Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/129/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200896 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017200896.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Marty Barkovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: Turčianska vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Kuzmányho 25, 036 80 Martin IČO: 36 672 084, zastúpeného: Advokátska kancelária Mrázovský & partners, s.r.o., so sídlom Mariánske námestie č. 2, Žilina, proti žalovanému: Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, so sídlom Bajkalská č. 27, P.O. BOX 12, 820 04 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 005/27577/2017/PR/SD zo dňa 10.04.2017, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 005/27577/2017/PR/SD zo dňa 10.04.2017 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca má voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. administratívne rozhodnutie 1. Predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetvi rozhodnutím č. 005/27577/2017/PR/SD zo dňa 10.04.2017 vo veci vo veci odvolania proti rozhodnutiu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, odboru kontroly č. 0036/2014/K zo dňa 02.10. 2014 o uložení pokuty v zmysle § 59 ods. 2 Správneho poriadku v spojení s § 36 ods. 3 písm. a) zákona č 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že výroková časť znela nasledovne: 1. Vo výroku rozhodnutia sa slová „XXX.XXX € (slovom päťstotisíc eur)“ nahrádzajú slovami „XXX.XXX € (slovom dvestopäťdesiattisíc eur)“. 2 Vo výroku rozhodnutia sa suma „X.XXX.XXX,XX €“ nahrádza sumou „X.XXX.XXX,XX €“. 3.Vo výroku rozhodnutia sa suma „XXX.XXX,XX € nahrádza sumou „XXX.XXX,XX €. 4. Vo výroku rozhodnutia sa slová „XXX.XXX,XX € (X.XXX.XXX,XX € - l.XXX.XXX,XX €)“ nahrádzajú slovami „XXX.XXX,XX € (X.XXX.XXX,XX € - X.XXX.XXX,XX €) na účely cenovej regulácie“. 5. Vo výroku rozhodnutia sa slová „XX.XXX € (2 % z XXX.XXX,XX € = XX.XXX €)“ nahrádzajú slovami „XX.XXX € (XXX XXX - (1 464 702,03 x 0,02) + ( 463 571,83 x 0,02)“. 6. V poslednej vete výroku rozhodnutia sa suma „XXX.XXX €“ nahrádza sumou „XXX.XXX €“. Ostatné časti výroku rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, odboru kontroly č. 0036/2014/K zo dňa 02.10.2014 zostali nezmenené. 2. Žalovaný odôvodnil predmetné rozhodnutie predovšetkým tým, že Turčianska vodárenská spoločnosť, a.s. (žalobca) zo zaradeného majetku v účtovníctve realizovanej investičnej akcie „Odkanalizovanie MČ S.“ v celkovej výške X.XXX.XXX,XX. € odpisovala v roku 2012 majetok v hodnote X.XXX.XXX,XX €, z toho; v 1. odpisovej skupine majetok v hodnote X.XXX €, v 3. odpisovej skupine majetok v hodnote XXX.XXX,XX €, v 4. odpisovej skupine majetok v hodnote X.XXX.XXX,XX €. Keďže úrad v ďalšom odvolacom konaní zistil vyššie uvedené neprimerané výdavky pri realizácii stavby „Odkanalizovanie MČ Tomčany“ vo výške X.XXX.XXX,XX € (str. 42 znaleckého posudku č. 6), tak úradom zistená hodnota majetku zaradeného v 4. odpisovej skupine je na účely cenovej regulácie vo výške XXX.XXX,XX € (X.XXX.XXX,XX € - X.XXX.XXX,XX €). Úrad preto na účely cenovej regulácie upravil hodnotu odpisov z hmotného majetku a nehmotného majetku používaného na odvádzanie a čistenie odpadovej vody skutočne zaradeného v účtovníctve v roku 2012 (SPOS12) na XX.XXX € (XXX.XXX - (X.XXX.XXX,XX x 0,02) + ( XXX.XXX,XX x 0,02) a túto zmenu premietol do výpočtu faktora investičného rozvoja (Y2014). Faktor investičného rozvoja (Y2014) sa vypočíta podľa vzorca v zmysle § 9 ods. 10 vyhlášky č. 195/2013 Z. z.; Y2014 - (POS2013 + (SPOS2012 - PPOS20l2))/ QST2012, kde POS2013 je hodnota odpisov v eurách z nového hmotného majetku a nehmotného majetku používaného na odvádzanie a čistenie odpadovej vody zohľadňujúca technickú dobu životnosti majetku skutočne zaradeného do 30. júna a majetku, ktorý sa plánuje zaradiť do 31. decembra do účtovníctva v roku 2013 najviac vo výške 2 % jeho obstarávacej ceny, SPOS2012 je hodnota odpisov z hmotného majetku a nehmotného majetku používaného na odvádzanie a čistenie odpadovej vody skutočne zaradeného v účtovníctve v roku 2012 najviac vo výške 2 % jeho obstarávacej ceny, PPOS2012 je hodnota odpisov 2 hmotného majetku a nehmotného majetku používaného na odvádzanie a čistenie odpadovej vody plánovaného zaradiť do účtovníctva v roku 2012 najviac vo výške 2 % jeho obstarávacej ceny, QST2012 je Skutočné množstvo odvedenej a čistenej odpadovej vody v objemových jednotkách pre všetkých producentov v roku 2012. 3. Žalobca predložil do výpočtu faktora investičného rozvoja (Y2014) nasledovné hodnoty: Y2014 - (40.298 + (109.168 ~ 120002)/ 4 445 727, čoho výsledkom bola hodnota Y2014 vo výške 0,0066. Na základe úradom vyššie uvedenej úpravy SPOS2012 je výška Y2014 nasledovná: Y2014- (40 298 + (89 145 - 120 002))/ 4 445 727 = 0,0021. Turčianska vodárenská spoločnosť, a.s. predložila v cenovom návrhu na rok 2014 maximálnu cenu za odvádzanie a čistenie odpadovej vody vo výške 0,9639 eur/m3 (príloha č. 10 protokolu), ktorú aj úrad schválil rozhodnutím č. 0070/2014/V a v ktorej Turčianska vodárenská spoločnosť, a.s. fakturuje jednotlivým producentom „stočné“ v roku 2014. V prílohe č. 12 protokolu sú ako príklad priložené faktúry za dodávku pitnej vody verejným dodávateľom a odvádzanie a čistenie odpadovej vody verejnou kanalizáciou vystavené spoločnosťou Turčianska vodárenská spoločnosť, a.s. v roku 2014. Vyššie uvedená zmena Y2014 sa prejaví vo výške maximálnej ceny za odvádzanie a čistenie odpadovej vody určenej na rok 2014, ktorej výška bude 0,9594 eura/m3 (0,9547 x /l/ + 0,0021 +0,0026). Pôvodná cena bola úradom vypočítaná v prvostupňovom rozhodnutí č. 036/2014/K zo dna 01.10. 2014 vo výške 0,9591 eur/m3 (0,9547 x /1/ + 0,0018 +0,0026). 4. Žalovaný mal za preukázané, že Turčianska vodárenská spoločnosť, a.s. (žalobca) sa dopustila správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. r) zákona o regulácii tým, že nedodržala povinnosť podľa § 29 ods. 1 písm. d) zákona o regulácii, pretože pri vykonávaní regulovanej činnosti odvádzanie a čistenie odpadovej vody verejnou kanalizáciou v roku 2014 nedodržala primeranosť vynaložených nákladov. Zároveň žalovaný v napadnutom rozhodnutí dôvodil výšku sankcie za správny delikt, zaoberal sa poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami a analyzoval znalecký posudok č. 6, vypracovaný znalkyňou Ing. Ivetou Schulzovou. Ďalej konštatoval, že úrad je podľa § 40 ods. 1 zákona o regulácii splnomocnený upravovať všeobecne záväzným právnym predpisom (vyhláškou) vykonávanie cenovej regulácie odvádzania a čistenia odpadovej vody verejnou kanalizáciou. Dodal, že číselné údaje, ktoré úrad upravil, priamo nezasahujú do riadneho účtovníctva obchodnej spoločnosti vedeného podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a zákona č. 595/2003 Z. z. o daní z príjmov v znení neskorších predpisov, ale premietajú sa iba do podkladov predkladaných účastníkom konania v cenovom konaní a určených cenách. Vykazovanie účtovných údajov voči orgánom finančnej správy týmto konaním úradu nebolo dotknuté. Cenová regulácia v sieťových odvetviach osobitne opravuje niektoré oblasti finančného vykazovania regulovanými subjektmi na účely stanovovania cien. Určovanie ekonomicky oprávnených nákladov, ktoré možno do ceny započítať a posudzovanie ich primeranosti, je základom pre transparentné, nediskriminačné a spravodlivé stanovovanie cien z dôrazom na ochranu odberateľa. 5. Žalovaný podľa svojich záverov nevykonal zásah do účtovníctva v zmysle zákona č 431/2002 Z. z. a zákona č. 595/2003 Z. z., ktorý by bol v rozpore správny názorom Krajského súdu v Žiline, ale zákonným spôsobom aplikoval svoje právomoci regulačného orgánu zosúladiť nesprávne údaje s vyhláškou č. 195/2013 Z. z. Bežné účtovníctvo účastníka konania týmto nebolo dotknuté. Ak by úrad nemal právo upravovať výšku ekonomicky oprávnených nákladov t.j. korigovať údaje regulovaných subjektov uvádzané v podkladoch návrhov cien, regulovaný by mohol vykazovať v účtovníctve akékoľvek neprimerané (predražené) investície majetku využívanom pri regulovanej činnosti s odôvodnením, že je to v súlade so zákonom o účtovníctve. Tieto náklady by sa dlhodobo premietali do zvýšených cien, ktoré boli povinní uhrádzať odberatelia. Pri takomto výklade zákona účastníkom konania regulované subjekty, ktoré majú zvyčajne postavenie prirodzených monopolov, neboli motivované k ekonomickej efektívnosti a štátna cenová regulácia by neplnila svoj účel podľa § 3 ods. 1 zákona o regulácii. Dokonca by bola ohrozená aj kompetencia úradu v oblasti skúmania primeranosti nákladov, pretože by sa musel len nečinne „prizerať“ na všetky účtovné údaje, ktoré by mu regulovaný subjekt predložil, aj keby bolo jednoznačne preukázané, že sú nesprávne, nepravdivé alebo nadhodnotené. Museli by byť v cenách započítané, pretože ich regulovaný subjekt vykázal v účtovníctve. II. žaloba a námietky 6. Žalobca v žalobe namietal, že Krajský súd v Žiline vydal dňa 28.09.2016 rozsudok č.k. 21S/33/2015-135 v znení opravného uznesenia č.k. 21S/33/2015 - 151, ktorým zrušil rozhodnutie Predsedu Úradu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V rámci odôvodnenia rozhodnutia Krajský súd v Žiline uviedol v bode: 13., druhý odsek, posl. veta na strane 12: „Kompetencia úradu preskúmavať obstarávaciu cenu uvedenej stavby, ktorá bola odsúhlasená a zaplatená kompetentnými orgánmi a následne zaúčtovaná v účtovníctve žalobcu nevyplýva zo zákona č. 250/2012 Z.z. o regulácií v sieťových odvetviach.