KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava18. 9. 2019plný textcitované 1×

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/108/2017 z 18. 9. 2019

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 18. septembra 2019, sp. zn. 6S/108/2017, ECLI:SK:KSBA:2019:1017201333.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/108/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201333
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017201333.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána
Degmu a členov senátu JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: RADIO
ROCK, s.r.o., so sídlom Štefánikova 52, Nitra, IČO: 44 245 432, zastúpený advokátskou kanceláriou
IVAN KOŠŤÁL & PARTNERS, so sídlom Štúrova 11, Nitra, proti žalovanému: Rada pre vysielanie a
retransmisiu, so sídlom Palisády 36, Bratislava, IČO: 30 844 151, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného Č.. Q. T. M. XX.XX.XXXX, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Rady pre vysielanie a retransmisiu č. R/110/
RZŽ/9/2017 zo dňa 25.05.2017 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o
výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

I. Rozhodnutie správneho orgánu.

1. Rada pre vysielanie a retransmisiu (ďalej len „Rada“) ako orgán príslušný podľa § 5 ods. 1
písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o
telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) postupom podľa § 47 zákona č.
308/2000 Z.z., svojím rozhodnutím č. R/110/RZŽ/9/2017 zo dňa 25.05.2017, podľa § 49 ods. 2 písm. c)
zákona, zamietla žiadosť žalobcu zo dňa 19.04.2017 o pridelenie frekvencie 101,9 MHz Žilina, nakoľko
nespĺňa kritériá a podmienky, ktoré rada posudzuje a je povinná na ne prihliadať.
II. Žaloba.

2. Žalobca podanou žalobou dňa 07.08.2017, v zmysle § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny
súdny poriadok (ďalej len „SSP“), napadol predmetné rozhodnutie s odôvodnením, že je neurčité a
nepreskúmateľné, pretože vo výroku rozhodnutia a ani v jeho odôvodnení sa neuvádzajú konkrétne
kritéria a podmienky, ktoré žalobca nesplnil a ktoré boli podkladom pre jeho rozhodnutie. Napadnuté
rozhodnutie vychádza z nesprávne vecne zisteného skutkového stavu (údajné nevyužívanie pridelených
licencií) a nesprávneho právneho posúdenia vo vzťahu k porušeniu konkrétnej povinnosti. Žalovaný
si v napadnutom rozhodnutí sám odporuje, keď na jednej strane argumentuje potrebou efektívneho
využívania frekvenčného pásma, pričom v dôsledku jeho rozhodnutia, nebude možné využívať danú
frekvenciu vôbec.
3. Žalobca poukázal a citoval ust. § 49 ods.2 písm. c) zákona, v zmysle ktorého Rada rozhodla a
ktoré odkazuje na kritériá a podmienky ustanovené v § 47 ods. 1 zákona, ktoré musí žiadateľ spĺňať, z
čoho je zrejmé, že správny orgán vo výroku rozhodnutia nemôže len všeobecne skonštatovať, že došlo
k nesplneniu týchto podmienok, ale musí presne špecifikovať, ktoré konkrétne ustanovenia zákona,



