Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/95/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200783 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017200783.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členov senátu JUDr. Dáši Filovej a Mgr. Mariána Degmu, v právnej veci žalobcu: VÁHOSTAV-SK, a.s., Priemyselná 6, 821 09 Bratislava, IČO: 31 356648, zastúpený: LEGAL GROUP, s.r.o., Trnavská cesta 27/B, 831 04 Bratislava, IČO: 47 237 589, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, IČO: 31 797 903, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia predsedníčky úradu pre verejné obstarávanie číslo spisu: 7221-P/2017 zo dňa 20.03.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie predsedníčky Úradu pre verejné obstarávanie zo dňa 20.03.2017 číslo spisu: 7221-P/2017 z r u š u j e. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Dňa 05.11.2015 doručil žalobca žalovanému Žiadosť o zápis do registra konečných užívateľov výhod, v ktorom v prílohe č. 3 Čestné vyhlásenie o skutočnostiach podľa § 134b ods. 2 písm. c/ zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZVO“)uviedol, že cit.: „Čestne vyhlasujem, že údaje o konečných užívateľoch výhod uvedené v prílohe č. 1 tejto žiadosti o zápis do registra konečných užívateľov výhod sú pravdivé a úplné.“ 2. Dňa 01.07.2016 zaslal žalovaný žalobcovi Žiadosť o predloženie dokladov a dokumentov, ktorú obdržal dňa 06.07.2016, pretože vykonáva v zmysle § 161 ZVO preverovanie pravdivosti a úplnosti údajov o konečných užívateľov výhod zapísaných vo verejnom registri konečných užívateľov výhod, ktorý je vedený žalovaným podľa § 159 ZVO. Žiadal o predloženie nasledovných dokladov a dokumentov: 1. Zoznam všetkých fyzických osôb (v rozsahu meno, priezvisko, adresa pobytu, štátna príslušnosť), právnických osôb (v rozsahu názov/obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo) a združení majetku (v rozsahu názov/obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo), ktoré majú priamy alebo nepriamy podiel alebo ich súčet najmenej 1% (slovom: jedno percento) na základnom imaní alebo na hlasovacích právach v právnickej osobe VÁHOSTAV - SK, a.s., a to vrátane akcií na doručiteľa. Uvedené skutočnosti požadujeme uviesť prehľadne v hierarchickej podobe (t.j. s jednotlivými medzičlánkami v reťazci osôb) a s uvedením presného čísla príslušných percentuálnych podielov (ďalej ako „vlastnícka štruktúra“). Podľa § 11 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, cit.: „Za konečného užívateľa výhod sa považuje aj fyzické osoby, ak ich nie je viac ako desať, ktoré jednotlivo nespĺňajú kritériá uvedené v odseku 1, avšak na základe spoločného postupu sa môžu na podnikaní, riadení alebo kontrole osoby podieľať v obdobnom rozsahu ako fyzická osoba, ktorá kritériá uvedené v odseku 1 spĺňa“. V tejto súvislosti uvádzame, že iba na základe údajov o príslušných podieloch nižších ako 25 percent je možné posúdiť, či niektoré z fyzických osôb (napr. sedem), ktoré síce jednotlivo nespĺňajú kritérium konečného užívateľa výhod podľa § 11 ods. 1 písm. a/ bod 1 zákona o verejnom obstarávaní avšak na základe ich spoločného postupu (na základe akejkoľvek dohody bez ohľadu na jej formu alebo platnosť) majú podiel na základnom imaní alebo hlasovacích právach v spoločnosti VÁHOSTAV - SK, a.s. v súčte väčší ako 25%, a teda je ich potrebné považovať za konečných užívateľov výhod podľa § 11 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní. Zároveň dávame do Vašej pozornosti Výkladové stanovisko úradu k definícii konečného užívateľa výhod č. 1/2016. 2. Ak je vo vlastníckej štruktúre VÁHOSTAV -SK, a.s. fyzická osoba, právnická osoba alebo združenie majetku, ktorá/é je poskytovateľom služieb správy majetku, poskytovateľom služieb pre obchodné spoločnosti, poskytovateľom služieb nominovaných spoločníkov, nominovaných konateľov alebo tzv. korporátnych služieb (ang. company service provider) predložte dokument alebo doklad, ktorý poskytovateľ predmetných služieb použil pri identifikácii svojho klienta (nag. „Know your Customer declaration/form“), ktorému poskytol tieto služby týkajúce sa VÁHOSTAV - SK, a.s. alebo týkajúce sa niektorej fyzickej osoby, právnickej osoby alebo združenia majetku vo vlastníckej štruktúre VÁHOSTAV - SK, a.s. 3. Všetky požadované doklady a dokumenty žiadame predložiť do 31 dní od doručenia tejto žiadosti, pričom v tomto štádiu postačuje doručenie predmetných dokladov a dokumentov v kópii s prekladom do slovenského alebo anglického jazyka.“ 4. Dňa 04.08.2016 obdržal žalovaný odpoveď žalobcu na Žiadosť o predloženie dokladov a dokumentov. 5. Dňa 18.08.2016 obdržal žalobca od žalovaného Oznámenie o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty podľa § 182 ods. 3 písm. h/ ZVO za to, že žalobca, ktorého konečný užívateľ výhod je zapísaný v registri konečných užívateľov výhod, nesplnil na žiadosť žalovaného z 01.07.2016, povinnosť predložiť žalovanému do 31 dní zoznam všetkých fyzických osôb (v rozsahu meno, priezvisko, adresa pobytu, štátna príslušnosť), právnických osôb právnických osôb (v rozsahu názov/obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo) a združení majetku (v rozsahu názov/obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo), ktoré majú priamy alebo nepriamy podiel alebo ich súčet najmenej 1% (slovom: jedno percento) na základnom imaní alebo na hlasovacích právach v právnickej osobe VÁHOSTAV - SK, a.s., a to vrátane akcií na doručiteľa, pričom ide o doklady a dokumenty preukazujúce pravdivosť a úplnosť údajov a informácií uvedených v čestných vyhláseniach žalobcu podľa § 160 ods. 2 ZVO, ktoré sú zapísané v registri konečných užívateľov výhod. Zároveň žalovaný stanovil termín oboznámenia sa s podkladmi pre rozhodnutie a poučil žalobcu podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku. 6. Dňa 24.08.2016 bol spísaný Záznam vo veci vykonania oboznámenia žalobcu s podkladom pre rozhodnutie, ako aj spôsobom jeho zistenia, pred vydaním rozhodnutia vo veci uloženia pokuty podľa § 182 ods. 3 písm. h/ ZVO. Žalobca uviedol, že sa písomne vyjadrí k predmetnému správnemu konaniu a k podkladom pre rozhodnutie, a to v lehote do 30.08.2016. 7. Dňa 30.08.2016 žalobca doručil žalovanému odpoveď na Oznámenie o začatí správneho konania, ktorý s prijatými závermi žalovaného nesúhlasil a žiadal žalovaného o zastavenie správneho konania na základe § 30 ods. 1 písm. h/ Správneho poriadku, pretože odpadol dôvod na začatie konania. Prílohu tvorilo Generálne plnomocenstvo, ktorým žalobca udelil generálne plnomocenstvo p. T. T. dňa 21.10.2015. 8. Podaním zo dňa 10.10.2016 žalovaný žiadal od žalobcu v uvedenom správnom konaní o predloženie ďalších dokladov vymenovaných v bode 1. až 5. a to v lehote do 31 dní od doručenia tejto žiadosti. 9. Dňa 21.11.2016 zaslal žalovaný žalobcovi list Rozšírenie dôvodov pre vedenie správneho konania, z ktorého vyplýva, že žalobca si nesplnil povinnosť podľa § 160 ods. 4 ZVO a na žiadosť zo dňa 01.07.2016 a 10.10.2016 nezaslal požadované doklady a dokumenty a uviedol, ktoré doklady a dokumenty sú podkladom pre rozhodnutie. Oboznámenie s podkladmi pre rozhodnutie sa uskutočnilo 25.11.2016 a zároveň bol žalobca poučený podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku. 10. Prvostupňový orgán vydal dňa 03.01.2017 rozhodnutie, ktorým žalobcovi uložil pokutu vo výške XXX.XXX,- eur podľa § 182 ods. 3 písm. h/ ZVO za to, že žalobca, ktorého konečný užívateľ výhod je zapísaný v registri konečných užívateľov výhod, nesplnil povinnosť podľa § 160 ods. 4 ZVO, keď na žiadosť nepredložil prvostupňovému orgánu doklady a dokumenty preukazujúce pravdivosť a úplnosť údajov a informácií, ktoré sú uvedené v čestných vyhláseniach žalobcu podľa § 160 ods. 2 ZVO, a ktoré sú zapísané v registri konečných užívateľov výhod a ktoré špecifikoval v bodoch i., ii., iii., iv. výroku rozhodnutia. Proti tomuto prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, ktorý obdržal žalovaný dňa 30.01.2017. 11. Žalovaný rozhodol napadnutým rozhodnutím č. spisu: 7221-P/2017 zo dňa 20.03.2017 tak, že rozhodnutie úradu č. 167909/2016,15217-3000/2016 z 03.01.2017 o uložení pokuty účastníkovi konania vo výške XXX.XXX,- eur podľa § 182 ods. 3 písm. h/ ZVO za to, že účastník konania, ktorého konečný užívateľ výhod je zapísaný v registri konečných užívateľov výhod, nesplnil povinnosť podľa § 160 ods. 4 ZVO, keď na žiadosť nepredložil úradu doklady a dokumenty preukazujúce pravdivosť a úplnosť údajov a informácií, ktoré sú uvedené v čestných vyhláseniach žalobcu podľa § 160 ods. 2 ZVO a ktoré sú zapísané v registri konečných užívateľov výhod a teda, i. že na žiadosť úradu zo dňa 01.07.2016, doručenú účastníkovi konania dňa 06.07.2016, nepredložil úradu do 31 dní doklad alebo dokument obsahujúci zoznam všetkých fyzických osôb (v rozsahu meno, priezvisko, adresu pobytu, štátna príslušnosť), právnických osôb (v rozsahu názov/obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo) a združení majetku (v rozsahu názov/obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo), ktoré majú priamy alebo nepriamy podiel alebo ich súčet najmenej 1% (slovom: jedno percento) na základnom imaní alebo na hlasovacích právach v právnickej osobe VÁHOSTAV - SK, a.s., a to vrátane akcií na doručiteľa, s uvedením čísla príslušných percentuálnych podielov, ďalej ii. že na žiadosť úradu zo dňa 10.10.2016, doručenú účastníkovi konania dňa 12.10.2016, nepredložil úradu do 31 dní doklad alebo dokument, ktorý by obsahoval presnú výšku podielu fyzickej osoby N.. Y. Š., U. P.C. XXXX/XXX, X., ktorý je zároveň podpredsedom predstavenstva spoločnosti VÁHOSTAV - SK, a.s. na základnom imaní alebo na hlasovacích právach v spoločnosti Helston Investments a.s., Konviktská 291/24, 110 00 Praha 1 - Staré Mesto, Česká republika, pričom v dokumente Poštovej banky, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava 811 02 „VYHLÁSENIE KONEČNÉHO UŽÍVATEĽA VÝHOD pri obchode, ktorý je vykonávaný právnickou osobou - podnikateľom“ zo dňa 18.7.2016 N.. Y. Š. uviedol, že je jedinou fyzickou osobou s priamym alebo nepriamym majetkovým podielom vo výše najmenej 25% na základnom imaní alebo na hlasovacích právach spoločnosti Helston Investments a.s., ktorá mala ku dňu 6.10.2016 v súčte najmenej 28,817 % nepriamy podiel na základnom imaní spoločnosti VAHOSTAV - SK, a.s., tiež iii. že na žiadosť úradu zo dňa 10.10.2016, doručenú účastníkovi konania dňa 12.10.2016, nepredložil úradu do 31 dní výpis/y alebo akokoľvek inak formálne označený dokument/y vydaný Centrálním depozitářem cenných papíru, a.s., Rybná 14, 110 05 Praha 1, Česká republika alebo iným oficiálnym depozitárom cenných papierov Českej republiky, z ktorého/rých bude vyplývať zoznam všetkých akcionárov a zoznam všetkých majiteľov cenných papierov emitenta cenných papierov Helston Investments a.s., a zároveň v ktorom/rých