Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/186/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201342 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017201342.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Marty Barkovej, v právnej veci žalobcu: Sajado-sk, s.r.o., Rajská 15/A, Bratislava, IČO: 44 837 364, zastúpený: Advokátska kancelária KUTAN & PARTNERS s.r.o., Rajská 15/A, Bratislava, IČO: 36 861 308 proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, Tomášikova 46, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA- OOP1-2017/061514/MIH zo dňa 10.07.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému súd právo voči žalobcovi na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Administratívne konanie 1.Z administratívneho spisu krajský súd zistil, že dňa 21.12.2016 bol na Okresný úrad Bratislava, odbor živnostenského podnikania doručený podnet Inšpektorátu práce Bratislava, Za kasárňou 1, 832 64 Bratislava na zrušenie živnostenského oprávnenia podnikateľského subjektu Sajado-sk, s.r.o., Čajakova 26, 83101 Bratislava-Nové Mesto, IČO: 44 837 364 (ďalej aj účastník konania) z dôvodu opakovaného porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci. 2. Z doručeného a následne doplneného návrhu vyplynulo, že účastník konania bol opakovane uznaný zodpovedným za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania v zmysle Zákona o nelegálnej práci, a to: - Rozhodnutím Inšpektorátu práce Bratislava č. 2016/219, 2016/4030 zo dňa 08.03.2016, právoplatné dňa 29.03.2016 a vykonateľné dňa 13.04.2016, v zmysle ktorého účastník konania porušil zákaz nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) Zákona o nelegálnej práci tým, že využíval závislú prácu fyzickej osoby, s ktorou mal založený pracovnoprávny vzťah podľa zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákonník práce) dohodou o vykonaní práce zo dňa 25.03.2014, ale neprihlásil zamestnanca najneskôr pred začatím výkonu činnosti do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o sociálnom poistení), čím naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. - Rozhodnutím Inšpektorátu práce Bratislava č. 2016/507, 2016/12533 zo dňa 06.09.2016, právoplatné dňa 18.11.2016 a vykonateľné dňa 05.12.2016, v zmysle ktorého účastník konania porušil zákaz nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) Zákona o nelegálnej práci tým, že využíval závislú prácu fyzických osôb, s ktorými mal založený pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce, pričom neprihlásil zamestnancov najneskôr pred začatím výkonu činnosti do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 Zákona o sociálnom poistení, čím naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 3. Okresný úrad listom č. OU-BA-OZP1-2017/07170-4 zo dňa 13.02.2017, doručeným dňa 23.02.2017, žalobcovi oznámil, že v zmysle § 18 správneho poriadku sa začína voči nemu správne konanie vo veci zrušenia živnostenského oprávnenia k predmetom podnikania „Kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod)“, „Činnosť podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov“, „Sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu“, „Sprostredkovateľská činnosť v oblasti služieb“, „Pohostinská činnosť a výroba hotových jedál pre výdajne“, z dôvodu opakovaného porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania, ktoré sa v zmysle § 3 ods. 3 zákona o nelegálnej práci považuje za osobitne závažné porušenia tohto zákona na účely zrušenia živnostenského oprávnenia. 4. Žalobca sa napriek výzve správneho orgánu na vyjadrenie pred rozhodnutím k podkladom a spôsobu ich zistenia, nevyjadril. 5. Rozhodnutím č. k. OU-BA-OZP1-2017/007170-5 zo dňa 20.03.2017 Okresný úrad Bratislava, odbor živnostenského podnikania ako príslušný orgán štátnej správy podľa § 4 ods. 1 zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s § 66b ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov rozhodol podľa § 58 ods. 1 písm. c) živnostenského zákona a § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj správny poriadok) o zrušení živnostenského oprávnenia pre podnikateľský subjekt: Sajado- sk, s. r. o., Čajakova 26, 831 01 Bratislava-Nové Mesto, IČO: 44 837 364 v rozsahu uvedenom na živnostenských listoch č. OŽP-A/2009/26668-2 zo dňa 16.06.2009, č. OŽP-A/2009/26668-3 zo dňa 