Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/173/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201255 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017201255.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, IČO: 00212008, so sídlom v Bratislave, Šagátova 1, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, IČO: 31797903, so sídlom v Bratislave, Ružová dolina 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 10237-9000/2017 zo dňa 19.6.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalobca dňa 7.12.2016 doručil žalovanému oznámenie o dobrovoľnej transparentnosti ex ante pri postupe zadávania nadlimitnej zákazky na predmet obstarávania „Poskytovanie vývojovej podpory a servisných služieb na aplikačné programové vybavenie v rámci informačného systému Zboru väzenskej a justičnej stráže“ (ďalej aj len APV IS ZVJS). Žalovaný následne z vlastného podnetu začal konanie o preskúmanie úkonov žalobcu pred uzavretím zmluvy podľa § 169 ods. 1 písm. a/ zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 343/2015 Z.z.). Predpokladaná hodnota zákazky je X.XXX.XXX,- € bez DPH. 2. Žalovaný prvostupňovým rozhodnutím č. 23802-6000/2016-ODI zo dňa 2.5.2017 nariadil žalobcovi zrušiť priame rokovacie konanie na predmet zákazky „Poskytovanie vývojovej podpory a servisných služieb na aplikačné programové vybavenie v rámci informačného systému Zboru väzenskej a justičnej stráže“ uverejnené žalobcom ako verejným obstarávateľom v Úradnom vestníku Európskej únie zo dňa 9.12.2016 pod značkou 2016/S 238-433942 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 241/2016 zo dňa 12.12.2016 pod značkou 16586-DES, do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Opis obstarávania bol špecifikovaný ako vývojová podpora a servisné služby informačného systému verejného obstarávania počas 48 mesiacov; dodávateľom/držiteľom koncesie je spoločnosť DATALAN, a.s. V oznámení sa ďalej uvádza, že v podmienkach žalobcu bolo implementované komplexné programové vybavenie v rámci IS ZVJS výhradne pre špecifické potreby verejného obstarávateľa - žalobcu. Informačný systém ZVJS bol vytvorený spoločnosťou Ability Development SK, a.s., v rámci implementácie projektov PHARE a bol obstarávaný prostredníctvom Centrálnej finančnej a kontraktačnej jednotky úradu vlády; žalobca bol len užívateľom informačného systému a podľa svojho tvrdenia nemal žiadnu možnosť koordinovať proces pôvodného verejného obstarávania a určovať jeho podmienky. Žalobca následne dňa 1.3.2005 uzavrel „Zmluvu na APV IS ZVJS“ so spoločnosťou Ability Development SK, a.s., predmetom ktorej bolo poskytovanie služieb na APV IS ZVJS. K tejto zmluve boli neskôr uzatvorené dodatky č. 1, 2 a 3. Žalobca dňa 29.12.2008 uzatvoril so spoločnosťou DATALAN, a.s., „Zmluvu na APV IS ZVJS“, jej podkladom bolo zhotoviteľom vykonané dielo na základe zmluvy na APV IS ZVJS zo dňa 1.3.2005 uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou Ability Development SK, a.s. Aj k tejto zmluve boli uzatvorené dodatky č. 1, 2 a 3. Dňa 20.12.2012 žalobca uzatvoril so spoločnosťou DATALAN, a.s. ďalšiu „Zmluvu o poskytovaní vývojovej podpory a servisných služieb na aplikačné programové vybavenie v rámci informačného systému Zboru väzenskej a justičnej stráže“; zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 31.12.2016. Postup priameho rokovacieho konania predstavuje jeden z postupov vo verejnom obstarávaní a možnosť použitia tohto postupu je viazaná na splnenie obmedzujúcich podmienok uvedených v § 81 zákona č. 343/2015 Z.z., tak aby nebol tento postup vo verejnom obstarávaní zneužívaný. Verejný obstarávateľ by mal priame rokovacie konanie využívať len vo veľmi výnimočných prípadoch, keďže jeho použitím dochádza k obmedzeniu hospodárskej súťaže. Verejný obstarávateľ je zároveň v súlade s princípom transparentnosti podľa § 10 ods. 2 zákona č. 343/2015 Z.z. povinný riadne a dôkladne odôvodniť zadávanie zákazky takýmto postupom v zmysle § 81 citovaného zákona. Zároveň v súlade s 82 ods. 1 zákona č. 343/2015 Z.z. je povinný vyzvať na rokovanie o podmienkach zákazky jedného alebo viacerých vybraných záujemcov v závislosti od podmienky uvedenej v § 81 zákona č. 343/2015 Z.z. V zmysle konštantnej judikatúry Súdneho dvora EÚ (napríklad rozsudky vo veciach C-57/94, C-385/02, C-20/01, C-394/02) je potrebné interpretovať ustanovenia upravujúce podmienky pre použitie priameho rokovacieho konania reštriktívne; verejný obstarávateľ nie je oprávnený zákonom uzavretý výpočet podmienok na použitie priameho rokovacieho konania žiadnym spôsobom rozširovať. Žalobca bol v konaní povinný v zmysle § 81 písm. b/ bod 3 zákona č. 343/2015 Z.z. preukázať, že tovar, stavebné práce alebo služby môže poskytnúť len určitý hospodársky subjekt, ak splní všetky nasledovné podmienky: - ide o výhradné práva a za predpokladu, že - neexistuje žiadna primeraná alternatíva alebo náhrada a - chýbajúca hospodárska súťaž nie je výsledkom umelého zúženia parametrov verejného obstarávania. Žalobca preukázal, že uskutočnil prieskum trhu v rámci SR, oslovil štyri spoločnosti vrátane spoločnosti DATALAN, a.s., a vyzval ich na predloženie cenovej ponuky na vývoj a implementáciu APV IS ZV J S a cenovú ponuku na vývojovú podporu a servisné služby vyvinutého APV IS ZVJS na obdobie štyroch rokov. Jednou z podmienok, ktorá musí byť obligatórne splnená na to, aby kontrolovaný mohol uplatniť postup priameho rokovacieho konania podľa § 81 písm. b/ bod 3 zákona č. 343/2015 Z.z. je neexistencia primeranej alternatívy alebo náhrady. Nedostatok alternatívnych riešení musí byť objektívny, teda skutočne neexistuje, pričom ide o takú službu, ktorá je na trhu špecifická a jedinečná. Kontrolovaný subjekt (žalobca) je potom povinný predložiť dôkazy, ktoré jednoznačne preukazujú, že na relevantnom trhu neexistuje taká služba, ktorá by zabezpečovala primeranú alternatívu k požadovanému plneniu (napr. prieskumom relevantného trhu, porovnaním produktov, či služieb iných dodávateľov, atď.). Žalobca reálne vyvinul aktivitu smerujúcu k odkúpeniu licenčných práv súvisiacich s informačným systémom, ktorý využíva a ktorého autorom je spoločnosť DATALAN, a.s., no spoločnosť DATALAN, a.s., neuvažovala o predaji predmetných licenčných práv, a preto je možnosť odkúpenia predmetných licenčných práv nerealizovateľná. Primeranou alternatívou alebo