budú uvedené aj zmeny akcionárov, resp. majiteľov cenných papierov emitenta Helston Investments a.s. z časového hľadiska, a tiež iv. že na žiadosť úradu zo dňa 10.10.2016, doručenú účastníkovi konania dňa 12.10.2016, nepredložil úradu do 31 dní dokument alebo doklad, ktorý fyzická osoba R. L. S., XX S. T., Q. X F. X, X. X. U. T., I.. I. X.H., T., D. B. advokát, ktorý je poskytovateľom služieb pre obchodné spoločnosti, poskytovateľom služieb nominovaných spoločníkov, nominovaných konateľov, resp. tzv. korporátnych služieb (angl. company service provider) alebo jeho spoločnosť CONE MARSHALL LIMITED, Level 3, 18 Stanley Street, Auckland Central, Auckland, 1010, New Zealand použil/li v súlade s príslušnou legislatívou týkajúcou sa boja proti praniu špinavých peňazí pri identifikácii svojho klienta/ov (angl. „Know your Customer/Client declaration/form”), ktorému/rým poskytol/li služby nominovaného spoločníka resp. tzv. korporátne služby týkajúce sa obchodných spoločností VAHOSTAV - SK, a.s., Druhá strategická, a.s., Trnavská cesta 27/B, 831 04 Bratislava, IČO: 35 705 027, MUSGRAVE LIMITED, 36 Scarborough Terrace, Parnell, Auckland, Null, 1052, Nový Zéland, THOMOND LIMITED, 36 Scarborough Terrace, Parnell, Auckland, Null, 1052, Nový Zéland, alebo NAVAN LIMITED, 36 Scarborough Terrace, Parnell, Auckland, 1052, Nový Zéland mení a to tak, že účastníkovi konania sa ukladá pokuta vo výške XX.XXX,- eur podľa podľa § 182 ods. 3 písm. h/ ZVO za to, že účastník konania, ktorého konečný užívateľ výhod je zapísaný v registri konečných užívateľov výhod, nesplnil povinnosť podľa § 160 ods. 4 ZVO, keď na žiadosť nepredložil úradu doklady a dokumenty preukazujúce pravdivosť a úplnosť údajov a informácií, ktoré sú uvedené v čestných vyhláseniach žalobcu podľa § 160 ods. 2 ZVO a ktoré sú zapísané v registri konečných užívateľov výhod a teda, i. že na žiadosť úradu zo dňa 1.7.2016, doručenú účastníkovi konania dňa 6.7.2016, nepredložil úradu do 31 dní doklad alebo dokument obsahujúci zoznam všetkých fyzických osôb (v rozsahu meno, priezvisko, adresu pobytu, štátna príslušnosť), právnických osôb (v rozsahu názov/obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo) a združení majetku (v rozsahu názov/obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo), ktoré majú priamy alebo nepriamy podiel alebo ich súčet najmenej 1% (slovom jedno percento) na základnom imaní alebo na hlasovacích právach v právnickej osobe VÁHOSTAV - SK, a.s., a to vrátane akcií na doručiteľa, s uvedením čísla príslušných percentuálnych podielov, ďalej ii. že na žiadosť úradu zo dňa 10.10.2016, doručenú účastníkovi konania dňa 12.10.2016, nepredložil úradu do 31 dní doklad alebo dokument, ktorý by obsahoval presnú výšku podielu fyzickej osoby N.. Y. Š., U. P. XXXX/XXX, X., ktorý je zároveň podpredsedom predstavenstva spoločnosti VAHOSTAV - SK, a.s. (ďalej ako „N.. Y. Š.“) na základnom imaní alebo na hlasovacích právach v spoločnosti Helston Investments a.s., Konviktská 291/24, 110 00 Praha 1 - Staré Mesto, Česká republika (ďalej ako „Helston Investments a.s.“), pričom v dokumente Poštovej banky, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava 811 02 „VYHLÁSENIE KONEČNÉHO UŽÍVATEĽA VÝHOD pri obchode, ktorý je vykonávaný právnickou osobou - podnikateľom“ z 18.7.2016 N.. Y. Š. uviedol, že je jedinou fyzickou osobou s priamym alebo nepriamym majetkovým podielom vo výše najmenej 25% na základnom imaní alebo na hlasovacích právach spoločnosti Helston Investments a.s., ktorá mala k 06.10.2016 v súčte najmenej 28,817 % nepriamy podiel na základnom imaní spoločnosti VÁHOSTAV - SK, a.s., tiež iii. že na žiadosť úradu zo dňa 10.10.2016, doručenú účastníkovi konania dňa 12.10.2016, nepredložil úradu do 31 dní výpis/y alebo akokoľvek inak formálne označený dokument/y vydaný Centrálním depozitářem cenných papíru, a.s., Rybná 14, 110 05 Praha 1, Česká republika alebo iným oficiálnym depozitárom cenných papierov Českej republiky, z ktorého/rých bude vyplývať zoznam všetkých akcionárov a zoznam všetkých majiteľov cenných papierov emitenta cenných papierov Helston Investments a.s., a zároveň v ktorom/rých budú uvedené aj zmeny akcionárov, resp. majiteľov cenných papierov emitenta Helston Investments a.s. z časového hľadiska, a tiež iv. že na žiadosť úradu zo dňa 10.10.2016, doručenú účastníkovi konania dňa 12.10.2016, nepredložil úradu do 31 dní dokument alebo doklad, ktorý fyzická osoba R. L. S., XX S. T., Q. X F. X, X. X. U. T., I.. I. X.H., T., D. (ďalej ako „R. L. S.“) B. advokát, ktorý je poskytovateľom služieb pre obchodné spoločnosti, poskytovateľom služieb nominovaných spoločníkov, nominovaných konateľov, resp. tzv. korporátnych služieb (angl. company service provider) alebo jeho spoločnosť CONE MARSHALL LIMITED, Level 3, 18 Stanley Street, Auckland Central, Auckland, 1010, New Zealand (ďalej ako „CONE MARSHALL LIMITED“) použil/li v súlade s príslušnou legislatívou týkajúcou sa boja proti praniu špinavých peňazí pri identifikácii svojho klienta/ov (angl. „Know your Customer/Client declaration/form), ktorému/rým poskytol/li služby nominovaného spoločníka, resp. tzv. korporátne služby, týkajúce sa obchodných spoločností VÁHOSTAV - SK, a.s., Druhá strategická, a.s., Trnavská cesta 27/B, 831 04 Bratislava, IČO: 35 705 027 (ďalej ako „Druhá strategická, a.s.“), MUSGRAVE LIMITED, 36 Scarborough Terrace, Parnell, Auckland, 1052, Nový Zéland, THOMOND LIMITED, 36 Scarborough Terrace, Parnell, Auckland, Null, 1052, Nový Zéland, alebo NAVAN LIMITED, 36 Scarborough Terrace, Parnell, Auckland, 1052, Nový Zéland. II. Zhrnutie argumentov žalobcu 12. Žalobca sa žalobou doručenou správnemu súdu dňa 19.05.2017 domáhal, aby súd napadnuté rozhodnutie predsedníčky Úradu pre verejné obstarávanie zo dňa 20.03.2017 číslo spisu: 7221-P/2017 zrušil v celom rozsahu a súčasne, aby v odôvodnení svojho rozhodnutia vyslovil záväzný právny názor, že správne konanie má byť zastavené. V prípade, ak súd napadnuté rozhodnutie nezruší navrhol, aby podľa § 198 ods. 1 písm. b/ SSP upustil od uloženia sankcie. 13. Žalobca uviedol, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, skutky, pre ktoré bola žalobcovi uložená pokuta nie sú správnymi deliktami, žalovaný ako aj prvostupňový orgán porušili svojimi rozhodnutiami čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, žalovaný ako aj prvostupňový orgán nesprávne práve posúdili svoju povinnosť aplikovať pre účastníka konania neskoršiu priaznivejšiu právnu úpravu, konanie žalovaného ako prvostupňového orgánu vykazuje vady, ktoré znamenajú porušenie procesných práv účastníka konania, v konaní oboch správnych orgánov došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní, ktoré mohli mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutím boli porušené jeho práva a právom chránené záujmy, bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch, napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie sú nezákonné a v rozpore so zákonom. 14. V prvom rade žalobca namietal, že konanie - skutky, za ktoré bol rozhodnutím sankcionovaný, nie sú správnymi deliktami. Správne orgány nepostupovali v súlade s čl. 2 ods. 2, 3, čl. 4 ods. 1, čl. 152 ods. 4 Ústavy SR a § 3 ods. 1 Správneho poriadku. V nadväznosti na vyššie uvedené poukázal na skutočnosť, že žiadosť žalovaného o predloženie dokladov a dokumentov zo dňa 01.07.2016 ako aj zo dňa 10.10.2016, ktoré v ďalšom konaní tvorili základ pre konanie správnych orgánov a sankcionovanie žalobcu ako účastníka konania, sú zmätočné právne akty, ktoré nemajú oporu v zákone o verejnom obstarávaní ani v inom právnom predpise SR. Tieto akty bez opory v zákone ako aj na ne nadväzujúce začatie správneho konania pre nepredloženie vyžiadaných dokladov, rozšírenie dôvodov na vedenie správneho konania, celé správne konanie, rozhodnutie prvého stupňa a samotné napadnuté rozhodnutie o uložení sankcie sú protiústavné. 15. Žalobca uviedol, že prvostupňový orgán nie je podľa zákona oprávnený určiť, ktorý doklad ako správny mu má účastník konania predložiť, ale má vyzvať účastníka konania na predloženie dokladov a následne posúdiť či doklady, ktoré účastník konania predložil preukazujú pravdivosť a úplnosť údajov a informácií uvedených v čestných vyhláseniach a zapísaných v registri konečných užívateľov výhod. Tým, že správny orgán si jednostranne určil doklady, ktoré požadoval predložiť prekročil rámec ustanovenia § 160 ods. 4 ZVO a jednostranne si priznal viac kompetencii ako mu zveruje zákon. Žiadosť zo dňa 01.07.2016 ani žiadosť zo dňa 10.10.2016 s požiadavkou na predloženie tam uvedených dokumentov nebola legitímna a ani v súlade so zákonom, pretože ZVO jasne definuje, kto je takou fyzickou osobou, ktorá sa považuje za konečného užívateľa výhod, teda osoba ktorá ma aspoň 25% priamy alebo nepriamy podiel alebo ich súčet na základnom imaní alebo na hlasovacích právach v právnickej osobe. ZVO pritom neudeľuje prvostupňovému orgánu právomoc vyžadovať od účastníka konania zoznam osôb, ktoré túto podmienku nespĺňajú. 16. Podľa názoru žalobcu ust. § 160 ods. 4 ZVO oprávňuje žalovaného výlučne požiadať o predloženie dokladu alebo dokumentu preukazujúceho pravdivosť a úplnosť údajov a informácií uvedených v čestných vyhláseniach a zapísaných v registri konečných užívateľov výhod, pričom zabezpečenie takéhoto konkrétneho relevantného dokladu alebo dokumentu ponecháva na samotnej dožiadanej právnickej osobe. Preto nepredloženie dokladu označeného v žiadosti zo dňa 01.01.2017 nemožno považovať za porušenie žiadnej právnej povinnosti, ani za porušenie ust. § 160 ods. 4 ZVO, nakoľko takto formulovaná žiadosť prvostupňového orgánu nemala oporu v platnom právnom predpise. Požadovanie ďalších dokladov Žiadosťou zo dňa 10.10.2016 a sankcionovanie účastníka konania za ich nepredloženie, považuje účastník konania za prejav svojvôle a svojvoľnej interpretácie žalovaného. Bez akejkoľvek opory v zákone bola tiež požiadavka žalovaného adresovaná účastníkovi konania na predloženie dokladu o výške podielu fyzickej osoby N.. Y. Š., na základnom imaní alebo na hlasovacích právach v spoločnosti Helston Investments a.s., Konviktská 291/24, 110 00 Praha 1 - Staré Mesto, Česká republika. Ako aj požiadavka na predloženie výpisu / inak formálne označeného dokumentu vydaného Centrálním depozitárem cenných papíru, a.s., Rybná 14, 110 05 Praha 1, Česká republika alebo iným oficiálnym depozitárom cenných papierov Českej republiky, z ktorého bude vyplývať zoznam všetkých akcionárov a zoznam všetkých majiteľov cenných papierov emitenta cenných papierov Helston Investments a.s., a zároveň v ktorom budú uvedené aj zmeny akcionárov resp. majiteľov cenných papierov emitenta Helston Investment, a.s. z časového hľadiska, akýkoľvek doklad, ktorý fyzická osoba pod menom R. L. S., XX S. T., Q. X F. X, X. X. U. T., I.. I. X., T., D. alebo jeho spoločnosť CONE MARSHALL LIMITED, Level 3, 18 Stanley Street, Auckland central, Auckland, 1010, New Zealand, použil v súlade s príslušnou legislatívou týkajúcou sa boja proti praniu špinavých peňazí pri identifikácii svojho klienta/ov, ktorému poskytol korporátne služby týkajúce sa obchodných spoločností VÁHOSTAV - SK, a.s., Druhá strategická, a.s., MUSGRAVE LIMITED, (Nový Zéland), THOMOND LIMITED (Nový Zéland) a NAVAN LIMITED (Nový Zéland). Žalobca odpovedal žalovanému, že mu p. R. L. S. žiadne služby uvádzané zo strany žalovanému nikdy neposkytoval. Požiadavka prvostupňového orgánu na predloženie dokladov, ktoré mala použiť nejaká fyzická osoba, žalobcovi neznáma (dokonca ktorý mala použiť vo vzťahu k celkom iným osobám než je samotný účastník konania) a pri ktorých skutočne nie je zrejmé, či takéto doklady boli vyhotovené, a následné uloženie sankcie za jej nesplnenie, je podľa názoru žalobcu príkladom svojvoľnej interpretácie zákona správnymi orgánmi. 