Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/187/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201354 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017201354.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, IČO: 31303862, so sídlom v Tulčíku 310, zastúpeného advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Námestie Ľ. Štúra 1, za účasti ďalšieho účastníka konania: Poľovnícke združenie Podkonice - Vysoká, so sídlom v Podkoniciach 200, 976 41 Podkonice, zastúpeného spoločnosťou Ak Pekár, s.r.o., AK so sídlom Kukučínova č. 24, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 5506/2017-9.2 (17/2017 - rozkl.) zo dňa 07.06.2017 a prvostupňového rozhodnutia Ministerstva životného prostredia SR spis. zn. 2943/2017-6.3 zo dňa 30.03.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky spis. zn. 5506/2017-9.2 (17/2017 -rozkl.) zo dňa 07.06.2017 ako aj prvostupňové rozhodnutie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, odboru štátnej správy ochrany prírody spis. zn. 2943/2017-6.3 zo dňa 30.03.2017 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobca má voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. Ďalšiemu účastníkovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. administratívne rozhodnutie 1. Žalovaný rozhodnutím spis. zn. 5506/2017-9.2 (17/2017 -rozkl.) zo dňa 07.06.2017 podľa § 61 ods. 2 a 3 v spojení s § 59 ods. 1 a 2 Správneho poriadku zamietol rozklad Lesoochranárskeho zoskupenia VLK, 082 13 Tulčík 310 (žalobca) a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, odboru štátnej správy ochrany prírody č. 2943/2017-6.3 zo dňa 30.03.2017, ktorým ako príslušný orgán štátnej správy podľa § 40 ods. 2 a ods. 3 písm. b) a c) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a § 46 Správneho poriadku povolil Poľovníckemu združeniu Podkonice - Vysoká, 976 41 Podkonice 200, IČO: 37 825 755 výnimku zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. b) a e) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, t.j. povolilo mu usmrtiť - odstreliť - jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Vysoká Podkonice, držať ho a prepravovať. 2. Predmetné rozhodnutie bolo odôvodnené predovšetkým tým, že v rámci správnych konaní o povoľovaní výnimiek z podmienok ochrany medveďov hnedých ministerstvo podané žiadosti užívateľov poľovných revírov každoročne posudzuje z podkladov, ktoré mu pripravuje ŠOP SR na základe zisťovania vývoja populácie medveďa hnedého na celom území Slovenska i v jeho jednotlivých geomorfologických celkoch, vyhodnocovania evidovaných škôd spôsobených týmto živočíchom na hospodárskych zvieratách, ale aj možného ohrozenia obyvateľov. Jednotlivé správy chránených oblastí, ktoré sú súčasťami ŠOP SR, pritom hodnotia každú jednotlivú žiadosť s prihliadnutím na konkrétne podmienky výskytu medveďa hnedého na lokalitách špecifikovaných v žiadosti a s prihliadnutím na opodstatnenosť povolenia výnimky na odstrel medveďa hnedého pri súčasnom splnení podmienok ustanovených v § 40 ods. 3 zákona o ochrane prírody. Výskyt aj väčšieho počtu jedincov medveďa v poľovnom revíri nie je odôvodneným prípadom pre povolenie výnimky na odstrel medveďov hnedých, pokiaľ nie sú splnené podmienky vyššie citovaného ustanovenia zákona o ochrane prírody. Pri svojej rozhodovacej činnosti ministerstvo vychádza okrem týchto stanovísk ŠOP SR aj z dôkazov a vyjadrení predložených účastníkmi konania a z ďalších skutočností, ktoré sú mu známe z úradnej činnosti a každý prípad hodnotí osobitne vzhľadom na konkrétny obsah administratívneho spisu v uvedenej veci. So skutkovými závermi vyplývajúcimi z týchto podkladov následne správny orgán oboznamuje účastníkov konania ako s podkladmi rozhodnutia. Ministerstvo podľa názoru osobitnej komisie v danom prípade dostatočne zistilo skutkový stav veci na základe podkladov predložených ŠOP SR a Správou NAPANT, ktoré obsahovali údaje o vysokej úrovni škôd spôsobovaných v danej lokalite medveďmi na poľnohospodárskych plodinách, o sezónnej koncentrácií medveďov do agrocenóz v ochrannom pásme NAPANT-u a z toho vyplývajúcemu ohrozovaniu obyvateľov Obce Podkonice a Obce Slovenská Ľupča. 3. Správa NAPANT v podkladoch zaslaných ministerstvu v rámci predmetného konania konštatovala, že k sezónnej koncentrácií medveďov do agrocenóz dochádza každoročne v mesiacoch júl-september, pričom osádzané veľké plochy kukurice a obilnín sú pre medvede mimoriadnym zdrojom potravy. V oblasti poľovného revíru boli v rokoch 2014 a 2016 komisionálne prešetrované škody spôsobené medveďom na kukurici, v roku 2015 zasa došlo k spôsobeniu škody na hospodárskom zvierati. Uvedená skutočnosť za daných okolností nasvedčovala záveru, že v danom území pretrváva riziko ohrozenia zdravia a bezpečnosti ľudí a vzniku závažných škôd na poľnohospodárskych plodinách a hospodárskych zvieratách. ŠOP SR a Správa NAPANT v rámci predložených odborných stanovísk jednoznačne odporučili povoliť požadovanú výnimku a konštatovali, že na jej povolenie sú splnené požadované podmienky v zmysle zákona o ochrane prírody. Ministerstvo malo teda v predmetnej veci preukázané, že na povolenie požadovanej výnimky boli splnené podmienky v zmysle § 40 ods. 3 písm. b) a c) zákona o ochrane prírody a povolenie výnimky na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého z dôvodu uvedeného v § 40 ods. 3 písm. b) a c) zákona o ochrane prírody na strane 3 a 4 napadnutého rozhodnutia podrobne a náležitým spôsobom zdôvodnilo. Osobitná komisia sa s týmito závermi ministerstva stotožnila. Správa NAPANT pritom vo svojom stanovisku odporučila, aby bol zásah do populácie medveďa hnedého vykonaný cielene v problémových lokalitách v presne stanovenom navrhovanom období (od doby dozrievania kukurice až do doby jej zberu), pričom ako podmienku odstrelu medveďa určila, že usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého je možné zrealizovať postriežkou alebo posliedkou v navrhnutých lokalitách lovu, a to v blízkosti porastov kukurice alebo obilnín, v prípade prenikania jedincov medveďa hnedého do týchto agrocenóz, pričom sa neuskutoční vnadenie medveďa na potravu. Týmto postupom sa v danom prípade zabezpečilo, že pri realizácii povolenej výnimky žiadateľom nedôjde v danej lokalite k ďalšiemu ohrozeniu obyvateľstva zo strany medveďov hnedých z dôvodu vnadenia medveďov na potravu a súčasne sa zabezpečí adresnosť odstrelu problematického jedinca medveďa hnedého, ktorý vykazuje známky straty plachosti pred ľuďmi. 4. V súvislosti s návrhom LZ VLK na likvidáciu všetkých krmovísk a vnadísk na území poľovného revíru Vysoká Podkonice osobitná komisia zastávala v uvedenej veci nasledujúci právny názor: Ako vyplýva z predložených podkladov rozhodnutia, problematické jedince medveďa hnedého nie sú v tomto prípade lákané do blízkosti ľudských sídel vnadiskami a krmoviskami zriaďovanými pre zver, ale do blízkosti ľudských sídel prenikajú za účelom získania potravy z poľnohospodárskych kultúr (kukurica) pestovaných na území predmetného poľovného revíru. Hlavne v čase dozrievania poľnohospodárskych plodín nastáva v uvedenej lokalite pomerne veľká migrácia medveďov do polí a tieto sa následne zdržujú v poliach, pričom dochádza k riziku stretov medveďov s obyvateľmi Obce Podkonice a Obce Slovenská Ľupča. Zlikvidovanie týchto antropických zdrojov potravy v danom prípade nie je reálne, rovnako ako ani oplotenie takýchto rozsiahlych plôch pestovania poľnohospodárskych kultúr elektrickými oplôtkami. Aj na základe uvedeného považovala osobitná komisia povolenie výnimky z podmienok ochrany medveďa hnedého v zmysle § 40 ods. 3 písm. b) a c) zákona o ochrane prírody v súvislosti s § 35 zákona o ochrane prírody za postup, ktorý bol plne v súlade so zákonom o ochrane prírody. V nadväznosti na vyššie uvedené osobitná komisia považovala za neopodstatnenú citáciu LZ VLK zo stanoviska Správy Tatranského národného parku č. TANAP 1062/2015 zo dňa 21.07.2015 vydaného v skutkovo obdobnej veci, podľa ktorého: „Všetky vnadiská, na ktorých sa koncentrujú medvede, bez ohľadu na vegetačné obdobie predstavujú významný medzičlánok smerujúci k postupnej synantropizácii hlavne mladších a dospievajúcich medveďov. Táto skutočnosť následne niekoľkonásobne zvyšuje riziko nebezpečného stretu s človekom.