“ 13., tretia odrážka na strane 14: „Súd konštatuje, že výška obstarávacej ceny stavby bola potvrdená aj znaleckým posudkom č. 297/2014, ktorý vypracoval Ústav súdneho inžinierstva, Žilinskej univerzity v Žiline“ 14. na strane 14: „Žalobca nemal kompetenciu v zmysle zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácií v sieťových odvetviach spochybňovať, resp. meniť výšku odpisov (účtujú sa do nákladov), ktoré boli vykonané postupom podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve a podľa zákona č, 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, Spôsob odpisovania hmotného majetku, zatriedenie hmotného majetku do účtovných tried patrí do kompetencie žalobcu, ktorý v plnom rozsahu zodpovedá za správnosť účtovníctva.“ Po vrátení veci žalovanému na ďalšie konanie si tento na údajné doplnenie skutkového stavu veci ustanovil rozhodnutím č. 0001/2017/L-UZ zo dňa 02.02.2017 znalca Ing. Ivetu Schultzovú, zapísanú v zozname znalcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pod evidenčným číslom 914593 na vypracovanie znaleckého posudku pre zodpovedanie otázok: 1. stanovenia ceny diela a 2. posúdenia primeranosti nákladov v čase realizácie diela. Ustanovený znalec Ing. Iveta Schultzová v Znaleckom posudku č. 6 zo dňa 03.02.2017 určil „najpravdepodobnejší odhad nákladov za fakturované stavebné práce“ a odmietol posúdiť primeranosť vynaložených nákladov. Žalovaný následne vydal ako druhostupňový orgán verejnej správy rozhodnutie č. 005/27577/2017/PR/SD zo dňa 10.04.2017, preskúmania ktorého sa žalobca dožaduje podanou správnou žalobou. Ako vyplýva z odôvodnenia odvolacieho orgánu, tento konštatuje, že zistenia vzhľadom na použitie ďalšieho dôkazného prostriedku (Znalecký posudok č. 6), nemajú vplyv na správne právne posúdenie veci prvostupňovým orgánom a potvrdzujú aj pôvodné zistenia odvolacieho orgánu. V rámci správnej úvahy pri posudzovaní primeranosti nákladov sa žalovaný opieral o doterajšie zistenia v prvostupňovom konaní, odvolacom konaní ako aj o závery uvedené v Znaleckom posudku č. 6. Žalovaný posúdil primeranosť vynaložených nákladov tak, že pri realizácií stavby, investičnej akcií „Martin - odkanalizovanie MČ Tomčany - IB V pri Jordáne“ boli vynaložené neprimerané výdavky na obstaranie predmetnej stavby vo výške X.XXX.XXX,XX €. Celková suma primeraných (pravdepodobných) výdavkov za fakturované práce za realizáciu stavby predstavuje sumu XXX.XXX,XX €. Teda druhostupňový orgán na aplikovanej právnej aj vecnej argumentácii dopustenia sa správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. r) zákona o regulácii sieťových odvetví, vychádzajúc z teoretických Znaleckého posudku č. 6, pričom konštatoval len vo vzťahu k výške udelenej pokuty jej neprimeranosť a túto znížil na polovicu, t.j, XXX.XXX €. 7. Žalobca sa cítil byť ukrátený na svojich právach rozhodnutím žalovaného ako orgánu verejnej správy, ktoré považoval za nezákonné, nakoľko orgán verejnej správy nerešpektoval povinnosť zistiť presne a úplne skutočný stav veci, rozhodol jednostranne bez rešpektovania § 3 ods. 1, ods. 5 Správneho poriadku. Rozhodnutie druhostupňového orgánu je v rozpore s § 46 Správneho poriadku tým, že nevychádzalo zo spoľahlivo zisteného stavu veci a žalovaný odmietol aplikáciu a hodnotenie iných právnych predpisov, ktoré preukázateľne osvedčovali iný hodnotiaci právny základ a boli podložené rozhodnutiami iných orgánov. Rovnako boli spoľahlivo preukázané aplikáciou iných právnych predpisov, činnosťou iných štátnych orgánov a verifikovaných znaleckými závermi znaleckých posudkov. Konanie o odvolaní ako aj konanie prvostupňového správneho orgánu bolo založené na nenáležité zistenom skutkovom stave veci, ktorý bol nie len odborne neudržateľný, ale aj procesné nepoužiteľný v takých súvislostiach a s takým záverom, ako to vyjadril napadnutý správny orgán v napadnutom rozhodnutí. 8. Žalobca mal za to, že žalovaný v procesnom postupe vydania rozhodnutia o odvolaní nesprávne zistil skutkový stav tým, že potvrdil namietané východiská prvostupňového správneho orgánu, kde základné namietané zistenia vychádzali z prílohy č. 7 protokolu č. 308/2013 (vypracovanej samostatne správnym orgánom), resp. Znaleckým posudkom č. 6 a počas celej kontroly a celého správneho konania si takto nesprávne zistený skutkový stav nepripustili žiadnym dôkazom vyvrátiť. Orgán verejnej správy v rozpore s ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku nezistil presne a úplne skutočný stav veci a rozhodoval jednostranne bez rešpektovania § 3 ods. 1, ods. 5 cit. zákona. Podľa § 46 Správneho poriadku žalobca legitímne očakával, že dôkazmi najmä rozhodnutím MŽP, finančnou analýzou projektu, schváleným rozpočtom MŽP, dôkazmi procesu verejného obstarávania ale najmä znaleckým posudkom Ústavu súdneho inžinierstva vytvoril taký hodnotiaci základ, ktorý by správny orgán pri svojom hodnotení nemohol procesné ignorovať. Žalobca prisviedčal judikovanej právnej praxi, že správne konanie je vybudované na určitých právnych postulátoch, ktoré sú označované ako procesné zásady. Týmito zásadami sa správny poriadok odlišuje jednak od ostatných procesov prebiehajúcich v oblasti verejnej správy, ako aj od procesných zásad uplatňovaných inými orgánmi štátnej moci, najmä súdmi. Uvedenými procesnými zásadami sa spravuje celé správne konanie, vo všetkých jeho štádiách. 9. Úplnosť podľa žalobcu znamená povinnosť správneho orgánu zistiť všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či budú v prospech alebo neprospech účastníka. Pri tomto zisťovaní nie je správny orgán viazaný návrhmi účastníkov konania. Presnosť zistenia znamená, že zistený stav musí zodpovedať skutočnosti. Žalobca predmetné zistenie o vynaložení neprimeraných výdavkov v presne stanovenej výške podľa Prílohy č. 7 Protokolu č. 308/2013 - X.XXX.XXX,XX €, neskôr stanovenej Znaleckým posudkom č. 6 v pravdepodobnej výške X.XXX.XXX,XX € počas celej kontroly a následne aj v celom správnom konaní o uložení pokuty rozporoval. Žalobca poukázal na zjavne nesprávne a nepresne zistený skutkový stav dovoľuje poukázať na závery Znaleckého posudku č. 6, ktorý narábal s pojmami ako najpravdepodobnejší odhad nákladov. Spôsob odpisovania hmotného majetku, zatriedenie hmotného majetku do účtovnej triedy patrí do kompetencie žalobcu (Turčianskej vodárenskej spoločnosti, a.s., pozn. účastníka konania), ktorý v plnom rozsahu zodpovedá za správnosť účtovania. Podľa právneho názoru žalobcu - plne v súlade s dikciou § 9 ods. 10 Vyhlášky č. 195/2013 Z. z., podľa ktorej hodnota SPOS2012 vychádza zo skutočnej hodnoty majetku zaradeného do účtovníctva, podporenú záväzným právnym názorom obsiahnutým v rozsudku Krajského súdu v Žiline, Úrad, resp. žalovaný nemá v zmysle zákona o regulácií v sieťových odvetviach, tým pádom ani v zmysle vydaných predpisov nižšej právnej sily (vyhlášok), kompetenciu zasahovať do odpisov účastníka konania. Na základe uvedeného žalobca považoval zmenu hodnoty SPOS2012, z ktorej sa následne vychádza vo vzorci výpočtu faktora investičného rozvoja za prekročenie právomoci Úradu, ktoré zásadne prostredníctvom určenia maximálnej ceny za odvádzanie a čistenie odpadovej vody zasahuje do práva účastníka konania garantovaného v článku 35 ods. 1 Ústavy SR. 10. Žalobca rovnako poznamenával vo vzťahu už k druhej zmene maximálnej ceny za odvádzanie a čistenie odpadovej vody určenej pre rok 2014, že pôvodne určenej rozhodnutím č. 0070/2014/V vo výške 0,93639 eur/m3, následne zmenenej údajným výpočtom v prvostupňovom rozhodnutí Úradu č. 036/2014/K zo dňa 01.10.2014 vo výške 0,9591 eur/m3 a momentálne na základe zaslaných podkladov plánovane určená vo výške 0,9594 eur/m3, že uvedené zmeny maximálnej ceny, ktoré je účastník konania ako regulovaný subjekt rešpektujúci cenovú reguláciu Úradu povinný akceptovať a nesmie ju prekročiť spôsobujú v priamej príčinnej súvislosti s činnosťou Úradu značnú škodu. Vyššie uvedené zmeny nákladov oproti rozpočtu, ktorý bol výsledkom verejného obstarávania a prešiel jednotlivými schvaľovacími procesmi, neboli v predmetnom Znaleckom posudku č. 6 a ani žalobou napadnutom rozhodnutí vysvetlené a zdôvodnené. Podľa § 29 ods. 1 písm. d) zákona o regulácii v sieťových odvetviach regulovaný subjekt je okrem ďalších povinností ustanovených v tomto zákone povinný dodržiavať pri vykonávaní regulovanej činnosti primeranosť vynaložených nákladov. Žalobca v rámci tejto časti odôvodnenia žaloby namietal v kontexte