náhradou by mohlo byť obstaranie nového informačného systému s otvorenou licenciou. Ak by žalobca disponoval informačným systémom s otvorenou licenciou, tak by poskytovanie vývojovej podpory alebo servisných služieb mohol obstarávať vo verejnej súťaži, ktorá oproti priamemu rokovaciemu konaniu predpokladá hospodársku súťaž medzi potenciálnymi dodávateľmi. Hoci predmetom preskúmavaného verejného obstarávania je poskytovanie vývojovej podpory a servisných služieb na aplikačné programové vybavenie informačného systému ZVJS, kľúčovým je práve samotný informačný systém a právna úprava autorských práv k nemu, pretože ak dodávateľ informačného systému neprevedie na žalobcu aj licenčné oprávnenia k informačnému systému, tak kontrolovaný v prípade potreby vývojovej podpory alebo servisných služieb sa musí obrátiť opäť len na dodávateľa a zadať zákazku s takýmto predmetom plnenia len jemu. Žalovaný zdôraznil, že neposudzoval obstaranie pôvodného informačného systému ZVJS, ale oprávnenie kontrolovaného zadať predmetnú zákazku konkrétnemu dodávateľovi v priamom rokovacom konaní v zmysle § 81 písm. b/ bod 3 zákona č. 343/2015 Z.z. Pri posudzovaní otázky existencie primeranej alternatívy z finančného hľadiska je nevyhnutné brať do úvahy dlhšie časové hľadisko a nemožno porovnávať len predpokladanú hodnotu obstarávanej zákazky s finančnými nákladmi, ktoré by bolo potrebné vynaložiť na získanie alternatívy (v konkrétnom prípade obstaranie nového informačného systému). Podľa názoru žalovaného žalobca nepreukázal nehospodárnosť a neefektívnosť obstarania nového informačného systému ako primeranej alternatívy k obstarávanému predmetu zákazky. Ak by si žalobca obstaral novy informačný systém s otvorenou licenciou, tak by následne mohol obstarávať vývojovú podporu a servisné služby v otvorenej súťaži, čo by zabezpečilo hospodársku súťaž subjektov poskytujúcich predmetné služby na trhu a pre žalobcu by to mohlo znamenať v dlhodobom meradle úsporu finančných prostriedkov. Tam, kde nie je hospodárska súťaž, nie je ani snaha dodávateľov prispôsobovať svoje cenové ponuky aktuálnej situácii na trhu. Pri skúmaní existencie, resp. neexistencie primeranej alternatívy je potrebné za relevantný trh považovať prinajmenšom trh Európskej únie. Žalobca svoje tvrdenia ohľadne možného problémového plnenia subjektom so sídlom mimo územia SR nepreukázal, a preto ich žalovaný vyhodnotil ako neopodstatnené. Vychádzajúc zo skutočnosti, že sídlo kontrolovaného je v Bratislave, tak napríklad uchádzač so sídlom vo Viedni, by mohol nastúpiť na odstránenie porúch v omnoho kratšom čase, ako napríklad uchádzač so sídlom v Košiciach, hoci tento má sídlo na území SR. Žalovaný preto dospel k záveru, že žalobca dostatočne nepreukázal, že neexistuje žiadna primeraná alternatíva alebo náhrada, teda nepreukázal splnenie podmienky uvedenej v § 81 písm. b/ bod 3 zákona č. 343/2015 Z.z. Ďalšou z podmienok, ktorá musí byť obligatórne splnená, je skutočnosť, že neexistencia hospodárskej súťaže nie je výsledkom umelého zúženia parametrov verejného obstarávania. Žalobca tvrdí, že nemal žiadnu možnosť koordinovať proces pôvodného verejného obstarávania a že ani neurčoval podmienky súťažných podkladov, a preto nemôže zodpovedať za konanie iného subjektu - Centrálnej finančnej a kontraktačnej jednotky úradu vlády. Zo žalobcom predložených dokladov však vyplýva, že najvyšším riadiacim orgánom projektu je projektová rada, do ktorej delegovali svojich zástupcov budúci užívateľ - ZVJS (žalobca), príjemca Ministerstvo spravodlivosti SR a dodávateľ IBM Belgium v zastúpení Ability Development SK, a.s. Ak mal žalobca v najvyššom riadiacom orgáne projektu (ktorého cieľom bolo vybudovanie komplexného informačného systému ZVJS) nadpolovičné zastúpenie, tak jeho tvrdenie, že nemal možnosť koordinovať proces pôvodného verejného obstarávania a že ani neurčoval podmienky súťažných podkladov, nemôže obstáť. Súdny dvor EÚ v obdobnej veci dospel k záveru (napríklad vo veci C-385/02), že okolnosti, ktoré opodstatňujú použitie priameho rokovacieho konania, nesmú byť v žiadnom prípade spôsobené verejným obstarávateľom. Žalobca tým, že nezahrnul do vyššie uvedených zmlúv ustanovenie o prevode práv na dokončenie diela, zmenu diela alebo iný zásah do diela, resp. právo dať dielo dokončiť, zmeniť alebo vykonať iný zásah do diela treťou osobou, sa podieľal na spôsobení umelého zúženia parametrov pôvodného verejného obstarávania (konkrétne nevymienenia si licenčných práv od dodávateľa), pretože v prípade potreby ďalšej úpravy, podpory, údržby alebo iného zásahu do tohto informačného systému, sa znemožnila účasť ďalších subjektov na realizácií tohto predmetu zákazky. Žalovaný dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie všetkých požiadaviek pre uplatnenie priameho rokovacieho konania podľa § 81 písm. b/ bod 3 zákona č. 343/2015 Z.z., a preto mu nariadil zrušiť priame rokovacie konanie. 56. Rada žalovaného rozhodnutím č. 10237-9000/2017 zo dňa 19.6.2017 zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie č. 23802-6000/2016-ODI zo dňa 2.5.2017. Poukázala na bod 50 preambuly smernice 2014/24/EÚ, v zmysle ktorého sa má priame rokovacie konanie vzhľadom na škodlivý vplyv na hospodársku súťaž využívať len vo veľmi výnimočných prípadoch. Podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ výnimky z pravidiel, ktorých cieľom je zabezpečiť účinnosť práv uznaných Zmluvou v oblasti verejného obstarávania, musia byť vykladané doslovne (rozsudky vo veciach C-57/94, C-318/94, C-394/02, C-337/05) a členské štáty nemôžu určiť iné prípady použitia rokovacieho konania, než aké sú ustanovené v smernici, alebo k prípadom výslovne uvedeným v smernici pridať nové podmienky, ktoré spôsobia, že používanie tohto konania bude jednoduchšie; hrozilo by totiž, že smernica stratí svoj effet utile. Spoločnosť DATALAN, a.s., je subjektom, ktorý má právo udeľovať súhlas na každé použitie diela (čl. 8.2 Zmluvy o poskytovaní vývojovej podpory a servisných služieb na aplikačné programové vybavenie v rámci informačného systému Zboru väzenskej a justičnej stráže uzavretej dňa 20.12.2012). V zmysle čl. 8.2.2 tejto zmluvy je žalobca ako objednávateľ oprávnený používať diela dodané spoločnosťou DATALAN, a.s., ako zhotoviteľom vrátane zdrojových kódov na iné účely, najmä poskytnúť predmet zmluvy na používanie tretím osobám len