17. Postup prvostupňového orgánu pri zaslaní žiadosti zo dňa 01.07.2016 a žiadosti zo dňa 10.10.2016 bol nezákonný a zmätočný a žalobcovi, zo zákona nevyplývala ani inak nevznikla povinnosť prvostupňovému orgánu žiadne ním označených dokladov na základe takýchto zmätočných žiadostí poskytnúť. Neposkytnutie týchto dokladov preto nie je správnym deliktom, za ktorý by mohol prvostupňový orgán uložiť žalobcovi akékoľvek sankcie. Z uvedeného možno vyvodiť, že celý výrok rozhodnutia s vymedzením údajného skutku, spáchaním ktorého sa mal účastník dopustiť údajného správneho deliktu je nezákonný a protiústavný, nakoľko skutky popísané vo výroku Rozhodnutia správnymi deliktami nie sú a nemožno ich tak právne kvalifikovať. Zároveň dodal, že v prípade ak akékoľvek ustanovenie zákona vytvára podmienky na jeho svojvoľnú a účelovú interpretáciu, a to s takou intenzitou, ktorá protirečí princípu právnej istoty ako jednému z definičných znakov právneho štátu, je takéto ustanovenie v rozpore s článkom 1 ods. 1 prvou vetou Ústavy SR (Ústavný súd PI. ÚS 9/2004). Žalovaný sa s argumentáciou žalobcu v podanom rozklade nevysporiadal a ani v odôvodnení neuviedol ako sa vyrovnal s námietkami žalobcu. Žalovaný si osvojil stanovisko prvostupňového orgánu k rozkladu. Dokonca uviedol v bode 37 napadnutého rozhodnutia úplne nemysliteľný názor a žalobca dodal, že takáto argumentácia žalovaného a snaha o takýto výklad a aplikáciu ustanovenia § 160 ods. 4 ZVO sú absurdné a bez opory v texte právnej normy a svedčia o tom, že žalovaný nemá žiadnu, ani len základnú predstavu o fungovaní spoločnosti ako je žalobca. Ak navyše je toto spôsob výkladu, aký si zvolili prvostupňový orgán a žalovaný k § 160 ods. 4 ZVO, hoci tento nemá oporu ani v texte právnej norme, v dôvodovej správe ani inde, len to potvrdzuje, že táto právna norma (dnes už zrušená) bola tak nedokonalá a nejasná, že vytvárala neúmerne široký priestor pre jej svojvoľnú interpretáciu a aplikáciu a bola tak protiústavná. 18. Už v podanom rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobca poukázal na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktorá je jednotná v tom, že trestnoprávne princípy sa analogicky aplikujú i v správnom trestaní, a že trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) podlieha obdobnému režimu ako trestný postih za trestné činy (viď napr. judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/51/2011, sp. zn. 5Sžf/85/2Oll, sp. zn. 3 Sžn 68/2004, sp. zn. 3Sž 85/2007, sp. zn. 8Sžo 28/2007, 8Sžo 147/2008 a mnohé ďalšie). Jednou z ústavnoprávnych zásad v trestnom práve je pravidlo vyjadrené v čl. 50 ods. 6 Ústavy SR, podľa ktorého trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Podľa § 84 Trestného zákona trestnosť činu, ktorý mal v čase spáchania znaky niektorého trestného činu uvedeného v osobitnej časti tohto zákona, zaniká. Ak neskorší zákon ustanoví, že tento čin nie je trestným činom. Tieto zásady je potrebné analogicky aplikovať aj v prípade administratívneho trestania (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/51/2011 z 22.08.2012). 19. Žalobca uviedol, že v tejto súvislosti je nevyhnutné poukázať na skutočnosť, že dňom 01.02.2017 (t.j. pred právoplatným rozhodnutím vo veci) nadobudol účinnosť zákona č. 315/2016 Z.z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v článku XXII zrušil znenie § 11 ZVO (v znení účinnom do 31.1.2017), ustanovenie § 160 ods. 4 ZVO a aj ustanovenie § 182 ods. 3 písm. h) ZVO, pričom nová právna úprava konanie, za ktoré správny organ sankcionoval účastníka konania, nepovažuje za správny delikt. Súčasne dal do pozornosti nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 120/2010, v ktorom ústavný súd vyslovil právny záver: „Všeobecný súd pri realizácii základného práva na súdnu ochranu podľa Ústavy Slovenskej republiky a podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je povinný aplikovať ústavnú požiadavku jednoduchého práva, že každý má právo na rozhodnutie podľa relevantnej právnej normy. Ak došlo k zmene právnej úpravy, všeobecný súd musí na túto skutočne reagovať a jeho reakcia musí nájsť odraz v zdôvodnení rozhodnutia.“ Najvyšší súd SR v rozsudok sp. zn. 6Sžo/51/2011 pokračoval: „Vychádzajúc zo stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu SR, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného v článku 1 ústavy je aj princíp právnej istoty a spravodlivosti (princíp materiálneho právneho štátu), ktorý spočíva okrem iného v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať (napr. II. ÚS 10/99, tiež II. ÚS 234/03).Vzhľadom na uvedené má žalobca za to, že aj v prípade, ak by skutok(y), za ktorý prvostupňový orgán v rozhodnutí sankcionoval žalobcu bol správnym deliktom, správnym deliktom s účinnosťou odo dňa 01.02.2017 nie je (vzhľadom na tzv. „priaznivejšiu neskoršiu úpravu“), v dôsledku čoho zaň sankcia účastníkovi konania nemala byť uložená. Rozhodnutie správneho orgánu je preto nezákonné a je dôvodné ho zrušiť a konanie zastaviť. 20. K uvedenej argumentácii žalobcu, žalovaný uviedol (bod 47 rozhodnutia), že neskoršia právna úprava registra partnerov verejného sektora nie je pre účastníka konania priaznivejšia. S touto argumentáciou žalobca nesúhlasí nakoľko ustanovenia nového zákona č. 315/2016 Z.z. o registri partnerov verejného sektora (§ 12 a § 13 ods. 1), nezakotvujú povinnosť poskytnúť doklady a dokumenty preukazujúce pravdivosť a úplnosť údajov a informácii uvedených v čestných vyhláseniach na žiadosť úradu (§ 160 ods. 4 ZVO), ale skôr nahrádzajú, dopĺňajú a modifikujú úpravu pôvodne obsiahnutú v § 161 a § 162 ZVO (viď príslušné ustanovenia § 161 a § 162 zákona o verejnom obstarávaní v znení účinnom do 31.1.2017). 21. Pri komparácii pôvodnej a neskoršej právnej úpravy je evidentné, že v novej právnej úprave nie je zakotvená právna povinnosť na žiadosť predložiť úradu doklady a dokumenty preukazujúce pravdivosť a úplnosť údajov a informácií uvedených v čestných vyhláseniach podľa odseku 2 a zapísaných v registri konečných užívateľov výhod, a to v lehote určenej úradom, ktorá nesmie byť kratšia ako 30 dní. V novej právnej úprave logicky taktiež nie je zakotvená sankcia za porušenie povinnosti predložiť úradu doklady a dokumenty, ako to bolo pôvodne v § 182 ods. 3 písm. h) ZVO. Nakoľko teda konanie, ktorého sa podľa tvrdení správnych orgánov mal účastník konania dopustiť nie je viac správnym deliktom, mal žalovaný v súlade s vyššie uvedenou zásadou administratívnoprávneho trestania správne konanie zastaviť. Rozhodnutie preto vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 22. Žalobca už v podanom rozklade (bod 14 rozkladu) namietal absenciu dokladov tvoriacich podklad pre prvostupňové rozhodnutie v administratívnom spise správneho orgánu. V tomto spise sa nenachádzali viaceré dokumenty a údaje, ktoré správny orgán vzal za podklad svojho rozhodnutia, ktorý bol uvedený v bode 2 rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa (šlo o zahraničné dokumenty a zahraničné webstránky najmä k osobe R. L.- S.). Žalobca už v rozklade poukázal na to, že v spise doklady chýbajú a absenciu dokladov v spise nemožno zahojiť odkazom na rôzne webové stránky ako to urobil prvostupňový správny orgán (viď str. 5 prvostupňového rozhodnutia). K tejto námietke zaujal žalovaný v bode 50 rozhodnutia svoje stanovisko, čo podľa žalobcu sa toto tvrdenie sa vôbec nezakladá na pravde. Uvedené doklady sa v administratívnom spise preukázateľne nenachádzali ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia, nenachádzali sa tam ani pri nahliadnutí dňa (25.01.2017), a boli do spisu doplnené až po podaní rozkladu proti prvostupňovému rozhodnutiu. Uvedené zistil žalobca nahliadnutím do administratívneho spisu ÚVO č. 7829/2017 dňa 13.04.2017, nakoľko podklady z tohto konania (číslo spisu: XXXXX-XXXX/XXXX, v ktorom bolo vydané napadnuté Rozhodnutie) sú podkladom pre ďalšie správne konanie začaté žalovaným voči žalobcovi (č. 7829/2017), ku ktorému bol pripojený administratívny spis z prvého konania - v spisovom materiály prvého správneho konania (číslo spisu: XXXXX-XXXX/XXXX) sa však pri nahliadaní dňa 13.04.2017 nachádzali už aj dodatočne vytlačené dokumenty (viď záhlavia dokumentov v administratívnom spise správneho orgánu, kde je uvedený dátum tlače dokumentov 08.02.2017 - tzn. preukázateľne po vydaní prvostupňového rozhodnutia ako aj po podaní rozkladu), ktoré v ňom pôvodne neboli. Žalobca uvádza, že takéto konanie a dodatočné doplnenie administratívneho spisu bez upovedomenia žalobcu, či výzvy na vyjadrenie k podkladu rozhodnutia, a následné tvrdenie žalovaného, že sa tieto „doklady v spise nachádzali už pri vydaní rozhodnutia prvého stupňa“ (hoci z dátumu ich vytlačenie je preukázané, že tomu tak nebolo) sú vážnym procesným pochybením a porušením práv žalobcu ako účastníka konania. Z odôvodnenia Rozhodnutia navyše nie je jasné, na čo tieto dokumenty správnemu orgánu/orgánom slúžili, ako boli vyhodnotené a čo nimi mal správny orgán za preukázané / vyvrátené. Zároveň pripomíname, že sa v spise nachádzajú bez prekladu do slovenského jazyka, čo môže mať za následok porušenie práva účastníka konania podľa čl. 47 ods. 4 Ústavy SR a práva na vedenie (celého) konania (vrátane dôkazov v ňom vykonávaných) v jazyku, ktorý účastník konania ovláda. Podľa názoru žalobcu tak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. 