Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/108/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201333 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017201333.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: RADIO ROCK, s.r.o., so sídlom Štefánikova 52, Nitra, IČO: 44 245 432, zastúpený advokátskou kanceláriou IVAN KOŠŤÁL & PARTNERS, so sídlom Štúrova 11, Nitra, proti žalovanému: Rada pre vysielanie a retransmisiu, so sídlom Palisády 36, Bratislava, IČO: 30 844 151, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č.. Q. T. M. XX.XX.XXXX, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Rady pre vysielanie a retransmisiu č. R/110/ RZŽ/9/2017 zo dňa 25.05.2017 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutie správneho orgánu. 1. Rada pre vysielanie a retransmisiu (ďalej len „Rada“) ako orgán príslušný podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) postupom podľa § 47 zákona č. 308/2000 Z.z., svojím rozhodnutím č. R/110/RZŽ/9/2017 zo dňa 25.05.2017, podľa § 49 ods. 2 písm. c) zákona, zamietla žiadosť žalobcu zo dňa 19.04.2017 o pridelenie frekvencie 101,9 MHz Žilina, nakoľko nespĺňa kritériá a podmienky, ktoré rada posudzuje a je povinná na ne prihliadať. II. Žaloba. 2. Žalobca podanou žalobou dňa 07.08.2017, v zmysle § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), napadol predmetné rozhodnutie s odôvodnením, že je neurčité a nepreskúmateľné, pretože vo výroku rozhodnutia a ani v jeho odôvodnení sa neuvádzajú konkrétne kritéria a podmienky, ktoré žalobca nesplnil a ktoré boli podkladom pre jeho rozhodnutie. Napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávne vecne zisteného skutkového stavu (údajné nevyužívanie pridelených licencií) a nesprávneho právneho posúdenia vo vzťahu k porušeniu konkrétnej povinnosti. Žalovaný si v napadnutom rozhodnutí sám odporuje, keď na jednej strane argumentuje potrebou efektívneho využívania frekvenčného pásma, pričom v dôsledku jeho rozhodnutia, nebude možné využívať danú frekvenciu vôbec. 3. Žalobca poukázal a citoval ust. § 49 ods.2 písm. c) zákona, v zmysle ktorého Rada rozhodla a ktoré odkazuje na kritériá a podmienky ustanovené v § 47 ods. 1 zákona, ktoré musí žiadateľ spĺňať, z čoho je zrejmé, že správny orgán vo výroku rozhodnutia nemôže len všeobecne skonštatovať, že došlo k nesplneniu týchto podmienok, ale musí presne špecifikovať, ktoré konkrétne ustanovenia zákona, respektíve zákonnom vyžadované podmienky, neboli zo strany žiadateľa splnené. V opačnom prípade je rozhodnutie arbitrárne, neurčité a tým pádom nepreskúmateľné. 4. Pochybenie v napadnutom rozhodnutí zo strany žalovaného žalobca vidí aj v odôvodnení rozhodnutia, keď na strane 2 žalovaný síce uvádza celé znenie § 47zákona, ale v ďalšom texte neuvádza, ktoré konkrétne kritéria a podmienky neboli zo strany žalobcu ako žiadateľa splnené. 5. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný vecne vytýka žalobcovi nezaplatenú pohľadávku voči štátu vo výške 530,- EUR, avšak neuvádza, k porušeniu akého kritéria resp. podmienky, v zmysle § 47 ods. 1 zákona by tým malo dôjsť. Zároveň žalobca citoval zo strany 4 napadnutého rozhodnutia vyjadrenie žalovaného „Zákon č. 308/200 Z.z. do tejto skupiny prípadné nedoplatky voči správnemu orgánu, ktorý posudzuje žiadosť o pridelenie frekvencie na rozhlasové vysielanie (Rada), nezaraďuje.“, čím v zmysle uvedeného, žalovaný si je vedomý skutočnosti, že existencia takýchto nedoplatkov nie je spôsobilá byť dôvodom pre odmietnutie udelenia licencie/pridelenia frekvencie, pričom jeho svojvoľné zaradenie medzi zákonom vyžadované podmienky/predpoklady, je arbitrárne, nad rámec vyžadovaný zákonom. K samotnej pohľadávke žalobca konštatoval, že k jej neuhradeniu došlo z administratívnych príčin, nakoľko variabilný symbol mal časovo obmedzenú platnosť, o čom žalobca nevedel a po jej vypršaní nebolo následne možné pohľadávku uhradiť. 