Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/101/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200744 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017200744.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: SCOREX, spol. s r.o., so sídlom Vidlicová 24, Bratislava IČO: 35723645, zastúpeného advokátom: JUDr. Ondrej Krempaský, so sídlom Račianska 66, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 104260337/2016/9104403Dubv zo dňa 9.11.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalobca predal maďarským spoločnostiam AGRI-TORI Kft a 2010 TRADE Kft (odberateľom) tovar - kukuricu, pšenicu, repku olejnú a slnečnicu a vystavil im nasledovné faktúry: a. pre spoločnosť AGRI-TORI Kft: - FV XXXXXXX v sume XX.XXX,- €, z toho DPH v sume X.XXX,XX €, - FV XXXXXXX v sume XX.XXX,XX €, z toho DPH v sume X.XXX,XX €, - FV XXXXXXX v sume XX.XX.X,XX €, z toho DPH v sume X.XXX,XX €,. - FV XXXXXXX v sume XX.XXX,XX €. z toho DPH v sume X.XXX,XX €, - FV XXXXXXX v sume XX.XXX,XX €, z toho DPH v sume X.XXX,XX €, - FV XXXXXXX v sume XX.XXX,XX €, z toho DPH v sume X.XXX,XX €, - FV XXXXXXX v sume XX.XXX,XX €, z toho DPH v sume X.XXX,XX €, - FV XXXXXXX v sume XX.XXX,XX €, z toho DPH v sume X.XXX,XX €, - FV XXXXXXX v sume XX.XXX,XX €, z toho DPH v sume X.XXX,XX €, b. pre spoločnosť 2010.TRADE Kft: - FV XXXXXXX v sume XX.XXX,XX €, z toho DPH v sume X.XXX,XX €. 2. Žalobca si uplatnil odpočet DPH za zdaňovacie obdobie jún 2010 v celkovej sume XX.XXX,XX € na základe dodania poľnohospodárskych plodín do iného členského štátu, z čoho si uplatňoval oslobodenie od dane podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 222/2004 Z.z.), ako aj z odberu týchto poľnohospodárskych plodín podľa § 49 citovaného zákona. 3. Daňový úrad Bratislava vykonal u žalobcu kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2010. Daňová kontrola sa začala dňa 14.9.2011, bola prerušená z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií a o jej výsledku správca dane vyhotovil protokol č. 9104403/5/157112/2015/Kovk zo dňa 21.1.2015, ktorý doručil právnemu zástupcovi žalobcu dňa 22.1.2015. Žalobca sa k zisteniam z daňovej kontroly písomne vyjadril a jeho pripomienky boli zapracované do Dodatku č. 1 k protokolu. 4. Na základe zistení z daňovej kontroly správca dane rozhodnutím č. 104260337/2016/9104403/Dubv zo dňa 9.11.2016 určil rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie jún 2010 v sume 34.290,80 €, znížil odpočet za toto zdaňovacie obdobie zo sumy XX.XXX,XX € na sumu XX.XXX,XX €; uznal teda žalobcovi nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie jún 2010 v sume XX.XXX,XX €. Správca dane zistil, že žalobca nakúpil tovar od spoločností ISIAH, s.r.o., POHOZ, s.r.o., BM FOODS, s.r.o., SPROGI, s.r.o., a KARPATY plus, s.r.o. Spoločnosti BM FOODS, s.r.o., POHOZ, s.r.o. a KARPATY plus, s.r.o., potvrdili spoluprácu so žalobcom aj existenciu a realizáciu deklarovaného obchodu, čo malo za následok čiastočné uznanie nadmerného odpočtu v sume XX.XXX,XX €. Spoločnosť SPROGI, s.r.o. je od 11.4.2014 vymazaná z obchodného registra a za zdaňovacie obdobie jún 2010 podala daňové priznanie, v riadku 3 priznala dodanie tovaru a v riadku 4 aj DPH z tohto dodania. Spoločnosť ISIAH, s.r.o., je nekontaktná, na adrese sídla nemala poštovú schránku, ani firemnú tabuľu, len menovku Dana a H. H.. H. H. uviedol, že na adrese určite obchodná spoločnosť nesídli, lebo ide o adresu jeho trvalého bydliska a jeho bývalá manželka a zároveň konateľka spoločnosti ISIAH, s.r.o., Dana H. sa nachádza na neznámom mieste. Správca dane prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií zistil, že odberateľ žalobcu - maďarská spoločnosť 2010.TRADE Kft - sa na adrese sídla nenachádza, je tam len obchod so sladkosťami a sklady odevov. Maďarský správca dane nepotvrdil transakciu, spoločnosť je nekontaktná, nepreberá zásielky a vracajú sa s poznámkou „adresát odsťahovaný na neznámom mieste“; zásielku neprevzal ani bývalý konateľ spoločnosti E. A., nová konateľka E. G. E. musela byť na výsluch predvedená políciou. Vyjadrila sa, že podpísala doklady o prevzatí spoločnosti, pretože ju prinútil B. G., no o spoločnosti ani jej činnosti nič nevie, nezúčastňovala sa na riadení spoločnosti, len príležitostne podpisovala dokumenty a ich kópie nemá. Nevie nič o účtovníctve spoločnosti, a preto nevedela potvrdiť predložené dokumenty. Maďarská daňová správa uviedla, že podľa EČV sú vlastníkmi vozidiel L.-XXX a S.-XXX R. Q. M., vozidlá s EČV: KEA-XXX a S.-XXX vlastní spoločnosť Phonix Kft., a vozidlo s EČV: W.-XXX vlastní M. C.. M. C. uviedol, že do júna 2010 bol vlastníkom kamiónu a prívesu s Y.: W.-XXX a W.-XXX. Uskutočnil väčšinu prepráv pre maďarskú spoločnosť D. szállítmányozó Kft. (ďalej len Pintér Kft.) a pre slovenskú spoločnosť Pintér Szállítmányozó s.r.o. (ďalej len Pintér s.r.o.); tovar prepravoval zo Slovenska do Maďarska. Zvyčajne boli vydané vážne lístky v dvoch kópiách a on dostal jednu z nich. Svoju kópiu spolu s faktúrami zaslal zástupcovi pre odosielanie (Pintér, s.r.o., alebo Pintér Kft.), preto ich nemá. M. C. však nepozná spoločnosť 2010.TRADE Kft. Doklady boli zadržané kriminálnou jednotkou maďarskej daňovej správy, preto ich kontrolórom nepredložil. CMR vyplnil, obilie dodal do Nyúl do ?TSZ? farmy, kde bol tovar vážený, no na CMR sa nenachádza potvrdenie prijatia tovaru. Maďarská daňová správa zaslala kópiu dvoch faktúr vystavených M. pre Pintér, s.r.o. Maďarskí kontrolóri sú toho názoru, že tovar nebol prepravený medzi spoločnosťami uvedenými na CMR. Preprava nebola spojená s reálnym obchodom, tovar bol prepravený len na miesta, ktoré sú známe ako miesta uvedené v niektorých prepravných reťazcoch obchodujúcich s obilím. Nie je potvrdené, že tovar bol naložený a vyložený. Vážne listy, ak existujú, sú dostupné u spoločnosti Pintér, s.r.o., ktorá podľa prepravných dokladov prepravu objednala, no faktúry boli vystavené pre slovenskú spoločnosť Pintér, s.r.o. Existujú teda pochybnosti o reálnom uskutočnení obchodných transakcií. Ďalší prepravca PHONIX Kft. uskutočňoval prepravu na základe objednávok spoločností Pintér, s.r.o. a na základe subdodávky. Spoločnosť PHONIX Kft. nebola v obchodnom vzťahu so spoločnosťou 2010.TRADE Kft., ani ju nepozná. Kontrolóri našli CMR a tiež nákladný list, ktorý je v súlade s CMR týkajúcom sa prepráv dňa 10.6.2010. Vozidlá vo vlastníctve PHONIX Kft. boli SCANIA (EČV: L.-XXX), KÖGEL náves (s EČV: S.