Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Sa/34/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200753 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017200753.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobkyne: D.. H. M., narodená. XX.XX.XXXX, bytom T. 1, XXX XX R. proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08. marca 2017 o zvýšení predčasného starobného dôchodku takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08. marca 2017 ako aj prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie, č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15. novembra 2016 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. II. Žalobkyni náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.11.2016 Sociálna poisťovňa - ústredie (ďalej len „Sociálna poisťovňa “) zvýšila žalobkyni podľa ust. § 67 ods. l, § 112 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“) od 12. marca 2014 predčasný starobný dôchodok (ďalej len „PSD“) na sumu 318,30 Eur mesačne. Zákonnou valorizáciou podľa § 82 ZSP na obdobie roku 2015 od 01.01.2015 a roku 2016 od 01.01.2016 jej bol predčasný starobný dôchodok zvýšený na celkovú sumu 325,50 Eur mesačne. Sociálna poisťovňa - ústredie uviedla, že suma predčasného starobného dôchodku bola žalobkyni zvýšená po správnom započítaní obdobia dôchodkového poistenia, vymeriavacích základov a správneho počtu dní náhradných dôb za roky 1991, 1992, 1993 a 1994. Žalobkyňa k 12.03.2014 získala 14 774 dní, t.j. 40 rokov a 174 dní obdobia dôchodkového poistenia (ďalej len „ODP“), rozpis ktorého, aj s ďalšími údajmi je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia (ďalej len „OLDP“). Rozhodujúce obdobie bolo určené v súlade s ust. § 63 ods. 6 ZSP, ako kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na výplatu dôchodku a to kalendárne roky 1984 až 2013. Do rozhodujúceho obdobia nepatria kalendárne roky pred 01.01.1984 a ani kalendárne roky, počas ktorých poistenec získal 365 (366) dní náhradnej doby, doby štúdia, doby výkonu civilnej služby, obdobia poberania invalidného dôchodku priznaného a vyplácaného po 31.12.2007, alebo obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod (prehľad hodnôt osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je uvedený v OLDP). Poistencovi, ktorý v niektorom kalendárnom roku rozhodujúceho obdobia získal obdobie dôchodkového poistenia podľa § 255 ods. 3 ZSP, patrí za takýto kalendárny rok osobný mzdový bod (ďalej len „OMB“) v hodnote 0,3. Takýto kalendárny rok sa z rozhodujúceho obdobia vylučuje a na výpočet priemerného osobného mzdového bodu sa vylúči aj počet dní kalendárneho roka ODP. Ak takéto obdobie dôchodkového poistenia netrvalo celý kalendárny rok, patrí pomerná časť hodnoty osobného mzdového bodu (ďalej len „OMB“), pripadajúca na túto časť kalendárneho roka podľa § 255 ods. 3 ZSP. Žalobkyňa získala podľa § 9 zák.č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, v kalendárnom roku 1984 náhradnú dobu 73 dní, v kalendárnom roku 1989 - 361 dní, v kalendárnom roku 1991 - 116 dní, v kalendárnom roku 1993 - 5 dní, v kalendárnom roku 1994 - 2 dni, v kalendárnom roku 1995 - 25 dní, v kalendárnom roku 1996 - 22 dní, v kalendárnom roku 1997 - 122 dní, v kalendárnom roku 2003 - 5 dní a za tieto obdobia jej patrí pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3. Sociálna poisťovňa ďalej v odôvodnení uviedla výpočet sumy predčasného starobného dôchodku podľa § 68 ods.1 ZSP, ktorú tvorí súčin priemerného osobného mzdového bodu 0,8519, obdobia dôchodkové poistenia 40,4768 rokov a aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej k 12.03.2014, vo výške 10,2524 Eur. Výsledná suma 353,525162, znížená o 44,19064536, t.j. za 730 dní do dovŕšenia dôchodkového veku žalobkyne (dňa 11.03.2016), je 309,40 Eur/mesiac predčasného starobného dôchodku, ktorá bola ďalej podľa § 82 ZSP zvýšená o 8,90 Eur na celkovú sumu 318,30 Eur/mesiac. Suma životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa § 2 písm. a/ zák.