6. Žalobca namieta, že žalovaný mu vytýka údajné nevyužívanie už pridelených frekvencií v minulosti a opäť v rozhodnutí nie je uvedené, k porušeniu ktorého ustanovenia § 47 ods. 1 zákona, takýmto konaním žalobcu malo dôjsť, pričom nie je možné určiť ani zodpovedajúce ustanovenie § 47 zákona, pod ktoré by bolo toto údajné porušenie subsumované. V tejto súvislosti žalobca poukázal na nesprávne a zavádzajúce skutkové tvrdenie žalovaného, keď frekvencia 95,8 MHz Žiar nad Hronom nebola využívaná len dva dni - 21.09.2015 a 15.01.2016 z dôvodu technickej poruchy. Pri využívaní frekvencie 98,5 MHz Brezno došlo taktiež k problému na strane subdodávateľa - spoločnosti SWAN a.s., ktorá menila technológiu. Táto skutočnosť, bola uvedená aj do zápisnice. V uvedených prípadoch ide o zásah vyššej moci (technická porucha na strane subdodávateľa), preto nie je možné ustáliť záver, že žalobca aktívne nevyužíva pridelené frekvencie. Žalobca zabezpečuje vysielanie od roku 2010 a využíva šesť vysielačov. Za uvedené obdobie a počtu vysielačov, je podľa žalobcu výskyt technickej poruchy prirodzenou súčasťou ich prevádzky a nemožno vyvodzovať záver, že žalobca nemá záujem o aktívne využívanie pridelených frekvencií. 7. Ďalej žalobca namieta rozhodnutie, ktoré žalovaný odôvodňuje efektívnym nakladaním s frekvenčným spektrom, ktoré je v zmysle odôvodnenia „obmedzenou komoditou“. Podľa názoru žalobcu, v prípade jej nepridelenia žalobcovi, tak zostane nevyužitá, čo nie je možné považovať za efektívne nakladanie. Neobstojí ani vágne konštatovanie žalovaného, že na danom území vysielajú už programové služby iných rádií s obdobným zameraním a skladbou vysielania a že prínos žalobcu vo vzťahu k vysielaniu a výrobe programov nie je vo významnej miere vo verejnom záujme. Žalovaný zdôvodnil obdobnosť zamerania a skladbu vysielania s poukazom na 14 žánrovo vzájomne odlišných účastníkov (rádií), prevažne s územnou pôsobnosťou pre celé Slovensko. Takýmto postupom žalovaný zamedzí prístup ďalším, resp. novým účastníkom, čím hrubo porušuje voľnú hospodársku súťaž. Žalovaný žiadnym spôsobom nekonkretizoval, v čom má údajná obdobná zameranosť a skladba vysielania spočívať berúc do úvahy, že súčasne žalovaný poukázal na účastníkov (rádiá) so zameraním na náboženskú tematiku (rádio lumen), so zameraním na rockovú tematiku (rádio anténa rock. rádio rock one. rocková republika), so zameraním na športovú tematiku (rádio šport), so zameraním na oldies (rádio vlna) a pod.. Rovnako neobstojí ani konštatovanie, že typ žalobcovho vysielania pre dané územie nie je natoľko špecifické, aby dostatočným spôsobom dochádzalo k využitiu potenciálu, ktorý daná frekvencia ponúka. Žalobca s poukazom na uvedené, že v prípade nepridelenia predmetnej frekvencie žalobcovi, táto zostane nevyužitá, čo samo o sebe vyvracia závery žalovaného o potenciály danej frekvencie a okrem konštatovania, že ide o „názor rady“, žalovaný neuviedol žiadne ďalšie dôvody, ktoré by jeho závery odôvodňovali. III. Vyjadrenie žalovaného. 8. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním z 02.032018, doručeným súdu dňa 15.03.2018 s tým, že napadnuté rozhodnutie je riadne odôvodnené a určité, vydané na základe správnych skutkových a právnych záverov, nevykazuje žiadne právne ani logické vady, ktoré by mohli mať vplyv na jeho zákonnosť a ani postup žalovaného v predmetnom správnom konaní nevykazuje žiadne vady, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. 9. Hneď v úvode svojho vyjadrenia žalovaný poukázal, že Rada rozhodovala o pridelení novej frekvencie 101,9 MHz Žilina k už existujúcej licencii č. R/110 na terestriálne rozhlasové vysielanie žalobcu, spoločnosti RADIO ROCK, s.r.o. Požadovaná frekvencia bola individuálne koordinovaná žalobcom a bez obmedzenia. Z uvedeného je teda zrejmé, že v konaní č. 653/SKL/2017 nešlo o pridelenie licencie na terestriálne rozhlasové vysielanie, ale o zmenu už existujúcej rozhlasovej licencie. 10. K námietke žalobcu o neurčitosti výroku napadnutého rozhodnutia, žalovaný poukázal na zákon č. 308/2000 Z.z., ktorý v § 48 okrem iného pre špecifické prípady rozhodovania o pridelení frekvencií na vysielanie, konkretizuje problematiku týkajúcu sa aj výrokovej časti rozhodnutia, a to v odseku 8 „Licenciu na terestriálne vysielanie rada vydáva formou rozhodnutia, ktoré vo výrokovej časti obsahuje ustanovenie o udelení licencie na terestriálne vysielanie jednému z účastníkov konania o udelenie licencie na terestriálne vysielanie a ustanovenie o zamietnutí žiadostí všetkých ostatných účastníkov konania o udelenie licencie na terestriálne vysielanie. V odôvodnení rada uvedie výsledky hodnotenia jednotlivých žiadostí o licenciu na terestriálne vysielanie podľa splnenia kritérií určených v § 47. Rozhodnutie o udelení licencie na terestriálne vysielanie sa doručuje všetkým účastníkom konania o udelenie licencie na terestriálne vysielanie.