“ Podané žiadosti užívateľov poľovných revírov ministerstvo každoročne posudzuje z podkladov pripravených ŠOP SR na základe zisťovania vývoja populácie medveďa hnedého na celom území Slovenska, vyhodnocovania evidovaných škôd spôsobených týmto živočíchom na hospodárskych zvieratách, ale aj možného ohrozenia obyvateľov, pričom v každom jednom prípade sa posudzujú konkrétne podmienky súvisiace s výskytom medveďov v danej lokalite a oprávnenosť povolenia požadovanej výnimky v zmysle § 40 ods. 2 a 3 zákona o ochrane prírody. Vzhľadom na skutočnosť, že pri zhromažďovaní podkladov rozhodnutia sa ministerstvo zaoberá údajmi zistenými o konkrétnej lokalite a podmienkach výskytu medveďov v tejto lokalite, v danej súvislosti nie je relevantný citát zo stanoviska ŠOP SR týkajúci sa inej lokality, nakoľko podmienky na oboch lokalitách, výskyt škôd spôsobených medveďmi a ohrozenie obyvateľov medveďmi nie sú na oboch lokalitách totožné. Tento citát preto nie je možné vztiahnuť ani na podmienky v poľovnom revíri Vysoká Podkonice, ktorého sa týkala predložená žiadosť žiadateľa. 5. Z uvedeného dôvodu osobitná komisia ako neopodstatnené vyhodnotila aj námietky LZ VLK týkajúce sa nedoplnenia zoznamu preventívnych opatrení a zoznamu krmovísk do podkladov napadnutého rozhodnutia. ŠOP SR oprávnenosť povolenia výnimky na usmrtenie jedinca medveďa hnedého v danej lokalite vyhodnocovala vzhľadom na znalosť aktuálnej situácie na území predmetného poľovného revíru a znalosť etológie medveďa hnedého za daných podmienok. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žiadosť žiadateľa vyhodnotila ako oprávnenú, pričom jej závery ministerstvo následne riadne odôvodnilo v napadnutom prvostupňovom rozhodnutí. Zhromaždenie výpočtu všetkých uskutočnených preventívnych opatrení uskutočnených v danej lokalite s cieľom prevencie škôd spôsobovaných medveďmi do uceleného zoznamu a vyhodnotenie ich účinnosti je dlhodobou koncepčnou činnosťou, ktorá presahuje rámec jednotlivého správneho konania. Nezaradenie takéhoto typu zoznamu do podkladov, na základe ktorých bolo vydané predmetné napadnuté rozhodnutie, preto osobitná komisia nepovažovala za pochybenie, ktoré by si vyžiadalo zrušenie alebo zmenu napadnutého rozhodnutia. Rovnako tak požiadavku LZ VLK o zaradenie zoznamu krmovísk a vnadísk do podkladov rozhodnutia osobitná komisia vyhodnotila ako nedôvodnú vzhľadom na skutočnosť, že dôvodom na povolenie požadovanej výnimky bola migrácia medveďov za potravou v jesenných mesiacoch, keď si medvede vytvárajú zásobu tuku potrebnú na hibernáciu v zimných mesiacoch a nie výskyt medveďov na vnadiskách v predmetnom poľovnom revíri, a to naviac za stavu, keď ministerstvo povolilo žiadateľovi lov len bez vnadenia, za podmienky, že k nemu dôjde len v období a v oblastiach prenikania medveďov do sezónnych agrocenóz. 6. Osobitná komisia sa nestotožnila s názorom LZ VLK, že usmrcovanie jedincov medveďa hnedého v spojitosti s ničením ich prirodzeného biotopu môže viesť k ohrozeniu životaschopnosti zdravej populácie medveďa, nakoľko správnemu orgánu nie sú známe základné dáta o populácii medveďa na Slovensku. Uvedenými údajmi o populácii medveďa hnedého na Slovensku sa podrobne zaoberal materiál „Program starostlivosti o medveďa hnedého (ursus arctos) na Slovensku“ z novembra 2016, ktorý vypracovala ŠOP SR aj za účasti zástupcov LZ VLK ako spoluautorov. Ako je uvedené na str. 13 tohto materiálu, podľa výsledku najnovších genetických výskumov, ktorý je možné považovať za najpresnejší odhad veľkosti medvedej populácie na Slovensku, sa na území Slovenska vyskytuje počet 1020 - 1490 jedincov medveďov hnedých, pričom sa predpokladá, že počet medveďov bude ďalej stúpať. Z celkového odhadovaného počtu 8100 medveďov, ktoré materiál „Status and management of the brown bear in Europe“ (Andreas Zedrosser, World Wide Fund for Nature - Austria) uvádza ako počet medveďov obývajúcich Karpaty na území Slovenska, Poľska, Rumunska a Ukrajiny, tak Slovensko obýva približne šestina celej karpatskej medvedej populácie, a to pri najmenšom územnom rozsahu Slovenska zo všetkých uvedených štátov (Karpatský oblúk na Slovensko zasahuje len 17,2% svojej celkovej výmery). Z vyššie uvedeného je zrejmé, že počet medvedej populácie na Slovensku je v súčasnosti životaschopný a že povolenie odôvodnenej výnimky z podmienok ochrany uvedeného chráneného druhu živočícha nespôsobuje pokles medvedej populácie. 7. Záverom žalovaný dodal, že ust. § 3 ods. 3-5 zákona o ochrane prírody sa vzťahujú na prípady, keď sa ľudskou činnosťou závažne zasiahne do územného systému ekologickej stability alebo do ekosystému, a to predovšetkým pri manipulácii s pôdnym fondom, s poľnohospodárskymi pozemkami, pri výkone banskej činnosti, pri zásahoch do krajiny a pod. Povolením výnimky na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého nedôjde k takémuto zásahu do územného systému ekologickej stability a ako bolo odôvodnené vyššie, nebude tým vážne ovplyvnený ani ekosystém vyskytujúci sa na území poľovného revíru Vysoká Podkonice. Podľa názoru osobitnej komisie sa uvedené ustanovenia zákona o ochrane prírody netýkajú prípadov povoľovania výnimiek v zmysle § 40 ods. 2 a ods. 3 zákona o ochrane prírody. Tvrdenie ZDS, že zdôvodnenie žiadosti je čisto účelové a v skutočnosti nejde o ochranu zdravia a majetku, ale o usporiadanie poľovačky na chránený druh, považuje osobitná komisia za subjektívne tvrdenie, ktoré nebolo zo strany ZDS podložené ďalšími dôkazmi dosvedčujúcimi uvedenú skutočnosť. Taktiež tvrdenie ZDS, že žiadateľ zrealizoval viaceré činnosti, ktoré riziko konfliktných situácií s medveďmi zvyšujú, a to v rozpore s predchádzajúcimi povoleniami, pričom na túto skutočnosť upozorňovala SOP SR a uvedené skutočnosti prvostupňový správny orgán ignoroval, považovala osobitná komisia za nepodložené, nakoľko toto tvrdenie nevyplýva zo stanoviska ŠOP SR a Správy NAPANT, ktoré je súčasťou predloženého spisového materiálu k uvedenej veci. Požiadavku ZDS, aby bolo ZDS oboznámené s podkladmi odvolacieho konania pre účely vyjadrenia sa podľa § 33 ods. 2 a § 56 Správneho poriadku v samotnom konaní o odvolaní, nemohol odvolací orgán splniť, a to z dôvodu, že v rámci druhostupňového správneho konania nedopĺňal spisový materiál k uvedenej veci o nové dokumenty, ktoré by neboli súčasťou prvostupňového konania. Požiadavku ZDS, aby v rozhodnutí o rozklade boli citované všetky jeho námietky podľa § 47 ods. 3 posledná veta Správneho poriadku a aby odvolací orgán uviedol, ako sa s nimi vysporiadal a ako ich v rozhodnutí zohľadnil, vyhodnotila osobitná komisia ako bezpredmetnú, nakoľko druhostupňovému správnemu orgánu táto povinnosť vyplýva automaticky z § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Ministerstvo výnimku spočívajúcu v odstrele jedného jedinca medveďa hnedého povolilo na základe skutočnosti, že v správnom konaní bolo jednoznačne preukázané splnenie podmienok na povolenie výnimky podľa § 40 ods. 3 písm. b) a c) zákona o ochrane prírody. Napadnuté rozhodnutie pritom jasne a zrozumiteľne zdôvodnilo všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania a v zmysle platnej právnej úpravy stanovilo podmienky výkonu povolenej výnimky. II. žaloba a námietky 8. Žalobca v žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ani prvostupňového správneho orgánu, nie sú v súlade s ust. § 40 ods. 2, ods. 3 ZOPK, a zároveň ani v súlade s ust. § 3 ods. 5, § 32 ods. 1 a § 45 Správneho poriadku. Žalobca už v rozklade namietal, že v konaní nebolo zistené, či realizácia rozhodnutia o udelení výnimky, ktoré umožňuje usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého, povedie k naplneniu cieľa, pre ktorý sa výnimka udeľuje. Žalobca v priebehu konania uvádzal, že nezistenie početnosti a lokalizácie existujúcich vnadísk v predmetnom poľovnom revíri, je zásadným nedostatkom zisťovania skutočného stavu vecí, keďže existencia vnadísk zásadne ovplyvňuje synantropizáciu medveďa hnedého a jeho závislosť na antropických zdrojoch potravy. Keďže žalobca poukázal na konkrétne stanovisko odbornej organizácie ochrany prírody, vyhodnocujúce efekt vnadenia na migráciu medveďov ako veľmi významný, žalovaný sa vo svojom rozhodnutí zaoberal aj touto námietkou, pričom sa s ňou vyrovnal tak, že uvedené stanovisko ŠOP SR sa týkalo inej lokality, pričom výskyt škôd spôsobený medveďmi a ohrozenie obyvateľov medveďmi, nie sú na oboch lokalitách totožné. Vo svojom rozklade poukázal na stanovisko Správy TANAPu sp. zn. TANAP 1062/2015 zo dňa 21. 7. 2015, v ktorom táto odborná organizácia ochrany prírody uviedla: „Správa TANAPu disponuje množstvom preukázateľných faktov o tom, že takéto vnadiská zriadené, napríklad vo vegetačnom období majú presne opačný efekt ako uvádza žiadateľ. Nielen priamo na nich, ale aj v ich bezprostrednom okolí, približne do 3 až 5 kilometrov spôsobujú veľmi nevhodnú a zároveň nebezpečnú koncentráciu medveďov do blízkosti ľudských obydlí, a ostatných zariadení turistického ruchu. Všetky vnadiská, na ktorých sa koncentrujú medvede, bez ohľadu na vegetačné obdobie, predstavujú významný medzičlánok smerujúci k postupnej synantropizácii, hlavne mladších a dospievajúcich medveďov. Táto skutočnosť následne niekoľkonásobne zvyšuje riziku nebezpečného stretu s človekom.