č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 186/2013 Z.z., bola k 12.03.2014 vo výške 198,09 Eur mesačne a 1,2 násobok tejto sumy je 237,70 Eur. Vypočítaná suma predčasného starobného dôchodku vo výške 318,30 Eur, je vyššia ako 1,2 násobok uvedenej sumy životného minima (237,70 Eur) a žalobkyňa preto splnila všetky podmienky nároku na PSD podľa § 67 ods.1 ZSP. 2. Voči tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom namietala rozpor rozhodnutia Sociálnej poisťovne so skutočnosťou a rozhodnutie žiadala opraviť v otázke počtu kalendárnych dní náhradnej doby v roku 1989, ktorá má byť podľa prvého (neopraveného) evidenčného listu zamestnávateľa správne v počte dní celého roku, t.j. 365 kalendárnych dní. K tomu uviedla, že do 28.12.1989 čerpala ďalšiu materskú dovolenku a zostávajúce tri kalendárne dni boli piatok, sobota a nedeľa, kedy ošetrovala dieťa a v celom roku 1989 preto nepracovala. Z uvedených dôvodov žiadala kalendárny rok 1989 vylúčiť z rozhodujúceho obdobia a do tohto obdobia zaradiť rok 1983, na základe čoho sa zmenia aj hodnoty pre výpočet predčasného starobného dôchodku, pretože výsledná suma bude vyššia ako v rozhodnutí vypočítaná. 3. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán (ďalej len „žalovaný“), v zmysle § 215 ods. 4 ZSP rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08.03. 2017 podľa § 218 ods. 2 ZSP odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietol a prvostupňové rozhodnutie pre správnosť postupu Sociálnej poisťovne, potvrdil. K námietke žalobkyne, ktorá požiadala o opravu pochybenia v započítaní náhradnej doby v roku 1989 z dôvodu čerpania materskej dovolenky do 28.12.1989 a následného ošetrovania dieťa v počte troch dní s uvedením, že náhradná doba v roku 1989 je v trvaní 365 kalendárnych dní, čo je overené aj evidenčným listom dôchodkového zabezpečenia zo dňa 07.05.1990, na základe čoho žiadala vylúčiť celý rok 1989 z rozhodujúceho obdobia pre výpočet predčasného starobného dôchodku, ktorý tak bude vo vyššej sume a do rozhodujúceho obdobia žiadala zaradiť rok 1983 uviedol, že údaje zobral z písomného vyjadrenia zamestnávateľa zo dňa 12.10.2016 a náhradnú dobu v počte 361 dní z opraveného evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia zamestnávateľa, Východoslovenské múzeum v Košiciach. Zamestnávateľ uviedol, že žalobkyňa nenastúpila do práce od 28.12.1989 do 31.12.1989 a žiadny doklad o čerpaní pracovného voľna bez náhrady mzdy nenašiel. Tiež uviedol, že žalobkyňa pracovný pomer ukončila dohodou ku dňu 31.12.1989 a že na základe opraveného evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia zo dňa 21.10.2016 patrí kalendárny rok 1989 do rozhodujúceho obdobia, keďže náhradná doba netrvala celý kalendárny rok, a preto rok 1983 nepatrí do rozhodujúceho obdobia ( ust. § 255 ods. 3 ZSP). V závere uviedol, že suma predčasného starobného dôchodku v celkovej výške 325,50 Eur mesačne bola žalobkyni určená podľa § 68 ods. 1 ZSP správne a jej odvolanie je nedôvodné. 4. Správnou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.05.2017, sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 08.03.2017 a tiež prvostupňového rozhodnutia o zvýšení predčasného starobného dôchodku zo dňa 12.11.2016. Obe rozhodnutia žiadala zrušiť a vec vrátiť na nové konanie. Poukázala na to, že celý rok 1989 nepracovala, keďže do 28.12.1989 čerpala materskú dovolenku a zostávajúce dni do konca roku 1989 sa naďalej starala o dieťa. V týchto dňoch sa u zamestnávateľa Východoslovenské múzeum, Košice nepracovalo a podotkla, že správne je táto skutočnosť zaznamenaná na prvotnom evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia, ktorý je overený podpismi a aj Mestským národným výborom v Košiciach a dňa 21.05.1990 overený ako prijatý do spisu Sociálnej poisťovne. Pravdivosť a pravosť druhého (opravného) evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia zo dňa 21.10.2016, vystaveného zamestnávateľom na žiadosť Sociálnej poisťovne - ústredie, žalobkyňa spochybnila s vyslovením podozrenia na pozmeňovanie tejto úradnej listiny a uviedla, že vo veci podala dňa 15.05.2017 podnet na Krajskú prokuratúru v Bratislave. Na základe uvedeného žiadala v novom konaní postupovať podľa prvotného evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia, v ktorom má náhradnú dobu v roku 1989 zaznamenanú v počte 365 dní, rok 1989 žiadala do rozhodujúceho obdobia pre výpočet osobného mzdového bodu nezapočítať a do tejto doby započítať rok 1983. 5. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 31.08.2018 s poukazom na prvostupňové rozhodnutie, obsah podaného odvolania, obsah správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, obsah podanej žaloby, považoval námietky žalobkyne uvedené v žalobe za nedôvodné a žalobu žiadal zamietnuť. V písomnom vyjadrení v zásade zopakoval argumentáciu uvedenú v napadnutom rozhodnutí a zdôraznil, že rozhodujúce obdobie sa žalobkyni určilo v súlade s ust. § 63 ods. 6 ZSP a ide o kalendárne roky 1984 až 2013. K námietke žalobkyne k evidenčnému listu dôchodkového zabezpečenia uviedol, že postupoval podľa zamestnávateľom opravného evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia zo dňa 21.10.2016, náhradná doba je v počte 361 dní a preto nie je možné tento rok vylúčiť z rozhodujúceho obdobia, keďže netrvalo celý rok. 6. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 09.11.2018 k vyjadreniu žalovaného zotrvala na dôvodoch uvedených v správnej žalobe a na tom, že v predmetnom kalendárnom roku 1989 po ukončení čerpania materskej dovolenky mala zostávajúce dni od 28.12.1989 do 31.12.1989 z dôvodu starostlivosti o dve maloleté deti vo veku tri a päť rokov pracovné voľno, o ktorom vedeli zodpovední pracovníci zamestnávateľa. Údaje v prvotnom evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia zodpovedajú tejto skutočnosti, ktorú zamestnávateľ v tom čase odobril, kým dodatočne opravený evidenčný list dôchodkového zabezpečenia zo dňa 21.10.2016 túto skutočnosť nerešpektuje. Žalobkyňa poukázala na to, že v čase keď mala dňa 28.12.1989 nastúpiť do práce, mal zamestnávateľ Východoslovenské múzeum zatvorené a preto aj dohodu o rozviazaní pracovného pomeru dňom 31.12.1989 uzatvorila so zamestnávateľom dňa 18.12.1989. 7. Správny súd preskúmal odvolanie žalobcu, rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu Sociálnej poisťovne - ústredie, a to v celom rozsahu (§ 203 ods. 2 S.s.p.), ale aj nad rozsah žalobných dôvodov, keďže sa jedná o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle ust. § 203 ods. 2 S.s.p. a § 134 ods. 2 písm. d/ S.s.p., pričom dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania, obsahom pripojeného administratívneho spisu a dospel k záveru, že žalobné námietky žalobkyne, uvádzané v správnej žalobe sú dôvodné a spochybňujúce vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, pretože rozhodnutie žalovaného nie je v súlade s platnými právnymi predpismi v preskúmavanej veci. Správny súd preto jeho rozhodnutie, v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. e/, f/ S.s.p. a aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy v zmysle § 191 ods. 3 písm. a/ S.s.p. zrušil a vrátil vec orgánu verejnej správy rozhodujúcemu v prvom stupni na ďalšie konanie, v zmysle § 191 ods. 4 prvá veta S.s.p. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 107 ods. 2 S.s.p. nakoľko nezistil žiadny z dôvodov v zmysle ust. § 107 ods. 1 písm. a/ až e/ S.s.p., pre ktoré by bolo nutné pojednávanie nariadiť. V súlade s ust. § 137 ods. 4 S.s.p. oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu. Nakoľko sa verejného vyhlásenia rozsudku dňa 13.02.2019 nezúčastnili účastníci konania ani žiadna verejnosť, správny súd vyhlásil rozsudok v súlade s ust. § 137 ods. 3 druhá veta S.s.p., vyvesením skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia, na úradnej tabuli súdu. 8. Podľa § 2 ods. 1 zák.č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 9. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p. každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 10. Podľa § 6 ods. 1 S.s.p. správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 11. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ S.s.p. správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 12. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania, s obsahom pripojeného administratívneho spisu najmä s napadnutými rozhodnutiami, evidenčným listom dôchodkového zabezpečenia overeným pečiatkou a podpismi zamestnávateľa a Národným výborom mesta Košice zo dňa 07.05.1990 a tiež podpismi účtovníka a žalobkyne (zamestnanca), listom Sociálnej poisťovne - ústredie zo dňa 19.08.2016 zamestnávateľovi žalobkyne Východoslovenské múzeum Košice, k oznámeniu vylúčiteľnej doby v roku 1989, opravným evidenčným listom dôchodkového zabezpečenia zo dňa 21.10.2016 zamestnávateľa Východoslovenské múzeum, Košice, overeným pečiatkou a podpismi zamestnávateľa a Sociálnou poisťovňou pobočka Košice zo dňa 21.10.2016 a podpismi účtovníka bez podpisu žalobkyne (zamestnanca), listom Východoslovenského múzea Košice zo dňa 06.10.1988 o udelení neplatenej (materskej) dovolenky žalobkyni do veku troch rokov dieťaťa, do 28.12.1989, dohodou o rozviazaní pracovného pomeru žalobkyne so zamestnávateľom Východoslovenské múzeum Košice zo dňa 18.12.1989, listom zamestnávateľa zo dňa 12.10.2016 Sociálnej poisťovni pobočka Košice, s vyjadrením a zaslaním opravného evidenčného listu a žiadosťou žalobkyne o predčasný starobný dôchodok, spísanou dňa 12.03.2014. 13. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa žiadosťou spísanou dňa 12.03.2014 požiadala Sociálnu poisťovňu o priznanie predčasného starobného dôchodku od podania žiadosti dňa 12.03.2014, ktorý jej bol priznaný rozhodnutím zo dňa 12.05.2014. Sociálna poisťovňa - ústredie, ako prvostupňový orgán, rozhodnutím zo dňa 08.03.2017 zvýšila žalobkyni priznaný predčasný starobný dôchodok po správnom započítaní obdobia dôchodkového poistenia, vymeriavacích základov a správneho počtu dní náhradných dôb za roky 1991, 1992, 1993 a 1994. Toto rozhodnutie žalovaný v odvolacom konaní napadnutým rozhodnutím zo dňa 08.03.2017 potvrdil. Žalobkyňa v žalobe vyslovila nesúhlas s opravou evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia zo dňa 07.05.1990, vystaveného zamestnávateľom, Východoslovenské múzeum Košice, vykonanou dňa 21.10.2016, ktorá spočívala oprave počtu dní náhradnej doby vykázanej v roku 1989 z 365 dní na 361 dní. Opravu považovala za nezákonnú, opravený evidenčný list za nehodnoverný a žiadala postupovať podľa prvotného evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia zo dňa 07.05.1990, ktorý jej zohľadnil skutočnosť starostlivosti o maloleté dieťa do konca roku 1989, po vyčerpaní materskej dovolenky ku dňu 28.12.1989, kedy dosiahol syn žalobkyne vek troch rokov. Žalobkyňa uviedla, že zamestnávateľ o tejto skutočnosti vedel, ako múzeum mal v dňoch 28.12.1989 až 31.12.1989, t.j. 4 dni zatvorené a naviac deň 31.12.1989 bola nedeľa. 14. Súd zistil, že prvotný evidenčný list zo dňa 07.05.1990 je verifikovaný aj podpisom žalobkyne a opravný evidenčný list zo dňa 21.10.2016 ňou podpísaný nie je. Ďalej zistil, že zamestnávateľ zaslal Sociálnej poisťovni - pobočka Košice list zo dňa 12.10.2016 s vyjadrením, že žalobkyňa nenastúpila do práce od 28.12.1989 do 31.12.1989 a na čerpanie pracovného voľna nie je v osobnom spise žiaden doklad a na overenie zaslal aj opravný evidenčný list, ktorý Sociálna poisťovňa - pobočka Košice overila dňa 21.10.2016. Takto postupoval na základe žiadosti Sociálnej poisťovne - ústredie, listom zo dňa 19.08.2016, aby ako zamestnávateľ žalobkyne v roku 1989, oznámil vylúčiteľné doby v roku 1989. Ďalej súd vo veci zistil, že listom zo dňa 06.10.1988 riaditeľ Východoslovenského múzea Košice, poskytol žalobkyni neplatenú dovolenku do veku troch rokov dieťaťa, do 28.12.1989 s tým, že nastúpenie do práce má včas hlásiť na personálnom oddelení. Syn žalobkyne Jozef sa narodil dňa 28.12.1986 a do dňa 28.12.1989 žalobkyňa čerpala ďalšiu materskú dovolenku. Na prvotnom evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia zo dňa 07.05.1990 je v roku 1989 uvedená náhradná doba v počte 365 kalendárnych dní, doba zamestnania v III. pracovnej kategórii v počte 365 kalendárnych dní, hrubý zárobok nulový. Na opravenom evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia zo dňa 21.10.2016, je v roku 1989 uvedená náhradná doba v počte 361 kalendárnych dní, doba zamestnania v III. pracovnej kategórii v počte 365 kalendárnych dní, hrubý zárobok nulový, je na ňom poznamenané, že žalobkyňa čerpala materskú dovolenku od 02.06.1987 do 27.12.1989. Ďalej súd zistil, že v roku 1989 boli dni 27.12.1989 - 28.12.1989 pracovné (štvrtok, piatok) a dni 29.12.1989 - 30.12.1989 boli dňami pracovného pokoja (sobota, nedeľa). Žalobkyňa dňa 18.12.1989 so zamestnávateľom, Východoslovenské múzeum Košice, uzatvorila dohodu o rozviazaní pracovného pomeru, dňom 31.12.1989. 