“ Z uvedenej citácie je podľa žalovaného zrejmé, že v danom prípade zákon vyžaduje, aby výrok rozhodnutia, analogicky aj o pridelení terestriálnej frekvencie, obsahoval ustanovenie o pridelení frekvencie a zároveň ustanovenie o zamietnutí žiadostí ostatných žiadateľov. Zákonodarca v tomto prípade myslel len na konania s viacerými žiadateľmi o konkrétnu frekvenciu. Vzhľadom na túto skutočnosť je potrebné postupovať podľa všeobecných ustanovení správneho konania. Správny poriadok pre výrok rozhodnutia v § 47 ods. 2 požaduje, aby obsahoval ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo. Zároveň žalovaný poukázal, že zo znenia § 47 ods. 2 a ods. 3 správneho poriadku taktiež vyplýva, že výrok rozhodnutia má byť stručný, jasný a zrozumiteľný. Žalovaný vo výroku napadnutého rozhodnutia v súvislosti s nesplnením kritérií a podmienok, ktoré Rada posudzuje a na ktoré je povinná prihliadať, skonštatoval, že podľa § 49 ods. 2 písm. c) zákona č. 308/2000 Z.z. „...zamieta žiadosť účastníka konania, spoločnosti RADIO ROCK, s.r.o., Štefánikova 52, 949 01 Nitra zo dňa 19. 4. 2017 o pridelenie frekvencie 101,9 MHz Žilina, nakoľko nespĺňa kritéria a podmienky, ktoré rada posudzuje a je povinná na ne prihliadať.“ Žalovaný v tejto súvislosti zdôraznil, že okrem náležitostí výslovne uvedených v § 47 ods. 1 zákona (ustanovenie je obsiahnuté v § 49 ods. 2 písm. c) zákona) je potrebné zaradiť aj skutočnosti týkajúce sa správnej úvahy, keďže na pridelenie frekvencie nie je zo zákona právny nárok (žalovaná o nich vždy rozhoduje na základe voľnej úvahy). V predmetnom prípade tomuto účelu prispôsobil výrok rozhodnutia, ktorý jasne a zrozumiteľne obsiahol všetky skutočnosti, ktoré žalovaný v svojom odôvodnení posudzoval a bol povinný na ne prihliadať. V opačnom prípade, by nebolo možné dosiahnuť súladnosť výroku rozhodnutia s jeho odôvodnením. Preto požiadavka žalobcu, aby vo výroku napadnutého rozhodnutia boli uvedené konkrétne zákonom vyžadované ustanovenia, resp. podmienky (vychádzajúce striktne z § 47 ods. 1), ktoré neboli zo strany žalobcu splnené, nie je v prípade špecifického rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o pridelenie frekvencie s jedným žiadateľom a vzhľadom na všeobecné požiadavky uvedené v § 48 ods. 8 zákona, dôvodné. 11. Pokiaľ ide o odôvodnenie, žalovaný na str. 1 - 6 napadnutého rozhodnutia, podrobne uviedol, z akých dôvodov dospel k rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o pridelenie frekvencie 101,9 MHz Žilina, pričom je názoru, že svoje závery podrobne a logicky zdôvodnil. Rovnako konkrétne kritéria a podmienky žalovaný uviedol na strane 5 svojho rozhodnutia (kritérium vyváženosti programovej skladby navrhovanej žiadateľom o licenciu vo vzťahu k existujúcej ponuke programových služieb v oblasti vysielania na území, ktoré by malo byť týmto vysielaním pokryté a prínos žiadateľa vo vzťahu k vysielaniu a výrobe programov vo verejnom záujme). 12. K námietke vytknutej nesplatenej pohľadávky štátu, žalovaný poukázal na skutočnosť, že na pridelenie frekvencie na vysielanie nie je právny nárok a je vecou správnej úvahy ako žalovaný posúdi podmienky a okolnosti (mimo zákonných podmienok v § 47 ods. 1 zákona) podanej žiadosti. V danom prípade jednou z okolností boli aj skutočnosti existencie v tom čase nesplatených viacerých pohľadávok voči štátu k 25.05.2017, v celkovej výške 530,-EUR. Žalovaný v rozhodnutí jasne vymedzil podrobnosti týkajúce sa uvedených pohľadávok (išlo o viacero samostatných nesplatených pohľadávok z rokov 2014 - 2017), pričom túto skutočnosť nezaradil medzi zákonom vyžadované podmienky/predpoklady ale medzi skutočnosti, na ktoré prihliadla v rámci dovolenej správnej úvahy. Uvedenú skutočnosť nedoplatkov žalovaný zohľadnil v súvislosti s podmienkami a kritériami uvedenými v § 47 ods. 1 zákona a to s jej absenciou v § 46 ods. 2 zákona. 