Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/119/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200849 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Dzurdzík PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017200849.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Dzurdzíka PhD. a členov senátu JUDr. Jeanette Hajdinovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: Q.. W. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. č. XX, XXX XX A., zastúpeného JUDr. Branislavom Dufalom, advokátom, AK Palisády č. 36, 811 06 Bratislava, proti žalovanému: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, Chlumeckého 2, 820 12 Bratislava, za účasti: 1. Q., 2. Q.. M. V., T. XXXX/X, XXX XX N. D., 3. Q. B., E. XXXX/XX, XXX XX A., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. VoÚ 88/2016/SI zo dňa 25.04.2017, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutie správneho orgánu 1. Žalovaný rozhodnutím č. VoÚ 88/2016/SI zo dňa 25.04.2017 podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobcu zo dňa 11.10.2016 zamietol a rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, katastrálneho odboru č. V XXXXX/XX zo dňa 20.09.2016 potvrdil. Prvostupňový orgán verejnej správy v zmysle § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona rozhodol tak, že návrh na vklad vlastníckeho práva a vecného bremena do katastra nehnuteľností z darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena V-2563/16 zamietol. 2. Žalovaný predmetné rozhodnutie odôvodnil predovšetkým tým, že podstatným dôvodom prečo nemožno vyhovieť odvolaniu a prečo je v súlade so zákonom potrebné návrh na vklad č. V XXXXX/ XX zo dňa 20. 09. 2016 ( na základe darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 31.08.2015 uzavretej medzi účastníkmi V. W. ako darkyňou a oprávnenou z vecného bremena a Q.. W. K. ako obdarovaným a povinným z vecného bremena ) zamietnuť, je posúdenie otázky návrhu na vklad zmluvy o vecnom bremene a zániku vecného bremena zo zákona smrťou oprávneného ešte pred povolením vkladu, s ktorou sa inak katastrálny odbor v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal. V tomto prípade je potrebné dať do pozornosti, že vecné bremeno síce vzniká písomnou zmluvou, ale ako také vyvoláva právne účinky až vkladom do katastra nehnuteľností t.j. právny vzťah vyplývajúci z vecného bremena vzniká až právoplatnosťou rozhodnutia o povolení vkladu vecného bremena do katastra nehnuteľností. Za stavu, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu v prospech oprávnenej z vecného bremena Margity W. nevzniklo, nemohlo ani jej smrťou zaniknúť. Správny orgán v rámci katastrálneho konania na základe návrhu na vklad bol povinný skúmať splnenie podmienok pre vklad vlastníckeho práva na základe darovacej zmluvy, ako aj pre vklad vecného bremena na základe zmluvy o zriadení vecného bremena. 3. Ustanovenie § 31 ods. 3 katastrálneho zákona zaväzuje správny orgán rozhodnúť o návrhu na vklad ako o celku, Keďže správny orgán nemohol rozhodnúť o vklade vecného bremena v prospech oprávnenej, ktorá zomrela, nemohol vyhovieť ani návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a bol povinný tento návrh ako celok zamietnuť. Dôležité je tiež poukázať na skutočnosť, že pre správny orgán je rozhodujúci skutkový a právny stav v čase rozhodovania o povolení vkladu. V prípade posudzovania zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 31.08.2015 tvrdenia, že prejav vôle poručiteľa zaväzuje aj dedičov poručiteľa neobstoja, nakoľko vecné bremeno sa vzťahovalo výlučne na osobu poručiteľa (in personam), pričom v predmetnej veci právo zodpovedajúce vecnému bremenu ani nevzniklo, keďže nedošlo k jeho vkladu do katastra nehnuteľností. V dôsledku uvedeného neboli v danej veci splnené zákonné