po udelení písomného súhlasu zhotoviteľa. Z listu spoločnosti DATALAN, a.s., vyplýva, že neuvažuje o možnosti predaja jej výhradných autorských práv súvisiacich s informačným systémom ZVJS. Žalobca teda preukázal existenciu výhradných práv spoločnosti DATALAN, a.s., k IS ZVJS. K druhej podmienke (neexistencia žiadnej primeranej alternatívy alebo náhrady) Rada žalovaného uviedla, že zákon č. 343/2015 Z.z. neupravuje definíciu prieskumu trhu a ani neustanovuje, ako má prieskum trhu na účely určenia predpokladanej hodnoty zákazky, ktorý sa bežne využíva napríklad na účely verejnej súťaže, vyzerať, príp. koľko hospodárskych subjektov je potrebné v rámci takéhoto prieskumu trhu osloviť. Na druhej strane je však potrebné zdôrazniť, že v prípade zákaziek, ktorých predpokladaná hodnota prevyšuje finančný limit ustanovený legislatívou Európskej únie - v tomto prípade 135.000,- € - je potrebné za relevantný trh považovať prinajmenšom trh Európskej únie. Uvedené vyplýva zo samotného cieľa smernice 2014/24/EÚ, ktorým je koordinovať procesy verejného obstarávania v prípade nadlimitných zákaziek v členských štátoch Európskej únie a získať tak maximálny možný úžitok z potenciálu vnútorného trhu, tiež zo znenia preambuly tejto smernice, ktorá na viacerých miestach pripomína potrebu zadávania nadlimitných zákaziek spôsobom, ktorým nebude dochádzať k priamej alebo nepriamej diskriminácii hospodárskych subjektov z iných členských štátov alebo z tretích krajín, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o vládnom obstarávaní (GPA) alebo dohôd o voľnom obchode, ktorých je Európska únia zmluvnou stranou. Rada žalovaného nespochybnila závery prieskumu trhu, ktoré žalobcovi vyplynuli z odpovedí dvoch z troch oslovených subjektov, tieto závery však treba chápať v kontexte rozsahu prieskumu. Rada súhlasila s tým, že obstaranie nového informačného systému z pohľadu rýchlosti nemôže konkurovať postupu priameho rokovacieho konania s jediným, doterajším dodávateľom. Na druhej strane však samotná rýchlosť procesu obstarávania nie je spôsobilá vyvážiť negatívne dôsledky postupu priameho rokovacieho konania na hospodárnosť verejného obstarávania a nemôže mať za následok záver o tom, že kontrolovaný preukázal splnenie podmienky neexistencie primeranej alternatívy alebo náhrady. Rada žalovaného poukázala na definíciu pojmu verejný obstarávateľ uvedenú v zákone č. 343/2015 Z.z., podľa ktorej verejným obstarávateľom je Slovenská republika zastúpená svojimi orgánmi, obec, vyšší územný celok a právnická osoba, ktorá spĺňa požiadavky podľa odseku 2. Ak ktorýkoľvek štátny orgán obstará informačný systém, platí, že tento informačný systém bol obstaraný verejným obstarávateľom (Slovenskou republikou zastúpenou svojím orgánom). Ak štátny orgán obstará informačný systém a zmluvou nenadobudne licenčné práva k tomuto informačnému systému, ide o situáciu umelého zúženia parametrov vo vzťahu k budúcim verejným obstarávaniam týkajúcim sa údržby a vývoja tohto informačného systému, ktorú spôsobil verejný obstarávateľ (§ 7 ods. 1 písm. a/ zákona č. 343/2015 Z.z.). Rada mala tiež za to, že v prípade ak štátny orgán, ktorý informačný systém za týchto podmienok obstaral, následne prevedie informačný systém na iný štátny orgán, resp. užívateľom tohto informačného systému sa stane iný štátny orgán, stále platí, že situáciu umelého zúženia parametrov vo vzťahu k budúcim verejným obstarávaniam týkajúcim sa údržby a vývoja tohto systému spôsobil verejný obstarávateľ. Hoci žalobca tvrdí, že neparticipoval na pôvodnom verejnom obstarávaní IS ZVJS a nemohol ovplyvniť vymienenie si uvedených majetkových práv v pôvodnej zmluve, opakovane uzatváral so spoločnosťou DATALAN, a.s., zmluvy, ktorých predmetom bolo poskytovanie vývojovej podpory a servisných služieb k tomuto informačnému systému. Nie je však relevantné, že IS ZVJS v minulosti neobstaral samotný žalobca, ale skutočnosť, že tento informačný systém obstaral iný štátny orgán. Rada žalovaného žalobcovi odporučila, aby v budúcnosti použil postup priameho rokovacieho konania len v tom prípade, ak budú naplnené všetky podmienky ustanovené zákonom č. 343/2015 Z.z. a preukáže ich. V prípade, ak sa ako výnimku zo súťažného postupu verejného obstarávania rozhodne žalobca použiť priame rokovacie konanie podľa § 81 písm. b/ bod 3 zákona č. 343/2015 Z.z., musí preukázať, že predmet zákazky vie realizovať iba výlučne ním uvedený hospodársky subjekt, z dôvodu výhradných práv neexistuje hospodárska súťaž, neexistuje žiadna primeraná alternatíva alebo náhrada k službám tohto subjektu a zároveň že neexistencia hospodárskej súťaže nie je výsledkom umelého zúženia parametrov verejného obstarávania. Za situáciu umelého zúženia parametrov verejného obstarávania nemožno považovať výlučne situáciu, keď pôvodný informačný systém obstaral ten istý verejný obstarávateľ (ktorý obstaráva aj jeho údržbu a ďalší rozvoj), ale aj situáciu, keď priame rokovacie konanie zamýšľa použiť verejný obstarávateľ odlišný od subjektu realizujúceho pôvodné obstarávanie, ak tento systém bol obstaraný bez licenčných práv umožňujúcich zadanie zákazky na jeho údržbu a ďalší rozvoj v podmienkach riadnej hospodárskej súťaže. V prípade, že tieto skutočnosti nebude schopný preukázať, Rada žalobcovi odporúčala použiť na obstaranie predmetu zákazky jeden zo súťažných postupov verejného obstarávania, ktorým sa umožní účasť všetkým potenciálnym hospodárskym subjektom a skutočná hospodárska súťaž. II. Žaloba 3. Žalobca sa včas podanou žalobou domáha preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 10237-9000/2017 zo dňa 19.6.2017, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. 23802-6000/2016-ODI zo dňa 2.5.2017 a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, nedostatočné zistenie skutkového stavu na riadne posúdenie veci, takisto skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy na základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej a v neposlednom rade je napadnuté rozhodnutie v rozpore so smernicou č. 2014/24/EÚ. 4. Trval na tom, že splnil podmienky vyplývajúce z § 81 písm. b/ bod 3 zákona č. 343/2015 Z.z. na priame rokovacie konanie a aj ich preukázal. Spoločnosť DATALAN., a.s., má ako jediný a výhradný dodávateľ plné autorské práva na vykonávame akýchkoľvek zmien alebo údržby predmetného programového vybavenia. Počítačový program, ktorý je predmetom Zmluvy o poskytovaní vývojovej podpory a servisných služieb na aplikačné programové vybavenie v rámci informačného systému Zboru väzenskej a justičnej stráže, je autorským dielom a uvedená spoločnosť má právo udeľovať súhlas na každé použitie tohto diela. 