záväzného právneho názoru vysloveného v rozsudku Krajského súdu v Žiline nesprávne právne posúdenie aplikovaného ust. § 29 ods. 1 písm. d) zákona o regulácií v sieťových odvetviach zo strany žalovaného. Podľa právneho názoru žalobcu dáva predmetné ust. žalovanému kompetenciu a právomoc pri regulácií cien vo vodnom hospodárstve posudzovať primeranosť nákladov v rozsahu či obstaranie konkrétneho hmotného alebo nehmotného majetku je možné považovať za primerané, resp. posúdiť jeho nevyhnutné alebo účelné využite pri regulovanej činnosti vo vodnom hospodárstve ako celku. Žalobca však namietal právny výklad žalovaného, pri akceptácií nevyhnutnosti investičnej akcie pri regulovanej činnosti, ktorá bola okrem iného financovaná prostredníctvom NFP a v predmetnej akcii prebehlo verejné obstarávanie, ktorého jediným kritériom bola najnižšia cena, absolútne bezprecedentne v rozpore s rozhodovacou činnosťou ostatných orgánov štátnej správy zmeniť, resp. posúdiť časť obstarávacej ceny ako neprimeraný výdavok. Úrad má v zmysle § 29 zákona o regulácií v sieťových odvetviach kompetenciu a právomoc posúdiť, že za primeraný výdavok je možne považovať 1 ks nákladného automobilu a nie 15 ks nákladného automobilu, no nemá kompetenciu zasahovať do obstarávacej ceny a o to vypuklejšie v prípade kedy by takýto nákladný automobil bol obstaraný pod kontrolou poskytovateľa NFP a jeho obstarávacia cena bola výsledkom verejného obstarávania s kritériom najnižšej ceny. 11. Rovnako žalobca namietal nesprávnosť, odbornú neudržateľnosť a zrejmú nepoužiteľnosť Znaleckého posudku č. 6 ako dôkazu stanovujúceho údajný najpravdepodobnejší odhad nákladov stavby, teda obstarávaciu hodnotu stavby žalobca poukazujúc na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 21S/33/2015-135, kde správny súd v rámci záväzného právneho názoru uvádzal v bode 13., tretia odrážka na str. 14 cit.: „Súd konštatuje, že výška obstarávacej ceny stavby bola potvrdená aj znaleckým posudkom č. 297/2014, ktorý vypracoval Ústav súdneho inžinierstva, Žilinskej univerzity v Žiline“. Žalobca ako nový investor bol totiž viazaný právnymi predpismi, ktoré vyžadovalo MŽP SR pre poskytnutie návratného finančného príspevku a v rozsahu právnych predpisov, ktoré sa vzťahovali k poskytnutiu NFP bol žalobca povinný zabezpečiť cestou nezávislej organizácie vypracovanie podrobného štruktúrovaného rozpočtu, ktorý prešiel celým schvaľovacím procesom až po schválenie MŽP SR. Preto bol záväzný a jedine právne akceptovateľný ako hodnotiaci základ pre účelné vynaloženie nákladov aj pre žalovaný správny orgán. Túto skutočnosť a právny postup nemohol nijakým spôsobom zmeniť ani ovplyvniť, bol pre neho jednoducho záväzný. Z uvedeného dôvodu preto namietal aplikáciu žalovaného správneho orgánu, že tento bez uvedenia akejkoľvek právnej normy považoval plnenie povinnosti žalobcu v zmysle príslušných právnych predpisov voči MŽP za porušenie právnych predpisov vo vzťahu k žalovanému správnemu orgánu ako neadekvátne porušujúci princíp právneho štátu ako aj stavu právnej istoty pri plnení práv a povinností, vyplývajúcej zo záväzkov voči ústrednému orgánu štátnej správy, ktorý iný ústredný orgán štátnej správy posudzuje ako porušenie povinnosti. K odôvodneniu primeranosti a reálnej hodnote vynaložených výdavkov, resp. nákladov stavby žalobca opakovane uvádzal, že na financovanie predmetnej stavby získal nenávratný finančný príspevok z Operačného programu životné prostredie, prioritná os č. l - integrovaná ochrana a racionálne využívanie vôd, operačný cieľ 1.2 - odvádzanie a čistenie komunálnych vôd v zmysle záväzkov SR voči EÚ na základe výzvy vyhlásenej Ministerstvom životného prostredia SR dňa 04.06.2010 na predkladanie žiadostí č. OPŽP-POl-lO-1 s kódom ITMS NFP24110110307 so schválenou výškou nenávratného finančného príspevku X XXX XXX,XX €. Žiadosť o NFP pripravovala pre žalobcu oprávnená firma na základe zmluvy o dielo. Na stavebné práce a výkon služby stavebného dozoru bolo vykonané verejné obstarávanie v zmysle zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní v platnom znení, ktoré bolo realizované právne perfektným spôsobom a bolo úspešne ukončené. 12. Zhotovitelia obidvoch činností (zhotoviteľ stavby a stavebný dozor) teda vzišli z uvedeného verejného obstarávania, pričom základným kritériom na výber zhotoviteľa bola najnižšia cena. Žalobca pokladal závery žalovaného, keď po vykonanom verejnom obstarávaní, kde základným kritériom na výber zhotoviteľa bola najnižšia cena, o zjavnej neprimeranosti vynaložených nákladov za logicky a právne neudržateľné. Predmetné obstarávania boli pred zahájením stavby na administratívnej kontrole u poskytovateľa, pričom obidve obstarávania boli schválené bez zistenia nedostatkov, čím náklady vzniknuté na základe Zmluvy o dielo resp. Zmluvy o poskytnutí služieb sa stali oprávnenými a boli pripustené k financovaniu. Žalobca zásadne namietal argumenty žalovaného o neprimeraných nákladoch na zhotovenie stavby. Žalobca považoval za logický aj argument, že ak mu konkrétny orgán štátu poskytol dotáciu NFP na zhotovenie určitej stavby, tento orgán stanovil podmienky, ktoré žalobca splnil a nie z vlastných finančných prostriedkov, ale z prostriedkov poskytnutých prísne regulovaným systémom podmienok orgánu MŽP a zrealizoval stanovený cieľ - iný štátny orgán v rámci správneho konania je oprávnený udeliť sankciu XXX.XXX € resp. XXX.XXX € za porušenie údajnej fiktívnej povinnosti, ktorú by ani nemohol plniť tak, ako ju vytvoril v rámci napadnutého rozhodnutia napadnutý správny orgán. 13. Žalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané zaujatou osobou, ktorá mala byť v zmysle § 9 Správneho poriadku vylúčená pre svoju predpojatosť. Žalobca dňa 22.02.2017 doručil žalovaného orgánu verejnej správy kvalifikovaný návrh označený ako Podnet na vylúčenie zamestnanca úradu pre reguláciu sieťových odvetví Ing. P. zo dňa 16.02.2017, v rámci ktorého namietal, že záujem na objektivite a nestrannosti samotného správneho konania a aj pri samotnom rozhodovaní vyžaduje, aby sa na konaní nezúčastňovali zamestnanci alebo členovia správneho orgánu, u ktorých možno predpokladať ich zaujatosť. Žalovaný sa dňa 13.02.2017 z Oznámenia Úradu dozvedel, že predsedu Úradu pre reguláciu v sieťových odvetviach bude v zmysle § 5 ods. 5 zákona o regulácií v sieťových odvetviach zastupovať pán Ing. P., teda rozhodovať aj v odvolacom konaní žalobcu, ktorého výsledkom je aj žalobou napadnuté rozhodnutie. Žalobca svoju námietku zaujatosti, ktorá mala podľa názoru vyústiť do vylúčenia pána Ing. P. C. pre zrejmý osobitný vzťah k žalobcovi odôvodnil tým, že Ing. P. C. ako bývalý generálny riaditeľ žalobcu viedol niekoľkoročné súdne spory s Turčianskou vodárenskou spoločnosťou, a.s. (žalobcom) v konaní o určenie neospravedlneného zameškania práce a ukončenia funkcie generálneho riaditeľa, pričom vo všetkých súdnych sporoch bol neúspešný a to rozsudkom Okresného súdu Martin, č.k. 5C/11/2010-186 zo dňa 02.02.2011, rozsudkom Krajského súdu v Žiline, č.k. 5Co/151/2011-211 právoplatného 20.01.2012 a uznesením Najvyššieho súdu SR, spis. zn. 4Cdo/93/2012 zo dňa 28.12.2012. Rozsudok Krajského súdu Žilina, 5Co/151/2011-211 (súčasťou administratívneho spisu), Uznesenie Najvyššieho súdu SR, 4Cdo/93/2012(súčasťou administratívneho spisu). Regulačná rada Úradu pre reguláciu v sieťových odvetviach rozhodnutím č.02/8346/17/P-NZ zo dňa 28.02.2017 rozhodla, že podnet na vylúčenie zamestnanca Ing. P. C. zamieta. Žalobca zásadne namietal postup samotného zamestnanca Úradu pána Ing. P. C., ktorý mal sám požiadať o svoje vylúčenie z prejednania a rozhodnutia v predmetnej veci a jednak samotné rozhodnutie Regulačnej rady Úradu pre reguláciu v sieťových odvetviach č.02/8346/17/P-NZ zo dňa 28.02.2017, ktoré bez akéhokoľvek právneho alebo racionálneho dôvodu zamietlo podnet na vylúčenie zamestnanca. Rovnako žalobca namietal aj právomoc Regulačnej rady rozhodovať o vylúčení zamestnanca, pretože takáto právomoc Regulačnej rade nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Zhrnúc uvedené žalobca pokladal žalobou napadnuté rozhodnutie za nezákonné z dôvodu, že bolo vydané osobou, pri ktorej je podľa názoru žalobcu možné pochybovať o jej nezaujatosti, teda osobou, ktorá mala byť z prejednania a rozhodovania veci vylúčená. Znalecký posudok č. 6 vypracovaný znalcom Ing. G. X. zo dňa 14.03.2017 má povahu nezákonne získaného dôkazu, na ktorý nie je možné podľa názoru žalobcu prihliadať Predseda Úradu vydal dňa 02.02.2017 rozhodnutie č. 0001/2017/L-UU, ktorým ustanovil znalca Ing. G. X. na vyhotovenie znaleckého posudku vo veci stanovenia ceny diela v tvare položkového rozpočtu zhotoveného spoločnosťou COMBIN BANSKÁ BYSTRICA, s.r.o. pre stavbu „Martin - odkanalizovanie MČ Tomčany - IBV pri Jordáne“ a posúdenia primeranosti nákladov v čase realizácie diela. Voči uvedenému rozhodnutiu podal žalobca dňa 20.02.2017 odvolanie, ktoré Regulačná rada Úradu pre reguláciu v sieťových odvetviach rozhodnutím č. 01/8092/17/RR zo dňa 28.02.2017 zamietla a rozhodnutie predsedu potvrdila. 