podmienky podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, a preto správa katastra správne rozhodla, keď návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti zamietla, aj keď nie z vyššie spomenutého dôvodu. (podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR 6Sžr/116/2014 zo dňa 30.3.2016). II. žaloba a námietky 4. V žalobe žalobca uviedol, že pri darovacej zmluve a zmluve o zriadení vecného bremena medzi darkyňou Margitou W. a ním ako obdarovaným zo dňa 31.08.2015 je potrebné poukázať na skutočnosť, že sa jedná o dve samostatné zmluvy, ktoré sú nepodmienené. Darovacia zmluva je upravená v Občianskom zákonníku v § 628, kde je v ods. l ustanovené: “darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. “ Podstatou darovania je, že darca si nemôže podmieňovať poskytnutie daru žiadnou povinnosťou poskytnúť za dar protihodnotu alebo protiplnenie majetkovej povahy. Darovacia zmluva bola vyhotovená v písomnej podobe a podpísaná oboma účastníkmi zmluvy - prejavy vôle na strane darkyne sú zrozumiteľné, určité a urobené v predpísanej forme a k predmetu darovacej zmluvy mala v čase jej podpísania výlučné vlastnícke právo a jej zmluvná voľnosť nebola limitovaná a bola oprávnená disponovať vlastníckym právom k predmetnej nehnuteľnosti. Darovacia zmluva, tak ako to vyplýva nielen z jej označenia ale aj z označenia účastníkov zmluvy a to darkyňa a obdarovaný má zákonom predpísanú formu - má všetky zákonom stanovené náležitosti a je stále platná a účinná a spôsobilá vyvolať právne účinky. Účastníci darovacej zmluvy učinili zhodné prejavy vôle smerujúce k uzatvoreniu darovacej zmluvy a je potrebné ich považovať za právne úkony zakladajúce medzi jej účastníkmi občianskoprávny vzťah. Rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nie je rozhodnutím s ktorým by zákon spájal vznik účinnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci. Účinky vkladu podľa ustanovenia §133 ods. 2 Občianskeho zákonníka spočívajú v nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t.j. vo vecno-právnych následkoch a nie v obligačno-právnych následkoch t,j. účinnosti zmluvy, ktoré nastali platným prijatím návrhu na uzatvorenie zmluvy podľa § 44 Občianskeho zákonníka. Z platne uzatvorenej zmluvy vznikajú pre jej účastníkov obligačno-právne účinky, t.j. obsah zmluvy sa stáva pre jej účastníkov bezpodmienečne závislým - účinnosť zmluvy. Viazanosť ich prejavmi vôle, smerujúcimi k vzniku zmluvy, ku vzniku vecno-právnych účinkov, ktorej je potrebné ešte kladné rozhodnutie orgánu katastra, trvá aj pre dedičov zomrelého účastníka, ktorý vstupujú do jeho práv a záväzkov z občianskoprávnych vzťahov. Práva a povinnosti majetkovej povahy prechádzajú z účastníkov na ich právnych nástupcov, rovnako prechádzajú na právnych nástupcov účastníkov zmluvy práva a povinnosti z občianskoprávnych vzťahov založených na zhodnom prejave vôle smerujúcimi k uzatvoreniu zmluvy. Úmrtie účastníka zmluvy nič nemení na viazanosti účastníkov prejavmi vôle smerujúcimi k vzniku vecno-právnych účinkov zmluvy, trvá ďalej aj pre dedičov účastníka, ktorí vstupujú do práv a záväzkov zomrelého účastníka občianskoprávnych vzťahov, ku ktorým došlo na podklade zhodných prejavov vôle účastníkov ešte pred vznikom vecno-právnych účinkov zmluvy o prevode vlastníckeho práva- darovacej zmluvy. 5. Návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva v prospech obdarovaného a povinného z vecného bremena bol podaný na príslušnom Okresnom úrade Bratislava, katastrálny odbor sp. zn. V-XXXXX/ XX do troch rokov od uzatvorenia zmluvy, tak nie je možné uplatniť zákonnú domnienku o odstúpení od zmluvy. Darovacia zmluva nestratila svoju platnosť a účinnosť smrťou jednej zo zmluvných strán, nakoľko prejav vôle zmluvnej strany, ktorá v čase podania návrhu na vklad bola zomrelá, bol daný v zmluve, ktorá bola platne uzatvorená počas jej života. Vecno-právne účinky zmluvy mali nastať povolením vkladu do katastra nehnuteľností, ktorý príslušný katastrálny odbor zamietol z dôvodu, že v čase podania návrhu na vklad, nebola darkyňa oprávnená nakladať s predmetom darovacej zmluvy. Nie je právne rozhodujúce, či v čase podania návrhu bola ako vlastník zapísaná darkyňa, podstatný je prejav vôle darkyne - uzatvorenie darovacej zmluvy, ktorý učinila pred svojou smrťou. Osoby, ktoré sú zapísané toho času ako vlastníci nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom darovacej zmluvy, mali vedomosť o existencii darovacej zmluvy a boli povinné túto skutočnosť oznámiť pri prejednávaní dedičstva, na základe ktorého nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Predmetná nehnuteľnosť nemala byť v súpise aktív dedičstva po Margite W., a osoby, ktoré prijali dedičstvo učinili právny úkon, ktorý odporuje nielen dobrým mravom, ale je aj v rozpore s prejavom vôle darkyne, ktorú prejavila pri uzatváraní darovacej zmluvy. Vlastníci, ktorí sú v tomto čase zapísaní ako vlastníci predmetnej nehnuteľnosti nenadobudli vlastnícke právo v dobrej viere, nakoľko už pred prejednaním dedičstva mali vedomosť o existencii darovacej zmluvy, boli uzrozumení s jej obsahom a najmä prejavom vôle vlastníka nehnuteľnosti, ktorý ešte počas života daroval-uzatvoril platnú darovaciu zmluvu na predmetnú nehnuteľnosť. 6. Pri podpise darovacej zmluvy došlo k vzniku občianskoprávneho vzťahu, ktorého obsahom boli určité práva a povinnosti a to najmä právo obdarovaného na prevod vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. Zmluva o zriadení vecného bremena je samostatnou zmluvou aj napriek skutočnosti, že je obsiahnutá v darovacej zmluve a jej uzatvorenie nebolo podmienené žiadnym spôsobom pri uzatvorení darovacej zmluvy. Smrťou darkyne sa platnosť obsahu zmluvy stala neúčinnou - právny úkon je neplatný, nakoľko vecné bremeno je zriadené v zmluve v prospech darkyne. Zriadenie vecného bremena nebolo podmienené žiadnym spôsobom v darovacej zmluve, a nebolo podmienkou darkyne na uzatvorenie darovacej zmluvy a to spôsobuje oddeliteľnosť zmluvy o zriadení vecného bremena od darovacej zmluvy. V praxi sa preferuje riešenie obdobných situácií tak, že ak je to možné majú zostať zmluvy platné - nie je možné príliš formalistickým prístupom znemožniť nadobudnutie vlastníckeho práva na základe skutočností, že vecné bremeno nevniklo a to nemohlo spôsobiť ani jeho zánik. V občianskoprávnych vzťahoch bolo vecné bremeno platne zriadené zmluvou - vzniklo podpisom zmluvy, ktorá bola platná aj účinná, nedošlo však k zápisu vecného bremena do katastra nehnuteľností, na základe ktorého sa len nadobúda právo zodpovedajúce vecnému bremenu (posledná veta § 151 o ods. l Občianskeho zákonníka). Argumentácia správneho orgánu o tom, že v čase podania návrhu na vklad vlastníckeho práva a to že právo zodpovedajúce vecnému bremenu v prospech oprávnenej z vecného bremena Margity W. nevzniklo, nemohlo ani jej smrťou zaniknúť nie je správna. Zákonodarca jasne a zrozumiteľne definoval moment vzniku vecného bremena a to písomnou zmluvou. Na základe uvedeného vecné bremeno v prospech darkyne vzniklo podpísaním zmluvy o zriadení vecného bremena a zaniklo právnou udalosťou predpokladanou v zákone a to smrťou osoby oprávnenej z vecného bremena. Zmluva o zriadení vecného bremena predstavuje právny dôvod vzniku vecného bremena - titulus. Vecné bremeno zaniká smrťou oprávnenej osoby z vecného bremena a nie výmazom z katastra nehnuteľností. Ustanovenie § 151p Občianskeho zákonníka v ods. 4 uvádza: „ Ak právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí určitej osobe, vecné bremeno zanikne najneskôr jej smrťou alebo zánikom. „ Právny úkon - prejav vôle zmluvných strán smerujúcim k vzniku vecného bremena osoby oprávnenej z vecného bremena a osoby povinnej z vecného bremena v čase podania návrhu na vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností bol neplatný v zmysle ustanovenia § 37 Občianskeho zákonníka ods. 2, kde sa uvádza, že : “ Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. V ustanovení § 41 Občianskeho zákonníka sa uvádza: „ Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.