respektíve zákonnom vyžadované podmienky, neboli zo strany žiadateľa splnené. V opačnom prípade
je rozhodnutie arbitrárne, neurčité a tým pádom nepreskúmateľné.
4. Pochybenie v napadnutom rozhodnutí zo strany žalovaného žalobca vidí aj v odôvodnení rozhodnutia,
keď na strane 2 žalovaný síce uvádza celé znenie § 47zákona, ale v ďalšom texte neuvádza, ktoré
konkrétne kritéria a podmienky neboli zo strany žalobcu ako žiadateľa splnené.
5. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný vecne vytýka žalobcovi nezaplatenú pohľadávku
voči štátu vo výške 530,- EUR, avšak neuvádza, k porušeniu akého kritéria resp. podmienky, v zmysle
§ 47 ods. 1 zákona by tým malo dôjsť. Zároveň žalobca citoval zo strany 4 napadnutého rozhodnutia
vyjadrenie žalovaného „Zákon č. 308/200 Z.z. do tejto skupiny prípadné nedoplatky voči správnemu
orgánu, ktorý posudzuje žiadosť o pridelenie frekvencie na rozhlasové vysielanie (Rada), nezaraďuje.“,
čím v zmysle uvedeného, žalovaný si je vedomý skutočnosti, že existencia takýchto nedoplatkov nie je
spôsobilá byť dôvodom pre odmietnutie udelenia licencie/pridelenia frekvencie, pričom jeho svojvoľné
zaradenie medzi zákonom vyžadované podmienky/predpoklady, je arbitrárne, nad rámec vyžadovaný
zákonom. K samotnej pohľadávke žalobca konštatoval, že k jej neuhradeniu došlo z administratívnych
príčin, nakoľko variabilný symbol mal časovo obmedzenú platnosť, o čom žalobca nevedel a po jej
vypršaní nebolo následne možné pohľadávku uhradiť.
6. Žalobca namieta, že žalovaný mu vytýka údajné nevyužívanie už pridelených frekvencií v minulosti
a opäť v rozhodnutí nie je uvedené, k porušeniu ktorého ustanovenia § 47 ods. 1 zákona, takýmto
konaním žalobcu malo dôjsť, pričom nie je možné určiť ani zodpovedajúce ustanovenie § 47 zákona, pod
ktoré by bolo toto údajné porušenie subsumované. V tejto súvislosti žalobca poukázal na nesprávne a
zavádzajúce skutkové tvrdenie žalovaného, keď frekvencia 95,8 MHz Žiar nad Hronom nebola využívaná
len dva dni - 21.09.2015 a 15.01.2016 z dôvodu technickej poruchy. Pri využívaní frekvencie 98,5
MHz Brezno došlo taktiež k problému na strane subdodávateľa - spoločnosti SWAN a.s., ktorá menila
technológiu. Táto skutočnosť, bola uvedená aj do zápisnice. V uvedených prípadoch ide o zásah vyššej
moci (technická porucha na strane subdodávateľa), preto nie je možné ustáliť záver, že žalobca aktívne
nevyužíva pridelené frekvencie. Žalobca zabezpečuje vysielanie od roku 2010 a využíva šesť vysielačov.
Za uvedené obdobie a počtu vysielačov, je podľa žalobcu výskyt technickej poruchy prirodzenou
súčasťou ich prevádzky a nemožno vyvodzovať záver, že žalobca nemá záujem o aktívne využívanie
pridelených frekvencií.
7. Ďalej žalobca namieta rozhodnutie, ktoré žalovaný odôvodňuje efektívnym nakladaním s frekvenčným
spektrom, ktoré je v zmysle odôvodnenia „obmedzenou komoditou“. Podľa názoru žalobcu, v prípade
jej nepridelenia žalobcovi, tak zostane nevyužitá, čo nie je možné považovať za efektívne nakladanie.
Neobstojí ani vágne konštatovanie žalovaného, že na danom území vysielajú už programové služby
iných rádií s obdobným zameraním a skladbou vysielania a že prínos žalobcu vo vzťahu k vysielaniu
a výrobe programov nie je vo významnej miere vo verejnom záujme. Žalovaný zdôvodnil obdobnosť
zamerania a skladbu vysielania s poukazom na 14 žánrovo vzájomne odlišných účastníkov (rádií),
prevažne s územnou pôsobnosťou pre celé Slovensko. Takýmto postupom žalovaný zamedzí prístup
ďalším, resp. novým účastníkom, čím hrubo porušuje voľnú hospodársku súťaž. Žalovaný žiadnym
spôsobom nekonkretizoval, v čom má údajná obdobná zameranosť a skladba vysielania spočívať
berúc do úvahy, že súčasne žalovaný poukázal na účastníkov (rádiá) so zameraním na náboženskú
tematiku (rádio lumen), so zameraním na rockovú tematiku (rádio anténa rock. rádio rock one. rocková
republika), so zameraním na športovú tematiku (rádio šport), so zameraním na oldies (rádio vlna) a
pod.. Rovnako neobstojí ani konštatovanie, že typ žalobcovho vysielania pre dané územie nie je natoľko
špecifické, aby dostatočným spôsobom dochádzalo k využitiu potenciálu, ktorý daná frekvencia ponúka.
Žalobca s poukazom na uvedené, že v prípade nepridelenia predmetnej frekvencie žalobcovi, táto
zostane nevyužitá, čo samo o sebe vyvracia závery žalovaného o potenciály danej frekvencie a okrem
konštatovania, že ide o „názor rady“, žalovaný neuviedol žiadne ďalšie dôvody, ktoré by jeho závery
odôvodňovali.
III. Vyjadrenie žalovaného.

8. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním z 02.032018, doručeným súdu dňa 15.03.2018 s tým, že
napadnuté rozhodnutie je riadne odôvodnené a určité, vydané na základe správnych skutkových a
právnych záverov, nevykazuje žiadne právne ani logické vady, ktoré by mohli mať vplyv na jeho
zákonnosť a ani postup žalovaného v predmetnom správnom konaní nevykazuje žiadne vady, ktoré by
mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

9. Hneď v úvode svojho vyjadrenia žalovaný poukázal, že Rada rozhodovala o pridelení novej frekvencie
101,9 MHz Žilina k už existujúcej licencii č. R/110 na terestriálne rozhlasové vysielanie žalobcu,



spoločnosti RADIO ROCK, s.r.o. Požadovaná frekvencia bola individuálne koordinovaná žalobcom a
bez obmedzenia. Z uvedeného je teda zrejmé, že v konaní č. 653/SKL/2017 nešlo o pridelenie licencie
na terestriálne rozhlasové vysielanie, ale o zmenu už existujúcej rozhlasovej licencie.