16.06.2009, č. OŽP-A/2009/26668-4 zo dňa 16.06.2009, č. OŽP- A/2009/26668-5 zo dňa 16.06.2009 a č. OŽP-A/2009/37393-2 zo dňa 19.08.2009 na vykonávanie živnosti: Kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod), Činnosť podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov, Sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu, Sprostredkovateľská činnosť v oblasti služieb, Pohostinská činnosť a výroba hotových jedál pre výdajne preto, že účastník konania opakovane porušil zákaz nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o nelegálnej práci), čím naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o inšpekcii práce), čím sa v zmysle § 3 ods. 3 zákona o nelegálnej práci dopustil osobitne závažného porušenia zákona. 6. Voči predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré bolo rozhodnutím žalovaného č. OU- BA-OOP1-2017/061514/MIH zo dňa 10.07.2017 zamietnuté a napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdené. 7. Žalovaný rozhodnutie odôvodnil tým, že živnostenský zákon v § 58 ods. 1 písm. c) nariaďuje živnostenskému úradu miestne príslušnému podľa sídla právnickej osoby alebo bydliska fyzickej osoby zrušiť živnostenské oprávnenie, ak podnikateľ pri prevádzkovaní živnosti poruší podmienky alebo povinnosti určené zákonom ako osobitne závažné. Toto ustanovenie zákona o živnosti je kogentnou právnou normou, čo znamená, že vylučuje, aby sa subjekty právneho vzťahu odchýlili od pravidla v nej uvedeného, a to ani v prípade dohody všetkých účastníkov právneho vzťahu. V prípade kogentnej právnej normy nie je prípustná žiadna odchýlka od povinnosti správania uvedeného v tejto právnej norme. V danom prípade právna norma vyjadrená v § 58 ods. 1 písm. c) živnostenského zákona prikazuje živnostenskému úradu, aby podnikateľovi, ak tento pri prevádzkovaní živnosti poruší podmienky alebo povinnosti určené zákonom ako osobitne závažné, zrušil živnostenské oprávnenie. Podľa § 3 ods. 3 zákona o nelegálnej práci, opakované porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania sa považuje za osobitne závažné porušenie tohto zákona na účely zrušenia živnostenského oprávnenia. 8. Uviedol, že v danom prípade je správny orgán povinný iba zistiť, či zo strany podnikateľa pri prevádzkovaní živnosti došlo k porušeniu podmienky alebo povinnosti určenej zákonom ako osobitne závažné. V prípade, že k takémuto porušeniu podmienky alebo povinnosti prišlo, zruší živnostenské oprávnenie. 9. Odvolací orgán považoval za potrebné uviesť, že ani samotný účastník konania opakované spáchanie správnych deliktov podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce, a teda opakované porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania zo strany účastníka konania v konaní o zrušení živnostenského oprávnenia a ani v odvolaní, preukázané právoplatnými rozhodnutiami Inšpektorátu práce Bratislava, žiadnym spôsobom nenamietal a nespochybnil. 10. Argumentoval, že živnostenský úrad nemal na výber a nemohol sa rozhodnúť, či po zistení, že účastník konania pri prevádzkovaní živnosti porušil povinnosti určené zákonom ako osobitne závažné, mu zruší živnostenské oprávnenie, alebo toto naďalej ponechá v platnosti, prípadne zruší živnostenské oprávnenie iba na jednu alebo viac živností, nakoľko nemá zo zákona danú takúto právomoc, ale toto živnostenské oprávnenie musel z úradnej povinnosti rozhodnutím zrušiť. 11. Konštatoval, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu má všetky náležitosti podľa § 47 správneho rozhodnutia. Prvostupňový správny orgán sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v zmysle § 47 ods. 3 správneho poriadku vyrovnal so všetkými listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisového materiálu ako aj so všetkými skutočnosťami, ktoré mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je oporou výrokovej časti napadnutého rozhodnutia, ktorým bolo účastníkovi konania podľa § 58 ods. 1 písm. c) živnostenského zákona zrušené prevádzkovanie živnosti. . II. Žaloba 12. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu v zákonnej lehote sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OOP1-2017/061514/MIH zo dňa 10.07.2017 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, odbor živnostenského podnikania, č.k. OU-BA-OZP1-2017/007170-5 zo dňa 20.03.2017 z dôvodu, že skutkové zistenia, ako aj právne posúdenie žalovaného považoval za nezákonné, ako aj za nesprávne. 