Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/158/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201088 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017201088.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: R2D2, s.r.o., so sídlom Mickiewiczova č. 2, 811 07 Bratislava IČO: 43 896 961, zastúpeného: STEINIGER | law firm, s.r.o., Ak so sídlom Jasovská č. 17, Bratislava, proti žalovanému: Daňový úrad Bratislava, so sídlom Ševčenkova č. 32, 850 00 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 377898/2017/9104401/Soj zo dňa 18.04.2017, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. administratívne rozhodnutia 1. Žalovaný rozhodnutím č. 377898/2017/9104401/Soj zo dňa 18.04.2017 zamietol podľa § 73 ods. 4 písm. a) Daňového poriadku odvolanie daňového subjektu (žalobcu) podané dňa 06.04.2017 proti rozhodnutiu č. 104348156/2016/9104401/Soj zo dňa 23.11.2016. 2.Predmetné rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že odvolanie proti rozhodnutiu č. 104348156/2016/9104401/Soj zo dňa 23.11.2016 je podľa § 72 ods. 8 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov neprípustné, nakoľko bolo podané po určenej lehote. Daňový úrad Bratislava vykonal u daňového daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2012, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 57732/2015 zo dňa 16.03.2015. Protokole. 57732/2016 zo dňa 16.03.2015 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. 58093/2015 zo dňa 17.03.2015 prevzal daňový subjekt dňa 25.03.2015. Daňový úrad Bratislava vydal dňa 23.11.2016 rozhodnutie č. 104348156/2016/9104401/Soj, ktoré sa vrátilo späť na daňový úrad dňa 27.12.2016 neprevzaté v odbernej lehote. Písomnosť sa podľa § 31 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov považuje za doručenú 15. deň od jej uloženia na pošte (zásielka bola uložená dňa 28.11.2016), t.j. dňa 13.12.2016. Podľa § 72 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov odvolanie možno podať do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, ak tento zákon neustanovuje inak; najneskôr do uplynutia tejto lehoty možno podané odvolanie zmeniť alebo doplniť. Daňový subjekt bol v rozhodnutí č. 104348156/2016/9104401/Soj riadne poučený o mieste, lehote a forme podania odvolania. Posledný deň lehoty na podanie odvolania proti rozhodnutiu bol 28.12,2016. Rozhodnutie č. 104348156/2016/9104401/Soj si daňový subjekt neprevzal v odbernej lehote. Lehota na podanie odvolania uplynula dňa 28.12.2016. Daňový subjekt podal odvolanie proti rozhodnutiu č. 104348156/2016/9104401/Soj elektronicky dňa 01.04.2017, tj. po uplynutí zákonnej lehoty na jeho podanie. II. žaloba a námietky 3. Žalobca vo svojej žalobe predovšetkým uviedol, že žalovaný u neho vykonal (od 05.01.2008 do 04.08.2014 figuroval žalobca pod obchodným menom: ASPEKT - METAL, s.r.o., od 05.08.2014 do 31.05.2017 figuroval pod obchodným menom: EKOBOR, s.r.o.) daňovú kontrolu zameranú na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2012. Žalovaný začal daňovú kontrolu dňa 20.08.2012. Protokol k tejto daňovej kontrole zo dňa 16.3.2015, číslo: 57732/2015 bol doručený žalobcovi dňa 25.03.2015. Žalovaný vydal dňa 23.11.2016 rozhodnutie podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku v znení, ktoré je, resp. bolo účinné v predmetnom prípade, ktorým v rámci vyrubovacieho konania určil rozdiel v sume, ktorú si žalobca ako daňový subjekt uplatnil v rámci nadmerného odpočtu na DPH za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2012 podľa osobitného zákona, ktoré je evidované pod č.: 104348156/2016/9104401/Soj. Podľa odtlačku prezenčnej pečiatky uvedenej v rozhodnutí, toto bolo expedované na doručovanie žalobcovi dňa 25.11.2016 s rukou dopísanou poznámkou „dor. 13.12.2016". Žalovaný bol toho názoru, že rozhodnutie bolo žalobcovi doručené v dôsledku tzv. fikcie doručenia podľa § 31 ods. 3 Daňového poriadku uplynutím 15. dňa od uloženia rozhodnutia na pošte, ktoré nastalo podľa žalovaného dňa 13.12.2016. Žalobca sa však dozvedel informácie o doručovaní rozhodnutia iba priamo od poštového doručovateľa, pričom následne vyvinul ešte v priebehu decembra 2016 okamžité úsilie za účelom získania bližších informácii o predmetnej zásielke priamo u žalovaného, čo potvrdzujú aj listinné dôkazy označené ako „Opakovaná žiadosť zo dňa 27.01.2017“ a „Sprievodný list zo dňa 09.02.2017 evidovaný pod č. 100243615/2017". Žalobcovi nebolo nikdy doručené zo strany poštového doručovateľa žiadne potvrdenie o opakovanom doručovaní, či oznámenie o uložení zásielky, v ktorom by bolo rozhodnutie. Rovnako žalobca ani nikdy neodmietol prijať bezdôvodne akúkoľvek poštovú zásielku, ktorej odosielateľom bol žalovaný. Na základe iniciatívy a aktívneho konania konateľa žalobcu sa dostal k písomnému vyhotoveniu rozhodnutia prvýkrát preukázateľne až 17.03.2017, čo preukazuje až písomnosť Daňového úradu Bratislava označená ako „Sprievodný list zo dňa 09.02.2017 evidovaný pod č. 100243615/2017“ ako aj potvrdenie o zaplatení Ekolku v hodnote X,XX EUR zo dňa 17.03.2017, ktorým žalobca uhradil administratívne poplatky vyžadované žalovaným na základe, ktorých sa žalobca dostal konečne prvýkrát k vyhotoveniu rozhodnutia. 