10. K námietke žalobcu o neurčitosti výroku napadnutého rozhodnutia, žalovaný poukázal na zákon
č. 308/2000 Z.z., ktorý v § 48 okrem iného pre špecifické prípady rozhodovania o pridelení frekvencií
na vysielanie, konkretizuje problematiku týkajúcu sa aj výrokovej časti rozhodnutia, a to v odseku 8
„Licenciu na terestriálne vysielanie rada vydáva formou rozhodnutia, ktoré vo výrokovej časti obsahuje
ustanovenie o udelení licencie na terestriálne vysielanie jednému z účastníkov konania o udelenie
licencie na terestriálne vysielanie a ustanovenie o zamietnutí žiadostí všetkých ostatných účastníkov
konania o udelenie licencie na terestriálne vysielanie. V odôvodnení rada uvedie výsledky hodnotenia
jednotlivých žiadostí o licenciu na terestriálne vysielanie podľa splnenia kritérií určených v § 47.
Rozhodnutie o udelení licencie na terestriálne vysielanie sa doručuje všetkým účastníkom konania
o udelenie licencie na terestriálne vysielanie.“ Z uvedenej citácie je podľa žalovaného zrejmé, že v
danom prípade zákon vyžaduje, aby výrok rozhodnutia, analogicky aj o pridelení terestriálnej frekvencie,
obsahoval ustanovenie o pridelení frekvencie a zároveň ustanovenie o zamietnutí žiadostí ostatných
žiadateľov. Zákonodarca v tomto prípade myslel len na konania s viacerými žiadateľmi o konkrétnu
frekvenciu. Vzhľadom na túto skutočnosť je potrebné postupovať podľa všeobecných ustanovení
správneho konania.
Správny poriadok pre výrok rozhodnutia v § 47 ods. 2 požaduje, aby obsahoval ustanovenia právneho
predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo. Zároveň žalovaný poukázal, že zo znenia § 47 ods. 2 a ods. 3
správneho poriadku taktiež vyplýva, že výrok rozhodnutia má byť stručný, jasný a zrozumiteľný. Žalovaný
vo výroku napadnutého rozhodnutia v súvislosti s nesplnením kritérií a podmienok, ktoré Rada posudzuje
a na ktoré je povinná prihliadať, skonštatoval, že podľa § 49 ods. 2 písm. c) zákona č. 308/2000 Z.z.
„...zamieta žiadosť účastníka konania, spoločnosti RADIO ROCK, s.r.o., Štefánikova 52, 949 01 Nitra zo
dňa 19. 4. 2017 o pridelenie frekvencie 101,9 MHz Žilina, nakoľko nespĺňa kritéria a podmienky, ktoré
rada posudzuje a je povinná na ne prihliadať.“
Žalovaný v tejto súvislosti zdôraznil, že okrem náležitostí výslovne uvedených v § 47 ods. 1 zákona
(ustanovenie je obsiahnuté v § 49 ods. 2 písm. c) zákona) je potrebné zaradiť aj skutočnosti týkajúce
sa správnej úvahy, keďže na pridelenie frekvencie nie je zo zákona právny nárok (žalovaná o nich vždy
rozhoduje na základe voľnej úvahy). V predmetnom prípade tomuto účelu prispôsobil výrok rozhodnutia,
ktorý jasne a zrozumiteľne obsiahol všetky skutočnosti, ktoré žalovaný v svojom odôvodnení posudzoval
a bol povinný na ne prihliadať. V opačnom prípade, by nebolo možné dosiahnuť súladnosť výroku
rozhodnutia s jeho odôvodnením. Preto požiadavka žalobcu, aby vo výroku napadnutého rozhodnutia
boli uvedené konkrétne zákonom vyžadované ustanovenia, resp. podmienky (vychádzajúce striktne z §
47 ods. 1), ktoré neboli zo strany žalobcu splnené, nie je v prípade špecifického rozhodnutia o zamietnutí
žiadosti o pridelenie frekvencie s jedným žiadateľom a vzhľadom na všeobecné požiadavky uvedené v
§ 48 ods. 8 zákona, dôvodné.

11. Pokiaľ ide o odôvodnenie, žalovaný na str. 1 - 6 napadnutého rozhodnutia, podrobne uviedol, z akých
dôvodov dospel k rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o pridelenie frekvencie 101,9 MHz Žilina, pričom je
názoru, že svoje závery podrobne a logicky zdôvodnil. Rovnako konkrétne kritéria a podmienky žalovaný
uviedol na strane 5 svojho rozhodnutia (kritérium vyváženosti programovej skladby navrhovanej
žiadateľom o licenciu vo vzťahu k existujúcej ponuke programových služieb v oblasti vysielania na území,
ktoré by malo byť týmto vysielaním pokryté a prínos žiadateľa vo vzťahu k vysielaniu a výrobe programov
vo verejnom záujme).

12. K námietke vytknutej nesplatenej pohľadávky štátu, žalovaný poukázal na skutočnosť, že na
pridelenie frekvencie na vysielanie nie je právny nárok a je vecou správnej úvahy ako žalovaný posúdi
podmienky a okolnosti (mimo zákonných podmienok v § 47 ods. 1 zákona) podanej žiadosti. V danom
prípade jednou z okolností boli aj skutočnosti existencie v tom čase nesplatených viacerých pohľadávok
voči štátu k 25.05.2017, v celkovej výške 530,-EUR. Žalovaný v rozhodnutí jasne vymedzil podrobnosti
týkajúce sa uvedených pohľadávok (išlo o viacero samostatných nesplatených pohľadávok z rokov
2014 - 2017), pričom túto skutočnosť nezaradil medzi zákonom vyžadované podmienky/predpoklady
ale medzi skutočnosti, na ktoré prihliadla v rámci dovolenej správnej úvahy. Uvedenú skutočnosť
nedoplatkov žalovaný zohľadnil v súvislosti s podmienkami a kritériami uvedenými v § 47 ods. 1 zákona
a to s jej absenciou v § 46 ods. 2 zákona.