13. Poukázal na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), ktorá poskytuje ochranu v oblasti tzv. správneho trestania. V predmetnej oblasti majú najväčší význam vo veci ochrany práv žalobcu čl. 6 (právo na spravodlivé súdne konanie), čl. 7 (zákaz trestu bez zákona). Za rovnako významnú považoval žalobca aj ochranu jeho práv zakotvenú v čl. 2 a 4 Protokolu č. 7 k Dohovoru (odškodnenie za nezákonné odsúdenie a právo nebyť súdený alebo trestaný dvakrát). 14. Žalobca uviedol, že rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty. Na základe uvedeného mal žalobca jednoznačne za to, že miera nebezpečnosti jeho konania opísaného v rozhodnutí nie je spoločensky nebezpečnou, nakoľko všetky aspekty protiprávnosti konania žalobcu, na ktoré poukázal príslušný inšpektorát práce pominuli, navyše žalobca uhradil aj sankciu za svoje konanie v rozpore so zákonom č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. 15. V nadväznosti na vyššie uvedené dal do pozornosti súdu, že konanie žalobcu v rozpore s uvedeným zákonom bolo nezavinené, nakoľko k samotnému porušeniu prišlo sekundárne z dôvodu, že si svoju zmluvnú povinnosť nesplnila účtovníčka žalobcu, ktorá mala povinnosť prihlásiť v obidvoch rozhodnutiach uvedené osoby do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia podľa ust. § 231 ods. 1, písm. b) bod 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. 16. Žalobca namietal arbitrárnosť rozhodnutia žalovaného z dôvodu, že je založené na čiastočnej svojvôli odvolacieho orgánu a na základe toho, že žalovaný podľa názoru žalobcu iba doslovne zopakoval odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Zastával názor, že ustanovenie § 58 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní nie je možné vykladať absolútne a pristupovať pri jeho uplatnení k zrušeniu všetkých živnostenských oprávnení, ako je to uvedené v rozhodnutí žalovaného ako aj v prvostupňovom rozhodnutí. V tomto konkrétnom prípade mal podľa názoru žalobcu pristúpiť žalovaný ako odvolací orgán k dôslednejšej aplikácii inštitútu tzv. správnej úvahy, keďže správnu úvahu neaplikoval správny orgán 1. stupňa. 17. Podľa žalobcu odvolací orgán mal z dôvodu zachovania základných práv žalobcu vykonať dopyt na príslušný inšpektorát práce a žiadať doplňujúce informácie vo veci výberu jednotlivých živnostenských oprávnení, ktoré majú byť z jeho strany rozhodnutím zrušené a neuspokojiť sa s formálnym odvolaním sa na zákonné ustanovenie resp. so zopakovaním odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia. 18. Žalobca konštatoval, že jeho konanie formálne vykazovalo znaky správneho deliktu, avšak v rozhodnom čase vydania prvostupňového rozhodnutia ako aj v čase vydania napádaného rozhodnutia žalovaného chýba materiálny znak, t.j. nebezpečnosť skutku pre spoločnosť. 19. Žalobca bol presvedčený, že formálny výklad právnych noriem zo strany inšpektorátu práce, následne žalovaného je v rozpore s dôvodovou správou k zákonu č. 82/2005 Z.z., ktorá deklaruje, že skutočným účelom zákona je „odhaliť, zakázať a postihnúť také prípady, keď medzi zamestnávateľom a zamestnancom neexistuje pracovnoprávny vzťah založený pracovnou zmluvou alebo dohodou. A keď zamestnávateľ neprihlási zamestnanca do Sociálnej poisťovne, aby sa tak vyhol plateniu poistného.“ Vo svetle uvedeného žalobca deklaroval, že poistné za všetkých zamestnancov uvedených v rozhodnutí riadne uhradil, a to ešte pred vykonaním kontroly zo strany inšpektorátu práce. Taktiež zamestnancov žalobca riadne prihlásil do registra. 20. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že odvolací orgán ako ani správny orgán prvostupňový v rámci odôvodnenia svojich rozhodnutí neúplne reflektovali na využitie zásady prezumpcie neviny, čo znamená, že v prípade, ak „si nebol žalovaný istý, ktorú zo živnostenských oprávnení má zrušiť“, bol povinný rozhodnúť v prospech obvineného z priestupku (in dubio pro reo) a nezrušiť žiadnu. Uvedené konania považuje žalobca za konanie plne v súlade s povinnosťou žalovaného orgánu aplikovať Dohovor. 21. V súvislosti s uvedeným žalobca poukázal na skutočnosť, že prípadné využitie/nevyužitie jednotlivých procesných inštitútov správneho poriadku (in dubio pro reo) nemožno pripísať na ťarchu účastníka konania v súvislosti s posúdením závažnosti porušenia povinnosti v čase vydania rozhodnutí. 