14. Nezákonnosť, resp. nepoužiteľnosť Znaleckého posudku č. 6 žalobca namietal z dôvodu: a) zrejmého rozporu výroku rozhodnutia Predsedu Úradu č. 0001/2017/L-UU dňa 02.02.2017 s kogentným ustanovením § 52 ods. 2 a § 55 ods. 1 Správneho poriadku. Predseda Úradu v rámci výroku podkladového rozhodnutia určil, že ustanovený znalec Ing. G. X. je povinný v lehote do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia predložiť Predsedovi Úradu znalecký posudok v písomnej podobe v dvoch vyhotoveniach. V zmysle dikcie ust. § 52 ods. 2 v spojení s ust. § 55 ods. 1 Správneho poriadku je rozhodnutie vykonateľné, ak sa proti nemu nemožno odvolať alebo ak odvolanie nemá odkladný účinok. Vychádzajúc zo všeobecnej úpravy odvolania podľa § 53 a taktiež zo samotného poučenia predmetného rozhodnutia je toto preskúmateľné riadnym opravným prostriedkom a to odvolaním, ktoré má v zmysle § 55 ods. 1 Správneho poriadku odkladný účinok a samotný Predseda Úradu v rámci rozhodnutia nevylúčiť jeho odkladný účinok. Uvedený záver je potom v priamom rozpore s výrokom samotného rozhodnutia, ktoré ukladá povinnosti, jednak ustanovenému znalcovi vypracovať znalecký posudok a jednak aj samotnému žalobcovi poskytnúť mu súčinnosť a to v čase ešte pred jeho vykonateľnosťou a samozrejme tým pádom aj právoplatnosťou; b) že rozhodnutie Predsedu Úradu č. 0001/2017/L-UU dňa 02.02.2017 je v zrejmom rozpore so základnými zásadami správneho konania, a to zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania. Počas kontroly, ktorá predchádzala prvostupňovému konaniu o uložení pokuty bolo ako Príloha č. 7 Protokolu vypracované odborné vyjadrenie Ing. T., ktoré malo podľa názoru samotného Úradu objasniť skutočnosti dôležité pre vydanie rozhodnutia. Následne počas odvolacieho konania pred vydaním rozhodnutia, ktoré bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v Žiline bol zo strany žalobcu predložený Znalecký posudok č. 297/2014 vypracovaný Ústavom súdneho inžinierstva ŽU v Žiline, Ulica 1. Mája 32, 010 01 Žilina, ktorý podľa názoru žalobcu žalovanému poskytol odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie vo veci. Odhliadnuc od nadbytočnosti nariaďovania ďalšieho znaleckého dokazovania v zmysle § 36 Správneho poriadku pokiaľ sa v spise nachádza odborne vypracovaný znalecký posudok, teda porušujúc zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania, si dovoľuje žalobca poukázať aj na stabilizovanú judikatúru Najvyššieho súdu SR, spis. zn.: 6 Sžp/6/2011 z 28.03.2012, publikovaného v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 2/2013, podľa ktorého ak medzi dôkazy hodnotené správnym orgánom patrí aj znalecký posudok (v uvedenom prípade Znalecký posudok č. 297/2014) nemôže správny orgán - Predseda Úradu tento označiť za nesprávny a nariadiť ďalšie nadbytočné a zdĺhavé dokazovanie v zmysle § 36 Správneho poriadku ustanovením znalca na vypracovanie ďalšieho nehospodárneho znaleckého posudku. V nadväznosti na vyššie uvedené potom toto podkladové rozhodnutie absentuje fundamentálne a esenciálne atribúty odôvodnenia rozhodnutia podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Správny orgán sa v odôvodnení rozhodnutia vôbec nezaoberal vysporiadaním sa s potrebou ďalšieho znaleckého dokazovania, keď žalovanému pre vydanie Rozsudkom Krajského súdu v Žiline, č.k. 21S/33/2015-135 zo dňa 28.09.2016 zrušeného rozhodnutia postačovalo odborné vyjadrenie pán Ing. T., teda ani nie znalecký posudok v zmysle § 36 Správneho poriadku, a to aj napriek skutočnosti, že súčasťou spisuje momentálne Znalecký posudok č 297/2014; c) že predmetom samotného odvolacieho konania vedeného pred Predsedom Úradu je preskúmanie rozhodnutia prvostupňového orgánu, t.j. preskúmanie rozhodnutia Úradu č. 0036/2014/K, ktorým bola žalovanému uložená pokuta za údajné porušenia povinnosti nedodržaním ust. § 29 ods. 1 písm. d) zákona o regulácií v sieťových odvetviach, teda porušenie povinnosti dodržiavať primeranosť vynaložených nákladov. Žalovaný rozhodnutím ustanovil znalca na posúdenie, primeranosti nákladov v čase realizácie diela, teda podľa názoru žalobcu na zodpovedanie otázky porušenia povinnosti vyplývajúcej z ust. § 29 ods. 1 písm. d) zákona o regulácií v sieťových odvetviach, otázky, ktorú rieši samotný Žalovaný ako odvolací správny orgán vo veci samej. Odhliadnuc od prenášania rozhodovacej pôsobnosti žalovaného na ustanoveného znalca žalobca poukazuje na skutočnosť, že posúdenie primeranosti nákladov, resp. výdavkov v zmysle ust. § 29 ods. 1 písm. d) zákona o regulácií v sieťových odvetviach je otázkou právnou, na ktorú znalec nie je oprávnený odpovedať. 15. Záverom žalobca namietal aj správnosť a úplnosť zistených podkladov má zároveň viesť k presvedčivostí rozhodnutia správneho orgánu. Táto skutočnosť sa premieta predovšetkým v odôvodnení rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania - posilniť dôveru občanov v správnosť rozhodnutia, aby prijaté rozhodnutia fyzické a právnické osoby viedli k dobrovoľnému plneniu povinností v zmysle zásady správneho konania uvedenej v § 3 ods. 4 Správneho poriadku. V odôvodnení musí správny orgán uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie a akými úvahami sa pri hodnotení spravoval. Okrem vyššie uvedeného nesprávneho zistenia skutkového stavu rozhodnutie žalovaného absentuje aj fundamentálne a esenciálne atribúty odôvodnenia rozhodnutia podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Žalobca pokladal rozhodnutie za nepreskúmateľné z dôvodu absencie náležitého odôvodnenia. Správny orgán v odôvodnení len zdržanlivo a nezrozumiteľne konštatoval závery zo Znaleckého posudku č. 6, pričom sa tu neuvádzali všetky skutočnosti, ktoré bral žalovaný správny orgán do úvahy pri vydaní rozhodnutia, absentovala analýza úvah správneho orgánu pri hodnotení vykonaných dôkazov a zastabilizovanie údajného konania, ktorého sa mal dopustiť žalobca. Žalovaný správny orgán sa nedostatočne, v niektorých prípadoch vôbec nevysporiadal s námietkami žalobcu vznesenými počas celého konania o uložení pokuty a v odvolaní, teda to, že žalobca na financovanie predmetnej stavby získal nenávratný finančný príspevok z Operačného programu životné prostredie, prioritná os č. 1 - integrovaná ochrana a racionálne využívanie vôd, operačný cieľ 1.2 - odvádzanie a čistenie komunálnych vôd v zmysle záväzkov SR voči EU na základe výzvy vyhlásenej Ministerstvom životného prostredia SR dňa 04.06.2010 na predkladanie žiadostí č. OPŽP-POl-lO-1 s kódom ITMS NFP24110110307 so schválenou výškou nenávratného finančného príspevku X XXX XXX,XX. €. Žiadosť oNFP pripravovala pre žalobcu oprávnená firma na základe zmluvy o dielo. Na stavebné práce a výkon služby stavebného dozoru bolo vykonané verejné obstarávanie v zmysle zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávam' v platnom znení, ktoré bolo realizované právne perfektným spôsobom a bolo úspešne ukončené. Zhotovitelia obidvoch činností (zhotoviteľ stavby a stavebný dozor) teda vzišli z uvedeného verejného obstarávania, pričom základným kritériom na výber zhotoviteľa bola najnižšia cena. Žalobca mal za to, že správny delikt tak, ako ho uvádza žalovaný nie je tým pádom v rozhodnutí dostatočne špecifikovaný, nie je tu ani dostatočne zrejmé, ktoré konkrétne položky a v akom rozsahu boli zo strany žalovaného správneho orgánu považované v rozpore so zásadou primeranosti nákladov. Žalobca pokladal závery žalovaného, keď po vykonanom verejnom obstarávaní, kde základným kritériom na výber zhotoviteľa bola najnižšia cena, o zjavnej neprimeranosti vynaložených nákladov za logicky a právne neudržateľné. Z uvedeného dôvodu žalobca považoval odôvodnenie rozhodnutia žalovaného za nepresvedčivé a zakladajúce sa na neúplnom, nepresne zistenom skutkovom stave. III. argumenty žalovaného 16. Žalovaný nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Rovnako s tvrdením, že rozhodnutie je zaujaté, bez dostatočných skutkových zistení, a pokuta bola uložená v neprimeranej výške. Žalovaný v ďalšom odvolacom konaní preskúmal v súlade so zásadami zákonnosti materiálnej pravdy, hospodárnosti a § 59 ods. 1 Správneho poriadku napadnuté rozhodnutie č. č. 0036/2014/K v celom rozsahu. Rovnako preskúmal predložený spisový materiál ako aj všetky dôkazy a dôvody uvádzané v odvolaní, a to v prospech ako aj v neprospech žalobcu. Doplnil dokazovanie o znalecký posudok č. 6, zohľadnil právny názor súdu z rozsudku č.k. 21S/33/2015-135 zo dňa 28. 09. 