Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Sa/44/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200996 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017200996.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobkyne: A. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XX, XXX XX G., proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ul. 29. augusta č. 8, 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutiu žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22. mája 2017 vo veci invalidného dôchodku žalobkyne takto r o z h o d o l : I. Žalobu z a m i e t a. II. Žalobkyni nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozhodnutím zo dňa 11.02.2017 č. XXX XXX XXXX X Sociálna poisťovňa - ústredie (ďalej len „Sociálna poisťovňa“ alebo „prvostupňový orgán“) s odkazom na ust. § 70 a § 71 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“) zamietla žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok zo dňa 26.01.2017. Rozhodnutie odôvodnila odkazom na obsah pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 26.01.2017 (nachádzajúceho sa v prílohe rozhodnutia), v ktorom sú uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že žalobkyňa nie je podľa ust. § 71 ods. 1 ZSP invalidná, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 20%. 2. V odvolaní podanom proti tomuto rozhodnutiu žalobkyňa poukázala na svoj dlhodobo nepriaznivý fyzický a psychický zdravotný stav, poznačený depresiami, úzkosťou, uviedla, že nezvláda fyzickú a psychickú záťaž, stresové situácie a pociťuje vyčerpanosť a celkovú slabosť. Dlhodobo užíva antidepresíva, v minulosti ochorela na boreliózu, následkom čoho trpí bolesťami svalov, kĺbov a chronickou únavou. Žiadala o posúdenie zdravotného stavu iným posudkovým lekárom sociálneho poistenia. 3. Žalovaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.05.2017, právne odôvodneným ust. § 70 § 71 a § 72 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietol a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie. V odôvodnení uviedol, že zdravotný stav žalobkyne bol na základe jej odvolania opätovne, dňa 09.03.2017 posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava, ktorý skonštatoval, že k odvolaniu nedoložila nové lekárske správy, preto zotrval na svojom pôvodnom posudku zo dňa 26.01.2017. Kompletný spisový materiál predložil posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorý posúdil zdravotný stav žalobkyne dňa 29.03.2017 a konštatoval, že : žalobkyňa k posúdeniu zdravotného stavu doložila správy z ambulantných vyšetrení viacerých odborných ambulancií: psychiatrickej, neurologickej, fyziatricko-rehabilitačnej, ako aj popis RTG vyšetrenia. Žiadne z diagnostikovaných ochorení nie je takého stupňa ani závažnosti, aby podmieňovalo jej invaliditu. Prekonaná borelióza pred vyše 20 rokmi, na ktorú sa odvoláva, nie je potvrdená žiadnym odborným vyšetrením. Titer protilátok IgM, ktorý má mierne zvýšený, svedčí u nej skôr o počiatočnej fáze infekcie, ale i tak nie je výpovedným z hľadiska posudzovania dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Subjektívnym ťažkostiam dominujú nešpecifické psychické ťažkosti - dlhoročné úzkostné prežívanie, vyčerpanosť, únava, poruchy pamäti. Tieto sú psychiatričkou hodnotené ako neurotická úzkostne-depresívna porucha, ktorá invaliditu nepodmieňuje. Posudkovým záverom je, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobkyne sú duševné choroby a poruchy správania, zaradené do kapitoly V, položky 4, písmena a/ - neurotické, stresové a somatomorfné poruchy, stredne ťažké formy, podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 4. V odvolacom konaní bolo lekárskymi správami z psychiatrického vyšetrenia zo dňa 06.12. 2016, z ortopedického vyšetrenia zo dňa 17.12.2014 a zo dňa 05.10.2016, RTG vyšetrenia C chrbtice zo dňa 21.10.2016, fyziatrického vyšetrenia zo dňa 26.10.2016, neurologického vyšetrenia zo dňa 19.10.2016 a zo dňa 28.10.2016, výmenným listom zo dňa 08.12.2016, imunoalergologickým vyšetrením zo dňa 17.03.2017, ako aj z vlastného vyšetrenia posudkovým lekárom sociálneho poistenia ústredia preukázané, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne je 20 %, a preto nie je podľa § 71 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 5. Dňa 22.06.2017 doručila žalobkyňa tunajšiemu súdu správnu žalobu, v ktorej žiadala preskúmať postup žalovaného a doložila novú správu od imuno-alergológa. 