4. Následne dňa 01.04.2017 podal na poštovú prepravu odvolanie voči rozhodnutiu, a to do 15 dní odkedy sa mal možnosť prvýkrát oboznámiť s jeho obsahom. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie proti rozhodnutiu z dôvodu neprípustnosti podľa § 72 ods. 8 písm. a) Daňového poriadku, na základe domnelého zmeškania prekluzivnej lehoty na podanie odvolania. Napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 10.05.2017. Skutočnosť, že správca dane má povinnosť dbať o zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v žiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu, čo vyplýva aj z § 3 ods. 1 Daňového poriadku. To znamená, že správa dani, a teda v užšom zmysle výber daní správcom dane pri výkone správy daní, nemôže byť nadradený povinnosti správcov dane zachovávať práva a právom chránené záujmy daňových subjektov. Napadnuté rozhodnutie je na základe rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. marca 2014, spis. zn. 4Sžf/1/2014 spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve. Dôvody nezákonnosti napadnutého sú: porušenie ustanovení o doručovaní z hľadiska ignorovania povinnosti žalovaného doručovať žalobcovi písomnosti elektronickými prostriedkami. V prvom rade žalobca poukázal na nesprávny a nezákonný postup žalovaného pri doručovaní rozhodnutia. Rozhodnutie bol žalovaný v zmysle ustanovenia § 31 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku povinný doručiť žalobcovi do vlastných rúk. Podľa § 32 ods. 7 Daňového poriadku: „Elektronické doručovanie sa považuje za doručenie do vlastných rúk.“ Vzhľadom na fakt, že žalovaný mohol a mal žalobcovi doručovať rozhodnutie elektronicky podľa § 32 ods. 3 a ods. 7 Daňového poriadku nie je možné považovať za zákonný postup doručovanie rozhodnutia podľa ustanovení § 31 ods. 3 Daňového poriadku, ako to uskutočnil žalovaný. Aj napriek tomu, že žalovaný konal pri doručovaní rozhodnutia nezákonne, čo priamo ovplyvnilo žalobcovu možnosť oboznámiť sa s jeho výsledkami a odôvodnením, ako aj s možnosťou pripraviť a podať odvolanie - žalobca proaktivne vyvinul úsilie smerujúce k získaniu rozhodnutia a oboznámeniu sa s jeho obsahom. Žalobca sa len v dôsledku vlastnej iniciatívy a záujmu o predmetné konania vedené v tejto veci dostal k rovnopisu rozhodnutia, a to až dňa 17.03.2017. Následne Žalobca dňa 01.04.2017 podal na poštovú prepravu odvolanie voči rozhodnutiu, a to do 15 dní odkedy sa mal možnosť prvýkrát oboznámiť s jeho obsahom. Z dôvodu nemožnosti aplikovať ustanovenia § 31 ods. 3 Daňového poriadku mal žalovaný posudzovať začiatok plynutia lehoty určenej na podanie odvolania až odo dňa nasledujúceho po dni od právnej skutočnosti, keď sa mohol žalobca prvýkrát oboznámiť s rozhodnutím (tj. od 18.03.2017). 5. Z konania žalobcu je evidentné, že mu nešlo o žiadne vyvolávanie prieťahov v danom daňovom konaní, a ani o ignoranciu predmetnej veci. Skôr naopak - konanie žalovaného, ktorý zvolil nesprávny spôsob doručovania a následne vyvíjal administratívne prekážky brániace žalobcovi oboznámiť sa s obsahom rozhodnutia a získať jeho rovnopis nasvedčuje zrejmej protiprávnosti a vážnemu (účelovému) porušeniu dôležitých procesných práv žalobcu, ktoré mu patrili v danom daňovom konaní s cieľom vytvoriť priestor pre zdanlivú neprípustnosť odvolania v dôsledku fikcie doručenia rozhodnutia, ktorá sa v zmysle relevantnej zákonnej úpravy Daňového poriadku ani nemala v tomto prípade aplikovať. Ochrana určitej dobromyseľnosti účastníkov daňového konania pred účinkami fikcie doručenia je zrejmá aj z Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, spis. zn. 5Sžf/69/2014 z 25. mája 2015, v ktorom sa skonštatovalo, že: „Ak sa adresát v mieste doručenia nezdržiaval, úložná lehota na vyzdvihnutie zásielky nezačala plynúť, a preto nemožno konštatovať, že došlo k fikcii doručenia podfa § 17 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. “ Náhradné doručenie je výnimkou z riadneho doručenia písomnosti, a preto Daňový poriadok ustanovuje prísne formálne podmienky na to, aby mohol byť tento inštitút uplatnený. Vzhľadom na to, že ide o náhradné doručenie, splnenie podmienok musí byť vykladané striktne, a to s prihliadnutím na článok 152 ods. 4 Ústavy SR v spojení s článkom 46 ods. 1 Ústavy SR, i.e. ústavne konformným spôsobom tak, aby sa neodôvodneným uplatnením fikcie doručenia nezmarilo právo na právnu ochranu pred príslušným orgánom verejnej moci (t. j. v tomto prípade odvolacím orgánom, ktorý je inštančne nadriadený žalovanému). V prvom rade musí ísť o písomné doručovanie, pričom žalovaný bol v zmysle Daňového poriadku povinný doručovať elektronicky. Už len táto skutočnosť bola podľa žalobcu evidentným dôvodom na nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. V druhom rade na to, aby mohlo dôjsť k uloženiu zásielky s následkami doručenia podľa § 31 ods. 3 Daňového poriadku na ktorý odkazoval žalovaný v napadnutom rozhodnutí, musí byť splnená podmienka zdržiavania sa adresáta v mieste doručenia, v prípade nezastihnutia adresáta písomnosti v mieste doručenia doručovateľom. V takomto prípade pripadajú do úvahy dve možnosti. Ak by sa žalobca v mieste doručenia nezdržiaval, v súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, spis. zn. 5Sžf/69/2014 z 