“ V zmysle ustanovenia § 70 ods. l zákona č. 162/1995 Z.z, o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v platnom znení sa uvádza: „ Hodnovernosť a záväznosť údajov katastra: „ Údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. “ 7. Darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena sú dve samostatné zmluvy, ktoré nie sú žiadnym spôsobom podmienené. Pri podaní návrhu na vklad sa vyžaduje a bol aj zaplatený správny poplatok vo výške 3 x XX €, pozostávajúci z poplatku za vklad vlastníckeho práva z darovacej zmluvy, poplatok za zriadenie vecného bremena a poplatok za vymazanie vecného bremena (poplatok, ktorý nie je v sadzobníku). Správny orgán vždy pri platení správnych poplatkov samostatne posudzuje zmluvy, v tomto prípade darovaciu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena. V prípade, že by nebol zaplatený správny poplatok vo výške 2x 66 €, správny orgán by o povolení vkladu nerozhodoval bez zaplatenia správneho poplatku. Správny orgán teda samostatne posudzuje darovaciu zmluvu a samostatne zmluvu o zriadení vecného bremena a na základe uvedeného by mal vydávať samostatné rozhodnutie buď o povolení vkladu alebo zamietnutí návrhu na vklad vlastníckeho práva pri jednotlivých zmluvách. Argumentácia správneho orgánu o tom, že je povinný posudzovať návrh na vklad ako celok, nie je namieste, nakoľko za každú zmluvu, ktorá je predmetom povoľovacieho konania sa platí samostatný poplatok, každé konanie o povolení vkladu je samostatne spoplatnené. Správny orgán vykonáva selektívne posudzovanie zmlúv - ich samostatnosti pri výbere správnych poplatkov a odlišným spôsobom sa správa pri posudzovaní návrhu na vklad. Správnemu orgánu bol zaplatený samostatný poplatok za návrh na vklad vecného bremena a samostatný poplatok za návrh darovacej zmluvy. Správny orgán mal vydať dve samostatné rozhodnutia a to rozhodnutie týkajúce sa darovacej zmluvy a samostatné rozhodnutie týkajúce sa vecného bremena. III. argumenty žalovaného 8. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním v ktorom uviedol, že Úrad sa podrobne zaoberal najprv len posúdením darovacej zmluvy zo dňa 31.08.2015 kde skonštatoval, že predmetná zmluva spĺňala všetky náležitosti právneho úkonu zmysle § 42 katastrálneho zákona ako aj § 5 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, a preto z tohto pohľadu by bola táto darovacia zmluva spôsobilá na zápis do katastra nehnuteľností. Darca za svojho života prejavil svoju vôľu darovať predmetný byt obdarovanému, ako tomu nasvedčovala aj doložka osvedčenia pravosti podpisu darcu a túto skutočnosť v napadnutom rozhodnutí nespochybnil ani Úrad a ani katastrálny odbor. Podstatným dôvodom, prečo nebolo možné vyhovieť odvolaniu odvolateľa / žalobcu/ a prečo bolo v súlade so zákonom potrebné návrh na vklad č. V 25663/16 zo dňa 20. 09. 2016 ( na základe darovacej zmluvy so zriadením vecného bremena zo dna 31.08.2015 uzavretej medzi účastníkmi V. W. ako darkyňou a oprávnenou z vecného bremena a Q.. W. K. ako obdarovaným a povinným z vecného bremena ) zamietnuť, bolo posúdenie otázky návrhu na vklad zmluvy o vecnom bremene a zániku vecného bremena zo zákona smrťou oprávneného ešte pred povolením vkladu. V tomto prípade je potrebné dať do pozornosti, že vecné bremeno síce vzniká písomnou zmluvou, ale ako také vyvoláva právne účinky až vkladom do katastra nehnuteľností t.j. právny vzťah vyplývajúci z vecného bremena vzniká až právoplatnosťou rozhodnutia o povolení vkladu vecného bremena do katastra nehnuteľností. 