23. Žalovaný v bode 52 rozhodnutia len opätovne potvrdzuje to, čo napadol žalobca už v podanom rozklade, a to že správne orgány vo svojom postupe úplne opomenuli a odchýlili sa od predmetu a účelu správneho konania začatého podľa § 182 ods. 3 písm. h/ ZVO. Predmetom konania správneho orgánu malo byť posúdenie, či účastník konania podľa § 160 ods. 4 ZVO na žiadosť prvostupňového orgánu porušil povinnosť predložiť doklady a dokumenty preukazujúce pravdivosť a úplnosť údajov a informácii uvedených v čestných vyhláseniach podľa §160 ods. 2 ZVO a zapísaných v registri konečných užívateľov výhod v lehote určenej úradom, alebo nie. 24. Prvostupňový orgán začal postupovať nie podľa ustanovení o vedení konania podľa Správneho poriadku, ale podľa ustanovenia § 161 ZVO, s odkazom na ktoré začal požadovať súčinnosť podľa zákona o verejnom obstarávaní od tretích osôb postupom určeným zákonom na identifikáciu konečného užívateľa výhod, ktorý nemá nič spoločné s dokazovaním porušenia / neporušenia povinnosti žalobcu podľa § 160 ods. 4 ZVO predložiť na žiadosť úradu doklady a dokumenty. Týmto postupom prvostupňový orgán začal získavať, ako podklad pre svoje rozhodnutie v správnom konaní o údajnom nesplnení povinnosti predložiť doklady a dokumenty, prostredníctvom inštitútu slúžiaceho na úplne iný účel (§161 ZVO) materiály a dokumenty, ktoré vôbec nesúviseli s posúdením splnenia / nesplnenia povinnosti žalobcu podľa § 160 ods. 4 ZVO. Žalovaný svojím postupom v správnom konaní zneužíval svoju právomoc s vopred prijatým zámerom využiť prvé správne konanie na zhromažďovanie - pre toto správne konanie - nepotrebných dokladov, s cieľom sankcionovať účastníka konania v tomto alebo v ďalšom konaní. V tejto súvislosti je ďalej potrebné dať do pozornosti ust. § 3 ods. 4 Správneho poriadku, ktoré prvostupňový orgán nerešpektoval. III. Vyjadrenie žalovaného 25. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 11.08.2017 uviedol, že žalobca pri svojom zápise do registra konečných užívateľov výhod 19.11.2015 na základe čestného vyhlásenia deklarovala, že neexituje žiadna fyzická osoba, ktorá by spĺňala kritériá konečného užívateľa výhod v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ alebo § 11 ods. 4 ZVO, a preto zapísala do registra členov štatutárneho orgánu svojej materskej spoločnosti Druhá strategická, a.s. 26. Žalovaný konštatuje, že inštitút čestného vyhlásenia nie je vo všeobecnosti v právnom poriadku dôkazom určitej skutočnosti, ale dôkaz iba nahrádza. K čestnému vyhláseniu je potrebné pristupovať vždy s istou dávkou racionálnej opatrnosti, pretože skutočnosti uvádzané v čestnom vyhlásení nie sú skutočnosťami dokázanými, ale len osvedčenými - nie sú to teda okolnosti objektívne dokázané, ale iba subjektívne tvrdené. Zákonodarca umožnil zápis konečných užívateľov výhod do registra len na základe čestných vyhlásení právnických osôb registrujúcich svojich konečných užívateľov výhod, a to kvôli nezvyšovaniu administratívnej náročnosti generálne na všetkých podnikateľov, ktorí získavajú zákazky vo verejnom obstarávaní. Na druhej strane však preto, aby existoval účinný mechanizmus preverovania pravdivosti a úplnosti údajov a informácií uvedených v čestných vyhláseniach, zákonodarca ustanovil povinnosť pre právnickú osobu, ktorej konečný užívateľ výhod je zapísaný v registri konečných užívateľov výhod, aby na žiadosť predložila žalovanému požadované doklady a dokumenty, ktoré preukazujú pravdivosť a úplnosť údajov zapísaných v registri konečných užívateľov výhod. 27. Žalovaný týmto zdôrazňuje slovo „preukázať“ uvedené v § 160 ods. 4 ZVO. Zákonodarca teda predmetným ustanovením preniesol dôkazné bremeno na žalobcu, ktorého konečný užívateľ výhod je zapísaný v registri konečných užívateľov výhod, pričom nesplnenie tejto povinnosti na predloženie dokladov a dokumentov žalovanému podľa § 160 ods. 4 ZVO je sankcionované uložením pokuty podľa § 182 ods. 3 písm. h/ ZVO. 28. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje, že výrok žalobou napadnutého rozhodnutia kde konštatoval, že žalobcovi sa ukladá pokuta vo výške XX XXX eur podľa § 182 ods. 3 písm. h/ ZVO za to, že žalobca, ktorého konečný užívateľ výhod je zapísaný v registri konečných užívateľov výhod, nesplnil povinnosť podľa § 160 ods. 4 ZVO, keď na žiadosť nepredložil žalovanému doklady a dokumenty preukazujúce pravdivosť a úplnosť údajov a informácií, ktoré sú uvedené v čestných vyhláseniach žalobcu podľa § 160 od. 2 ZVO, a ktoré sú zapísané v registri konečných užívateľov výhod. 29. Predmetná sankcia teda nebola žalobcovi uložená z dôvodu, že nepredložil žalovanému výlučne určité konkrétne úradom požadované doklady a dokumenty, ktorých požiadavka vyplynula z preverovania pravdivosti a úplnosti zápisu žalobcu v registri konečných užívateľov výhod. Vo výroku rozhodnutia ako aj v jeho odôvodnení sa v prvom rade konštatuje, že žalobca nepredložil žiadne doklady a dokumenty, ktorými by žalovanému preukázal pravdivosť a úplnosť údajov a informácií, ktoré deklaroval vo svojich čestných vyhláseniach. Následne žalovaný vo výroku rozhodnutia konkretizoval doklady a dokumenty, ktoré žalobcom neboli na žiadosť žalovaného predložené a ktorých potreba vyplynula a bola odôvodnená skutočnosťami zistenými zo strany žalovaného pri preverovaní pravdivosti a úplnosti zápisu žalobcu v registri konečných užívateľov výhod. Predmetný správny delikt má podľa žalovaného poriadkový charakter a príslušná sankcia je nástrojom na vynútenie spolupráce zo strany subjektu, ktorý čestnými vyhláseniami deklaruje svojich konečných užívateľov výhod v registri konečných užívateľov výhod. Žalovaný zdôrazňuje, že nebolo povinnosťou žalovaného preukazovať pravdivosť a úplnosť údajov zapísaných žalobcom v registri konečných užívateľov výhod, naopak bolo primárnou a zákonnou povinnosťou žalobcu preukázať žalovanému pravdivosť a úplnosť týchto údajov. 30. Žalovaný tiež zdôrazňuje, že v § 160 ods. 4 ZVO sa neuvádza, že právnická osoba, ktorej konečný užívateľ výhod je zapísaný v registri konečných užívateľov výhod, je povinná na žiadosť predložiť žalovanému akékoľvek doklady a dokumenty, ktoré použila pri identifikácii konečného užívateľa výhod. V prípade takejto zákonnej formulácie by skutočne postačovali akékoľvek doklady alebo dokumenty, ktorými sa žalobca riadil pri zápise svojich konečných užívateľov výhod do registra. V ustanovení § 160 ods. 4 ZVO sa jednoznačne uvádza, že právnická osoba (t. j. žalobca) je povinná na žiadosť predložiť úradu (žalovanému) doklady a dokumenty, ktoré preukazujú pravdivosť a úplnosť údajov a informácií uvedených v čestných vyhláseniach a zapísaných v registri konečných užívateľov výhod. Žalobca však žalovanému predložil iba svoje vyhlásenie z 27.07.2016, ktoré podľa žalobcu má byť tým dôkazom preukázania pravdivosti a úplnosti údajov zapísaných v registri konečných užívateľov výhod. V predmetnom vyhlásení žalobca uviedol, cit.: „Zoznamom akcionárov (aj fyzických osôb) disponuje výlučne spoločnosť Druhá strategická, a. s.“. 31. Žalobca teda vo svojom vyjadrení (odpovedi na žiadosť žalovaného) vo svojej podstate uviedol, že žiadnym relevantným spôsobom nezisťoval svoju vlastnícku štruktúru a teda fyzické osoby, ktoré majú byť konečnými užívateľmi výhod boli žalobcom v registri zapísané bez akýchkoľvek podkladov. Už zo samotnej podstaty veci je podľa žalovaného zrejmé, že takéto vyjadrenie žalobcu nemožno v žiadnom prípade považovať za doklad alebo dokument, ktorým by žalobca na žiadosť žalovaného preukázal pravdivosť a úplnosť údajov a informácií uvedených v čestných vyhláseniach žalobcu. Akceptovaním tejto logiky by mohol byť žalovanému predložený akýkoľvek doklad alebo dokument, napr. dokument so zjavne nepravdivými alebo neúplnými údajmi a žalovaný by ho mal povinnosť prijať ako dokument, ktorý preukazuje pravdivosť a úplnosť zápisu v registri konečných užívateľov výhod. 32. Žalovaný však vo svojom prvostupňovom rozhodnutí žalobcovi jednoznačne preukázal, že objem obchodov s cennými papiermi materskej spoločnosti žalobcu Druhá strategická, a.s. realizovaný prostredníctvom burzy cenných papierov je iba zanedbateľný, avšak najmä, že na žalobcu sa vôbec nevzťahuje ustanovenie § 11 ods. 2 ZVO, keďže samotný žalobca nie je emitentom cenných papierov obchodovaných na burze cenných papierov, a teda žalobca nebol oprávnený zapísať automaticky do registra konečných užívateľov výhod členov štatutárneho orgánu svojej materskej spoločnosti Druhá strategická, a.s. Žalobca teda zjavne vedomý si skutočnosti, že v priebehu preverovania jeho zápisu v registri boli žalovaným identifikované závažné, dôvodné a preukázané pochybnosti o pravdivosti a úplnosti údajov zapísaných v registri konečných užívateľov výhod. 33. Uvedené platí minimálne pre obdobie už od 25.07.2016, keď došlo k prevodu cenných papierov materskej spoločnosti žalobcu Druhej strategickej a.s. z novozélandskej obchodnej spoločnosti BEACON HOLDINGS LIMITED na nadobúdateľa českú obchodnú spoločnosť Helston Investments, a.s. s konečným užívateľom výhod N.. Y. Š., pričom Helston Investments a.s. nadobudol zároveň najmenej 28,817 % nepriamy podiel na základnom imaní žalobcu. V súvislosti s tým akým spôsobom žalobca preukazoval (resp. skôr nepreukazoval) pravdivosť a úplnosť údajov, ktoré nechal zapísať v registri konečných užívateľov výhod, žalovaný zároveň poukazuje na nasledovný sled udalostí: - Dňa 06.07.2016 bola spoločnosti VÁHOSTAV - SK, a.s. (žalobcovi) doručená žiadosť žalovaného o predloženie zoznamu subjektov, ktoré majú najmenej 1 % priamy alebo nepriamy podiel alebo na základnom imaní alebo na hlasovacích právach v spoločnosti VÁHOSTAV - SK, a.s.. Od tohto dátumu teda žalobca mal vedomosť, že žalovaný v súvislosti so zápisom žalobcu v registri konečných užívateľov výhod preveruje jeho vlastnícku štruktúru. - Dňa 18.07.2016 sa uskutočnilo stretnutie fyzických osôb, ktoré sú oprávnené konať za spoločnosť VÁHOSTAV - SK, a.s., t. j. generálneho riaditeľa spoločnosti VÁHOSTAV - SK, a.s. pána T. T., ktorý je zároveň starostom obce I. s pánom N.. Y. Š. - podpredsedom predstavenstva spoločnosti VÁHOSTAV - SK, a.s., na ktorom došlo k osvedčeniu pravosti podpisu pána N.. Y. Š.É. v súvislosti s vyhlásením N.. Y. Š. na dokumente L. banky, a.s. že má najmenej 25 % podiel na základnom imaní alebo na hlasovacích právach v spoločnosti Helston Investments a.s., a to v súvislosti s nadobudnutím 24,547 % akcií spoločnosti Druhá strategická, a.s. - materskej spoločnosti VÁHOSTAV - SK, a.s. Uvedený prevod akcií spoločnosti Druhá strategická, a.s. zo dňa 25.07.2016 mal zároveň priamy vplyv na zmenu subjektu majúceho podiel na základnom imaní alebo na hlasovacích právach v spoločnosti VÁHOSTAV - SK, a.s., keďže spoločnosť Helston Investments a.s. sa týmto prevodom stala majiteľom najmenej 28,817 % nepriameho podielu v právnickej osobe VÁHOSTAV - SK, a.s. (žalobcovi). Je potrebné zdôrazniť, že konečným užívateľom výhod spoločnosti Helston Investments a.s. bol N.. Y. Š.. - Dňa 04.08.2016 je žalovanému doručený list spoločnosti VÁHOSTAV - SK, a.s. zo dňa 27.07.2016, v ktorom predmetný žalobca tvrdí, cit.: „Zoznamom akcionárov (aj fyzických osôb) disponuje výlučne spoločnosť Druhá strategická, a. s.