13. K námietke nevyužívania už pridelených frekvencií v minulosti žalobcom a porušenie § 47 ods. 1
zákona, žalovaný uviedol, že § 47 zákona uvádza len kritériá a podmienky, ktoré Rada posudzuje a na
ktoré je pri prideľovaní frekvencie povinná prihliadať. Preto nemôže dôjsť k porušeniu § 47 zákona, ale
len k nenaplneniu podmienok a kritérií v ustanovení uvedených. Rada pri posudzovaní žiadosti vzala
do úvahy túto skutočnosť (nešlo o subsumovanie pod konkrétnu podmienku, resp. kritérium podľa § 47
ods. 1 zákona), ktorá bola rozhodujúcu pre správnu úvahu a vyjadrila svoj názor o neúčelnosti pridelenia
novej frekvencie 101,9 MHz Žilina, v dôsledku zrejmých problémov žalobcu s využívaním už pridelených
frekvencií v minulosti.

14. K námietke nevyužívania frekvencie, že išlo o technické poruchy na strane subdodávateľa, ako
okolnosti vis maior, žalovaný uviedol, že pre posúdenie žiadosti o pridelenie novej frekvencie bolo, okrem
iného, aj existencia zrejmých problémov žalobcu s využívaním frekvencií v minulosti a je vecou správnej
úvahy zohľadniť všetky okolnosti týkajúce sa pridelených frekvencií, keď napr. žalovaný rozhodnutím
č. RL/40/2017 zo dňa 25.10.2017 žalobcovi uložil sankciu - upozornenie na porušenie zákona v
dôsledku nevyužívania frekvencie 98,5 MHz Brezno v dňoch 21.03.2017 a 21.07.2017 ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 21.12.2017.

15. K námietke, keď žalobca poukazuje na technické parametre zabezpečenia vysielania, v dôsledku
ktorých frekvencia 101,9 MHz Žilina nie je vhodná pre iného uchádzača, žalovaný poukázal na list
Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb zo 07.02.2017, v ktorom úrad ako
zodpovedný orgán za technickú správu terestriálnych frekvencií neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré by
sa týkali obmedzení pri frekvencii 101,9 MHz Žilina, takže predmetná frekvencia je vhodná aj pre iného
vysielateľa a v žiadnom prípade nedošlo k ohrozeniu efektivity využívania frekvenčného spektra ako
majetku štátu, keďže táto frekvencia nebola a ani naďalej nie je obmedzená pre iných vysielateľov.

16. K námietke nepreskúmateľnosti o tom, že na danom území už vysielajú programové služby iných
rádií s obdobným zameraním, žalovaný poukázal na podmienky/kritériá predpokladaných § 47 ods.
1 zákona a kritérium vyváženosti programovej skladby navrhovanej žiadateľom o licenciu vo vzťahu
k existujúcej ponuke programových služieb v oblasti vysielania na území, ktoré by malo byť týmto
vysielaním pokryté. Preto Rada v tomto smere posudzovala vyváženosť programovej skladby účastníka
konania. Sám žalobca uviedol, že hrá iba hudbu z 90. rokov a že žiadne slovenské rádio nevysiela
len takýto úzky okruh hudby. Uvedené žalovaný vyhodnotil a explicitne v rozhodnutí na strane 5 v
odseku tri uviedol, že na požadovanom území sú zastúpení vysielatelia, z ktorých pri viacerých (nie pri
všetkých) bol vzhľadom na zameranie a skladbu ich vysielania reálny predpoklad zastúpenia hudby z 90.
rokov a jednoznačne konkretizoval, čo považoval za rozhodujúce skutočnosti pri posúdení zamerania
programovej skladby vysielania žalobcu. Taktiež jasne uviedol, že žalobca, práve vzhľadom na tieto
skutočnosti neprináša na dané územie programovú službu, ktorá nie je zastupiteľná, resp. natoľko
odlišná od už existujúcich. Úlohou Rady nie je detailne zdôvodniť porovnanie jednotlivých programových
služieb iných vysielateľov s programovou službou žalobcu, ale zabezpečiť, aby na konkrétnom území
dochádzalo k náležitej kultúrnej diverzite. Žalovaný tak odmieta tvrdenie žalobcu, že poukázaním na 13
programových služieb a následným zdôvodnením obdobnosti zamerania a skladby vysielania žalobcu,
v podstate zamedzil prístup ďalším, resp. novým vysielateľom, čím hrubo porušil hospodársku súťaž.

17. K námietke v súvislosti s prínosom žalobcu vo vzťahu k vysielaniu a výrobe programov vo
verejnom záujme, žalovaný uviedol, že v rozhodnutí jednoznačne poukázal na výšku podielu programov
vo verejnom záujme stanovený žalobcom v aktuálne platnej licencii (2,8 %), pričom u ostatných
vysielateľov je tento podiel neporovnateľne vyšší. Žalovaný napriek uvedenému, nepokladal mieru
podielu programov vyrobených a vysielaných vo verejnom záujme žalobcom za významnú.

