Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/135/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201024 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017201024.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobcu: P.S.G. s.r.o., Drotárska cesta 46, 811 02 Bratislava, IČO: 47 389 753, zastúpený: JUDr. Ladislav Mikloš, advokát, Vodná 6, 040 01 Košice, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, oddelenie cestnej dopravy, Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OCDPK1-2017/05504 zo dňa 23.05.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava č. MAGS OPL 53788/2016/57882/2017 zo dňa 06.03.2017 a rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, oddelenie cestnej dopravy číslo spisu: OU-BA- OCDPK1-2017/05504 zo dňa 23.05.2017 z r u š u j e a vec v r a c i a prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Okresný úrad Bratislava, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií vydal dňa 30.10.2013 rozhodnutie č.s.: OU-BA-OCDPK1-2013/01047/KVA, ktorým udelil koncesiu na prevádzkovanie taxislužby a počtom vozidiel 8 pre dopravcu P.S.G. s.r.o. a rozhodnutím č.s.: OU-BA- OCDPK1-2015/057875/KVA zmenil koncesiu na prevádzkovanie taxislužby. 2. Dňa 26.08.2016 bol spísaný Záznam o skutku na úseku cestnej dopravy č. KRPZ-BA- KD16-1075/2016 -P, z ktorého je podozrivý - vozidlo O., Kia D.. Skutok sa stal dňa 26.08.2016 o 13,40 hod. na J. ul. v O.. Prevádzkovateľ taxislužby poskytol dopravné služby - taxislužbu vodičom, ktorý nie je držiteľom preukazu vodiča taxislužby, prevádzkovateľ je spoločnosť P.S.G. s.r.o., IČO: 47 389 753, ktorý porušil § 28 ods. 1 zákona č. 56/2012 Z.z., čím naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa § 48 ods. 1 písm. p/ zákona č. 56/2012 Z.z. Zápisnicu podpísal vodič Q. I.. Súčasťou administratívneho spisu je fotodokumentácia osobného motorového vozidla EČV: O., pracovná zmluva vodiča Q. I. so zamestnávateľom P.S.G. s.r.o., Bratislava zo dňa 09.03.2016. 3. Dňa 19.12.2016 obdržal žalobca od Magistrátu hlavného mesta SR Bratislava, sekcia právnych služieb (ďalej len „prvostupňový orgán“) oznámenie o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty za iný správny delikt podľa § 48 ods. 1 písm. m/ a p/ zákona č. 56/2012 Z.z., ktorého sa mal dopustiť tým, že dňa 26.08.2016 v O. na J. ul. poskytovali dopravné služby taxislužby vozidlom zn. Kia D., EČV: O.-XXXJR, ktorého vodič nemal preukaz vodiča vozidla taxislužby. 4. Dňa 27.12.2016 sa žalobca vyjadril k upovedomeniu o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty č. MAGS-OLP-53788/2016 zo dňa 22.11.2016 a dňa 22.02.2017 doručil dodatok k vyjadreniu. 5. Dňa 06.03.2017 vydal prvostupňový orgán rozhodnutie č. MAGS OLP 53788/2016/57882/2017 o uložení pokuty prevádzkovateľovi cestnej dopravy P.S.G. s.r.o., Drotárska cesta 46, 811 02 Bratislava, IČO: 47389753 vo výške XXX,- eur za iný správny delikt podľa ust. § 48 ods. 1 písm. p/ zákona č. 56/2012 Z.z., ktorého sa dopustil tým, že dňa 26.08.2016 v O. na J. ul. poskytol dopravné služby taxislužby vozidlom taxislužby zn. Kia D., EČV: O.-XXX X., ktorého vodič nemal preukaz vodiča vozidla taxislužby. 6. Dňa 13.04.2017 doručil žalobca prvostupňovému orgánu odvolanie proti rozhodnutiu č. MAGS OLP 53788/2016/57882/2017 zo dňa 06.03.2017, ktorého dôvody sú zhodné s podanou žalobou. 7. Dňa 23.05.2017 vydal Okresný úrad Bratislava, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, oddelenie cestnej dopravy (ďalej len „žalovaný“) napadnuté rozhodnutie, ktorý odvolanie žalobcu zo dňa 10.04.2017 zamietol a rozhodnutie Hlavného mesta SR Bratislavy č. MAGS OLP 53788/2016/57882/2017 zo dňa 06.03.2017 potvrdil. II. Žaloba 8. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.06.2017 domáhal preskúmania prvostupňového rozhodnutia číslo: MAGS OLP 53788/2016/57822/2017 zo dňa 06.03.2017, ktorým mu bola uložená pokuta vo výške XXX,- eur za iný správny delikt, podľa ust. § 48 ods. 1 písm. p/ zákona č. 56/2012 Z.z., ktorého sa mal dopustiť tým, že dňa 26.08.2016 v O. na J. ul. mal poskytnúť dopravné služby - taxislužby vozidlom taxislužby zn. Kia D., EČV: O.-XXX X., ktorého vodič nemal mať preukaz vodiča vozidla taxislužby. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal odvolanie, v ktorom uviedol, že prvostupňový správny orgán pri vydaní prvostupňového rozhodnutia vychádzal z nespoľahlivo, nedostatočného a neobjektívneho zisteného stavu. Prvostupňové rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, rozhodnutie neobsahuje požadované náležitosti, nezadovážil si dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, nezistil vo veci skutočný stav, nekonal v úzkej súčinnosti s účastníkom konania a vec nesprávne právne posúdil. Žalovaný nepostupoval pri dokazovaní správneho deliktu zákonným spôsobom, pretože sa spoliehal iba na zistenia iného orgánu, bez overenia dôveryhodnosti poskytnutých údajov a predčasne začal správne konanie voči žalobcovi. 