2016. Osobitne preskúmal, či nedošlo k prekročeniu kompetencií úradu podľa zákona o regulácii vo vzťahu k vedeniu účtovníctva účastníka konania podľa zákona č. 431/2002 Z. z. a zákona č. 595/2003 Z. z. (bod 14. odôvodnenia rozsudku), pričom nezistil rozpor so zákonom o regulácii. Skutočnosť, že žalovaný v ďalšom odvolacom konaní neakceptoval všetky argumenty žalobcu, ktorými ospravedlňoval porušenie zákona v cenovo regulovanej oblasti, nemôže mať za následok nepreskúmateľnosť a nezákonnosť rozhodnutia. Jeho povinnosťou ako odvolacieho orgánu bolo zaoberať sa tými skutočnosťami, ktoré súviseli s predmetom rozhodovania. Žalobca vo svojej žalobe uvádzal rôzne dôkazy a argumenty týkajúce sa realizácie stavby „Odkanalizovanie MČ Tomčany - IBV pri Jordáne“, konkrétne Rozhodnutie Ministerstva životného prostredia SR zo dňa 29.04.2011, Finančná analýza projektu Turvod a. s., rozpočet projektu, Zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 113/1.2MP/2011 zo dňa 10. 08. 2011, Všeobecné zmluvné podmienky a znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline č. 297/2014 (tento znalecký posudok nerieši cenu diela). Žalovaný nespochybňoval samotnú existenciu týchto dokumentov. Konštatoval však, že nejde o nové dôkazy, tieto boli prekladané už v prechádzajúcich konaniach a žalovaný sa s nimi riadne v súlade so zásadami zákonnosti a materiálnej pravdy oboznámil a vyhodnotil ich. Podľa § 4 ods. 1 zákona o regulácii úrad je orgánom štátnej správy pre oblasť regulácie sieťových odvetví s celoslovenskou pôsobnosťou. Úlohou úradu ako správneho orgánu v konaní o uložení pokuty nie je preskúmanie zákonnosti verejného obstarávania celého projektu „Odkanalizovanie MČ Tomčany - IBV pri Jordáne“. Úrad vykonal kontrolu len v rámci svojich zákonom zverených právomocí týkajúcich sa vykonávania regulácie v sieťových odvetviach, konkrétne posudzovanie primeranosti vynaložených nákladov pri vykonávaní regulovanej činnosti podľa § 29 ods. 1 písm. d) v spojení s § 36 ods. 1 písm. r) zákona o regulácii. Uvedené skutočnosti sú podstatné pre posúdenie správnej a oprávnenej výšky primeraných nákladov, čo sa premieta do konečných cien vodného a stočného pre odberateľov pitnej vody a užívateľov verejnej kanalizácie. Každé neoprávnene vynaložené položky majú negatívny dôsledok na výšku jednotkovej ceny, ktorú uhrádza odberateľ. 17. Podľa § 4 ods. 2 zákona o regulácii úrad pri výkone svojej pôsobnosti postupuje nestranne a nezávisle. Štátne orgány, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej moci ani ďalšie osoby nesmú ovplyvňovať úrad pri vykonávaní jeho pôsobnosti. V správnom konaní o uložení pokuty si úrad plnil svoju zákonnú povinnosť vykonávania dohľadu nad regulovanými činnosťami účastníka konania bez ovplyvňovania zo strany iných štátnych orgánov alebo akýchkoľvek tretích osôb. Oprávnenosť a primeranosť vynaložených nákladov v sieťových odvetviach (vo vodnom hospodárstve) ustanovuje zákon o regulácii a vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 195/2013 Z. z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia výroby, distribúcie a dodávky pitnej vody verejným vodovodom a odvádzania a čistenia odpadovej vody verejnou kanalizáciou. Námietka žalobcu, že základným kritériom na výber zhotoviteľa pri realizácii stavby bola najnižšia cena, nemá vplyv na povinnosť dodržania primeranosti nákladov v cenovo regulovanej oblasti. Skutočnosť, že na realizáciu stavby z finančných prostriedkov Európskej únie bola vo verejnom obstarávaní vybraná najnižšia ponuka ešte neznamená, že náklady, ktoré vyplynuli z takéhoto obstarávania boli primerané. Práve pri projektoch financovaných z prostriedkov Európskej únie je časté predraženie zákazky, čo bolo zistené aj kontrolou úradu a preukázané pri ukladaní pokuty. Skutočnosť, že počas realizácie prác na stavbe bola dňa 03. 12. 2012 zo strany poskytovateľa vykonaná kontrola na mieste stavby pred záverečnou platbou, ktorá nezistila žiadne nedostatky pri realizácii projektu, nesúvisí s kontrolou dodržiavania právnej úpravy tykajúcej sa regulácie sieťových odvetví, ktorú vykonáva úrad v rámci svojich právomocí zverených mu zákonom na účely regulácie. Žalovaný v ďalšom odvolacom konaní opätovne preskúmal svoje pôvodné zistenia vyplývajúce zo znaleckého posudku č. 297/2014, pričom konštatoval, že v posudku č. 297/2014 absentuje kontrolný výpočet výkazu výmer, čo i len na jeden objekt, ako aj kontrola použitého materiálu. Znalecký posudok preberá hodnoty z podkladov predložených dodávateľom, a to bez akéhokoľvek objektívneho zistenia rozsahu zrealizovaného diela. K cenovej ponuke, ako aj k jednotlivým fakturáciám nebol priložený podrobný výkaz výmer, z ktorého by bol zrejmý výpočet množstva v jednotlivých položkách ako cenovej ponuky, tak aj čo do rozsahu jednotlivých množstiev fakturácie. V znaleckom posudku nebol uvedený podrobný súpis a minimálne orientačné stanovenie ceny prác požadovaných objednávateľom nad rámec pri realizácii obdobných stavieb. Zhotoviteľ znaleckého posudku sa vôbec nezaoberal výraznými rozdielmi v čiastkových položkách k jednotlivým objektom z projektu stavby. Znalecký posudok sa odvoláva na chybnú metodiku výpočtu v položke 9 v kontrolnom rozpočte a následne na nesprávny výpočet. Zhotoviteľ znaleckého posudku nevykonal ani len šetrenie na mieste, neporovnal projekt so skutočným vyhotovením stavby (trasovanie, počet kanalizačných šácht, odbočiek), keďže dochádza k rozporu medzi výkazom výmer v schválenej projektovej dokumentácii, zmenou výkazu výmer pre výberové konanie, keďže bol zmenený oproti schválenej projektovej dokumentácii. Z uvedených dôvodov nebolo možné, aby mali znalci objektívnu vedomosť o vzniku nesúladu vo výkazoch v projekte a súťažných podkladoch. Znalecký posudok žalobcu neuvádzal, na základe akej skutočnosti bol navýšený počet čerpania hodín. 18. Podľa žalovaného takto vyhotovený znalecký posudok č. 297/2014 nemôže byť použitý v súlade so zásadou materiálnej pravdy ako dôkazný prostriedok a podklad pre posúdenie primeranosti nákladov, nemá žiadnu výpovednú hodnotu, obsahuje len ničím nepodložené tvrdenia, navyše ani len neoverené na mieste. Podľa Správneho poriadku o potrebe vyhotovenia znaleckého posudku rozhoduje v správnom konaní správny orgán rozhodnutím. Jedine správny orgán má vo svojej zákonnej kompetencii vyhodnocovanie všetkých podkladov a dôkazov potrebných pre rozhodnutie vo veci a tým aj posúdenie potreby vykonania znaleckého dokazovania. V nadväznosti na doterajšie zistenia a rozsudok Krajského súdu v Žiline žalovaný podľa § 36 Správneho poriadku rozhodol rozhodnutím č. 0001/2017/L-UZ zo dňa 02.02.2017 o ustanovení znalca Ing. G. X. a vypracovaní znaleckého posudku, konkrétne znaleckého posudku č. 6, ktorý objektívne v tvare položkového rozpočtu posúdil stanovenie ceny diela pre stavbu „Martin - odkanalizovanie MC Tomčany - IB V pri Jordáne“ a primeranosť nákladov v čase realizácie diela. Žalovaný po vyhodnotení znaleckého posudku č. 6 zistil, že v porovnaní s prvostupňovým konaním a pôvodným odvolacím konaním proti rozhodnutiu č. 036/2014/K zo dňa 01. 10. 2014 došlo k zmene niektorých číselných údajov, ktoré boli prepočítané podľa znaleckého posudku č. 6. Zároveň znalec v závere posudku správne konštatoval, že posudzovanie primeranosti ceny diela, resp. primeranosti vynaložených nákladov je právnou otázkou, ktorá môže byť správnym orgánom posúdená na základe záverov tohto znaleckého posudku, teda znalec nekonštatoval porušenie zákona v časti primeranosti nákladov, to môže jedine odvolací orgán po posúdení podkladov rozhodnutia. rámci svojej správnej úvahy pri posudzovaní primeranosti nákladov sa žalovaný opieral o dovtedajšie zistenia v prvostupňovom konaní, odvolacom konaní ako aj o závery uvedené v znaleckom posudku č. 6. Žalovaný posúdil primeranosť vynaložených nákladov tak, že pri realizácii stavby, investičnej akcii „Martin - odkanalizovanie MČ Tomčany - IBV pri Jordáne“ boli vynaložené neprimerané výdavky na obstaranie predmetnej stavby vo výške X.XXX.XXX,XX €. Celková suma primeraných (pravdepodobných) výdavkov za fakturované práce za realizáciu stavby predstavuje sumu XXX.XXX,XX €. Žalovaný mal za dostatočne preukázané, že žalobca sa dopustil správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. r) zákona o regulácii tým, že nedodržal povinnosť primeranosti vynaložených nákladov pri vykonávaní regulovanej činnosti odvádzanie a čistenie odpadovej vody verejnou kanalizáciou v roku 2014. 