13. K námietke nevyužívania už pridelených frekvencií v minulosti žalobcom a porušenie § 47 ods. 1 zákona, žalovaný uviedol, že § 47 zákona uvádza len kritériá a podmienky, ktoré Rada posudzuje a na ktoré je pri prideľovaní frekvencie povinná prihliadať. Preto nemôže dôjsť k porušeniu § 47 zákona, ale len k nenaplneniu podmienok a kritérií v ustanovení uvedených. Rada pri posudzovaní žiadosti vzala do úvahy túto skutočnosť (nešlo o subsumovanie pod konkrétnu podmienku, resp. kritérium podľa § 47 ods. 1 zákona), ktorá bola rozhodujúcu pre správnu úvahu a vyjadrila svoj názor o neúčelnosti pridelenia novej frekvencie 101,9 MHz Žilina, v dôsledku zrejmých problémov žalobcu s využívaním už pridelených frekvencií v minulosti. 14. K námietke nevyužívania frekvencie, že išlo o technické poruchy na strane subdodávateľa, ako okolnosti vis maior, žalovaný uviedol, že pre posúdenie žiadosti o pridelenie novej frekvencie bolo, okrem iného, aj existencia zrejmých problémov žalobcu s využívaním frekvencií v minulosti a je vecou správnej úvahy zohľadniť všetky okolnosti týkajúce sa pridelených frekvencií, keď napr. žalovaný rozhodnutím č. RL/40/2017 zo dňa 25.10.2017 žalobcovi uložil sankciu - upozornenie na porušenie zákona v dôsledku nevyužívania frekvencie 98,5 MHz Brezno v dňoch 21.03.2017 a 21.07.2017 ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.12.2017. 15. K námietke, keď žalobca poukazuje na technické parametre zabezpečenia vysielania, v dôsledku ktorých frekvencia 101,9 MHz Žilina nie je vhodná pre iného uchádzača, žalovaný poukázal na list Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb zo 07.02.2017, v ktorom úrad ako zodpovedný orgán za technickú správu terestriálnych frekvencií neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré by sa týkali obmedzení pri frekvencii 101,9 MHz Žilina, takže predmetná frekvencia je vhodná aj pre iného vysielateľa a v žiadnom prípade nedošlo k ohrozeniu efektivity využívania frekvenčného spektra ako majetku štátu, keďže táto frekvencia nebola a ani naďalej nie je obmedzená pre iných vysielateľov. 16. K námietke nepreskúmateľnosti o tom, že na danom území už vysielajú programové služby iných rádií s obdobným zameraním, žalovaný poukázal na podmienky/kritériá predpokladaných § 47 ods. 1 zákona a kritérium vyváženosti programovej skladby navrhovanej žiadateľom o licenciu vo vzťahu k existujúcej ponuke programových služieb v oblasti vysielania na území, ktoré by malo byť týmto vysielaním pokryté. Preto Rada v tomto smere posudzovala vyváženosť programovej skladby účastníka konania. Sám žalobca uviedol, že hrá iba hudbu z 90. rokov a že žiadne slovenské rádio nevysiela len takýto úzky okruh hudby. Uvedené žalovaný vyhodnotil a explicitne v rozhodnutí na strane 5 v odseku tri uviedol, že na požadovanom území sú zastúpení vysielatelia, z ktorých pri viacerých (nie pri všetkých) bol vzhľadom na zameranie a skladbu ich vysielania reálny predpoklad zastúpenia hudby z 90. rokov a jednoznačne konkretizoval, čo považoval za rozhodujúce skutočnosti pri posúdení zamerania programovej skladby vysielania žalobcu. Taktiež jasne uviedol, že žalobca, práve vzhľadom na tieto skutočnosti neprináša na dané územie programovú službu, ktorá nie je zastupiteľná, resp. natoľko odlišná od už existujúcich. Úlohou Rady nie je detailne zdôvodniť porovnanie jednotlivých programových služieb iných vysielateľov s programovou službou žalobcu, ale zabezpečiť, aby na konkrétnom území dochádzalo k náležitej kultúrnej diverzite. Žalovaný tak odmieta tvrdenie žalobcu, že poukázaním na 13 programových služieb a následným zdôvodnením obdobnosti zamerania a skladby vysielania žalobcu, v podstate zamedzil prístup ďalším, resp. novým vysielateľom, čím hrubo porušil hospodársku súťaž. 17. K námietke v súvislosti s prínosom žalobcu vo vzťahu k vysielaniu a výrobe programov vo verejnom záujme, žalovaný uviedol, že v rozhodnutí jednoznačne poukázal na výšku podielu programov vo verejnom záujme stanovený žalobcom v aktuálne platnej licencii (2,8 %), pričom u ostatných vysielateľov je tento podiel neporovnateľne vyšší. Žalovaný napriek uvedenému, nepokladal mieru podielu programov vyrobených a vysielaných vo verejnom záujme žalobcom za významnú. 