-XXX); uskutočnili dve prepravy 25,36 ton semena s miestom odoslania vo Štvrtku na Ostrove a s miestom doručenia v Maďarsku v meste Nyúl. Faktúry nebolo možné spárovať s prepravami, faktúry neobsahujú čísla CMR alebo nákladných listov, kontrolóri nenašli objednávky, subdodávky ani vážiace listy a nevedeli identifikovať platby patriace k prepravám. Vodič kamióna nevedel uviesť, presné miesto odoslania ani doručenia, len uviedol, že jeho podpis sa nachádza na nákladnom liste, ale konkrétne si prepravy nepamätal. V súvislosti s dodaním tovaru maďarská daňová správa preverila aj subjekt AGRI-TORI Kft. Uvedená spoločnosť nepredložila účtovníctvo ani súhrnný výkaz. V období od 8.3.2010 do 24.3.2010 a od 7.6.2010 do 23.6.2010 maďarské daňové subjekty predložili dodacie listy, CMR a faktúry (čísla CMR sa zhodujú s číslami CMR predloženými k slovenským faktúram). Iné prepravy sa uskutočnili v dňoch 19.3., 23.3., 26.3.2010, 26.4.2010, 13.5.2010, 25.6.-30.6.2010. Maďarské spoločnosti nevedeli preukázať, že prepravy a nákupy boli vykonané pre AGRI-TORI Kft. Maďarský daňový subjekt nepodal daňové priznanie k DPH za preverované obdobie, ani nepriznal intrakomunitárne nadobudnutie tovaru. Riaditeľ odberateľa AGRI-TORI Kft. pán F. nepoznal meno dodávateľa, neodovzdal žiadne doklady a na nákup obilia poveril C. E.. C. E. nevedel uviesť, ako riaditeľ AGRI-TORI Kft. získal naňho kontakt. Nevedel uviesť, ako sa dozvedel, že žalobca má na predaj tovar, ani odkiaľ má na žalobcu kontakt (asi od pána Erika zo Šiah, jeho priezvisko si nepamätal). Finančné prostriedky, ktoré vkladal na účet žalobcu, mal od pánov, ktorých nepoznal, stretával sa s nimi na základe telefonických inštrukcií pri bankách v rôznych mestách alebo pri nakládke tovaru, a títo páni mu peniaze odovzdali v hotovosti. Nevedel uviesť, či jeho čestné vyhlásenie o dodaní tovaru AGRI-TORI Kft., ktoré predložil žalobca, napísal skutočne on alebo niekto iný. Uviedol, že išlo o požiadavku žalobcu, nepamätal si, kde a kedy ho podpisoval. Uviedol, že disponoval pečiatkou AGRI-TORI Kft., pečiatkoval aj podpisoval medzinárodné nákladné listy, vážne lístky a možno aj iné doklady, čo boli potrebné na transakciu. Za túto činnosť nedostával žiadnu finančnú odmenu, s pánom Torontályim sa dohodol na províziách, no k finančnému vyrovnaniu neprišlo, žiadnu odmenu nedostal, činnosť vykonával ako súkromná osoba bezodplatne. Prepravca pre spoločnosť AGRI-TORI Kft., maďarská spoločnosť SZE-GA FURVAR Kft., predložil časť dokladov. Jej konateľ M. E. nemal priamy kontakt na AGRI-TORI Kft., objednávky na prepravu prijímal telefonicky cez prepravné spoločnosti. Presne nevedel uviesť, z ktorej adresy prepravil kukuricu od žalobcu do Maďarska. Jeho vozidlá nejazdili na trase Komárom - Györ - Paks - Budapešť. Nepredložil žiadny doklad, ktorý by preukázal uskutočnenie prepravy zo Slovenska a nemal žiadne iné doklady, iba svoje vyjadrenie a kópie faktúr; písomne potvrdil, že nie je schopný predložiť CMR požadované kontrolórmi. Z uvedeného dôvodu maďarský správca dane nemohol potvrdiť realizáciu obchodných transakcií. Ďalším prepravcom spoločnosti AGRI-TORI Kft. bol maďarský daňový subjekt M. N., ktorý potvrdil, že sa zaoberal cestnou prepravou a prepravoval prevažne obilie. Žalobcu nepozná, no prepravil tovar pre AGRI-TORI Kft. Uviedol, že vykonal prepravy uvedené na CMR, nepamätal si však miesto nakládky ani miesto vykládky, názov skladu ani príjemcu tovaru. Svoje vyhlásenie poskytol na základe predložených CMR. Objednávky na prepravu prijal od AGRI-TORI Kft. a udržiaval telefonický kontakt najmä s pánom F.. Vystavil faktúry na protihodnotu vykonaných prepráv pre AGRI-TORI Kft., ktoré boli zaplatené v hotovosti. Obilie bolo prepravené zo Slovenska do Maďarska do mlynu v Komárove. Pri nakládke bol prítomný len zamestnanec obsluhujúci stroj, ktorého nepoznal, pretože nakládka bola vykonaná z tranzitu; pri vykládke nebola potrebná žiadna pomoc, pretože vozidlá boli výklopné. Žiadny z jeho zamestnancov nepoznal meno kontaktnej osoby alebo zamestnancov AGRI-TORI Kft. Prvostupňový správny orgán na základe zistených skutočností dospel k záveru, že tovar nebol fyzicky premiestnený z tuzemska do iného členského štátu (Maďarska) pre spoločnosti AGRI-TORI Kft. a 2010.TRADE Kft. Žalobca preto v zmysle § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z. nepreukázal, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane. Tovar potom musí byť zdanený tak, ako keby sa tovar predal zákazníkovi v tuzemsku. Samotné vystavenie faktúry ešte nie je dôkazom toho, že dodanie tovaru bolo uskutočnené. Technicky je možné vystaviť akýkoľvek doklad. Nakoľko premiestnenie tovaru (fyzické dodanie), ktoré žalobca vyfakturoval maďarskej zdaniteľnej osobe, nebolo na území Maďarska potvrdené a podľa maďarskej daňovej správy odberatelia tovaru AGRI-TORI Kft. a 2010.TRADE Kft. nedeklarovali nadobudnutie tovaru ani v podanom priznaní a súhrnnom výkaze. Preto nemožno dodanie tovaru považovať za oslobodené od dane. Žalobca napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených v zákone č. 222/2004 Z.z. podľa názoru správcu dane nedodržala princíp fungovania mechanizmu dane s cieľom získania daňovej výhody neoprávneným oslobodením od dane zo zdaniteľných obchodov, ktorých reálne uskutočnenie nebolo preukázané. 5. Žalovaný rozhodnutím č. 100359232/2017 zo dňa 27.2.2017 potvrdil napadnuté prvostupňové rozhodnutie č. 104260337/2016/9104403/Dubv zo dňa 9.11.2016 ako vecne a právne správne. Žalovaný sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že svedok C. bol vypočutý v inom daňovom konaní, ktoré sa netýkalo preverovanej veci. Tento svedok bol vypočutý dňa 13.9.2012 v prítomnosti konateľky žalobcu a právneho zástupcu žalobcu JUDr. Ondreja Krempaského a vypovedal k intrakomunitárnemu dodaniu tovaru, poľnohospodárskych plodín, maďarskému odberateľovi AGRI-TORI Kft. a súvisiaceho čestného prehlásenia, ktoré žalobca predložil ako dôkaz o realizácii deklarovaných obchodov. Žalobca predložil čestné prehlásenie Jozefa E. k daňovej kontrole za zdaňovacie obdobia marec 2010 - jún 2010 s rovnakým textom ako jeho čestné prehlásenie k daňovým kontrolám za zdaňovacie obdobia september 2010 a október 2010. Správca dane správne použil ako dôkaz zistenia zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 9102403/5/2540717/2012/Fá zo dňa 13.9.2012 so svedkom C. E., ktorý sa vyjadril k čestnému prehláseniu s rovnakým textom ako obsahovalo čestné prehlásenie, ktoré žalobca predložil ako dôkaz v zdaňovacom období jún 2010. Čestné prehlásenie môže byť len doplňujúcim dôkazom na účely preukázania, že tovar skutočne opustil územie členského štátu, nie však určujúcim dôkazom. Notár potvrdzuje len pravosť podpisu a nie pravdivosť skutočností uvádzaných v čestnom prehlásení urobenom pred notárom. Námietku žalobcu, že správca dane nedisponuje listinnými dôkazmi, ktoré by