25. mája 2015 nie je možné aplikovať fikciu doručenia. Tento prípad však nie je možné aplikovať na rozhodný skutkový stav, keďže žalobca sa v mieste doručovania zdržiaval ako i zdržiava a pravidelne preberá poštu. To preukazuje aj celý priebeh predchádzajúceho daňového konania, keď žalobca riadne preberal zásielky. Žalobca nevykonával žiadne obštrukcie a ani prekážky v priebehu predchádzajúceho daňového konania, tým že by sa vyhýbal preberaniu poštových zásielok odoslaných žalovaným. Naopak žalovaný opakovane daňové konanie predchádzajúce vydaniu rozhodnutia prerušoval a tým ho enormne z hľadiska celkového plynutia času predlžoval, čím zadržiaval vyplatenie odpočtu DPH. Pre prípad aplikácie fikcie doručenia rozhodnutia na žalobcu teda platí, resp. malo v súlade s Daňovým poriadkom platiť, že ak nebola v mieste doručenia žiadna žalobcova osoba oprávnená prijímať písomnosti zastihnutá, v súlade s § 31 ods. 3 Daňového poriadku na ktorý žalovaný v odvolaní odkazoval, mal ju doručovateľ vhodným spôsobom upovedomiť, že písomnosť príde doručiť znovu v určený deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte a právnickú osobu (žalobcu) o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne právnická osoba (žalobca) písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa právnická osoba (žalobca) o uložení nedozvedela. 6. Žalobcovi nebolo nikdy doručené zo strany poštového doručovateľa žiadne potvrdenie o opakovanom doručovaní, či oznámenie o uložení zásielky, v ktorom by bolo rozhodnutie. To potvrdil aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí, kde v poslednom odseku konštatuje: „Daňový úrad Bratislava vydal dňa 23.11.2016 rozhodnutie č. 104348156/2016/9104401/Soj, ktoré sa vrátilo späť na daňový úrad dňa 27.12.2016 neprevzaté v odbernej lehote. Písomnosť sa podľa § 31 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov považuje za doručenú 15. deň od jej uloženia na pošte (zásielka bola uložená dňa 28.11.2016), tj. dňa 13.12.2016." Je teda absolútne zrejmé, že k zákonnému postupu podľa § 31 ods. 3 Daňového poriadku (t.j. opakovaný pokus a upovedomenie o uložení zásielky) zo strany žalovaného nedošlo. Uvedenej argumentácii svedčí aj časový priebeh doručovania. Rozhodnutie malo byť podľa úradného odtlačku pečiatky žalovaného na rovnopise rozhodnutia expedované na poštovú prepravu dňa 25.11.2016. Podľa žalovaného došlo k uloženiu na pošte dňa 28.11.2016. K tomuto dátumu žalovaný prirátal 15 dní a za koniec lehoty automaticky označil deň 13.12.2016. Z uvedeného časového priebehu doručovania rozhodnutia mal žalobca za jednoznačne preukázané, že pri doručovaní rozhodnutia nedošlo minimálne k žiadnemu pokusu o tzv. náhradné doručenie, čím boli porušené ustanovenia o spôsobe náhradného doručovania ustanovené Daňovým poriadkom. Žalobca zároveň opakovane deklaroval, že mu nebolo nikdy doručené potvrdenie o opakovanom doručovaní, či oznámenie o uložení zásielky. Žalobca bol presvedčený, že v praxi v tomto prípade nebolo uskutočniteľné, aby v rozmedzí troch dní (26.-28.11.2016) došlo k spracovaniu poštovej zásielky s rozhodnutím a prvému pokusu ojej doručenie, neúspešnému doručeniu a určeniu náhradného doručenia na nasledujúci deň a opakovanému neúspešnému doručeniu a uloženiu na pošte, a to najmä ak tieto dni pripadnú na víkend, ako tomu bolo v tomto prípade (26.-27.11.2016 pripadli na sobotu a nedeľu). Cez víkend sa v mieste doručovania u žalobcu nikto nezdržiaval a ani cez víkend bežné poštové doručovanie nie je v praxi realizované. Rovnako poskytovatelia poštových služieb potrebujú na spracovanie a vykonanie prvého pokusu o doručenie čas spravidla v rozmedzí od 1 až do 3 a viac pracovných dní. Z odtlačku pečiatky žalovaného „Expedované" na rozhodnutí tiež nie je jasné, či bolo v daný deň aj v skutočnosti podané na poštové doručovanie alebo bola vec len administratívne spracovaná a pripravená na odoslanie, pričom reálne podanie na poštovú prepravu bolo vykonané až nasledujúci pracovný deň, príp. neskôr. Určenie začiatku plynutia lehoty na podanie riadneho opravného prostriedku voči rozhodnutiu tak žalovaný neurobil správne a ani zákonne. Táto vada konania následne priamo založila nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. V právnom štáte predsa nie je možné, aby ktokoľvek prišiel o riadny opravný prostriedok proti rozhodnutiu orgánu verejnej moci len na základe toho, že poštový doručovateľ vhodí tzv. žltý lístok do poštovej schránky a už nič viac nevykoná. Takýto žltý „papierik" totiž môže byť vypísaný nečitateľne, môže sa ľahko zničiť, stratiť alebo omylom vhodiť do inej poštovej schránky. Tento nedostatok doručovania sa predsa zákonodarca v § 31 ods. 3 Daňového poriadku snažil eliminovať opakovaným doručovaním, k čomu v predmetnom prípade objektívne dôjsť nemohlo. 