18. Žalovaný pri svojom rozhodovaní vzal do úvahy aj skutočnosť, že žalobca uviedol v žiadosti o
pridelenie frekvencie 101,9 MHz Žilina nesprávne a neaktuálne údaje o personálnom obsadení, ktoré
sú pre potreby konania vyžadované § 46 ods. 2 písm. f) zákona a toto skutkové zistenie posúdila ako
vedomé konanie žalobcu.

19. Žalovaný je názoru, že pri rozhodovaní o pridelení frekvencie na rozhlasové terestriálne vysielanie
uplatnil správnu úvahu, pri ktorej nevybočil z medzí a hľadísk ustanovených zákonom a pri rozhodovaní
postupoval v súlade so zákonom.



IV. Replika žalobcu.

20. Žalobca v replike z 09.04.2018, doručenej súdu dňa 10.04.2018 reagoval na vyjadrenie žalovaného s
tým, že nesúhlasí s názorom, že s odvolaním sa na § 48 ods. 8 zákona, výrok spĺňa zákonom vyžadované
náležitosti. Podľa žalobcu, uvedené zákonné ustanovenie nezbavuje žalovaného povinnosti dodržať
ust. §47 ods.2 zákona č. 71/1967 Z.z. Správny poriadok (ďalej len „SP“), keďže z výroku nie je zrejmé
na základe ktorých ustanovení § 47 ods. 1 zákona žalovaný rozhodol. Takáto absencia podstatných
náležitostí výroku nemôže byť zhojená odôvodnením rozhodnutia, na ktoré sa žalovaný odvoláva. V
tejto súvislosti žalobca odkázal na rozsudok NS SR sp. zn. 5 Sž 85/95 zo dňa 08.12.1995, sp. zn. 4 Sž
27/99 zo dňa 28.09.1999.

21. Žalobca opäť poukázal na zmätočnosť odôvodnenia, keď žalovaný sa odvoláva na nedoplatky,
pričom prípadné nedoplatky voči správnemu orgánu, ktorý posudzuje žiadosť o pridelenie frekvencie,
sa do kritérií podľa § 47 ods. 1 zákona nezaraďujú. Uvedené si uvedomil i žalovaný, ktorý vo vyjadrení
k žalobe uviedol, že okrem zákonných podmienok uvedených v § 47 ods. l zákona, posudzoval aj
podmienky a okolnosti, za ktorých žalobca o pridelenie licencie požiadal, pričom sa odvoláva na
dovolenú správnu úvahu. Takýto postup je podľa žalobcu v priamom rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky, podľa ktorého „Štátne orgány môžu konať' iba na základe ústavy, v jej medziach a
v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon“. Preto žalovaný je povinný pri svojom rozhodovaní skúmať
a prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré sú taxatívne vymenované v § 47 zákona a nemôže ich svojvoľne
rozširovať o ďalšie kritéria a podmienky a to ani s odvolaním na správnu úvahu. Uvedené platí aj vo
vzťahu k použitiu § 46 ods. 2 písm. g) a h) zákona, na ktoré sa žalovaný taktiež odvoláva, v ktorom je
jasne uvedená povinnosť priložiť potvrdenie príslušného orgánu, že žiadateľ nemá v evidencii miestne
príslušného správcu dane daňové nedoplatky - písm. g) a potvrdenie príslušného orgánu, že žiadateľ o
licenciu nemá splatné nedoplatky na zdravotnom poistení, na sociálnom poistení alebo na príspevku do
fondu nezamestnanosti. Uvedené potvrdenia žalobca predložil.

22. Žalobca považuje za svojvoľné aj odôvodňovanie neudelenia licencie s odkazom na zrejmé problémy
s využívaním už pridelených frekvencií, keďže k výpadku vysielania došlo počas minimálnej doby
v dôsledku technického problému na strane subdodávateľa, ktorý žalobca považuje za vis maior a
nevie si dosť dobre predstaviť, akým spôsobom ho mohol predvídať a odvrátiť, keďže ho nepredvídal
ani samotný subdodávateľ. Takýto výpadok nie je možné charakterizovať ako zrejmé problémy s
využívaním pridelených frekvencií. Z právneho hľadiska, podľa názoru žalobcu, ide o svojvoľné
rozšírenie podmienok a kritérií nad rámec zákonných ustanovení, čo vo vyjadrení zo dňa 02.03.2018
nespochybňuje ani žalovaný, keď na strane 5 uviedol „Nešlo teda o subsumovanie pod konkrétnu
podmienku, resp. kritérium podľa §' 47 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. ako to požaduje žalobca, ale o
skutočnosť rozhodujúcu pre správnu úvahu žalovanej.“

23. Žalobca má za to, že rozhodnutie žalovaného je neurčité a nepreskúmateľné, pretože vo výroku
rozhodnutia a ani v jeho odôvodnení nie sú uvedené konkrétne kritéria a podmienky, ktoré žalobca
nesplnil a ktoré boli podkladom pre jeho rozhodnutie.