9. Za stavu, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu v prospech oprávnenej z vecného bremena V. W. nevzniklo, nemohlo ani jej smrťou zaniknúť. Správny orgán v rámci katastrálneho konania na základe návrhu na vklad bol povinný skúmať splnenie podmienok pre vklad vlastníckeho práva na základe darovacej zmluvy, ako aj pre vklad vecného bremena na základe zmluvy o zriadení vecného bremena. Ustanovenie § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona zaväzuje správny orgán rozhodnúť o návrhu na vklad ako o celku. Keďže správny orgán nemohol rozhodnúť o vklade vecného bremena v prospech oprávnenej, ktorá zomrela, nemohol vyhovieť ani návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a bol povinný tento návrh ako celok zamietnuť. Dôležité je tiež poukázať na skutočnosť, že pre správny orgán je rozhodujúci skutkový a právny stav v čase rozhodovania o povolení vkladu. V prípade posudzovania zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 31.08.2015 tvrdenia, že prejav vôle poručiteľa zaväzuje aj dedičov poručiteľa neobstoja, nakoľko vecné bremeno sa vzťahovalo výlučne na osobu poručiteľa (in personam), pričom v predmetnej veci právo zodpovedajúce vecnému bremenu ani nevzniklo, keďže nedošlo k jeho vkladu do katastra nehnuteľností. V dôsledku uvedeného, neboli v danej veci splnené zákonné podmienky podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, a preto správny orgán katastra správne rozhodol, keď návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti zamietol, aj keď nie z vyššie spomenutého dôvodu. (podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR 6Sžr/l 16/2014 zo dňa 30.3.2016) 10. Nemožno súhlasiť s argumentom žalobcu, že v konaní V 25663/16 sa jedná o dve samostatné zmluvy, ktoré nie sú podmienené. V konaní V 25663/16 správny orgán na úseku katastra posudzoval len dva právne úkony v rámci jednej predloženej zmluvy, pričom každý právny úkon (darovanie a zriadenie vecného bremena) bol spoplatnený v zmysle zákona o správnych poplatkoch sumou 66 €. Ak je v návrhu na vklad označených viac druhov právnych úkonov správny poplatok sa podľa sadzobníka (ktorý je prílohou zákona o správnych poplatkoch) vyberie za každý úkon osobitne. V zmysle položky 11 sadzobníka, ak sú predmetom návrhu na vklad do katastra nehnuteľností právne vzťahy z viacerých druhov právnych úkonov, poplatok sa vyberie za každý právny úkon osobitne podľa tejto položky. Ak žalobca zaplatil za tretí právny úkon (ktorý nebol v sadzobníku uvedený), mal právo v zmysle § 10 ods. 2 vtedy platného zákona o správnych poplatkoch na základe žiadostí, žiadať o vrátenie správneho poplatku. Takáto žiadosť správnemu orgánu však nebola doručená a preto nebol ani dôvod správny poplatok vrátiť späť. Účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti. Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania. Pred podaním návrhu na vklad môžu účastníci konania podať oznámenie o zamýšľanom návrhu na vklad v elektronickej podobe tlačiva, ktoré sa zverejní na internetovej stránke úradu. Oznámenie sa zašle elektronicky na príslušný okresný úrad. Ak do 90 dní od doručenia oznámenia účastník konania nepodá návrh na vklad, oznámenie okresný úrad vymaže z evidencie. Návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje meno, priezvisko a miesto trvalého pobytu, ak ide o účastníka konania fyzickú osobu; obchodné meno, názov a sídlo, ak ide o účastníka konania právnickú osobu, označenie okresného úradu, ktorému je návrh adresovaný, označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov, označia sa všetky právne úkony. 