Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/117/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200842 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017200842.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeanette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka PhD., v právnej veci žalobcu: V.. L. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. X/XX, E. nad K., proti žalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, so sídlom Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/009565/2017-23 zo dňa 22.03.2017, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutie správneho orgánu 1. Minister financií Slovenskej republiky rozhodnutím č. MF/009565/2017-23 zo dňa 22.03.2017 podľa § 232 ods. 4 zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení zákona č. 258/2005 Z. z. zamietol rozklad JUDr. L. N. (žalobca) a potvrdil rozhodnutie ministra financií Slovenskej republiky č. MF/7983/2017-75 zo dňa 26.01.2017, ktorým minister financií Slovenskej republiky nevyhovel žiadosti menovaného o poskytnutie nevyčerpanej náhrady na obnovu naturálnych náležitostí vo forme peňažného plnenia, ktorá ku dňu 31.05.2008 predstavovala výšku X.XXX,XX € spolu s úrokom z omeškania vo výške 17 % ročne, a to od 01.06.2008 do zaplatenia. 2. Predmetné rozhodnutie bolo odôvodnené predovšetkým tým, že ako vyplýva z prvostupňového rozhodnutia - v čase skončenia služobného pomeru účastníka konania dňom 31.12.2011, na základe jeho žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru podľa § 182 zákona č. 200/1998 Z. z. zo dňa 21.12.2011, ako i v čase podania žiadosti účastníkom konania o poskytnutie nevyčerpanej náhrady na obnovu naturálnych náležitostí v sume X.XXX,XX € dňa 13.02.2012, a tiež v čase vydania prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu o nepriznaní náhrady na obnovu naturálnych náležitostí dňa 12.08.2013 - bolo platné a účinné ustanovenie § 121 ods. 13 zákona č. 200/1998 Z. z. v znení novely zákona č. 166/2008 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa vtedy platného a účinného znenia § 121 ods. 13 zákona č. 200/1998 Z. z., colníkovi, u ktorého bolo rozhodnuté o skončení jeho služobného pomeru alebo ktorý požiadal o uvoľnenie zo služobného pomeru, nepatrí náhrada na obnovu naturálnych náležitostí podľa odsekov 5 až 7 a nárok na nevyčerpanú náhradu na obnovu naturálnych náležitostí takémuto colníkovi zaniká. Zákon č. 166/2008 Z. z. neobsahuje žiadne intertemporálne ustanovenie, podľa ktorého by sa § 121 ods. 13 zákona č. 200/1998 Z. z. nemal použiť aj na nároky na obnovu naturálnych náležitostí, ktoré vznikli podľa predchádzajúceho predpisu. Rovnako zákon č. 166/2008 Z. z. neobsahuje ustanovenie, podľa ktorého by sa zánik nárokov vzniknutých do jeho účinnosti, t. j. do 31.05.2008 mal riadiť predchádzajúcim predpisom. 3. Žalovaný ďalej dôvodil, že takto nedochádza k retroaktívnej pôsobnosti právnej normy. Je nepochybné, že nárok účastníka konania na čerpanie poskytnutého nepeňažného plnenia zanikol na základe právnej skutočnosti, s ktorou zákon č. 200/1998 Z. z. v § 121 ods. 13 spojil zánik, a ktorou je žiadosť účastníka konania o uvoľnenie zo služobného pomeru. K námietke účastníka konania, že vždy žiadal o poskytnutie peňažného plnenia a k otázke či bol vôbec povinný formálne uplatňovať svoj zákonný nárok alebo či z ustanovenia § 121 ods. 6 zákona č. 200/1998 Z. z. platného a účinného do 31.05.2008 nevyplývala táto povinnosť ex lege priamo služobnému úradu odvolací orgán uviedol, že účastník konania dňa 13.02.2012 písomne požiadal o poskytnutie nevyčerpanej náhrady na obnovu naturálnych náležitostí vo forme peňažného plnenia. V žiadosti sa opieral o § 121 ods. 6 zákona č. 200/1998 Z. z. v znení účinnom do 31.05.2008, podľa ktorého po uplynutí prvého roku služobného pomeru patri colníkovi, ktorý vykonáva štátnu službu v služobnej rovnošate, na obnovu naturálnych náležitostí každý rok náhrada formou nepeňažného plnenia alebo peňažného plnenia vo výške 40 % ceny služobnej rovnošaty a jej súčastí. Zo znenia § 121 ods. 6 zákona č. 200/1998 Z. z. v znení účinnom do 31.05.2008 vyplýva, že služobný úrad mal možnosť voľby medzi nepeňažným a peňažným plnením. Účastníkovi konania bola poskytnutá náhrada formou nepeňažného plnenia. Nepeňažné plnenie sa poskytuje formou tzv. bodov, ktorých počet pridelený colníkovi reprezentuje 40 % ceny služobnej rovnošaty a jej súčastí, pričom tieto body boli účastníkovi konania riadne pridelené. Za pridelené body colník môže požiadať podľa vlastného uváženia o také súčasti služobnej rovnošaty, ktorých zaobstaranie alebo obnovu považuje za potrebnú. V tejto súvislosti žalovaný zdôraznil, že zákon nepriznáva colníkovi nárok na konkrétne súčasti služobnej rovnošaty. Zároveň neupravuje ani zmenu formy poskytnutého nepeňažného plnenia na plnenie peňažné, ak konkrétna súčasť služobnej rovnošaty, ktorá je predmetom požiadavky colníka adresovanej služobnému úradu, nie je v danom momente dostupná. Účelom poskytovania náhrady (či už formou nepeňažného alebo peňažného plnenia) je práve obnova naturálnych náležitostí. 