Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/136/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200931 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017200931.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Marty Barkovej, v právnej veci žalobcu: Okresný súd Košice, Štúrova 29, Košice proti žalovanému: Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky, Hraničná 12, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 00030/2017-Op-13 zo dňa 11.04.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie predsedníčky Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky č. 00030/2017-Op-13 zo dňa 11.04.2017 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky č. 00697/2016-Os-20 zo dňa 07.11.2016 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd náhradu trov konania voči žalovanému nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1.Rozhodnutím č.00697/2016-0s-20 zo dňa 7.11.2016 Úrad na ochranu osobných údajov SR ako prvostupňový správny orgán v konaní o ochrane osobných údajov začatom na návrh navrhovateľov Z.. J. D., a R.. M. Y., obidvaja Y. XA, XXX XX X. (ďalej len „navrhovatelia“) proti Okresnému súdu Košice I, Štúrova 29, 041 60 Košice I vo veci preverenia jeho postupu ako prevádzkovateľa informačného systému osobných údajov, ktorý spracúva osobné údaje navrhovateľov na účely súdneho konania, v priebehu ktorého požiadali o oslobodenie od súdnych poplatkov a vyplneným príslušným tlačivom pre fyzické osoby dokladovali svoje pomery pre účely oslobodenia od súdnych poplatkov (sociálne postavenie a príjmy, bytové, majetkové a rodinné pomery), pričom s osobnými údajmi navrhovateľov obsiahnutými v podkladoch súvisiacich so žiadosťou o oslobodenie od súdnych poplatkov bola oboznámená spoločnosť GL. pri nahliadaní do súdneho spisu ako účastník súdneho konania, rozhodol podľa § 65 ods. 1, § 65 ods. 2 písm. d) a § 65 ods. 4 zákona tak, že prevádzkovateľovi Okresný súd Košice I, Štúrova 29, 041 60 Košice 1, uložil na základe zistenia porušenia ustanovenia § 6 ods. 2 písm. d) zákona, ktorého sa dopustil tým, že nezabezpečil, aby sa pri nahliadaní do súdneho spisu spoločnosťou E., resp. jej právnym zástupcom, z jeho informačného systému osobných údajov, v ktorom sú spracúvané osobné údaje navrhovateľov v súvislosti s ich žiadosťou o oslobodenie od súdnych poplatkov a vyplneným tlačivom pre fyzické osoby, ktorým deklarovali svoje pomery na tento účel, sprístupnili spoločnosti E. len také osobné údaje, ktoré svojim rozsahom a obsahom zodpovedajú účelu ich spracúvania a sú nevyhnutné na jeho dosiahnutie a § 19 ods. 1 zákona, ktorého sa dopustil vyššie popísaným spôsobom tým, že nechránil spracúvané osobné údaje navrhovateľov obsiahnuté v žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov a vyplnenom tlačive pre fyzické osoby pred ich neoprávneným prístupom a sprístupnením, poskytnutím, ako aj pred akýmikoľvek inými neprípustnými spôsobmi spracúvania. Na základe tohto zistenia správny orgán uložil žalobcovi na odstránenie nedostatkov a príčin ich vzniku tieto opatrenia: 1.) V lehote 45 dní odo dňa nasledujúceho po dni nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia v súlade s § 19 ods. 1 zákona prijať primerané bezpečnostné opatrenia zodpovedajúce spôsobu spracúvania osobných údajov dotknutých osôb (fyzické osoby - jednotlivci) v súdnych spisoch (tzn. aj v súdnom spise sp. zn. XXC/XXX/XXXX) v súvislosti s podanou žiadosťou o oslobodenie od súdnych poplatkov a vyplneným tlačivom pre fyzické osoby, za účelom ochrany ich osobných údajov pred ich poškodením, zničením, stratou, zmenou, neoprávneným prístupom a sprístupnením, poskytnutím alebo zverejnením, ako aj pred akýmikoľvek inými neprípustnými spôsobmi spracúvania a poučiť o prijatých opatreniach oprávnené osoby zodpovedné za vykonávanie prijatých opatrení tak, aby tieto oprávnené osoby chránili spracúvané osobné údaje. 2.) Odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia v súlade s § 6 ods. 2 písm. d) zákona zabezpečiť, aby pri nahliadaní do súdneho spisu sp. zn. XXC/XXX/XXXX nedochádzalo k sprístupneniu osobných údajov navrhovateľov, ktoré svojim rozsahom a obsahom nezodpovedajú účelu ich spracúvania a nie sú nevyhnutné na jeho dosiahnutie, čo možno dosiahnuť pri nahliadnutí do súdneho spisu tak, že pred nazretím do súdneho spisu bude vykonaná anonymizácia osobných údajov dotknutých osôb spracúvaných v súvislosti so žiadosťou o oslobodenie od súdnych poplatkov a vyplneným tlačivom, ktoré svojím rozsahom a obsahom nezodpovedajú účelu ich spracúvania a nie sú nevyhnutné na jeho dosiahnutie. 2. Žalobca podal proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa v zákonnej lehote rozklad, o ktorom Predsedníčka Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky rozhodnutím č. k. 00030/2017- Op-13 zo dňa 11.04.2017 rozhodla tak, že rozklad zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila v celom rozsahu. 3. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplynulo, že mal za nesporne preukázané, že E. v čase nahliadania do súdneho spisu vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX nebol v postavení účastníka konania o oslobodenie od súdnych poplatkov a teda prevádzkovateľ sprístupnil E. osobné údaje dotknutých osôb nachádzajúcich sa v listinných dôkazoch v konaní o oslobodení od súdnych poplatkov (tlačivá navrhovateľov pre dokladovanie pomerov účastníka konania, ktorý navrhuje, aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov zo dňa 12.05.2014 založené v súdnom spise Okresného súdu Košice I, sp. zn. XXC/XXX/XXXX pod číslami listov 724 až 743), bez právneho základu v zmysle § 9 ods. 1 zákona, čím sa zároveň dopustil porušenia § 6 ods. 2 písm. d) zákona ako i § 19 ods. 1 zákona. 4. Predsedníčka úradu sa stotožnila s právnym názorom prvostupňového orgánu, ktorý správne uviedol, že úrad nie je oprávnený sa vyjadrovať, či súčasťou súdneho spisu, ktorý sa týka konania vo veci má, alebo môže byť spisový materiál týkajúci sa konania o oslobodenie od súdnych poplatkov. Tak ako uviedol prevádzkovateľ vo vyjadrení k oznámeniu o začatí správneho konania prevádzkovateľa zo dňa 03.08.2016, súdy sú povinné v rámci bezpečnostných opatrení v zmysle § 19 zákona postupovať v súlade s vypracovaným bezpečnostným projektom a v prípade nazerania do súdnych spisov účastníkmi konania sa zamestnanci súdu (t.j. oprávnené osoby prevádzkovateľa) riadia príslušnými ustanoveniami vyhlášky. Uviedla, že podľa § 195 ods. 3 vyhlášky predseda senátu, ktorý vybavuje súdny spis, urobí ešte pred nazretím do súdneho spisu potrebné opatrenia tak, aby bola zabezpečená ochrana utajovaných skutočností, údajov chránených podľa osobitných predpisov a oprávnených záujmov účastníkov konania, teda citované ustanovenie vyhlášky ukladá prevádzkovateľovi povinnosť, aby pred tým, ako súd účastníkovi konania povolí nahliadnutie do spisu, vykonal potrebné primerané technické, organizačné a personálne opatrenia, aby ochránil spracúvané osobné údaje dotknutých osôb nachádzajúce sa v spisovom materiáli pred ich poškodením, zničením, stratou, zmenou, neoprávneným prístupom a sprístupnením, poskytnutím alebo zverejnením, ako aj pred akýmikoľvek inými neprípustnými spôsobmi spracúvania, t.j. aby boli účastníkovi konania, ktorý nahliada do spisu, sprístupnené len tie osobné údaje, ktoré sú svojím rozsahom a obsahom nevyhnutné na dosiahnutie účelu. 5.Podľa názoru predsedníčky úradu, ak sa v súdnom spise nachádzajú písomnosti týkajúce sa konania, v ktorom jeden z účastníkov konania v hlavnej veci nie je účastníkom tohto konania (napr. konanie o oslobodení od súdnych poplatkov) ustanovenie § 44 ods. 1 OSP resp. čl. 9 CPS v spojení s § 97 ods. 1 CSP nevylučujú, aby prevádzkovateľ pred nahliadnutím do spisu vykonal potrebné bezpečnostné opatrenia v súdnom spise v súlade s § 195 ods. 3 a ods. 8 vyhlášky napr. v tomto prípade anonymizáciou osobných údajov navrhovateľov v časti spisu, v ktorej E. nebol účastníkom konania (konanie o oslobodenie od súdnych poplatkov). Predsedníčka úradu zastávala názor, že anonymizáciou osobných údajov v súdnom spise v časti, ktorej strana nie je účastníkom konania v žiadnom prípade, nie je obmedzené jeho právo na súdnu ochranu resp. na spravodlivý súdny proces uskutočňovaný prostredníctvom práva na procesnú obranu, nakoľko na takéto konanie nie je vecne legitimovaný. 6. Predsedníčka úradu poznamenala, že úrad nespochybňuje povinnosť súdu riadne zistiť pomery účastníka konania v rámci konania o oslobodení od súdnych poplatkov a to aj z iných zdrojov ako od žiadateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov a to tak, aby v procese zisťovania týchto pomerov účastníkov konania sa prevádzkovateľ nedopúšťal porušenia zákona. Dala do pozornosti, že prevádzkovateľ musí zabezpečiť aj pri nahliadaní do súdneho spisu, aby spracúval (v tomto prípade sprístupnil) len osobné údaje, ktoré svojím rozsahom a obsahom zodpovedajú primeranému účelu ich spracúvania a sú nevyhnutné na jeho dosiahnutie, t.j. tretej strane, ktorá nie je účastníkom konania, prevádzkovateľ osobné údaje dotknutých osôb tohto konania pri nahliadnutí do spisu nesprístupní. II. Žaloba 7. Žalobca včas podanou žalobou doručenou súdu dňa 16.06.2017 sa domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 00030/2017-Op-13 zo dňa 11.04.2017 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu č. 00697/2016-Os-20 zo dňa 07.11.2016. 8.V žalobe žalobca uviedol, že je toho názoru, že správne orgány pri rozhodovaní vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože žalobca svojim postupom vyššie citované ustanovenia zákona č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov neporušil. Taktiež namietal, že z rozhodnutí správnych orgánov nie je pritom zrejmé, ktorý konkrétny osobný údaj nemal byť druhej strane sporu sprístupnený. 