11. Možno tak konštatovať, že žalobca predložil správnemu orgánu na rozhodnutie len jednu zmluvu, ktorá však obsahovala dva právne úkony. Teda žalobca nepredložil dve samostatné zmluvy. Tak isto v návrhu na vklad (ktorý bol podaný žalobcom), boli označené dva vyššie uvedené právne úkony, pričom jeho prílohou, bola len jedna zmluva. Ak by žalobca predložil na rozhodnutie správnemu orgánu dve samostatné zmluvy, tieto by boli v katastri nehnuteľností evidované pod rôznymi číslami vkladov. Podľa § 44 ods. 2 Katastrálneho zákona by zároveň správny orgán vyznačil plombu (ods. 1 cit. zák.) v poradí, v akom sa správe katastra doručili návrhy na zápis do katastra a následne by správny orgán vydal rozhodnutie (§31 ods. 4 Katastrálneho zákona) o prvom vklade práva na základe prvej došlej zmluvy a potom by rozhodoval o druhej došlej zmluve v poradí. Právne úkony sú subjektívnymi právnymi skutočnosťami. Sú prejavom ľudskej vôle, s ktorým zákon spája vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností (každá zmena je zároveň aj zánikom alebo vznikom práva, či povinnosti). Aby bol právny úkon platný, musí spĺňať náležitosti vôle, prejavu vôle, predmetu a subjektov. ktoré právny úkon uskutočňujú. Vôľa prejavená v právnom úkone musí byť slobodná, vážna, bez omylu (§49a OZ). Prejav vôle musí byť zrozumiteľný, určitý, a ak to zákon vyžaduje, musí byť urobený v predpísanej forme (písomnej). Predmet, teda správanie, na ktoré sú účastníci právneho úkonu oprávnený alebo povinní, musí byť dovolený, možný a v súlade s dobrými mravmi. Zároveň sa právnym úkonom nesmie obchádzať zákon. Subjekt, ktorý robí právny úkon, musí mať spôsobilosť na právne úkony (§8 OZ). Keďže správny orgán nemohol rozhodnúť o vklade vecného bremena v prospech oprávnenej, ktorá zomrela, nemohol vyhovieť ani návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a bol povinný tento návrh ako celok zamietnuť v zmysle § 31 ods. 3 katastrálneho zákona /napr. rozsudok Najvyššieho súdu spis. zn. 2Sžr/104/2014 zo dňa 23.11.2016/. IV. pojednávanie 12. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. Žalovaný v administratívnom konaní vydal v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom ich odôvodnenia sú obdobné ako vyjadrenie k žalobe. K jednotlivým častiam týchto rozhodnutí a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení tohto rozsudku. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný § 9 ods. 1 SSP nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 SSP a rozhodol vo veci dňa 20.11.2019 rozsudkom. V. Relevantné právne predpisy 13. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 14. Podľa § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona, vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. 15. Podľa § 28 ods. 1, ods. 2 a 3 Katastrálneho zákona, Práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162/20191001> sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162/20191001> vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení. 16. Podľa § 30 ods. 1 Katastrálneho zákona, účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti (ďalej len „účastník konania“). 17. Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. 18. Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne. 19. Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu. 20. Podľa § 47 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím. 21. Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak. VI. Posúdenie veci správnym súdom 22. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného č. VoÚ 88/2016/SI zo dňa 25.04.2017, ktorý podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobcu zo dňa 11.10,2016 zamietol a rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, katastrálneho odboru č. V XXXXX/XX zo dňa 20.09.2016 potvrdil. Prvostupňový orgán verejnej správy v zmysle § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona návrh žalobcu na vklad vlastníckeho práva a vecného bremena do katastra nehnuteľností z darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena V-2563/16 zamietol. V prvom rade správny súd nesúhlasil s názorom žalobcu, že v konaní V XXXXX/XX išlo o dve samostatné zmluvy, ktoré neboli podmienené. V darovacej zmluve a zmluve o zriadení vecného bremena, ktorá bola uzatvorená medzi darkyňou V. W. a obdarovaným Q.. W. K. (žalobcom) zo dňa 31.08.2015 posudzoval žalovaný právne úkony účastníkov v rámci jednej zmluvy. F. V. W. zomrela dňa XX.XX.XXXX. Darovacia zmluva je dvojstranný právny úkon. Na jednej strane je darca, ktorý prenecháva predmet daru, ktorým môže byť hnuteľná alebo nehnuteľná vec, právo alebo iná majetková hodnota a dochádza k prevodu vlastníckeho práva (§ 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Vecné bremená sú typickým právo k cudzej veci, a to iba k nehnuteľnej, kedy na základe inštitútu vecného bremena vzniká medzi vzťah medzi oprávneným a povinným. Právo doživotného bývania v byte, aj napriek tomu, že sa dojednáva medzi zmluvnými stranami, má vecno-právnu povahu, ak je zapísané v katastri nehnuteľností, zostáva zachované aj po zmene vlastníka bytu (vecné bremená „in rem“). Prax preukazuje, že vecné bremeno v podobe práva doživotne obývať nehnuteľnosť sa často spája s darovaním nehnuteľnosti a predstavuje tak „právnu poistku“ pre darcu, že bude aj v budúcnosti o neho postarané, resp. si takto vyrieši (poistí) bytovú otázku; preto v takýchto prípadoch ide o vzájomne podmienené a súvisiace právne úkony. V danom prípade darkyňa mala nadobudnúť oprávnenie doživotného bezodplatného bývania a užívania nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom darovania. 23. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vyporiadal aj s posúdením otázky týkajúcej sa vecného bremena, kedy správny orgán bol povinný skúmať splnenie podmienok pre vklad aj na základe tejto časti zmluvy. Podľa právneho názoru krajského súdu žalovaný správne postupoval, keď pri aplikácii ust. § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona posudzoval zmluvu komplexne. V priebehu vkladového konania správa katastra ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu a to z hľadiska kritérií, ktoré sú príkladmo uvedené v ustanovení § 31 ods. 1 a 2 Katastrálneho zákona a predmetnú zmluvu posudzuje aj v intenciách ustanovenia § 42 ods. l a 2 uvedeného zákona. To znamená, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom správa katastra ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov podľa § 31 ods. 1 a 2 Katastrálneho zákona a § 42 ods. 1 a 2 posudzuje všetky skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad. Správny orgán v rámci katastrálneho konania na základe návrhu na vklad bol povinný skúmať splnenie podmienok pre vklad vlastníckeho práva na základe darovacej zmluvy, ako aj pre vklad na základe zmluvy o zriadení vecného bremena. Právna úprava neumožňuje žalovanému rozhodnúť len o časti zmluvy, t.j. v danom prípade povoliť vklad do katastra nehnuteľnosti iba v časti zmluvy týkajúcej sa prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Smrť účastníka právneho úkonu nemôže byť sama o sebe dôvodom pre zamietnutie návrhu na vklad, pretože prejav vôle, ktorý spĺňa všetky náležitosti ustanovené právnym poriadkom je platný a účinný aj po jeho smrti a zaväzuje právnych nástupcov. „Účinnosť zmluvy nastáva súčasne so vznikom platnej zmluvy za predpokladu, že zákon alebo dohoda strán neustanovuje inak. K nadobudnutiu vlastníckych práv k nehnuteľnostiam dochádza až vkladom do katastra.