9. Žalobca v správnom konaní namietal zaujatosť policajta K.. I. W. voči žalobcovi, pričom uviedol aj dôvody, v ktorých žalobca vidí, že menovaný príslušník PZ SR nebol vo veci nezaujatý. Ďalej namietal aj neurčitosť a nezrozumiteľnosť záznamu o skutku na úseku cestnej dopravy č. KRPZ-BA- KD16-1075/2016-P zo dňa 26.08.2016, z dôvodu nejasných, neurčitých a nezrozumiteľných údajov v ňom, taktiež namietal fotodokumentáciu nachádzajúcu sa v spise. Fotodokumentácia je nejasná, neurčitá a nezrozumiteľná. Nie je z nej žiadnym spôsobom zrejmé v akom čase bola vyhotovovaná a kde bola vyhotovovaná. Uvedené námietky žalobca podal aj vo vyjadrení k oznámeniu o začatí správneho konania, v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a je toho názoru, že správne orgány porušili jeho práva upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v spojení s čl. 12 ods. 1 Ústavy SR. 10. Žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie, pretože skutkový stav považoval za spoľahlivo zistený a protiprávnosť konania žalobcu za nepochybne preukázané a preto odvolanie žalobcu zamietol. Žalobca tvrdí, že obe rozhodnutia sú nezákonné, skutkový stav bol zistený nezákonným postupom, pretože žalobca nebol v správnom konaní vecne pasívne legitimovaný; skutkový stav bol zistený nedostatočne a neobjektívne; porušil správny poriadok tým, že nenariadil ústne pojednávanie v správnom konaní; výrok aj odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia neobsahuje podstatné náležitosti a ani riadne odôvodnenie, čím sa stáva nepreskúmateľným; podklady pre rozhodnutie sú neurčité, nezrozumiteľné; podklady pre rozhodnutie neboli v konaní preukázané, čím bol žalobca ukrátený na svojich právach a oprávnených záujmoch, čo je dôvod na jeho zrušenie; administratívny spis nie je riadne žurnalizovaný. 11. Žalobca ako žalobný bod č. 1 uviedol, že v rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne i rozhodnutia o iných správnych deliktoch je nevyhnutné presne vymedziť, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je možné zaručiť len konkretizáciou údajov vo výroku rozhodnutia obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Ak správny orgán neuvedie tieto náležitosti do výroku svojho rozhodnutia, poruší ustanovenie § 47 ods. 2 Správneho poriadku. Výrok rozhodnutia neobsahuje presné určenie miesta, na ktorom malo byť vozidlo kontrolované, nie je uvedený presný popis skutočností, ktoré boli kontrolované, nie je uvedený presný čas, kedy vozidlo malo byť kontrolované, koho vozidlo bolo kontrolované, výrok rozhodnutia je v rozpore s podkladom pre rozhodnutie - záznamom o skutku č. KRPZ-BA-KD16-1075/2016-P zo dňa 26.08.2016. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí sa s námietkou žalobcu, že prvostupňové rozhodnutie nespĺňa náležitosti ust. § 47 ods. 2 Správneho poriadku nestotožnil a mal za to, že výrok rozhodnutia je v súlade s § 47 ods. 2 Správneho poriadku, pretože obsahuje ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo. Ostatné spomenuté údaje sú uvedené v odôvodnení rozhodnutia, prípadne v správe o výsledku objasňovania správneho deliktu. 12. Ako žalobný bod č. 2 uviedol žalobca, že prvostupňový orgán nepostupoval zákonným spôsobom pri vydaní rozhodnutia, keď v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie. Z rozhodnutia sa žalobca dozvedel, aké podklady sa nachádzajú v spise ale sa nedozvedel, aké skutočnosti - podklady, dôkazy boli podkladom pre rozhodnutie, ktoré podklady správny orgán pre rozhodnutie použil, ktoré podklady nepoužil, a z akých dôvodov ich nepoužil. Takýto postup považujeme za rozporný s ustanovením § 47 ods. 3 Správneho poriadku a preto takéto odôvodnenie je nedostatočné, trpiace vadou, ktorá má za následok dôvod na zrušenie rozhodnutia. Žalovaný sa touto vadou prvostupňového rozhodnutia v napadnutom rozhodnutí náležite nevysporiadal. Žalobca poukázal na porušenie základného práva žalobcu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy SR a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. K tomuto procesnému právu účastníka zodpovedá podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku - povinnosť správneho orgánu nielen rozhodnúť, ale tiež vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie. Žalovaný zaťažil svoje rozhodnutia vadami spočívajúcich v tom, že rozhodnutie je nepreskúmateľné. 13. Žalobca považuje neurčitosť a nepreskúmateľnosť podkladov pre rozhodnutie a uviedol ich ako žalobný dôvod č. 3, pretože podľa názoru žalobcu, záznam o skutku na úseku cestnej dopravy, ako listinný dôkaz je prípustným dôkazným prostriedkom, musí byť však riadne ako dôkaz vykonaný. V danom prípade prvostupňový orgán a ani žalovaný vôbec nenariadili ústne pojednávanie, ani neoznámili žalobcovi, že bude vykonávať dokazovanie mimo ústneho pojednávania. V prípade žalobcu ústne pojednávanie neprebehlo, záznam o skutku na úseku cestnej dopravy, ako aj správa o výsledku objasňovania správneho deliktu a úradný záznam boli použité len ako citované. Uvedené podklady neboli žalobcovi ani prečítané. Prvostupňový orgán pri určení zodpovednosti za správny delikt a vydaní rozhodnutia vychádzal výlučne len z predloženej pracovnej zmluvy s menovaným vodičom. Iný dôkaz ( okrem len domnienok menovaného K.Q.. I. W. ) o zodpovednosti žalobcu sa v žiadnom poklade ani v rozhodnutí nenachádza. Uvedenú skutočnosť nemožno považovať za relevantnú na uloženie postihu žalobcovi. Prvostupňový orgán ani žalovaný potom neskúmali pracovnú zmluvu, na základe ktorej menovaný vodič vykonáva dohodnutú pracovnú činnosť len jednu hodinu denne, tak je teda nepreskúmateľné, či v rozhodný čas aj v skutočnosti vykonával svoje pracovné povinnosti, či aj v skutočnosti v rozhodnom čase bola vykonávaná činnosť taxislužby. Náhodne zastavené vozidlo s