7. Žalobca získal vedomosť o doručovaní rozhodnutia iba sprostredkovane z ústneho vyjadrenia poštového doručovateľa, ktoré bolo poskytnuté splnomocnencovi určeného žalobcom na preberanie pošty. Na základe týchto informácii žalobca začal vykonávať ešte v priebehu decembra 2016 cieľavedomé úkony smerujúce k získaniu predmetnej poštovej zásielky, čo sa mu podarilo v dôsledku administratívnych prekážok zo strany žalovaného až dňa 17.03.2017. Podrobnosti tohto skutkového stavu sú opísané v listinnom dôkaze označenom ako „Opakovaná žiadosť zo dňa 27.01.2017", ktoré bolo v januári 2017 odoslané elektronicky žalovanému. Napadnuté rozhodnutie teda nemohlo byť žalovaným vyhodnotené správne, keďže vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a je dôsledkom vážneho porušenia procesných pravidiel upravujúcich doručovanie v Daňovom poriadku, pričom toto porušenie má zásadný a priamy vplyv na zákonnosť. Účelovosť konania žalovaného dokazuje napríklad aj rozhodnutie zo dňa 27.2.2015, číslo: 9104401/5/435650/2015/Soj, na základe ktorého žalovaný nevyhovel žalobcovi so žiadosťou o predĺženie 15 dňovej lehoty na podania vysvetlenia nejasností a preukázania pravdivostí údajov zistených pri daňovej kontrole z dôvodu pracovnej cesty konateľa žalobcu v Japonsku. Žalovaný v tomto rozhodnutí ako jeden z dôvodov uvádzal, že zo žiadosti nebolo zrejmé dokedy sa konateľ žalobcu bude zdržiavať mimo územia Slovenskej republiky. Tomuto dôvodu žalovaného nie je možné porozumieť, keďže v druhom odseku na strane 2 tohto rozhodnutia žalovaný opisoval žiadosť žalobcu, pričom sa tam uvádzalo: „Žiadosť o predĺženie lehoty na vyjadrenie bola zdôvodnená tým, že konateľ spoločnosti EKOBOR s.r. o. je pracovne v Japonsku a vráti sa o tri týždne. Napadnuté rozhodnutie nebolo opatrené poučením, ktoré by žalobcu dostatočne poučilo o jeho procesných právach. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku: „Správca dane postupuje pri správe dani v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon.“ Hoci Daňový poriadok explicitne neobsahuje povinnosť poučiť účastníka konania o jeho procesných právach a povinnostiach pri rozhodnutí o zamietnutí odvolania z dôvodu neprípustnosti. S ohľadom na závažnosť procesných následkov si obsah napadnutého rozhodnutia vyžadovalo poučenie žalobcu ako účastníka konania minimálne o existencii mimoriadnych opravných prostriedkov voči tomuto rozhodnutiu (napr. rozhodnutie mimo odvolacieho konania, správna žaloba), čomu nasvedčovali aj závery z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. marca 2014, spis. zn. 4Sžf/1/2014, ktoré považovali napadnuté rozhodnutie za plnohodnotné rozhodnutie správcu dane vydávané v daňovom konaní. Neuvádzanie poučenia v napadnutom rozhodnutí, tak podľa právneho názoru žalobcu tiež priamo a negatívne ovplyvnilo jeho ústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čo podporuje a prehlbuje presvedčenie žalobcu o celkovej nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. 8. Záverom žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie vydal žalovaný a nie jeho inštančne nadriadený správny orgán (Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky), ktorý bol rovnako ako žalovaný oprávnený rozhodovať o odvolaní aj z hľadiska jeho potenciálnej neprípustnosti podľa § 74 ods. 8 Daňového poriadku. Svojvoľné atrahovanie právomoci rozhodnúť vo veci odvolania zo strany žalovaného iba prehlbuje kontinuálne presvedčenie o jeho zaujatosti a neobjektívnosti pri vedení celého súvisiaceho daňového konania. Aj z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedeného v Rozsudku zo dňa 11.03.2014 sp. zn. Sžf/1/2014 vyplýva, že: „Vyrubovacie konanie je v procesnom predpise správy daní upravené tak, že pokiaľ prvostupňový správny orgán nevyužije právo autoremedúry, na základe devolutívneho účinku podaného odvolania sa v konaní v právoplatne neskončenej veci pokračuje v rámci odvolacieho konania pred odvolacím správnym orgánom vyššej inštancie. Tento dvojinštančný procesný postup pri rozhodovaní daňových orgánov tvorí vo vzťahu k ukladaniu daňových povinností autoritatívnym individuálnym správnym aktom jednotu, nakoľko jedine právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, ukladajúce účastníkovi konania plnenie peňažnej povinnosti voči štátnemu rozpočtu, môže byť exekučným titulom v prípade nedobrovoľného plnenia zo strany daňového subjektu.“ Rozhodnutie, voči ktorému bolo zo strany žalobcu podané odvolanie bolo vydané v rámci tzv. vyrubovacieho konania vedeného žalovaným podľa Daňového poriadku. Žalovanému právny i skutkový stav veci vedúci k vydaniu napadnutého rozhodnutia neumožňoval aplikovať ustanovenie § 72 ods. 8 písm. a) Daňového poriadku, ktorého by ho eventuálne oprávňovalo vydať Napadnuté rozhodnutie. Žalobca zastával názor, že o jeho odvolaní mal rozhodovať nie žalovaný, ale inštančne nadriadený správny orgán - Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky. Porušenie devolutívneho princípu rozhodovania o odvolaní v prípade, keď na úrovni žalovaného nedošlo vo vzťahu k podanému odvolaniu k autoremedúre, vnímal ako protiprávny akt svojvôle žalovaného, ktorý rovnako prispieva k celkovej nezákonnosti napadnutého rozhodnutia a vážnemu zásahu do ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Žalovaný svojím arbitrárnym postupom viditeľným v rozhodovaní a postupe vedúcom k vydaniu napadnutého rozhodnutia prispel k nízkej ochrane procesných práv žalobcu a odňal mu tak možnosť využiť, resp. podať riadny opravný prostriedok proti prvostupňovému rozhodnutiu (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR), ktoré výrazne obsahom svojho enuncíátu zasiahlo do jeho majetkových práv (čl. 20 ods. 1 Ústavy SR). Vzhľadom k tomu, že v tomto prípade podanie riadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu správneho orgánu je podmienkou na využitie súdnej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníka konania v rámci súdneho prieskumu zákonnosti správnych rozhodnutí a postupov predchádzajúcich ich vydaniu, týmto postupom žalovaný taktiež priamo porušil ústavné právo žalobcu na prípadnú súdnu ochranu (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR) voči nezákonnosti samotného rozhodnutia. III. argumenty žalovaného 9. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2012 podľa ust. § 46 ods. 2 Daňového poriadku. Daňová kontrola bola vykonaná na základe poverenia č. 9102401/5/2083476/2012/Soj zo dňa 03.08.2012 a oznámenia o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti č. 9102401/5/2083776/2012/Soj zo dňa 03.08.2012, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 14.08.2012. Žalovaný vyhotovil z daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti protokol č. 57732/2016 zo dňa 16.03.2015. Kontrolou bol zistený rozdiel v sume, na ktorú si žalobca uplatnil nárok podľa osobitného predpisu (zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov). V zmysle ust. § 46 ods. 8 Daňového poriadku bol protokol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. 58093/2015 zo dňa 17.03.2015 doručený splnomocnenej zástupkyni žalobcu dňa 25.03.2015. Vo výzve žalovaný určil lehotu 15 pracovných dní odo dňa prevzatia výzvy na vyjadrenie sa žalobcu k zisteniam uvedeným v protokole a na označenie dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Žalobca využil svoje právo a na základe výzvy žalovaného v určenej lehote dňa 09.04.2015, podal vyjadrenie k protokolu, zaevidované pod evidenčným číslom 6062866922015/2015. V zmysle ust. § 46 ods. 9 DP bola daňová kontrola ukončená dňom doručenia protokolu. Nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa ust. § 46 ods. 8 Daňového poriadku začalo vyrubovacie konanie (ust. § 68 Daňového poriadku). Vyrubovacie konanie začalo dňa 26.03.2015. V zmysle ust. § 68 ods. 3 Daňového poriadku, ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa ust, § 46 ods. 8, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Žalovaný zaslal žalobcovi predvolanie č. 20177494/2015/9104401/Soj zo dňa 04.05.2015, za účelom spísania zápisnice z ústneho pojednávania v súvislosti s výkonom vyrubovacieho konania po daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2012, v ktorom stanovil termín prerokovania pripomienok k protokolu na 02.06.2015. 10. Dňa 02.06.2015 sa na Daňový úrad Bratislava dostavil pán Mário Šturdík, splnomocnený zástupca žalobcu a po oboznámení sa so stanoviskom žalovaného sa vyjadril, že so stanoviskom žalovaného bol oboznámený a berie ho na vedomie. Na žiadosť žalobcu žalovaný zaslal v rámci vyrubovacieho konania žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií do Českej republiky, na základe ktorej vydal rozhodnutie č. 20865135/2015/9104401/Soj zo dňa 23.09.2015, ktorým prerušil vyrubovacie konanie. Dňa 12.07.2016 bolo žalobcovi zaslané oznámenie o pokračovaní v daňovom konaní č. 103488186/2016/9104401/Soj, nakoľko pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo. Žalovaný vydal rozhodnutie č. 104348156/2016/9104401/Soj zo dňa 23.11.2016, ktorým určil žalobcovi rozdiel v sume 53.333,33 € (znížil nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2012 zo sumy 60.000,00 €, na sumu 6.666,67 €). Predmetné rozhodnutie zaslané na adresu sídla spoločnosti Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava sa vrátilo na Daňový úrad Bratislava dňa 27.12.2016 neprevzaté v odbernej lehote. Rozhodnutie č. 104348156/2016/9104401/Soj podľa ust. § 63 od. 3 písm. e) DP obsahovalo poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na odkladný účinok v prípade podania odvolania. Rozhodnutie č. 104348156/2016/9104401/Soj si žalobca neprevzal v odbernej lehote. Zásielka bola uložená na pošte dňa 28.11.2017 a podľa ust. § 31 ods. 3 DP sa považuje za doručenú 15. deň od jej uloženia, t.j. dňa 13.12.2016. Lehota na podanie odvolania uplynula dňa 28.12.2016. Žalobca podal odvolanie proti rozhodnutiu č. 104348156/2016/9104401/Soj elektronicky dňa 01.04.2017, t.j. po uplynutí zákonnej lehoty na jeho podanie. Z tohto dôvodu bolo odvolanie podané dňa 01.04.2017 v zmysle ust. § 72 ods. 8 písm. a) DP neprípustné. O uvedenej skutočnosti bol žalobca informovaný oznámením o zamietnutí odvolania č. 377898/2017/9104401/Soj zo dňa 18.04.2017, ktoré si prevzal dňa 10.05.2017. 