“. Teda napriek tomu, že spoločnosť Helston Investments a.s. sa pred menej ako dvoma týždňami dňa 25.07.2016 stala majiteľom najmenej 28,817 % nepriameho podielu na základnom imaní vo VÁHOSTAV - SK, a.s., a to za priamej účasti fyzických osôb oprávnených konať za spoločnosť VÁHOSTAV - SK, a.s., t.j. jej podpredsedu predstavenstva N.. Y. Š. a generálneho riaditeľa T. T., spoločnosť VÁHOSTAV - SK, a.s. žalovanému tvrdí, že nemá žiadnu vedomosť o akcionároch spoločnosti Druhá strategická, a. s., a teda o subjektoch, ktoré majú podiel na jej základnom imaní alebo na hlasovacích právach. - V súvislosti so začatím správneho konania spoločnosť VÁHOSTAV-SK, a.s. doručila žalovanému dňa 30.08.2016 svoje ďalšie vyjadrenie, podpísané jej generálnym riaditeľom pánom T. T., v ktorom uvádza, že spoločnosť VÁHOSTAV-SK, a.s. (žalobca) sa plne pridržiava svojej odpovede zo dňa 27.07. 2016, a zároveň, že predmetným listom zo dňa 27.07.2016 už zaslala svoju odpoveď žalovanému, v ktorom plne vysvetlila svoj postup a práve túto uvedenú odpoveď je nevyhnutné považovať za doklad alebo dokument, ktorým sa preukazuje pravdivosť a úplnosť údajov a informácií uvedených v čestných vyhláseniach. 34. Žalovaný uvádza, že ani dňa 09.01.2017, keď bol do registra konečných užívateľov výhod zapísaný ako jediný konečný užívateľ výhod žalobcu N.. Y. Š., a to podľa § 11 ods. 1 písm. a/ bod 3 ZVO a keď už bolo vydané prvostupňové rozhodnutie žalovaného z 03.01. 2017, žalobca žiadnym relevantným spôsobom žalovanému nepreukázal pravdivosť a úplnosť údajov zapísaných v registri konečných užívateľov výhod, keďže žalobca žalovanému predložil iba vyjadrenie spoločnosti FINASIST, a. s. (spoločnosť z vlastníckej štruktúry spoločnosti VÁHOSTAV - SK, a.s.) z 30.11.2016, že konečným užívateľom výhod spoločnosti FINASIST, a. s. je pán N.. Y. Š., cit.: „na základe zmeny v akcionárskej štruktúre“. 35. Podľa žalovaného bez podrobného poznania svojich priamych a nepriamych akcionárov, nemohol žalobca (a ani žalovaný) pri preverovaní pravdivosti a úplnosti údajov uvedených v čestných vyhláseniach dospieť k záveru, že žiadna fyzická osoba nespĺňa kritériá pre konečného užívateľa výhod uvedené v § 11 ods. 1 písm. a/ alebo § 11 ods. 4 ZVO, a teda že napr. neexistuje žiadna fyzická osoba, ktorá má priamy alebo nepriamy podiel alebo ich súčet najmenej 25 % na základnom imaní alebo na hlasovacích právach v spoločnosti VÁHOSTAV - SK, a.s. alebo či niektoré z fyzických osôb (napr. deväť), ktoré síce jednotlivo nespĺňajú kritérium pre konečného užívateľa výhod podľa § 11 ods. 1 písm. a/ bodu 1 ZVO, avšak na základe ich spoločného postupu majú podiel na základnom imaní alebo na hlasovacích právach v spoločnosti VÁHOSTAV - SK, a.s. v súčte väčší ako 25 %, a teda je ich potrebné považovať za konečných užívateľov výhod podľa § 11 ods. 4 ZVO. Jedným z kritérií pre kvalifikovanie konečného užívateľa výhod je aj právo na hospodársky prospech najmenej 25% z podnikania alebo inej činnosti danej právnickej osoby. Bez dôkladného sledovania finančných tokov (angl. follow the money) právnickej osoby zapísanej v registri konečných užívateľov výhod podľa žalovaného ani nie je možné zistiť takéhoto konečného užívateľa výhod. 36. Právnická osoba (dodávateľ verejného sektora), ktorá má zapísaných svojich konečných užívateľov výhod v registri, je resp. bola povinná poskytnúť maximálnu mieru súčinnosti žalovanému a uniesť tak dôkazné bremeno, keďže zákonodarca ustanovil povinnosť, aby dodávateľ verejného sektora žalovanému preukázal, že údaje a informácie uvedené v čestných vyhláseniach takéhoto dodávateľa verejného sektora a zapísané v registri konečných užívateľov výhod sú pravdivé a úplné. Žalovaný konštatuje, že podľa zákona je za predloženie dokladov a dokumentov preukazujúcich pravdivosť a úplnosť údajov zapísaných v registri plne zodpovedná právnická osoba, ktorá má zapísaných svojich konečných užívateľov výhod v registri, teda žalobca. Žalobca bol teda povinný predložiť úradu doklady a dokumenty, ktoré bez akýchkoľvek pochybností dokážu nielen pravdivosť, ale aj úplnosť údajov a informácií zapísaných v registri konečných užívateľov výhod. Zároveň má žalovaný za to, že bol oprávnený požadovať konkrétne doklady a dokumenty od právnickej osoby, ktorej konečný užívateľ výhod je zapísaný v registri konečných užívateľov výhod, a to za účelom efektívneho fungovania samotného registra a účinného preverovania pravdivosti a úplnosti zápisov v registri konečných užívateľov výhod zo strany žalovaného. Žalobca poskytol žalovanému na jeho žiadosti o predloženie dokladov a dokumentov iba stručné vyjadrenia, ktoré nielenže nepreukazovali pravdivosť a úplnosť jeho zápisu v registri konečných užívateľov výhod, ale dokonca práve naopak preukazovali, že žalobca nijakým spôsobom neskúmal svoju vlastnícku a riadiacu štruktúru v zmysle zákonných definičných kritérií konečného užívateľa výhod. 37. Žalovaný k tvrdeniu a jeho nesprávnej aplikácii trestnoprávnych zásad na správne trestanie a na nesprávne právne posúdenie veci zo strany žalovaného uviedol, že žalobca odkazuje na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej trestnoprávne princípy sa analogicky aplikujú i v správnom trestaní, a že trestanie za správne delikty právnických osôb podlieha obdobnému režimu ako trestný postih za trestné činy. V tejto súvislosti žalobca odkazuje na skutočnosť, že dňom 01.02.2017 nadobudol účinnosť zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v článku XXII zrušil znenie § 11 ZVO v znení účinnom do 31.01.2017, ustanovenie § 160 ods. 4 ZVO a aj ustanovenie § 182 ods. 3 písm. h/ ZVO, pričom nová právna úprava konanie, za ktoré správny orgán sankcionoval žalobcu, nepovažuje za správny delikt. Nakoľko žalovaným sankcionované konanie nie je viac správnym deliktom, žalovaný mal podľa žalobcu správne konanie zastaviť. 38. K otázke priaznivej retroaktivity v súvislosti s daným správnym deliktom, na ktorú sa žalobca v žalobe odvoláva, a teda k zásade administratívneho trestania, podľa ktorej trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší, žalovaný uvádza, že podľa § 4 ods. 5 zákona č. 315/2016 Z.z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o registri partnerov verejného sektora“), ktorý je s účinnosťou od 01.02.2017 novou právnou úpravou verejného registra konečných užívateľov výhod, sú súčasťou tohto registra partnerov verejného sektora aj všetky verifikačné dokumenty podľa § 11 ods. 5 daného zákona. 39. Žalovaný odcitoval § 11 ods. 5 písm. b/ a § 12 ods. 7 zákona č. 315/2016 Z.z. a z uvedeného je zrejmé, že podľa zákona o registri partnerov verejného sektora už nepostačuje na zápis do daného registra len predloženie čestného vyhlásenia o pravdivosti a úplnosti údajov zapísaných v registri, ale právnická osoba (partner verejného sektora) je povinná zapísať svojich konečných užívateľov výhod do registra partnerov verejného sektora prostredníctvom tzv. oprávnenej osoby, pričom už počas zápisu sa preukazuje vlastnícka a riadiaca štruktúra danej právnickej osoby (partnera verejného sektora) prostredníctvom verifikačného dokumentu, ktorý je verejnou súčasťou daného registra. Zároveň podľa zákona o registri partnerov verejného sektora, ak by žalobca hodnoverne nepreukázal, že údaje o konečnom užívateľovi výhod zapísané v registri partnerov verejného sektora sú pravdivé a úplné, registrujúci orgán by rozhodol o jeho výmaze z daného registra. Z tohto dôvodu by sankciou pre žalobcu bola nemožnosť uzatvárať nielen zmluvy vo verejnom obstarávaní, ale vzhľadom na rozsah právnych vzťahov pokrytých zákonom o registri partnerov verejného sektora, by žalobca navyše nemohol uzatvárať ani iné zmluvy týkajúce sa verejných zdrojov (§ 2 zákona o registri partnerov verejného sektora). Zároveň by žalobcovi mohla byť uložená pokuta až do výšky 1 000 000 eur. Tieto skutočnosti podľa žalovaného jednoznačne vylučujú aplikáciu priaznivej retroaktivity, pretože neskoršia právna úprava registra partnerov verejného sektora nie je pre žalobcu priaznivejšia, práve naopak je prísnejšia, čo bolo aj jedným z cieľom novej legislatívnej úpravy verejnej registrácie konečných užívateľov výhod. 40. Žalovaný k tvrdeniu žalobcu, o nekompletnosti administratívneho spisu a dodatočného doplnenia dokumentov, ktoré prvostupňový orgán vzal za podklad svojho prvostupňového rozhodnutia uviedol, že Správny poriadok žiadnym spôsobom nedefinuje pojem spis. Správny poriadok (zákon ešte z roku 1967) nepozná možnosť, že určité podklady môžu byť vedené v elektronickej podobe alebo odkazom na ich elektronickú podobu. Administratívny spis obsahuje jednak podklady v listinnej podobe, ale aj podklady v elektronickej podobe. Žalovaný všetky podklady napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia uviedol výslovne priamo v týchto rozhodnutiach, pričom pri niektorých podkladoch (v elektronickej podobe) zároveň uviedol tzv. URL odkaz, na základe ktorého mohol žalobca priamo získať predmetný podklad prostredníctvom internetu. Žalovaný v tejto súvislosti konštatuje, že žalobca alebo jeho právny zástupca v priebehu správneho konania a ani pri nahliadnutí do spisu žalovaného žiadnym spôsobom neupovedomili, že majú akýkoľvek problém so získaním predmetných elektronických podkladov. 41. Keď dňa 25.01.2017 právny zástupca žalobcu (prostredníctvom svojej advokátskej koncipientky) nahliadol do administratívneho spisu z predmetného správneho konania, požadoval iba vyhotoviť fotokópie zo spisu prostredníctvom vlastného smartfónu, v čom mu správny orgán vyhovel. Podľa žalovaného nebolo možné rozumne predpokladať, že právny zástupca chce vyhotoviť fotokópie prostredníctvom smartfónu aj z podkladov, ktoré sú už vedené v elektronickej podobe. Ak niektoré podklady právnemu zástupcovi žalobcu v spise žalovaného pri nahliadnutí chýbali, mal na to žalovaného upozorniť pri tomto nahliadnutí do spisu. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 08.11.2011, sp. zn. 1 Sžr/38/2011, cit.: „Najvyšší súd Slovenskej republiky dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“ t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení“. 42. Žalovaný zároveň pripomína, že listom „Rozšírenie dôvodov pre vedenie správneho konania“ č. 153362/2016,15217-3000/2016 zo 16.11.2016 doručeným žalobcovi 21.11.2016, oznámil žalobcovi, že oboznámenie s podkladom pre rozhodnutie v správnom konaní sa uskutoční 25.11.2016 v priestoroch žalovaného a zároveň umožnil žalobcovi, aby sa k predmetnému správnemu konaniu a k podkladom pre rozhodnutie písomne vyjadril do 29. 11. 2016. Žalobca sa na predmetnom oboznámení s podkladom pre rozhodnutie nezúčastnil a ani sa v predmetnej lehote nijako písomne nevyjadril. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalobca svoje procesné práva v priebehu správneho konania ani nevyužíval, napriek tomu, že ho na to správny orgán vyzýval. 