22. Žalobca nepovažoval svoje konanie uvedené v odôvodnení rozhodnutia za osobitne závažné a najmä zavinené primárne z jeho strany, a to s opätovným poukazom na konanie externej účtovníčky K.j, na základe zmluvy uzavretej so žalobcom, ktorá ku dňu podania žaloby už so žalobcom nespolupracuje. 23. Žalobca zastával názor, že príslušný inšpektorát práce pri svojom podnete (na zrušenie živnostenského oprávnenia adresovanom správnemu orgánu 1. stupňa) nezohľadnil závažnosť a spôsob porušenia predpisov, následky protiprávneho konania žalobcu a čas trvania následkov, či dobu protiprávnosti. V takomto prípade mala byť podľa žalobcu zo strany žalovaného aplikovaná zásada, že pokuta má byť nielen represívna, ale musí mať aj preventívny účel. Žalobca mal za to, že pokuta naplnila svoj účel a v budúcnosti zabezpečí dôslednú realizáciu prihlasovania zamestnancov do dotknutého registra. Za týmto účelom ukončil zmluvný vzťah s vyššie spomenutou účtovníčkou, ktorá uvedený stav zavinila. 24. Žalobca taktiež dal do pozornosti súdu, že príslušný rezort práce pripravuje novelu predmetného zákona, ktorou chce odstrániť postihovanie administratívneho pochybenia zo strany zamestnávateľov. Podľa názoru žalobcu je pravdepodobné, že predmetný zákon bude účinný v čase rozhodovania súdu, čo by znamenalo, že v súlade s analógiu legis by mal podľa názoru žalobcu konajúci súd hodnotiť celú vec s prihliadnutím na zásadu zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon, ktorý v § 2 ods. 1 a od. 2 ustanovuje nasledovné: „Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Páchateľovi možno uložiť taký druh trestu, ktorý dovoľuje uložiť zákon účinný v čase, keď sa o trestnom čine rozhoduje, ak je to pre páchateľa priaznivejšie .“ III. Vyjadrenie žalovaného 25. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 29.09.2017 uviedol, že skutočnosti uvedené žalobcom v žalobe sú obsahovo totožné, ako uviedol žalobca vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu. S uvedenými námietkami sa žalovaný už dostatočne vysporiadal v žalobou napadnutom rozhodnutí, a na svojom odôvodnení tohto rozhodnutia trval a odkázal naň. 26. Na rozdiel od žalobcu mal žalovaný za to, že ustanovenie § 58 ods. 1 zákona o živnosti je kogentnou právnou normou, čo znamená, že vylučuje, aby sa subjekty právneho vzťahu odchýlili od pravidla v nej uvedeného, a to ani v prípade dohody všetkých účastníkov právneho vzťahu. 27. Vyslovil názor, že v danom prípade právna norma vyjadrená v § 58 ods. 1 písm. c) živnostenského zákona prikazuje živnostenskému úradu, aby podnikateľovi, ak tento pri prevádzkovaní živnosti poruší podmienky alebo povinnosti určené zákonom ako osobitne závažné, zrušil živnostenské oprávnenie. V žiadnom prípade toto ustanovenie neposkytuje živnostenskému úradu možnosť rozhodnúť sa, či v takomto prípade živnostenské oprávnenie zruší, alebo nie. 28. Žalovaný s poukazom na § 58 ods. 1 živnostenského zákona uviedol, že živnostenský úrad miestne príslušný podľa sídla právnickej osoby alebo bydliska fyzickej osoby zruší živnostenské oprávnenie, ak nastane niektorá zo skutočností uvedených pod písm. a) až d). V danom prípade podľa názoru žalovaného, živnostenský úrad bol povinný iba zistiť, či zo strany podnikateľa pri prevádzkovaní živnosti došlo k porušeniu podmienky alebo povinnosti určenej zákonom ako osobitne závažné. V prípade, že k takémuto porušeniu podmienky alebo povinnosti prišlo, mal povinnosť zrušiť živnostenské oprávnenie. 29. Žalovaný ďalej uviedol, že v zmysle § 10 ods. 1 živnostenského zákona, sa živnostenským oprávnením považuje oprávnenie prevádzkovať živnosť. Zrušením živnostenského oprávnenia teda zaniká možnosť prevádzkovať živnosť, a to v prípade, ak je takéto živnostenské oprávnenie zrušené z dôvodov podľa § 58 ods. 1 živnostenského zákona, takisto ako aj z dôvodov zániku živnostenského oprávnenia podľa § 57 ods. 1 a 2 živnostenského zákona ako celok, a teda pre všetky predmety podnikania, ktoré má podnikateľ zapísané v živnostenskom registri. Zrušiť živnostenské oprávnenie v prípade, ak podnikateľ súčasne podniká na základe viacerých živnostenských oprávnení a má zapísané viaceré predmety podnikania na jednu živnosť alebo viac živností, prípadne prevádzkovanie živnosti pozastaviť, je možné iba v prípade a podľa § 58 ods. 2 živnostenského zákona. V prípade, ak by sa pripustil opak, bolo by len na rozhodnutí živnostenského úradu, či vôbec a aký predmet živnosti zruší aj v prípade, ak podnikateľ už nespĺňa podmienku spôsobilosti na právne úkony, bezúhonnosť, alebo na jeho majetok bol ukončený konkurz. Takýto výklad ustanovenia § 58 ods. 1 živnostenského zákona je však podľa názoru žalovaného nesprávny a neprijateľný. 