4. Žalovaný zastával názor, že účelom poskytovania naturálnych náležitostí, t. j. služobnej rovnošaty a jej súčasti, osobných ochranných pracovných prostriedkov a ďalšieho materiálu podľa § 121 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z. z., je vytvoriť colníkovi náležité podmienky na výkon štátnej služby. Je nesporné, že v prípade skončenia štátnej služby colníka tento účel zaniká a nemôže byť viac dosiahnutý priznaním náhrady na obnovu naturálnych náležitostí, bez ohľadu na to, či vo forme peňažného príspevku alebo nepeňažného plnenia. Z tohto dôvodu zákon č. 200/1998 Z. z. zároveň neustanovuje v súvislosti so skončením služobného pomeru colníka možnosť peňažnej kompenzácie za nevyčerpané náhrady na obnovu naturálnych náležitostí, ale práve naopak, ustanovuje zánik nároku na nevyčerpané náhrady na obnovu naturálnych náležitostí, ktorý spája s rozhodnutím o skončení služobného pomeru colníka alebo s podaním žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru colníka. S námietkou účastníka konania, že odpoveď Colného úradu Banská Bystrica na žiadosť účastníka konania o sprístupnenie informácie zo dňa 12. 01. 2011 týkajúca sa zostatku nevyčerpaných naturálnych náležitostí je prejavom vôle smerujúcim k uznaniu práva podľa § 244 ods. 5 zákona č. 200/1998 Z. z. zo strany Colného úradu Banská Bystrica sa odvolací orgán, rovnako ako prvostupňový orgán v odôvodnení rozkladom napadnutého rozhodnutia ministra nestotožnil a dodal, že Colný úrad Banská Bystrica predmetným úkonom len sprístupnil účastníkovi konania požadovanú informáciu v súlade so zákonom č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov. V prípade sprístupnenia informácie nejde o právny úkon smerujúci k uznaniu práva, iba k naplneniu práva iného - na prístup k informáciám. Odvolací orgán opätovne poukázal na názor Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý svojím prvostupňovým súdnym rozhodnutím konštatoval, že nezistil nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia odpovede na žiadosť o sprístupnenie informácií a že prvostupňový správny orgán správne aplikoval na svoje prvostupňové rozhodnutie platný a účinný právny predpis (24S/300/2013, str. 10). V odvolacom konaní sa aj Najvyšší súd SR v celom rozsahu, a teda aj v tejto časti stotožnil s odôvodnením prvostupňového súdneho rozhodnutia (2SŽO/80/2014, str. 5). II. žaloba a námietky 5. V žalobe žalobca uviedol, že bol v služobnom pomere podľa zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov v platnom znení vo vzťahu k Finančnému riaditeľstvu SR (právny nástupca Colného riaditeľstva SR, colných úradov, Daňového riaditeľstva SR a Colného kriminálneho úradu) od 01.05.1993 do 31.12.2011. Požiadal FR SR (v relevantnom čase Colný úrad Banská Bystrica) v súlade s ust. § 14 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, listom zo dňa 21.12.2010 o sprístupnenie informácie - o výške zostatku nevyčerpaných naturálnych náležitostí ku dňu 31.05.2008 a zároveň o poskytnutie informácie vo forme overených fotokópii objednávok naturálnych náležitostí žalobcu na roky 2005, 2006, 2007, 2008, 2009, 2010 spolu údajmi o nevyčerpanej hodnote nepeňažného plnenia, a to v mene € za každý jednotlivý rok samostatne. FR SR (v relevantnom čase Colný úrad Banská Bystrica) listom označeným ako „Žiadosť o sprístupnenie informácie v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám- odpoveď zn. 780/2011/5137 zo dňa 12.01.2011, oznámil žalobcovi, že ku dňu 31.05.2008, eviduje zostatok nevyčerpaných naturálnych náležitostí voči žalobcovi vo výške X.XXX,XX. € a poskytol mu fotokópie požadovaných podaní (objednávok naturálnych náležitostí na roky 2005, 2006, 2007, 2008, 2009, 2010). V zmysle ust. § 223 zákona č. 200/1998 Z. z. v spojení s ust. § 121 ods. 6 zákona č. 200/1998 Z. z. v znení platnom a účinnom do 31.05.2008 - žalobca dňa 13.02.2012, písomne požiadal o poskytnutie nevyčerpanej j náhrady na obnovu naturálnych náležitostí vo forme peňažného plnenia, ktorá ku dňu 31.05.2008 predstavovala i výšku X.XXX,XX €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 17 % ročne, a to od 01.06.2008 do zaplatenia podľa ust. st. § 246 ods. 13 zákona č. 200/1998 Z. z. v znení platnom a účinnom do 31.05.2008. Svoju žiadosť žalobca riadne odôvodnil, pričom v závere upozornil FR SR na ust. § 246 ods. 4 zákona č. 200/1998 Z. z., podľa ktorého „ak nie je lehota na uspokojenie práva ustanovená právnym predpisom alebo určená v rozhodnutí, musí sa právo uspokojiť do troch dní odo dňa, keď o uspokojenie oprávnený účastník požiadal.“ Žalobca FR SR taktiež explicitne požiadal, aby ďalší postup FR SR bol vedený dôsledne v súlade s ust. § 220 a nasl. zákona č. 200/1998 Z. z. najmä s prihliadnutím na ust. § 225 citovaného zákona. Podľa názoru žalobcu FR SR nerešpektoval kogentné ustanovenia zákona č. 200/1998 Z. z. uvedené v jeho dvanástej časti označenej ako „Konanie vo veciach služobného pomeru“, ktorá upravuje konanie vo veciach služobného pomeru, vo veci samej nevydal rozhodnutie, ale žalobcovi právnym úkonom označeným ako „Odpoveď na žiadosť" zn. 9005137/1/769910/2012, zo dňa 03.04.2012, zaslal nasledovnú odpoveď: „Colný úrad Banská Bystrica v odpovedi zo dňa 12.01.2011 výslovne neuznal, že zaplatí dlh a nikde v texte neuviedol, že zaplatí svoj dlh ani že takýto dlh a v takejto výške uznáva, a nikde v texte nie je uvedený dôvod takéhoto dlhu a preto túto odpoveď nemožno považovať za „uznanie dlhu- záväzku" podľa Občianskeho zákonníka ako ani podľa zákona č. 200/1998 Z. z.“. 