vyvracali pravdivosť predložených listín, žalovaný považoval za bezpredmetnú. Dôkazná povinnosť je na strane daňového subjektu (žalobcu), tak ako to vyplýva z § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. a zostala nezmenená aj podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len DP alebo Daňový poriadok). Faktúry a iné listiny, hoci obsahujú všetky formálne náležitosti, sú z hľadiska preukazovania nárokov použiteľné len vtedy, ak v nich uvedené údaje odrážajú skutočnosť, vystihujú reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania. Preukázanie tejto skutočnosti je povinnosťou daňového subjektu a jej splnenie hodnotí daňový orgán podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov. Správca dane preveril dodávateľov tovaru žalobcu a zistil, že spoločnosť SPROGI s.r.o. zmenila obchodné meno a neskôr bola vymazaná z obchodného registra, nepredlžil relevantné doklady. Spoločnosť ISIAH, s.r.o., je nekontaktná. Konateľka spoločnosti POHOZ s.r.o. potvrdila obchodnú spoluprácu so žalobcom. Žalovaný poukázal na nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty a jeho čl. 56 ohľadom medzinárodnej výmeny informácií. Nie je stanovené, akú formu majú mať poskytované informácie, ktoré dožiadaný orgán získa alebo má, pretože tvrdenie žalobcu, že tlačivo MVI - odpoveď, nemôže byť dôkazom, žalovaný považoval za neopodstatnené. Správca dane požiadal maďarské orgány o poskytnutie informácií podľa čl. 7 a čl. 15 nariadenia č. 904/2010. Skutočnosť, že maďarská daňová správa v odpovedi v prevažnej väčšine nezaslala požadované kópie a listiny preukazujúce uskutočnenie transakcií, vyplynula zo skutočnosti, že preverované maďarské subjekty takéto doklady nepredložili, prepravcovia svoje prehlásenia vykonali na základe dokladov, ktoré maďarskému správcovi dane boli zaslané ako súčasť žiadosti o MVI. Maďarský odberateľ tovaru AGRI-TORI Kft. nepodal za preverované zdaňovacie obdobie daňové priznania ani súhrnné výkazy a nepreukázal žiadne nadobudnutie tovaru zo Slovenska. Konateľka druhého maďarského odberateľa 2010.TRADE Kft. uviedla, že doklady o prevzatí spoločnosti podpísala z donútenia, nezúčastňovala sa riadenia spoločnosti, len príležitostne podpisovala dokumenty, ich kópie však nemá, a k preverovaným obchodom sa nevedela vyjadriť. Ani tento odberateľ nepreukázal žiadne nadobudnutie tovaru zo Slovenska. Za sídlo ekonomickej činnosti spoločnosti sa podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-73/06 považuje miesto, kde sa prijímajú zásadné rozhodnutia riadiaceho orgánu, kde sa uskutočňujú úlohy ústredia tejto spoločnosti. Ak sídlo spoločnosti nezodpovedá sídlu jej hospodárskej činnosti, daňová správa môže považovať podnik za fiktívny a vyvodiť z toho daňové dôsledky. V tomto prípade ide o spoločnosť ISIAH, s.r.o., s virtuálnym sídlom zapísaným ako jej sídlo v obchodnom registri aj o spoločnosť SPROGI s.r.o. Primárnou povinnosťou toho, kto požaduje od štátu vrátenie nadmerného odpočtu, je preukázať, že na jeho vrátenie má právny nárok. Ak je platiteľ v pozícii dodávateľa alebo odberateľa, tak preukazuje, že zdaniteľné plnenie uskutočnil tak, ako je uvedené na faktúrach. Správca dane nie je povinný dokazovať dodanie služby pri existencii pochybností, ale práve daňový subjekt musí preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou na predložených faktúrach. Ak daňovník neunesie dôkazné bremeno, nemôže byť úspešný v uplatnení nároku na odpočet DPH. Správca dane sa zameral na realitu vecného plnenia, nielen na formálnu kontrolu dokladov. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z., nepreukázal dodanie tovaru maďarským odberateľom AGRI-TORI Kft a 2010.TRADE Kft. a nepreukázal, že tovar v skutočnosti opustil územie Slovenska. Podľa žalovaného sa správca dane vysporiadal so všetkými skutkovými aj právnymi otázkami, ktoré majú význam pre posúdenie rozporných zdaniteľných obchodov. Správca dane dodržal zásadu ekonomického dosahu právneho úkonu na daň, t.j. hodnotil právne úkony podľa skutočného obsahu. Skutočným obsahom bolo len profitovať na odpočítané DPH za zdaniteľný obchod s cieľom získať daňovú výhodu, čo je v rozpore s platnou legislatívou. II. Žaloba 6. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100359232/2017 zo dňa 27.2.2017, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. 104260337/2016/9104403/Dubv zo dňa 9.11.2016 a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie; uplatnil si nárok na náhradu trov konania. Poukázal na nesprávny postup správcu dane a nedostatočne zistený skutkový stav. Podľa svojho názoru splnil všetky podmienky na uplatnenie nároku na odpočet DPH, ktoré je možné od neho objektívne požadovať. Napriek tomu mu bol bez právneho dôvodu znížený nadmerný odpočet a bola mu uložená povinnosť zaplatiť rozdiel DPH. 7. Namietal, že nebola daná príslušnosť slovenských daňových orgánov vo veci konať, pretože daňová povinnosť vznikla maďarskému odberateľovi na maďarskom území, čo preukázal listinnými dôkazmi. 8. Dokazovanie nebolo vedené v súlade so zákonom, ním navrhnuté dôkazy boli odmietnuté a daňové orgány oboch stupňov založili svoje rozhodnutia len na odpovediach maďarských orgánov bez toho, aby skutočnosti v nich uvedené boli podložené dôkazmi, pritom nemožno zistiť, ktorého dodania sa závery týkajú. Okrem toho informácie z MVI nepovažuje za dôkaz. Daňové orgány svojimi rozhodnutiami narušili jednotný systém DPH. Práve maďarskí odberatelia neuniesli dôkazné bremeno, keď nedokázali preukázať, že im bol dodaný tovar, ktorého dodanie žalobca preukázal listinami, ktoré sú v administratívnom spise. Okrem toho, všetci nadobúdatelia boli registrovaní pre daň v príslušnej krajine. Dožiadaný orgán nie je oprávnený hodnotiť dôkazy, jeho povinnosťou je obstarať dôkazy a vykonať zistenia, ktoré dožadujúci orgán od neho požaduje. Odpovede dožiadaných orgánov sú spracované tak, že z nich nie je možné prijať taký skutkový a právny záver, na ktorom daňový úrad aj žalovaný založili svoje rozhodnutia, voči ktorým smeruje táto žaloba. 9. Namietal, že uňho bola začatá daňová kontrola dňa 14.9.2011 a konečné rozhodnutie vo veci bolo urobené až po viac ako piatich rokoch. Daňový úrad aj žalovaný napriek tomu, že dôkazy predložené žalobcom usvedčujú maďarských odberateľov, že im bol v rámci intrakomunitárneho dodania dodaný tovar, vyvodzujú opačný záver a nepodloženými tvrdeniami navodzujú stav, že žalobca nepreukázal dodanie. 