30. Poznamenal, že ustanovenie § 58 ods. 1 živnostenského zákona treba vykladať tak, že v zmysle čl. 35 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky zákon môže ustanoviť podmienky a obmedzenia výkonu určitých povolaní alebo činností. Všeobecné ako aj osobitné podmienky prevádzkovania živnosti ustanovuje živnostenský zákon v §§ 6 až 8. Tieto podmienky sa skúmajú ešte pred vznikom živnostenského oprávnenia. Ustanovenie § 58 ods. 1 písm. a) a b) živnostenského zákona rieši situáciu, ak dôjde k tomu, že podnikateľ už nespĺňa podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. b) alebo c); neplatí to v prípade podľa § 6 ods. 1 písm. b), ak bol ustanovený zodpovedný zástupca, alebo nastanú prekážky podľa § 8 ods. 1 až 3 živnostenského zákona, a to až po vydaní živnostenského oprávnenia. Zo znenia § 58 ods. 4 živnostenského zákona, podľa ktorého osoba, ktorej sa živnostenské oprávnenie zrušilo z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. c) alebo d) alebo v odseku 2 písm. a), môže ohlásiť živnosť najskôr po uplynutí troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia o zrušení živnostenského oprávnenia vyplýva, že ďalšou podmienkou prevádzkovania živnosti je aj skutočnosť, že osoba ako podnikateľ pri prevádzkovaní živnosti neporušila podmienky alebo povinnosti určené zákonom ako osobitne závažné, a to v dobe troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia podľa § 58 ods. 1 písm. c) živnostenského zákona. Zákonodarca teda v § 58 ods. 1 ako aj v § 57 živnostenského zákona ustanovil také podmienky, pre ktoré nemožno vykonávať žiadnu živnosť a nielen niektorý predmet podnikania. 31. Uviedol, že skutočnosť, že žalobca sa dopustil správneho deliktu podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce, porušením zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci, čo sa považuje podľa § 3 ods. 3 zákona o nelegálnej práci, za osobitne závažné porušenie tohto zákona na účely zrušenia živnostenského oprávnenia, nerozporoval a ani nerozporuje ani samotný žalobca. Podľa názoru žalovaného v danom prípade nie je podstatné, z dôvodu konania resp. nekonania ktorej konkrétnej fyzickej osoby došlo zo strany žalobcu k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania. Táto skutočnosť nemá na zrušenie živnosti podľa § 58 ods. 1 živnostenského zákona žiaden vplyv. 32. Žalovaný bol presvedčený, že jeho rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, je vecne správne, obsahuje všetky náležitosti rozhodnutia a je riadne odôvodnené. 33. Z uvedených dôvodov navrhol, aby Krajský súd v Bratislave žalobu ako nedôvodnú zamietol. IV. Právna úprava 34. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, 13 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, ďalej len SSP) po preskúmaní žalobou napadnutých rozhodnutí v rozsahu a dôvodoch v žalobe uvedených vec prejednal na nariadenom pojednávaní (§ 107 ods. 1 SSP) a rozhodol tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietol. 35. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 36. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 37. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách. 38. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. 39. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu. 40. Podľa § 3 ods. 3 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, opakované porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania sa považuje za osobitne závažné porušenie tohto zákona na účely zrušenia živnostenského oprávnenia. 41. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov inšpektorát práce, uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000,- eur do 200 000,-eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000,- eur. 42. Podľa § 58 ods. 1 písm. c) zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, živnostenský úrad miestne príslušný podľa sídla právnickej osoby alebo bydliska fyzickej osoby zruší živnostenské oprávnenie, ak podnikateľ pri prevádzkovaní živnosti poruší podmienky alebo povinnosti určené zákonom ako osobitne závažné. 