6. Žalobca sa domnieval, že napadnuté rozhodnutie žalovaného zákonom stanovené podmienky spĺňa len v rovine formálnej a deklaračnej. Preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie vydané žalovaným v prvom stupni jeho rozhodovacej činnosti podľa názoru žalobcu odporujú zákonu, pretože nevychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a nesprávneho právneho posúdenia prejednávanej veci. Žalovaný nezistil v súlade so zásadou materiálnej pravdy všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či budú v prospech alebo neprospech žalobcu. Zmysel konania vo veciach služobného pomeru a dôležitosť dodržania tak procedurálnych pravidiel ako aj hmotnoprávnych noriem, ktoré tvoria jeho súčasť je daná jeho predmetom. Podľa názoru žalobcu, konanie vo veciach služobného pomeru upravené v ust. § 220 a nasl. zákona č. 200/1998 Z. z. má na rozdiel od občiansko-právnej úpravy prísne formálny charakter a sleduje výlučne jediný cieľ a tým je zaistenie správnej aplikácie hmotného práva a predovšetkým skutočnosť, aby samotné rozhodnutie vo veci, ktorým sa zakladajú menia alebo zrušujú konkrétne práva a povinnosti colníka, ako aj colníka, ktorý skončil služobný pomer, bolo v súlade s hmotným právom. Služobný úrad plnenie svojich povinnosti týkajúcich sa poskytovania naturálnych náležitostí colníkom upravil vlastným interným predpisom. Týmto predpisom podrobne určil nielen spôsob, formu a obsah podania, ktorý mal žalobca, ako aj ostatní colníci dodržať v prípade uplatnenia nároku na poskytnutie naturálnych náležitostí, ale aj samotný spôsob ich poskytovania. Podľa názoru žalobcu sa žalovaný dostatočne nevyporiadal s námietkou, ktorá smerovala proti pôvodnému tvrdeniu žalovaného, ktoré žalovaný uvádzal na str. 5 prvostupňového rozhodnutia a podľa ktorého „účastník konania svoj nárok počas trvania služobného pomeru colníka, ktorý sa skončil dňom 31.12.2011 neuplatnil." Všetky „objednávky“ na roky 2005, 2006, 2007, 2008, tak ako je vyššie uvedené, ktoré FR SR riadne evidoval a žalobcovi kópie aj poskytol, spĺňajú náležitosti podania podľa ust. § 223 zákona č. 200/1998 Z.z.. Ide totiž o podania, ktorých formu a náležitosti stanovil sám FR SR (v relevantnom čase Colný úrad Banská Bystrica), boli podané oprávnenému orgánu, v písomnej forme, je z nich zrejmé kto ich podáva, akej vecí sa týkajú a čo sa navrhuje. Objednávky na roky 2005, 2006, 2007, 2008 sú teda podľa názoru žalobcu celkom jasným a zrozumiteľným dôkazom, že svoje právo na poskytnutie naturálnych náležitostí si žalobca predpísaným spôsobom pravidelne uplatňoval ešte počas trvania služobného pomeru a dokonca za platnosti a účinnosti znenia ust. S 126 ods. 6 zákona č. 200/1998 Z. z. ku dňu 31.0S.2008. Žalovaný však neposudzoval podania (objednávky na roky 2005, 2006, 2007, 2008) žalobcu podľa obsahu tak, ako mu to ukladá ust. § 223 ods. 2 zákona č. 200/1998 Z. z., a to s prihliadnutím na ust. § 121 ods. 6 zákona č. 200/1998 Z.z. v znení platnom a účinnom do 31.05.2008. Žalobca konal v dobrej viere vo vtedy platný účinný právny predpis- zákon č. 200/1998 Z. z., pričom predpokladal, že jeho oprávnený nárok bude v celom rozsahu uspokojený. 7. Žalobca sa ďalej domnieval, že došlo k pochybeniu zo strany FR SR, keď namiesto neposkytnutého nepeňažného plnenia, neposkytol žalobcovi ani plnenie peňažné, tak ako mu to ukladalo ust. § 126 ods. 6 zákona č. 200/1998 Z. z. platný a účinný do 31.05.2008. Uvedené ustanovenie má podľa názoru žalobcu kogentný charakter, čo výrazne obmedzuje možnosť voľnej úvahy žalovaného pri poskytovaní naturálnych náležitostí. I samotný právny úkon označený ako „Žiadosť o sprístupnenie informácie“ zo dňa 21.12.2010 (podaný za trvania služobného pomeru žalobcu), obsahoval všetky náležitosti, z ktorých pri dôslednom rešpektovaní ust. § 223 ods. 2 zákona č. 200/1998 Z.z možno jednoznačne dovodiť zákonným spôsobom uplatňovaný nárok žalobcu, keďže v predposlednej vete podania bolo uvedené: „V tejto súvislosti žiadateľ dáva so pozornosti predovšetkým ust. § 121 Zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov v platnom znení, upravujúce nároky colníka na obnovu naturálnych náležitostí na každý kalendárny rok." Žalobca má za to, že i vo veciach služobného pomeru platí modifikovaná zásada „iura novit curia“ a že FR SR, ako orgán verejnej moci pozná právne predpisy a správne ich aplikuje. 8. Otázkou zásadného právneho významu podľa názoru žalobcu ostala tá skutočnosť, či žalobca bol vôbec povinný formálne uplatňovať svoj zákonný nárok prípadne či dokonca bol povinný uplatňovať osobitne nárok na nepeňažné plnenie a osobitne na peňažné plnenie tak, ako je to v prvostupňovom rozhodnutí žalovaného uvedené na str. 5 napadnutého rozhodnutia, alebo či z ust. § 121 ods. 6 zákona č. 200/1998 Z.z platný a účinný do 31.05.2008 nevyplývala táto povinnosť ex lege priamo žalovanému. Zákonná formulácia podľa citovaného ustanovenia patrí colníkovi “ naznačuje povinnosť oprávneného orgánu konať aj z vlastného podnetu a zákonom stanovené plnenie colníkovi poskytnúť. Odhliadnuc od skutočnosti, že žalobca dôsledne rešpektoval interné predpisy a každoročne požadoval plnenie prednostne nepeňažného charakteru (objednávky na roky 2005, 2006, 2007, 2008), zákon č. 200/1998 Z. z. mu v žiadnom svojom ustanovení neukladal povinnosť podať osobitnú žiadosť na poskytnutie peňažného plnenia z dôvodu neposkytnutia nepeňažného plnenia zo strany FR SR. Akýkoľvek prenos takejto povinnosti na žalobcu je podľa jeho názoru v rozpore so zmyslom a účelom zákona č. 200/1988 Z. z. Nemôže ísť teda na ťarchu žalobcu tá skutočnosť, že FR SR nesplnením svojich zákonných povinností zapríčinil právny stav, v ktorom sa žalobca domáha de facto od roku 2005 svojich práv a právom chránených záujmov. Do roku 2010 nemal žalobca preukázateľne žiadne informácie o možnom zostatku, ktorý by mal byť poukázaný v jeho prospech vo forme peňažného plnenia, nakoľko FR SR ho neoboznamoval so žiadnym vyúčtovaním za príslušný kalendárny rok. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v platnom znení, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Účastník konania sa domnieva, že len taký postup štátneho orgánu, ktorý zohľadňuje ústavné princípy citovaného ustanovenia čl. 2 ods. 2 Ústavy SR by bol naplnením princípu právnej istoty ako nedeliteľnej súčasti právneho štátu v zmysle čl. 1 Ústavy SR. 9. Z ust. § 121 zákona č. 200/1998 Z.z. síce explicitne nevyplýva, že v tomto prípade je potrebné vydať formálne rozhodnutie s predpísanými obsahovými a formálnymi náležitosťami, avšak ide o prípad tzv. pozitívnych rozhodnutí, keď sa účastníkovi konania v celom rozsahu vyhovie a keď je samotné rozhodnutie nahradené priamo poskytnutím požadovaného plnenia. Takéto riešenie je podľa názoru žalobcu odôvodnené procesnou ekonómiou. V prejednávanej veci by išlo zrejme o poskytnutie naturálnych náležitostí v potrebnom rozsahu alebo v prípade použitia ust. § 121 ods. 6 zákona č. 200/1998 Z. z. v znení platnom a účinnom do 31.05.2008 o poskytnutie peňažného plnenia, ako alternatívneho spôsobu uspokojenia zákonného nároku žalobcu. FR SR však neposkytlo žalobcovi peňažné plnenie na obnovu naturálnych náležitostí, hoci bol povinný tak urobiť, a to ex offo vo výplatnom termíne za prvý mesiac nasledujúceho kalendárneho roku potom, čo žalobcovi nebola poskytnutá náhrada naturálnych náležitostí vo forme nepeňažného plnenia. FR SR sa celou vecou začalo zaoberať až na základe žiadosti žalobcu zo dňa 13.02.2012. Nakoľko však išlo negatívny prípad, keď FR SR nepriznal právo žalobcovi na poskytnutie náhrady naturálnych náležitostí vo forme peňažného plnenia bol podľa názoru žalobcu povinný v predmetnej veci negatívne rozhodnutie vydať, čo s veľkým odstupom po opakovaných podaniach žalobcu času aj urobil. 10. V prípade novelizácie ust. § 121 zákona č. 200/1998 Z. z. teda aj prípadná absencia intertemporálnych ustanovení v zákone č. 166/2008 Z. z., nemôže ísť bez ďalšieho na ťarchu žalobcu. Žalobca tak ako to z vyššie uvedeného vyplýva, v pravidelných intervaloch každoročne písomne požiadal oprávnený orgán o poskytnutie naturálnych náležitostí v súlade s ust. § 223 zákona č. 200/1998 Z. z. Toto konanie teda zakaždým začalo z podnetu žalobcu podľa ust. § 224 zákona č. 200/1998 Z. z. pričom ale FR SR v rozpore s citovaným ustanovením požadované plnenie poskytoval len sčasti alebo vôbec. O neposkytnutej časti plnenia nikdy nerozhodoval čiže neposkytnutá časť uplatneného nároku zostala každoročne právne nevyporiadaná. Tieto právne vzťahy tu teda reálne existovali a keďže ich FR SR aj relevantným spôsobom uznal, tak bez zavinenia žalobcu aj dodnes existujú, považoval žalobca za ústavne nekonformný výklad ust. § 121 ods. 6 zákona č. 200/1998 Z. z, ktorý by vznik právnych vzťahov a ako aj z nich vyplývajúce nároky ktoré vznikli do 31.05.2008, bol aplikovaný v neprospech žalobcu. I v napadnutom rozhodnutí žalovaného, rovnako ako i v predchádzajúcich rozhodnutiach FR sa rozhoduje o plnení nepeňažnom, o ktoré žalobca nikdy nepožiadal!! Právny základ, o ktorý sa napadnuté rozhodnutie žalovaného opiera, tvorí platné a účinné ust. § 121 zákona č. 200/1998 Z. z., ktoré vôbec neupravuje žalobcom uplatnené nároky. Ustanovenie § 121 ods. 5 a ods. 1 zákona č. 200/1998 Z. z. upravuje peňažné nároky, na ktoré žalobca nemal právo ani v čase, keď bol v služobnom pomere k FR SR a o ich plnenie teda ani požiadať nemohol a ods. 6 toho istého ustanovenia upravujúci náhrady na obnovu naturálnych náležitostí vo forme nepeňažného plnenia, o ktoré žalobca nikdy nepožiadal. Uvedenú skutočnosť žalobca opakovane namietal už v predchádzajúcich konaniach, ktoré viedlo FR SR, pričom žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí touto otázkou zaoberal len okrajovo. Žalobca mal za to, že uvedené ustanovenie upravuje nároky pri nevyčerpaných naturálnych náhradách vo forme nepeňažných plnení pre tam uvedený okruh colníkov. Žalobca dňa 13.02.2012 písomne požiadal o poskytnutie nevyčerpanej náhrady na obnovu naturálnych náležitostí vo forme peňažného plnenia, spolu s uvedením právnych predpisov na základe ktorých svoj nárok dovodzoval. 11. Peňažné plnenie, ktoré bolo uvedené v ust. § 121 ods. 6 zákona č. 200/1998 Z. z. v znení platnom a účinnom do 31.05.2008, malo byť len alternatívnym plnením, alebo akousi satisfakciou v prípade, že FR SR (v relevantnom čase Colný úrad Banská Bystrica) neposkytne colníkovi nepeňažné plnenie v príslušnom kalendárnom roku. Zákonodarca nepochybne favorizoval poskytnutie naturálnych náležitostí, ako nepeňažného plnenia v prospech colníka, pretože poskytovanie služobnej rovnošaty a jej súčastí, osobných ochranných pracovných prostriedkov a ďalšieho materiálu tvorí nevyhnutne základný predpoklad na riadny výkon štátnej služby. Podľa názoru žalobcu však ani poskytovanie peňažného plnenia nebolo použité v tomto ustanovení samoúčelné. Žalobca má za to, že malo ísť o kompenzáciu za neposkytnutie nepeňažného plnenia zo