19. Žalovaný dodal, že v ďalšom odvolacom konaní preskúmal, či boli v prvostupňovom konaní posúdené podmienky podľa § 36 ods. 7 a 8 zákona o regulácii na uloženie pokuty vo výške 500.000 € a nezistil ich porušenie. Konštatoval však čiastočnú rozdielnosť právneho názoru na posúdenie § 36 ods. 7 zákona o regulácii čo do výšky pokuty. Žalovaný opätovne prehodnotil výšku uloženej pokuty, najmä s ohľadom na možný následok zisteného porušenia zákona a mal za to, že výška pokuty uloženej prvostupňovým správnym orgánom nezodpovedá následkom protiprávneho stavu vyvolaného nedodržaním povinnosti podľa § 29 ods. 1 písm. d) zákona o regulácii. Podľa § 36 ods. 3 písm. a) zákona o regulácii uloží úrad regulovanému subjektu pokutu od XXX eur do XX.XXX.XXX € za správny delikt podľa odseku 1 písm. r). Tento zákonom ustanovený rozsah je prvostupňový správny orgán povinný dodržať a v jeho rámci uložiť pokutu s prihliadnutím na spôsob, čas trvania a následky protiprávneho stavu. Rovnako sa prihliada aj na to, či sa regulovaný subjekt alebo osoba, ktorej sa pokuta ukladá, dopustila správneho deliktu opakovane do 3 rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty. Žalovaný pokutu uloženú prvostupňovým správnym orgánom nepovažoval za pokutu uloženú v dolnej hranici zákonného rozsahu, ale skôr za pokutu blížiacu sa k stredu rozsahu možného uloženia pokuty. Žalovaný prihliadol pri posudzovaní výšky pokuty na poľahčujúce okolnosti v prospech žalobcu, a to stavba „Martin - odkanalizovanie MČ Tomčany - IBV pri Jordáne“ bola vykonaná na účely odkanalizovania daného územia, čo je v prospech odberateľov (producentov odpadových vôd). Taktiež žalobca sa porušenia povinnosti dodržiavať pri vykonávaní regulovanej činnosti primeranosť vynaložených nákladov dopustil prvýkrát a pri objasňovaní správneho deliktu poskytol úradu potrebnú súčinnosť. Priťažujúcou okolnosťou pri posudzovaní výšky pokuty, na ktorú žalovaný prihliadal, je skutočnosť, že žalobca sa tohto správneho deliktu dopustila do 3 rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia č. 0037/2012/K zo dňa 31.08.2012 o uložení pokuty. Rovnako priťažujúcou okolnosťou bola samotná výška neprimerane vynaložených nákladov X.XXX.XXX,XX €, ktorá závažne (výrazne), o 194 %, prekročila pre túto stavbu primerané náklady (XXX.XXX,XX €). Takéto skoro trojnásobné predraženie, ktoré sa následne dlhodobo premietne do regulovaných cien, je v neprospech odberateľov (producentov odpadových vôd) žalobcu a v rozpore s účelom regulácie podľa § 3 ods. 1 zákona o regulácii zabezpečiť transparentným a nediskriminačným spôsobom dostupnosť tovarov a s nimi súvisiacich regulovaných činností za primerané ceny a v určenej kvalite. Žalovaný pri svojom rozhodovaní okrem vyššie uvedeného prihliadal i na charakter sankcie ako takej, ktorou je jej preventívna a represívna funkcia, pričom ak ide o finančný postih, nemôže byť neprimerane mierny vo vzťahu k závažnosti protiprávneho konania (predraženie o X.XXX.XXX,XX €) a jeho následkom (dopad na ceny). Nevyhnutne teda musí v sebe obsahovať aj represívnu zložku. Na to, aby sankcia plnila svoju preventívnu funkciu, jej výška musí byť určená tak, aby sa sankcionovaná osoba vyvarovala do budúcnosti porušení zákona. Žalovaný zdôraznil, že postih za správny delikt musí mať silu odradiť od nezákonného postupu nielen poruší teľa (individuálna prevencia), ale aj iné právnické osoby či fyzické osoby, ktoré sú nositeľmi rovnakých zákonných povinností (generálna prevencia). 20. Zákonnosť ustanovenia znalca bola riadne v správnom konaní preskúmaná. Odvolanie žalobcu proti ustanoveniu znalca bolo zamietnuté rozhodnutím regulačnej rady č. 01/8092/17/RR zo dňa 28. 02. 2017 ako nedôvodné. Právomoc ustanoviť znalca bola v kompetencii žalovaného. Nedodržanie zásady hospodárnosti v prípade znaleckého posudku č. 6 považujeme za účelové tvrdenie žalobcu. Tento dôkaz prispel k riadnemu zisteniu skutkového stavu veci. To, že žalobca nesúhlasil s ustanovením znalca a závermi v znaleckom posudku č. 6 nemá vplyv na ich zákonnosť. Povinnosťou znalca bolo vypracovať znalecký posudok odborne a nestranne, nie v prospech žalobcu. K nesprávnosti argumentov a záverov znalkyne uvedených v znaleckom posudku č. 6 žalovaný uviedol, že sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia riadne vysporiadal s námietkami žalobcu aj stanoviskom Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, ktorý preložil žalobca. Prvostupňový správny orgán ani znalec neposudzovali, či boli pri realizácii stavby „Martin - Odkanalizovanie MČ Tomčany - IBV pri Jordáne“ dodržané stavebné, účtovné, daňové predpisy alebo predpisy o verejnom obstarávaní, na to sú kompetentné iné štátne orgány. Na účel posúdenia primeranosti vynaloženia nákladov nie je potrebné vypracovať podrobnú analýzu vynaložených stavebných nákladov tak, ako to namietal účastník konania. Rovnako vykonanie takýchto analýz nebol ani úlohou znalca pri vypracovaní znaleckého posudku č. 6. Posudzovanie primeranosti vynaložených nákladov je v kompetencii úradu. K namietanému rozporu s rozsudkom súdu a nezákonnému zásahu úradu do hodnoty odpisov z hmotného majetku a nehmotného majetku využívanom na cenovo regulovanú činnosť žalovaný uviedol, že na tieto účely má príslušnú zákonnú pôsobnosť. Úrad je podľa § 40 ods. 1 zákona o regulácii splnomocnený upravovať všeobecne záväzným právnym predpisom (vyhláškou) vykonávanie cenovej regulácie odvádzania a čistenia odpadovej vody verejnou kanalizáciou. Číselné údaje, ktoré úrad upravil, priamo nezasahujú do riadneho účtovníctva obchodnej spoločnosti vedeného podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a zákona č. 595/2003 Z. z. o daní z príjmov v znení neskorších predpisov, ale premietajú sa iba do podkladov predkladaných účastníkom konania v cenovom konaní a určených cenách. Vykazovanie účtovných údajov voči orgánom finančnej správy týmto konaním úradu nebolo dotknuté. Cenová regulácia v sieťových odvetviach osobitne upravuje niektoré oblasti finančného vykazovania regulovanými subjektmi na účely stanovovania cien. Určovanie ekonomicky oprávnených nákladov, ktoré možno do ceny započítať a posudzovanie ich primeranosti, je základom pre transparentné, nediskriminačné a spravodlivé stanovovanie cien z dôrazom na ochranu odberateľa. Úrad teda nevykonal zásah do účtovníctva v zmysle zákona č. 431/2002 Z. z. a zákona č. 595/2003 Z. z., ktorý by bol v rozpore s právny názorom Krajského súdu v Žiline, ale zákonným spôsobom aplikoval svoje právomoci regulačného orgánu zosúladiť nesprávne údaje s vyhláškou č. 195/2013 Z. z. Bežné účtovníctvo účastníka konania týmto nebolo dotknuté. 21. Žalobca dňa 22. 02. 2017 doručil odvolaciemu orgánu podnet na vylúčenie zamestnanca úradu Ing. P. z odvolacieho konania, v ktorom spochybnil jeho nezaujatosť, keďže má k nemu ako účastníkovi konania osobitný vzťah. Ten ako bývalý generálny riaditeľ žalobcu viedol niekoľkoročné súdne spory so žalobcom v konaní o určenie neospravedlneného zameškania práce a ukončenie funkcie generálneho riaditeľa, pričom vo všetkých súdnych sporoch bol neúspešný. Na základe vyššie uvedeného požiadal regulovaný subjekt úrad o vylúčenie zamestnanca Ing. P., poprípade jeho podriadených zamestnancov, ktorých by pri ich objektivite a nestrannosti mohol ovplyvňovať. Ak to nebude možné, žalobca ako regulovaný subjekt žiadal, aby o jeho námietke, resp. v odvolacom konaní rozhodol iný priamo nadriadený orgán výkonnej moci Slovenskej republiky, u ktorého nebude možné pochybovať o jeho objektivite a nestrannosti počas konania a rozhodovania. Podľa § 9 ods. 1 zamestnanec správneho orgánu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti. Rovnako podľa odseku 2 z prejednávania a rozhodovania pred správnymi orgánmi je vylúčený aj ten, kto sa v tej istej veci zúčastnil na konaní ako zamestnanec správneho orgánu iného stupňa. Podľa § 4 ods. 1 zákona o regulácii úrad je orgánom štátnej správy pre oblasť regulácie sieťových odvetví s celoslovenskou pôsobnosťou. Zároveň podľa § 4 ods. 2 zákona o regulácii úrad pri výkone svojej pôsobnosti postupuje nestranne a nezávisle. Štátne orgány, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej moci ani ďalšie osoby nesmú ovplyvňovať úrad pri vykonávaní jeho pôsobnosti. Z postavenia úradu z hľadiska organizácie štátnej správy v Slovenskej republike vyplýva, že úrad nemá žiaden priamo nadriadený orgán, ktorý by mohol rozhodovať o vylúčení zamestnanca Ing. P. C.. Zároveň Ing. P. C. vykonáva funkciu podpredsedu úradu, ktorý po odstúpení predsedu úradu (08. 02. 2017) vykonáva podľa § 5 ods. 5 zákona o regulácii pôsobnosť predsedu úradu ako odvolací orgán vo veci. Podľa § 4 ods. 3 zákona o regulácii orgánmi úradu sú predseda úradu a regulačná rada. Podľa § 6 ods. 3 písm. d) regulačná rada ako kolektívny orgán rozhoduje v odvolacom konaní okrem rozhodnutí o uložení pokuty, teda vykonáva pôsobnosť odvolacieho orgánu úradu. Žalovaný zdôraznil, že členom regulačnej rady nie je podpredseda úradu a ani nemá žiadne právomoci ako ovplyvniť jej nezávislé rozhodovanie. V záujme dôkladného preskúmania pochybností o nezaujatosti Ing. P. C. rozhodla regulačná rada o podnete na vylúčenie ako jeden z orgánov úradu tak, aby bolo zachované právo regulovaného subjektu v zmysle správneho poriadku. Regulačná rada preskúmala aj rozhodnutia súdov, ktoré predložil žalobca ako dôkazy k zaujatosti Ing. P. C.. Z predložených rozsudkov súdov regulačná rada Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zistila, že súdnym sporom o určenie neospravedlneného zameškania práce a ukončenie funkcie generálneho riaditeľa predchádzalo súdne konanie o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, o ktorom bolo rozsudkom 7C/61/2009 rozhodnuté v prospech Ing. P. C.. V následných konaniach o určenie neospravedlneného zameškania práce a ukončenie funkcie generálneho riaditeľa bolo rozhodnuté v prospech žalobcu. Z rozsudkov predložených žalobcom vyplýva, že súdne spory medzi Ing. P. C. a žalobcom trvali od roku 2009 až do roku 2012. Regulačná rada na základe vyššie uvedeného konštatovala, že od posledného rozsudku vo veci uplynuli už viac než 4 roky. Nejedná sa teda o priebehajúci súdny spor medzi Ing. P. C. a regulovaným subjektom. Zároveň regulačná rada uviedla, že Ing. P. C. je od marca 2011 zamestnancom úradu, pričom od januára 2013 vykonáva funkciu podpredsedu úradu. 