označením taxi nemôže byť dôkazom, že bola prevádzkovaná taxislužba. Žalobca ďalej zistil, že fotodokumentácia je nejasná, nezrozumiteľná, nie je zrejmé, kedy bola vyhotovovaná a akým zariadením a preto spochybnil jej kvalitu, spôsob a čas vyhotovenia. Žalobca zastáva názor, že záznam o skutku na úseku cestnej dopravy ako dôkaz nebol vykonaný, všetky listiny sú neurčité, nezrozumiteľné, nie sú dôkazom o spáchaní priestupku ani iného správneho deliktu, a preto ich ako také nemožno vnímať. Postup žalovaného považujeme za neobjektívny, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť oboch rozhodnutí správnych orgánov pre nedostatok dôvodov. Žalobca mal za to, že v uvedenom prípade bolo potrebné nariadiť ústne pojednávanie vo veci, ktoré by vnieslo nové skutočnosti pri zisťovaní skutkového stavu a žalobcovi by boli poskytnuté všetky možnosti na jeho obhajobu. 14. Žalobca ako žalobný bod č. 4 uviedol právo byť vypočutý, pretože žalobcovi prvostupňový orgán nedal príležitosť na dôkladné objasnenie veci. Vyššie citované konštatovanie žalovaného považujeme za subjektívne, nakoľko pre objektívne a dostatočné objasnenie veci mal žalovaný navrhovaný dôkaz - dôkladné objasnenie veci riadne preskúmať a napraviť vadu konania prvostupňového správneho orgánu. V konkrétnom prípade sa jedná o vec trestného charakteru o to viac, keď vzhľadom na uvedené skutočnosti predmetom správneho deliktu, resp. priestupku je sankcia za príslušný správny delikt, keď je vzhľadom i na spoločenskú nebezpečnosť vyššia sankcia, ako pri priestupkových veciach. Teda nesporne ide o vec trestného obvinenia, a preto procesný postup správneho orgánu nemožno pokladať ako súladný so zákonom, pretože príslušné ústne pojednávanie malo byť nariadené už v konaní pred správnym orgánom prvého stupňa ( napr. Nález č.k. III. ÚS č.231/2010-38 zo dňa 25.08.2010). Úradný postup prvostupňového orgánu predstavoval protiústavný zásah do označeného základného práva, pretože žalobcovi objektívne znemožnil využiť jeho oprávnenia byť prítomný pri prerokovaní veci, byť vypočutý (vrátane dokazovania), predložiť argumentáciu na podporu svojich stanovísk, vznášať námietky a návrhy, navrhovať a predkladať dôkazy na podporu svojich tvrdení, vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, klásť svedkom otázky, využívať právnu pomoc v konaní alebo uplatniť opravné prostriedky a z hľadiska konania, ako celku, ho postavil do podstatne nevýhodnejšej pozície. 15. Žalobca ako žalobný bod č. 5 uviedol odôvodnenie výšky pokuty a poukázal na § § 48 ods. 8 zákona č. 56/2012 Z.z., dopravný správny orgán pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť protiprávneho konania, ako aj na dĺžku trvania protiprávneho stavu. V záveroch prvostupňového rozhodnutia v časti odôvodnenia výšky pokuty správny orgán uvádza len formálne, všeobecné, nekonkrétne odôvodnenie, odvolávajúce sa len na citované zákonné ustanovenia nepostačuje, pretože určenie výšky pokuty je výsledkom správneho uváženia. Z rozhodnutia správneho orgánu nie je možné zistiť ( okrem toho, že iba poukazuje na kogentný charakter pokuty), v čom mala spočívať závažnosť protiprávneho stavu, aké konkrétne následky vyplynuli z protiprávneho stavu, ako dlho tento protiprávny stav mal, resp. má trvať. Správny orgán sa nevysporiadal s otázkou závažnosti správneho deliktu, akým spôsobom bol spáchaný, nevyhodnotil jeho následky, pohnútky účastníka konania, okolnosti, za ktorých k spáchaniu správneho deliktu došlo. Správny orgán žiadnym spôsobom konkrétne nezdôvodnil primeranosť preventívneho ako aj represívneho účinku pokuty. Žalovaný sa s touto námietkou žalobcu nevysporiadal v odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto aj rozhodnutie žalovaného o uložení sankcie v časti pokiaľ ide o jej výšku je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a v konaní došlo k podstatnej vade konania, ktorá má vplyv na zákonnosť rozhodnutia, nakoľko ani žalovaný nezdôvodnil (okrem odôvodnenia, že : „...zákonodarca dáva správnemu orgánu oprávnenie uložiť pokutu od 100 eur do 15000 eur...“), v čom mala spočívať závažnosť protiprávneho stavu, aké konkrétne následky vyplynuli z protiprávneho stavu. 16. Žalobca ako žalobný bod č. 6 uviedol žurnalizáciu administratívneho spisu. Je toho názoru, že v danom prípade tomu tak nie je, čiže administratívny spis žalovaného nie je žurnalizovaný, pričom vychádzame z tej skutočnosti, že obe rozhodnutia ( ktoré boli doručené žalobcovi) správneho orgánu okrem spisovej značky neobsahujú aj čísla listov. Žurnalizovanie administratívneho spisu je podľa žalobcovho názoru podstatnou administratívnou činnosťou správneho orgánu pri vedení administratívneho spisu, čo podporuje spravodlivý správny proces/konanie. Príkladom môže byť vyhláška MS SR č. 543/2005 Z.z. v platnom znení o spravovacom a kancelárskom poriadku pre súdy. Absencia žurnalizácie administratívneho spisu môže vytvárať priestor na manipuláciu z listinami, teda ich ľubovoľne vyberať, vkladať, bez časovej chronologizácie, čo je v rozpore s ústavným článkom účastníka konania na spravodlivý proces v správnom konaní (viď rozhodnutie NS SR sp. zn.: 4 Sžf/10/2010). Pokiaľ by žalovaný tvrdil opak, žalobca disponuje kópiami podkladov nachádzajúcich sa v spise, ktoré mu boli poskytnuté pri nahliadnutí do spisu, z ktorých je zrejmé, že spis nie je vedený správne. Jednotlivé podklady nie sú očíslované. III. Vyjadrenie žalovaného 17. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenom správnemu súdu dňa 27.10.2017 uviedol, že podľa § 48 ods. 1 písm. p/ zákona č. 56/2012 Z. z. dopravný správny orgán uloží pokutu od 100 eur do 15 000 eur tomu, kto prevádzkuje taxislužbu bez koncesie alebo v rozpore s ňou alebo poskytuje dopravné služby taxislužby vodičom, ktorý nemá preukaz vodiča vozidla taxislužby a ďalej poukázal na ust. § 27 ods. 2 a § 3 zákona č. 56/2012 Z.z. Koncesia na prevádzkovanie taxislužby pre žalobcu nadobudla právoplatnosť dňa 04.11.2013. Od tohto dátumu je žalobca ako dopravca v taxislužbe povinný dodržiavať všetky podmienky vyplývajúce pre prevádzkovateľa taxislužby. 18. Dňa 26.08.2016 v čase o 13:40 vykonala hliadka Krajského dopravného inšpektorátu, KR PZ Bratislava, v O. na J. ulici, kontrolu motorového vozidla zn. Kia D., EČV: O. (ďalej len „vozidlo“). Vozidlo bolo vybavené strešným svietidlom s nápisom TAXI a na predných dverách bolo označené obchodným menom žalobcu. Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 56/2012 Z.z. vozidlom taxislužby môže byť len vozidlo, ktoré je uvedené v koncesii. Kontrolované vozidlo má žalobca zapísané vo svojej koncesii odo dňa 29.06.2015. Vodičom vozidla bol zamestnanec žalobcu - Q. I.. Pracovná zmluva uzavretá dňa 09.03.2016 medzi žalobcom a Q. I. je na druh práce vodič taxislužby. Podľa podmienok v pracovnej zmluve bude na výkon práce pridelené zamestnancovi motorové vozidlo, ktoré bude používané len v súvislosti výkonom práce zamestnanca pre zamestnávateľa. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 56/2012 Z.z. vodičom vozidla taxislužby môže byť len ten, kto je držiteľom preukazu vodiča vozidla taxislužby. Vodič vozidla taxislužby musí byť v pracovnom pomere k prevádzkovateľovi taxislužby po ustanovený týždenný pracovný čas alebo prevádzkovať taxislužbu ako samostatne zárobkovo činná osoba. Podľa evidencie Okresného úradu Bratislava zamestnanec žalobcu - Q. I. nemal, v čase podania vyjadrenia k žalobe, vydaný preukaz vodiča vozidla taxislužby. Žalobca preto zamestnal ako vodiča vozidla taxislužbu osobu, ktorá nespĺňala základnú podmienku pre vodičov vozidla taxislužby, a následne mu pridelila motorové vozidlo na prevádzkovanie taxislužby. Túto skutočnosť žalobca vo svojej žalobe ani nenamieta. Žalovaný dodal, že pokutu uloženú napadnutým rozhodnutím, žalobca v plnej výške uhradil dňa 08.06.2017. 19. Žalovaný je toho, že názor žalobcu, že predmetná vec je trestného charakteru je právne irelevantný, nakoľko je nepochybné, že ide o iný správny delikt podľa zákona č. 56/2012 Z.z. a nie o trestný čin. 20. Zároveň k námietke žalobcu, že výroky predmetných rozhodnutí neobsahujú presné určenie, na ktorom mieste malo byť vozidlo kontrolované, nie je uvedený presný popis skutočností, ktoré boli kontrolované, nie je uvedený presný čas, kedy malo byť kontrolované vozidlo, koho vozidlo bolo kontrolované, a že neuvedenie popisného čísla ulice kde prebiehala kontrola je pre určitosť výroku nepostačujúca. Žalovaný s týmto tvrdením nesúhlasí a považuje ich za nedôvodné. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo. Tieto náležitosti výrok predmetných rozhodnutí obsahuje. 21. Žalovaný nesúhlasí ani s tvrdením žalobcu, že výrok rozhodnutia je v rozpore s podkladom pre rozhodnutie - záznamom o skutku č. KRPZ-BA-KD16-1075/2016-P zo dňa 26.08.2016. V zázname o skutku č. KRPZ-BA-KD16-1075/2016-P zo dňa 26.08.2016 je uvedené, že prevádzkovateľ taxislužby poskytoval dopravné služby taxislužby vodičom, ktorý nie je držiteľom preukazu vodiča taxislužby. Žalobca je za toto porušenie aj postihovaný. V napadnutom rozhodnutí je uvedené, že vozidlo bolo označené obchodným menom žalobcu, tak je to jednoznačne zrejmé akým obchodným menom bolo vozidlo označené. 22. Žalovaný s tvrdením žalobca, že nie je možne jednoznačne určiť prevádzkovateľa predmetného vozidla, pretože vozidlo bolo označené obchodným menom žalobcu a zároveň podľa zákona č. 56/2012 Z.z. môže byť jedno vozidlo zapísané iba v jednej koncesii na prevádzkovanie taxislužby. Keďže vozidlo s evidenčným číslom O. je zapísané v koncesii žalobcu, tak je jediný možný dopravca, ktorý môže prevádzkovať taxislužbu s týmto vozidlom. Podľa § 3 zákona č. 56/2012 Z.z. je dopravcom na účely tohto zákona prevádzkovateľ cestnej dopravy odo dňa právoplatnosti koncesie. Ďalej uviedol, že žalobcovi bola koncesia na prevádzkovanie taxislužby právoplatne udelená dňa 04.11.2013 a dňa 29.06.2015 mu bolo do koncesie zapísané predmetné vozidlo s evidenčným číslom O.. Podľa § 30 zákona č. 56/2012 Z.z. vozidlom taxislužby môže byť len vozidlo, ktoré je uvedené v koncesii a má v koncesii pridelené evidenčné číslo vozidla taxislužby, a je na predných ľavých a pravých dverách označené obchodným menom prevádzkovateľa taxislužby a telefónnym číslom dispečingu objednávkovej služby. Podľa fotodokumentácie z kontroly bolo vozidlo v čase kontroly označené na predných dverách obchodným menom žalobcu. 