“ /rozsudok NS SR 8Sžo/41/2008/. Z platnej a perfektnej zmluvy vznikajú pre jej účastníkov tzv. obligačno-právne účinky a teda práva a povinnosti z nej vyplývajúce sa stávajú pre jej účastníkov bezpodmienečne záväzné. Viazanosť účastníkov s ich prejavmi vôle sa vzťahuje aj na ich právnych nástupcov (dedičov). Ku vzniku vecno-právnych účinkov je nevyhnutné rozhodnutie orgánu katastra. Inak povedané úmrtie účastníka zmluvy nič nemení na viazanosti účastníkov prejavmi vôle smerujúcimi k vzniku vecno-právnych účinkov zmluvy, trvá teda naďalej aj pre dedičov účastníka, ktorí vstúpili do práv a povinností zomrelého účastníka tohto právneho vzťahu, ku ktorému došlo na podklade zhodných prejavov vôle účastníkov ešte pred vznikom vecno-právneho účinku v danom prípade darovacej zmluvy. /obdobne rozsudok NS SR spis. zn. 2Cdo/184/2005, resp. aj rozsudok NS SR z 15. mája 2012, spis. zn. 1Sžr/15/2012 s právnou vetou: „Úmrtie účastníka kúpnej zmluvy, t.j. predávajúceho samo osebe nie je dôvodom pre zamietnutie návrhu na vklad vlastníckeho práva, a to ani podľa ustanovení katastrálneho zákona ani podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Účastník zmluvy, ktorá podlieha pre účinnosť rozhodnutiu o vklade príslušnej správy katastra, je svojim zmluvným prejavom viazaný až do rozhodnutia príslušného orgánu. Táto viazanosť je občianskoprávnym vzťahom, prechádza z účastníka na jeho právnych nástupcov, teda aj na dedičov, ktorí ako právni nástupcovia zomrelého účastníka nastupujú na jeho miesto do právneho vzťahu založeného prejavmi vôle pôvodného účastníka.“/ Na základe osvedčenia o dedičstve č.k. 30D/1619/2015-27 zo dňa 22.01.2016 sa stali spoluvlastníkmi nehnuteľnosti JUDr. D. K. v podiely 1 , JUDr. M. V. v podiely 1 a Jana B. v podiely 1. Osvedčenie o dedičstve bolo zapísané dňa 22.02.2016 pod č. Z-1658/16, pod položkou výkazu zmien 1058/16. Ak niektorí právny nástupcovia zomrelého účastníka (darkyne) tento prejav vôle napr. ignorujú, alebo s ním nesúhlasia - je nevyhnutné vzniknutý stav riešiť v civilnom súdnom konaní. 24. Záverom správny súd sumarizuje, že pred povolením vkladu vlastníckeho práva bol žalovaný povinný preskúmať predloženú zmluvu ako celok; právna úprava neumožňovala rozhodnúť len o časti zmluvy, t.j. v danom prípade povoliť vklad do katastra nehnuteľnosti iba v časti zmluvy týkajúcej sa vlastníckeho práva k nehnuteľnosti /názor vyslovený aj napr. v rozsudku NS SR 6Sžr/116/2014 zo dňa 30.03.2016/. Ustanovenie § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona taktiež zaväzuje správny orgán rozhodnúť o návrhu na vklad ako o celku. Keďže správny orgán nemohol zapísať vecné bremeno v prospech oprávneného po jeho smrti - nemohol vyhovieť ani návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a bol povinný tento návrh ako celok zamietnuť. Vychádzajúc z vyššie uvedených hľadísk žalovaný ako príslušný správny orgán postupoval pri vydaní napadnutého rozhodnutia v súlade so zákonom, pričom pri svojom rozhodovaní nevybočil z rámcov správnej úvahy tak, ako je vymedzená vyššie. Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že neexistuje žiaden z namietaných zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, a preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 25.O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že žalovanému ako vo veci úspešnému účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli (resp. tieto nie sú preukázané) a žalovaný si ich náhradu ani neuplatnil, a pretože ide o orgán štátnej správy, ktorému možno náhradu trov konania priznať iba vtedy, ak to možno spravodlivo požadovať. Ďalším účastníkom správny súd nepriznal náhradu trov konania, pretože od nich nežiadal splnenie povinnosti, v dôsledku ktorej by im vznikli v konaní pred správnym súdom trovy (§ 169 SSP). 26. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).