9. K skutkovým okolnostiam súdneho konania vedeného na Okresnom súde Košice 1 pod sp. zn. 24C/261/2012 uviedol, že konanie v predmetnej veci sa začalo na základe žaloby spoločnosti E. s.r.o. X. proti Z.. J. D. a R.. M. Y.. Predmetom konania je nárok na zaplatenie peňažného plnenia vo výške 150.000 eur s príslušenstvom. V priebehu konania žalovaní požiadali o oslobodenie od súdnych poplatkov s poukazom na svoje osobné a majetkové pomery, ktoré deklarovali vyplnením príslušného tlačiva. Žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov ako aj uvedené tlačivo tvorí súčasť súdneho spisu. Obe sporové strany v priebehu konania viackrát nahliadali do súdneho spisu v informačnej kancelárii súdu a teda, mali možnosť oboznámiť sa s celým obsahom súdneho spisu. 10. Podľa názoru žalobcu je nesprávny názor, že podklady, ktoré sporová strana poskytla k žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov, sa nemajú nachádzať v súdnom spise. Podľa ust. § 96 ods. 2 CSP všetky písomnosti, ktoré sa vzťahujú ku konaniu vo veci, tvoria súdny spis. Aj podľa predchádzajúcej právnej úpravy účinnej do 30.06.2016, podľa ust. § 168 ods. 1 vyhlášky č. 543/2005 Z.z. Spravovací poriadok pre súdy, všetky písomnosti, ktoré sa vzťahujú na tú istú vec, najmä podania, zápisnice, záznamy, rozhodnutia, tvoria súdny spis. Ako to vyplýva z ust. § 172 ods. 1 a 2 a § 178 ods. 1 a 2 cit. vyhlášky, všetky podania, ktoré boli doručené súdu, sa zakladajú do súdneho spisu, opatria sa spisovou značkou a číslom listu, pričom sa čísluje každý list súdneho spisu od č. 1 vzostupne až do skončenia veci. 11. Bol presvedčený, že postupoval v súlade s právnymi predpismi, keď predmetné podanie sťažovateľov (žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov vrátane vyplneného tlačiva o zdokladovaní pomerov) vzťahujúce sa ku konaniu vo veci sp. zn. XXC/XXX/XXXX, zaradil do súdneho spisu tak, aby tvorilo jeho súčasť. 12. Žalobca mal za zrejmé, že súd je orgánom verejnej moci, ktorý je osobitným zákonom oprávnený na zhromažďovanie, získavanie a spracovanie osobných údajov, pretože ich získava a spracúva pre účely občianskeho súdneho konania, pre rozhodnutie o žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov podľa ust. § 138 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP). 13. Podotkol, že druhej sporovej strane (spoločnosti E. s.r.o.) sprístupnil len také osobné údaje, ktoré svojim rozsahom a účelom zodpovedajú účelu ich spracúvania a sú nevyhnutné na jeho dosiahnutie. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade ide o občianske súdne konanie, osobitným zákonom, poskytujúcim právny základ pre realizáciu práva na informácie v súvislosti s možnosťami a spôsobmi ich získavania bol v čase sprístupnenia spisu druhej sporovej strane zákon č. 99/1963 Z.z. (OSP); v súčasnosti, súčinnosťou od 01.07.2016 je ním zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP). 14. Žalobca zdôraznil, že v danom prípade osobné údaje, resp. informácie neboli sprístupnené tretím osobám, ale účastníkovi tohto konania. 15. Ďalej uviedol, že princíp právnej istoty a legitímneho očakávania každého účastníka, že spor bude rozhodnutý spravodlivo, súdny sporový poriadok zabezpečuje mnohými inštitútmi. Okrem práva nahliadnuť do spisu medzi tieto patrí aj povinnosť každého účastníka doručiť každé svoje podanie (žaloba, procesný návrh, vyjadrenie k žalobe a procesným návrhom vrátane listinných dôkazov) v potrebnom počte rovnopisov tak, aby ich mohla obdržať a s ich obsahom sa teda oboznámiť aj druhá sporová strana. Konštatoval, že ide o právo každého účastníka na vydanie zápisnice z pojednávania a zápisníc z procesných úkonov, právo účastníka zaznamenať priebeh pojednávania pomocou technických zariadení určených na zaznamenávanie zvuku, právo účastníkov oboznámiť sa s obsahom každého dôkazu - t.j. odborné vyjadrenia, správy orgánov ako aj súkromných osôb, znalecké posudky a podobne, právo byť účastný na ohliadke veci, právo vyjadriť sa k skutkovým okolnostiam vedenými protistranou, k návrhom na dokazovanie, k vykonanému dokazovaniu atď. Realizácia týchto práv by bez oboznámenia sa s osobnými údajmi nebola možná. Bol názoru, že prijatie opačného záveru, a teda, obmedzenie práva účastníkov konania nahliadať do spisu, by spochybňovalo transparentnosť súdneho konania, poprelo by základný zmysel súdneho konania - právo na spravodlivý súdny proces, vytvorilo by stav právnej neistoty, čo by bolo v rozpore s princípom právneho štátu a s princípom legality zakotveným v článku 2 ods. 2 Ústavy SR. 16. Žalobca zastával názor, že protistrana v spore v súdnom konaní má právo oboznámiť sa s podkladmi, na základe ktorých súd rozhodol o priznaní oslobodenia a má právo namietať, že pomery na strane žiadateľa boli deklarované neúplne alebo nepravdivo. Zákon práve preto umožňuje, aby súd kedykoľvek za konania, priznané oslobodenie odňal a to aj so spätnou účinnosťou, ak sa do právoplatného skončenia konania ukáže, že pomery účastníka oslobodenie neodôvodňovali (§ 138 ods. 5 OSP). Tvrdil, že rozhodnutie o oslobodení resp. nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov má na konanie nezanedbateľné dôsledky. Ovplyvňuje ďalší postup resp. rozhodnutia súdu, a tým ovplyvňuje aj postavenie účastníkov konania, resp. aj štátu. 