5. Pre posudzovanie primeranosti alternatívnych riešení je potrebné porovnávať riešenia zohľadňujúce stav licenčných práv. Žalobca mal len dve možnosti: (i) pokúsiť sa spätne rozšíriť licenčné oprávnenia a realizovať verejnú súťaž, (ii) obstarať kompletne nový informačný systém so získaním potrebných licenčných oprávnení. K prvej možnosti žalobca uviedol, že spoločnosť DATALAN, a.s., mu odmietla predať autorské práva k počítačovému programu a druhá možnosť je finančne a najmä časovo náročná. Informačný systém Zboru väzenskej a justičnej stráže predstavuje komplexný systém, ktorého vývoj do súčasnosti trval 11 rokov, pričom optimálne spĺňa všetky požiadavky na zabezpečenie prevádzky žalobcu, ktorou je predovšetkým bezpečný chod ústavov na výkon väzby a na výkon trestu odňatia slobody. V súčasnosti je teda hodnota predmetného systému nevyčísliteľná, jeho ukončenie by znamenalo už z tohto hľadiska značnú ujmu. Podľa jeho názoru žiadna primeraná alternatíva alebo náhrada neexistuje a chýbajúca hospodárska súťaž nie je výsledkom zúženia parametrov verejného obstarávania. Za relevantný trh nemožno považovať trh mimo územia Slovenskej republiky - je potrebné si totiž uvedomiť, že predmetom obstarávania je počítačový program, ktorý si nevyhnutne vyžaduje servis a údržbu. Servis a údržba musia byť vykonané rýchlo a efektívne, čo sídlo spoločnosti mimo územia Slovenskej republiky neumožňuje. 6. Žalobca má za to, že Rada úradu nedostatočne posúdila časový faktor verejného obstarávania. Po zmene legislatívneho prostredia koncom roku 2015 nie je technicky možné realizovať obstaranie nového informačného systému s jeho použiteľnosťou ku dňu 31.12.2016. Žalobca však zároveň uviedol, že príprava na obstarávanie nového informačného systému v jeho podmienkach prebieha. 7. Žalobca súhlasil, že participácie dodávateľa na formulovaní zmluvných podmienok sú v procese verejného obstarávania naozaj značne obmedzené. Verejný obstarávateľ v procese, ktorý sám riadi, má výhodu stanovenia si zmluvných podmienok, s ktorými musí uchádzač súhlasiť, inak bude z verejného obstarávania vylúčený. Žalobca však zdôraznil, že pôvodné obstaranie predmetu zákazky, na základe ktorého došlo k implementácii informačného systému, nerealizoval a nemal žiadnu možnosť koordinovať proces verejného obstarávania a určovať podmienky súťažných podkladov. K podpisu zmluvy došlo až na základe výsledku predmetného obstarania dodávateľa za vopred určených podmienok. Nemôže zodpovedať za konanie iného subjektu - orgánu verejnej správy, ktorý obstaral daný predmet zákazky. Išlo o projekt z prostriedkov PHARE, ktorého konečným príjemcom bolo Ministerstvo spravodlivosti SR, užívateľom žalobca ako inštitúcia zaoberajúca sa riadením väzenstva a dodávateľom bola spoločnosť Ability Development SK, a.s., v zastúpení Framework Contractor IBM Belgium. 8. Nie je pravdou, že žalovaný neposudzoval obstaranie pôvodného informačného systému. Prieskum trhu, ktorý žalobca vykonal, nebol zameraný iba na skúmanie nákladov na vývoj nového informačného systému, ale aj na určenie predpokladaných nákladov na servisnú podporu na obdobie štyroch rokov so žiadosťou o uvedenie predpokladanej dĺžky vývoja. Zdôraznil, že Zbor väzenskej a justičnej stráže je osobitne špecifický orgán verejnej správy, nejestvuje iný subjekt, ktorého zameranie by bolo obdobné väzenstvu, a teda by využíval informačný systém aspoň na podobnej báze. Informačný systém v špecifických podmienkach väzenstva predstavuje evidenciu obvinených a odsúdených Zboru väzenskej a justičnej stráže, akýkoľvek dlhší výpadok tak nie je len mimoriadnou udalosťou väzenstva, ale vyvolá ohrozenie vnútorných bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky. Nejde teda o bežný softvér a časová náročnosť obstarania takéhoto IS spočíva iba v realizácii procesu nového verejného obstarávania. 9. K relevantnému trhu v rámci celého územia EÚ uviedol, že vykonaním prieskumu trhu na území SR je dodržaný princíp vykonania prieskumu na relevantnom trhu, nakoľko územie SR je súčasťou územia EÚ, a teda súčasťou relevantného trhu. Ani samotný zákon č. 343/2015 Z.z. nedefinuje relevantný trh ani podmienky vykonania prieskumu trhu za účelom zisťovania predpokladaných hodnôt zákaziek, resp. hypotetických zákaziek. Ak orgány verejnej správy posudzovali rozsah relevantného trhu, konali nad rámec svojich oprávnení vyplývajúcich zo zákona č. 343/2015 Z.z. Informačný systém je aplikovaný a využívaný v celom Zbore väzenskej a justičnej stráže, ktorý sa skladá celkovo z 19 subjektov sídliacich aj v iných mestách ako je Bratislava. Dal do pozornosti perfektnú znalosť slovenskej legislatívy pri tvorbe informačného systému. Výber dodávateľov v rámci prieskumu trhu je v zmysle zákona č. 343/2015 Z.z. plne v jeho kompetencii, preto oslovil spoločnosti, o ktorých mal vedomosť, že by prípadný vývoj požadovaného informačného systému mohli byť schopné úspešne realizovať. 10. Poukázal na iné rozhodnutie žalovaného č. 17400-6000/2016-OD1 zo dňa 20.12.2016, ktorým zastavil konanie v skutkovo obdobnej veci o preskúmanie úkonov kontrolovaného pred uzavretím zmluvy v rámci zadávania zákazky verejným obstarávateľom postupom priameho rokovacieho konania na predmet zákazky „Služby zabezpečujúce poskytovanie vývojovej podpory aplikačného programového vybavenia GARIS a služby zabezpečujúce servisnú podporu“. Priame rokovacie konanie bolo realizované z dôvodu končiaceho zmluvného vzťahu na predmetné služby, pričom všetky skutočnosti, ktorými verejný obstarávateľ dôvodí aj v tomto konaní, boli zhodné, a to: neexistovala žiadna primeraná alternatíva alebo náhrada, situáciu, t. j. zúženie parametrov verejného obstarávania, verejný obstarávateľ nespôsobil. Zastavenie konania odôvodnil tým, že nezistil porušenie zákona o verejnom obstarávaní, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok obstarávania. Verejný obstarávateľ má za to, že úrad by mal postupovať jednotne a v jeho rozhodovacej činnosti by sa nemali vyskytovať rozdiely ako sú v naznačenom smere. 