23. Žalovaný uviedol, že prevádzkovanie taxislužby nie je len samotná preprava zákazníka, ale je to určitý proces a rad úkonov, ktoré súvisia s touto prepravou. Ako napr. čakanie na potenciálneho zákazníka, objednávka prepravy cez dispečing, pristavenie vozidla k zákazníkovi, samotná preprava zákazníka, zaplatenie za prepravu, návrat vozidla na stanovište a čakanie na ďalšieho zákazníka. Prevádzkovanie taxislužby je druh podnikania a v zmysle Obchodného zákonníka je podnikanie sústavná činnosť uskutočňovaná podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť s cieľom dosiahnuť zisk. Preto sa za prevádzkovanie taxislužby považuje aj činnosť keď vozidlo, ktoré je zapísané v koncesii na prevádzkovanie taxislužby čaká na zákazníka alebo čaká na prijatie objednávky cez dispečing, pričom je toto vozidlo označené obchodným menom prevádzkovateľa taxislužby, cenníkom a nápisom taxi. Keď je takto vozidlo označené, je všeobecne známe, že je to vozidlo taxislužby a zákazník môže nastúpiť do vozidla a odviesť sa za odplatu na dohodnuté miesto. 24. K tvrdeniu žalobca, že je vraj postihovaný za povinnosť predložiť preukaz vodiča priamo a ihneď pri kontrole, sa nezakladá na pravde. Žalobca bol postihnutý napadnutými rozhodnutiami oboch orgánov verejnej správy za to, že poskytoval dopravné služby taxislužby vozidlom, ktorého vodič nemal preukaz vodiča vozidla taxislužby. Iba v zázname o skutku č. KRPZ-BA-KD 16-1075/2016-P zo dňa 26.08.2016, ktorý bol vyhotovený hliadkou PZ SR po vykonanej kontrole je uvedené, že vodič pri kontrole nepredložil preukaz vodiča taxislužby. Keďže hliadka PZ SR nedisponuje evidenciou vydaných preukazov vodiča vozidla taxislužby, tak uvidela do záznamu, že vodič nemá resp. nepredložil preukaz vodiča vozidla taxislužby. V ďalšom konaní bolo cez evidenciu vydaných preukazov vodiča vozidla taxislužby zistené, že vodičovi predmetného vozidla Q. I. nebol vydaný preukaz vodiča vozidla taxislužby. 25. Žalovaný k námietke žalobcu, že výrok rozhodnutia neobsahuje presný čas a presné miesto spáchania správneho deliktu, a preto sa mohol vodič s vozidlom vyskytovať v inom čase a na inom popisnom čísle J. ulice v O., uviedol, že čas kontroly je uvedený v odôvodnení rozhodnutia. Určenie presného popisného čísla J.A. ulice je vo vzťahu k správnemu deliktu, za ktorý bol žalobca postihovaný nedôležité. Označenie miesta na ktorom prebehla kontrola ako J. ulica je dostatočný. 26. Žalovaný k tvrdenie žalobcu, že v odôvodnení rozhodnutia žalovaného nie je konkrétne uvedené, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie a ktoré skutočnosti (dôkazy) boli nepreskúmané je nedôvodné. V odôvodnení rozhodnutia je konkrétne a zrejme uvedené, že podkladom pre rozhodnutie bola kontrola KDI KR PZ. Z kontroly bola spísaná správa o výsledku objasňovania správneho deliktu č. KRPZ-BA-KDI6-1075/2016-P, ktorá bola podkladom pre rozhodnutie. Zároveň je v odôvodnení rozhodnutia uvedené, že správny orgán použil aj evidenciu vydaných preukazov vodiča vozidla taxislužby, z ktorej zistil, že zamestnanec žalobcu Q. I., ktorý bol vodičom kontrolovaného vozidla nemal vydaný preukaz vodiča vozidla taxislužby. Žalobca nepredložil vo svoj prospech ani jeden konkrétny dôkaz, preto správny orgán ako podklady pre rozhodnutie použil správu o výsledku objasňovania správneho deliktu č. KRPZ-BA-KDI6-1075/2016-P a vlastnú evidenciu vydaných koncesii na prevádzkovanie taxislužby a evidenciu vydaných preukazov vodiča vozidla taxislužby. Tieto podklady boli vyhodnotené ako dostatočné pre vydanie rozhodnutia vo veci. 27. K námietke žalobcu, že sa bolo potrebné vysporiadať s otázkou vlastníka vozidla, ktorý je iný ako žalobca. Údaj o vlastníkovi vozidla je v tomto prípade právne irelevantný, nakoľko podľa § 27 ods. 3 zákona č. 56/2012 Z.z. udeliť koncesiu možno žiadateľovi, ktorý má najmenej jedno vlastné alebo prenajaté vozidlo. Žalobca má vozidlo prenajaté od vlastníka, a na základe predloženej zmluvy o prenájme ho má zapísané v koncesii na prevádzkovanie taxislužby. K tvrdenie žalobcu, že v konaní bolo potrebné preskúmať aj pracovnú zmluvu medzi vodičom vozidla a žalobcom, na základe ktorej vodič vykonáva dohodnutú pracovnú činnosť len jednu hodinu denne, a je potrebné preskúmať, či v rozhodný čas vykonával svoje pracovné povinnosti, je irelevantné. Preskúmanie pracovnej zmluvy je v kompetenciách Inšpektorátu práce, ale hlavne z dôvodu, či si žalobca takouto pracovnou zmluvou iba formálne neplní podmienku zamestnať vodiča vozidla taxislužby na ustanovený týždenný pracovný čas podľa § 28 ods. 1 zákona č. 56/2012 Z.z. 28. Žalovaný k tvrdenie žalobcu, že malo byť nariadené ústne pojednávanie z dôvodu, že skutok bol kvalifikovaný ako priestupok je nesprávne. Skutok, je kvalifikovaný ako iný správny delikt podľa zákona č. 56/2012 Z.z. Podľa § 21 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci a najmä, ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Povaha predmetného správneho deliktu si nevyžadovala ústne pojednávanie, pretože vodič vozidla Q. I., ktorý mal uzavretú pracovnú zmluvu zo žalobcom na druh práce vodič taxislužby, nemal podľa evidencie žalovaného v čase kontroly vydaný preukaz vodiča vozidla taxislužby. To, že žalobca poskytoval dopravné služby taxislužby bolo tiež dostatočne preukázané. 29. Žalovaný k námietke žalobcu, že odôvodnenie výšky pokuty uloženej žalobcovi napadnutými rozhodnutiami nie je v súlade so zákonom, uviedol, že predmetnom rozhodnutí o odvolaní je uvedené, že spáchaním predmetného skutku nedošlo ku žiadnej škode a nebolo preukázané, že protiprávny stav trval po dlhšiu dobu, ako bolo zistené vykonanou kontrolu, a preto bola pokuta uložená v dolnej sadzbe. Nakoľko správny orgán mal možnosť podľa zákona č. 56/2012 Z.z. uložiť pokutu za iný správny delikt od 100 eur do 15 000 eur, je uložená pokuta pre žalobcu vo výške XXX eur dostatočne zdôvodnená a primeraná. 