43. Žalobca tvrdí, že údajne nerozumie predmetným podkladom v angličtine. Podľa žalovaného však s ohľadom na veľkosť a postavenie žalobcu ide o zjavne účelovú námietku. Zároveň žalobca spochybňuje autentickosť zdroja niektorých podkladov, a pritom žalobca nepredložil žiadny doklad o tom, že predmetné podklady sú falošné resp. nepravdivé. Podľa žalovaného je potrebné zdôrazniť, že žalobca nepredložil žiadny relevantný doklad, ktorý by preukazoval pravdivosť a úplnosť údajov zapísaných v registri konečných užívateľov výhod, a to aj v súvislosti so v slovenskom jazyku jednoznačne preukázanou (na základe údajov z Centrálneho depozitára cenných papierov SR, a. s. a z Centrálneho registra regulovaných informácií Národnej banky Slovenska) novozélandskou vetvou jeho vlastníckej štruktúry. 44. Žalovaný k tvrdeniu žalobcu, že správne orgány vo svojom postupe úplne opomenuli a odchýlili sa od predmetu a účelu správneho konania začatého podľa § 182 ods. 3 písm. h/ ZVO uviedol, že § 160 ods. 4 ZVO jednoznačne oprávňoval žalovaného požiadať žalobcu o predloženie dokladov a dokumentov preukazujúcich pravdivosť a úplnosť údajov a informácií uvedených v jeho čestných vyhláseniach a zapísaných v registri konečných užívateľov výhod. Zákonodarca zároveň predvídal, že nie všetky subjekty zapísané v registri konečných užívateľov výhod budú ochotné splniť si predmetnú zákonnú povinnosť a preto za účelom efektívneho a dôveryhodného fungovania registra konečných užívateľov výhod vybavil žalovaného aj oprávneniami podľa § 161 ods. 1 a ods. 2, a teda oprávneniami na vyžadovanie súčinnosti pri identifikácii konečného užívateľa výhod od ostatných orgánov verejnej moci (napr. od Policajného zboru, orgánov Finančnej správy) alebo od tzv. povinných osôb (banky, advokáti, notári, daňoví poradcovia, atď.) v zmysle zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Uvedené zákonné postupy sa podľa žalovaného v žiadnom prípade nevylučujú, ale naopak ich cieľom je vzájomné dopĺňanie sa pri preverovaní pravdivosti a úplnosti údajov zapísaných v registri konečných užívateľov výhod. Žalovaný uviedol, že ide na ťarchu žalobcu, ktorá nesie dôkazné bremeno preukázania pravdivosti a úplnosti údajov zapísaných v registri konečných užívateľov výhod. 45. Podľa žalovaného bolo v záujme materskej spoločnosti žalobcu - spoločnosti Druhá strategická, a.s. a rovnako v záujme jej tuzemských a zahraničných akcionárov, aby žalobca - VÁHOSTAV - SK, a.s. predložil úradu požadované doklady a dokumenty a splnil si tak dôkaznú povinnosť, ako to vyžaduje § 160 ods. 4 ZVO. Podľa žalovaného je neakceptovateľné ak niektorá z relevantných spoločností vo vlastníckej štruktúre určitého subjektu majúceho záujem o zápis do registra konečných užívateľov výhod alebo do súčasného registra partnerov verejného sektora odmietla (odmietne) poskytnúť súčinnosť pri zisťovaní konečného užívateľa výhod resp. odmieta komunikovať, a takýto subjekt sa napriek tomu nechá do predmetného registra zapísať a tak získava zákazky z verejných obstarávaní. Pokiaľ by žalovaný (alebo aj registrový súd v prípade registra partnerov verejného sektora) akceptoval a uznal takýto postup za súladný so zákonom, predmetný register by stratil akýkoľvek sledovaný účel, význam a dôveryhodnosť. 46. Teda napriek tomu, že podľa zákona je za predloženie dokladov a dokumentov preukazujúcich pravdivosť a úplnosť údajov zapísaných v registri plne zodpovedná právnická osoba, ktorá má v ňom zapísaných svojich konečných užívateľov výhod, teda VÁHOSTAV -SK, a.s. a tiež napriek tomu, že podpredseda predstavenstva spoločnosti VÁHOSTAV - SK, a.s. N.. Y. Š. uviedol, že je konečným užívateľom výhod spoločnosti Helston Investments a.s., pričom vykonáva podstatný vplyv na jej riadení, spoločnosť VÁHOSTAV - SK, a.s. (žalobca) vo svojom liste zo dňa 14.11.2016 uviedla, cit.: „Spoločnosť VÁHOSTAV- SK nedisponuje, nemá dôvod disponovať a ani nemá právom vynútiteľné oprávnenie na získanie informácií a dokladov, ktoré by preukazovali informáciu o presnej výške podielu pána N.. Y. Š. na základnom imaní alebo hlasovacích právach spoločnosti Helston Investment, a.s.“ 47. Žalovaný zdôrazňuje, že spoločnosť VÁHOSTAV - SK, a.s. podniká a má príjmy zo zákaziek získaných z verejných obstarávaní vyhlásených v Slovenskej republike, vzťahuje sa na ňu preto legislatíva a jurisdikcia orgánov Slovenskej republiky. Preto bolo podľa žalovaného v záujme materskej spoločnosti žalobcu - spoločnosti Druhá strategická, a.s. a rovnako v záujme jej tuzemských a zahraničných akcionárov, aby žalobca - VÁHOSTAV - SK, a.s. predložil úradu požadované doklady a dokumenty a splnil si tak dôkaznú povinnosť ako to vyžaduje § 160 ods. 4 ZVO. 48. Žalovaný uviedol, že rozhodnutie ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu, je zákonné a navrhol, aby správny súd žalobcu podľa § 190 SSP zamietol. IV. Replika žalobcu 49. Žalobca po oboznámení s vyjadrením žalovaného uviedol, že zotrváva v plnom rozsahu na podanej žalobe. Žalobca má za to. že postup zo strany správneho orgánu voči nemu a celé administratívne konanie bolo šikanózne, v snahe poškodiť žalobcu a znemožniť mu rozvíjanie jeho podnikateľskej činnosti. Žalobca postupoval v súlade s platnou úpravou registra konečných užívateľov výhod účinnou v danom čase. Žalobca zotrváva na právnom názore, že výrok napadnutého rozhodnutia je protizákonný, nakoľko skutky tak, ako sú uvedené vo výroku prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia nenapĺňajú znaky skutkovej podstaty žiadneho správneho deliktu stanoveného právnymi predpismi. Zodpovednosť za riadne a správne formulovanie výroku rozhodnutia zaťažuje správny orgán, ktorý uvedeným rozhodnutím sankcionoval žalobcu za skutky, ktoré nie sú a nemôžu byť správnym deliktom. Je navyše úplne nemysliteľné požadovať od žalobcu doklady, ktorými objektívne nemá ako disponovať, nakoľko mu na to zákonodarca nevytvoril žiadne efektívne právne prostriedky, či dokonca doklady, ktoré objektívne vôbec neexistujú (viď bod 10 správnej žaloby). Nedokonalosť právnej úpravy, (ktorej priamym dôkazom je jej veľmi krátka životnosť a účinnosť a jej nahradenie novým právnym predpisom) nemôže ísť na ťarchu žalobcu. 50. K poukazom žalovaného na to, že žalobca v priebehu konania vzhľadom na doručené žiadosti o doklady, (ktorými samotný žalobca nemohol a nemá dôvod disponovať) poukázal na skutočnosť, že je nepriamou 100 % dcérskou spoločnosťou spoločnosti, ktorej akcie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, uvádzame, že je to práve nedôslednosť či nelogickosť právnej úpravy, ktorá stanovovala, že u verejne obchodovaných spoločností - teda u spoločnosti Druhá strategická, a.s. (ako emitenta cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu, ktorý podlieha požiadavkám na uverejňovanie informácií podľa osobitného predpisu) sa za konečného užívateľa výhod považujú členovia štatutárneho orgánu emitenta cenných papierov (§11 ods. 2 zákona č. 343/2015 Z.z. v znení účinnom do 31.01.2017). Správny orgán však u 100% dcérskej spoločnosti spoločnosti Druhá strategická, a.s. - spoločnosti VAHOSTAV - SK, a.s. - vyžadoval, aby spoločnosť VAHOSTAV - SK, a.s. nepovažovala za konečného užívateľa výhod toho, koho zákon označuje za konečného užívateľa výhod u jej 100% materskej spoločnosti Druhá strategická, a.s. ale aby (ona - dcérska spoločnosť VAHOSTAV - SK, a.s.) hľadala akcionárov (prípadne aj ich akcionárov) tejto materskej verejnej obchodovanej spoločnosti, ktorej akcie sú prijaté na voľnom trhu Burzy cenných papierov a s ktorými sa voľne obchoduje (hoci spoločnosť Druhá strategická, a.s. podľa zákona takú povinnosť nemala a u ktorej môže dochádzať ku každodennej, dokonca za deň aj viacnásobnej možnej zmene majiteľa cenných papierov vzhľadom na voľnú obchodovateľnosť akcii na Burze). Túto nedokonalosť pritom nová práva úprava eliminuje (§ 4 ods. 4 zákona č. 315/2016 Z.z.). 51. Žalobca nesúhlasí s argumentáciou žalovaného k aplikácii trestnoprávnych zásad na správne trestanie, ktorú prezentuje žalovaný. Pri porovnaní právnej úpravy podľa zákona č. 343/2015 Z.z. a zákona č. 315/2016 Z.z. je zrejmé, že právna norma § 12 ods. 7 zákona č. 315/2016 Z.z. na ktorú žalovaný poukázal (výmaz partnera z registra a pokuta za to, že subjekt nepreukáže, že údaje o konečnom užívateľovi výhod zapísané sú pravdivé a úplné uvedenie nepravdivých a neúplných údajov o konečnom užívateľovi výhod) je náhradou za pôvodnú právnu normu § 182 ods. 3 písm. b/ zákona č. 343/2015 Z.z. (pokuta od 10 000 eur do 1 000 000 eur a zákaz účasti vo verejnom obstarávaní na dobu troch rokov, ak subjekt na účely zápisu konečného užívateľa výhod do registra konečných užívateľov výhod predložil údaj, informáciu, doklad, dokument alebo čestné vyhlásenie podľa § 160 ods. 2, ktoré nie je pravdivé alebo úplné = uvedenie nepravdivých a neúplných údajov o konečnom užívateľovi výhod). 52. Je zrejmé, že sankcia, na ktorú poukazuje žalovaný, je stanovená za uvedenie nepravdivých alebo neúplných údajov, nie je však zakotvená sankcionovateľná povinnosť na žiadosť predložiť doklady a dokumenty. V novej právnej úprave nie je zakotvená sankcia za porušenie povinnosti predložiť' úradu doklady a dokumenty, ako to bolo pôvodne v § 182 ods. 3 písm. h/ ZVO. Nakoľko teda konanie, ktorého sa podľa tvrdení správnych orgánov mal žalobca dopustiť nie je viac správnym deliktom, mal žalovaný v súlade so spomínanou zásadou administratívnoprávneho trestania podľa čl. 50 ods. 6 Ústavy SR (ak vôbec možno hovoriť o spáchaní správneho deliktu, vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu) správne konanie zastaviť. V tejto súvislosti apeluje tiež na správnu aplikáciu zásady podľa čl. 49 Ústavy SR, podľa ktorého „Len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným činom a aký trest, prípadne iné ujmy na právach alebo majetku možno uložiť za jeho spáchanie”. Stanovenie správneho deliktu a sankcie musí byť určité, jednoznačné a nepochybné, nemá tu byť ponechaný žiadny priestor pre úvahy a podobne, pričom v novej právnej úprave nie je uvedená povinnosť predložiť doklady ani sankcia za porušenie povinnosti predložiť doklady. 53. K argumentácii o vedení spisu žalovaným zvlášť „v listinnej aj elektronickej podobe“ uviedol, že táto argumentácia nemá oporu v zákone, ani samotný žalovaný nepoukazuje na žiadnu právnu normu na zdôvodnenie svojho postupu. V tejto súvislosti poukazujeme na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a § 3 ods. 1 Správneho poriadku. V tejto súvislosti sa žalobca v plnom rozsahu pridŕža argumentácie uvedenej v podanej žalobe. 54. Vzhľadom na vyššie uvedené sa žalobca pridŕža podanej žaloby a navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie predsedníčky Úradu pre verejné obstarávanie č. 7221-P/2017 zo dňa 20.03.2017 zrušil v celom rozsahu. Súčasne navrhol, aby súd v odôvodnení svojho rozhodnutia vyslovil záväzný právny názor, že správne konanie má byť zastavené. V prípade, ak súd rozhodnutie nezruší, navrhol, aby podľa § 198 ods. 1 písm. b/ Správneho súdneho poriadku upustil od uloženia sankcie. V. Replika žalovaného 55. Žalovaný zdôrazňuje, že žalobca pri svojom zápise do registra konečných užívateľov výhod 19. 