11. Z bodu 50 preambuly smernice č. 2014/24/EÚ vyplýva, že rokovacie konanie bez zverejnenia (v slovenských podmienkach priame rokovacie konanie) je možné využívať len vo veľmi výnimočných prípadoch, s prihliadnutím na tom, že situáciu objektívnej výlučnosti nevytvoril samotný verejný obstarávateľ so zreteľom na budúci postup obstarávania. Žalobca preukázal, že predmetnú situáciu so zreteľom na budúci postup obstarávania sám ako verejný obstarávateľ nespôsobil. Rada úradu umelo rozširuje slovné spojenie „samotný verejný obstarávateľ“ na všeobecnú definíciu verejného obstarávateľa, čo považuje za neprípustné. Preto je argumentácia žalovaného ohľadom bodu 50 preambuly smernice č. 2014/24/EÚ nesprávna. III. Vyjadrenie žalovaného 12. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. V podrobnostiach sa pridržiaval odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a zdôraznil, že v zmysle princípov verejného obstarávania nie je možné potenciálnych dodávateľov teritoriálne obmedziť len na dodávateľov z územia SR, pretože by to bolo v rozpore s princípom nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania. Samotná rýchlosť procesu obstarávania nie je spôsobilá vyvážiť negatívne dôsledky postupu priameho rokovacieho konania na hospodárnosť verejného obstarávania a nemôže predstavovať preukázanie podmienok podľa § 81 písm. b/ bod 3 zákona č. 343/2015 Z.z. 13. Vzhľadom na sprísnenie podmienok priameho rokovacieho konania žalovaný vydal všeobecné metodické usmernenie zo dňa 19.5.2016, ktoré je voľne dostupné na jeho webovej stránke a odkazuje naň. 14. K rozhodnutiu č. 17400-6000/2016-ODI zo dňa 20.12.2016, na ktoré poukazuje žalobca, uviedol, že každý prípad posudzuje individuálne s ohľadom na jeho špecifiká, preto nemožno jednoducho konštatovať, že tento prípad posúdil inak, hoci za tých istých skutkových okolností, ako tvrdí žalobca. Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-399/00, podľa ktorého prípadná existencia nezrovnalostí, ktoré pred tým neboli sledované alebo zistené, nemôže v žiadnom prípade založiť legitímnu dôveru. IV. Replika žalobcu 15. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného trval na dôvodoch uvedených v správnej žalobe. Smernica č. 2014/24/EÚ aj jej transponovanie do slovenského zákona č. 343/2015 Z.z. neupravujú prieskum trhu za účelom výpočtu predpokladanej hodnoty zákazky. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 343/2015 Z.z. prieskum trhu za účelom výpočtu predpokladanej hodnoty zákazky nie je možné považovať za verejné obstarávanie ani za jeho proces. 16. Vzhľadom k tomu, že súčasný dodávateľ predmetu zákazky odmietol poskytnúť výhradné licenčné práva a jedinou možnosťou zostáva realizácia verejného obstarávania na obstaranie nového informačného systému, tento proces si reálne vyžaduje podrobné komplexné analýzy, následne verejné obstarávanie a napokon samotnú implementáciu nového informačného systému. Ako podrobne uviedol vo svojej žalobe, tento komplex jednotlivých procesov je determinovaný niekoľkými rokmi, čiže ich realizácia za obdobie 12 mesiacov je z technického hľadiska úplne vylúčená. Žalobca má za to, že časový faktor je veľmi dôležitým prvkom z hľadiska zmien legislatívneho rámca a jeho retrospektívnych účinkov pri posudzovaní zmlúv spojených s výhradnými právami, a tento faktor mal byť zohľadnený v rámci stanovenia prechodného obdobia, počas ktorého by verejní obstarávatelia a obstarávatelia boli schopní sa s novou situáciou zákonne vysporiadať. 17. Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril. V. Verejné vyhlásenie rozsudku 18. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania dňa 30.10.2019 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže žalobca súhlasil s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania a žalovaný nepožiadal o nariadenie pojednávania. 19. Okrem uvedeného správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj len ESĽP) vo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.4.2002, č. sťažnosti 64336/01, v zmysle ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné pojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne orgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti Švédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok Allan Jacobsson proti Švédsku (č. 2) zo dňa 19.2.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Schuler- Zgraggen proti Švajčiarsku z 24.júna 1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní sa správny súd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho právnu stránku) na základe predloženého administratívneho spisu zameral na skúmanie právnej otázky a správnosť aplikácie ustanovení zákona č. 343/2015 Z.z., preto aj v tomto konaní možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. VI. Relevantné právne predpisy 20. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 343/2015 Z.z. verejné obstarávanie sú pravidlá a postupy podľa tohto zákona, ktorými sa zadávajú zákazky, koncesie a súťaže návrhov. 21. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 343/2015 Z.z. verejný obstarávateľ na účely tohto zákona je Slovenská republika zastúpená svojimi orgánmi (písm. a/), obec (písm. b/), vyšší územný celok (písm. c/), právnická osoba, ktorá spĺňa požiadavky podľa odseku 2 (písm. d/), združenie právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne verejní obstarávatelia uvedení v písmenách a) až d) (písm. e/). 22. Podľa § 81 písm. b/ bod 3 zákona č. 343/2015 Z.z. priame rokovacie konanie môže verejný obstarávateľ použiť len vtedy, ak je splnená aspoň jedna z týchto podmienok: tovar, stavebné práce alebo služby môže poskytnúť len určitý hospodársky subjekt, ak ide o výhradné práva a za predpokladu, že neexistuje žiadna primeraná alternatíva alebo náhrada a chýbajúca hospodárska súťaž nie je výsledkom umelého zúženia parametrov verejného obstarávania. 