22. Žalovanému nebolo známe akékoľvek účelové zasahovanie tohto zamestnanca a neskôr podpredsedu úradu do konaní alebo úkonov žalobcu, ktoré boli vedené pred úradom od roku 2011 do súčasnosti, ktoré by vzbudzovali podozrenie zo zaujatosti. Mal za to, že zamestnanec rešpektoval rozsudky súdov v pracovnoprávnych veciach, pričom to na jeho neskoršie pôsobenie voči žalobcovi nemalo vplyv. Vzhľadom na dlhší časový odstup od posledného rozhodnutia súdu vo veci, ako aj vzhľadom na ďalšie uvedené skutočnosti regulačná rada mala za to, že neexistovali dôvody pre vylúčenie Ing. P. C. z prejednávania a rozhodovania v danej veci a podnet žalobcu na vylúčenie zamestnanca úradu Ing. P. C. z prejednávania a rozhodovania v danej veci zamietla rozhodnutím č. 02/8346/17/P-NZ zo dňa 28. 02. 2017. Domnieval sa, že účelové vylúčenie jedinej osoby, ktorá podľa zákona koná ako odvolací orgán by došlo o ohrozeniu verejného záujmu na riadnom preskúmaní veci a vymožiteľnosti práva, konanie by sa nehospodárne a bez zákonného dôvodu prerušilo na neurčito až do vymenovania nového predsedu úradu. V správnom konaní možno vylúčiť len konkrétneho zamestnanca, zároveň nie je možné použiť ustanovenia o vylúčení, ak ako orgán koná jediná fyzická osoba, ktorá je vedúcim daného štátneho orgánu. Cieľom vylúčenia je zabezpečiť nestrannosť rozhodovania správneho orgánu vo všetkých štádiách konania. Napriek tomu podpredseda úradu konajúci ako správny orgán postúpil námietky na rozhodnutie kolektívnemu orgánu úradu, na ktorého nezávislé rozhodovanie, ako sme uviedli, nemá žiadny vplyv. Účelovým vylúčením jedinej osoby, ktorá podľa zákona koná ako odvolací orgán, by došlo o ohrozeniu verejného záujmu na riadnom preskúmaní veci a vymožiteľnosti práva, konanie by sa nehospodárne a bez zákonného dôvodu prerušilo na neurčito až do vymenovania nového predsedu úradu. Na podporu našich argumentov týkajúcich sa nestrannosti a zaujatia uvádzame aj judikatúru. kde je táto problematika riešená vo vzťahu k sudcom, avšak je podľa nášho názoru aplikovateľná aj na správne konanie. IV. Konanie pred správnym súdom 23.Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. Žalovaný v administratívnom konaní vydal v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom ich odôvodnenia sú obdobné ako vyjadrenie k žalobe. K jednotlivým častiam týchto rozhodnutí a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení tohto rozsudku. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný § 9 ods. 1 SSP nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 SSP a rozhodol vo veci dňa 13.03.2019 rozsudkom. V. Relevantné právne predpisy 24. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 25. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach, úrad pri výkone svojej pôsobnosti postupuje nestranne a nezávisle. Štátne orgány, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej moci ani ďalšie osoby nesmú ovplyvňovať úrad pri vykonávaní jeho pôsobnosti. 26. Podľa § 29 ods. 1 písm. d) zákona o regulácii, regulovaný subjekt je okrem ďalších povinností ustanovených v tomto zákone povinný dodržiavať pri vykonávaní regulovanej činnosti primeranosť vynaložených nákladov. 27. Podľa § 36 ods. 1 písm. r) zákona o regulácii, správneho deliktu podľa tohto zákona sa regulovaný subjekt dopustí, ak nedodrží pri vykonávaní regulovanej činnosti primeranosť vynaložených nákladov. 28. Podľa § 36 ods. 3 písm. a) zákona o regulácii, úrad uloží regulovanému subjektu pokutu a) od 500 € do 10.000.000 € za správny delikt podľa odseku 1 písm. o), r), z), ab), ad) a aj). 29. Podľa § 4 ods. 1 písm. f) vyhlášky č. 195/2013 Z. z., ekonomicky oprávnenými nákladmi sú odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku, <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2013/195/20140701> ktorý bol obstaraný z prostriedkov Európskej únie, zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu vyššieho územného celku alebo z rozpočtu obce alebo bezodplatným prevodom podľa osobitného predpisu, zaradeného do účtovníctva po 1. januári 2011, najviac vo výške 2 % jeho obstarávacej ceny. VI. posúdenie veci správnym súdom 30. Aplikácia práva ako jedna z foriem realizácie práva je procesným právom upravený postup a činnosť štátnych orgánov s príslušnou právomocou, ktorá vyúsťuje vydávaním aktov aplikácie práva - individuálnych právnych aktov. Individuálne právne akty sa vzťahujú na konkrétne prípady a zaväzujú určité (individuálne) právne subjekty. Článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky určuje miesto a postavenie štátnej moci predstavovanej štátnymi orgánmi vo vzťahu k právu tak, že stanovuje ich podriadenosť ústave a zákonom. V uvedenom smere čl. 2 ods. 2 ústavy upravuje princíp právneho štátu, t. j. vládu práva. V dôsledku toho možno štátnu moc uplatňovať len pri splnení viacerých podmienok. Prvou z nich je tá, že k uplatneniu štátnej moci dochádza (môže dôjsť) len vtedy, ak to ustanovuje zákon. Každý orgán štátu má buď ústavou alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže prekročiť, takže môže konať len to, čo mu ústava alebo zákon dovoľuje. Ústava ustanovuje, že zákon ustanoví aj spôsob, akým štátne orgány smú štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ktoré možno použiť v prípade neplnenia rozhodnutí orgánov štátu. V dôsledku „uvedeného preto štátnym orgánom Slovenskej republiky zákony upravujúce ich postavenie a právomoci neumožňujú, aby samostatne rozhodovali o konaní nad rámec zákona, t. j. mimo rozsah zákonom ustanovených právomocí. Zákonom ustanovený rozsah právomoci jednotlivých orgánov štátu je stabilný a k jeho zmene môže dôjsť len v dôsledku neskoršej a obsahovo odlišnej zákonnej úpravy. Ten orgán štátu, ktorého postavenie a právomoci zákon upravuje, nie je preto oprávnený z vlastného rozhodnutia a podľa vlastnej úvahy konať nad rozsah svojich zákonných právomocí, keďže takéto konanie príslušný právny predpis neupravuje“ (z uznesenia Ústavného súdu SR spis. zn. I ÚS/98).Citované ustanovenie čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vytvára právnu istotu tiež v tom, že žiaden orgán štátu (odlišný od zákonodarcu) nie je oprávnený samostatne a podľa vlastnej úvahy rozhodnúť, kedy a za akých podmienok nebude konať v rozsahu zákona a zákonom ustanoveným 5 spôsobom. Právnej istote ako nedielnej súčasti právneho štátu podľa čl. 1 ústavy preto nezodpovedá taký stav (situácia), ktorý by orgánu štátu umožňoval konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným postupom. 31. Z administratívneho spisu súd zistil, že žalovaný vykonal v roku 2013 v spoločnosti žalobcu kontrolu, ktorej výsledkom bol protokol č. 308/2013 zo dňa 09. 07. 2014 o porušení zákona o regulácii. Následne odbor kontroly vydal rozhodnutie č. 0036/2014/K dňa 02. 10. 2014, ktorým rozhodol tak, že žalobcovi uložil pokutu podľa § 36 ods. 3 písm. a) zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach vo výške 500.000 € za to, že sa dopustil správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. r) zákona o regulácii tým, že nedodržal povinnosť podľa § 29 ods. 1 písm. d) zákona o regulácii, pretože pri vykonávaní regulovanej činnosti odvádzanie a čistenie odpadovej vody verejnou kanalizáciou v roku 2014 spoločnosť žalobcu nedodržala primeranosť vynaložených nákladov pri realizácii stavby Martin - odkanalizovanie MČ Tomčany IBV pri Jordáne. Neprimerané výdavky mali predstavovať sumu 1.065.030,84 €. Proti rozhodnutiu č. 0036/2014/K podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Odvolací orgán, ktorým je podľa § 5 ods. 7 písm. d) zákona o regulácii predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví v konaní vo veci uloženia pokuty vydal dňa 31. 12. 2014 rozhodnutie č. 027/27577/2014/PR/SD, ktorým zmenil prvostupňové rozhodnutie č. 0036/2014/K tak, že znížil výšku sankcie zo sumy 500.000 € na 250.000 €. Proti rozhodnutiu podal žalobca dňa 04.03.2015 žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia na Krajskom súde v Žiline. Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k. 21S/33/2015-135 zo dňa 28. 09. 2016 zrušil rozhodnutie č. 027/27577/2014/PR/SD zo dňa 31. 12. 2014 a vec vrátil odvolaciemu orgánu na ďalšie konanie. Po doručení rozsudku a administratívneho spisu dňa 26. 01. 2017 začalo ďalšie odvolacie konanie. Žalovaný opätovne vec prejednal s tým, že vydal rozhodnutie č. 005/27577/2017/PR/SD zo dňa 10.04.2017, v ktorom posúdil primeranosť vynaložených nákladov tak, že pri realizácii stavby „Martin - odkanalizovanie MČ Tomčany - IBVpri Jordáne“ boli vynaložené neprimerané výdavky na obstaranie stavby vo výške 1.001.130,20 €. Podľa žalovaného suma primeraných (pravdepodobných) výdavkov na stavbu mala predstavovať hodnotu 340.908,46 €. Uvedeným rozhodnutím sa zmenilo prvostupňové rozhodnutie tak, že znížil pôvodnú výšku pokuty z 500.000 € na 250.000 €, teda rozhodol rovnako ako v pôvodnom odvolacom konaní. 