10. Trval na tom, že ku všetkým intrakomunitárnym dodaniam tovaru predložil listiny, ktoré ustanovuje zákon, a každé dodanie, na základe ktorého si pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie jún 2010 uplatnil nárok na oslobodenie, preukázal. Postupoval v súlade s § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z., podľa ktorého oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Tovar je oslobodený od dane bez ohľadu na to, či si odberateľ splní, alebo nesplní svoje povinnosti. Toto ustanovenie považuje za dôkaz faktúru - ide o listinný dôkaz, ktorý preukazuje existenciu obchodnoprávneho vzťahu medzi podnikateľmi, pretože právne predpisy nevyžadujú písomnú formu kúpnej zmluvy. O naplnení tohto obchodného vzťahu medzi účastníkmi zmluvy svedčí kupujúcim zaplatená kúpna cena a prevzatie tovaru dopravcom v zmysle dohodnutej dodacej podmienky FCA. Žalobca vstupoval do obchodných vzťahov a uplatnil oslobodenie od DPH preukázateľne len so subjektmi a voči subjektom, ktoré spĺňali túto zákonnú podmienku. Dodanie tovaru medzi podnikateľskými subjektmi (splnenie záväzku) vyplýva z kúpnej zmluvy a nie zo zmluvy o preprave veci. Poukázal na § 412 ods. 1 a § 729 a nasl. Obchodného zákonníka a čl. 4 Dohovoru CMR (vyhláška Ministerstva zahraničných vecí ČSSR č. 11/1975 Zb.). O tom, či je platný právny úkon, či boli splnené podmienky zmluvy rozhodujú súdy. Napokon, dopravcovia potvrdili, že tovar prevzali, bol im naložený a žalobca preukázal prevzatie tovaru dopravcami nákladnými listami CMR. 11. Ak v jednotnom systéme dane niektorí z daňových subjektov nepredloží účtovnú evidenciu, zanikne alebo sa nedostaví na daňový úrad a pod., tak tento subjekt neuniesol dôkazné bremeno so všetkými právnymi dôsledkami (povinnosť zaplatiť DPH, deliktuálna zodpovednosť). Tieto skutočnosti nie sú spôsobilé vyvrátiť pravosť predložených dôkazov žalobcu a na týchto skutočnostiach nie je možné spochybniť ním uplatnené nároky. Činnosť daňového úradu a žalovaného možno vnímať ako činnosť, ktorú vykonávajú v prospech subjektov narušujúcich jednotný systém dane, bez existencie právneho dôvodu zbavujú tieto subjekty zodpovednosti za zaplatenie DPH a zaplatenie DPH prenášajú na žalobcu s tvrdením, že neuniesol dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno však neuniesli práve subjekty, ktorým bol dodaný tovar. Narušuje sa tak rovnosť pred zákonom, jednotný systém fungovania DPH a prenáša sa na žalobcu. 12. Rozhodnutia daňového úradu a žalovaného považuje za nepreskúmateľné, daňové orgány nevyhodnotili dôkazy, len citovali určité state z jednotlivých listín bez toho, aby konfrontovali námietky žalobcu. Z rozhodnutí ani z dôkazov založených v administratívnom spise (MVI odpovede) sa nedá zistiť, ktorý konkrétny dôkaz potvrdzuje závery daňového úradu a žalovaného, ktoré konkrétne dodanie tovaru uskutočnené v konkrétny deň, konkrétnym dopravcom v zmysle § 43 ods. 1 nebolo uskutočnené. Nie je možné vychádzať z toho, že ak niektoré dodania zahraničnému odberateľovi (odberateľom) v zdaňovacom období neboli preukázané resp. boli spochybnené, tak v zdaňovacom období nebolo preukázané žiadne dodanie. Odpovede maďarských orgánov nepreukazujú, že tovar nebol dodaný týmto odberateľom a že nebol prepravený na územie inej krajiny EÚ. Naopak, tieto listiny svedčia o tom, že tovar sa nachádza na území inej krajiny a bol dodaný odberateľovi v súlade s § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z., no nedá sa z nich zistiť, ktorých konkrétnych dodávok sa týkajú. 13. Nárok na oslobodenie od DPH sa neodvodzuje od daňového priznania, ale od konkrétneho dodania. Bolo povinnosťou daňového úradu preukázať, z akého dôvodu a z ktorého dodania nepriznal oslobodenie od dane a ktorý konkrétny dôkaz jeho záver potvrdzuje. Len takto je možné zistiť, či výška krátenie nadmerného odpočtu v zdaňovacom období (jún 2010) je v súlade so zákonom alebo nie. 14. Požiadavku žalobcu, aby bol vypočutý zástupca obchodnej spoločnosti C., daňový úrad vyriešil tak, že jeho výpoveď z iného konania za iné zdaňovacie obdobie (september 2010) použil ako dôkaz k dodávkam za zdaňovacie obdobie jún 2010. Pokiaľ ide o dopravcu E. K., tak v mesiaci jún nevykonal žiadnu prepravu a v tomto mesiaci žalobca nezasielal žiadnemu odberateľovi tovar, prostredníctvom tohto dopravcu. Uvedený záver žalovaného podľa názoru žalobcu potvrdzuje, že žalovaný použije ako dôkaz čokoľvek a vôbec nerešpektuje právo žalobcu klásť otázky svedkom. 15. Sám žalovaný poukazom na čl. 56 nariadenia č. 2010/904/ES potvrdil dôvodnosť námietky žalobcu, pretože ako dôkaz majú slúžiť listiny získané dožiadaným orgánom, teda nie správa (MVI informácia), ktorú vyhotoví dožiadaný orgán. Získaným dôkazom môže byť výpoveď svedka, výpoveď subjektu, ktorému bol dodaný tovar, daňové priznanie, hlásenie a pod. Ani z jedného dožiadania nevyplýva, že daňový úrad predloženie takejto listiny žiadal a zo žiadnej listiny nevyplýva, že po zaslaní informácií daňový úrad namietal, že mu neboli zaslané listiny, ktoré by potvrdzovali závery uvedené v odpovedí na formulári SCAN, ktoré nie sú dôkazom (vypovedal svedok, dopravca tak, ako je to uvedené v odpovedi). Bolo povinnosťou daňového úradu obstarať listiny, ktorými chce vyvrátiť pravosť listín predložených žalobcom. Navyše, žalobca má právo vyjadriť sa k týmto dôkazom a nie k tomu, čo píše dožiadaný daňový orgán. 16. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-409/04 Teleos. K uplatneniu oslobodenia dodania tovaru v rámci spoločenstva od dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať s týmto tovarom ako vlastník bolo prevedené na nadobúdateľa a keď predávajúci preukáže, že tento tovar bol odoslaný, alebo prepravený do iného členského štátu a že v dôsledku tohto odoslania, alebo tejto prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania, čo sa aj stalo. III. Vyjadrenie žalovaného 17. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu žalobcu zamietnuť. V celom rozsahu sa pridržiaval odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a doplnil, že požiadavku žalobcu na doplnenie dokazovania vyžiadaním listín o pohybe kamiónov od správcu mýta správca dane nevykonal z dôvodu, že potvrdenie prejazdu kamiónov nie je dôkazom preukazujúcim prepravu tovaru, ale len dôkazom o pohybe kamiónu bez ohľadu na naložený tovar. Žalobca k týmto prepravám nepredložil žiadne dôkazy, t.j. vážne lístky pri nakladaní a vykladaní tovaru. 18. Informácie získané prostredníctvom MVI sú pre správcu dane prioritné a rozhodujúce a majú riadny výpovedný charakter. 19. Žalobca ako podnikateľský subjekt má byť dostatočne oboznámený so svojimi povinnosťami daňovníka vo vzťahu k správcovi dane. Dá sa preto oprávnene od žalobcu očakávať, že má pri daňovej kontrole preukázať, že k zdaniteľnému plneniu reálne došlo. Žalobca však toto svoje dôkazné bremeno neuniesol, preto nemohol úspešne očakávať priznanie celej sumy ním uplatneného nadmerného odpočtu DPH. 20. Poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/34/2012. IV. Replika žalobcu 21. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na argumentoch uvedených v žalobe. 22. Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril. V. Verejné vyhlásenie rozsudku 23. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 9 ods. 1, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) rozhodol vo veci rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 11.9.2019. VI. Relevantné právne predpisy 24. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 25. Daňový poriadok v § 3 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti. Podľa tohto ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní. 26. Podľa § 3 ods. 2 DP správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 27. Podľa § 44 ods. 1 DP daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných zákonov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 28. Podľa § 46 ods. 1 DP daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole. 29. Podľa § 46 ods. 9 DP daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa odseku 8 (písm. a/), doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2 (písm. b/), alebo zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu (písm. c/). 30. Podľa § 24 ods. 1 DP daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov (písm. a/), skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania (písm. b/), vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť (písm. c/). 31. Podľa § 24 ods. 2, ods. 3 DP správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (ods. 2). Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti (ods. 3). 32. Podľa § 24 ods. 4 DP ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 33. Podľa § 25 ods. 4 DP, ktorý bol zavedený s účinnosťou od 1.1.2013 zákonom č. 440/2012 Z.z., ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu. 34. Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. dodaním tovaru je dodanie hmotného majetku, pri ktorom dochádza k zmene vlastníckeho práva, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na slovenskú menu podľa kurzu vyhlasovaného Národnou bankou Slovenska. 35. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. 36. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. 37. Podľa § 49 ods. l zákona č. 222/2004 Z. z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 38. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (písm. a/), ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12 (písm. b/), ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a (písm. c/), zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru (písm. d/). 39. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 40. Podľa § 71 ods. 1 písm. a/, písm. c/ zákona č. 222/2004 Z.z. Na účely tohto zákona faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry (písm. a/), vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru (písm. c/). 41. Podľa čl. 7 ods. 1 nariadenia č. 904/2010 na požiadanie žiadajúceho orgánu žiadaný orgán oznamuje informácie uvedené v článku 1 vrátane informácií týkajúcich sa jednotlivého prípadu alebo prípadov. 42. Podľa čl. 9 nariadenia č. 904/2010 na žiadosť žiadajúceho orgánu mu žiadaný orgán oznamuje akékoľvek relevantné informácie, ktoré získa alebo má, rovnako ako aj výsledky administratívnych vyšetrovaní v podobe správ, vyhlásení a ostatných dokumentov alebo ich overených kópií alebo výpisov z nich (ods. 1). Originály dokumentov sa poskytujú iba vtedy, ak to nie je v protiklade s platnými ustanoveniami v členskom štáte, v ktorom žiadaný orgán sídli (ods. 2). 43. Podľa čl. 56 nariadenia č. 904/2010 správy, vyhlásenia a akékoľvek iné dokumenty alebo ich overené kópie alebo výpisy získané pracovníkmi žiadaného orgánu a oznámené žiadajúcemu orgánu na základe pomoci ustanovenej týmto nariadením sa môžu používať ako dôkaz zo strany príslušných orgánov členského štátu žiadajúceho orgánu rovnako ako ekvivalentné dokumenty, ktoré poskytne orgán vlastnej krajiny. VII. Posúdenie veci správnym súdom 44. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania. Daňový subjekt preukazuje aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov, ktoré vedie. 45. Správny súd sa na prvom mieste zaoberal námietkou žalobcu o nepríslušnosti slovenských daňových orgánov konať a rozhodnúť v predmetnej právnej veci. Správny súd túto námietku považoval za nedôvodnú, pretože predmetom konania je uplatnenie práva žalobcu ako slovenského daňového subjektu na odpočet DPH z dodania tovaru do iného členského štátu EÚ. Vecná a miestna príslušnosť sa určuje osobitným zákonom, ktorým je zákon č. 222/2004 Z.z. (§ 6 ods. 1, § 7 ods. 1 DP), teda oprávnenie konať a rozhodnúť má daňový úrad, v obvode ktorého sa nachádza sídlo daňového subjektu - žalobcu (§ 43 zákona č. 222/2004 Z.z.). Prípadné vyrubenie dane maďarskému daňovému subjektu na území Maďarska patrí do právomoci maďarských daňových orgánov, o tento prípad však v predmetnej právnej veci nejde. Na základe uvedeného správny súd dospel k záveru, že slovenské daňové orgány vo veci konali v rámci svojej zákonnej kompetencie a túto neprekročili. 46. Predmetom meritórneho súdneho prieskumu bolo posúdiť zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 100359232/2017 zo dňa 27.2.2017, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu č. 104260337/2016/9104403/Dubv zo dňa 9.11.2016 o určení rozdielu DPH vo výške XX.XXX,XX € za zdaňovacie obdobie jún 2010. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane vykonal u platiteľa dane z pridanej hodnoty (žalobcu) daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného dopočtu za zdaňovacie obdobie jún 2010, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 9104403/157112/2015/Kovk zo dňa 21.1.2015. Podľa výsledkov z daňovej kontroly Daňový úrad Bratislava určil žalobcovi ako platiteľovi DPH rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2010 v sume XX.XXX,XX € a znížil nadmerný odpočet za označené zdaňovacie obdobie zo sumy XX.XXX,XX € na sumu XX.XXX,XX € vzhľadom na porušenie ustanovenia § 43, § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. Úlohou súdu bolo posúdiť zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia v rozsahu žalobných dôvodov, pričom súd preveroval dodržanie namietaných ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. a správnosť procesného postupu v zmysle Daňového poriadku. 47. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že podľa predložených dokladov časť nadmerného odpočtu tvorilo odpočítanie dane z dodávateľských faktúr za nákup poľnohospodárskych produktov (kukurica, slnečnica, repka olejná) od spoločností ISIAH, s.r.o., POHOZ, s.r.o., BM FOODS, s.r.o., SPROGI, s.r.o. a KARPATY plus, s.r.o., a časť z odberateľských faktúr maďarským odberateľom AGRI-TORI Kft. a 2010.TRADE Kft. Správca dane preveroval uskutočnenie deklarovaného nákupu dožiadaním k dodávateľom žalobcu ISIAH, s.r.o., POHOZ, s.r.o., BM FOODS, s.r.o., SPROGI, s.r.o., KARPATY plus, s.r.o. Žalobca predloženými dokladmi deklaroval následné dodanie tovaru, poľnohospodárskych plodín, z tuzemska na územie Maďarska oslobodené od dane podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. odberateľom: AGRI-TORI Kft. a 2010.TRADE Kft. Za účelom preverenia deklarovaných intrakomunitárnych dodávok tovaru podľa označených faktúr správca dane zaslal aj žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií maďarskej daňovej správe. Podľa odpovedí na dožiadanie išlo o daňové subjekty nevyvíjajúce ekonomickú činnosť a nepodávajúce daňové priznania, ktoré v zdaňovacom období jún 2010 nepriznali intrakomunitárne nadobudnutie tovaru zo Slovenska. Na základe predložených nákladných listov CMR zaslal správca dane aj žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, ktorých predmetom bolo preverenie prepravy tovaru zo Slovenska do Maďarska jednotlivým deklarovaným odberateľom. Vôbec sa nepreukázala preprava tovaru tak, ako bolo uvedené na predložených prepravných dokladoch. Prepravcovia nemali vedomosť o obchodných vzťahoch so spoločnosťami AGRI-TORI Kft a 2010.TRADE Kft., preprava sa uskutočňovala na základe objednávky slovenskej spoločnosti Pintér s.r.o. alebo maďarskej spoločnosti Pintér Kft., žalobca, jeho odberatelia ani prepravcovia nepredložili k preprave vážne lístky. Žalovaný tak správne vyhodnotil zistený skutkový stav odvolaním sa na skutočnosť, že aj keď žalobca disponuje a má zaznamenané v účtovníctve faktúry, CMR, doklad o zaplatení, kúpnu zmluvu, to ešte neznamená, že k dodaniu tovaru, ktorý je uvedený na faktúrach, v skutočnosti došlo. Pre uplatnenie odpočítania dane z pridanej hodnoty je potrebné preukázať, že fakturovaný tovar bol fyzicky dodaný a to práve tým platiteľom, ktorým faktúry vystavil. Samotná existencia faktúry, na ktorej je uvedená DPH a teda to, že žalobca má faktúru vyhotovenú iným platiteľom dane, ak nie je podložená reálnym dodaním tovaru a služieb, nezakladá právo na odpočítanie dane uvedenej na faktúre. Uskutočnenie dodania tovaru a služieb, vznik daňovej povinnosti a následne právo odpočítať daň, nie je možné deklarovať len po formálnej stránke, ale aj po obsahovej - reálnym preukázaním dodania tovaru. Správca dane vykonal veľmi rozsiahle dokazovanie, výsledkom ktorého bolo nepreukázanie fyzickej existencie tovaru nielen u niektorých slovenských dodávateľov (ISIAH, s.r.o., a SPROGI, s.r.o.), ale ani u odberateľov z iného členského štátu. Jedinými dôkazmi, ktorými žalobca preukazuje zdaniteľné obchody, sú listinné dôkazy bez preukázania reálnej existencie tovaru. Reálna existencia zdaniteľného plnenia vo vzťahu medzi žalobcom ako odberateľom a spoločnosťami BM FOODS, s.r.o., POHOZ, s.r.o. a KARPATY plus, s.r.o., ako dodávateľmi zodpovedá priznanému nadmernému odpočtu DPH v sume XX.XXX,XX €. 48. Správny súd konštatuje, že z ustanovení § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/, § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. vyplývajú hmotnoprávne podmienky, za akých si žalobca môže odpočítať DPH, pričom základnou podmienkou je, aby išlo o tovar, ktorý mu bol naozaj dodaný konkrétnym platiteľom DPH (uskutočnenie zdaniteľného plnenia). Na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet DPH. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či pri predložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom ho získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že predmetný tovar alebo služba mu boli dodané ním uvádzanou spoločnosťou. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú bez ďalšieho predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/17/2011 zo dňa 23.2.2012 v spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 24/2013 zo dňa 17.1.2013). Správny súd poukazuje aj na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/108/2014 zo dňa 29.09.2016, sp. zn. 8Sžf/22/2014, 8Sžf/23/2014 a 8Sžf/24/2014 zo dňa 17.09.2015, sp. zn. 3Sžf/125/2013 zo dňa 25.11.2014, podľa ktorých uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie dane. Pri preukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného plnenia. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže“ v § 49 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z.z.), ktoré je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustálená rozhodovacou činnosťou vnútroštátnych súdov a judikatúrou Súdneho dvora EÚ. 49. Správny súd v tomto kontexte poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, z ktorých vyplýva, že: „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený“. Pokiaľ ide o rozloženie dôkazného bremena, v daňovom konaní platí zásada, že daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov ním vedených. Avšak nie je možné od daňového subjektu požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno. Daňový subjekt vyčerpá vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u platiteľovho dodávateľa a jeho subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Plnenia, ktoré nie sú samé osebe poznačené podvodom vo vzťahu k DPH, predstavujú dodávku tovarov uskutočnenú osobou podliehajúcou dani a hospodársku činnosť v zmysle čl. 2 bodu 1, čl. 4 a čl. 5 ods. 1 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17.5.1977, ak spĺňajú objektívne kritériá bez ohľadu na úmysel iného subjektu ako dotknutého platiteľa dane, ktorý je súčasťou rovnakého dodávateľského reťazca, a/ alebo prípadnú podvodnú povahu iného plnenia, o ktorej tento platiteľ nevedel alebo nemohol vedieť, ktoré je súčasťou tohto reťazca a ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení uskutočnenom platiteľom (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.3.2011, rozsudky Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-354/03 Optigen, C-355/03 Fulcrum Elektronics a C-484/03 Bond House). 50. Dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt - žalobcu. Samotné preukázanie dodávok tovaru a služieb len faktúrami nie je postačujúce. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu (napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/11/2014, sp. zn. 5Sžf/101/2013, sp. zn. 8Sžf/16/2015). 