“ 9. Medzi podkladmi rozhodnutia, ktoré mal žalovaný, ale aj prvostupňový správny orgán k dispozícii, bolo podanie žalobcu, z ktorého vyplynulo, že ŠOP SR ako odborná organizácia ochrany prírody (§ 65a ZOPK), ktorá zabezpečuje úlohy na úseku ochrany prírody, vrátane odborných stanovísk pre rozhodovaciu a inú činnosť orgánov ochrany prírody, považuje všetky hľadiská, na ktorých sa koncentrujú medvede za významný medzičlánok, smerujúci postupnej synantropizácii, hlavne mladších a dospievajúcich medveďov. Ak žalovaný odobril postup prvostupňového správneho orgánu, ktorý nepovažoval za potrebné pre zistenie skutočného stavu obstarať si podklady, z ktorých by vyplynulo, aká je početnosť a lokalizácia vnadísk a krmovísk v predmetnom poľovnom revíri konštantovaním, že citované stanovisko ŠOP SR sa vzťahovalo k inej lokalite, celkom zjavne sa nezákonne (keďže Správny poriadok ukladá správnym orgánom v ustanovení § 32 ods. 1 zistiť presne, a úplne skutočný stav veci a obstarať si na to potrebné podklady), vyhol sa svojej povinnosti rozhodnúť na základe spoľahlivo zisteného skutočného stavu vecí. Tento nedostatok v zisťovaní skutočného stavu vecí, je o to závažnejší, že žalovanému bolo známe z podkladov rozhodnutia, že od roku 2000 do roku 2015 bolo v predmetnom podobnom revíri ulovených 9 medveďov. Uvedená skutočnosť nespochybiteľne vypovedala o tom, že udeľovanie výnimiek z tých istých medveďov opakovane neviedlo k naplneniu účelu výnimky. Zistenie početností a lokalizácie vnadísk, či krmovísk v predmetnom poľovnom revíri, by rovnako správne orgány oboch stupňov boli povinné vyhodnotiť z hľadiska existencie možností preventívnych opatrení vo vzťahu k vznikajúcim škodám. Potreba vykonať toto dokazovanie nepriamo vyplýva aj z ďalšieho podkladu rozhodnutia, a to stanoviska ŠOP SR, v ktorom je zdôraznené, že výnimka má byť realizovaná „zásadne bez použitia vnadenia alebo prikrmovania“. V predmetnej veci nebola naplnená, ani podmienka neexistencie inej ekonomicky a technicky realizovateľnej alternatívy na ochranu pred synantropnými medveďmi a od 01.07.2016 je súčasťou povinností držiteľov komunálneho odpadu podľa zákona č. 79/2015 Z. z., v znení platnom od 1. 7. 2016 povinnosť na určených územiach zabezpečiť odpad pred prístupom medveďa hnedého. Podľa vyhlášky č. 371/2015 Z. z. jej prílohy 19, je územím, v ktorých je držiteľ odpadu povinný zabezpečiť odpad pred prístupom medveďa hnedého, aj celé územie obce Podkonice. Predmetná právna úprava jednoznačne identifikuje nakladanie s odpadom tak, aby bol zabezpečený pred prístupom medveďa hnedého ako účinný prostriedok ochrany pred prenikaním medveďa hnedého do blízkosti sídel a rekreačným objektom. 10. Navyše vrátiac sa k námietkam o potenciále vnadiska prispieť k prenikaniu medveďov do blízkosti sídel, bolo potrebné podľa žalobcu konštatovať, že pokiaľ právne úprava výslovne identifikuje územie obce Podkonice ako také, kde zabezpečenie odpadu, ako ľahko dostupnej potravy pre medvede, je prostriedkom na ochranu proti synantropizácii, potom nemožno poprieť, že existencia vnadísk ako zdroja ľahko dostúpenej potravy pre medvede, tento potenciál nesporne má. Nemožno na jednej strane považovať za natoľko nesporný vplyv ľahko dostupnej potravy na prenikanie medveďov k sídlam, že je právnym predpisom uložená povinnosť (ktorej nedodržanie je aj sankcionované) takúto dostupnú potravu medveďom vo forme nezabezpečeného odpadu neponúkať, a na druhej strane v rámci konania o udelenie výnimky ignorovať práve takúto nezabezpečenú potravu ako jeden z dôvodov synantropizácie medveďa, a rovnako ignorovať preventívny potenciál odstránenia tohto dôvodu prenikania medveďov do osídlených oblastí či oblastí, v ktorých sa pestujú poľnohospodárske plodiny. Žalobca vyčítal rozhodnutiu žalovaného, aj prvostupňového správneho orgánu aj tú skutočnosť, že výnimka bola udelená aj z dôvodu uvedeného v ustanovení § 40 ods. 3 písm. c), a to napriek tomu, že zo stanoviska ŠOP SR - Správy NAPANTu zo dňa 22. 2. 2017, z jeho časti B bod 3 vyplýva: „Nebezpečné strety v roku 2014 - 2016 neboli zaznamenané (overené OÚBB). “ Nie je teda zrejmé, aké konkrétne skutočnosti viedli žalovaného, aj prvostupňový správny orgán k udeleniu výnimky podľa ustanovenia § 40 ods. 3 písm. c) ZOPK, keďže z administratívneho spisu tieto skutočnosti nevyplývajú. 11. Napadnuté rozhodnutia neobsahujú ani len údaj o tom, aký je konkrétny stav medvedej populácie v dotknutom poľovnom revíri a pochopiteľne ani to, aká je jeho štruktúra. Žalovaný odmietol námietku žalobcu o neexistencii presných informácií o stave medvedej populácie, ktorú žalobca podporil odkazom na projekt ŠOP SR „Výskum a monitoring populácií veľkých šeliem a mačky divej na Slovensku“ tým, že ide o neaktuálne informácie, a tým, že ŠOP SR ako odborná organizácia neustále dopĺňa svoje poznatky o početnosti a stave medvedej populácie a to do centrálnej databázy, z ktorej čerpá v prípade potreby. Takýto postup pri obstarávaní podkladov rozhodnutia nemožno považovať za súladný s ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku. V priebehu konania pred správnymi orgánmi okrem paušálneho konštatovania, že populácia nie je v predmetnom poľovnom revíri ohrozená, neboli obstarané a účastníkom v súlad es ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku sprístupnené podklady, ktoré by obsahovali údaje o stave medvedej populácie na úrovni Slovenska, ale ani v predmetnom poľovnom revíri. Keďže priaznivý stav populácie je východiskom, ktoré nemožno obísť pred tým, než je možné skúmať dôvodnosť výnimky, nie je možné skutočnosť takú významnú pre zákonnosť udeľovanej výnimky, akou je stav a početnosť medvedej populácie nesprístupniť účastníkom konania obsiahnutú v konkrétnom podklade rozhodnutia. V tejto súvislosti je potrebné tiež poukázať na to, že nie ŠOP SR, ale správne orgány posudzujú opodstatnenosť výnimky, a to na základe posúdenia všetkých podkladov rozhodnutia, vrátane tých, ktoré obstarali od odbornej organizácie ochrany prírody. Odborná organizácia ochrany prírody vzhľadom na svoje poslanie môže správnym orgánom poskytnúť podklady, ktoré však tieto vyhodnotia a na závery vyplývajúce z nich aplikujú ustanovenia právnych predpisov. 12. Ak správne orgány pri svojom rozhodnutí vychádzajú z poznatkov ŠOP SR, ktoré nie sú uvedené v konkrétnej podobe, umožňujúcej zo strany účastníkov konania oboznámiť sa s nimi, odnímu tým, tak ako sa to stalo v konkrétnom prípade, účastníkovi konania možnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia i spôsobu jeho zistenia. Žalobca teda trvá na svojej námietke, že napadnuté rozhodnutia neobsahuje žiadne vyhodnotenie vplyvu udeľovaných výnimiek na stav medvedej populácie a rovnako neobsahuje žiadne vyhodnotenie účinku udelených výnimiek, či už v predmetnom poľovnom revíri, alebo zovšeobecnené. Ak z ust. § 40 ods. 3 ZOPK vyplývajú dôvody, pre ktoré možno výnimku povoliť, v čase vydania takéhoto rozhodnutia, musí existovať opodstatnené presvedčenie správneho orgánu o tom, že cieľ, pre ktorý výnimku udelí môže byť naplnený. Povedané inak, ak je výnimka udelená z dôvodu uvedeného v ust. § 40 ods. 3 písm. b) ZOPK, z podkladov rozhodnutia musí vyplývať dôvodnosť presvedčenia, že výnimka z ochrany medveďa hnedého, jeho usmrtenie, môže predísť závažným škodám. Rovnako pri udelení výnimky podľa § 40 ods. 3 písm. c) ZOPK, musí z podkladov rozhodnutia vplývať opodstatnenosť záveru, že udelením výnimky sa bezpečnosť ľudí zvýši. Zo žiadneho zo správnych rozhodnutí nevyplýva nič, čo by umožnilo urobiť záver o tom, že po udelení a realizácii udelenej výnimky sa stav v ochrane záujmov uvedených v ust. § 40 ods. 3 písm. b) a c) ZOPK zlepší. 