6. V lekárskej správe zo dňa 14.07.2017, vyhotovenej na dožiadanie súdu na zaujatie stanoviska k priloženej lekárskej správe zo dna 25.05.2017, lekárky MUDr. S. H., bola MPSVZČ zhodnotená rovnako, na 20%, čím invalidita žalobkyne nevznikla. 7. Na pojednávaní súdu dňa 17.07.2019 žalobkyňa predložila výsledkový list lekára MUDr. X. A. zo dňa 09.06.2017 a uviedla, že ho nepredložila ani Sociálnej poisťovni a ani súdu. Výsledkový list súd doručil Sociálnej poisťovni na prehodnotenie zdravotného stavu žalobkyne a na zaujatie stanoviska k možnej zmene posudkového záveru. Lekárskou správou zo dňa 18.09.2019 bol potvrdený predchádzajúci medicínsky záver o MPSVZČ žalobkyne vo výške 20 %. 8. Na pojednávaní dňa 09.10.2019 žalobkyňa opätovne žiadala o zmenu posúdenia invalidity z dôvodu dlhodobej PN, nepretržitého vedenia na úrade práce a zistenia nezrovnalostí a nepresností v lekárskych posudkoch zdravotnej poisťovne. Žalovaná s odkazom na svoje vyjadrenie, lekárske posudky vydané kvalifikovanými lekármi a vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 9. Správny súd na prejednanie veci nariadil podľa ust. § 107 ods. 1 písm. a/ zák.č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len „SSP“) pojednávanie, na ktorom preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa a tiež postup, ktorý im predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle ust. § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d/ SSP. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania, obsahom pripojeného administratívneho spisu a dospel k záveru, že žalobné námietky žalobkyne uvádzané v správnej žalobe nie sú dôvodné, ani spochybňujúce vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, pretože rozhodnutie žalovaného a aj prvostupňového orgánu je v súlade s platnými právnymi predpismi, viažucimi sa k preskúmavanej veci a preto žalobu v zmysle ust. § 190 SSP zamietol. 10. Podľa § 2 ods. 1, 2 zák.č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 11. Podľa ust. § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 12. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 13. Podľa § 180 ods. 1 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie. 14. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 15. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“), poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. 16. Podľa § 71 ods. 3 ZSP, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v porovnaní telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 17. Podľa § 71 ods. 4 ZSP, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. 18. Podľa § 71 ods. 5 ZSP, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 k ZSP. 19. Podľa § 71 ods. 6 ZSP miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. 20. Podľa § 71 ods. 7 ZSP jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nespočítavajú. 21. Podľa § 71 ods. 8 ZSP mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúseností a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. 22. Podľa § 71 ods. 10 ZSP dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 23. Podľa § 153 ods. 2 písm. a/ ZSP lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 24. Podľa § 153 ods. 5 ZSP lekársku posudkovú činnosť podľa ods. 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia a podľa ods. 1 pís. b/ aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného. 25. Podľa § 209 ods. 1, 2, 4 zákona o sociálnom poistení rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. 26. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 121 ods. 1 SSP) a nie účastníkov konania. 