51. Aby išlo o intrakomunitárny obchod oslobodený od dane podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z.z., musia byť splnené zákonné podmienky, a to jednak, že tovar bol prepravený do iného členského štátu, ale tiež, že bol dodaný osobe identifikovanej pre daň. Pojem „osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte“ treba vykladať tak, aby bol naplnený účel európskej úpravy, t.j. prenos daňových príjmov do štátu spotreby. Osobou povinnou odviesť daň za intrakomunitárnu dodávku bude len tá osoba, ktorá je platiteľom dane. Nestačí, že táto osoba je formálne registrovaná, ale musí mať aj reálnu možnosť odviesť daň. Je na dodávateľovi (žalobcovi), aby sa uistil, že dodávka bude vnútri spoločenstva zdanená (inak by to mohlo viesť k daňovému úniku), čo vyplýva aj z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-409/04. Cieľom je zamedziť dvojité zdanenie, a preto sa zaviedlo zdaňovanie nadobudnutia tovaru v členskom štáte miesta konečnej spotreby (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/16/2015, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 397/2018). 52. Subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu k DPH alebo iné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali, že stratia svoje právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe (rozsudok v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, bod 51; vo veci C-384/04, bod 33). Inými slovami, nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby daňový subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky zo dňa 27.9.2007, Teleos a i., C-409/04 Zb. s. I-7797, body 65 a 68; Netto Supermarkt, bod 24, ako aj zo dňa 21.12.2011, Vlaamse Oliemaatschappij, C-499/10, bod 25). Ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že dodávka tovaru alebo služby je uskutočnená pre platiteľa dane, ktorý vedel alebo musel vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby odmietol priznanie práva na odpočet tomuto platiteľovi dane (rozsudok v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, bod 61). 53. Určenie opatrení, ktoré možno v tom-ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho-ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 Mahagében kft. a Pétér Dávid). Znakom jednej zo zásad obchodného práva, t. j. poctivého obchodného styku, je predpoklad riadneho fungovania obchodnej spoločnosti. Z toho plynie očakávanie, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má presnú vedomosť o obsahu a rozsahu činností, ktorými spoločnosť napĺňa definíciu pojmu podnikania. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu chýbajú, pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady obsiahnutej v § 2 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. oprávnené (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/17/2011 zo dňa 23.2.2012 v spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 24/2013 zo dňa 17.1.2013). 54. Súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa preukáže, že platiteľ dane sa svojou participáciou (kúpou) zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. Nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Bolo na žalobcovi (on mal dôkazné bremeno), aby preukázal, že vynaložil adekvátne úsilie a prijal všetky opatrenia, a ktoré možno od neho rozumne požadovať a ktoré by účinne viedli k tomu, aby nebol súčasťou fiktívneho obchodu, ktorého účelom bolo získať(neoprávnene) nadmerný odpočet DPH (účasti na daňovom podvode). Osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva Únie. Z toho dôvodu prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne. Obchod, o existencií ktorého svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania. V takom prípade by sa dalo hovoriť o podieľaní sa na zneužití práva vyplývajúceho zo zásady neutrality DPH žalobcom. Z obsahu preskúmavaných rozhodnutí nevyplýva, že by správne orgány od žalobcu požadovali doklady, ktoré by mal on zabezpečiť od iného daňového subjektu (svojho subdodávateľa, resp. odberateľa). Správca dane mal právo preveriť existenciu obchodu, príp. odstrániť vzniknuté pochybnosti, avšak nemal povinnosť žalobcovi napovedať, akým spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov rozsiahleho dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení o skutočnom vykonaní deklarovaného zdaniteľného obchodu. Bolo na žalobcovi, aby predložil dôkazy potvrdzujúce, že dodaný tovar aj skutočne bol dodaný tak, ako to deklaroval. 55. Pokiaľ ide o rozloženie dôkazného bremena medzi daňový subjekt a správcu dane, správny súd poznamenáva, že nie je úlohou daňových orgánov odstraňovať rozpory vzniknuté v rámci šetrenia, ktorým sa overuje pravdivosť tvrdení žalobcu, ako aj pravdivosť skutočnosti uvedených na dokladoch predložených žalobcom. Je povinnosťou daňového subjektu, ktorý si uplatňuje nárok na odpočítanie dane, preukázať relevantnými dôkazmi, že nim uplatnený nárok bol oprávnený. Dôkazná povinnosť správcu dane spočíva až v overení pravdivosti tvrdení daňového subjektu. Pokiaľ daňový subjekt spoľahlivo nepreukáže pravdivosť svojich tvrdení, nemôže mu byť uznané právo na odpočítanie dane. Právo na odpočítanie dane z tovaru vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť, pričom daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Právo na odpočítanie dane teda vzniká len za predpokladu, že tovar bol i skutočne dodaný a dodanie daňovým subjektom náležite preukázané. Pri posudzovaní správnosti daňového priznania sa nemôže vychádzať len z faktúr a iných písomností, ale k tomuto účelu musí byť vykonané dokazovanie na zistenie, či predložené faktúry a písomnosti odrážajú v skutočnosti a či majú i obsahový podklad. Ani doklady so všetkými požadovanými náležitosťami nemusia byť dostatočným podkladom pre uznanie práva odpočítať daň, ak nie je preukázané, že skutočne k uskutočneniu zdaniteľného obchodu došlo tak, ako je na daňových dokladoch deklarované. Nie je úlohou ani povinnosťou daňových orgánov preukazovať v skutočnosti tvrdené daňovým subjektom, táto povinnosť spočíva len na daňovom subjekte. V danom prípade vznikli v rámci daňovej kontroly u správcu dane dôvodné pochybnosti opravdivosti žalobcom predložených dokladov a o skutočnostiach v týchto dokladoch uvedených. Správca dane umožnil žalobcovi uvedené pochybnosti odstrániť, z dôkazov predložených žalobcom však o odstránení pochybnosti nemožno hovoriť. 