11. Rozhodnutie č. 104348156/2016/9104401/Soj zo dňa 23.11.2016 bolo žalobcovi doručené zákonným spôsobom. Nakoľko sa vrátilo späť na Daňový úrad Bratislava neprevzaté v odbernej lehote a v zmysle ust. § 31 ods. 3 DP sa považuje za doručené 15. deň od jeho uloženia na pošte (zásielka bola uložená dňa 28.11.2016), t.j. dňa 13.12.2016. Žalobca v zákonnej lehote do 28.12.2016 odvolanie proti rozhodnutiu č. 104348156/2016/9104401/Soj zo dňa 23.11.2016 nepodal. Odvolanie podal dňa 01.04.2017. Podľa ust. § 72 ods. 8 písm. a) DP odvolanie je neprípustné, ak je podané po určenej lehote. Podľa ust. § 73 ods. 4 písm. a) DP prvostupňový orgán odvolanie zamietne, ak je neprípustné. Podľa ust. § 73 ods. 5 DP prvostupňový orgán bez zbytočného odkladu písomne oznámi účastníkovi konania zamietnutie odvolania podľa odseku 4. O zamietnutí odvolania žalovaný žalobcu informoval listom - oznámenie o zamietnutí odvolania č. 377898/2017/9104401/Soj zo dňa 18.04.2017. Žalobca podal dňa 20.01.2017 podanie zaevidované u žalovaného pod číslom 6/00430793/2017. Z podania nebolo zrejmé, o čo žalobca žiada. Podanie týkajúce sa žiadosti o vyhotovenie fotokópie rozhodnutia žalobca podal dňa 08.02.2017 pod číslom 6/01777357/2017. Toto podanie spĺňalo všetky náležitosti a od 09.02.2017 bola kópia rozhodnutia č. 104348156/2016/9104401/Soj pripravená u žalovaného na vydanie. Žalobca sa dostavil na Daňový úrad Bratislava až dňa 17.03.2017. Prevzatie neoverenej fotokópie rozhodnutia č. 104348156/2016/9104401/Soj zo dňa 23.11.2016 potvrdil svojim podpisom na sprievodnom liste č. 100243615/2017 zaevidovanom žalovaným dňa 09.02.2017, čo samotné svedčí o skutočnosti, že žalobca mal zo strany žalovaného požadovanú fotokópiu rozhodnutia k dispozícii už dňa 09.02.2017. Žalobca si fotokópiu rozhodnutia prevzal až dňa 17.03.2017, Svoju poplatkovú povinnosť vyrovnal dňa 17.03.2017, o čom svedčí aj pokladničný doklad vydaný Slovenskou poštou, a.s. o zakúpení e- kolkov v tento deň. Skutočnosť, že žalobca požaduje od žalovaného vydanie fotokópie dokumentu a od 09.02.2017, kedy si ho mal možnosť u žalovaného prevziať, si ho prevzal až dňa 17.03.2017, nesvedčí o pravdivosti jeho tvrdenia, a to, že „fotokópie mu boli v dôsledku administratívnych prekážok zo strany žalovaného poskytnuté až 17.03.2017“, nakoľko mu boli k dispozícii už od 09.02.2017. 12. Keďže žalobca má v obchodnom registri zapísané sídlo spoločnosti Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava, žalovaný písomnosť zaslal na uvedenú adresu. Sám splnomocnený zástupca žalobcu v žalobe uvádzal, že sa žalobca v mieste doručovania zdržiaval ako i zdržiava a pravidelne preberá poštu. Žalovaný sa riadil záväznými právnymi normami, ktoré jasne vymedzujú spôsob, ako má v prípadoch neprevzatia zásielky daňovým subjektom postupovať. Podľa ust. § 31 ods. 3 DP, ak si nevyzdvihne právnická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa právnická osoba o uložení nedozvedela. V zmysle tohto ustanovenia bolo rozhodnutie číslo 104348156/2016/9104401/Soj žalobcovi doručené dňa 13.12.2016 a lehota na podanie odvolania uplynula dňa 28.12.2016. Doručovanie písomností elektronickými prostriedkami zo strany správcu dane smerom k daňovým subjektom sa začalo uplatňovať od 01.01.2016 postupne. Novela zákona to upravila v ust. § 165b ods. 3 DP, podľa ktorého pri doručovaní elektronickými prostriedkami v zmysle § 32, § 33 ods. 1 a 3 a § 56 DP sa postupuje najskôr od 01.01.2016, pričom elektronické doručovanie sa zatiaľ používa iba k tým druhom daní (nie všetkým druhom daní), ktoré finančné riaditeľstvo oznámi na svojom webovom sídle. V prvej fáze spustenia sú to spotrebné dane (lieh, tabak, plyn, minerálne oleje). Doručovanie elektronickými prostriedkami sa zatiaľ netýkalo doručovania dokumentov týkajúcich sa dane z pridanej hodnoty. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný doručoval písomnosť zákonom stanoveným spôsobom. Keďže si žalobca zásielku v stanovenej lehote neprevzal, v zmysle ust. § 31 ods. 3 DP sa považuje za doručenú 15. deň od jej uloženia na pošte. Správca dane doručuje písomnosti právnickej osobe, ktoré sú určené do vlastných rúk podľa ust. § 31 ods. 3 DP, ktorý „zdržiavanie sa v mieste doručenia" nepozná a teda tento termín sa pri doručovaní písomností podľa daňového poriadku neaplikuje. Fikcia doručenia vzniká v zmysle tohto ustanovenia v posledný deň 15- dňovej lehoty od uloženia na pošte. Zákonodarca výnimky z takejto fikcie doručenia nestanovil. 13.Žalovaný ešte dodal, že neexistuje zákonný dôvod, pre ktorý by mal konať tak, ako uvádzal žalobca. Postupoval výhradne v zmysle Daňového poriadku a konal tak, ako mu to zákon ukladá. Z ustanovení cit. zákona správcovi dane nevyplýva žiadna povinnosť počítať lehoty odo dňa, kedy sa daňový subjekt prvýkrát s rozhodnutím oboznámil. Lehota na podanie odvolania je v zmysle zákona 15 dní od doručenia rozhodnutia. Odvolanie možno podať písomne alebo ústne do zápisnice na daňovom úrade. Nakoľko si žalobca zásielku s rozhodnutím neprevzal, považuje sa v zmysle zákona 15. deň od uloženia zásielky za deň doručenia. Žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie nepodal. Žalovaný vydal rozhodnutie č. 9104401/5/1518680/2013/Soj zo dňa 22.04.2013 a dňom 30.04.2013 daňové konanie prerušil z dôvodu, že začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, ktorou bolo podanie žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií. Uvedené rozhodnutie bolo prevzaté splnomocnenou zástupkyňou spoločnosti EKOBOR, s.r.o. dňa 07.05.2013. Žalovaný zaslal splnomocnenej zástupkyni oznámenie č. 104401/5/5520662/2014/Soj zo dňa 30.12.2014, v ktorom oznámil pokračovanie daňovej kontroly a to od 29.12.2014. Oznámenie bolo doručené dňa 16.01.2015. Na základe údajov uvedených na obálke rozhodnutia je zrejmé, že písomnosť bola po opakovanom pokuse o doručenie uložená dňa 28.11.2016, písomnosť