strany FR SR (v relevantnom čase Colný úrad Banská Bystrica), nakoľko samotná údržba a obnova služobnej rovnošaty a jej súčastí išla v tomto prípade na ťarchu colníka (žalobcu). Obdobnú právnu úpravu obsahuje zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. S odvolaním sa na logický výklad vyššie citovaných ustanovení, ako aj zmysel a účel zákona č. 200/1998 Z.z. zotrváva žalobca i naďalej na svojom pôvodnom názore, že jedným zo základných princípov právneho štátu je princíp právnej istoty. Tento princíp je vyjadrený viacerými predpokladmi. Do tejto skupiny patrí predpoklad ochrany dobromyseľne nadobudnutých práv. Ochrana v dobrej viere nadobudnutých práv je na ústavnej úrovni chránená princípom právnej istoty, ktorý je jedným z princípov právneho štátu (nález súdu sp. zn. PL. ÚS 16/95) a vyplýva z čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, (nález súdu sp. zn. PL. ÚS 36/95). 12. Žalobca mal za to, že zachovanie princípu zákazu retroaktivity vychádza z požiadaviek materiálneho právneho štátu. Predmetný princíp zaraďuje náuka k tzv. „všeobecným“ princípom platným bez ohľadu na právne odvetvie, v rámci ktorého sa realizuje právny vzťah. V materiálnom právnom štáte je vylúčené, aby sa prostredníctvom úkonov vykonávateľa verejnej moci vytvárali podmienky obmedzujúce dostupnosť práva priznaného ústavou, zákonom alebo iným všeobecne záväzným právnym predpisom. Ani Minister financií SR, ako vykonávateľ verejnej moci nemôže individuálnym právnym aktom založiť, zmeniť alebo zrušiť dobromyseľne nadobudnuté práva žalobcu a priznať tak použitej právnej norme (ust. § 121) retroaktívny účinok. Takýmto aktom aplikácie práva by vylúčil žalobcu spod ochrany ústavou a medzinárodnými zmluvami garantovaných práv a slobôd. V slovenskom právnom poriadku je priama retroaktivita zakázaná. Napriek tvrdeniu, žalovaného, že uplatňovaný právny nárok žalobcu zanikol skončením jeho služobného pomeru podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie žalovaného uvedené právne zásady nerešpektuje, nakoľko svojim obsahom nezakladá právne následky do budúcnosti, ale práve naopak do minulosti. Napadnuté rozhodnutie totiž popiera existenciu právnych skutočností, na základe ktorých prejednávaný nárok na peňažné plnenie žalobcu vznikol. Zákonom č. 166/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 200/1998 Z. z. s účinnosťou od 01.06.2008 došlo okrem iného i k zmene práv a povinnosti na strane žalobcu vo vzťahu k FR SR pri poskytovaní naturálnych náležitostí, tak ako je to uvedené v ust. § 121 citovaného zákona. Novelou zákona bol do budúcnosti modifikovaný spôsob poskytovania náhrad na obnovu naturálnych náležitostí, keď jej účinnosťou zanikla povinnosť FR SR poskytnúť žalobcovi náhradu na obnovu naturálnych náležitostí vo forme alternatívneho peňažného plnenia v prípade, keď neposkytol žalobcovi takúto náhradu vo forme nepeňažného plnenia. V predmetnej veci bolo teda zmenené pravidlo pochádzajúce z minulosti, ale nároky na ktoré mal žalobca do nadobudnutia účinnosti novely právo neboli zrušené a ani spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí žalovaného nezanikli. 13. Tvrdenie obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí žalovaného, podľa ktorého nárok žalobcu zanikol podľa ust. § 121 ods. 13 zákona č. 200/1998 Z.z. nemá oporu v zákone č. 200/1998 Z. z. Predmetné ustanovenie spája zánik nároku výhradne v súvislosti s nepeňažným plnením, ktoré má byť poskytované colníkovi podľa ust. § 121 zákona č. 200/1998 Z. z. po jeho novelizácii od 01.06.2008. Bolo by nelogické, keby sa colník po skončení služobného pomeru domáhal poskytnutia služobnej rovnošaty alebo jej súčasti a zrejme ešte nelogickejšie, keby mu FR SR takéto nepeňažné plnenie poskytol. Ako však žalobca neustále opakoval, domáhal sa uspokojenia nároku na plnenie peňažné. Ide o neuspokojený záväzok FR SR (v relevantnom čase Colný úrad Banská Bystrica) voči žalobcovi, ktorý vznikol podľa ust. § 121 ods. 6 zákon č. 200/1998 Z. z. v znení platnom a účinnom do 31.05.2008. Nakoľko záväzok vznikol ku dňu 31.05.2008 aj právny režim jeho zániku sa môže spravovať jedine právnym predpisom platným účinným ku dňu 31.05.2008. Tento záväzok mohol teda zaniknúť len podľa zákona č. 200/1998 Z. z. v znení platnom a účinnom do 31.05.2008, konkrétne podľa ust. § 244 ods. 1 (premlčaním) alebo podľa ust. § 246 ods. 1 (uspokojením). Iný spôsob zániku tohto druhu práva vtedy platný a účinný zákon č. 200/1998 Z. z nepoznal. FR SR svoj záväzok platne uznalo čo do dôvodu a výšky v roku 2011, takže premlčanie neprichádza v tomto prípade do úvahy a jeho uspokojenie je predmetom tohto sporu. Absencia intertemporálnych noriem v zákone č. 166/2008, na ktoré poukazuje napadnuté rozhodnutie žalovaného je podľa názoru žalobcu vzhľadom na vyššie uvedené právne irelevantné. Za nepochybne nadobudnuté právo možno považovať aj jeho riadne uplatnený nárok na peňažné plnenie, ktoré bolo splatné podľa predchádzajúcej právnej úpravy (do 31.05.2008), a ktoré malo byť predmetom konania a rozhodovania. Napadnutým rozhodnutím došlo podľa názoru žalobcu k zásahu do takto uplatneného nároku, pričom takýto zásah žalobcu namietal už pôvodnom konaní. III. argumenty žalovaného 14. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním v ktorom uviedol, že podľa jeho názoru nedochádza k retroaktívnej pôsobnosti právnej normy. Je nepochybné, že nárok žalobcu na čerpanie poskytnutého nepeňažného plnenia zanikol na základe právnej skutočnosti, s ktorou zákon č. 200/1998 Z. z. v § 121 ods. 13 spojil zánik, a ktorou je žiadosť žalobcu o uvoľnenie zo služobného pomeru. K námietke žalobcu, že vždy žiadal o poskytnutie nepeňažného plnenia a k otázke či bol vôbec povinný formálne uplatňovať svoj zákonný nárok alebo či z ustanovenia § 121 ods. 6 zákona č. 200/1998 Z. z. platného a účinného do 31.05.2008 nevyplývala táto povinnosť ex lege priamo služobnému úradu uviedol, že žalobca dňa 13.02.2012 písomne požiadal o poskytnutie nevyčerpanej náhrady na obnovu naturálnych náležitostí vo forme peňažného plnenia. V žiadosti sa opieral o § 121 ods. 6 zákona č. 200/1998 Z. z. v znení účinnom do 31. 05.2008, podľa ktorého po uplynutí prvého roku služobného pomeru patrí colníkovi, ktorý vykonáva štátnu službu v služobnej rovnošate, na obnovu naturálnych náležitostí každý rok náhrada formou nepeňažného plnenia alebo peňažného plnenia vo výške 40 % ceny služobnej rovnošaty a jej súčastí. Zo znenia § 121 ods. 6 zákona č. 200/1998 Z. z. v znení účinnom do 31.05. 2008 vyplýva, že služobný úrad mal možnosť voľby medzi nepeňažným a peňažným plnením. Žalobcovi bola poskytnutá náhrada formou nepeňažného plnenia. Nepeňažné plnenie sa poskytuje formou tzv. bodov, ktorých počet pridelený colníkovi reprezentuje 40 % ceny služobnej rovnošaty a jej súčastí, pričom tieto body boli žalobcovi riadne pridelené. Za pridelené body colník môže požiadať podľa vlastného uváženia o také súčasti služobnej rovnošaty, ktorých zaobstaranie alebo obnovu považuje za potrebnú. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že zákon nepriznáva colníkovi nárok na konkrétne súčasti služobnej rovnošaty. Zároveň neupravuje ani zmenu formy poskytnutého nepeňažného plnenia na plnenie peňažné, ak konkrétna súčasť služobnej rovnošaty, ktorá je predmetom požiadavky colníka adresovanej služobnému úradu, nie je v danom momente dostupná. 15. Účelom poskytovania náhrady (či už formou nepeňažného alebo peňažného plnenia) je práve obnova naturálnych náležitostí, t. j. služobnej rovnošaty a jej súčastí, osobných ochranných pracovných prostriedkov a ďalšieho materiálu, teda podľa § 121 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z. z. vytvoriť colníkovi náležité podmienky na výkon štátnej služby. Je nesporné, že v prípade skončenia štátnej služby colníka tento účel zaniká a nemôže byť viac dosiahnutý priznaním náhrady na obnovu naturálnych náležitostí, bez ohľadu na plnenia (peňažné alebo nepeňažné). Z tohto dôvodu zákon č. 200/1998 Z. z. zároveň neustanovuje v súvislosti so skončením služobného pomeru colníka možnosť peňažnej kompenzácie za nevyčerpané náhrady na obnovu naturálnych náležitostí, ale práve naopak, ustanovuje zánik nároku na nevyčerpané náhrady na obnovu naturálnych náležitostí, ktorý spája s rozhodnutím o skončení služobného pomeru colníka alebo s podaním žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru colníka. S námietkou žalobcu, že odpoveď Colného úradu Banská Bystrica na žiadosť účastníka konania o sprístupnenie informácie zo dňa 12.01.2011 týkajúca sa zostatku nevyčerpaných naturálnych náležitostí je prejavom vôle smerujúcim k uznaniu práva podľa § 244 ods. 5 zákona č. 200/1998 Z. z. zo strany Colného úradu Banská Bystrica sa nestotožnil a uviedol, že Colný úrad Banská Bystrica predmetným úkonom len sprístupnil účastníkovi konania požadovanú informáciu v súlade so zákonom č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov. V prípade sprístupnenia informácie nejde o právny úkon smerujúci k uznaniu práva, iba k naplneniu práva iného - na prístup k informáciám. Žalobca podal svoju žiadosť po uplynutí premlčacej doby a žalovaný správne aplikoval na svoje rozhodnutia platný a účinný právny predpis a preto navrhuje, aby krajský súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Zároveň poukazujeme na názor Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý svojím prvostupňovým súdnym rozhodnutím konštatoval, že nezistil nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia odpovede na žiadosť o sprístupnenie informácií a že prvostupňový správny orgán správne aplikoval na svoje prvostupňové rozhodnutie platný a účinný právny predpis (24S/300/2013, str. 10). V odvolacom konaní sa aj Najvyšší súd SR v celom rozsahu, a teda aj v tejto časti stotožnil s odôvodnením prvostupňového súdneho rozhodnutia (2Sžo/80/2014, str. 5). Tu je nutné zdôrazniť, že vec bola hmotnoprávne posúdená už v rámci predošlého konania a rozhodnutie žalovaného bolo zrušené na základe procesnoprávneho nedostatku, ktorý bol odstránený. Vzhľadom na uvedené navrhol žalobu ako neopodstatnenú zamietnuť. IV. Verejné vyhlásenie rozsudku 16. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. Žalovaný v administratívnom konaní vydal v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutie, pričom jeho odôvodnenie bolo obdobné ako vyjadrenie k žalobe. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 491 ods. 1 SSP v spojení s § 9 ods. 1 SSP a § 246 ods. 1, rozhodol vo veci rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 20.03.2019, postupujúc podľa § 107 ods. 2 a § 137 ods. 4 SSP. V. Relevantné právne predpisy 17. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 18. Podľa § 121 ods. 6 zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov, v znení zákona účinnom od 01.06.2008, po uplynutí prvého roku služobného pomeru patrí colníkovi, ktorý vykonáva štátnu službu v služobnej rovnošate, na obnovu naturálnych náležitostí každý rok náhrada formou nepeňažného plnenia vo výške 40 % hodnoty služobnej rovnošaty a jej súčastí. 19. Podľa § 121 ods. 6 zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov, v znení zákona účinnom do 31.05.2008, po uplynutí prvého roku služobného pomeru patrí colníkovi, ktorý vykonáva štátnu službu v služobnej rovnošate, na obnovu naturálnych náležitostí každý rok náhrada formou nepeňažného plnenia alebo peňažného plnenia vo výške 40 % ceny služobnej rovnošaty a jej súčastí. 20. Podľa § 121 ods. 13 zákona č. 200/1998 Z. z., colníkovi, u ktorého bolo rozhodnuté o skončení jeho služobného pomeru alebo ktorý požiadal o uvoľnenie zo služobného pomeru, nepatrí náhrada na obnovu naturálnych náležitostí podľa odsekov 5 až 7 a nárok na nevyčerpanú náhradu na obnovu naturálnych náležitostí takémuto colníkovi zaniká. VI. Posúdenie veci správnym súdom 21. Právomoc a príslušnosť súdov v správnom súdnictve je primárne daná základným zákonom štátu - Ústavou, ktorá v článku 142 ods. 1 ustanovuje kompetenciu súdov preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Rovnako tak čl. 46 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého, kto tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach rozhodnutím orgánu verejnej správy, obrátiť sa na súd s cieľom preskúmania zákonnosti takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Ústava však zároveň splnomocňuje zákon na úpravu preskúmavacej kompetencie v rámci správneho súdnictva. Takýmto zákonom je Správny súdny poriadok. Správne súdnictvo predstavuje oblasť so samostatnou súdnou právomocou pre spory vyplývajúce z tzv. vertikálnych administratívnych právnych vzťahov. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky zákonom stanovené formálne i obsahové náležitosti a že ho vydal orgán na to príslušný, pričom postupoval v medziach zákonom stanoveného postupu. 22. Z administratívneho spisu súd zistil, že žalobca požiadal Colný úrad Banská Bystrica podľa ust. § 14 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení listom zo dňa 21.12.2010 o sprístupnenie informácie, o výške zostatku nevyčerpaných naturálnych náležitostí žalobcu ku dňu 31.05.2008 a zároveň o poskytnutie informácie vo forme overených fotokópii objednávok naturálnych náležitostí žalobcu na roky 2005, 2006, 2007, 2008, 2009, 2010 spolu údajmi o nevyčerpanej hodnote nepeňažného plnenia - za každý jednotlivý rok samostatne. Colný úrad Banská Bystrica listom označeným ako Žiadosť o sprístupnenie informácie v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám- odpoveď zn. 780/2011/5137 zo dňa 12.01.2011 oznámil žalobcovi, že ku dňu 31.05.2008, eviduje zostatok nevyčerpaných naturálnych náležitostí voči žalobcovi vo výške 1.975,70 €. Žalobca dňa 13.02.2012, písomne požiadal o poskytnutie nevyčerpanej j náhrady na obnovu naturálnych náležitostí vo forme peňažného plnenia. Riaditeľ Colného úradu Banská Bystrica rozhodol vo veci náhrady na obnovu naturálnych náležitostí písomným rozhodnutím zn. 1095137/1/384934/2013 zo dňa 12.08.2013 tak, že náhradu na obnovu naturálnych náležitostí žalobcovi nepriznal. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie dňa 22.08.2013. Žalovaný rozhodnutím generálneho riaditeľa sekcie colných úradov zn. 1010604/1/454472/2013 zo dňa 17.10.2013 odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalobca sa žalobou na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia FR SR zo dňa 03.12.2013 obrátil na Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý rozsudkom č. k. 24S/300/2013-25 zo dňa 06.05.2014, zrušil rozhodnutie FR SR č. 1010604/1/454472/2013 zo dňa 17.10.2013 spolu s rozhodnutím riaditeľa Colného úradu Banská Bystrica č. 1095137/1/384934/2013 zo dňa 12.08.2013 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Predmetný rozsudok potvrdil aj Najvyšší súd SR rozsudkom spis. zn. 2SŽo/80/2014 zo dňa 27.09.2016. V ďalšom konaní vo veci rozhodoval žalovaný rozhodnutím č. MF/009565/2017-23 zo dňa 22.03.2017 tak, že žalobcom uplatnený nárok v celom rozsahu zamietol a rozhodnutie č. MF/7983/2017-75 zo dňa 26.01.2017 potvrdil. 23. V prvom rade sa správny súd nestotožnil s námietkou žalobcu, že ak neuspokojený záväzok vznikol podľa ust. § 121 ods. 6 zákona č. 200/1998 Z. z. v znení účinnom do 31.05.2008, tak režim jeho zániku sa pri absencii intertemporálnych ustanovení môže spravovať jedine právnym predpisom platným a účinným do 31.05.2008. V nadväznosti na uvedené správny súd uvádza, že neprijal danú interpretačnú rovinu žalobcu a zastáva názor, že nakoľko zákon č. 200/1998 Z. z. neobsahoval žiadne intertemporálne ustanovenia, podľa ktorého by sa ust. § 121 ods. 13 zákona č. 200/1998 Z. z. nemalo použiť aj na nároky na obnovu naturálnych záležitostí, ktoré vznikli podľa predchádzajúceho predpisu - žalovaný správne aplikoval ustanovenie § 121 ods. 13 zákona č. 200/1998 Z. z., v zmysle ktorého „colníkovi, u ktorého bolo rozhodnuté o skončení jeho služobného pomeru alebo ktorý požiadal o uvoľnenie zo služobného pomeru, nepatrí náhrada na obnovu naturálnych náležitostí podľa odsekov 5 až 7 a nárok na nevyčerpanú náhradu na obnovu naturálnych náležitostí takémuto colníkovi zaniká“. Uvedený záver bol už vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 