17. Argumentoval, že právo druhej sporovej strany na oboznámenie sa s informáciami a údajmi potrebnými na hájenie svojich nárokov, ktoré sa týkajú rozhodovacej činnosti súdu v jej právnej veci, musí byť zaručené. Ide o právo zaručené Ústavou SR a civilným sporovým poriadkom (zákonom), ktorého aplikácia má prednosť pred aplikáciou zákona o ochrane osobných údajov v súvislosti s právom na súkromie. 18. Žalobca poukázal aj na to, že predmetom konania vedeného pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX je zaplatenie značnej sumy - 150.000 eur s príslušenstvom. Z dôvodu, že sťažovatelia, ktorí namietajú porušenie zákona o ochrane osobných údajov - v tomto spore v procesnom postavení žalovaných - v priebehu konania reálne učinili úkony, smerujúce k zmenšeniu ich majetku, ktorý by mohol byť postihnuteľný v rámci výkonu rozhodnutia resp. exekúcie, žalobca - spoločnosť E. s.r.o. navrhla, aby súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým by im zakázal nakladať s nehnuteľnosťami. Súd ich návrhu vyhovel; unesenie o nariadení predbežného opatrenia je právoplatné. Aj z uvedeného je zrejmé, že je dôležité, aby sporové strany mali možnosť oboznámiť sa s informáciami, týkajúcimi sa majetkovej a osobnej sféry strán, pre účely účinného hájenia svojich práv, ktorých sa domáhajú v súdnom konaní, vrátane ochrany pred hrozbou zmarenia budúcej exekúcie. 19. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca žiadal, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe 20. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 08.11.2017 konštatoval, že argumentácia žalobcu uvedená v žalobe je podobná tej, resp. vychádza z tej, ktorú žalobca uviedol už vo svojom rozklade zo dňa 23.11.2016 ako i vyjadrení v priebehu správneho konania. Žalovaný bol toho názoru, že závery vyjadrené v odôvodení druhostupňového rozhodnutia sú správne. 21. Žalovaný s poukazom na 13. stranu prvostupňového rozhodnutia a 9. a 10. stranu napadnutého rozhodnutia dal do pozornosti, že postup žalobcu v problematike vedenia súdneho spisu v napadnutom rozhodnutí v konaní o ochrane osobných údajov nespochybnil. Žalovaný naopak konštatoval, že úrad nie je oprávnený vyjadrovať sa, či súčasťou súdneho spisu, ktorý sa týka konania vo veci má, alebo môže byť spisový materiál týkajúci sa konania o oslobodenie od súdnych poplatkov, a preto žalovaný nerozporoval správnosť resp. nesprávnosť postupu žalobcu, ktorý žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov zaradil do súdneho spisu vedeného pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX. 22. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 187/2010-13 zo dňa 27.05.2010 cit.: „Ústavný súd poukazuje na to, že právo na podanie návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov je oprávnením poplatníka, teda navrhovateľa, a nie oprávnením sťažovateľky v procesnom postavení odporcu. Keďže sťažovateľka nemá v predmetnom konaní o oslobodení od súdnych poplatkov procesné postavenie účastníka konania, nemohla v tomto konaní uplatňovať svoje procesné práva a plniť procesné povinnosti, “ ku ktorému sa žalobca vyjadril, že sa s ním plne stotožňuje a sám žalobca vo vyjadrení zo dňa 01.03.2017 uviedol, že účastníkom konania o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov je len žiadateľ o priznanie oslobodenia a len on môže podať odvolanie proti rozhodnutiu o nepriznaní alebo odňatí oslobodenia. 23. Žalovaný ďalej uviedol, že nespochybňuje konštatovanie žalobcu, ktorý tvrdí, že žalobca nie je odkázaný len na údaje, ktoré žiadateľ o oslobodenie od súdneho poplatku uvedie sám ale pomery na jeho strane môže skúmať aj vlastným šetrením, čo vyplýva aj z predposledného odseku na 10. strane napadnutého rozhodnutia. Žalovaný však zastával názor, že takéto vlastné šetrenie pomerov možno vykonať aj bez toho, aby žalobca sprístupnil osobné údaje dotknutej osoby tretej strane (E.. Žalobca v takomto prípade môže napríklad druhého účastníka súdneho konania vyzvať na predloženie jemu známych informácií o majetkových pomeroch žiadateľa o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov a následne môže sám žalobca posúdiť, ktoré poskytnuté informácie považuje za preukázané a ktoré musí šetrením ešte preukázať. Nakoľko vecne legitimovaný je len žiadateľ o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, žalovaný nevidí dôvod, prečo by sa mal druhý účastník súdneho konania bez dôvodov osobitného zreteľa oboznamovať s osobnými údajmi tejto dotknutej osoby, keď na takúto spracovateľskú operáciu v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z.z. v spojení s § 10 ods. 2 zákona č. 122/2013 Z.z., neexistuje právny základ. Konštatoval, že žalobca v podanej žalobe síce poukazuje na osobitné predpisy OSP a CSP, avšak považoval za potrebné uviesť, že predmetné osobitné predpisy v žiadnom ustanovení v zmysle § 10 ods. 2 zákona č. 122/2013 Z.z. neoprávňujú žalobcu na sprístupnenie osobných údajov žiadateľa o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov druhému účastníkovi súdneho konania. 