27. Sociálna poisťovňa je v zmysle ust. § 195 ods. 1, 2 a § 196 ods. 1 ZSP povinná vykonať dokazovanie, pričom dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu, najmä výpovede a vyjadrenia účastníkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných osôb. Okrem dôkazov navrhnutých účastníkom konania je organizačná zložka poisťovne povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastník nenavrhol, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na pracovnú schopnosť občana vyžaduje odborné lekárske znalosti a preto vo veciach sociálneho poistenia je takéto dokazovanie zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore. 28. Údaje o zdravotnom stave poistenca sú chránenými osobnými údajmi, preto ich konkrétny výpočet a zhodnotenie nie je obsahom odôvodnenia rozhodnutia, ktoré je verejnou listinou, ale tvoria obsah posudku posudkového lekára, ktorý je prílohou rozhodnutia Sociálnej poisťovne. V ňom musia byť zhrnuté všetky rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa aktuálneho zdravotného stavu poistenca a vplyvu na jeho pracovnú schopnosť tak, aby bol spôsobilým podkladom na preskúmanie vecnej správnosti a teda zákonnosti vydaného rozhodnutia. 29. V nadväznosti na dôvody žaloby a na požiadavky zákonnosti rozhodnutia v súlade s ust. § 209 ZSP, správny súd prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia zameral predovšetkým na posúdenie, či toto bolo vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, či vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a či je jeho výrok dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a napadnutého rozhodnutia z pohľadu kritérií stanovených zákonom, posúdil odborné lekárske posudky posudkových lekárov a dospel k záveru, že predložené posudky tieto kritéria spĺňajú, nakoľko zdravotný stav žalobkyne zhodnotili z dostupných listinných dôkazov objektívne, vytvoriac spoľahlivý podklad pre zhodnotenie miery poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Po oboznámení sa s lekárskymi správami súd zistil, že na účely poskytnutia invalidného dôchodku, zakotvených v ust. § 71 ods. 1 ZSP bola žalobkyňa poučená, vrátane toho, že dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, v rámci kontrolnej lekárskej prehliadky, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Bola informovaná o význame, podmienkach a následkoch miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pričom vyhlásila, že predložila všetky odborné lekárske nálezy a iné lekárske nálezy ako dôkaz o jej zdravotnom stave nemá. Tiež bola poučená o ďalšom postupe v konaní o odvolaní. Podstatným podkladom na vydanie preskúmavaného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti žalobkyne na priznanie invalidného dôchodku zo dňa 26.01.2017, bolo zistenie jej aktuálneho zdravotného stavu pre potreby určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, od ktorej v prípade priznania nároku a dátumu jeho vzniku, závisí aj výška invalidného dôchodku. 30. V lekárskej správe o posúdení zdravotného stavu žalobkyne zo dňa 26.01.2017 na základe jej žiadosti o dávku sociálneho poistenia zo dňa 12.12.2016, posudkoví lekári za rozhodujúce zdravotné postihnutie určili neurotické, stresové a somatomorfné poruchy, stredne ťažké formy, podľa položky 4 písm. a/ kapitoly V, prílohy č. 4 ZSP - duševné choroby a poruchy správania, pri stanovení MPSVZČ 20%, t. j. na hornej hranici percentuálneho rozpätia 15-20%. Na ostatné ochorenia, ktoré nie sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím a svojou podstatou neovplyvňujú stav organizmu, mieru poklesu nenavýšili. Podklady pre určenie miery poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť tvorili lekárske vyšetrenia FBĽR zo dňa 26.10.2016, psychiatrické zo dňa 06.12.2016, ortopedické zo dňa 05.10.2016 a zo dňa 17.12.2014, RTG C chrbtice zo dňa 21.10.2016, neurologické zo dňa 19.10.2016 a zo dňa 28.10.2016, ktoré vyhodnotili do posudku, podľa ktorého v popredí klinického obrazu je úzkostne depresívna symptomatika a obtiaže zo strany pohybového aparátu. Konštatovali, že od roku 2013 je liečená psychiatrom, v liečbe nízke dávky antidepresív, stav unduluje, ide o senzitívnu, astenickú osobnosť, so zníženou toleranciou na záťaž, záchvatmi úzkosti (so začiatkom v klimaxe), zároveň pre uvádzané diagnózy liečenú ortopédom, neurológom, fyziatrom, ide o ochorenia pohybového aparátu na degenerativnom podklade, nie sú popisované žiadne ťažké obmedzenia hybnosti, ani motorické deficity, ktoré by mali vplyv na výkonnosť organizmu. Žiadne z uvádzaných ochorení a diagnóz, nedosahuje stupeň podmieňujúci invaliditu. 