nebola prevzatá v odbernej lehote a žalovaný aplikoval v tomto prípade fikciu doručenia podľa ust. § 31 ods. 3 Daňového poriadku. Žalobca nekonkretizoval, akým spôsobom boli potláčané jeho práva. Z priebehu celého daňového konania je zrejmé, že žalovaný postupoval v súlade s ustanoveniami Daňového poriadku a inými zákonmi súvisiacimi s výkonom daňovej kontroly. Žalovaný svoje závery opieral o riadne preverené kontrolné zistenia zistené pri výkone daňovej kontroly ako aj v priebehu vyrubovacieho konania. Žalovaný posúdil všetky skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, každý dôkaz posúdil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo (list. § 3 ods. 3 DP). Podľa ust. § 73 ods. 4 písm. a) DP prvostupňový orgán odvolanie zamietne, ak je neprípustné. Žalovanému povinnosť poučiť žalobcu o mimoriadnych opravných prostriedkoch zo zákona nevyplýva. Z ust. § 73 ods. 4 DP jednoznačne vyplýva, že odvolanie, ktoré je neprípustné, zamietne prvostupňový orgán, v tomto prípade žalovaný. IV. verejné vyhlásenie rozsudku 14. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v spojení s § 9 ods. 1 SSP a § 246 ods. 1, rozhodol vo veci rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 12.06.2019, postupujúc podľa § 107 ods. 2 a § 137 ods. 4 SSP. Žalobca ani žalovaný nežiadali o nariadenie pojednávania vo veci a súdom boli poučení, že ak sa výslovne nevyjadria, že žiadajú o nariadenie pojednávania, bude mať súd za to, že súhlasia s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania. V. Relevantné právne predpisy 15. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 16. Daňový poriadok v § 3 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti. Podľa tohto ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní. 17. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy SR. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. 18. Podľa § 3 ods. 2 DP správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 19. Podľa § 44 ods. 1 DP daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných zákonov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 20.Podľa § 30 ods. 1 DP, Správca dane doručuje písomnosť elektronickými prostriedkami. Ak je to účelné a možné, písomnosti doručujú zamestnanci správcu dane. 21.Podľa § 31 ods. 3 DP, písomnosti, ktoré sú určené do vlastných rúk právnickej osobe, je oprávnená prijímať osoba, ktorá je oprávnená konať v mene právnickej osoby, alebo osoba, ktorá je ňou poverená na prijímanie takýchto písomností. Ak nebola v mieste doručenia osoba oprávnená prijímať písomnosti zastihnutá, upovedomí ju doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určený deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte a právnickú osobu o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne právnická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa právnická osoba o uložení nedozvedela. 22.Podľa § 72 ods. 3 DP, odvolanie možno podať do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, ak tento zákon neustanovuje inak; najneskôr do uplynutia tejto lehoty možno podané odvolanie zmeniť alebo doplniť. 23.Podľa § 72 ods. 8 písm. a) DP, odvolanie je neprípustné, ak je podané po určenej lehote. 24.Podľa § 73 ods. 4 písm. a) DP, prvostupňový orgán odvolanie zamietne, ak je neprípustné. 25.Podľa § 73 ods. 5 DP, prvostupňový orgán bez zbytočného odkladu písomne oznámi účastníkovi konania zamietnutie odvolania podľa odseku 4. VI. Posúdenie veci správnym súdom 26. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania. Daňový subjekt preukazuje aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov, ktoré vedie. 27.Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdiť zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 377898/2017/9104401/Soj zo dňa 18.04.2017, ktorým bolo zamietnuté podľa § 73 ods. 4 písm. a) Daňového poriadku odvolanie žalobcu, podané dňa 06.04.2017 proti rozhodnutiu č. 104348156/2016/9104401/Soj zo dňa 23.11.2016. Z administratívneho spisu súd zistil, že žalovaný ako správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2012 podľa ust. § 46 ods. 2 Daňového poriadku. Daňová kontrola bola vykonaná na základe poverenia č. 9102401/5/2083476/2012/ Soj zo dňa 03.08.2012 a oznámenia o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti č. 9102401/5/2083776/2012/Soj zo dňa 03.08.2012, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 14.08.2012. Žalovaný vydal rozhodnutie č. 104348156/2016/9104401/Soj zo dňa 23.11.2016, ktorým určil žalobcovi rozdiel v sume 53 333,33 € (znížil nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2012 zo sumy 60.000,00 €, na sumu 6.666,67 €). 