13. Žalovaný nijakým spôsobom nezdôvodnil, prečo kritéria, ktoré žalobca žiadal uplatniť v administratívnom konaní (a ktoré z Inštrukcie vyplývajú, teda nie sú neopodstatnenou konštrukciou žalobcu nemajúcou zakotvenie v na vec sa vzťahujúcich predpisoch slovenského aj komunitárneho práva), by nemali byť aplikované a aplikovateľné v konkrétnom konaní. Žalobca poukázal na to, že kritériami uvedenými v Inštrukcii na povoľovanie výnimiek z ochrany druhou európskeho významu, sú: Poľovanie, alebo povoľovanie usmrtiť jedincov je súčasťou komplexného plánu pre manažment celej populácie a jej biotopu. Takýto plán musí byť vypracovaný (napísaný) vhodnou organizáciou zabezpečujúcou manažment po primeraných konzultáciách so skupinami, ktoré zastupujú záujmy populácie a zároveň skupinami, ktoré berú do úvahy záujem na ochrane voľne žijúcich zvierat. Tieto skupiny majú byť tak súčasťou systému správnych orgánov, ako aj majú zahŕňať mimovládne organizácie. Takýto plán má byť akceptovaný väčšinou zainteresovaných skupín a väčšinou miestneho obyvateľstva. Takýto plán manažovania populácie musí byť v plnom rozsahu kompatibilný s vnútroštátnym aj medzinárodným právom a záväzkami. V predmetnom pláne populácia veľkej šelmy musí byť dokumentovaná ako životaschopná a/alebo schopná odolať predpokladanému rozsahu poľovania, alebo udeľovania povolení na usmrtenie jej jedincov, bez ohrozenia jej priaznivého stavu. Sociálna štruktúra druhu, ako aj to, ako bude na ňu vplývať odoberanie jednotlivcov musí byť braná do úvahy. Stanovenie limitu pre minimálnu veľkosť populácie musí byť súčasťou plánu. Musí byť zabezpečený adekvátny monitorovací systém, ktorý zabezpečí, že populácia je udržiavaná nad jej minimálnou početnosťou. Dôležité biologické údaje musia byť sústreďované zo všetkých ulovených jedincov pre účely monitorovania a manažmentu. Tieto výsledky udeľovania výnimiek a poľovania musia byť spracované ročne a porovnávané s cieľmi zakotvenými v pláne manažovania, Metódy, ktoré sú na usmrtenie jedincov použité, nesmú byť v rozpore s medzinárodnými, alebo vnútroštátnymi pravidlami a spôsob zabíjania musí byť voči jedincom ohľaduplný. Všetky úmrtia zapríčinené ľuďmi musia byť vzaté do úvahy pri stanovení kvóty, v rámci ktorej sa udeľujú výnimky. Opatrenia na predchádzanie, alebo zmiernenie následkov, ohrozenia veľkými šelmami musia byť vyhodnotené a praktizované všade, kde je to možné a uprednostňované pred možnosťou poľovania a udeľovania výnimiek na usmrtenie jedincov veľkých šeliem. Uvedeným podmienkam má zodpovedať aj konkrétne rozhodnutie vydané v správnom konaní. 14. Udelená výnimka nie je spôsobilá zabezpečiť cieľ sledovaný právnym predpisom a neexistuje ani právny predpoklad, žeby k naplneniu tohto mohla viesť. Žalovaný v rozhodnutí napadnutom touto správnou žalobou výslovne konštatoval, že medvede prenikajú do ľudskosti ľudských sídel z dôvodu získavania potravy z poľnohospodárskych kultúr pestovaných na území predmetného poľovného revíru, pričom poukázal na migráciu medveďov do polí, a následné zdržiavanie sa medveďov v poliach, pričom zlikvidovanie týchto antropických zdrojov potravy, ako ani oplotenie takýchto rozsiahlych plôch pestovania poľnohospodárskych kultúr elektrickými oplôtkami nie je reálne. Z vyššie citovaných ustanovení ZOPK, aj Smernice o biotopoch vyplýva, že výnimku možno udeliť pri predchádzaní závažným škodám na úrode (ZOPK, resp. na zabránenie vážneho poškodenia najmä úrody). Aj keď citované ustanovenia komunitárneho a slovenského práva používajú na vyjadrenie tohto účelu odlišné pojmy, nie je možné interpretovať dôvod na udelenie výnimky podľa ust. § 40 ods. 3 písm. b) ZOPK, inak ako je tento dôvod vyjadrený v ustanovení článku 16 ods. 1 písm. b) Smernice o biotopoch, teda že výnimka môže byť udelená, ak je preukázané, že jej udelenie a realizácia môže zabrániť vážnemu poškodeniu úrody. Aplikujúc uvedené na napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu, žalobca namietal, že orgány verejnej správy udeliť výnimku z dôvodu uvedeného v ust. § 40 ods. 3 písm. b) ZOPK, bez toho aby posúdili, či udelenie výnimky má schopnosť skutočne zabrániť, či predísť závažným škodám na úrode. Podľa názoru žalobcu, samotná skutočnosť, že ku škodám na úrode dochádza, hoci sú aj tieto škody spôsobené medveďom hnedým, nie je postačujúce pre rozhodnutie o tom, že je potrebné a zároveň možné udeliť výnimku podľa ust. § 40 ods. 3 písm. b) ZOPK. Ak totiž udelenie a realizácia výnimky nemá spôsobilosť prispieť k naplneniu zákonom, či smernicou sledovaného cieľa, potom takúto výnimku nemožno považovať za udelenú v súlade s právom, keďže v skutočnosti nebola udelená na legitímny a v práve zakotvený cieľ. 15. Riadiac sa týmto nesprávnym právnym názorom, orgány verejnej správy ani nevyhodnotili účinnosť doposiaľ udeľovaných výnimiek. Ak by tak urobili, bolo by nesporné, že udeľovanie výnimiek na usmrtenie medveďa hnedého nesplnilo svoj účel, a nepredišlo k vzniku škôd, keďže z tých istých dôvodov žiadateľ 17 rokov žiada, a aj sú mu udeľované výnimky na usmrtenie medveďa hnedého. Za tejto situácie je potom nutné dospieť k záveru, že neskúmanie existencie a účinnosti preventívnych opatrení, v celom ich komplexe je rovnako nesprávnym postupom orgánov verejnej správy, ktoré vychádza z ich nesprávneho právneho názoru o tom, že preventívne opatrenia sú nerealizovateľné, a že nie je potrebné, ani možné v rámci jedného konania očakávať a vyžadovať koncepčné riešenie problému prenikania medveďov za poľnohospodárskymi plodinami je, vzhľadom na skutočností, ktoré vyšli najavo v administratívnom konaní prakticky nesporné, že sledovaný cieľ, teda prevenciu vzniku škôd naplnia len účinné preventívne opatrenia, ktoré zabránia tomuto stavu, teda prenikaniu medveďov za dostupnou potravou. Takémuto prenikaniu nezabráni usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého, aj keď k takémuto usmrcovaniu dochádza takmer každý rok. Európskou iniciatívou pre veľké šelmy bola v júli 2008 pre Európsku komisiu vypracovaná Inštrukcia pre vytváranie plánov pre manažment veľkých šeliem na úrovni populácie, ktorá sa zaoberá aj otázkou povoľovania výnimiek z ochrany veľkých šeliem, vrátane medveďa hnedého. Uvedená inštrukcia považuje udeľovanie výnimiek na usmrcovanie jedincov týchto druhov za akceptovateľné, len za predpokladu splnenia komplexu podmienok. Keďže označená Inštrukcia detailizuje okolnosti udeľovania výnimiek z ochrany druhou európskeho významu, nie je zrejme, aké konkrétne právne úvahy viedli žalovaného, aj prvostupňový správny orgán k záveru, ktorý je základom ich neposúdenia a nevyhodnotenia účinnosti udelených výnimiek vo vzťahu k ich účelu. Keďže ZOPK v častiach relevantných pre rozhodovanú vec, je zároveň transpozíciou komunitárneho práva do Slovenského právneho poriadku. III. Vyjadrenie žalovaného 16. Ministerstvo malo z údajov poskytnutých Štátnou ochranou prírody Slovenskej republiky, ako aj z informácií predložených žiadateľom preukázané, že populácia medveďa hnedého v územiach európskeho významu (SKUEV 0302 Ďumbierske Tatry), v blízkosti ktorých bolo usmrtenie navrhnuté (lokality usmrtenie sa nachádzajú mimo tohto územia európskeho významu), nie je ohrozená a všetko nasvedčuje tomu, že tento chránený druh živočícha v predmetnom území prosperuje a jeho populácia narastá. Rozširovanie areálu medveďa hnedého a postup do oblastí zasiahnutých ľudskou činnosťou, častejšie vyrušovanie medveďom, ako aj jednoznačne preukázané hlásenia o zvýšenom počte medveďov aj v pôvodných miestach výskytu a škodách na majetku spôsobených medveďom hnedým, nesporne nasvedčujú skutočnosti, že v poľovnom revíri Vysoká - Podkonice je zvýšený stav populácie medveďa hnedého. ŠOP SR preverila fakty uvádzané v žiadosti žiadateľa a skonštatovala, že navrhuje povoliť výnimku na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého za účelom eliminácie vzniku škôd na majetku, ako aj predchádzania náhodných nebezpečných stretnutí medveďa hnedého s ľuďmi. Pokiaľ dochádza k synantropizácii veľkých šeliem, ako je medveď hnedý a s tým spojenému ohrozeniu zdravia a bezpečnosti obyvateľov, nemožno v reálnom čase situáciu riešiť inak, ako povolením výnimky na usmrtenie tohto živočícha. Zmierňujúce opatrenia za danej situácie vec neriešia a nepredstavujú skutočnú alternatívu k povoleniu výnimky. Ministerstvo sa v súvislosti s posúdením existencie možných alternatív k povoleniu výnimky zaoberalo možnosťou odchytu medveďov, ich umiestnenia do zoologických záhrad a vypustenia do iných lokalít. Zoologické záhrady v Slovenskej republike ani v Českej republike však nemajú záujem o umiestnenie týchto živočíchov do ich zariadení a nerealizovateľné je tiež premiestňovanie medveďov do iných lokalít z dôvodu, že odchytené synantropné medvede sú navyknuté hľadať potravu pri ľudských obydliach, čím by sa problém preniesol na iné miesto. 