15. Pre účely určenia výpočtu výšky (zvýšenia) predčasného starobného dôchodku žalobkyne, žalovaný do rozhodujúceho obdobia dôchodkového poistenia zahrnul podľa § 63 ods. 6 ZSP kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na výplatu dôchodku, a to kalendárne roky 1984 až 2013. Vychádzajúc z ust.§ 255 ods. 3, v spojení s ust.§ 63 ods. 3 ZSP, do rozhodujúceho obdobia nepatria kalendárne roky počas ktorých poistenec získal 365 (366) dní náhradnej doby, keďže takýto rok sa vylúči z rozhodujúceho obdobia. Za kalendárny rok 1989 žalobkyňa v zmysle § 9 zák.č. 100/1988 Zb. získala podľa prvotného evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia zo dňa 07.05.1990, 365 dní náhradnej doby, tzn. že rok 1989 sa vylúči z rozhodujúceho obdobia. Podľa opraveného evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia zo dňa 21.10.2016 sa ponechá (nevylúči) rok 1989 z rozhodujúceho obdobia, keďže žalobkyňa získala iba 361 dní náhradnej doby, 4 dni nie sú zahrnuté ako náhradná doba, pretože zamestnávateľ v roku 2016 nezistil žiadny doklad v osobnom spise žalobkyne, preukazujúci dôvod jej nenastúpenia do práce dňa 28.12.1989, po ukončení ďalšej materskej dovolenky dňa 27.12.1989 (list zamestnávateľa z 12.10.2016), a v rozhodnutí vychádzal z opraveného evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia, overeného Sociálnou poisťovňou - pobočka Košice, dňa 21.10.2016. Sporným vo veci zostáva posúdenie doby v rozsahu štyroch kalendárnych dní, 28.12. - 31.12., t.j.do konca roku 1989 od ukončenia ďalšej materskej dovolenky, dňa 27.12.1989, t.zn. posúdenie, či ide o náhradnú dobu získanú podľa platných právnych predpisov účinných pred 01.01.2004 (§ 255 ods. 3 ZSP), aby bol dosiahnutý počet 365 kalendárnych dní na vylúčenie roku 1989 z rozhodujúceho obdobia. Je nesporným, že ďalšia materská dovolenka žalobkyne netrvala celý kalendárny rok, bola ukončená dňa 27.12.1989 a taktiež že doba zamestnania žalobkyne u zamestnávateľa, Východoslovenské múzeum v Košiciach, trvala celý kalendárny rok 1989, keďže pracovný pomer ukončila dňom 31.12.1989, dohodou so zamestnávateľom, uzavretou dňa 18.12.1989. 16. Podľa ust. § 255 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“) za náhradnú dobu, dobu štúdia a dobu výkonu civilnej služby, ktoré sa hodnotia ako doba zamestnania získané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 a ktoré trvali celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3, 0,6 v prípade materskej dovolenky. Ak sa kryjú tieto doby navzájom, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3, 0,6 v prípade materskej dovolenky len raz. Ak tieto doby trvali len časť kalendárneho roka, osobný mzdový bod sa určí ako súčin pomernej časti osobného mzdového bodu a počtu dní týchto dôb. Pomerná časť osobného mzdového bodu je podiel osobného mzdového bodu patriaceho za tieto doby, ktoré trvali celý kalendárny rok, a počtu dní kalendárneho roka, v ktorom sa tieto doby získali. Pomerná časť osobného mzdového bodu sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. 17. Podľa § 63 ods. 6 ZSP rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984, ak tento zákon neustanovuje inak. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 62 ods. 2 prvej vety alebo § 255 ods. 3 prvej vety, alebo obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod, ak tieto obdobia trvali celý kalendárny rok. 18. Podľa § 63 ods. 7 ZSP ak v rozhodujúcom období určenom podľa odseku 6 nie je najmenej dvadsaťdva kalendárnych rokov, predlžuje sa rozhodujúce obdobie pred 1. január 1984 postupne tak, aby v ňom bolo dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa odseku 6. Ak poistenec ani po tomto predĺžení nemá dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa odseku 6, zisťuje sa priemerný osobný mzdový bod z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov. 19. Podľa § 9 ods. 1 zák.č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „ZSZ“) je dobou zamestnania aj náhradná doba upravená v tomto citovanom ustanovení a uvedené náhradné doby je potrebné započítať u zamestnanca do doby zamestnania. Takouto náhradnou dobou je podľa § 9 ods. 1 písm. f/ zák.č.100/1988 Zb. aj doba, po ktorú mal občan nárok na nemocenské, peňažnú pomoc v materstve a podporu pri ošetrovaní člena rodiny, doba, po ktorú sa mužovi z dôvodu starostlivosti o dieťa poskytoval príspevok alebo peňažná pomoc, a doba ošetrovania (starostlivosti) člena rodiny po uplynutí obdobia, po ktoré občan poberal podporu pri ošetrovaní člena rodiny, pokiaľ v tomto čase zamestnanie trvalo. Tieto uvedené doby je potrebné započítať do doby zamestnania. 20. Podľa § 7 ods. 2 vykonávacej vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb. k ust. § 9 ods. l písm. f/ zákona č. 100/1988 Zb. dobou, po ktorú mal občan nárok na nemocenské, peňažnú pomoc v materstve a podporu pri ošetrovaní člena rodiny, sa rozumie aj doba poberania týchto dávok priznaných dobrovoľne. 21. Podľa ust. § 25 ods.1 zák.č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov podpora pri ošetrovaní člena rodiny patrí za podmienok ďalej ustanovených pracovníkovi (mužovi alebo žene), ktorý nemôže pracovať, pretože musí : 1./ ošetrovať choré dieťa mladšie ako 10 rokov alebo 2/ starať sa o dieťa mladšie ako 10 rokov z toho dôvodu, že a/ detské výchovné zariadenie, v starostlivosti ktorého dieťa inak je, alebo škola, do ktorej chodí, boli uzavreté na základe nariadenia príslušných orgánov, alebo b/ dieťa nemôže byť pre nariadenú karanténu v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo dochádzať do školy, alebo c/ osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela alebo jej bola nariadená karanténa (karanténne opatrenie), a preto sa nemôže o dieťa starať, alebo 3/. ošetrovať iného chorého člena rodiny, ak jeho zdravotný stav nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou osobou. 22. Podľa ust. § 25 ods. 3 zák.č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov podpora pri ošetrovaní člena rodiny sa poskytuje najviac po dobu piatich pracovných dní, pokiaľ potreba ošetrovania (starostlivosti) v nich trvá; poskytovanie možno predĺžiť až o ďalšie dva pracovné dni, ak počas prvých piatich pracovných dní nebolo možné obstarať potrebnú starostlivosť. 23. Podľa § 42 vyhlášky č. 143/1965 Zb., ktorou sa vykonáva zák. č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov si podporu pri ošetrovaní člena rodiny uplatňuje pracovník na predpísanom tlačive, ktoré mu vydá a potvrdí príslušný lekár podľa predpisov vydaných Ministerstvom zdravotníctva. Ak pracovník uplatňuje nárok na podporu z toho dôvodu, že detské výchovné zariadenie, v starostlivosti ktorého dieťa inak je, alebo škola, do ktorej chodí, boli uzavreté na základe nariadenia príslušných orgánov, vydá a potvrdí mu tlačivo výchovné zariadenie alebo škola. 24. Podľa § 45 vyhlášky č. 143/1965 Zb., ktorou sa vykonáva zák. č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov pri úprave peňažnej pomoci v materstve, ak pracovníčka nastúpi novú materskú dovolenku najneskoršie do mesiaca po tom, čo jej predchádzajúce dieťa dovŕšilo vek tri roky a spĺňa pritom podmienky pre nárok na peňažnú pomoc v materstve, určí sa jej táto dávka za rovnaké čisté denné mzdy ako v predchádzajúcej materskej dovolenke; predpokladom pritom je, že k nástupu novej materskej dovolenky došlo za trvania zamestnania v tej istej organizácii alebo v ochrannej lehote po jeho skončení. Ak však taká pracovníčka v medziobdobí od skončenia predchádzajúcej materskej dovolenky do nástupu novej materskej dovolenky vykonávala v organizácii prácu aspoň po 25 pracovných dní, určí sa jej peňažná pomoc v materstve v novej materskej dovolenke podľa § 44, pokiaľ je to pre ňu výhodnejšie. 