18. Žalovaný pri svojom rozhodovaní vzal do úvahy aj skutočnosť, že žalobca uviedol v žiadosti o pridelenie frekvencie 101,9 MHz Žilina nesprávne a neaktuálne údaje o personálnom obsadení, ktoré sú pre potreby konania vyžadované § 46 ods. 2 písm. f) zákona a toto skutkové zistenie posúdila ako vedomé konanie žalobcu. 19. Žalovaný je názoru, že pri rozhodovaní o pridelení frekvencie na rozhlasové terestriálne vysielanie uplatnil správnu úvahu, pri ktorej nevybočil z medzí a hľadísk ustanovených zákonom a pri rozhodovaní postupoval v súlade so zákonom. IV. Replika žalobcu. 20. Žalobca v replike z 09.04.2018, doručenej súdu dňa 10.04.2018 reagoval na vyjadrenie žalovaného s tým, že nesúhlasí s názorom, že s odvolaním sa na § 48 ods. 8 zákona, výrok spĺňa zákonom vyžadované náležitosti. Podľa žalobcu, uvedené zákonné ustanovenie nezbavuje žalovaného povinnosti dodržať ust. §47 ods.2 zákona č. 71/1967 Z.z. Správny poriadok (ďalej len „SP“), keďže z výroku nie je zrejmé na základe ktorých ustanovení § 47 ods. 1 zákona žalovaný rozhodol. Takáto absencia podstatných náležitostí výroku nemôže byť zhojená odôvodnením rozhodnutia, na ktoré sa žalovaný odvoláva. V tejto súvislosti žalobca odkázal na rozsudok NS SR sp. zn. 5 Sž 85/95 zo dňa 08.12.1995, sp. zn. 4 Sž 27/99 zo dňa 28.09.1999. 21. Žalobca opäť poukázal na zmätočnosť odôvodnenia, keď žalovaný sa odvoláva na nedoplatky, pričom prípadné nedoplatky voči správnemu orgánu, ktorý posudzuje žiadosť o pridelenie frekvencie, sa do kritérií podľa § 47 ods. 1 zákona nezaraďujú. Uvedené si uvedomil i žalovaný, ktorý vo vyjadrení k žalobe uviedol, že okrem zákonných podmienok uvedených v § 47 ods. l zákona, posudzoval aj podmienky a okolnosti, za ktorých žalobca o pridelenie licencie požiadal, pričom sa odvoláva na dovolenú správnu úvahu. Takýto postup je podľa žalobcu v priamom rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého „Štátne orgány môžu konať' iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon“. Preto žalovaný je povinný pri svojom rozhodovaní skúmať a prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré sú taxatívne vymenované v § 47 zákona a nemôže ich svojvoľne rozširovať o ďalšie kritéria a podmienky a to ani s odvolaním na správnu úvahu. Uvedené platí aj vo vzťahu k použitiu § 46 ods. 2 písm. g) a h) zákona, na ktoré sa žalovaný taktiež odvoláva, v ktorom je jasne uvedená povinnosť priložiť potvrdenie príslušného orgánu, že žiadateľ nemá v evidencii miestne príslušného správcu dane daňové nedoplatky - písm. g) a potvrdenie príslušného orgánu, že žiadateľ o licenciu nemá splatné nedoplatky na zdravotnom poistení, na sociálnom poistení alebo na príspevku do fondu nezamestnanosti. Uvedené potvrdenia žalobca predložil. 22. Žalobca považuje za svojvoľné aj odôvodňovanie neudelenia licencie s odkazom na zrejmé problémy s využívaním už pridelených frekvencií, keďže k výpadku vysielania došlo počas minimálnej doby v dôsledku technického problému na strane subdodávateľa, ktorý žalobca považuje za vis maior a nevie si dosť dobre predstaviť, akým spôsobom ho mohol predvídať a odvrátiť, keďže ho nepredvídal ani samotný subdodávateľ. Takýto výpadok nie je možné charakterizovať ako zrejmé problémy s využívaním pridelených frekvencií. Z právneho hľadiska, podľa názoru žalobcu, ide o svojvoľné rozšírenie podmienok a kritérií nad rámec zákonných ustanovení, čo vo vyjadrení zo dňa 02.03.2018 nespochybňuje ani žalovaný, keď na strane 5 uviedol „Nešlo teda o subsumovanie pod konkrétnu podmienku, resp. kritérium podľa §' 47 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. ako to požaduje žalobca, ale o skutočnosť rozhodujúcu pre správnu úvahu žalovanej.“ 23. Žalobca má za to, že rozhodnutie žalovaného je neurčité a nepreskúmateľné, pretože vo výroku rozhodnutia a ani v jeho odôvodnení nie sú uvedené konkrétne kritéria a podmienky, ktoré žalobca nesplnil a ktoré boli podkladom pre jeho rozhodnutie. V. Administratívne konanie. 24. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalobca je držiteľom licencie na rozhlasové vysielanie č. R/110 s platnosťou od 02.07.2010 - 02.07.2026 a je regionálnym vysielateľom prostredníctvom frekvencií 94,7 MHz Banská Bystrica; 94,7 MHz Topoľčany; 95,9 MHz Liptovský Mikuláš; 98,5 MHz Brezno; 92,4 MHz Ružomberok. 