43. Podľa § 32 ods. 1, 2 správneho poriadku, správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. V. Posúdenie veci 44. Krajský súd po preskúmaní žalobou napadnutých rozhodnutí ako aj konania, ktoré vydaniu rozhodnutí predchádzalo v intenciách žalobných námietok vznesených žalobcom, dospel k záveru o zákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí. 45. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. OU-BA-OOP1-2017/061514/MIH zo dňa 10.07.2017, ktorým žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odbor živnostenského podnikania č. OU-BA-OZP1-2017/007170-5, č. živnostenského registra 110-187636 zo dňa 20.03.2017, ktorým bolo podľa § 58 ods. 1 písm. c) zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní zrušené živnostenské oprávnenie žalobcu v rozsahu uvedenom na živnostenských listoch č. OŽP-A/2009/26668-2 zo dňa 16.06.2009, č. OŽP-A/2009/26668-3 zo dňa 16.06.2009, č. OŽP-A/2009/26668-4 zo dňa 16.06.2009, č. OŽP-A/2009/26668-5 zo dňa 16.06.2009 a č. OŽP-A/2009/37393-2 zo dňa 19.08.2009 na vykonávanie živnosti: Kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živností (veľkoobchod), Činnosť podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov, Sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu, Sprostredkovateľská činnosť v oblasti služieb, Pohostinská činnosť a výroba hotových jedál pre výdajne preto, že žalobca opakovane porušil zákaz nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b ) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, čím naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce, čím sa v zmysle § 3 ods. 3 zákona o nelegálnej práci dopustil osobitne závažného porušenia zákona. 46. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 47. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. 48. Z uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo hodnotových vlastností do všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Práve tu je ťažisko činnosti orgánov verejnej správy a správneho súdnictva, pretože dikcia zákona nemôže byť interpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravu obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie, postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie. 49. Krajský súd po preskúmaní žalobou napadnutých rozhodnutí so zreteľom na vznesené žalobné námietky žalobcu tieto vyhodnotil ako nedôvodné, ktoré nemajú žiadny vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. 50. Z administratívneho spisu bolo nesporné, že Inšpektorát práce Bratislava rozhodnutím č. 2016/219, 2016/4030 zo dňa 08.03.2016, právoplatným dňa 29.03.2016 a vykonateľným dňa 13.04.2016 uložil žalobcovi pokutu vo výške 5 000,- eur za spáchanie správneho deliktu, keď porušil zákaz nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci, čím naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce a tiež rozhodnutím č. 2016/507, 2016/12533 zo dňa 06.09.2016, právoplatným dňa 18.11.2016 a vykonateľným dňa 05.12.2016, Inšpektorát práce Bratislava uložil žalobcovi pokutu vo výške 11 000,- eur za spáchanie správneho deliktu, keď porušil zákaz nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) Zákona o nelegálnej práci, čím naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce. 51. Žalovaný správny orgán postupoval súladne so zákonom, keď po tom, čo mu Inšpektorát práce Bratislava oznámil podľa zákona o inšpekcii práce, že žalobca opakovane porušil zákaz nelegálneho zamestnávania, s tým, že Inšpektorát práce opakovane uznal žalobcu zodpovedného za spáchanie správneho deliktu podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce, ktorého sa dopustil porušením zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci, začal správne konanie vo veci zrušenia živnostenského oprávnenia. 52. Žalovaný v procese rozhodovania aplikoval príslušné ustanovenia živnostenského zákona č. 455/1991 Zb., ktorý upravuje a definuje podmienky podnikania a kontrolu nad ich dodržiavaním. 53. V prvom rade považuje krajský súd za potrebné zdôrazniť, že v administratívnom konaní, ktoré je predmetom súdneho prieskumu, v danej veci nešlo o správne trestanie. 