25. Podľa § 46 vyhlášky č. 143/1965 Zb., ktorou sa vykonáva zák.č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov „ Nárok na peňažnú pomoc v materstve uplatňuje pracovníčka na tlačive, ktoré podľa predpisov vydaných Ministerstvom zdravotníctva vydá a potvrdí lekár v zariadení štátnej zdravotníckej správy, v ktorom je pracovníčka v čase tehotnosti, prípadne v súvislosti s pôrodom v sústavnej starostlivosti. Pracovníčka uvedená v § 11 ods. 1 zák. č. 88/1968 Zb. o predĺžení materskej dovolenky, o dávkach v materstve a o prídavkoch na deti z nemocenského poistenia neuplatňuje nárok na peňažnú pomoc v materstve na základe tohto tlačiva, ale na základe svojej žiadosti; pritom je povinná súčasne preukázať skutočnosti uvedené v § 11 ods. 1 zák. č. 88/1968 Zb.“ 26. Podľa ods. 1 § 75 vyhlášky č. 143/1965 Zb., ktorou sa vykonáva zák.č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov sú úlohy závodov /organizácií, t.j. zamestnávateľa pri poskytovaní dávok nasledovné : Pri poskytovaní dávok nemocenského poistenia plnia závody (organizácie), v ktorých sa vykonáva nemocenské poistenie, v úzkej súčinnosti s odborovými orgánmi najmä tieto úlohy: a/ prijímajú žiadosti o dávky a iné návrhy, vykonávajú potrebné vyšetrenia, vyžadujú od žiadateľov o dávky ustanovené doklady a vysvetlenia, sú im nápomocné pri obstarávaní dokladov a preukazov, ktoré sami obstarať nemôžu, a poskytujú im odborné informácie a inú pomoc; b/ obstarávajú administratívne práce a pripravujú podklady potrebné na rozhodovanie o dávkach a na ich poskytovanie; e/ upozorňujú včas písomne odborové orgány, ošetrujúcich lekárov i pracovníkov, ktorým sa dávka poskytuje, na nadchádzajúce vyčerpanie podpornej doby (aspoň 3 mesiace vopred) alebo na iné dôvody skončenia nároku; f/ vyplácajú pravidelne a včas v určených termínoch priznané dávky; g/ vyhotovujú písomné rozhodnutia vydané odborovým orgánom a poskytujú odborovým orgánom ďalšiu administratívnu a odbornú pomoc pri vykonávaní ich rozhodnutí a pri ich úlohách v opravnom konaní o dávkach; h/ zabezpečujú sústavnú kontrolu vyplácaných dávok; ch/ vedú evidenciu spojenú s poskytovaním a výplatou dávok (evidenciu o zamestnancoch vrátane evidencie lehôt a podporných dôb a ďalších podkladov pre poskytovanie a výplatu dávok, evidenciu práceneschopných pracovníkov, účtovnú a štatistickú evidenciu, atď.) a kontrolujú správnosť tejto evidencie; i/ podávajú predpísané hlásenia. Podľa ods. 2 cit. ust. Závod (organizácia) je povinný vydať pracovníkovi, ktorého zamestnanie sa skončilo, potvrdenie o tom, od kedy do kedy bol v podniku zamestnaný. Závod je povinný vydať potvrdenie pri skončení zamestnania; ak o to žiada pracovník alebo podnik, v ktorom je pracovník zamestnaný, musí sa potvrdenie vydať i neskôr. 27. Žalobkyni sa získaná náhradná doba, ktorou je aj ďalšia materská dovolenka v roku 1989, posudzuje podľa predpisov účinných pred 01.01.2004, t.j. podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a vykonávacej vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb. k citovanému zákonu. 28. Z uvedenej zákonnej úpravy vyplýva, že doba ďalšej materskej dovolenky žalobkyne, do troch rokov veku dieťaťa, po ktorú mala nárok na peňažnú pomoc v materstve, je náhradnou dobou končiacou dňa 27.12.2018. Zostávajúce štyri kalendárne dni do konca roku 1989, sa starala o dieťa a nepracovala (podľa vyjadrenia žalobkyne). Starostlivosť o dieťa v čase ďalšej materskej dovolenky a v zmysle cit. zákonnej úpravy, je náhradná doba, ktorá bola ukončená dňom 27.12.2018. Aby doba ďalších štyroch kalendárnych dní mohla byť posúdená ako náhradná doba, malo by ísť o starostlivosť o dieťa z dôvodu potreby jeho ošetrovania pri chorobe, úraze a pod., alebo starostlivosť o dieťa z dôvodu podľa ust. v § 25 ods. 1 zák.č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov, kedy má poistenec nárok na podporu pri ošetrovaní člena rodiny, tzn. ide o dobu poberania dávok uvedených v ust. § 7 ods. 2 vyhlášky FMPSV č. 149/1988. 