24. Žalovaný dal do pozornosti, že medzi údaje chránené osobitným predpisom, na ktoré poukazujú vyššie citované ustanovenia, patria aj osobné údaje, ktorých ochrana je garantovaná a zabezpečená prostredníctvom Čl. 19 ods. 3 a Čl. 22 ods. 1 Ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky ako i zákonom č. 122/2013 Z. z. S poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 187/2010-13 zo dňa 27.05.2010 a vyjadrenie žalobcu zo dňa 01.03.2017, ktorý uviedol, že účastníkom konania o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov je len žiadateľ o priznanie oslobodenia, žalovaný považuje za nesporné, že iný účastník súdneho konania, ako je žiadateľ o priznanie oslobodenia, nemá postavenie účastníka konania v časti rozhodovania o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, a preto bol žalobca pred nahliadnutím do súdneho spisu inej osoby ako účastníka konania o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov povinný v súlade s citovaným ustanovením § 195 ods. 3 vyhlášky č. 543/2005 Z.z. vykonať anonymizáciu osobných údajov. Ak teda existuje zákonom garantovaná právomoc účastníka súdneho konania nahliadať do ktorejkoľvek strany súdneho spisu, ako uvádza žalobca, takáto právomoc účastníka konania nestojí nad zákonom garantovaným právom na ochranu osobných údajov a teda žalobca bol povinný pred nahliadnutím E. do súdneho spisu minimálne anonymizovať osobné údaje účastníka konania o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, tak ako to vyplýva z osobitných predpisov. 25. Žalovaný zdôraznil, že pokiaľ je časť súdneho konania týkajúca sa rozhodovania o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov súčasťou jedného súdneho spisu, anonymizáciou osobných údajov v časti súdneho spisu týkajúceho sa rozhodovania o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov nedochádza k obmedzeniu práva iného účastníka súdneho konania nahliadať do súdneho spisu, nakoľko tieto osobné údaje o ekonomickej identite dotknutej osoby (napríklad v rámci sociálneho postavenia a príjmov účastníka konania, sa uvádza aj vyučený resp. vyštudovaný odbor, zamestnávateľ, druh vykonávanej práce, druh pracovného vzťahu, či fyzická osoba dostáva výživné a od koho, v rámci majetku účastníka konania banka alebo sporiteľňa, číslo vkladnej knižky alebo číslo účtu, pri peňažných pohľadávkach voči tretím osobám nad 750,- eur aj označenie dlžníka a ďalšie, pri dlhoch účastníka konania napríklad zmeškané výživné, na ktorého plnenie bol povinný, kde sa uvádza aj meno, priezvisko, rok narodenia vyživovanej osoby, v rámci rodinných pomerov napríklad údaje o mene, priezvisku manžela/manželky, povaha príjmu, výška príjmu, nehnuteľnosti a vklady a úspory manžela/manželky, a i.) nesúvisia s hlavným súdnym konaním vo veci samej. Žalobca takéto osobné údaje spracúva len za účelom rozhodnutia o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, pričom oboznámenie druhého účastníka súdneho konania (E.), ktorý nie je účastníkom konania o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov, o osobných údajoch týkajúcich sa ekonomickej identity dotknutej osoby nie je pre právoplatne skončenie súdneho konania vo veci samej nevyhnutné. Žalovaný preto zastával názor, že žalobca dokáže zabezpečiť garanciu práva účastníka konania nahliadať do celého súdneho spisu aj v prípade, ak si nastavil podmienky vedenia súdneho spisu takým spôsobom, že súčasťou súdneho spisu sú aj podklady potrebné pre rozhodnutie o priznaní alebo nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov. Žalovaný sa však pridržiava názoru, že žalobca je pri nahliadaní do súdneho spisu vždy povinný postupovať v súlade so zákonom a podľa zákona a teda zabezpečiť ústavou garantované právo dotknutej osoby (t. j. fyzickej osoby) na ochranu jej osobných údajov v tejto časti súdneho spisu. 26. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že protistrana v spore v súdnom konaní má právo oboznámiť sa s podkladmi obsahujúcimi osobné údaje žiadateľa o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, na základe ktorých súd rozhodol o priznaní oslobodenia na základe nahliadania do súdneho spisu, nakoľko takáto kompetencia mu nevyplýva zo žiadneho ustanovenia OSP, CPS alebo iného osobitného predpisu, ktorý by bolo možné považovať za relevantný právny základ v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z.z. Ak sa rozhodnutie o priznaní alebo nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov doručuje len žiadateľovi o oslobodenie od súdnych poplatkov, žalovaný si nevie reálne predstaviť, kedy si protistrana sporu môže žalobcom uvedené námietky uplatniť. O priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov predseda senátu alebo samosudca upovedomí ostatných účastníkov na najbližšom pojednávaní, súdu však zo žiadneho ustanovenia nevyplýva povinnosť informovať účastníkov konania o úplnom obsahu takéhoto rozhodnutia najmä o osobných údajoch, ktoré považoval za preukázané a ktoré tvorili podklad pre vydanie takého rozhodnutia o oslobodenie od súdnych poplatkov, ako sa domnieva žalobca. Ďalej žalovaný tvrdil, že žalobca pri posudzovaní priznania resp. nepriznania od oslobodenia od súdnych poplatkov nie je nikdy viazaný len podkladmi, ktoré predloží žiadateľ o oslobodenie od súdnych poplatkov, žalobcovi zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva povinnosť, aby u protistrany sporu overoval správnosť predložených dokladov žiadateľa o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. 