11.2015 na základe čestného vyhlásenia deklaroval, že neexituje žiadna fyzická osoba, ktorá by spĺňala kritériá konečného užívateľa výhod v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ alebo § 11 ods. 4 ZVO, a preto zapísala do registra členov štatutárneho orgánu svojej materskej spoločnosti Druhá strategická, a.s. 56. Žalovaný týmto zdôraznil slovo „preukázať“ uvedené v § 160 ods. 4 ZVO. Zákonodarca teda predmetným ustanovením preniesol dôkazné bremeno na žalobcu, ktorého konečný užívateľ výhod je zapísaný v registri konečných užívateľov výhod, pričom nesplnenie tejto povinnosti na predloženie dokladov a dokumentov žalovanému podľa § 160 ods. 4 ZVO je sankcionované uložením pokuty podľa § 182 ods. 3 písm. h/ ZVO. Žalobca nepredložil žiadny z relevantných dokladov alebo dokumentov na preukázanie pravdivosti a úplnosti údajov a informácii uvedených v jeho čestných vyhláseniach a zapísaných v registri konečných užívateľov výhod, ale iba svoje vyhlásenie z 27.07.2016, ktoré podľa neho má byť dôkazom preukázania pravdivosti a úplnosti údajov zapísaných v registri, a v ktorom sa uvádza, cit.: „Zoznamom akcionárov (aj fyzických osôb) disponuje výlučne spoločnosť Druhá strategická, a. s.“ Týmto preukázal, že žiadnym relevantným spôsobom nezisťoval svoju vlastnícku štruktúru a teda fyzické osoby, ktoré majú byť konečnými užívateľmi výhod boli žalobcom v registri zapísané bez akýchkoľvek podkladov. Žalobca na základe právnej úpravy registra konečných užívateľov výhod bol povinný poznať, pravidelne skúmať a overovať svoju vlastnícku a riadiacu štruktúru. 57. Žalovaný k tvrdeniu žalobcu, že v administratívnom spise sa nachádzajú doklady bez prekladu do slovenského jazyka, v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Brozicek v. Taliansko, v zmysle ktorého štátne orgány majú povinnosť poskytnúť obvinenému preklad len v prípade, ak je zjavné alebo sú pochybnosti o tom, že obvinený nerozumie jazyku, v ktorom sa mu poskytuje príslušná informácia. Žalovaný v tejto súvislosti uvádza, že žalobca (spoločnosť VÁHOSTAV - SK, a.s.) je od roku 2013 zapísaný v databáze Slovenských exportných firiem vedenej Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (príloha web stránka ministerstva), kde žalobca v dokumente “Company profile” (v prílohe) v anglickom jazyku uvádza, že má záujem o spoluprácu na stavebných zákazkách v zahraničí, pričom v anglickom jazyku uvádza aj kontaktný údaj na svojho projektového manažéra (Foreign projects manager). Z uvedeného je teda zrejmé, že žalobca anglický jazyk ovláda a aktívne v ňom komunikuje v rámci svojej činnosti, a preto podľa žalovaného dokladom, ktoré mu boli v rámci správneho konania predložené v anglickom jazyku, žalobca musel rozumieť. 58. Žalovaný si zároveň dovoľuje dať správnemu súdu na zváženie vykonať dokazovanie v zmysle § 120 SSP a to tým, že správny súd podá prostredníctvom Generálnej prokuratúry SR žiadosť na Vyšší súd (High Court) B. Z. na zabezpečenie dôkazov od B. advokáta R. L. S., ktorý je poskytovateľom služieb nominovaných spoločníkov, resp. tzv. korporátnych služieb (angl. company service provider), a ktorý pôsobil v čase zápisu žalobcu v registri konečných užívateľov výhod v obchodných spoločnostiach z vlastníckej štruktúry žalobcu. Advokát S. by pod prísahou na základe vypočutia Vyššieho súdu (High Court) B. Z. uviedol, či a pre koho a v akom rozsahu poskytoval služby nominovaných spoločníkov v súvislosti so spoločnosťami vo vlastníckej štruktúre žalobcu. A zároveň, aby pod prísahou uviedol, kto bol konečným užívateľom výhod obchodných spoločností vo vlastníckej štruktúre žalobcu a tým by mohla poskytnúť dôkaz o tom, kto bol skutočným konečným užívateľom výhod žalobcu v čase jeho zápisu v registri konečných užívateľov výhod. VI. Pojednávanie 59. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 9 ods. 1, § 10 SSP rozhodol na pojednávaní za účasti právnej zástupkyne žalobcu a povereného zástupcu žalovaného rozsudkom dňa 05.02.2019, ktorý verejne vyhlásil podľa § 137 ods. 2 a 3 SSP. VII. Relevantné právne predpisy 60. Podľa § 2 ods. 1, ods. 2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 61. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 62. Podľa § 3 ods. 1 písm. b/ SSP rozhodnutím orgánu verejnej správy sa rozumie správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka. 63. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 64. Podľa § 11 ods. 1, 2, 4, ZVO, konečný užívateľ výhod na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá pri a/ právnickej osobe 1. má priamy alebo nepriamy podiel alebo ich súčet najmenej 25% na základnom imaní alebo na hlasovacích právach v právnickej osobe, vrátane akcií na doručiteľa, 2. má právo vymenovať, inak ustanoviť alebo odvolať štatutárny orgán, väčšinu členov štatutárneho orgánu, väčšinu členov dozornej rady alebo iný riadiaci orgán, dozorný orgán alebo kontrolný orgán právnickej osoby, 3. iným spôsobom, ako je uvedené v prvom alebo druhom bode, ovláda právnickú osobu na základe inej skutočnosti má právo na hospodársky prospech najmenej 25% z jej podnikania alebo inej jej činnosti, b/ fyzickej osobe má právo na hospodársky prospech najmenej 25% z jej podnikania alebo inej jej činnosti, c/ združení majetku 1. je príjemcom najmenej 25% prostriedkov, ktoré poskytuje združenie majetku, ak boli určení budúci príjemcovia týchto prostriedkov, 2. patrí do okruhu osôb, v prospech ktorých sa zakladá alebo pôsobí združenie majetku, ak neboli určení budúci príjemcovia prostriedkov združenia majetku, 3. je zakladateľom združenia majetku alebo ak je zakladateľom právnická osoba, tak fyzická osoba podľa písm. a/, 4. má právo vymenovať, inak ustanoviť alebo odvolať štatutárny orgán, väčšinu členov štatutárneho orgánu, väčšinu členov dozornej rady alebo iný riadiaci orgán, dozorný orgán alebo kontrolný orgán združenia majetku. 65. Ak právnická právnická osoba podľa odseku 1 písm. a/ je emitentom cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu, ktorý podlieha požiadavkám na uverejňovanie informácií podľa osobitného predpisu, rovnocenného právneho predpisu členského štátu alebo rovnocenných medzinárodných noriem, za konečného užívateľa výhod sa považujú členovia štatutárneho orgánu emitenta cenných papierov podľa tohto odseku. 66. Ak žiadna fyzická osoba nespĺňa kritériá uvedené v odseku 1, zapisujú sa do registra konečných užívateľov výhod u tejto osoby všetci členovia štatutárneho orgánu osoby, ktorá sa na podnikaní, riadení alebo kontrole tejto osoby podieľa spôsobom podľa odseku 1. Ak žiadna fyzická osoba nespĺňa kritériá podľa prvej vety, zapisujú sa do registra konečných užívateľov výhod u tejto osoby všetci členovia jej štatutárneho orgánu. 67. Za konečného užívateľa výhod sa považujú aj fyzické osoby, ak ich nie je viac ako desať, ktoré jednotlivo nespĺňajú kritériá uvedené v odseku 1, avšak na základe spoločného postupu sa môžu na podnikaní, riadení alebo kontrole osoby podieľať v obdobnom rozsahu ako fyzická osoba, ktorá kritériá uvedené v odseku 1 spĺňa. 68. Podľa § 160 ods. 1 ZVO, úrad vykoná zápis do registra konečných užívateľov výhod na základe žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby ozápis do registra konečných užívateľov výhod, ktorá obsahuje a/ údaje podľa § 153 ods. 1 písm. a/, b/, d/ až f/ a i/, b/ zoznam konečných užívateľov výhod v rozsahu meno, priezvisko, adresa pobytu, štátna príslušnosť, dátum narodenia konečného užívateľa výhod s uvedením odseku, písmena a bodu ustanovenia § 11, na základe ktorého bol konečný užívateľ výhod určený a udaj, či konečný užívateľ výhod je verejným funkcionárom. 69. Podľa § 160 ods. 2, 4 ZVO, prílohou k žiadosti o zápis do registra konečných užívateľov výhod je a/ doklad o oprávnení dodávať tovar, uskutočňovať stavebné práce alebo poskytovať služby, b/ čestné vyhlásenie, že konečný užívateľ výhod nebol právoplatne odsúdený za trestný čin korupcie, trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev, trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti, trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, trestný čin založenia, zosnovania alebo podporovania teroristickej skupiny, trestný čin terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme, trestný čin obchodovania s ľuďmi, trestný čin, ktorého skutková podstata súvisí s podnikaním alebo trestný čin machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe. 70. Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej konečný užívateľ výhod je zapísaný v registri konečných užívateľov výhod, je povinná na žiadosť predložiť úradu doklady a dokumenty preukazujúce pravdivosť a úplnosť údajov a informácií uvedených v čestných vyhláseniach podľa odseku 2 a zapísaných v registri konečných užívateľov výhod, a to v lehote určenej úradom, ktorá nesmie byť kratšia ako 30 dní. 71. Podľa § 161 ods. 1, 2 ZVO, úrad môže z vlastného podnetu alebo na základe kvalifikovaného podnetu požiadať o súčinnosť pri identifikácii konečného užívateľa výhod zapísaného v registri konečných užívateľov výhod iný orgán verejnej moci alebo povinnú osobu. Dožiadaný orgán verejnej moci má právo odoprieť poskytnutie požadovanej súčinnosti, ak by v súvislosti s jej poskytnutím došlo k porušeniu povinnosti uloženej zákonom, právne záväzným aktom Európskej únie alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. 72. Povinná osoba je povinná poskytnúť úradu doklady, informácie alebo údaje o identifikácii konečného užívateľa výhod svojho klienta, a to v lehote určenej úradom. 73. Podľa § 182 ods. 3 písm. h/ ZVO, úrad uloží fyzickej osobe alebo právnickej osobe pokutu od 1 000 eur do 100 000 eur, ak nesplnila niektorú z povinností podľa § 160 ods. 4, § 160 ods. 5 alebo § 161 ods. 2. 74. Podľa § 182 ods. 4 ZVO, pri ukladaní pokuty podľa odsekov 2 a 3 úrad prihliada najmä na povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti. Ak sa verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ v jednom verejnom obstarávaní dopustí viacerých správnych deliktov, úrad uloží pokutu len za ten správny delikt, za ktorý možno uložiť najvyššiu pokutu; tým nie je dotknuté uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. b/. 75. Podľa § 187a ods. 2 ZVO, v konaní začatom pred 1. februárom 2017, ktoré nebolo právoplatne skončené, sa postupuje podľa právnych predpisov účinných do 31. januára 2017; na tento účel úrad využíva údaje z registra konečných užívateľov výhod vedených podľa predpisov účinných do 31. januára 2017. 76. Podľa § 185 ods. 1, 2 ZVO, všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na konania podľa tohto zákona, okrem konania podľa § 151, § 154, § 156 ods. 6, § 158 ods. 2 prvej vety, § 182 a o proteste prokurátora. 