54. Napriek tejto skutočnosti, žalobca svoje žalobné námietky založil na zásadách a princípoch administratívneho trestania, keď namietal, že miera nebezpečnosti jeho konania opísaného v rozhodnutí, nie je spoločensky nebezpečnou, konanie žalobcu v rozpore s uvedeným zákonom bolo nezavinené, ďalej správne orgány v rámci odôvodnenia svojich rozhodnutí neúplne reflektovali na využitie zásady prezumpcie neviny, a v prípade účinnej novely zákona v čase rozhodovania súdu, v súlade s analógiu legis, by mal podľa názoru žalobcu konajúci súd hodnotiť celú vec s prihliadnutím na zásadu upravenú v ustanovení § 2 ods. 1 a 2 trestného zákona. 55. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí rozhodol v zmysle § 58 ods. 1 písm. c) živnostenského zákona, podľa ktorého žalobcovi zrušil živnostenské oprávnenie na vykonávanie živnosti. Krajský súd uvádza, že zrušenie živnostenského oprávnenia podľa citovaného ustanovenia živnostenského zákona, nie je sankciou za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania tak, ako žalobca tvrdil v žalobe, pretože za tieto správne delikty žalobcovi bola už Inšpektorátom práce Bratislava uložená sankcia - pokuta (5 000,- eur a 11 000,- eur), ale dôsledkom opakovaného porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania, s ktorým zákonodarca spojil zánik živnostenského oprávnenia. 56. V nadväznosti na uvedené správny súd dodáva, že potom argumentácia a tvrdenia žalobcu spojené s aplikáciou zásad správneho trestania na posudzovanú vec sú právne irelevantné. 57. Krajský súd nesúhlasil ani s námietkou žalobcu, že rozhodnutie žalovaného je arbitrárne z dôvodu čiastočnej svojvôli odvolacieho orgánu. Žalobca zastával názor, že ustanovenie § 58 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní nie je možné vykladať absolútne a pristupovať pri jeho uplatnení k zrušeniu všetkých živnostenských oprávnení, ako je to uvedené v rozhodnutí žalovaného ako aj v prvostupňovom rozhodnutí. 58. Žalovaný pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu, ktorý bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného a bol povinný sa zaoberať tým, či boli splnené zákonné podmienky na zrušenie živnostenského oprávnenia. V správnom konaní žalovaný mal preukázané, že zo strany žalobcu ako podnikateľa pri prevádzkovaní živnosti došlo k porušeniu povinnosti určenej zákonom, v zmysle § 3 ods. 3 zákona o nelegálnej práci klasifikované ako osobitne závažné porušenie zákona, a preto pristúpil k rozhodnutiu o zrušení živnostenského oprávnenia. Podľa § 58 ods. 1 živnostenského zákona, živnostenský úrad miestne príslušný podľa sídla právnickej osoby alebo bydliska fyzickej osoby zruší živnostenské oprávnenie, ak podnikateľ pri prevádzkovaní živnosti poruší podmienky alebo povinnosti určené zákonom ako osobitne závažné. 59. Zo znenia citovaného zákonného ustanovenia jednoznačne vyplýva povinnosť žalovaného zrušiť živnostenské oprávnenie ako také, v celom rozsahu, bez možnosti voľby jednotlivých predmetov podnikania. Vzhľadom na takto vymedzený zákonný rámec mal krajský súd za to, že pokiaľ by zákonodarca mal úmysel zrušiť iba niektoré predmety podnikania, ktoré má podnikateľ zapísané v živnostenskom registri, tak by táto možnosť bola explicitne v zákone uvedená tak, ako je napríklad upravená v ustanovení § 58 ods. 2 písm. a) živnostenského zákona: „Živnostenský úrad miestne príslušný podľa sídla právnickej osoby alebo bydliska fyzickej osoby môže z vlastného podnetu alebo iného podnetu živnostenské oprávnenie na jednu živnosť alebo viac živností zrušiť, alebo prevádzkovanie živnosti pozastaviť, prípadne pozastaviť prevádzkovanie živnosti v prevádzkarni, ktorá je v jeho územnej pôsobnosti, ak podnikateľ závažným spôsobom porušuje podmienky ustanovené týmto zákonom alebo inými osobitnými predpismi.“ Potom možno uzavrieť, že v prípade zistenia porušenia povinností definovaných zákonom ako osobitne závažné pri prevádzkovaní živnosti, je v kompetencii žalovaného zrušiť živnostenské oprávnenie celkom, teda pre všetky predmety podnikania, ktoré má podnikateľ zapísané v živnostenskom registri. Súd poznamenáva, že takýto postup žalovaného je len uskutočňovaním štátnej politiky v oblasti kontroly dodržiavania zákonných ustanovení živnostenského zákona v podnikaní. 60. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu o potrebe dôslednejšej aplikácie inštitútu tzv. správnej úvahy zo strany žalovaného v žalobou napadnutom rozhodnutí, krajský súd uvádza, že žalovaný v preskúmavanej veci nebol oprávnený hodnotiť dôkazy, podklady, zistenia, na základe ktorých rozhodoval príslušný inšpektorát práce a ani posudzovať správnosť týchto rozhodnutí. Žalovaný bol povinný vychádzať z právoplatných rozhodnutí Inšpektorátu práce Bratislava, z ktorých nesporne vyplynulo, že žalobca porušil povinnosti definované zákonom ako osobitne závažné. 61. Krajský súd rovnako ako žalovaný zastáva právny názor, že podľa § 58 ods. 1 živnostenského zákona, živnostenský úrad zruší živnostenské oprávnenie ako celok, a to z úradnej povinnosti, z čoho vyplýva, že v rozhodnutí o zrušení živnostenského oprávnenia v takomto prípade nemusí uvádzať správnu úvahu, prečo sa rozhodol zrušiť živnostenské oprávnenie, nakoľko mu zákonodarca v tomto prípade nezveril možnosť rozhodnúť sa, či takéto živnostenské oprávnenie zruší, alebo prípadne ponechá v platnosti. Žalovaný správne v rozhodnutí uviedol, že v danom prípade právna norma vyjadrená v § 58 ods. 1 písm. c) živnostenského zákona je kogentnou právnou normou, ktorá prikazuje živnostenskému úradu, aby podnikateľovi, ak tento pri prevádzkovaní živnosti poruší podmienky alebo povinnosti určené zákonom ako osobitne závažné, zrušil živnostenské oprávnenie. 62. Krajský súd dáva žalobcovi do pozornosti, že správny orgán je v súlade s ust. § 32 správneho poriadku povinný presne a úplne zistiť skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pričom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Z uvedeného vyplýva, že správny orgán nebol povinný v zmysle odvolacích námietok žalobcu ako účastníka správneho konania, vykonať dopyt na príslušný inšpektorát práce a žiadať doplňujúce informácie vo veci výberu jednotlivých živnostenských oprávnení, ktoré majú byť z jeho strany rozhodnutím zrušené, ako sa domnieval žalobca. Okrem toho, v posudzovanej veci tento žalobcom navrhovaný dôkaz, by bol aj vzhľadom na právny názor žalovaného vyjadrený v napadnutom rozhodnutí, neopodstatnený. 63. Žalobca zastával názor, že príslušný inšpektorát práce pri svojom podnete nezohľadnil závažnosť a spôsob porušenia predpisov, následky protiprávneho konania žalobcu a čas trvania následkov, či dobu protiprávnosti. V takomto prípade mala byť podľa žalobcu zo strany žalovaného aplikovaná zásada, že pokuta má byť nielen represívna, ale musí mať aj preventívny účel. V súvislosti s touto námietkou správny súd odkazuje na právny názor prezentovaný v bode č. 55 tohto rozhodnutia a keďže zo strany žalovaného správneho orgánu nešlo o administratívne trestanie, ani teda o ukladanie pokuty, túto námietku žalobcu rovnako ako námietky uvádzané v bode č. 54 vyhodnotil ako nedôvodnú. Potrebné je ešte uviesť, že tieto námietky žalobca mal a mohol uplatniť v administratívnych konaniach vedených voči žalobcovi Inšpektorátom práce Bratislava. 64. Žalobca nepovažoval svoje konanie uvedené v odôvodnení rozhodnutia žalovaného za osobitne závažné. Krajský súd konštatoval, že tejto námietke žalobcu nemožno prisvedčiť, pretože vychádzajúc zo znenia zákonného ustanovenia § 3 ods. 3 zákona o nelegálnej práci, podľa ktorého „opakované porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania sa považuje za osobitne závažné porušenie tohto zákona na účely zrušenia živnostenského oprávnenia“ a to v spojení s právoplatnými a vykonateľnými rozhodnutiami Inšpektorátu práce Bratislava, ktorými bol žalobca opakovane uznaný zodpovedným za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci. 65. Krajský súd pri preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu nezistil, že by sa príslušné správne orgány pri svojom rozhodovaní odchýlili od relevantných zákonných ustanovení citovaných v rozhodnutí. Podľa názoru krajského súdu žalovaný svoje rozhodnutie založil na riadne zistenom skutkovom stave, vec po právnej stránke správne vyhodnotil, aplikoval príslušné zákonné ustanovenia, rozhodnutie dostatočne odôvodnil a bol dostatočne popísaný spôsob vysporiadania sa s jednotlivými námietkami žalobcu. 66. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru o zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, a preto žalobu s poukazom na § 190 SSP zamietol. 67. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 68. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.