30. Názor žalobcu, že administratívny spis nie je dostatočne žurnalizovaný, a tým sa môže vytvárať priestor na manipuláciu z listinami, je iba subjektívne hodnotenie žalobcu z ktorým sa žalovaný nestotožňuje a zároveň poukázal na skutočnosť, že predmetné rozhodnutie o odvolaní obsahuje čísla listov, aj keď žalobca v žalobe uvádza niečo iné. Žalovaný uviedol, že na základe uvedených skutočností navrhuje zamietnuť žalobu ako nedôvodnú a nepriznať náhradu trov konania žalobcovi. IV. Relevantné právne predpisy 31. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 32. Podľa § 3 ods. 1 písm. b/ SSP na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby dotknuté. 33. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 34. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 56/2012 Z.z., dopravcom na účely tohto zákona je prevádzkovateľ cestnej dopravy odo dňa právoplatnosti dopravnej licencie, koncesie alebo iného oprávnenia, ktoré ho oprávňuje na poskytovanie dopravných služieb verejnosti na základe prepravnej zmluvy, a to v osobnej doprave na základe zmluvy o preprave osôb a v nákladnej doprave na základe zmluvy o preprave nákladu. 35. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 56/2012 Z.z., vodičom vozidla taxislužby môže byť len ten, ktorý je držiteľom preukazu vodiča vozidla taxislužby (ďalej len „preukaz vodiča“). Vodič vozidla taxislužby musí byť v pracovnom pomere k prevádzkovateľovi taxislužby po ustanovený týždenný pracovný čas alebo prevádzkovateľ taxislužby ako samostatne zárobkovo činná osoba. 36. Podľa § 48 ods. 1 písm. p/ zákona č. 56/2012 Z.z., dopravný správny orgán uloží pokutu od 100 eur do 15 000 eur tomu, kto prevádzkuje taxislužbu bez koncesie alebo v rozpore s ňou alebo poskytuje dopravné služby taxislužby vodičom, ktorý nemá preukaz vodiča alebo zamestnáva vodiča vozidla taxislužby, ktorý nie je v pracovnom pomere s prevádzkovateľom taxislužby. 37. Podľa § 48 ods. 8 zákona č. 56/2012 Z.z., dopravný správny orgán pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť protiprávneho konania, najmä na jeho vplyv na pravidelnosť a spoľahlivosť cestnej dopravy, na následky na zdravie, majetok a životné prostredie a na dĺžku trvania protiprávneho stavu. 38. Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 56/2012 Z.z., ak ďalej nie je ustanovené inak, na konania podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. 39. Podľa § 3 ods. 1, 2, 4, 5 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 40. Podľa § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. 41. Podľa § 33 ods. 1, 2 Správneho poriadku, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 42. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 43. Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. V. Posúdenie veci správnym súdom 44. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia prvostupňového rozhodnutia č. MAGA OLP 53788/2016/57882/2017 zo dňa 06.03.2017, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške XXX,- eur za iný správny delikt podľa § 48 ods. 1 písm. p/ zákona č. 56/2012 Z.z. a napadnuté rozhodnutie žalovaného č. OU-BA-OCDPK1-2017/052504 zo dňa 23.03.2017.V preskúmavanej veci súd dospel k záveru, že žalovaný v uvedenej veci náležite nepostupovala v zmysle citovaných právnych noriem, v konaní sa dopustil takej vady, ktorá by mala za následok nezákonnosť rozhodnutia a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. 45. Správny súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu podľa tretej časti druhej hlavy SSP (§194 a nasl.) je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. 46. Správny súd je toho názoru, že v administratívnom konaní, predmetom ktorého je zisťovanie správneho deliktu a následné uloženie sankcie, je teda podstatné, či účastník správneho konania, ktorý sa mal svojim postupom dopustiť porušenia zákona, správny delikt spáchal a podmienky, za ktorých k spáchaniu došlo, ako aj následky ním vzniknuté môžu mať vplyv len na výšku sankcie, ktorú zákon predpokladá za spáchanie správneho deliktu. Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Zodpovednosť u právnických osôb za správny delikt sa zakladá na zásade objektívnej zodpovednosti, ktorá vyplýva aj z ustanovení zákona č. 56/2012 Z.z. 47. Správny súd uvádza, že verejná správa koná vo veciach verejných a pri zohľadnení verejného záujmu musí rozhodnúť v súlade so zákonom (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR). V oblasti administratívneho trestania a ukladania správnych sankcií princíp legality zaväzuje správne orgány, aby dôsledne dodržiavali premisu, že nikto nebude potrestaný inak, ako z dôvodu a spôsobom, ktorý ustanovuje platný zákon. 48. Pod pojmom protiprávnosť možno všeobecne zahrnúť také konanie, ktoré je v rozpore s právom. Znamená to, že konaním je porušená alebo nesplnená právna povinnosť vyplývajúca zo zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu alebo uložená na jeho základe. Za všeobecné pojmové znaky správneho deliktu možno považovať najmä konanie (alebo nekonanie), protiprávnosť, trestnosť, zodpovednú osobu a znaky deliktu sú ustanovené zákonom. 