V. Administratívne konanie.

24. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalobca je držiteľom licencie na rozhlasové vysielanie
č. R/110 s platnosťou od 02.07.2010 - 02.07.2026 a je regionálnym vysielateľom prostredníctvom
frekvencií 94,7 MHz Banská Bystrica; 94,7 MHz Topoľčany; 95,9 MHz Liptovský Mikuláš; 98,5 MHz
Brezno; 92,4 MHz Ružomberok.

25. Žalobca včas požiadal o pridelenie frekvencie 101,9 MHz Žilina na rozhlasové terestriálne vysielanie,
čím bol zaradený do výberového konania pod č. 653/SKL/2017 (frekvencia 101,9 MHz Žilina bola
individuálne koordinovaná žalobcom a bolo možné túto frekvenciu zaradiť do výberového konania bez
obmedzenia). Spolu so žiadosťou žalobca doručil potvrdenia a doklady, ktoré sú v žiadosti uvedené.

26. Žalobca bol listom z 03.05.2017 vyrozumený o ústnom pojednávaní - verejnom vypočutí dňa
24.05.2017 o 11,20 hod. v sídle Rady. Na verejné vypočutie sa za žalobcu dostavil splnomocnený



zástupca Z. D., ktorý odpovedal na otázky Rady, ktoré spolu s odpoveďami sú súčasťou zápisnice z
ústneho pojednávania. Dňa 25.05.2017 Rada hlasovala o žiadosti žalobcu, o čom je spísaná zápisnica
o hlasovaní, a po posúdení podkladov potrebných pre rozhodnutie podľa § 46 a nasl. zák.č 71/1967
Zb. o správnom konaní, Rada podľa § 49 ods. 2 písm. c) zákona, zamietla žiadosť žalobcu o pridelenie
frekvencie 101,9 MHz Žilina, nakoľko nespĺňa kritériá a podmienky, ktoré rada posudzuje a je povinná
na ne prihliadať. Na základe uvedenej zápisnice bolo vyhotovené rozhodnutie č. R/110/RZŽ/9/2017 zo
dňa 25.05.2017, ktoré je predmetom súdneho prieskumu.

VI. Právne posúdenie žaloby.

27. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods.1
zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie
a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

28. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

29. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

30. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade
s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách
§ 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a)
SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy
pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom
postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho
konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť
rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V
rámci správneho súdnictva súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe,
najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym
orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto zistenie súdu musí
smerovať k tomu, či objasnenie skutkového stavu správnym orgánom je úplné a jeho postup zákonný.

31. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z.
o telekomunikáciách (ďalej len „zákon“), poslaním rady je presadzovať záujmy verejnosti pri uplatňovaní
práva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu a vykonávať
štátnu reguláciu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb
na požiadanie.

32. Podľa § 4 ods. 2 zákona, rada dbá o uchovávanie plurality informácií v spravodajských reláciách
vysielateľov, ktorí vysielajú na základe zákona alebo na základe licencie podľa tohto zákona.
Dohliada na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu a poskytovanie
audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania,
retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie v rozsahu vymedzenom
týmto zákonom.

33. Podľa § 4 ods. 3 zákona, rada je právnická osoba so sídlom v Bratislave. Pri výkone štátnej správy
v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie má
postavenie orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou v rozsahu vymedzenom týmto zákonom
a osobitnými predpismi.

34. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona, do pôsobnosti rady v oblasti výkonu štátnej správy patrí rozhodovať
o licenciách na vysielanie podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu (ďalej len "licencia").



35. Podľa § 47 ods. 1 zákona, pri rozhodovaní o udelení licencie je rada povinná posudzovať a prihliadať
na
a) predpoklady zachovania plurality informácií a mediálnych obsahov,
b) priehľadnosť vlastníckych vzťahov žiadateľa o licenciu,
c) priehľadnosť a dôveryhodnosť finančných zdrojov určených na financovanie vysielania,
d) vyváženosť programovej skladby navrhovanej žiadateľom o licenciu vo vzťahu k existujúcej ponuke
programových služieb v oblasti vysielania na území, ktoré by malo byť týmto vysielaním pokryté,
e) prínos žiadateľa o licenciu vo vzťahu k vysielaniu a výrobe programov vo verejnom záujme,
f) skutočnosť, aby žiadateľ o licenciu nezískal dominantné postavenie na relevantnom trhu,
g) skutočnosť, aby bola zabezpečená primeraná majetková účasť slovenských osôb a ich zastúpenie v
orgánoch spoločnosti, ak je žiadateľom o licenciu právnická osoba so zahraničnou majetkovou účasťou.

36. Podľa § 47 ods. 2 zákona, pri rozhodovaní o udelení licencie na regionálne vysielanie alebo licencie
na lokálne vysielanie výhradne v jednom alebo vo viacerých úradných jazykoch Európskej únie, ktorý
nie je štátnym jazykom Slovenskej republiky, je rada povinná posudzovať a prihliadať aj na skutočnosť,
či existuje dostatočná ponuka regionálneho vysielania alebo lokálneho vysielania programových služieb
v štátnom jazyku na území, ktoré by malo byť týmto vysielaním pokryté.