28.Ust. § 31 ods. 3 Daňového poriadku upravuje prípady doručovania v súlade s úpravou poštových predpisov. Písomnosti, ktoré sú určené do vlastných rúk právnickej osobe, je oprávnená prijímať osoba, ktorá je oprávnená konať v mene právnickej osoby, alebo osoba, ktorá je ňou poverená na prijímanie takýchto písomností. Ak nebola v mieste doručenia osoba oprávnená prijímať písomnosti zastihnutá, upovedomí ju doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určený deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte a právnickú osobu o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne právnická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa právnická osoba o uložení nedozvedela. Na pošte sa označuje možnosť prevzatia zásielky - 18 dní. Z hľadiska správy daní je však rozhodujúca lehota 15 dní. Ak daňový subjekt neprevzal zásielku v 15-dňovej lehote, znáša následky. Z toho vyplýva, že nasledujúcim dňom (16-tym) začína plynúť pre daňový subjekt lehota, ktorá vyplýva z obsahu písomnosti. Uvedené platí teda v prípade právnickej osoby, avšak tu písomnosti určené do vlastných rúk preberá osoba, ktorá je oprávnená konať v mene právnickej osoby, alebo osoba, ktorá je ňou poverená na prijímanie písomností. Nebolo možné ani akceptovať námietku o nemožnosti aplikácie tzv. fikcie doručenia z dôvodu dobromyseľnosti účastníkov, resp. podmienky zdržiavania/nezdržiavania sa adresáta v mieste doručenia. Žalobca ako obchodná spoločnosť má v obchodnom registri zapísané sídlo spoločnosti Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava, preto žalovaný dodržal zákonný postup pri doručovaní rozhodnutia. Predmetné rozhodnutie, zaslané na adresu sídla spoločnosti sa vrátilo na Daňový úrad Bratislava dňa 27.12.2016 s poznámkou - neprevzaté v odbernej lehote. Ako vyplýva z doručenky založenej v administratívnom spise, neúspešné opakované doručenie bolo vykonané dňa 28.11.201 s tým, že zásielka bola uložená na pošte v tento deň. Písomnosť sa v zmysle § 31 ods. 3 Daňového poriadku považuje za doručenú 15. deň od jej uloženia na pošte. Správca dane tak to dňom 13.12.2016 považoval predmetnú zásielku za doručenú. Lehota na podanie odvolania uplynula dňa 28.12.2016. 29. Ako nezákonný postup žalovaného správny súd nevyhodnotil ani namietané nedoručenie označeného rozhodnutia elektronickými prostriedkami v zmysle § 30 ods. 1 Daňového poriadku. Práve v § 165b ods. 3 Daňového poriadku boli upravené prechodné ustanovenia tak, aby finančná správa pri ich nasadení postupovala podľa § 32 <aspi://module='ASPI'&link='563/2009%20Z.z.%2523P32'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, § 33 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='563/2009%20Z.z.%2523P33'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a <aspi://module='ASPI'&link='563/2009%20Z.z.%2523P33'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a § 56 <aspi:// module='ASPI'&link='563/2009%20Z.z.%2523P56'&ucin-k-dni='30.12.9999'> vo vzťahu k jednotlivým druhom daní najskôr od 1. januára 2016 v súlade s oznámením zverejneným na webovom sídle finančného riaditeľstva. Prvá fáza sa týkala spotrebných daní (lieh, tabak, plyn, minerálne oleje - ide o informácie dostupné na webe - napr. https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Infoservis/Aktualne_informacie/ OBK/2016.01.11_OBK.pdf). Podľa Daňového poriadku zásadným úkonom finančnej správy je doručovanie písomností daňovým subjektom, pričom od okamihu doručenia plynú daňovému subjektu vo väčšine prípadov lehoty, v ktorých je povinný splniť uloženú povinnosť alebo uplatniť svoje právo. Dôvodom posunutia termínu bolo, aby finančná správa bola funkčná a operatívna pri elektronickej komunikácii, a preto bolo nevyhnutné, aby pred spustením povinného doručovania elektronickými prostriedkami smerom k daňovým subjektom bol informačný systém finančnej správy otestovaný z hľadiska jeho funkčnosti, správnosti a spoľahlivosti doručovania. Od 1.1.2018 sa povinná elektronická komunikácia rozšírila na všetky právnické osoby zapísané v obchodnom registri a aj ich zástupcov a od 1.7.2018 aj na všetky fyzické osoby - podnikateľov a aj ich zástupcov. Za nedôvodnú považoval správny súd aj námietku týkajúcu sa porušenia devolutívneho účinku podaného odvolania, teda že napadnuté rozhodnutie vydal žalovaný a nie jeho inštančne nadriadený správny orgán (Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky). Uvedený postup žalobca označil za svojvoľné atrahovanie právomoci rozhodnúť vo veci odvolania. Správny súd nemohol konštatovať nezákonnosť procesného postupu žalovaného v predmetnej veci, pretože podľa zákona sa devolutívny účinok v tomto procesnom postupe neuplatňuje. Zákon považuje odvolanie za neprípustné, ak je podané po určenej lehote (§ 72 ods. 8 písm. a/ Daňového poriadku). Ďalej v prípade, ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je neprípustné, prvostupňový orgán je povinný zamietnuť odvolanie a oznámiť túto skutočnosť bez zbytočného odkladu daňovému subjektu (listom - oznámením, nie rozhodnutím § 73 ods. 5 Daňového poriadku). 30.Súd nezistil žiadne namietané porušenia zásad daňového konania, daňový orgán postupoval zákonným spôsobom. Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom naň kladené náležitosti a spĺňa elementárne podmienky odôvodnenia. Žalovaný sa v rozhodnutí vyrovnal so všetkými relevantnými námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu, podrobne rozobral predložené dôkazy aj skutkový stav, ktorý správne právne vyhodnotil. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane, je vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol. 31. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s §175 ods.1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 32. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).