25. Žalobca včas požiadal o pridelenie frekvencie 101,9 MHz Žilina na rozhlasové terestriálne vysielanie, čím bol zaradený do výberového konania pod č. 653/SKL/2017 (frekvencia 101,9 MHz Žilina bola individuálne koordinovaná žalobcom a bolo možné túto frekvenciu zaradiť do výberového konania bez obmedzenia). Spolu so žiadosťou žalobca doručil potvrdenia a doklady, ktoré sú v žiadosti uvedené. 26. Žalobca bol listom z 03.05.2017 vyrozumený o ústnom pojednávaní - verejnom vypočutí dňa 24.05.2017 o 11,20 hod. v sídle Rady. Na verejné vypočutie sa za žalobcu dostavil splnomocnený zástupca Z. D., ktorý odpovedal na otázky Rady, ktoré spolu s odpoveďami sú súčasťou zápisnice z ústneho pojednávania. Dňa 25.05.2017 Rada hlasovala o žiadosti žalobcu, o čom je spísaná zápisnica o hlasovaní, a po posúdení podkladov potrebných pre rozhodnutie podľa § 46 a nasl. zák.č 71/1967 Zb. o správnom konaní, Rada podľa § 49 ods. 2 písm. c) zákona, zamietla žiadosť žalobcu o pridelenie frekvencie 101,9 MHz Žilina, nakoľko nespĺňa kritériá a podmienky, ktoré rada posudzuje a je povinná na ne prihliadať. Na základe uvedenej zápisnice bolo vyhotovené rozhodnutie č. R/110/RZŽ/9/2017 zo dňa 25.05.2017, ktoré je predmetom súdneho prieskumu. VI. Právne posúdenie žaloby. 27. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods.1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 28. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 29. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 30. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto zistenie súdu musí smerovať k tomu, či objasnenie skutkového stavu správnym orgánom je úplné a jeho postup zákonný. 31. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách (ďalej len „zákon“), poslaním rady je presadzovať záujmy verejnosti pri uplatňovaní práva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu a vykonávať štátnu reguláciu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie. 32. Podľa § 4 ods. 2 zákona, rada dbá o uchovávanie plurality informácií v spravodajských reláciách vysielateľov, ktorí vysielajú na základe zákona alebo na základe licencie podľa tohto zákona. Dohliada na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu a poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie v rozsahu vymedzenom týmto zákonom. 33. Podľa § 4 ods. 3 zákona, rada je právnická osoba so sídlom v Bratislave. Pri výkone štátnej správy v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie má postavenie orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou v rozsahu vymedzenom týmto zákonom a osobitnými predpismi. 34. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona, do pôsobnosti rady v oblasti výkonu štátnej správy patrí rozhodovať o licenciách na vysielanie podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu (ďalej len "licencia"). 35. Podľa § 47 ods. 1 zákona, pri rozhodovaní o udelení licencie je rada povinná posudzovať a prihliadať na a) predpoklady zachovania plurality informácií a mediálnych obsahov, b) priehľadnosť vlastníckych vzťahov žiadateľa o licenciu, c) priehľadnosť a dôveryhodnosť finančných zdrojov určených na financovanie vysielania, d) vyváženosť programovej skladby navrhovanej žiadateľom o licenciu vo vzťahu k existujúcej ponuke programových služieb v oblasti vysielania na území, ktoré by malo byť týmto vysielaním pokryté, e) prínos žiadateľa o licenciu vo vzťahu k vysielaniu a výrobe programov vo verejnom záujme, f) skutočnosť, aby žiadateľ o licenciu nezískal dominantné postavenie na relevantnom trhu, g) skutočnosť, aby bola zabezpečená primeraná majetková účasť slovenských osôb a ich zastúpenie v orgánoch spoločnosti, ak je žiadateľom o licenciu právnická osoba so zahraničnou majetkovou účasťou. 36. Podľa § 47 ods. 2 zákona, pri rozhodovaní o udelení licencie na regionálne vysielanie alebo licencie na lokálne vysielanie výhradne v jednom alebo vo viacerých úradných jazykoch Európskej únie, ktorý nie je štátnym jazykom Slovenskej republiky, je rada povinná posudzovať a prihliadať aj na skutočnosť, či existuje dostatočná ponuka regionálneho vysielania alebo lokálneho vysielania programových služieb v štátnom jazyku na území, ktoré by malo byť týmto vysielaním pokryté. 37. Podľa § 48 ods. 1 zákona , konanie o udelenie licencie na terestriálne vysielanie rada začína z vlastného podnetu. 