56. Podľa názoru správneho súdu správca dane a žalovaný postupovali pri rozložení dôkazného bremena v súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ (rozhodnutia citované vyššie). Žalovaný sa v rozhodnutí napadnutom žalobou podrobne vysporiadal so všetkými odvolacími námietkami, svoje závery náležite a zrozumiteľne odôvodnil, pričom súd sa s nimi v plnom rozsahu stotožňuje. Z celkového priebehu deklarovaných obchodov však vyplýva, že účastníci reťazca v skutočnosti nemali záujem využiť daný tovar pre svoju potrebu a nemali ani za cieľ hľadať jeho konečných spotrebiteľov - nevykonávali činnosť za účelom zabezpečenia dodania predmetného tovaru, konečnému spotrebiteľovi na jeho priame využitie. Správny súd sa stotožňuje so žalovaným, že uvedené tvrdenie potvrdzuje i tá skutočnosť, že pri takých veľkých objemoch obchodovaného tovaru, ktorý bol vykázaný vo faktúrach, nebol nájdený ani jeden konečný zákazník, ktorý by daný tovar využil buď na vlastnú spotrebu alebo jeho ďalšie spracovanie. Podľa názoru súdu bolo v konaní pred daňovými orgánmi dostatočne preukázané, že žalobca bol súčasťou reťazca, ktorého zámerom nebolo hľadať konečného spotrebiteľa tovaru, ale zámerom reťazca a v ňom zúčastnených obchodných spoločností bolo využitie systému DPH s cieľom získať nenáležitú daňovú výhodu. 57. Správny súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že svedok Jozef Szó bol vypočutý v inom daňovom konaní, ktoré sa netýkalo preverovanej veci a tento dôkaz nemožno použiť v daňovom konaní za zdaňovacie obdobie jún 2010. Svedok Jozef Szó bol vypočutý dňa 13.9.2012 v prítomnosti konateľky žalobcu a právneho zástupcu žalobcu JUDr. Ondreja Krempaského, vypovedal k intrakomunitárnemu dodaniu tovaru, poľnohospodárskych plodín, maďarskému odberateľovi AGRI-TORI Kft. a súvisiaceho čestného prehlásenia, ktoré žalobca predložil ako dôkaz o realizácii deklarovaných obchodov. Nemožno opomenúť, že žalobca predložil čestné prehlásenie Jozefa Szó v identickom znení za viaceré zdaňovacie obdobia: marec 2010 - jún 2010, september 2010 a október 2010, preto je podľa názoru správneho súdu v súlade so zásadou hospodárnosti konania možné a zákonné, ak daňové orgány použili svedeckú výpoveď svedka Jozefa Szó vo všetkých zdaňovacích obdobiach, na ktoré sa jeho čestné vyhlásenie s identickým obsahom vzťahuje za predpokladu, že o jeho výsluchu bol žalobca a jeho právny zástupca upovedomený, čo sa aj stalo a konateľka žalobcu spolu s právnym zástupcom žalobcu sa zúčastnili na jeho výsluchu. Správca dane preto správne použil ako dôkaz zistenie zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 9102403/5/2540717/2012/Fá zo dňa 13.9.2012 so svedkom Jozefom Szó a svojím konaním neporušil právo žalobcu klásť svedkovi otázky. 58. K namietanému obsahu medzinárodnej výmeny informácií a ich nepoužiteľnosti ako dôkazu v daňovom konaní (tak ako to tvrdí žalobca v podanej žalobe) správny súd poukazuje na rozsudok veľkej komory Súdneho dvora EÚ vo veci C-276/12 zo dňa 22.10.2013. Súdny dvor EÚ prízvukoval, že cieľom smernice č. 77/799, ktorá bola neskôr zrušená smernicou Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (uvedenú smernicu možno aplikovať aj v predmetnej právnej veci, keďže ide o zdaňovacie obdobie jún 2010), je boj proti daňovým únikom a medzinárodnému vyhýbaniu sa platenia daní a že bola prijatá na účely úpravy spolupráce medzi daňovými orgánmi členských štátov. Daňová správa členského štátu „môže“ požiadať daňovú správu iného členského štátu o informácie, ktoré nemôže sama získať, čomu zodpovedá povinnosť príslušného orgánu dožiadaného členského štátu odpovedať na takú žiadosť a v procese zisťovania odpovedí uplatní svoje vnútroštátne právo a najmä svoje vlastné procesné pravidlá. Táto smernica naproti tomu daňovníkovi nepriznáva nijaké osobitné práva (rozsudok Twoh International C-184/05, bod 31) a nestanovuje príslušným orgánom členských štátov nijakú povinnosť konzultácie s dotknutým daňovníkom. Táto procesná situácia je rovnaká aj za účinnosti nariadenia č. 904/2010. Súdny dvor EÚ zdôraznil, že v rámci daňovej kontroly treba rozlišovať fázu vyšetrovania, počas ktorej sa zhromažďujú informácie a do ktorej patrí aj žiadosť daňovej správy o informácie adresovaná inej daňovej správe, od kontradiktórnej fázy medzi daňovou správou a daňovníkom, s ktorým sa táto daňová správa kontaktuje, ktorá sa začína tým, že daňovníkovi sa zašle opravný daňový výmer. Ak správny orgán pristúpi k zhromažďovaniu informácií, nemá povinnosť informovať o tom daňovníka a získať jeho stanovisko, pričom žiadosť o pomoc, ktorú podala daňová správa na základe smernice 77/799, patrí do postupu zhromažďovania informácií. To isté platí aj v prípade odpovede, ktorú poskytla dožiadaná daňová správa, a predbežných šetrení, ktoré táto daňová správa vykonala, vrátane výsluchu svedkov. Z toho vyplýva, že dodržiavanie práva daňovníka na obhajobu nevyžaduje, aby sa tento daňovník podieľal na žiadosti o informácie, ktorú adresuje dožadujúci členský štát dožiadanému členskému štátu. Nevyžaduje ani to, aby bol daňovník vypočutý v čase, keď sa v dožiadanom členskom štáte uskutočňujú vyšetrovania, ktoré by mohli zahŕňať výsluch svedkov, ani predtým, ako tento členský štát poskytne informácie dožadujúcemu členskému štátu. Rovnako tak smernica č. 77/799 neupravuje právo daňovníka spochybniť správnosť poskytnutej informácie a nestanovuje nijakú osobitnú požiadavku v súvislosti s obsahom poskytnutej informácie. Daňovník môže spochybniť informáciu, ktorá sa ho týka, poskytnutú daňovej správe dožadujúceho členského štátu podľa pravidiel a postupov uplatniteľných v dotknutom členskom štáte, teda podľa slovenského právneho poriadku. Daňové orgány umožnili žalobcovi vyjadriť sa k obsahu poskytnutých informácií maďarskou daňovou správou, žalobca toto svoje právo využil, no už bez úspechu spochybniť závery maďarskej daňovej správy o nepotvrdení intrakomunitárneho dodania tovaru do Maďarska. Inými slovami, právo žalobcu vyjadriť sa k zisteniam získaným prostredníctvom MVI bolo zachované a daňové orgány nepochybili, ak pri svojich rozhodnutiach, okrem iných, vychádzali aj z obsahu správ maďarskej daňovej správy podaných na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií. 59. Správny súd nezistil žiadne namietané porušenia zásad daňového konania, daňové orgány podľa jeho názoru vykonali riadne dokazovanie, v zodpovedajúcom rozsahu, náležite zistili skutkový stav veci a žalovaný v napadnutom rozhodnutí prihliadol na všetko, čo vyšlo v daňovom konaní najavo. Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom naň kladené náležitosti a je riadne odôvodnené. Žalovaný sa v rozhodnutí vyrovnal so všetkými relevantnými námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu, podrobne rozobral predložené dôkazy aj skutkový stav, ktorý správne právne vyhodnotil. 60. S poukazom na vyššie uvedené dôvody správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane, je vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol. 61. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 62. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).