32. Z ustanovenia § 29 ods. 1 písm. d) zákona o regulácii vyplýva, že regulovaný subjekt je pri vykonávaní regulovanej činnosti povinný dodržiavať primeranosť vynaložených nákladov. Podľa správneho súdu pod primeranosťou vynaložených výdavkov je nevyhnutné rozumieť korelatívnosť k obvyklým cenám v danom čas a mieste, ako aj to, že výdavok zodpovedá potrebám projektu. V minulosti bola primeranosť vynaložených nákladov definovaná v § 12 ods. 1 písm. f) zákona č. 276/2001 Z. z. <aspi://module='ASPI'&link='276/2001%20Z.z.%252312'&ucin-k-dni='30.12.9999'> tak, že primeranosťou vynaložených nákladov je výška nákladov porovnateľná so všeobecnou hodnotou (podľa § 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. <aspi://module='ASPI'&link='492/2004%20Z.z.%25232'&ucin-k-dni='30.12.9999'> o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov) alebo s hodnotou dosiahnutou konaním v súlade s dobrými mravmi. Podľa názoru správneho súdu pojem primeranosti vynaložených nákladov súvisí s pojmom ekonomicky oprávnené náklady (náklady na zákonom stanovené činnosti). Ďalej ekonomicky oprávnenými nákladmi sú len náklady preukázateľne a v nevyhnutnom rozsahu vynaložené na vykonávanie regulovanej činnosti, ktorých rozsah a výšku určuje úrad (vo vyhláškach). Naopak, ekonomicky neoprávnenými nákladmi sú také náklady, ktoré sú vyššie ako náklady zistené na základe overovania primeranosti vynaložených nákladov. Úrad skúma oprávnenosť (vrátane primeranosti) vynaložených nákladov len podľa zákona o regulácii a vyhlášok. Ak určitý náklad patrí do výpočtu ekonomicky oprávnených nákladov podľa vyhlášok, tak úrad následne skúma, či je primeraný. Primeranosť skúma napríklad na základe podkladov a dokladov regulovaného subjektu, rozpočtov, faktúr, resp. oceňovacích predpisov, prípadne ich porovnávaním s obvyklými a porovnateľnými nákladmi v odvetviach. Primeranosť nákladov súvisiacich s vykonávaním regulovaných činností môže byť predmetom kontroly v sieťových odvetviach podľa § 31 ods. 3 <aspi://module='ASPI'&link='250/2012%20Z.z.%252331'&ucin-k-dni='30.12.9999'>) písm. d) zákona o regulácii. Porušenie povinnosti dodržiavať primeranosť vynaložených nákladov je správnym deliktom podľa § 36 ods. 1 písm. r) <aspi://module='ASPI'&link='250/2012%20Z.z.%252336'&ucin-k- dni='30.12.9999'>zákona o regulácii. 33. V prvom rade sa súd nestotožnil s argumentáciou žalovaného o tom, že číselné údaje, ktoré úrad upravil, priamo nezasahujú do riadneho účtovníctva obchodnej spoločnosti vedeného podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve a zákona č. 595/2003 Z. z. o daní z príjmov, ale premietajú sa iba do podkladov predkladaných účastníkom konania v cenovom konaní a určených cenách. Podľa právneho názoru správneho súdu žalovaný nepostupoval v súlade s ust. § 9 ods. 10 vyhlášky č. 195/2013 Z. z., podľa ktorej hodnota SPOS2012 vychádza zo skutočnej hodnoty majetku zaradeného do účtovníctva. Žalovaný úpravou číselných údajov kreoval vlastný „ideálny stav primeranosti vynaložených výdavkov“. Tento názor bol naviac už vyjadrený rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 21S/33/2015-135. Úrad, resp. žalovaný totiž nemá v zmysle zákona o regulácií v sieťových odvetviach, tým pádom ani v zmysle vydaných predpisov nižšej právnej sily (vyhlášok), kompetenciu zasahovať do odpisov účastníka konania. Súd preto považoval za potrebné zmenu hodnoty SPOS2012, z ktorej sa následne vychádzalo vo vzorci výpočtu Faktora investičného rozvoja za nezákonné prekročenie právomoci žalovaného. Zároveň žalobca dôvodne namietal, že ako investor bol viazaný právnymi predpismi, ktoré vyžadovalo MŽP SR pre poskytnutie návratného finančného príspevku a v rozsahu právnych predpisov, ktoré sa vzťahovali k poskytnutiu NFP bol žalobca povinný zabezpečiť cestou nezávislej organizácie vypracovanie podrobného štruktúrovaného rozpočtu, ktorý prešiel celým schvaľovacím procesom až po schválenie MŽP SR. Žalobca túto skutočnosť a právny postup nemohol nijakým spôsobom zmeniť ani ovplyvniť, bol pre neho záväzný. Je potrebné uviesť, že žalobca financovanie predmetnej stavby získal nenávratný finančný príspevok v zmysle záväzkov SR voči EÚ na základe výzvy vyhlásenej Ministerstvom životného prostredia SR dňa 04.06.2010 na predkladanie žiadostí so schválenou výškou nenávratného finančného príspevku 1.862.421,97 €. Na stavebné práce a výkon služby stavebného dozoru bolo vykonané verejné obstarávanie v zmysle zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní v platnom znení, ktoré bolo realizované právne perfektným spôsobom a bolo úspešne ukončené. Konajúci súd rovnako prijal záver, že kompetencia úradu preskúmavať obstarávaciu cenu uvedenej stavby, ktorá bola odsúhlasená a zaplatená kompetentnými orgánmi a následne zaúčtovaná v účtovníctve žalobcu nevyplýva zo zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácií v sieťových odvetviach. Z uvedeného vyplýva, že výsledok verejného obstarávania by mal v zásade vzhľadom na prísne regulovaný proces preukazovať primeranosť nákladov. 34. Účelom deliktuálneho konania vo všeobecnosti je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu deliktu ( priestupku, či iného správneho deliktu), kto ho spáchala a akú sankciu je potrebné páchateľovi uložiť. Orgány prejednávajúce správne delikty sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak, aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci, pričom pochybnosti o spáchanom skutku sa v deliktuálnom konaní vykladajú v prospech obvineného. U právnických osôb sa zodpovednosť za správny delikt posudzuje bez ohľadu na zavinenie t. j. ide o objektívnu zodpovednosť za správny delikt. Táto koncepcia sa vzťahuje aj na zákon č. 250//2012 Z. z., kedy sa pri preukazovaní, či sa stal správny delikt odpadá zavinenie ako prvok zodpovednostného vzťahu. Ak bol zistený skutkový stav v priebehu objasňovania správneho deliktu a dokazovania vykonaného správnym orgánom, úlohou správnych orgánov je vyhodnotiť dôkazy v prospech i v neprospech obvineného a vyhodnotením vykonaných dôkazov na základe voľného hodnotenia dôkazov rozhodnúť, či vykonané dôkazy sú dostatočné pre preukázanie zodpovednosti za správny delikt. Pre preukázanie spáchania správneho deliktu nezáleží na tom, či je preukázaný jediným alebo skupinou dôkazov, či vo forme výpovede alebo listiny, ak taký dôkaz alebo dôkazy nepochybne preukazujú vinu. Správne orgány v rozhodovacom procese musia úplne a presne zistiť skutkový stav, zaobstarať si potrebné podklady pre rozhodnutie. Zistením skutočného stavu veci sa rozumie zistenie všetkých podstatných skutočností v súlade s príslušným hmotnoprávnym predpisom. Zásada materiálnej pravdy pri zisťovaní skutkového stavu veci má dve stránky: úplnosť a presnosť zistení. Úplnosť znamená povinnosť správneho orgánu zistiť všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, Či budú v prospech alebo neprospech účastníka. Na uvedené nadväzuje že zmeny oproti rozpočtu, ktorý bol výsledkom verejného obstarávania a prešiel jednotlivými schvaľovacími procesmi - neboli v Znaleckom posudku č. 6, na ktorom staval svoje rozhodnutie žalovaný preskúmateľným spôsobom reflektované. V napadnutom rozhodnutí nebolo možné vysledovať, ako sa žalovaný správny orgán vysporiadal so skutočnosťou, že žalobca na financovanie stavby získal nenávratný finančný príspevok z Operačného programu životné prostredie, prioritná os č. 1 - integrovaná ochrana a racionálne využívanie vôd, operačný cieľ 1.2 - odvádzanie a čistenie komunálnych vôd v zmysle záväzkov SR voči EU na základe výzvy vyhlásenej Ministerstvom životného prostredia SR dňa 04.06.2010 na predkladanie žiadostí č. OPŽP-POl-lO-1 s kódom ITMS NFP24110110307 so schválenou výškou nenávratného finančného príspevku 1.862.421,97 €. Pritom na stavebné práce a výkon služby stavebného dozoru sa uskutočnilo verejné obstarávanie podľa zákona č. 25/2006 Z. z., kde základným kritériom na výber zhotoviteľa bola najnižšia cena. Čo sa týka námietky zaujatosti a návrhu na vylúčenie zamestnanca úradu Ing. Miroslava Čelinského, s touto sa žalovaný dôsledne vysporiadal a teda správny súd ju nepovažoval za relevantnú. Vzhľadom na uvedené dospel správny súd po preskúmaní veci k záveru, že žalovaný vychádzal pri rozhodovaní vo veci z nesprávneho právneho posúdenia a z tohto dôvodu je jeho rozhodnutie nezákonné. Žalobca tiež dôvodne namietal, že v rozhodnutí absentovali relevantné dôvody, čo spôsobilo jeho nepreskúmateľnosť, preto správny súd postupoval podľa § 191 ods. 1 písm. c/ d/ SSP a napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. 35. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 36. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).