37. Podľa § 48 ods. 1 zákona , konanie o udelenie licencie na terestriálne vysielanie rada začína z
vlastného podnetu.

38. Podľa § 48 ods. 3 zákona, konanie o udelenie licencie na terestriálne vysielanie sa začína odo
dňa, keď rada verejne vyhlási najmenej v dvoch celoštátnych denníkoch a na svojej úradnej tabuli v
mieste svojho sídla, ako aj na svojom webovom sídle základné podmienky konania o udelenie licencie
na terestriálne vysielanie.

39. Podľa § 48 ods. 4 zákona, v základných podmienkach konania rada určí lehotu a miesto podania
žiadosti o licenciu na terestriálne vysielanie, územný rozsah vysielania, konkrétne frekvencie a dátum
verejného vypočutia žiadateľov o licenciu.

40. Podľa § 48 ods. 5 zákona, žiadosť o licenciu na terestriálne vysielanie doručenú rade po uplynutí
určenej lehoty v základných podmienkach rada zamietne do 15 dní odo dňa jej doručenia.

41. Podľa § 48 ods. 6 zákona, účastníkmi konania o udelenie licencie na terestriálne vysielanie sú všetci
žiadatelia o licenciu na terestriálne vysielanie, ktorých žiadosť bola rade doručená v určenej lehote.

42. Podľa § 48 ods. 8 zákona, licenciu na terestriálne vysielanie rada vydáva formou rozhodnutia,
ktoré vo výrokovej časti obsahuje ustanovenie o udelení licencie na terestriálne vysielanie jednému z
účastníkov konania o udelenie licencie na terestriálne vysielanie a ustanovenie o zamietnutí žiadostí
všetkých ostatných účastníkov konania o udelenie licencie na terestriálne vysielanie. V odôvodnení rada
uvedie výsledky hodnotenia jednotlivých žiadostí o licenciu na terestriálne vysielanie podľa splnenia
kritérií určených v § 47. Rozhodnutie o udelení licencie na terestriálne vysielanie sa doručuje všetkým
účastníkom konania o udelenie licencie na terestriálne vysielanie.

43. Podľa § 48 ods. 9 zákona, ustanovenia odsekov 1 až 8 sa primerane vzťahujú aj na konanie o zmene
licencie, v ktorom sa vysielateľovi prideľuje frekvencia.

44. Podľa § 49 ods. 2 písm. c) zákona, rada žiadosť o licenciu zamietne, ak nespĺňa kritériá a podmienky
podľa § 47 ods. 1, ktoré rada posudzuje a je povinná na ne prihliadať.

45. Podľa § 71 ods. 1 zákona, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom
konaní okrem ustanovení § 23 v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a § 49, 53, 54, 56 až 68
zákona o správnom konaní.

VII. Závery správneho súdu.

46. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. R/110/
RZŽ/9/2017 zo dňa 25.05.2017, ktorým zamietol žiadosť žalobcu zo dňa 19.04.2017 o pridelenie



frekvencie 101,9 MHz Žilina, nakoľko nespĺňa kritériá a podmienky, ktoré rada posudzuje a je povinná
na ne prihliadať.

47. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v
jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

48. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť práva pre
všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s právomocou
rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny
poriadok.

49. Právnym základom pre vydanie žalobou napadnutého rozhodnutia bol zákon č. 308/2000
Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách, ktorý
ustanovuje postavenie a pôsobnosť Rady pre vysielanie a retransmisiu, práva a povinnosti vysielateľa,
prevádzkovateľa retransmisie, poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie,
právnických osôb alebo fyzických osôb uvedených v § 2 ods. 3 a 4 zákona.

50. Z titulu uvedených právomocí, žalovaný svojím preskúmavaným rozhodnutím v zmysle § 49 ods. 2
písm. c) zákona, zamietol žiadosť žalobcu o pridelenie frekvencie 101,9 MHz Žilina, nakoľko nespĺňa
kritériá a podmienky, ktoré Rada posudzuje a je povinná na ne prihliadať. Inak povedané, žalovaný
pri vyhodnocovaní žiadostí o udelenie/zmenu licencie/frekvencie je povinný prihliadať na všetky kritériá
stanovené v § 47 zákona. Dikcia ust. § 49 ods. 2 písm. c) zákona, presne upravuje, kedy Rada žiadosť
o licenciu zamietne, a to ak žiadateľ nespĺňa kritériá a podmienky podľa § 47 ods. 1 zákona, ktoré Rada
posudzuje a je povinná na ne prihliadať. Kritériá a podmienky taxatívne vymedzené v § 47 ods. 1 písm. a)
až g) zákona, je povinná Rada skúmať a vyhodnocovať kumulatívne, t.zn., že nesplnenie čo i len jednej
z nich vylučuje možnosť pridelenia licencie, resp. v preskúmavanej veci pridelenia frekvencie (rozsudok
NS SR sp.zn. Sžn 70/2003, Sžn 76-97/2003, Sžn 13420/2003). Práve pre vážnosť kritérií a podmienok
vymedzených v § 47 ods. 1 zákona, ktoré sa stali titulom pre zamietnutie žiadosti podľa § 49 ods. 2 písm.
c) zákona, bolo povinnosťou žalovaného tieto jednotlivo v logických súvislostiach vyhodnotiť s tým, ktoré
kritériá a podmienky žalobca splnil a ktoré kritériá a podmienky nesplnil. Dôraz na takéto vyhodnotenie
a aj odôvodnenie rozhodnutia treba klásť aj z toho dôvodu, že ide o takzvane nenárokovateľné práva,
pre ktoré je typické, že ani po splnení zákonom stanovených podmienok a kritérií, nie je založený nárok
na priznanie takéhoto práva.