24S/300/2013-25 zo dňa 06.05.2014 24. Tu je na mieste nevyhnutné uviesť, že pri absencii intertemporálnych ustanovení zákona č. 200/1998 Z. z., t.j. keď jeho novela žiadne prechodné ustanovenia neobsahovala, bolo potrebné vychádzať pri riešení otázky, či v danom konaní použiť znenie staršieho právneho predpisu alebo nového- z tzv. derogačné pravidla. Z hľadiska právnej teórie derogačné pravidlá sú vlastne interpretačné pravidlá, pomocou ktorých orgán aplikujúci právo usúdi, že pri riešení konkrétnej veci neprihliadne na určitý skorší normatívny akt, jeho časť alebo ustanovenie kvôli ich nesúladu s neskorším aktom. Uvedeným výkladom je možné vylúčiť uplatnenie príslušného aktu pri riešení konkrétneho prípadu. Medzi derogačné pravidlá patrí aj tzv. „Lex posterior derogat legi priori“, čo znamená, že neskoršia norma zrušuje skoršiu normu. Ďalej časová pôsobnosť právnej normy môže byť určená aj retroaktivitou/ aretroaktivitou. Retroaktivita znamená spätné pôsobenie neskoršej právnej normy do minulosti. V podmienkach právneho a demokratického štátu majú právne normy pôsobiť zásadne do budúcnosti. Princíp právnej istoty je nepochybne neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného v čl. 1 ods. 1 Ústavy. Z administratívneho spisu súd zistil, že žalobca dňa 21.12.2011 požiadal o uvoľnenie zo služobného pomeru v štátnej službe colníka podľa § 182 zákona č. 200/1998 Z. z. a rozhodnutím č. 1151/2011-5137 zo dňa 29.12.2011 bol uvoľnený zo služobného pomeru colníka dňom 31.12.2011. Z uvedeného evidentne vyplýva, že v čase podania žiadosti žalobcu o uvoľnenie zo služobného pomeru bolo platné a účinné ustanovenie § 121 ods. 13 zákona č. 200/1998 Z. z., ktoré žalovaný správne aplikoval. súčasťou princípu právnej istoty a ochrany dôvery občanov (subjektov práva) v právny poriadok je aj zákaz retroaktivity, t.j. zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov. Pokiaľ niekto konal, postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny predpis (jeho noriem), nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu alebo niektorého jeho ustanovenia. Neskorší právny predpis nemôže ukladať povinnosti, resp. meniť právny status subjektu práva spätným pôsobením právneho predpisu, ktorý v čase jeho konania neexistoval a ktorého právnu úpravu nemohol poznať. V danom prípade sa žalobca žiadosťou zo dňa 13.02.2012 odvolával na derogované ustanovenie § 121 ods. 6 zákona č. 200/1998 Z. z. Žalovaný takto prijal správny interpretačný záver o absencii právneho základu takto uplatneného nároku s tým, že „v čase skončenia služobného pomeru účastníka konania dňom 31.12.2011, na základe jeho žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru podľa § 182 zákona č. 200/1998 Z. z. zo dňa 21. 12. 2011, ako i v čase podania žiadosti účastníkom konania o poskytnutie nevyčerpanej náhrady na obnovu naturálnych náležitostí v sume X.XXX,XX. € dňa 13.02.2012, a tiež v čase vydania prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu o nepriznaní náhrady na obnovu naturálnych náležitostí dňa 12.08.2013 - bol platný a účinný § 121 ods. 13 zákona č. 200/1998 Z. z. v znení novely zákona č. 166/2008 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 200/1998 Z. z.“ Je teda evidentné, že nárok žalobcu na čerpanie poskytnutého nepeňažného plnenia zanikol na základe právnej skutočnosti, s ktorou zákon č. 200/1998 Z. z. v § 121 ods. 13 spojil zánik, a ktorou bola jeho žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru. Žalovaný zároveň správne dôvodil, že účelom poskytovania naturálnych náležitostí, t. j. služobnej rovnošaty a jej súčastí, osobných ochranných pracovných prostriedkov a ďalšieho materiálu podľa § 121 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z. z., je vytvoriť colníkovi náležité podmienky na výkon štátnej služby. Je nesporné, že v prípade skončenia štátnej služby colníka tento účel zaniká a nemôže byť viac dosiahnutý priznaním náhrady na obnovu naturálnych náležitostí, bez ohľadu na plnenia (peňažné alebo nepeňažné). Aj z tohto dôvodu zákon č. 200/1998 Z. z. zároveň neustanovuje v súvislosti so skončením služobného pomeru colníka možnosť peňažnej kompenzácie za nevyčerpané náhrady na obnovu naturálnych náležitostí, ale práve naopak, ustanovuje zánik nároku na nevyčerpané náhrady na obnovu naturálnych náležitostí, ktorý spája s rozhodnutím o skončení služobného pomeru colníka alebo s podaním žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru colníka. 25. Správny súd vychádzajúc z vyššie uvedených hľadísk dospel k záveru, že žalovaný ako príslušný správny orgán postupoval pri vydaní napadnutého rozhodnutia v súlade s príslušnými procesnoprávnymi normami, pričom pri svojom rozhodovaní nevybočil z rámcov správnej úvahy tak, ako je vymedzená vyššie. Preto je nutné konštatovať, že s ohľadom na žalobcove námietky neexistoval žiaden zo zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, a preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 26.O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že žalovanému ako vo veci úspešnému účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli (resp. tieto nie sú preukázané) a žalovaný si ich náhradu ani neuplatnil, a pretože ide o orgán štátnej správy, ktorému možno náhradu trov konania priznať iba vtedy, ak to možno spravodlivo požadovať. 27. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).