27. Žalovaný vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby krajský súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. IV. Právna úprava 28. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 Správneho súdneho poriadku) preskúmal na nariadenom pojednávaní napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 29. Podľa § 2 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej SSP) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 30. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 31. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách. 32. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby, pričom takou osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora alebo na základe jednej či viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu. 33. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 122/2013 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie prevádzkovateľom každý, kto sám alebo spoločne s inými vymedzí účel spracúvania osobných údajov, určí podmienky ich spracúvania a spracúva osobné údaje vo vlastnom mene; ak účel, prípadne aj podmienky spracúvania osobných údajov ustanovuje zákon, priamo vykonateľný právne záväzný akt Európskej únie alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, prevádzkovateľom je ten, kto je na plnenie účelu spracúvania za prevádzkovateľa ustanovený alebo kto spĺňa zákonom, priamo vykonateľným právne záväzným aktom Európskej únie alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, ustanovené podmienky. 34. Podľa § 4 ods. 3 písm. a) bod 2 zákona č. 122/2013 Z. z., na účely tohto zákona sa ďalej rozumie spracúvaním osobných údajov vykonávanie operácií alebo súboru operácií s osobnými údajmi, najmä ich získavanie, zhromažďovanie, šírenie, zaznamenávanie, usporadúvanie, prepracúvanie alebo zmena, vyhľadávanie, prehliadanie, preskupovanie, kombinovanie, premiestňovanie, využívanie, uchovávanie, blokovanie, likvidácia, ich cezhraničný prenos, poskytovanie, sprístupňovanie alebo zverejňovanie; niektorými operáciami s osobnými údajmi sa podľa prvej vety rozumie sprístupňovaním osobných údajov oznámenie osobných údajov alebo umožnenie prístupu k nim príjemcovi, ktorý ich ďalej nespracúva, sa sprístupňovaním osobných údajov rozumie oznámenie osobných údajov alebo umožnenie prístupu k nim príjemcovi, ktorý ich ďalej nespracúva. 35. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z. z., prevádzkovateľ môže spracúvať osobné údaje len na základe priamo vykonateľného právne záväzného aktu Európskej únie, medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, ustanovení tohto zákona alebo osobitného zákona, alebo na základe súhlasu dotknutej osoby. 36. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 122/2013 Z. z., prevádzkovateľ spracúva osobné údaje bez súhlasu dotknutej osoby, ak účel spracúvania osobných údajov, okruh dotknutých osôb a zoznam osobných údajov ustanovuje osobitný zákon. Prevádzkovateľ spracúva osobné údaje len v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovuje osobitný zákon. Spracúvané osobné údaje možno z informačného systému poskytnúť, sprístupniť alebo zverejniť len vtedy, ak osobitný zákon ustanovuje účel poskytovania, sprístupňovania alebo zverejňovania, zoznam osobných údajov, ktoré možno poskytnúť, sprístupniť alebo zverejniť, ako aj tretie strany, ktorým sa osobné údaje poskytujú, prípadne okruh príjemcov, ktorým sa osobné údaje sprístupňujú, ak tento zákon neustanovuje inak 37. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z. z., za bezpečnosť osobných údajov zodpovedá prevádzkovateľ. Prevádzkovateľ je povinný chrániť spracúvané osobné údaje pred ich poškodením, zničením, stratou, zmenou, neoprávneným prístupom a sprístupnením, poskytnutím alebo zverejnením, ako aj pred akýmikoľvek inými neprípustnými spôsobmi spracúvania. Na tento účel prijme primerané technické, organizačné a personálne opatrenia (ďalej len „ bezpečnostné opatrenia) zodpovedajúce spôsobu spracúvania osobných údajov, pričom berie do úvahy najmä použiteľné technické prostriedky, dôvernosť a dôležitosť spracúvaných osobných údajov, ako aj rozsah možných rizík, ktoré sú spôsobilé narušiť bezpečnosť alebo funkčnosť informačného systému. 38. Podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V. Závery správneho súdu 39. Krajský súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia č. 00030/2017-Op-13 zo dňa 11.04.2017 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu č. 00697/2016-Os-20 zo dňa 07.11.2016 ako aj konania, ktoré vydaniu rozhodnutí predchádzalo v intenciách žalobných námietok dospel k záveru o potrebe zrušenia žalobou napadnutých rozhodnutí. 40. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Judikatúra ústavného súdu kladie dôraz, že v súlade s čl. 1 ods. 1 ústavy s uplatňovaním princípu právnej istoty v právom štáte sa spája požiadavka všeobecnosti, platnosti, trvácnosti, stability, racionálnosti a spravodlivého obsahu právnych noriem; medzi ústavné princípy vlastné právnemu štátu patrí aj zákaz svojvôle v činnosti štátnych orgánov, ako aj zásada primeranosti, resp. proporcionality (PL. ÚS 1/04). 41. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 42. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok. 43. Právnym základom pre vydanie žalobou napadnutého rozhodnutia bol zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov, ktorý upravuje o. i. ochranu práv fyzických osôb pred neoprávneným zasahovaním do ich súkromného života pri spracúvaní ich osobných údajov a práva, povinnosti a zodpovednosť pri spracúvaní osobných údajov fyzických osôb. 44. Úlohou správneho súdu bolo posúdenie rozhodnutia žalovaného, v ktorom rozhodol, že žalobca nezabezpečil, aby sa pri nahliadaní do súdneho spisu spoločnosťou E. s.r.o., resp. jej právnym zástupcom, z jeho informačného systému osobných údajov, v ktorom sú spracúvané osobné údaje navrhovateľov v súvislosti s ich žiadosťou o oslobodenie od súdnych poplatkov a vyplneným tlačivom pre fyzické osoby, ktorým deklarovali svoje pomery na tento účel, sprístupnili spoločnosti E. s.r.o. len také osobné údaje, ktoré svojim rozsahom a obsahom zodpovedajú účelu ich spracúvania a sú nevyhnutné na jeho dosiahnutie. 45. Právna bezchybnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu teda aj žalovaného spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme príslušným orgánom v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, obsahuje náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania, i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Rozhodnutie musí byť v súlade nielen s predpismi hmotného práva ale aj s predpismi procesného práva, ktoré zabezpečujú uplatnenie zásady zákonnosti a vecnej správnosti v procese rozhodovania. 46. V danom prípade na konanie podľa zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov, sa podľa § 72 vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Súd v tomto smere uvádza, že výrok musí byť formulovaný presne, určito, stručne a musí úplne vyjadrovať vyriešenie veci, ktorá je predmetom správneho konania. Aby rozhodnutie mohlo vyvolať zamýšľané právne účinky, musí spĺňať predpoklady stanovené zákonom. Z výroku musí byť teda predovšetkým zrejmé, čo bolo predmetom rozhodovania, na základe akého právneho predpisu a ktorého ustanovenia správny orgán rozhodoval. 47. Z výroku žalobou napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný uložil žalobcovi ako prevádzkovateľovi opatrenia, z dôvodu zistenia porušenia ustanovenia § 6 ods. 2 písm. d) zákona, ktorého sa dopustil tým, že nezabezpečil, aby sa pri nahliadaní do súdneho spisu spoločnosťou E. s.r.o., resp. jej právnym zástupcom, z jeho informačného systému osobných údajov, v ktorom sú spracúvané osobné údaje navrhovateľov v súvislosti s ich žiadosťou o oslobodenie od súdnych poplatkov a vyplneným tlačivom pre fyzické osoby, ktorým deklarovali svoje pomery na tento účel, sprístupnili spoločnosti E. s.r.o. len také osobné údaje, ktoré svojim rozsahom a obsahom zodpovedajú účelu ich spracúvania a sú nevyhnutné na jeho dosiahnutie a § 19 ods. 1 zákona, ktorého sa dopustil vyššie popísaným spôsobom tým, že nechránil spracúvané osobné údaje navrhovateľov obsiahnuté v žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov a vyplnenom tlačive pre fyzické osoby pred ich neoprávneným prístupom a sprístupnením, poskytnutím, ako aj pred akýmikoľvek inými neprípustnými spôsobmi spracúvania. 48. Predmetom konania o ochrane osobných údajov bolo zistiť, či žalobca v postavení prevádzkovateľa v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 122/2013 Z. z. spracúval osobné údaje žiadateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov v súlade so zákonom č. 122/2013 Z.z., t.j. či žalobca mal právny základ v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z.z. na spracovateľskú operáciu sprístupnenia osobných údajov žiadateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov v postavení dotknutej osoby v zmysle § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 122/2013 Z.z. spoločnosti E., s.r.o. pri nahliadaní do súdneho spisu vedeného pod sp.zn. XXC/XXX/ XXXX v časti týkajúcej sa rozhodovania o oslobodení od súdnych poplatkov dotknutých osôb. 49. Osobným údajom je informácia týkajúca sa fyzickej osoby, ktorá je "určená" alebo "určiteľná", resp. ktorá je na základe určitého súboru rôznych údajov konkrétne identifikovateľná a nezameniteľná s inou osobou. 50. Osobnými údajmi sú meno, priezvisko, vek, pohlavie, adresa bydliska, akademický titul, zamestnanie atď. Je nepochybné, že v súdnom spore vedenom pred Okresným súdom Košice 1 medzi spoločnosťou E., s.r.o. a Z.. J. D., R.. M. Y., o zaplatenie sumy 150 000,- eur, o niektorých osobných údajoch týkajúcich sa J. D., a R.. M. Y. spoločnosť E., s.r.o. mala vedomosť. V danom prípade tieto údaje boli spoločnosti E. známe, pretože priamo vyplývajú zo žaloby, keďže spoločnosť E. pri spisovaní žaloby bola povinná tieto osobné údaje menovaných fyzických osôb priamo v nej uviesť. 