49. Je pravdou, že Slovenskej republike chýba procesný predpis, ktorý by upravoval zásady správneho trestania, správne orgány i súdu sú viazané rozhodnutiami Európskeho súdu pre ľudské práva a podľa jeho judikatúry administratívne trestanie má trestnoprávny charakter. Pri rozhodovaní vo veciach správneho trestania je rozhodujúce dodržanie základných princípov a zásad správneho trestania orgánom verejnej správy i súdom, kde okrem vymedzenia skutkovej podstaty správneho deliktu tak, aby ním sama osebe bola naplnená požiadavka čl. 49 ústavy v spojení s čl. 152 ods. 4 ústavy, je dôležitým interpretačným nástrojom pre správne orgány Odporučenie Výboru ministrov Rady Európy č. (91)1 z 13.02.1991 o správnych sankciách, podľa ktorého pre ukladanie administratívnych sankcií platia analogicky zásady trestných sankcií s tým, že správny postih protiprávneho konania možno uplatniť v primeranej lehote. 50. K námietke žalobcu (žalobný bod 5) správny súd uvádza, že v zmysle ustálenej judikatúry správnych súdov v prípade správneho trestania súd sleduje, či správny orgán náležite odôvodnil uloženie sankcie v určitej výške, ak zákon pripúšťa rozpätie sankcie, či prihliadol na okolnosti viazané na subjekt, samotný skutok a jeho následok. určenie výšky pokuty v rámci určeného rozpätia je síce vecou voľného uváženia, to však neznamená, že môže byť uložená v ľubovoľnej výške. Voľná úvaha aj pri takomto rozhodovaní je myšlienkový proces, v rámci ktorého má príslušný orgán zvažovať porušenia predpisov vo vzťahu ku každému zisteniu, jeho následky, dobu protiprávnosti, aby uložená pokuta spĺňala nielen požiadavky represie, ale aj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho správania sa dotknutej osoby. Pri uložení pokuty správny orgán prihliadne na závažnosť priestupku, najmä spôsob jeho spáchania, a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa. Riadny chod spravodlivosti v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, zaväzuje orgány verejnej správy na odôvodnenie rozhodnutí. Nepreskúmateľné rozhodnutia zakladajú protiprávny stav a tento postup je nezlučiteľný so zásadou spravodlivosti konania. Tomuto procesnému právu účastníka konania zodpovedá § 47 ods. 3 Správneho poriadku povinnosť správneho orgánu nielen rozhodnúť ale tiež vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie. Ak tak neurobia, zaťažia svoje rozhodnutie vadou spočívajúcou v tom, že rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a účastníkovi konania sa postupom orgánu verejnej správy odníme možnosť konať pred súdom a súčasne postupujú v rozpore s čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Prvostupňový orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia k určeniu výšky sankcie uloženej na dolnej hranici sadzby uviedol:... „Podľa § 48 ods. 8 zákona o cestnej doprave dopravný správny orgán pri určení výšky pokuty prihliada najmä na závažnosť protiprávneho konania. Zároveň správny orgán prihliada na účel sankcie, ktorá má spĺňať primeraný represívny, ale aj preventívny účinok. Vzhľadom na to, že kontrolou zistené nedostatky sú závažného charakteru, účastník konania bol upozornený na možnosť odňatia koncesie v prípade opakovaného prevádzkovania taxislužby v rozpore so zákonom, koncesiou alebo prepravným poriadkom. V tejto súvislosti považuje správny orgán výšku uloženej pokuty za primeranú.“ Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia v súvislosti s touto otázkou konštatoval, že:.... „Tvrdenie účastníka konania, že určenie výšky pokuty iba formálne, všeobecne, nekonkrétne a odvolávajúce sa len na citované zákonné ustanovenia nepostačuje, je nedôvodné. Správny orgán pri ukladaní pokuty prihliadol na závažnosť konania, ako i na trvanie protiprávneho stavu, čo odvolací orgán považuje za postačujúce. Odvolací orgán v tejto súvislosti podotýka, že zákonodarca dáva správnemu orgánu oprávnenie uložiť pokutu od 100 eur do 15 000 eur. Preto pokutu XXX eur, uloženú napadnutým rozhodnutím, možno považovať za primeranú. Spáchaním predmetného skutku nedošlo ku žiadnej škode a nebolo preukázané, že protiprávny stav trval dlhšiu dobu, ako bolo zistené vykonanou kontrolou, preto bola pokuta uložená v dolnej sadzbe.“ 51. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že takéto všeobecné odôvodnenie, odvolávajúce sa na citované zákonné ustanovenie nepostačuje, pretože určenie výšky pokuty je výsledkom správneho uváženia, ktoré je preskúmateľné súdom. Z oboch rozhodnutí správnych orgánov nie je možné zistiť, aká vlastne bola miera ohrozenia verejného záujmu, nakoľko správne orgány sa nevysporiadali s otázkou závažnosti správneho deliktu, spôsobu jeho spáchania, nevyhodnotili jeho následky, pohnútky žalobcu, okolnosti, za ktorých k jeho spáchaniu došlo a taktiež nie je možné zistiť, či vôbec, a do akej miery, vzali do úvahy správne orgány snahu žalobcu odstrániť protiprávny stav. Preto správny súd nemohol vzhľadom na vyššie uvedené ponechať bez povšimnutia skutočnosť, že oboch správnych orgánov o uložení sankcie v časti pokiaľ ide o jej výšku v dolnej hranici sadzby je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a v konaní došlo k podstatnej vade konania, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. 