77. Na konanie podľa § 169 ods. 1 až 4, § 177 až 179a sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak, pričom sa nepoužijú § 14, § 18, § 19, § 23, § 28 až 30, § 32 ods. 1, § 36, § 49, § 50, § 60 a § 71 až 80 všeobecného predpisu o správnom konaní. VIII. Posúdenie veci správnym súdom 78. Úlohou správneho súdu v danej právnej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo spisu: XXXX-L. zo dňa 20.03.2017, ktorým zamietol rozklad žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu číslo záznamu: 167909/2016, číslo spisu: XXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 03.01.2017 o uložení pokuty vo výške XX.XXX,- eur tak, ako je to uvedené v bode 10 rozsudku. Žalobcovi bola uložená pokuta podľa § 182 ods. 3 písm. h/ ZVO za porušenie povinnosti podľa § 160 ods. 4 ZVO, že žalovanému nepredložil doklady, na ktoré bol vyzvaný prvostupňovým orgánom žiadosťami zo dňa 01.07.2016 a 10.10.2016. 79. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva ide. 80. Pojem správny delikt nie je v slovenskom práve zadefinovaný. Ide o početnú skupinu činov, ktoré majú spoločné, že ide o protiprávne konanie, ktorého znaky sú uvedené v zákone, za ktoré orgán verejnej správy, resp. správny orgán ukladá sankcie ustanovené administratívno-právnou formou. Je nepochybné, že právna teória v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie rozoznáva trestné činy, priestupky, iné správne delikty, v ďalšej špecifikácii ešte správne disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti, vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných správnych deliktoch a disciplinárnych deliktoch ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť. Formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúcemu zaradeniu medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, či už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov (rozsudky ESĽP vo veci Öztürk proti Nemeckej spolkovej republike z 21. februára 1984, č. sťažnosti 8544/79, Escoubet proti Belgicku, z 28. októbra 1999, č. sťažnosti 26780/95, Zolotukhin proti Rusku z 10. februára 2009, č. sťažnosti 14939/03). 81. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 82. Podľa čl. 49 Ústavy SR, len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným činom a aký trest, prípadne iné ujmy na právach alebo majetku možno uložiť za jeho spáchanie. 83. Podľa čl. 50 ods. 6 Ústavy SR, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je pre páchateľa priaznivejší. 84. Podľa zásady č. 2 bod 2. Odporúčania Výboru ministrov Rady Európy č. R (91)1, ak po spáchaní činu nadobudli účinnosť menej represívne sankcie, mali by sa uplatniť tak, aby to bolo výhodné pre osobu, o uložení sankcie proti ktorej správny orgán rozhoduje. 85. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 86. V oblasti administratívneho trestania a ukladania správnych sankcií princíp legality zaväzuje správne orgány, aby dôsledne dodržiavali premisu, že nikto nebude potrestaný inak, ako z dôvodu a spôsobom, ktorý stanovuje platný zákon. 87. Administratívne trestanie má trestnoprávny charakter i podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Preto pri absencii procesného predpisu, ktorý by upravoval zásady správneho trestania, treba vychádzať z Ústavy SR (čl. 50) a analogicky aj z Trestného zákona, pričom v administratívnom trestaní treba rešpektovať aj odporúčanie Rady Európy (91) z 13.02.1991, podľa ktorého pre ukladanie administratívnych sankcií platia zásady ukladania trestných s tým, že správny (administratívny) postih protiprávneho chovania možno uplatniť len v primeranej lehote. 88. Trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) má podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Je preto nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v Trestnom zákone a Trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť, čo napokon vyplýva aj zo zásady č. 6 Odporúčania o správnych sankciách, podľa ktorej je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle Rezolúcie (77)31 aj pevne zavedené záruky v trestnom konaní. 89. Účelom deliktuálneho konania vo všeobecnosti je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu deliktu (priestupku, či iného správneho deliktu), kto ho spáchal a akú sankciu je potrebné páchateľovi uložiť. Orgány prejednávajúce správne delikty sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak, aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci, pričom pochybnosti o spáchanom skutku sa v deliktuálnom konaní vykladajú v prospech obvineného. Objasniť správny delikt znamená okrem iného spoľahlivo zistiť a ustáliť všetky jeho typové znaky, teda znaky skutkovej podstaty správneho deliktu, medzi ktoré patrí aj jeho subjektívna stránka. Definičným znakom správneho deliktu je konanie, protiprávnosť, sankcionovateľnosť, zodpovedná osoba, zavinenie - okrem prípadov konštrukcie zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie, ustanovenie znakov deliktu priamo zákonom. 90. Správny súd poukazuje na to, že dňom 01.02.2017 nadobudol účinnosť zákon č. 315/2016 Z.z. o registri partnerov verejného sektora, ktorý v čl. XXII zrušil znenie § 11 ZVO (v znení účinnom do 31.01.2017), ustanovenie § 160 ods. 4 ZVO a aj § 182 ods. 3 písm. h/ ZVO. Sankcie v zákone č. 315/2016 Z.z. sú upravené v § 13, ktorý v novej právnej úprave konanie, za ktoré bol žalobca sankcionovaný žalovaným, nepovažuje sa za správny delikt. 91. Je potrebné súhlasiť s tvrdení žalobcu, keď poukázal na právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/51/201, 1cit.: „Podľa čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný a neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Trestnoprávna zásada aplikácie neskoršieho zákona, ak je pre páchateľa priaznivejší ustanovená v citovanom článku 50 ods. 6 ústavy sa vzťahuje na všetky delikty verejného práva, teda aj na ukladanie sankcií za porušenie povinností vo vzťahoch chránených správnym právom. Z uvedeného vyplýva, že trestnoprávna zásada aplikácie neskoršieho zákona, ak je pre páchateľa priaznivejší, sa vzťahu je aj na správne delikty, a to aj v prípade, ak to zákon výslovne neustanovuje, keďže povinnosť aplikácie tejto zásady vyplýva priamo z Ústavy (pozri k tomu bližšie napr. rozsudok najvyššieho súdu vo veci Januch v. Colné riaditeľstvo SR z 24.04.2008 - ASPI JNS).“ 92. K tvrdeniu žalovaného uvedené v bode 37 rozsudku správny súd uvádza, že sa s ňou nemôže stotožniť, pretože v ustanovenia § 12 a § 13 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z.z. neupravujú povinnosť poskytnúť doklady a dokumenty preukazujúce pravdivosť a úplnosť údajov a informácií uvedených v čestných vyhláseniach na žiadosť žalovaného, tak ako je to uvedené v § 160 ods. 4 ZVO alebo upresňujú a dopĺňajú úpravu § 161 a 162 ZVO v znení účinnom do 31.01.2017. 93. V zákone č. 315/2016 Z.z. už neexistuje uloženie sankcie podľa § 182 ods. 3 písm. h/ ZVO ( úrad uloží fyzickej osobe alebo právnickej osobe pokutu od 1 000 eur do 100 000 eur, ak nesplnila niektorú z povinností podľa § 160 ods. 4, § 160 ods. 5 alebo § 161 ods. 2) a tak ani neexistuje zákonom uložená povinnosť za nesplnenie niektorej z povinností podľa § 160 ods. 4 ZVO. 94. Správny súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR vo veci sp. zn. III. ÚS 120/2010 z 12.05.2010 (R 22/2010 Zb. ÚS), v zmysle ktorého každý má právo na rozhodnutie podľa relevantnej právnej normy a ak došlo k zmene právnej úpravy, všeobecný súd musí na túto skutočnosť reagovať, preto nebolo možné ponechať bez povšimnutia, že právna úprava účinná od 01.02.2017 neobsahuje ustanovenia, ktoré by umožňovali sankcionovať žalobcu za nepredloženie dokladov, ktoré žalovaný od žalobcu vyžadoval v žiadostiach zo dňa 01.07.2016 a 10.10.2016. Ide teda o úpravu zjavne výhodnejšiu pre subjekt, ktorý sa mal dopustiť správneho deliktu, a použiteľnú aj na možné uloženie sankcie tomuto subjektu, hoci by sa deliktu dopustil pred nadobudnutím jej účinnosti, a to s poukazom na znenie čl. 50 ods. 6 Ústavy SR . Podľa ustáleného názoru najvyššieho súdu, zásada určená uvedeným článkom ústavy sa vzťahuje na všetky delikty verejného práva, teda aj na ukladanie sankcií za porušenie povinností vo vzťahoch chránených správnym právom. 95. Uloženie sankcie v uvedenej veci takto potom zjavne nezodpovedá platnej právnej úprave a je podľa názoru správneho súdu v rozpore s čl. 1 a čl. 50 ods. 6 ústavy. Podľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie zákonov musí byť v súlade s ústavou, v danom prípade s čl. 1 ods. 1 a čl. 50 ods. 6 ústavy. Právna istota a spravodlivosť, ako princíp materiálneho právneho štátu podľa názoru správneho súdu nepripúšťajú v individuálnych prípadoch aplikovanie sankcií, ktoré sú zjavne neproporcionálne a neprimerané povahe skutku a jeho dôsledkom, a to ani vtedy, ak zákonodarca v záujme generálnej prevencie chcel prísnosťou a výlučnosťou výšky sankcie bez úpravy kritérií jej uloženia, chrániť verejný záujem. Správny súd však pri ukladaní sankcie je povinný vychádzať z princípu prísnej individuálnej zodpovednosti za skutok, ktorý má svoju mieru závažnosti a dôsledkov. Nijaký právny poriadok nemôže regulovať všetky situácie, ktoré môžu nastať pri uplatňovaní právnej úpravy. Každý právny poriadok sa môže uplatniť vo všetkých prípadoch iba vtedy, ak sa právna úprava dotvorí výkladom práva. Základom výkladu práva v právnom štáte je zdravý rozum. K dôležitým materiálnym znakom právneho štátu je existencia kritérií, podľa ktorých sa vysvetľuje a uplatňuje každá právna norma (pozri: Drgonec J.: Ústava Slovenskej republiky - Komentár, Heuréka 2004, str. 57-58). 96. Správny súd je v konaní podľa čl. 46 ods. 2 ústavy pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy zodpovedný za to, že preskúma zákonnosť uloženej sankcie na základe týchto princípov. 97. V danom prípade správny súd dospel k záveru, že žalovaný nerozhodol správne a jeho rozhodnutie bolo potrebné podľa § 194 v spojení s § 191 ods. 1 písm. a/ SSP zrušiť. Nakoľko však zákon č. 315/2016 Z.z. účinný od 01.02.2017 už vo svojich ustanoveniach neumožňuje uloženie pokuty za nesplnila niektorú z povinností podľa § 160 ods. 4 ZVO (fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej konečný užívateľ výhod je zapísaný v registri konečných užívateľov výhod, je povinná na žiadosť predložiť úradu doklady a dokumenty preukazujúce pravdivosť a úplnosť údajov a informácií uvedených v čestných vyhláseniach podľa odseku 2 a zapísaných v registri konečných užívateľov výhod, a to v lehote určenej úradom, ktorá nesmie byť kratšia ako 30 dní). V danom prípade správny súd dospel k záveru, že žalovaný nerozhodol správne a jeho rozhodnutie bolo potrebné podľa § 194 v spojení s § 191 ods. 1písm. a/ SSP zrušiť. 98. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak by orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu (§ 191 ods. 6 SSP). 99. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 100. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).