31. Po odvolaní žalobkyne zo dňa 07.03.2017 a na základe žiadosti tunajšieho súdu zo dňa 26.06.2017 došlo k opätovnému posúdeniu jej zdravotného stavu dňa 29.03.2017 a dňa 14.07.2017. Oproti predchádzajúcim odborným nálezom predložila žalobkyňa dňa 29.03.2017 naviac výmenný list - poukaz všeobecnej lekárky, NZZ Lotyšská Bratislava zo dňa 08.12.2016 o dg Borelia burg. IgM 0,943 pozit. (norma menej ako 0,462) IgG menej ako 6,1 negat. a imunoalergologické vyšetrenie (Next s.r.o. Bratislava) zo dňa 17.03.2017, dokladujúce Rhinitis et conjunctivitis allergica. Dif.dg.: SLE et dermatitis neznámej etiológie v detstve atopická dermatitída. Susp. HIT, čo bolo doložené aj zo strany tunajšieho súdu. Z oboch lekárskych posudkov vyplýva zhodný záver, že žiadne z diagnostikovaných ochorení a lekárskych nálezov nie je výpovedné z hľadiska posudzovania dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu žalobkyne, nie je takého stupňa ani závažnosti, aby podmieňovalo invaliditu. Vo vzťahu k nosnej námietke žalobkyne o prekonanej lymskej borelióze ( prekonanej pred vyše 20 rokmi), súd z lekárskych správ zistil rekomandáciu posudkových lekárov, postupovať podľa odporučení odbornej lekárky ( preliečenie antibiotikami na infekčnej klinike, antihistaminikami, lieky na posilnenie imunity a vyhýbanie sa alrgénom). Závery oboch lekárskych posudkov boli zhodné s posudkom zo dňa 26.01.2017 a celková MPSVZČ bola určená na 20%. 32. Podstatnou žalobnou námietkou žalobkyne, na podľa jej názoru nedôvodné neuznanie zdravotného stavu vykazujúceho splnenie podmienok na priznanie invalidity v rozpore so subjektívne pociťovaným zlým zdravotným stavom, úplne obmedzujúcim vykonávanie jej profesie, resp. akejkoľvek činnosti, spôsobenej stavmi depresie, malátnosti, nevládnosti vo vykonávaní bežných denných činností, je aj prekonanie lymskej boreliózy. 33. Správny súd s poukazom na povinnosť fyzickej osoby preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou uvádza, že žalobkyňa doloženými lekárskymi správami neuniesla dôkazné bremeno preukázania dôvodnosti opravného prostriedku podaného proti prvostupňovému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne a ani podanej žaloby, nesplnením povinnosti založenej na jej aktivite preukázať skutočnosti rozhodujúce na vykonanie zmeny v posúdení jej MPSVZČ (20%). Z uvedeného dôvodu posudkoví lekári sociálneho zabezpečenia pri určení MPSVZČ žalobkyne vychádzali len z takých podkladov, ktoré im pri posudzovaní poskytla, ich výsledky explicitným spôsobom uviedli aj navrhnutým liečebným režimom v celkovom posudku lekárskych správ. S prihliadnutím na uvedené možno konštatovať, že Sociálna poisťovňa zdravotný stav žalobkyne posúdila komplexne, v súlade s kritériami založenými dispozíciou ust. § 71 ods. 4 ZSP. 34. Z pohľadu komplexnosti posúdenia veci súd dopĺňa, že posudkoví lekári pri posudzovaní zdravotného stavu postupujú okrem zákona o sociálnom poistení aj podľa prílohy č. 4 k tomuto zákonu, ktorá je rozdelená do príslušných kapitol podľa ochorení jednotlivých orgánov a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách je podľa druhu zdravotného postihnutia uvedená v týchto kapitolách. 35. Posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne sa v konaní vysporiadali so všetkými lekárskymi nálezmi, ktoré boli žalobkyňou predložené, ich odborné posudky sú zhodné, bez diskrepancií, sú dostatočne podložené odbornými medicínskymi vyšetreniami a nálezmi a vo svojich záveroch sa zhodujú. Ich zistenia neboli spochybnené ani v konaní pred súdom, pretože sa nepotvrdilo zhoršenie zdravotného stavu žalobkyne. Súd považuje za potrebné ešte zdôrazniť, že v prípade zmeny vo vývoji jej zdravotného stavu a na základe nových či aktuálnych lekárskych nálezov, môže opätovne Sociálnu poisťovňu požiadať o nové posúdenie jej zdravotného stavu (§ 71 ods. 10 ZSP). 36. Na základe uvedenej argumentácie a skutkového zistenia, že pokles pracovnej schopnosti žalobkyne pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je 20 %, krajský súd žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 190 SSP). 37. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 167 ods.1 SSP a neúspešnej žalobkyni náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 S.s.p.). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 S.s.p.) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 S.s.p.). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 S.s.p.).