52. Správny súd k žalobnému bodu č. 1 - výrok rozhodnutia uvádza, že žalobca porušil ustanovenie § 47 ods. 2 Správneho poriadku, pretože výrok rozhodnutia o postihu za správny delikt musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, poprípade i evidencie iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený s iným. V tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie 2/2014 Najvyššieho súdu SR , ktorý uvádza, že: .... „Výrok rozhodnutia predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia, lebo sú v ňom určené konkrétne práva a povinnosti účastníkov konania. Musí byť preto určitý a konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo predmetom správneho konania. Najvyšší súd pri posudzovaní veci vychádzal z nasledovných východísk. V rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie právna teória rozoznáva trestné činy, priestupky, iné správne delikty, ďalšej špecifikácii ešte správne disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných správnych deliktoch a disciplinárnych deliktoch ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť (výstižne to určuje zákon o priestupkoch). Iné správne delikty sú svojou povahou najbližšie práve priestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym orgánom za určité nedovolené konanie (či opomenutie). Je potrebné zdôrazniť, že formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúcemu zaradeniu medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, pritom či už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Kriminalizácia, či naopak dekriminalizácia určitého konania nachádza výraz v platnej právnej úprave a v ich zmenách, voľbe procesných nástrojov potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov ako aj prísnosti postihu delikventa. Z týchto hľadísk je potrebné vychádzať pri posúdení nevyhnutnosti konkretizácie skutku a jeho miesta v rozhodnutí. Zákonná úprava je jednoznačná pokiaľ ide o konanie o trestných činoch, pretože podľa trestného zákona musí výrok rozsudku presne označovať trestný čin, ktorého sa týka, a to nielen zákonným pomenovaním a uvedením príslušného zákonného ustanovenia, ale aj uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, poprípade i iných skutočností potrebných, aby skutok nemohol byť zamenený i iným. U priestupkoch je obdobná právna úprava. Výrok rozhodnutia o priestupku musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času jeho spáchaniu, vyslovenie viny, druh a výmeru sankcie. Široká oblasť iných správnych deliktov však takéto jednoznačné vymedzenie výroku rozhodnutia nemá. Odkazuje sa len na správny poriadok (§ 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.), podľa ktorého výrok rozhodnutia obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté, poprípade tiež rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť plnenia, určí správny orgán na to lehotu. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte, musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Tento záver je vyvoditeľný priamo z ustanovenia § 47 ods. 2 Správneho poriadku. V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne i rozhodnutia o iných správnych deliktoch je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania a to aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopostil a v čom spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom je potrebné odmietnuť úvahu o tom, že postačí, ak tieto náležitosti sú uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis skutku je nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli uložené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok môže byť vynútiteľné exekúciou. Záver o nevyhnutnosti úplnej špecifikácie iného správneho deliktu (z hľadiska vecného, časového a miestneho) plne korešponduje i medzinárodným záväzkom SR. Je potrebné pripomenúť, že i na rozhodovanie o iných správnych deliktoch dopadajú požiadavky čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách (publikovaný pod č. 209/1992 Zb.). Keď Dohovor v článku 6 ods. 1 uvádza "akékoľvek trestné obvinenie", je potrené poskytnúť záruku tomu kto je obvinený v trestnom konaní ako aj v správnom konaní pre podozrenie zo spáchania správneho deliktu. Takto vykladá Dohovor stabilne i judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva. Z vyššie uvedeného potom je potrebné vyvodiť, že výrok rozhodnutia o postihu za iný správny delikt musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade i uvedenie iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený iným. Ak správny orgán neuvedie tieto náležitosti do výroku svojho rozhodnutia, podstatne poruší ustanovenie zákona o správnom konaní (§ 47 ods. 2 Správneho poriadku).“ 53. Z uvedeným odôvodnením rozhodnutia sa plne stotožňuje aj správny súd a preto konštatuje, že správne orgány, ktoré vo veci konali a rozhodovali, postupovali v rozpore s citovaným ustanovením Správneho poriadku. 54. Vzhľadom na uvedené správny súd zrušil obe rozhodnutia správnych orgánov a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie podľa § 194 SSP v spojení s § 191 ods. 1 písm. d/ SSP, v ktorom bude prvostupňový orgán postupovať v súdom naznačenom smere. 55. S ostatnými žalobnými bodmi uvedenými žalobcom v žalobe sa správny súd nezaoberal, pretože zistené pochybenia žalovaného a prvostupňového orgánu boli podstatné pre zrušenie oboch rozhodnutí. 56. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a priznal plnú náhradu trov konania žalobcovi voči žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§175 ods. 2 SSP). 57. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.