17. Ministerstvo odôvodnilo vydanie výnimky z podmienok ochrany chráneného druhu podľa ustanovenia § 40 ods. 3 písm. b) a c) zákona o ochrane prírody z dôvodu predchádzania závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom hospodárstve a v záujme ochrany verejného zdravia a verejnej bezpečnosti ľudí. V zmysle týchto ustanovení zákona o ochrane prírody sa nevyžaduje vznik škody na majetku alebo škodlivého následku na verejnom zdraví alebo na verejnej bezpečnosti ľudí, ale preferuje sa ochrana týchto záujmov pred vznikom škody alebo takéhoto škodlivého následku, pretože keď následok na majetku, zdraví alebo živote vznikne, uvedené ustanovenie stráca na význame. Povolenie výnimky z uvedeného dôvodu má teda predovšetkým preventívny charakter a jej realizáciou sa má predchádzať vzniku škôd na majetku a nebezpečným stretom človeka s medveďom predovšetkým mimo miest jeho prirodzeného výskytu, najmä v intraviláne obcí a v blízkosti ľudských obydlí. Povolený odstrel jedného jedinca medveďa hnedého v lehote od 01.07.2017 do 30.10.2017 postriežkou alebo posliedkou v navrhnutých lokalitách lovu Breziny, Dlhé, Zákluč alebo Bukovina, všetky v k.ú. Podkonice, a to v blízkosti porastov kukurice alebo obilnín, pri prenikaní jedincov medveďa hnedého do týchto agrocenóz nebude mať za následok pokles medvedej populácie. ŠOP SR v podkladoch zaslaných ministerstvu v rámci konania o povolení výnimky (stanovisko ŠOP SR č, ŠOPSR/271-003/2017 zo dňa 23.02.2017) navrhuje povoliť výnimku na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Vysoká - Podkonice. ŠOP SR a Správa Národného parku Nízke Tatry posúdili vplyv povolenia výnimky na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého aj z hľadiska dopadu realizácie tejto výnimky na populáciu medveďa v lokalitách blízkych územiach európskeho významu, kde usmrtenie navrhuje. ŠOP SR ďalej konštatovala, že zhodnotením kumulovaného vplyvu výnimky, nedôjde k významnému vplyvu na populáciu medveďa hnedého v lokalitách, kde bolo navrhnuté usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého. 18. Prvostupňové rozhodnutie bolo teda vydané v záujme predchádzania škôd na majetku a v záujme verejnej bezpečnosti ľudí so snahou predísť vzniku následku na zdraví, živote osôb alebo na ich majetku. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán má povinnosť chrániť práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb, za ktoré možno považovať aj ochranu majetku, zdravia a bezpečnosti obyvateľov. Potreba rozhodnúť o povolení výnimky na odstrel jedného jedinca chráneného druhu živočícha - medveďa hnedého vyvstala práve v súvislosti s naliehavosťou riešenia otázky ochrany a bezpečnosti obyvateľov, ich zdravia a majetku v príslušnej oblasti na území Slovenska. Ministerstvo ako prvostupňový správny orgán v rámci konania vo veci vydania napadnutého rozhodnutia sa opieralo o skutočnosti a dôkazy zistené v priebehu konania od žiadateľa, účastníkov konania a ŠOP SR, ktorá v zmysle § 65a zákona o ochrane prírody ako odborná organizácia ochrany prírody a krajiny s celoslovenskou pôsobnosťou zabezpečuje úlohy na úseku ochrany prírody a krajiny podľa zákona o ochrane prírody a osobitných predpisov vrátane spracúvania odborných stanovísk pre rozhodovaciu a inú činnosť orgánov ochrany prírody. Ministerstvo pri rozhodovaní vychádzalo najmä zo žiadosti žiadateľa zo dňa 08.01.2017 a zo stanoviska ŠOP SR č. ŠQPSR/271-003/2017 zo dňa 23.02.2017 vrátane formulára (stanoviska) príslušného regionálneho útvaru ŠOP SR - Správy Národného parku Nízke Tatry zo dňa 22.02.2017 s opisom množstva škôd spôsobených medveďmi za posledné 3 roky, ktorými sú: V roku 2014 - škody na porastoch kukurice - XXXX EUR (zdokumentované Okresným úradom v Banskej Bystrici) V roku 2015 - poranená a na tieto následky uhynutá jedna ovca, nežiadaná náhrada V roku 2016 - šetrené škody na porastoch kukurice v lokalite Krbotová a Breziny (zdokumentované Okresným úradom v Banskej Bystrici) 19. Zo stanoviska ŠOP SR, Správa Národného parku Nízke Tatry č. ŠOPSR/271-001/2017 zo dňa 22.02.2017 jednoznačne vyplýva záver, že vplyv povolenia výnimky na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého bol skúmaný aj z hľadiska dopadu realizácie tejto výnimky na populáciu medveďa hnedého v územiach európskeho významu (SKUEV 0302 Ďumbierske Tatry), v blízkosti ktorých sa usmrtenie navrhuje (lokality usmrtenia sú mimo území európskeho významu). Po zhodnotení žiadosti ŠOP SR konštatovala, že zhodnotením kumulovaného vplyvu výnimky, nedôjde k významnému vplyvu na populáciu medveďa hnedého v uvedených lokalitách, kde ŠOP SR udelenie výnimky odporúča. Správa Národného parku Nízke Tatry vo formulári odôvodňuje schválenie žiadosti žiadateľa nasledovne: „ Overením protokolov o škodách a nebezpečných stretov Okresným úradom Banská Bystrica, vyhodnotením monitoringu, škodových udalostí vzniknutých za posledné 3 roky je možné žiadosť považovať za odôvodnenú v zmysle § 40 ods. 3 v súvislosti s § 35 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a odporúčame odchyt, resp. usmrtenie 1 jedinca medveďa hnedého, nakoľko vznikli výrazné opakované škody na poľnohospodárskych plodinách väčšieho rozsahu. Pokiaľ bude zásah do populácie vykonaný cielene v problémových lokalitách v presne stanovenom navrhovanom období (od doby dozrievania - zrelosti až do termínu zberu plodín - kukurice na siláž) vylúčením jedného jedinca o hmotnosti 80-100kg zásadne bez použitia vnadenia alebo prikrmovania, nebude mať táto intervencia negatívny dopad na populáciu medveďa hnedého v najbližšom území európskeho významu SKUEV 0302 Ďumbierske Tatry. “ V stanovisku ŠOP SR č. ŠOPSR/271-003/2017 zo dňa 23.02.2017 sa uvádza: „Na základe preverenia žiadosti, súčasného stavu a stanoviska Správy Národného parku Nízke Tatry č. SOPSP/271-001/2017 zo dňa 22.02.2017 navrhujeme povoliť výnimku na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Podkonice. Správa NP Nízke Tatry posúdila vplyv povolenia výnimky na usmrtenie jedinca medveďa hnedého aj z hľadiska dopadu realizácie tejto výnimky na populáciu medveďa hnedého v územiach európskeho významu, v blízkosti ktorých usmrtenie navrhujeme (SKUEV 0302 Ďumbierske Tatry). Po zhodnotení žiadosti môžeme konštatovať, že zhodnotením kumulovaného vplyvu výnimky, nedôjde k významnému vplyvu na populáciu medveďa hnedého v uvedených lokalitách, kde navrhujeme usmrtenie. “ 20. Správa Národného parku Nízke Tatry určila, že usmrtenie medveďa je možné zásadne bez použitia vnadenia alebo prikrmovania, a to na lokalitách: Breziny, Dlhé, Zákluč a Bukovina, všetky v k.ú. Podkonice, pričom zásah do populácie má byť vykonaný cielene v problémových lokalitách v presne stanovenom navrhovanom období. Týmto postupom sa v danom prípade zabezpečilo, že pri realizácii povolenej výnimky žiadateľom nedôjde v danej lokalite k ďalším škodám spôsobených medveďom hnedým a súčasne sa zabezpečí adresnosť odstrelu problematického jedinca medveďa hnedého, ktorý vykazuje známky straty plachosti pred ľuďmi. Na lokalitách prikrmovania, ktoré je mimochodom zakázané mimo obdobia núdze, sa vyskytuje množstvo aj neprirodzenej potravy (čokolády, cukrárenský odpad, tropické ovocie, repa, silážna kukurica a pod.), ktorá vo väčšine prípadov láka aj medvede za účelom získania ľahko dostupnej potravy. Na takéto lokality sa schádzajú medvede zo širokého okolia a čiastočne takýto spôsob obhospodarovania poľovných revírov môže spôsobovať zmenu správania u týchto jedincov. SOP SR je zásadne proti prikrmovaniu takýmto spôsobom a mimo doby núdze. Takéto vnadenie a prikrmovanie mala ŠOP SR (Správa TANAPu) na mysli v stanovisku č. TANAP 1062/2015 zo dňa 21.07.2015, na ktoré sa žalobca odvoláva. V prvostupňovom správnom rozhodnutí je povolený odstrel jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Podkonice - Vysoká bez vnadenia medveďa na potravu. Z uvedeného dôvodu považoval žalovaný túto námietku za bezpredmetnú. Náhodné strety medveďa hnedého s ľuďmi, prípadne jeho prítomnosť mimo priestor jeho prirodzeného výskytu, nie je možné vždy zdokumentovať tak, aby mohol žalovaný poukázať na konkrétneho jedinca medveďa hnedého (stresové situácie pri strete, prípadne škody spôsobené medveďom zistené neskôr), ktorého sa bude predmetná výnimka týkať. Vo viacerých prípadoch ide o prenikanie viacerých jedincov, nie len jedného a toho istého, na územia mimo jeho prirodzený. Preto k určitému časovému momentu, resp. obdobiu môžu byť pozorované v danom poľovnom revíri aj iné jedince (nie len tie, ktoré sú registrované príslušným správcom poľovného revíra a ŠOP SR), prechádzajúce z jedného poľovného revíra do iných susediacich revírov (migrácia v rámci susediacich poľovných revírov). 