38. Podľa § 48 ods. 3 zákona, konanie o udelenie licencie na terestriálne vysielanie sa začína odo dňa, keď rada verejne vyhlási najmenej v dvoch celoštátnych denníkoch a na svojej úradnej tabuli v mieste svojho sídla, ako aj na svojom webovom sídle základné podmienky konania o udelenie licencie na terestriálne vysielanie. 39. Podľa § 48 ods. 4 zákona, v základných podmienkach konania rada určí lehotu a miesto podania žiadosti o licenciu na terestriálne vysielanie, územný rozsah vysielania, konkrétne frekvencie a dátum verejného vypočutia žiadateľov o licenciu. 40. Podľa § 48 ods. 5 zákona, žiadosť o licenciu na terestriálne vysielanie doručenú rade po uplynutí určenej lehoty v základných podmienkach rada zamietne do 15 dní odo dňa jej doručenia. 41. Podľa § 48 ods. 6 zákona, účastníkmi konania o udelenie licencie na terestriálne vysielanie sú všetci žiadatelia o licenciu na terestriálne vysielanie, ktorých žiadosť bola rade doručená v určenej lehote. 42. Podľa § 48 ods. 8 zákona, licenciu na terestriálne vysielanie rada vydáva formou rozhodnutia, ktoré vo výrokovej časti obsahuje ustanovenie o udelení licencie na terestriálne vysielanie jednému z účastníkov konania o udelenie licencie na terestriálne vysielanie a ustanovenie o zamietnutí žiadostí všetkých ostatných účastníkov konania o udelenie licencie na terestriálne vysielanie. V odôvodnení rada uvedie výsledky hodnotenia jednotlivých žiadostí o licenciu na terestriálne vysielanie podľa splnenia kritérií určených v § 47. Rozhodnutie o udelení licencie na terestriálne vysielanie sa doručuje všetkým účastníkom konania o udelenie licencie na terestriálne vysielanie. 43. Podľa § 48 ods. 9 zákona, ustanovenia odsekov 1 až 8 sa primerane vzťahujú aj na konanie o zmene licencie, v ktorom sa vysielateľovi prideľuje frekvencia. 44. Podľa § 49 ods. 2 písm. c) zákona, rada žiadosť o licenciu zamietne, ak nespĺňa kritériá a podmienky podľa § 47 ods. 1, ktoré rada posudzuje a je povinná na ne prihliadať. 45. Podľa § 71 ods. 1 zákona, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem ustanovení § 23 v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a § 49, 53, 54, 56 až 68 zákona o správnom konaní. VII. Závery správneho súdu. 46. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. R/110/ RZŽ/9/2017 zo dňa 25.05.2017, ktorým zamietol žiadosť žalobcu zo dňa 19.04.2017 o pridelenie frekvencie 101,9 MHz Žilina, nakoľko nespĺňa kritériá a podmienky, ktoré rada posudzuje a je povinná na ne prihliadať. 47. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 48. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok. 49. Právnym základom pre vydanie žalobou napadnutého rozhodnutia bol zákon č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách, ktorý ustanovuje postavenie a pôsobnosť Rady pre vysielanie a retransmisiu, práva a povinnosti vysielateľa, prevádzkovateľa retransmisie, poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, právnických osôb alebo fyzických osôb uvedených v § 2 ods. 3 a 4 zákona. 50. Z titulu uvedených právomocí, žalovaný svojím preskúmavaným rozhodnutím v zmysle § 49 ods. 2 písm. c) zákona, zamietol žiadosť žalobcu o pridelenie frekvencie 101,9 MHz Žilina, nakoľko nespĺňa kritériá a podmienky, ktoré Rada posudzuje a je povinná na ne prihliadať. Inak povedané, žalovaný pri vyhodnocovaní žiadostí o udelenie/zmenu licencie/frekvencie je povinný prihliadať na všetky kritériá stanovené v § 47 zákona. Dikcia ust. § 49 ods. 2 písm. c) zákona, presne upravuje, kedy Rada žiadosť o licenciu zamietne, a to ak žiadateľ nespĺňa kritériá a podmienky podľa § 47 ods. 1 zákona, ktoré Rada posudzuje a je povinná na ne prihliadať. Kritériá a podmienky taxatívne vymedzené v § 47 ods. 1 písm. a) až g) zákona, je povinná Rada skúmať a vyhodnocovať kumulatívne, t.zn., že nesplnenie čo i len jednej z nich vylučuje možnosť pridelenia licencie, resp. v preskúmavanej veci pridelenia frekvencie (rozsudok NS SR sp.zn. Sžn 70/2003, Sžn 76-97/2003, Sžn 13420/2003). Práve pre vážnosť kritérií a podmienok vymedzených v § 47 ods. 1 zákona, ktoré sa stali titulom pre zamietnutie žiadosti podľa § 49 ods. 2 písm. c) zákona, bolo povinnosťou žalovaného tieto jednotlivo v logických súvislostiach vyhodnotiť s tým, ktoré kritériá a podmienky žalobca splnil a ktoré kritériá a podmienky nesplnil. Dôraz na takéto vyhodnotenie a aj odôvodnenie rozhodnutia treba klásť aj z toho dôvodu, že ide o takzvane nenárokovateľné práva, pre ktoré je typické, že ani po splnení zákonom stanovených podmienok a kritérií, nie je založený nárok na priznanie takéhoto práva. 