29. Žalovaný ani prvostupňový orgán nezisťoval či žalobkyňa takúto podporu pri ošetrovaní člena rodiny počas uvedených štyroch kalendárnych dní poberala. Tieto dávky sú rovnako ako peňažná pomoc v materstve, dávkami nemocenského poistenia a za túto dobu sa neposkytuje mzda ani náhrada mzdy. Započítanie doby, ako náhradnej doby zamestnania, citované právne predpisy spájajú s poskytovaním podpory pri ošetrovaní člena rodiny. Na zisťovanie uvedených skutočností bude potrebné vykonať ďalšie dokazovanie. V prípade, že sa v súčasnosti u zamestnávateľa žiadny doklad nenachádza, a zamestnávateľ v roku 1989 uplatnil režim náhradnej doby zamestnania, na chýbajúce štyri kalendárne dni do konca roku 1989, bude potom vzhľadom na okolnosti prípadu žalobkyne potrebné v ďalšom konaní zvážiť možnosť podkladu na rozhodnutie aj čestné vyhlásenie, v zmysle ust. § 195 ods. 2 a § 197 ZSP, overujúce skutočnosť dôvodného pokračovania starostlivosti o dieťa po vyčerpaní peňažnej podpory v materstve, podľa citovaných právnych predpisov. Súd konštatuje, že z obsahu spisov nevyplýva (list zo dňa 12.10.2016) preukázanie zamestnávateľom v roku 2016, že táto doba štyroch dní nie je náhradnou dobou a napriek tomu ju zamestnávateľ z náhradnej doby vylúčil a vyhotovil opravný evidenčný list dôchodkového zabebezpečenia s tým, že v dobe zamestnania tieto dni napriek tomu ponechal. Žalobkyňa uviedla, že nikdy po ukončení ďalšej materskej dovolenky nenastúpila do pracovného pomeru u zamestnávateľa Východoslovenské múzeum Košice. Vychádzajúc z uvedeného aj z prvotného evidenčného listu z roku 1990 vyplýva, že zamestnávateľ ju stále, aj po skončení materskej dovolenky, viedol v tzv. kmeňovom stave pracovníkov, v ELDZ jej vykázal dobu zamestnania aj náhradnú dobu 365 dní, keďže po ukončení ďalšej materskej dovolenky pokračovala v starostlivosti o dieťa. V ďalšom konaní bude teda potrebné, aj za eventuálneho použitia ust. § 197 ZSP, zistiť a preukázať k tomu dôvodné okolnosti. 30. Súd tu dáva na uplatnenie zápočtu doby zamestnania a náhradných dôb do pozornosti postup podľa ust. § 10 zák.č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, podľa ktorého ak sa kryjú doba zamestnania a náhradná doba, započíta sa iba doba, ktorej zápočet je pre občana výhodnejší. To isté platí, ak sa navzájom kryjú doby zamestnania alebo náhradné doby. 31. Podľa § 195 ods. 2 ZSP podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. 32. Podľa ods. 1, 2, 3 § 197 ZSP, organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže namiesto dôkazu pripustiť čestné vyhlásenie účastníka konania. Čestné vyhlásenie organizačná zložka Sociálnej poisťovne nepripustí, ak tomu bráni všeobecný záujem alebo ak by tým bola porušená rovnosť medzi účastníkmi konania. Čestným vyhlásením nemožno nahradiť znalecký posudok. V čestnom vyhlásení je účastník konania povinný uviesť pravdivé údaje. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná upozorniť účastníka konania na právne následky nepravdivého čestného vyhlásenia. 33. Vzhľadom na uvedené správny súd dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo rozhodnutie žalovaného vrátane prvostupňového je v rozpore s obsahom spisov a zistenie je nedostačujúce, preto ho podľa ust. § 191 písm. e/, f/ S.s.p. zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie, v ktorom orgán verejnej správy prvého stupňa opätovne posúdi a určí výšku zvýšenia predčasného starobného dôchodku žalobkyne podľa § 67, § 68, § 255 ods. 3 v spojení s ust. § 66 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení a bude postupovať v zmysle prezentovaného právneho názoru súdu. 34. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa ust. § 167 ods. 1 S.s.p. a úspešnej žalobkyni náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ich náhradu neuplatnila a v konaní jej žiadne ani nevznikli. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 S.s.p.). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 S.s.p.) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 S.s.p.). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 S.s.p.).