21. Naviac je potrebné uviesť, tak ako to vyplýva z formulára k stanovisku ŠOP SR Správy Národného parku Nízke Tatry č. ŠOPSR/271-001/2017 zo dňa 22.02.2017, že odstrel medveďa sa sústreďuje v priestoroch s najväčšími škodami na poľnohospodárskych plodinách. Týmto spôsobom je zabezpečená adresnosť odstrelu problematických jedincov medveďa hnedého, nakoľko sa pri poľnohospodárskych plodinách pohybujú predovšetkým synantropné jedince medveďa. Je potrebné dodať, že žiadateľ v dotknutom území usmrtil 9 jedincov medveďa hnedého spolu za roky 2000-2015, avšak od roku 2015 nebol v predmetnom revíri usmrtený do dnešného dňa ani jeden jedinec medveďa hnedého. ŠOP SR realizuje pravidelný monitoring priamo v teréne podľa organizačných jednotiek. ŠOP SR je odborná organizácia, venujúca sa uvedenej problematike. Z uvedeného titulu a na základe realizácie vlastných monitoringov, komunikáciou s miestnou samosprávou, farmármi, poľovníckou verejnosťou, chovateľmi hospodárskych zvierat a včiel, turistami a inými dotknutými subjektmi dokáže z odborného hľadiska posúdiť potrebu, resp. nutnosť realizácie výnimky na usmrtenie medveďa v rôznych lokalitách. Z podkladov získaných v konaní o povolenie výnimky na usmrtenie medveďa hnedého vyplýva, že nebude dotknutá ochrana prírodných biotopov ani ochrana biotopov medveďa hnedého. ŠOP SR posúdila vplyv povolenia výnimky na populáciu medveďa hnedého v územiach európskeho významu (SKUEV 0302 Ďumbierske Tatry), v blízkosti ktorých bolo usmrtenie navrhnuté. ŠOP SR dospela k záveru, že zhodnotením kumulovaného vplyvu výnimky nedôjde k významnému vplyvu na populáciu medveďa hnedého v uvedených lokalitách, kde bolo usmrtenie navrhnuté. Lokality usmrtenia sa nachádzajú mimo UEV. 22. Povoľovanie výnimiek musí byť založené na komplexnom pláne pre manažment celej populácie druhu európskeho významu a jeho biotopu a musí vychádzať zo zdokumentovaného stavu populácie, je potrebné uviesť, že LZ VLK sa v rámci predmetnej námietky odvoláva na dokument, ktorý má odporúčací charakter a nie je právne záväzný. Ako sa uvádza v úvode tohto dokumentu, jeho cieľom je predniesť diskusiu o odbornom základe potrebnom pre prípravu plánov pre manažment veľkých šeliem na úrovni populácie, Opatrenia, ktorých sa LZ VLK dožaduje na základe vyššie uvedeného dokumentu, a ktoré majú spočívať v komplexnom pláne pre manažment celej populácie dotknutého druhu európskeho významu a jeho biotopu, pričom musia vychádzať zo zdokumentovaného stavu populácie, presahujú rámec jednotlivého správneho konania o povolení výnimky z podmienok ochrany chránených druhov. Podľa § 1 Správneho poriadku, ktorý vymedzuje rozsah pôsobnosti správneho poriadku, a ktorý sa vzťahuje aj na konanie podľa zákona o ochrane prírody, správny poriadok sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Rozhodnutím vydávaným v takomto konaní nie je možné suplovať úlohy orgánov verejnej správy spočívajúce v spracúvaní a schvaľovaní dokumentov koncepčného charakteru, ale možno ním určovať iba práva a povinnosti vzťahujúce sa v konaní na konkrétne fyzické a právnické osoby, a to takým spôsobom, aby tieto práva a povinnosti boli na základe vydaného rozhodnutia realizovateľné. ŠOP SR realizuje pravidelný monitoring medveďa hnedého priamo v teréne jednotlivými organizačnými zložkami ŠOP SR. Tieto dáta sú pravidelne dopĺňané do centrálnej databázy, z ktorej čerpá v prípade potreby vypracovania odborných stanovísk k žiadostiam o povolenie výnimky na usmrtenie medveďa hnedého. ŠOP SR ako odborná organizácia venujúca sa problematike ochrany prírody vrátane ochrany medveďa hnedého na základe realizácie vlastných monitoringov, komunikáciou s miestnou samosprávou, obhospodarovateľmi pozemkov, chovateľmi hospodárskych zvierat a včiel, poľovníkmi, turistami a inými dotknutými subjektmi dokáže z odborného hľadiska posúdiť potrebu, resp. nutnosť realizácie výnimky na usmrtenie medveďa v rôznych lokalitách. 23. V rámci správnych konaní o povoľovaní výnimiek z podmienok ochrany medveďov hnedých ministerstvo podané žiadosti každoročne posudzuje z podkladov, ktoré mu pripravuje ŠOP SR na základe zisťovania stavu populácie medveďa hnedého na celom území Slovenska i v jeho jednotlivých geomorfologických celkoch vrátane populačného a areálového trendu tohto druhu, ako aj na základe vyhodnocovania evidovaných škôd spôsobených týmto živočíchom, aj možného ohrozenia obyvateľov. Jednotlivé správy národných parkov a správy chránených krajinných oblastí, ktoré sú organizačnou zložkou ŠOP SR, pritom hodnotia každú jednotlivú žiadosť s prihliadnutím na konkrétne podmienky výskytu medveďa hnedého na lokalitách špecifikovaných v žiadosti a s prihliadnutím na opodstatnenosť povolenia výnimky na odstrel medveďa hnedého pri súčasnom splnení podmienok ustanovených v § 40 ods. 2 a 3 zákona o ochrane prírody. Pritom vždy prihliadajú aj na stav populácie medveďa hnedého v danej lokalite v predchádzajúcich rokoch, a to vzhľadom na počet povolených a realizovaných výnimiek na usmrtenie medveďa hnedého, ako aj na medveďmi spôsobené škody a počet nebezpečných stretov medveďov s ľuďmi zaznamenaných v dotknutých lokalitách. 24. Samotný výskyt aj väčšieho počtu jedincov medveďa v poľovnom revíri nie je odôvodneným prípadom pre povolenie výnimky na odstrel medveďa hnedého, pokiaľ nie sú splnené podmienky citovaných ustanovení § 40 ods. 2 a 3 zákona o ochrane prírody. Ministerstvo na základe zadovážených podkladov povolí požadovanú výnimku iba v tom prípade, ak má jednoznačne preukázané, že povolenie výnimky na usmrtenie medveďa hnedého v predmetnom poľovnom revíri z dôvodov podľa § 40 ods. 2 a 3 zákona o ochrane prírody je oprávnené a teda, že nie je dôvod spochybňovať splnenie základnej podmienky pre povolenie výnimky na usmrtenie medveďa hnedého, ktorou je skutočnosť, že pri neexistencii inej ekonomicky a technicky realizovateľnej alternatívy povolená výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie tohto druhu v jeho prirodzenom areáli a ochráni sa život, zdravie a bezpečnosť ľudí, resp. predíde sa vzniku závažných škôd. Správa NAPANT v podkladoch zaslaných ministerstvu v rámci predmetného konania konštatovala, že k sezónnej koncentrácií medveďov do agrocenóz dochádza každoročne v mesiacoch júl-september, pričom osádzané veľké plochy kukurice a obilnín sú pre medvede mimoriadnym zdrojom potravy. V oblasti poľovného revíru boli v rokoch 2014 a 2016 komisionálne prešetrované škody spôsobené medveďom na kukurici, v roku 2015 zasa došlo k spôsobeniu škody na hospodárskom zvierati. Je nevyhnutné uviesť, že od správneho orgánu nemožno žiadať, aby rozhodoval na základe neexistujúcich dôkazov, resp. takých, ktoré nie je možné vykonať, alebo ktoré sú v čase rozhodovania nedostupné. Ministerstvo dostatočne zistilo skutkový stav veci na základe podkladov predložených ŠOP SR a dôkazov a vyjadrení predložených žiadateľom. Žalovaný je povinný zisťovať skutkový stav veci osobitne v každom jednotlivom prípade. Uvedená skutočnosť za daných okolností nasvedčovala záveru, že v danom území pretrváva riziko ohrozenia zdravia a bezpečnosti ľudí a vzniku závažných škôd na poľnohospodárskych plodinách a hospodárskych zvieratách. ŠOP SR a Správa NAPANT v rámci predložených odborných stanovísk jednoznačne odporučili povoliť požadovanú výnimku a konštatovali, že na jej povolenie sú splnené požadované podmienky v zmysle zákona o ochrane prírody. Ministerstvo malo teda v predmetnej veci preukázané, že na povolenie požadovanej výnimky boli splnené podmienky v zmysle § 40 ods. 3 písm. b) a c) zákona o ochrane prírody a povolenie výnimky na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého z dôvodu uvedeného v § 40 ods. 3 písm. b) a c) zákona o ochrane prírody na strane 3 a 4 prvostupňového správneho rozhodnutia podrobne a náležitým spôsobom zdôvodnilo. Správa NAPANT pritom vo svojom stanovisku odporučila, aby bol zásah do populácie medveďa hnedého vykonaný cielene v problémových lokalitách v presne stanovenom navrhovanom období (od doby dozrievania kukurice až do doby jej zberu), pričom ako podmienku odstrelu medveďa určila, že usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého je možne zrealizovať postriežkou alebo posliedkou v navrhnutých lokalitách lovu, a to v blízkosti porastov kukurice alebo obilnín, v prípade prenikania jedincov medveďa hnedého do tých agrocenóz, pričom sa neuskutoční vnadenie medveďa na potravu. Týmto postupom sa v danom prípade zabezpečilo, že pri realizácii povolenej výnimky žiadateľom nedôjde v danej lokalite k vymretiu obyvateľstva zo strany medveďov hnedých z dôvodu vnád medveďov na potravu a súčasne sa zabezpečí adresnosť odstrelu problematického jedinca medveďa hnedého, ktorý vykazuje známky straty plachosti pred ľuďmi. 