23. Podľa § 82 zákona č. 343/2015 Z.z. verejný obstarávateľ vyzve na rokovanie jedného alebo viacerých vybraných záujemcov v závislosti od podmienky uvedenej v § 81 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/20170601.html>, s ktorými rokuje o podmienkach zákazky, najmä o technických, administratívnych a finančných podmienkach (ods. 1). Verejný obstarávateľ môže požiadať záujemcu alebo záujemcov o predloženie dokladov preukazujúcich splnenie podmienok účasti (ods. 2). Ak verejný obstarávateľ rokuje s viacerými vybranými záujemcami, je povinný v priebehu rokovania zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie so všetkými záujemcami a z každého rokovania vyhotoviť zápisnicu. Zakazuje sa poskytovať informácie spôsobom, ktorý by zvýhodnil niektorých záujemcov. Verejný obstarávateľ nesprístupní dôverné informácie, ktoré získal počas rokovania bez súhlasu záujemcu (ods. 3). Ak verejný obstarávateľ použije priame rokovacie konanie z dôvodu mimoriadnej udalosti, je povinný poslať úradu pred uzavretím zmluvy elektronicky vo formáte a postupmi na prenos dostupnými na webovom sídle úradu oznámenie, v ktorom odôvodní jeho použitie; to neplatí, ak verejný obstarávateľ uverejnil oznámenie o zámere uzavrieť zmluvu (ods. 4). 24. Podľa § 169 ods. 1 písm. a/ zákona č. 343/2015 Z.z. konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného pred uzavretím zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody, pred ukončením súťaže návrhov, pred zadaním zákazky na základe rámcovej dohody alebo pred ukončením postupu inovatívneho partnerstva (ďalej len „konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného pred uzavretím zmluvy“) sa začína z vlastného podnetu úradu. 25. Podľa § 175 ods. 1 písm. b/ zákona č. 343/2015 Z.z. ak úrad v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného pred uzavretím zmluvy zistí, že postupom kontrolovaného bol porušený tento zákon a porušenie malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, rozhodnutím nariadi vo vzťahu k zákazke alebo koncesii alebo ich časti zrušiť použitý postup zadávania zákazky alebo koncesie, postup zadávania časti zákazky alebo časti koncesie alebo súťaž návrhov. 26. Podľa § 175 ods. 8 zákona č. 343/2015 Z.z. Úrad je povinný v odôvodnení rozhodnutia, v ktorom konštatuje porušenie tohto zákona kontrolovaným, uviesť všetky zistené porušenia tohto zákona, ktoré mali alebo mohli mať vplyv na výsledok verejného obstarávania spolu s údajom, či zistené porušenie malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania (písm. a/) a stručný návod pre kontrolovaného, ako v druhovo rovnakej veci v budúcnosti predísť porušeniu tohto zákona (písm. b/). 27. Podľa § 185 ods. 2 zákona č. 343/2015 Z.z. na konanie podľa § 169 ods. 1 až 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/20170601.html>, § 177 až 179a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/20170601.html> sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak, pričom sa nepoužijú § 14 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/20170601.html>, § 18 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/20170601.html>, § 19 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/20170601.html>, § 23 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/20170601.html>, § 28 až 30 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/20170601.html>, § 32 ods. 1 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/20170601.html>, § 36 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/20170601.html>, § 49 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/20170601.html>, § 50 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2015/343/20170601.html>, § 60 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2015/343/20170601.html> a § 71 až 80 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2015/343/20170601.html> všeobecného predpisu o správnom konaní. 28. Podľa odseku 50 preambuly smernice č. 2014/24/EÚ vzhľadom na škodlivý vplyv na hospodársku súťaž by sa rokovacie konanie bez predchádzajúceho zverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania malo využívať len vo veľmi výnimočných prípadoch. Táto výnimka by sa mala obmedziť na prípady, keď uverejnenie nie je možné z dôvodov mimoriadnej naliehavosti v dôsledku udalostí, ktoré verejný obstarávateľ nemohol predvídať a za ktoré ani nenesie zodpovednosť, alebo keď je od začiatku jasné, že toto uverejnenie by nepodnietilo väčšiu hospodársku súťaž alebo neprinieslo lepšie výsledky obstarávania, v neposlednom rade preto, že z objektívneho hľadiska existuje len jeden hospodársky subjekt, ktorý môže túto zákazku realizovať. To je prípad umeleckých diel, keď osoba umelca štandardne určuje jedinečný charakter a hodnotu samotného umeleckého predmetu. Výlučnosť môže vyplývať aj z iných dôvodov, ale využitie rokovacieho konania bez zverejnenia, keď situáciu výlučnosti nevytvoril samotný verejný obstarávateľ so zreteľom na budúci postup obstarávania, môžu odôvodniť len situácie objektívnej výlučnosti. Verejní obstarávatelia, ktorí vychádzajú z tejto výlučnosti, by mali uviesť dôvody, prečo neexistujú žiadne primerané alternatívy alebo náhradné riešenia, ako napríklad využitie alternatívnych distribučných kanálov, a to aj mimo členského štátu verejného obstarávateľa, alebo zváženie funkčne porovnateľných stavebných prác, tovaru alebo služieb. Ak situácia výlučnosti vyplýva z technických dôvodov, tieto by sa mali v jednotlivých prípadoch prísne vymedziť a odôvodniť. Tieto dôvody by mohli zahŕňať napríklad prípad, keď pre iný hospodársky subjekt je takmer technicky nemožné dosiahnuť požadované ciele alebo keď existuje potreba používať osobitné know-how, nástroje alebo prostriedky, ktoré má k dispozícii len jeden hospodársky subjekt. Technické dôvody môžu takisto vyplývať z osobitných požiadaviek na interoperabilitu, ktoré sa musia splniť, aby sa zabezpečilo fungovanie stavebných prác, tovaru alebo služieb, ktoré sa majú obstarať. Napokon, postup obstarávania nie je užitočný, ak sa tovar kupuje priamo na komoditnom trhu vrátane obchodných platforiem pre komodity, ako sú burzy poľnohospodárskych výrobkov, surovín a energie, v prípade ktorých je prirodzenou zárukou trhových cien regulovaná mnohostranná obchodná štruktúra, nad ktorou sa vykonáva dohľad. 29. Podľa čl. 26 ods. 6 smernice č. 2014/24/EÚ v osobitných prípadoch a za osobitných okolností výslovne uvedených v článku 32 môžu členské štáty stanoviť, že verejní obstarávatelia môžu uplatniť rokovacie konanie bez predchádzajúceho zverejnenia výzvy na súťaž. Členské štáty neumožnia použitie tohto postupu v žiadnych iných prípadoch, než sú prípady uvedené v článku 32. 