51. Po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia správny súd musel konštatovať, že výrok rozhodnutia je nepreskúmateľný. Z rozhodnutia žalovaného nie je vôbec zrejmé, ktoré osobné údaje týkajúce sa žiadateľov o oslobodenie od zaplatenia súdnych poplatkov nemohli byť spoločnosti E. sprístupnené. Žiadosť o oslobodenie od zaplatenia súdnych poplatkov obsahuje presnú špecifikáciu údajov, ktoré má žiadateľ uviesť. 52. Krajský súd poznamenáva, že Z.. J. D., a R.. M. Y. v sťažnosti uviedli, že poskytnuté osobné údaje uvedené v tlačive, sa týkali údajov o ich zamestnaní, pozícii, stavoch na ich osobných účtoch, stavoch na ich úverových účtoch, informácie o poskytnutých úveroch, informácie o vlastníctve hnuteľných a nehnuteľných vecí, o zdravotnom stave ich dieťaťa a rodinných príslušníkov, informácie o existujúcich súdnych sporoch, ktoré podľa navrhovateľov nesúvisia so žalobným návrhom a meritom rozhodnutia v konaní a ich sprístupnením došlo k zverejneniu citlivých osobných údajov o nich a ich rodinných príslušníkoch, osobám, ktorým neboli určené a ktoré o nich nemali byť informované. 53. Aby správny súd mohol preskúmať žalobou napadnuté rozhodnutie, musí z napadnutého rozhodnutia byť zrejmé, o ktoré konkrétne osobné údaje sa jedná. Posudzovanie toho, čo je osobný údaj, je bezprostredne závislé od individuálnych okolností toho ktorého prípadu. Je potrebné si uvedomiť, že za určitých okolností ten istý údaj môže mať povahu osobného údaju a za iných túto povahu stráca. 54. V prejednávanej veci ide o civilné súdne konanie. V nadväznosti na uvedené, krajský súd uvádza, že osobné údaje účastníkov konania tvoria základný podklad pre rozhodovanie súdov v civilnom súdnom konaní, pretože súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov. Bez oboznámenia sa s osobnými údajmi by súdy nemohli poskytnúť ochranu základnému ústavnému právu každého občana domáhať sa ochrany ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov z týchto vzťahov. Osobné údaje sú preto obsiahnuté v celom súdnom spise, počnúc žalobou, kde sami účastníci povinne uvádzajú základné identifikačné znaky účastníkov konania, ďalej v listinných dokladoch, ktoré sa oboznamujú na pojednávaní, v zápisniciach z pojednávania, až po samotné rozhodnutie vo veci samej. 55. Žalovaný vo výroku rozhodnutia osobné údaje žiadnym spôsobom nešpecifikoval, vo výroku len paušálne uviedol osobné údaje. Na rozdiel od žalovaného, Ing. J. D., a R.. M. Y. osobné údaje, ktoré podľa ich názoru nemali byť sprístupnené, konkretizovali. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia žalovaný už explicitne uvádza jednotlivé osobné údaje, ktoré tlačivo - žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov obsahuje. 56. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis skutku je nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli uložené. 57. Bolo preto povinnosťou žalovaného vo výroku rozhodnutia konkretizovať osobné údaje v súvislosti so žiadosťou o oslobodenie od súdnych poplatkov a vyplneným tlačivom pre fyzické osoby vo vzťahu k sprístupneniu spoločnosti E..r.o., ktoré svojim rozsahom a obsahom zodpovedajú účelu ich spracúvania a sú nevyhnutné na jeho dosiahnutie, alternatívne vice versa uviesť, ktoré osobné údaje v súvislosti so žiadosťou o oslobodenie od súdnych poplatkov a vyplneným tlačivom pre fyzické osoby, vo vzťahu k sprístupneniu spoločnosti E. s.r.o., ktoré svojim rozsahom a obsahom nezodpovedajú účelu ich spracúvania a nie sú nevyhnutné na jeho dosiahnutie, keďže s poukazom na vyššie uvedenú konštatáciu správneho súdu je potrebné brať zreteľ na osobitosť a charakter súdneho konania a s tým spojenú ochranu osobných údajov. 58. Krajský súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je v časti výroku nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a musel súhlasiť s námietkou žalobcu, že z rozhodnutí správnych orgánov nie je pritom zrejmé, ktorý konkrétny osobný údaj nemal byť druhej strane sporu sprístupnený. 59. Všeobecne platí, že ak je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, bráni takýto nedostatok spravidla posúdeniu dôvodnosti meritórnych námietok, a preto sa správny súd s ostatnými námietkami žalobcu, ktoré uviedol v žalobe, zaoberať a vyjadriť k nim nemohol. 60. Krajský súd v Bratislave vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti s poukazom na ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP preskúmavané rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 61. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. 62. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, ale s poukazom na skutočnosť, že žalobcovi žiadne trovy v konaní nevznikli, potom mu súd ani žiadnu náhradu trov konania nepriznal. 63. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.