozpore so zákonom (nezákonne) preniesť na inú osobu resp. zbavovať sa svojej zodpovednosti. A preto túto jeho námietku považuje za právne irelevantnú. 54. V súvislosti s námietkou žalobcu, že uložená pokuta žalobcovi NBS ÚDF vo výške X XXX,- eur je neprimerane vysoká, správny súd uvádza, že predmetná sankcia bola uložená žalobcovi ako členovi predstavenstva spoločnosti R. F. a.s. za závažné porušenie jeho povinnosti podľa ustanovenia § 170 ods. 3 a ustanovenia § 119 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch v spojení s ustanovením § 28 ods. 4 zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade ako aj v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka § 191 ods. 1 v nadväznosti na ustanovenie § 194 ods. 5, z dôvodu, že ako predseda predstavenstva spoločnosti R. F. a.s. mal zákonné povinnosti vyplývajúce mu z Obchodného zákonníka vykonávať s náležitou odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami všetkých akcionárov akciovej spoločnosti. Žalobca, ako predseda predstavenstva spoločnosti R. F.a a.s. mal povinnosť zabezpečiť splnenie právoplatného a vykonateľného rozhodnutia č. NBS ÚDF č.ODT-11265/2013-3 zo dňa 25.03.2014. Na odstránenie a nápravu zistených nedostatkov, ktorého podstatou je dodatočné splnenie zákonnej povinnosti tejto spoločnosti (emitenta cenných papierov) vyhlásiť a uskutočniť povinnú ponuku na prevzatie (kúpu) spoločnosťou emitovaných akcií. Nakoľko si spoločnosť R. F. ešte stále nesplnila povinnosti vyhlásiť a uskutočniť povinnú ponuku na prevzatie vlastných akcií, pretrváva závažné porušenie spoločnosťou ustanovení § 170 ods. 3 a § 119 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch, nekonaním žalobcu boli poškodené záujmy akcionárov tým, že im po vylúčení akcií z regulovaného voľného trhu BCPB nebolo poskytnuté za cenné papiere primerané protiplnenie, ak by využili ponuku na odkúpenie akcií, ktorú podľa zákona bola spoločnosť R. a.s. povinná vyhlásiť, a preto miera jeho zavinenia na vzniknutej situácii je značná, čo má významný negatívny vplyv na dôveryhodnosť dohliadaných subjektov finančného trhu (kapitálového trhu), ako aj na výkon dohľadu nad finančným trhom. Podľa názoru súdu žalobca, ako osoba s riadiacou zodpovednosťou u emitenta cenných papierov svojou nečinnosťou zapríčinil a je zodpovedný za nezákonný stav. Tým, že si spoločnosť R. F. a.s. vedome neplnila zákonné informačné povinnosti, malo to za následok, že sa s jej akciami prestalo obchodovať na regulovanom voľnom trhu BCPB, a že nevyhlásila povinnú ponuku na ich prevzatie, došlo k obmedzeniu zákonného práva akcionárov. 55. Krajský súd mal zistené z prvostupňového rozhodnutia, že pokuta bola uložená nielen žalobcovi, ale rovnako postupovala aj proti ďalším členom predstavenstva tejto spoločnosti. Zákon č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch v ustanovení § 144 ods. 4 písm. a) ustanovuje, že ak NBS zistí nedostatky v činnosti osoby s riadiacou zodpovednosťou u emitenta cenných papierov, ktoré spočívajú v porušení povinností uložených zákonom o cenných papieroch alebo v obchádzaní iných ustanovení zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch alebo osobitných zákonov (vrátane zákona o dohľade nad finančným trhom) upravujúcich povinnosti tohto dohliadaného subjektu (kontrolovaného subjektu), tak môže podľa závažnosti, miery zavinenia a povahy zistených nedostatkov uložiť osobe s riadiacou zodpovednosťou u emitenta cenných papierov sankcie podľa ustanovenia § 144 odseku 1 písm. a), e) a i) citovaného zákona a teda môže tejto osobe podľa § 144 odseku 1 písm. e) zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch uložiť pokutu v rozpätí od 330,- eur do 664 000,- eur. 56. Podľa názoru správneho súdu, žalovaná pri stanovení výšky pokuty žalobcovi v sume X XXX.,- eur postupovala v rámci zákonného rozpätia od 330,- eur do 664 000,- eur, ako aj správneho uváženia a zohľadnila aj skutočnosť, že žalobca, ako predseda predstavenstva spoločnosti R. F. a.s., bol postihovaný prvýkrát za pretrvávajúci nezákonný stav, a preto mu bola uložená sankcia vo forme pokuty vo výške X,XXX %. Podľa názoru súdu uložená pokuta žalobcovi vo výške X XXX,- eur je primeraná k zistenému porušeniu zákona. 57. Keďže spoločnosť R.s., ako emitent ňou vydaných akcií si nesplnila svoje informačné povinnosti voči Burze cenných papierov (BCPB), tak svojou nečinnosťou zapríčinila a je zodpovedná za stav spočívajúci v tom, že s ňou vydanými akciami sa prestalo obchodovať na regulovanom voľnom trhu BCPB a zároveň si spoločnosť R. F. a.s. ako emitent vedome nesplnila ani vzniknutú zákonnú povinnosť vyhlásiť povinnú ponuku na prevzatie ňou vydaných akcií, t.j. na ich kúpu od akcionárov a z tohto dôvodu poškodila záujmy jej akcionárov, lebo boli obmedzené zákonné práva akcionárov rozhodnúť sa odpredať cenné papiere (akcie) spoločnosti R. F. a.s., ako emitentovi týchto cenných papierov (akcií). Preto súd považuje žalobcom tvrdené dôvody, že žalovaná nedostatočne a neúplne zistila skutkový stav veci, za subjektívne a ničím nepreukázané. 58. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre správny súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy). 59. Krajský súd v Bratislave vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, dospel k záveru, že námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia. Postup žalovanej, ako aj preskúmavané rozhodnutie a v ňom prijaté závery boli súladné so zákonom, s námietkami žalobcu sa orgány verejnej správy vysporiadali dostačujúcim spôsobom ako v prvostupňovom, tak aj v druhostupňovom rozhodnutí a z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí je zrejmé, na základe akej správnej úvahy orgán verejnej správy zistený skutkový stav posúdil. S poukazom na uvedené správny súd postupom podľa § 190 SSP žalobu zamietol. 60. O práve na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 168 SSP. Úspešnej žalovanej žiadne trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnila, a preto jej súd náhradu trov konania nepriznal. 61. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.