30. Podľa čl. 32 ods. 2 písm. b/ smernice č. 2014/24/EÚ rokovacie konanie bez predchádzajúceho zverejnenia sa pri verejných zákazkách na uskutočnenie stavebných prác, verejných zákazkách na dodanie tovaru a verejných zákazkách na poskytnutie služieb môže použiť v týchto prípadoch: ak práce, tovar alebo služby dokáže dodať iba jeden konkrétny hospodársky subjekt, a to z ktoréhokoľvek z týchto dôvodov: (i) cieľom obstarávania je vytvorenie alebo nadobudnutie jedinečného umeleckého diela alebo umeleckého výkonu, (ii) z technických dôvodov neexistuje hospodárska súťaž; (iii) ochrana výlučných práv vrátane práv duševného vlastníctva. Výnimky stanovené v bodoch (ii) a (iii) sa uplatňujú len v prípadoch, keď neexistuje žiadna primeraná alternatíva alebo náhrada a chýbajúca hospodárska súťaž nie je výsledkom umelého zúženia parametrov obstarávania VII. Posúdenie veci správnym súdom 31. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného a prvostupňového orgánu verejnej správy o nariadení zrušiť priame rokovacie konanie na predmet zákazky „Poskytovanie vývojovej podpory a servisných služieb na aplikačné programové vybavenie v rámci informačného systému Zboru väzenskej a justičnej stráže“, keďže žalobca nesplnil podmienky vyplývajúce z § 81 písm. b/ bod 3 zákona č. 343/2015 Z.z., resp. ich splnenie nepreukázal. 32. Priame rokovacie konanie je špecifickým postupom vo verejnom obstarávaní, ktorý je možno použiť len vo veľmi výnimočných prípadoch, ktoré sú uvedené v § 81 zákona č. 343/2015 Z.z., resp. v čl. 32 smernice č. 2014/24/EÚ. Prípady, v ktorých je možné aplikovať priame rokovacie konanie, predstavujú výnimky z požiadavky aplikácie súťažných postupov verejného obstarávania, pričom predmetné výnimky je potrebné vykladať reštriktívne a používať ich s patričnou opatrnosťou (rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-57/94). Nakoľko ide o výnimku z použitia štandardných postupov verejného obstarávania, je nevyhnutné, aby verejný obstarávateľ preukázal reálnu existenciu výnimky a jej dôvody, ktoré umožňujú aplikáciu priameho rokovacieho konania. Dôkazné bremeno teda leží na verejnom obstarávateľovi (v predmetnej veci na žalobcovi). 33. Priame rokovacie konanie by sa v zmysle čl. 50 preambuly smernice č. 2014/24/EÚ malo obmedziť len na prípady, keď uverejnenie nie je možné z dôvodov mimoriadnej naliehavosti v dôsledku udalostí, ktoré verejný obstarávateľ nemohol predvídať a za ktoré nenesie zodpovednosť, alebo keď ide o situáciu výlučnosti vyplývajúcu z technických dôvodov. 34. Priame rokovacie konanie môže verejný obstarávateľ použiť pri nadlimitných zákazkách podľa § 81 písm. b/ bod 3 zákona č. 343/2015 Z.z. len vtedy, ak tovar, stavebné práce alebo služby môže poskytnúť len určitý hospodársky subjekt, ak ide o výhradné práva, a za predpokladu, že neexistuje žiadna primeraná alternatíva alebo náhrada a chýbajúca hospodárska súťaž nie je výsledkom umelého zúženia parametrov verejného obstarávania [výhradné práva upravuje napríklad § 14 zákona č. 435/2001 Z.z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon), § 17 autorského zákona]. 35. Žalobca preukázal, že spoločnosť DATALAN, a.s., nemieni predať svoje autorské práva k informačnému systému ZVJS, teda prvá podmienka na priame rokovacie konanie je splnená. 36. K ďalším dvom podmienkam správny súd uvádza, že je pravdou, že pôvodné verejné obstarávanie nerealizoval priamo žalobca, ale Centrálna finančná a kontraktačná jednotka úradu vlády, ktorá určovala aj podmienky verejného obstarávania. Nemožno však nechať bez povšimnutia, že žalobca ako budúci užívateľ informačného systému nominoval svojich zástupcov do projektovej rady (nominantov v projektovej rade mal aj príjemca predmetu obstarávania Ministerstvo spravodlivosti SR aj dodávateľ IBM Belgium v zastúpení Ability Development SK, a.s.). Podľa názoru správneho súdu je preto veľmi nepravdepodobné, žeby žalobca ako konečný užívateľ projektu nemohol zasiahnuť do procesu verejného obstarávania a uviesť minimálne technické požiadavky na obsah informačného systému, legislatívny rámec jeho fungovania, prípadnú potrebu údržby, opravy a sanovania krízových situácií spôsobených výpadkom informačného systému. V tomto štádiu obstarávania informačného systému už teda muselo byť zrejmé, že informačný systém uvádzaný do prevádzky v špecifických podmienkach žalobcu si bude v budúcnosti vyžadovať servis, údržbu a aj prípadnú opravu. Inými slovami, už v ranom štádiu prípravy pôvodného verejného obstarávania museli byť vytvárané podmienky nielen samotného kreovania informačného systému z technickej stránky, ale aj jeho budúcej údržby, keďže cieľom pôvodného verejného obstarávania určite nebolo obstarať informačný systém len napríklad na tri roky. Napokon, potvrdzuje to aj čl. 3.1.1. zmluvy zo dňa 1.3.2005, v zmysle ktorého sa spoločnosť Ability Development SK, a.s., zaviazala poskytovať žalobcovi služby zabezpečujúce servisnú podporu prevádzky APV IS ZVJS garantujúce rutinnú prevádzku tohto informačného systému, ktorá bude vykonávaná pravidelne mesačne za mesačnú paušálnu náhradu. Ak žalobca ako konečný príjemca v začiatočnom štádiu nezasiahol do určovania podmienok verejného obstarávania prostredníctvom svojich zástupcov v projektovej rade, nemožno hovoriť o situácii, žeby sa nepodieľal na vzniku momentálnej situácie. Okrem toho, sám žalobca tvrdí, že v jeho podmienkach už prebiehajú prípravy na nové verejné obstarávanie nového informačného systému, ktorý by momentálnu situáciu vyriešil. 37. Žalobca namietal, že čl. 50 preambuly smernice č. 2014/24/EÚ mu dáva za pravdu so zadaním priameho rokovacieho konania, keďže situáciu so „zatvorenou“ licenciou k informačnému systému nespôsobil ani nezavinil. Podľa názoru správneho súdu je tento argument žalobcu nesprávny a slová „situáciu objektívnej výlučnosti nevytvoril samotný verejný obstarávateľ so zreteľom na budúci postup obstarávania“ je potrebné vykladať v kontexte začlenenia žalobcu do procesu verejného obstarávania APV IS ZVJS, tak aby bolo možné posúdiť okolnosti, za ktorých bol informačný systém obstaraný, aké podmienky boli naň kladené a ako do procesu verejného obstarávania zasiahol, resp. mohol zasiahnuť žalobca. V tomto ohľade platia závery uvedené v predchádzajúcom odseku, teda že žalobca mohol participovať na vytvorení výlučnosti autorských práv k obstarávanému informačnému systému ZVJS, keď netrval na informačnom systéme s otvoreniu licenciou, preto nemožno hovoriť o objektívnej výlučnosti, tak ako to predpokladá čl. 50 preambuly, čl. 26 ods. 1 a čl. 32 smernice č. 2014/24/EÚ. Z uvedených dôvodov nemožno akceptovať argument žalobcu o tom, že nespôsobil objektívnu výlučnosť obstarávaného predmetu. Jedine objektívna výlučnosť nespôsobená verejným obstarávateľom (spolu so splnenými podmienkami vyplývajúcimi z § 81 zákona č. 343/2015 Z.z. a čl. 32 smernice č. 2014/24/ EÚ) môže odôvodniť použitie priameho rokovacieho konania, čo sa v tejto veci nestalo. 