51. Ústavne garantované právo na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR), v sebe zahŕňa celú radu
samostatných subjektívnych základných práv, okrem iných aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia,
ktorých porušenie spôsobuje vadu zaťažujúcu prebiehajúce konanie, či vydané rozhodnutie. S
prihliadnutím na uvedené je potrebné za súčasť pojmu právneho štátu, resp. práva na spravodlivý
proces považovať povinnosť štátnych orgánov svoje rozhodnutia náležite odôvodňovať. Dodržiavanie
tejto povinnosti má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť ich rozhodovania a vylúčiť ľubovôľu.
Preskúmavané rozhodnutie síce obsahuje náležitý popis zisteného skutkového stavu, vrátane dôkazov,
ako aj hodnotenie zistených skutkových okolností (nesplatené pohľadávky štátu-druhý odsek zospodu
strany 4 rozhodnutia, nevyužitie pridelenej frekvencie-posledný odsek strany 4 rozhodnutia, zvýšenie
finančných nákladov-prvý odsek strany 5 rozhodnutia), ktoré však pod žiadne zákonné kritérium a
podmienky vymedzené v § 47 ods. 1 zákona nemožno zaradiť. V odôvodnení rozhodnutia absentuje
vyhodnotenie jednotlivých zákonných kritérií a podmienok (§47 ods. 1 zákona) ako i logická správna
úvaha o tom, prečo, na základe akého kritériá, ktorému žalovaný kládol takú váhu, žiadosť žalobcu
zamietol. Na tomto mieste správny súd dal v plnom rozsahu za pravdu žalobcovi v tom, že z odôvodnenia
rozhodnutia nie je vôbec zrejmé, na základe ktorého kritéria (§ 47 ods. 1 zákona) žalovaný žiadosť
zamietol.
Účastník má právo na také odôvodnenie správneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky relevantné právne a skutkové otázky súvisiace s predmetom správneho konania.
Správny orgán musí v svojom rozhodnutí uviesť, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a
ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Nedostatok
riadneho, resp. mätúceho odôvodnenia, predstavuje porušenie práva na spravodlivé konanie a
rozhodovanie vo veci samej.



52. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že správny orgán vo výroku rozhodnutia nemôže len všeobecne
skonštatovať, že žalobca nespĺňa kritériá a podmienky, nakoľko ust. § 47 ods.1 zákona špecifikuje,
ktoré kritériá a podmienky musí žiadateľ spĺňať, súd vyhodnotil ako nedôvodnú, a to s ohľadom na
odôvodnenie uvedené v odseku 50. tohto rozhodnutia. Na tomto mieste súd už len zdôrazňuje, že
Rada zo zákona musí skúmať a vyhodnocovať kritériá a podmienky ustanovené v § 47 ods.1 zákona
kumulatívne a preto je súladné so zákonom, keď až v odôvodnení svojho rozhodnutia uvedie, ktoré z
kritérií a podmienok vymedzených v § 47 ods. 1 zákona sa stali titulom pre zamietnutie žiadosti podľa
§ 49 ods. 2 písm. c) zákona.

53. V rámci odôvodnenia správny súd sa nezaoberal všetkými námietkami s odkazom na princíp,
že súd nemusí dávať odpoveď na všetky otázky nastolené žalobcom v žalobe, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.
Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať úlohy a činnosť správnych orgánov, ale v rozsahu
námietok uplatnených v žalobe posudzovať zákonnosť postupu správneho orgánu ako aj napadnutého
rozhodnutia, t.j. či správny orgán postupoval podľa platných hmotnoprávnych a procesných predpisov.

54. Krajský súd v Bratislave s poukazom na vyššie uvedené konštatuje, že preskúmavané rozhodnutie
trpí vadou nepreskúmateľnosti spočívajúcu vo formálnych a logických nedostatkoch, nebolo riadne
odôvodnené, kvalitatívne zjavne porušuje princípy správnej úvahy, čo podľa názoru správneho súdu
mohlo mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia, preto súd podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil rozhodnutie
a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalovaný správny orgán je viazaný právnym
názorom súdu vysloveným v tomto rozsudku (§ 191 ods.6 SSP).

VIII. Trovy konania.

55. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods.1 v spojení s § 175 ods.1 SSP tak,
že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

56. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na
Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.

Citované v ďalších rozhodnutiach

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1017201333)

  1. 18. 9. 2019Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/108/2017 z 18. 9. 2019 (toto rozhodnutie)
  2. 18. 9. 2019Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/108/2017 z 18. 9. 2019