51. Ústavne garantované právo na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR), v sebe zahŕňa celú radu samostatných subjektívnych základných práv, okrem iných aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktorých porušenie spôsobuje vadu zaťažujúcu prebiehajúce konanie, či vydané rozhodnutie. S prihliadnutím na uvedené je potrebné za súčasť pojmu právneho štátu, resp. práva na spravodlivý proces považovať povinnosť štátnych orgánov svoje rozhodnutia náležite odôvodňovať. Dodržiavanie tejto povinnosti má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť ich rozhodovania a vylúčiť ľubovôľu. Preskúmavané rozhodnutie síce obsahuje náležitý popis zisteného skutkového stavu, vrátane dôkazov, ako aj hodnotenie zistených skutkových okolností (nesplatené pohľadávky štátu-druhý odsek zospodu strany 4 rozhodnutia, nevyužitie pridelenej frekvencie-posledný odsek strany 4 rozhodnutia, zvýšenie finančných nákladov-prvý odsek strany 5 rozhodnutia), ktoré však pod žiadne zákonné kritérium a podmienky vymedzené v § 47 ods. 1 zákona nemožno zaradiť. V odôvodnení rozhodnutia absentuje vyhodnotenie jednotlivých zákonných kritérií a podmienok (§47 ods. 1 zákona) ako i logická správna úvaha o tom, prečo, na základe akého kritériá, ktorému žalovaný kládol takú váhu, žiadosť žalobcu zamietol. Na tomto mieste správny súd dal v plnom rozsahu za pravdu žalobcovi v tom, že z odôvodnenia rozhodnutia nie je vôbec zrejmé, na základe ktorého kritéria (§ 47 ods. 1 zákona) žalovaný žiadosť zamietol. Účastník má právo na také odôvodnenie správneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky relevantné právne a skutkové otázky súvisiace s predmetom správneho konania. Správny orgán musí v svojom rozhodnutí uviesť, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Nedostatok riadneho, resp. mätúceho odôvodnenia, predstavuje porušenie práva na spravodlivé konanie a rozhodovanie vo veci samej. 52. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že správny orgán vo výroku rozhodnutia nemôže len všeobecne skonštatovať, že žalobca nespĺňa kritériá a podmienky, nakoľko ust. § 47 ods.1 zákona špecifikuje, ktoré kritériá a podmienky musí žiadateľ spĺňať, súd vyhodnotil ako nedôvodnú, a to s ohľadom na odôvodnenie uvedené v odseku 50. tohto rozhodnutia. Na tomto mieste súd už len zdôrazňuje, že Rada zo zákona musí skúmať a vyhodnocovať kritériá a podmienky ustanovené v § 47 ods.1 zákona kumulatívne a preto je súladné so zákonom, keď až v odôvodnení svojho rozhodnutia uvedie, ktoré z kritérií a podmienok vymedzených v § 47 ods. 1 zákona sa stali titulom pre zamietnutie žiadosti podľa § 49 ods. 2 písm. c) zákona. 53. V rámci odôvodnenia správny súd sa nezaoberal všetkými námietkami s odkazom na princíp, že súd nemusí dávať odpoveď na všetky otázky nastolené žalobcom v žalobe, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať úlohy a činnosť správnych orgánov, ale v rozsahu námietok uplatnených v žalobe posudzovať zákonnosť postupu správneho orgánu ako aj napadnutého rozhodnutia, t.j. či správny orgán postupoval podľa platných hmotnoprávnych a procesných predpisov. 54. Krajský súd v Bratislave s poukazom na vyššie uvedené konštatuje, že preskúmavané rozhodnutie trpí vadou nepreskúmateľnosti spočívajúcu vo formálnych a logických nedostatkoch, nebolo riadne odôvodnené, kvalitatívne zjavne porušuje princípy správnej úvahy, čo podľa názoru správneho súdu mohlo mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia, preto súd podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalovaný správny orgán je viazaný právnym názorom súdu vysloveným v tomto rozsudku (§ 191 ods.6 SSP). VIII. Trovy konania. 55. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods.1 v spojení s § 175 ods.1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. 56. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.