38. Správny súd nespochybňuje špecifiká podmienok žalobcu a jeho informačného systému a ani prípadné následky zlyhania tohto systému. O to viac však treba s odbornou starostlivosťou pristupovať k zadávaniu a definovaniu podmienok verejného obstarávania informačného systému aj z hľadiska budúcich možných potrieb spravovania a starostlivosti o informačný systém. Podľa názoru správneho súdu v predmetnom verejnom obstarávaní k takejto odbornej starostlivosti nedošlo, a teda nemožno hovoriť o splnení podmienky neexistencie žiadnej primeranej náhrady alebo alternatívy a ani podmienky, že hospodárska súťaž nie je výsledkom umelého zúženia parametrov verejného obstarávania. 39. Je pravdou, že zákon č. 343/2015 Z.z. ani smernica č. 2014/24/EÚ nedefinujú relevantný trh na účely verejného obstarávania. V tejto súvislosti je však potrebné vychádzať z tretieho odseku bodu 50 preambuly smernice č. 2014/24/EÚ, v zmysle ktorého verejní obstarávatelia musia uviesť dôvody, prečo neexistujú žiadne primerané alternatívy alebo náhradné riešenia, a to aj mimo členského štátu verejného obstarávateľa. Inými slovami, citovaná smernica priamo predpokladá, že verejný obstarávateľ uskutoční prieskum trhu nielen na území členského štátu, kde sídli, ale aj mimo tohto územia v rámci celej EÚ. Tento záver je potrebné vykladať v kontexte čl. 26 ods. 6 smernice č. 2014/24/EÚ, v zmysle ktorého členské štáty môžu v osobitných prípadoch a za osobitných okolností výslovne uvedených v článku 32 stanoviť, že verejní obstarávatelia môžu uplatniť rokovacie konanie bez predchádzajúceho zverejnenia výzvy na súťaž. Preto je záver žalovaného o potrebe preskúmania relevantných trhov aj mimo územia SR správny a súladný so smernicou. 40. K priamej aplikácii smernice č. 2014/24/EÚ ohľadom skúmania relevantných trhov aj mimo územia SR správny súd uvádza, že je nepochybné, že právo Európskej únie (komunitárne právo) má podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy SR prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky a štátne orgány členských štátov sú povinné ho prednostne aplikovať bez ohľadu na právne odvetvie (verejné právo, súkromné právo a podobne). Smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. V každom jednotlivom prípade treba preskúmať, či sú povaha, systematika a znenie predmetného ustanovenia spôsobilé vyvolať priamy účinok na vzťahy medzi členskými štátmi a jednotlivcami (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-41/74). Je nevyhnutné si uvedomiť, že prednostnú aplikáciu práva Európskej únie vo vnútroštátnom práve sú povinné realizovať nielen súdy (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Simmenthal C-106/77), ale aj orgány verejnej správy príslušného štátu v rámci ich právomocí (rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veciach C-118/00, C-302/97, čl. 2 ods. 2 v spojení s čl. 7 ods. 2 druhá veta Ústavy SR). Platí pritom nevyvrátiteľná právna domnienka znalosti právne záväzných aktov, ktoré boli v úradnom vestníku uverejnené. Súdny dvor EÚ v rozhodnutí C-106/77 konštatoval, že existencia komunitárnych noriem spôsobuje automaticky neuplatniteľnosť ľubovoľného ustanovenia národného práva, a má za následok neplatnosť schválenia každého nového národného zákona, ktoré je v nesúlade s komunitárnym právom. 41. Transpozičná lehota smernice č. 2014/24/EÚ uplynula dňa 18.4.2016; v Slovenskej republike bola transponovaná do zákona č. 343/2015 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňom 18.4.2016. Keďže v zákone č. 343/2015 Z.z. nie je výslovne transponovaný čl. 50 preambuly smernice č. 2014/24/ES (v tomto prípade tretí odsek), je nevyhnutné vychádzať priamo zo znenia smernice a vyžadovať skúmanie relevantného trhu aj mimo územia SR. Smernica aj zákon používajú pojmy relevantný trh, komoditný trh alebo trh; uvedené pojmy je potrebné vykladať v kontexte konkrétnej právnej veci vzhľadom na jej špecifiká. Všeobecne však pôjde o trh konkrétneho produktu alebo služby, ktoré verejný obstarávateľ obstaráva; v tomto prípade pôjde o trh informačných systémov v oblasti správy väzenstva a ich údržby. Podľa názoru správneho súdu v každom členskom štáte EÚ je zákonom zriadený orgán na správu väzenstva, ktorý má svoj vlastný informačný systém a ten mu dodáva konkrétny subjekt. Preto bolo na žalobcovi, aby tieto možnosti preveril aj v iných členských štátoch EÚ (minimálne v Českej republike z hľadiska jazykovej aj prípadnej legislatívnej podobnosti), čo neurobil; nesplnil teda podmienku neexistencie primeranej alternatívy alebo náhrady podľa § 81 písm. b/ bod 3 zákona č. 343/2015 Z.z. Napokon, pôvodným dodávateľom IS ZVJS bola belgická spoločnosť IBM Belgium, ktorá bola zastúpená slovenskou spoločnosťou Ability Development SK, a.s., teda pôvodný dodávateľ tiež nemal sídlo na území SR. 42. Na základe uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že žalobca v tomto štádiu konania nepreukázal splnenie kumulatívnych podmienok na priame rokovacie konanie vyplývajúcich z § 81 písm. b/ bod 3 zákona č. 343/2015 Z.z. a smernice č. 2014/24/EÚ, a to neexistencie žiadnej primeranej náhrady alebo alternatívy a že hospodárska súťaž nie je výsledkom umelého zúženia parametrov verejného obstarávania. V dôsledku toho nebol oprávnený realizovať priame rokovacie konanie podľa § 81 zákona č. 343/2015 Z.z. Rozhodnutia orgánov verejnej správy oboch stupňov sú súladné so zákonom č. 343/2015 Z.z., smernicou č. 2014/24/EÚ aj judikatúrou Súdneho dvora EÚ, vychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu, sú odôvodnené v súlade so zákonom č. 343/2015 Z.z. a nevykazujú znaky arbitrárnosti. Z uvedených dôvodov správny súd žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 SSP. 43. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil podmienky, na základe ktorých to možno spravodlivo požadovať. Žalovanému nevznikli ani trovy právneho zastúpenia. 44. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).