25. Žalobcom uvádzaný dokument - Inštrukcia pre vytváranie plánov pre manažment veľkých šeliem na úrovni populácie vypracovaný pre Európsku komisiu Európskou iniciatívou pre veľké šelmy, ktorý v prílohe č. 2 obsahuje podmienky, za splnenia ktorých Európska iniciatíva pre veľké šelmy akceptuje regulačný lov veľkých šeliem, tieto podmienky žiadnym spôsobom nedáva do súvisu s ustanoveniami smernice o biotopoch, ani s povoľovaním výnimiek z podmienok ochrany druhov európskeho významu, preto nie je zrejmé, na základe čoho dospel žalobca k záveru, že ide o „výklad“ podmienok ochrany medveďa hnedého ustanovených v smernici o biotopoch. Smernica o biotopoch nevyžaduje od členských štátov, aby mali schválené plány pre manažment veľkých šeliem. Podľa čl. 6 ods. 1 smernice o biotopoch sa vyžaduje od členských štátov prijatie manažmentových plánov len pre osobitné územia ochrany, ktoré sú súčasťou sústavy Natura 2000, a aj to len „v prípade potreby“. Nespochybňujúc opodstatnenosť opatrení navrhovaných v prílohe č. 2 vyššie uvedeného dokumentu je nutné uviesť, že tieto môžu v súlade s účelom uvedeného dokumentu slúžiť ako odborný podklad pre vypracovanie programov starostlivosti o veľké šelmy a určenie podmienok ich regulačného lovu, pokiaľ takýto lov pri vybraných druhoch pripadá v úvahu, avšak nemožno ich vykladať ako podmienky pre povoľovanie výnimiek v zmysle čl. 16 smernice o biotopoch, ako sa to snaží interpretovať žalobca. V Inštrukcii pre vytváranie plánov pre manažment veľkých šeliem na úrovni populácie, ktorou žalobca podopiera svoje tvrdenia, sa na str. 70 uvádza: „Tieto inštrukcie boli pripravené Európskou iniciatívou pre veľké šelmy za účelom pomoci správcom a správnym orgánom pri manažovaní veľkých šeliem. Sú založené na kombinácii výskumu (ekologických a sociálnych vied) a na skúsenostiach výskumníkov, vedcov, ochranárov a správcov divo žijúcich zvierat v Európe. Ako také, skôr zakladajú odporúčania pre osvedčené postupy, než akúkoľvek snahu o návrh právnych predpisov.“ Zároveň je potrebné podotknúť, že pri preklade ustanovenia vyššie uvedenej inštrukcie používa žalobca vo zvýraznenej časti textu „Opatrenia na predchádzanie, alebo zmiernenie následkov, ohrozenia veľkými šelmami musia byť vyhodnotené a praktizované všade, kde je to možné a uprednostňované pred možnosťou poľovania a udeľovania výnimiek na usmrtenie jedincov veľkých šeliem“ imperatív, pričom vhodnejším prekladom tohto textu by bolo: „Opatrenia na predchádzanie, alebo zmiernenie následkov, ohrozenia veľkými šelmami by mali byť vyhodnotené a praktizované všade, kde je to možné a uprednostňované pred možnosťou poľovania a udeľovania výnimiek na usmrtenie jedincov veľkých šeliem.“ ŠOP SR oprávnenosť povolenia výnimky na usmrtenie jedinca medveďa hnedého v danej lokalite vyhodnocovala vzhľadom na znalosť aktuálnej situácie na území predmetného poľovného revíru a znalosť etológie medveďa hnedého za daných podmienok. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žiadosť žiadateľa vyhodnotila ako oprávnenú, pričom jej závery ministerstvo následne riadne odôvodnilo v napadnutom prvostupňovom rozhodnutí. Zhromaždenie výpočtu všetkých uskutočnených preventívnych opatrení uskutočnených v danej lokalite s cieľom prevencie škôd spôsobovaných medveďmi do uceleného zoznamu a vyhodnotenie ich účinnosti je dlhodobou koncepčnou činnosťou, ktorá presahuje rámec jednotlivého správneho konania. Nezaradenie takéhoto typu zoznamu do podkladov, na základe ktorých bolo vydané napadnuté rozhodnutie žalovaného, nie je pochybením správneho orgánu, ale vyhodnotením dostupných dôkazných prostriedkov. 26. Záverom žalovaný dodal, že na základe dostupných údajov populácia medveďa hnedého je na území Slovenska bez ohrozenia a jej stav je priaznivý. Uvedenými údajmi o populácii medveďa hnedého na Slovensku sa podrobne zaoberal materiál „Program starostlivosti o medveďa hnedého (ursus arctos) na Slovensku“ z novembra 2016, ktorý vypracovala ŠOP SR aj za účasti zástupcov LZ VLK ako spoluautorov. Ako je uvedené na str. 13 tohto materiálu, podľa výsledku najnovších genetických výskumov, ktorý je možné považovať za najpresnejší odhad veľkosti medvedej populácie na Slovensku, sa na území Slovenska vyskytuje počet 1020 - 1490 jedincov medveďov hnedých, pričom sa predpokladá, že počet medveďov bude ďalej stúpať. Z celkového odhadovaného počtu 8100 medveďov, ktoré materiál „Status and management of the brown bear in Europe“ (Andreas Zedrosser, World Wide Fund for Nature - Austria) uvádza ako počet medveďov obývajúcich Karpaty na území Slovenska, Poľska, Rumunska a Ukrajiny, tak Slovensko obýva približne šestina celej karpatskej medvedej populácie, a to pri najmenšom územnom rozsahu Slovenska zo všetkých uvedených štátov (Karpatský oblúk na Slovensko zasahuje len 17,2% svojej celkovej výmery). Z vyššie uvedeného je zrejmé, že počet medvedej populácie na Slovensku je v súčasnosti životaschopný, a že povolenie odôvodnenej výnimky z podmienok ochrany uvedeného chráneného druhu živočícha nespôsobuje pokles medvedej populácie. IV. Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania 27. Podľa ďalšieho účastníka Poľovnícke združenie Podkonice - Vysoká žalobca neuviedol, podľa akého zákonného dôvodu je nutné vnadiská považovať za zásadné pre vydanie rozhodnutia. Systematicky v tejto či stovkách totožných žalôb uvádza stanovisko správy TANAPu zo dňa 21.7.2015 (bod 26 žaloby), ktoré sa netýka územia dotknutého napadnutým rozhodnutím. Konštrukcia uvedená v bode 29 žaloby, podľa ktorej muselo prebehnúť dokazovanie ohľadom počtu vnadísk a krmovísk, keďže sa v napadnutom rozhodnutí spomína realizácia výnimky zo zákazu lovu metódou „zásadne bez použitia vnadenia alebo prikrmovania“ je v rozpore zo zásadnými zásadami výrokovej logiky a nemožno ju prijať. Dôvody, ktoré uvádzal žalobca v rámci § 191 ods. 1 písm. e) alebo písm. f) SSP ním nie sú presne a dostatočne označené (sú skôr zmätočné). alebo písm. f) SSP nie sú presne a dostatočne označené (sú skôr zmätočné). Napríklad rozhodujúca časť žaloby žalobca označuje ako dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP a § 191 ods. 1 písm. f) SSP, ktorá sa týka iba dôvodu nezisteného počtu vnadísk, žalobca uzatvára tvrdením (bod 33 žaloby), podľa ktorého nie je zrejmé, aké konkrétne skutočnosti viedli žalovaného k udeleniu výnimky...keďže z administratívneho spisu tieto skutočnosti nevyplývajú“. 28. Ďalej žaloba obsahuje aj osobitnú a ďalšiu časť, ktorá má odôvodniť aplikáciu § 191 ods. 1 písm. f) SSP (body 34 až 48 žaloby). Nevedno, či ide iba o chybu v písaní na strane žalobcu a v skutočnosti bolo v tejto časti odôvodniť použitie § 191 ods. 1 písm. e) SSP, keďže v tejto časti žaloby: žalobca jasne neuviedol, ktoré časti výroku alebo odôvodnenia napádaného rozhodnutia sú v rozpore s presne označenými ustanoveniami záväzných a uplatniteľných právnych predpisov, skôr polemizuje čo všetko mal žalobca ešte zobrať do úvahy. Žalobca nevyvracia právnu argumentáciu uvádzanú v odôvodnení napádaného rozhodnutia, skôr sa zdá, že ide o žalobcom cyklicky, znovu a znovu používané tvrdenia, hodiace sa na takmer akékoľvek rozhodnutia správnych orgánov v predmetnej oblasti, ktoré zrejme žalobca používa v stovkách ďalších podaniach a žalobách. Žalobca nikde neuvádza v čom konkrétne vidí rozpor medzi tvrdeniami v administratívnom spise a zisteniami uvedenými v napadnutom rozhodnutí (berúc označenie tejto časti žaloby a argumentácie k nej uvedenej). Žalobca nikde neuvádzal, ktorá časť napádaného rozhodnutia a tiež rozkladu si argumentačne protirečí, či je právne neudržateľná a to aj v súvislosti s prípadnou argumentáciou použitou žalobcom v správnom konaní. 29. Žalobca všeobecne a teoreticky uvádzal ustanovenia „Smernice o biotopoch“, pričom sa nezaoberal tým, ktoré ustanovenia tejto smernice nie sú správne transponované do žalobcom aplikovaného zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, alebo by mali byť vykladané inak v súvislosti s napríklad opačnými ustanoveniami predmetnej smernice či judikatúrou Súdneho dvora a pod. Žalobca si túto skutočnosť uvedomuje, keď sám v žalobe uvádzal, že zákon č. 543/2002 Z. z. je v častiach relevantných pre rozhodovanú vec zároveň transpozíciou komunitámeho práva do slovenského právneho poriadku (bod 44 žaloby). V bode 44 žaloby je uvedená „Inštrukcia pre vytváranie plánov pre manažment veľkých šeliem na úrovni populácie“. Správne súdy Slovenskej republiky jasne uviedli v iných veciach napadnutých žalobcom, že „Čo sa týka Európskej iniciatívy pre veľké šelmy, ktorou bola v júli 2008 pre Európsku Komisiu vypracovaná Inštrukcia pre vytváranie plánov pre management veľkých šeliem na úrovni populácie, ktorá sa zaoberá aj otázkou povoľovania výnimiek z ochrany veľkých šeliem vrátane medveďa hnedého táto inštrukcia má odporúčací charakter a nie je právne záväzná“ (napr. rozsudok KS BA spis. zn. 5S/266/2015 z 24.1.2017.). Akákoľvek iniciatíva aktivistov, ktorí vypracovaný materiál sami označia za „inštrukciu vypracovanú pre Európsku komisiu“, nemôže byť vydávaná za právny základ pre rozhodovanie správnych orgánov SR, nielen že tento „materiál“ nie je prameňom práva v zmysle Ústavy SR či primárneho alebo sekundárneho práva EÚ (pozri napr. čl. 288 ZFEÚ), ale nemá žiadnu legitimitu vôbec, keďže nie je dokumentom (napríklad odporúčaním alebo stanoviskom podľa čl. 288 ZFEÚ) žiadnej inštitúcie či orgánu EÚ vôbec. Žalobca v podanej žalobe správne neuplatnil ani jeden žalobný dôvod, naviac ich zmätočne označil a v argumentácii ani raz presne neuviedol, ktoré jednotlivé tvrdenie uvedené v odôvodnení rozhodnutia je v rozpore s právnymi predpismi, či je v protiklade s ktorým označeným dôkazom v administratívnom spise. Žaloba je teoretická, zmätočná a v rozhodujúcej časti cyklostylovaná (zhodná) so žalobami, ktoré žalobca podáva v ďalších podobných veciach. V. verejné vyhlásenie rozsudku 30. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v spojení s § 9 ods. 1 SSP a § 246 ods. 1, rozhodol vo veci rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 11.09.2019, postupujúc podľa § 107 ods. 2 a § 137 ods. 4 SSP. Žalobca ani žalovaný nežiadali o nariadenie pojednávania vo veci a súdom boli poučení, že ak sa výslovne nevyjadria, že žiadajú o nariadenie pojednávania, bude mať súd za to, že súhlasia s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania. VI. Relevantné právne predpisy 31. Podľa § 35 ods. 1 písm. b/, písm. e/ zákona č. 543/2002 Z.z. chráneného živočícha je zakázané úmyselne zraňovať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli (písm. b/), držať, prepravovať, predávať, vymieňať alebo ponúkať na predaj alebo výmenu (písm. e/). 32. Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. orgán ochrany prírody môže povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov, len ak neexistuje iná ekonomicky a technicky zrealizovateľná alternatíva a výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie dotknutého druhu v jeho prirodzenom areáli. 33. Podľa § 40 ods. 3 písm. b/, písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z. výnimku podľa odseku 2 možno povoliť pri predchádzaní závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom hospodárstve a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj pri predchádzaní závažných škôd na inom type majetku (písm. b/), v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj v záujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane tých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a tých ktoré majú priaznivé dôsledky zásadného významu na životné prostredie (písm. c/). 34. Podľa § 3 ods. 1, ods. 4 SP správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností (ods. 1). Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb (ods. 4). 35. Podľa § 32 ods. 1, ods. 2 SP správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania (ods. 1). Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán (ods. 2). VI. Posúdenie veci správnym súdom 36. Predmetom preskúmavania je v predmetnej právnej veci rozhodnutie ministra životného prostredia SR spis. zn. 5506/2017-9.2 (17/2017 -rozkl.) zo dňa 07.06.2017, ktorý podľa § 61 ods. 2 a 3 v spojení s § 59 ods. 1 a 2 Správneho poriadku zamietol rozklad Lesoochranárskeho zoskupenia VLK, 082 13 Tulčík 310 (žalobca) a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, odboru štátnej správy ochrany prírody č. 2943/2017-6.3 zo dňa 30.03.2017, ktorým ako príslušný orgán štátnej správy podľa § 40 ods. 2 a ods. 3 písm. b) a c) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a § 46 Správneho poriadku povolil Poľovníckemu združeniu Podkonice - Vysoká, 976 41 Podkonice 200, IČO: 37 825 755 výnimku zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. b) a e) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, t.j. povolilo mu usmrtiť - odstreliť - jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Vysoká Podkonice, držať ho a prepravovať. 37. Pre povolenie výnimky usmrtiť chráneného živočícha musia byť podľa § 40 ods. 2, ods. 3 písm. b/, písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z. kumulatívne splnené nasledovné podmienky: a. musí ísť o odôvodnený prípad povolenia výnimky, b. neexistuje iná ekonomicky a technicky zrealizovateľná alternatíva, c. výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie chráneného živočícha v jeho prirodzenom areáli. Ak nie je splnená čo len jedna z uvedených podmienok, orgán ochrany prírody nemôže povoliť výnimku na usmrtenie chráneného živočícha. 38. Žalovaný odôvodňoval prvú podmienku na povolenie výnimky podľa § 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. synantropnými jedincami medveďa hnedého hľadajúcimi potravu v blízkosti ľudských sídiel a s tým spojeným ohrozením zdravia a bezpečnosti obyvateľov. Z predložených listinných dôkazov mal žalovaný za to, že problematické jedince nie sú lákané do blízkosti ľudských sídiel vnadiskami a krmoviskami zriadenými pre zver, ale do blízkosti ľudských sídiel prenikajú za účelom získania potravy z poľnohospodárskych kultúr (kukurica) pestovaných na území označeného poľovného revíru. V čase dozrievania poľnohospodárskych plodín nastáva v danej lokalite migrácia medveďov do polí, kedy existuje hrozba stretov medveďov s obyvateľmi Obce Podkonice a Obce Slovenská Ľupča. Prvá zákonná podmienka vyplývajúca z § 40 ods. 3 písm. b/ zákona č. 543/2002 Z.z. a zameraná na prevenciu vzniku škody na úrode bola osvedčená. 39. Inú ekonomicky a technicky realizovateľnú alternatívu riešenia (§ 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z.) žalovaný videl v možnom umiestnení jedincov medveďa hnedého v zoologických záhradách na území SR a ČR, ktoré ponúkanú možnosť podľa jeho slov odmietli pre naplnený stav týchto jedincov. V administratívnom spise sa však nenachádza žiadna zmienka o tom, žeby žalovaný žiadal konkrétne zoologické záhrady na Slovensku a v Českej republike o vyjadrenie záujmu alebo nezáujmu o umiestnenie jedincov medveďa hnedého a ani odpovede zoologických záhrad. Ak žalovaný tvrdí, že zoznam zoologických záhrad vedie priebežne a priebežne sa (telefonicky) informuje, či by v niektorej z nich mohli byť v prípade potreby umiestnené jedince medveďa hnedého, nepreukazuje to žiadnym dôkazom založeným v administratívnom spise (napríklad spracovaním podkladov ku konkrétnemu dňu alebo úradným záznamom zachytávajúcim proces zisťovania záujmu konkrétnych zoologických záhrad o umiestnenie medveďa hnedého a ich odpovede s minimálnym uvedením označenia zoologickej záhrady, jej zodpovedného zamestnanca, ktorý sa k ponuke žalovaného vyjadril, a dátum dopytu). Z rozhodnutí žalovaného nevyplýva, žeby sa zaoberal inou možnosťou riešenia problematických jedincov; podľa jeho slov je jediným riešením v tejto situácii usmrtenie medveďa hnedého. Vzhľadom na uvedené okolnosti správny súd nemôže konštatovať, žeby žalovaný dostatočne preveril existenciu inej ekonomicky a technicky zrealizovateľnej alternatívy riešenia stavu jedincov medveďa hnedého v poľovnom revíri ako je ich usmrtenie. Usmrtenie chráneného živočícha môže byť vždy až poslednou možnosťou prichádzajúcou do úvahy, ak všetky predchádzajúce a miernejšie alternatívy sú nereálne alebo nezrealizovateľné; za tým účelom však musí orgán verejnej správy dostatočne zistiť skutkový stav veci, čo sa v tejto veci nestalo. 40. Tretiu podmienku na udelenie výnimky žalovaný odôvodňoval zvyšujúcim sa stavom populácie medveďa hnedého. V prvostupňovom aj druhostupňovom rozhodnutí však nie sú uvedené žiadne konkrétne údaje o stave medveďov hnedých v poľovnom revíri Vysoká - Podkonice, len odkaz na Program starostlivosti o medveďa hnedého (ursus arctos) na Slovensku z novembra 2016 vypracovaný ŠOP SR. Na území Slovenska sa podľa tohto dokumentu vyskytuje 1020-1490 medveďov hnedých a predpokladá sa vzostupná tendencia ich počtu. Chýba však zmienka o tom, či je možné zistiť stav populácie v dotknutom poľovnom revíri Vysoká - Podkonice a ak áno, koľko jedincov sa v tomto poľovnom revíri nachádza, s akou tendenciou ich výskytu (zostupná, vzostupná), koľko synantropných jedincov sa tu vyskytuje (odhadom) a následky ich konania. Z uvedeného dôvodu nemožno konštatovať ani splnenie tretej kumulatívnej podmienky na povolenie výnimky na usmrtenie dvoch jedincov medveďa hnedého v poľovnom revíri Vysoká - Podkonice. 41. Hoci z praktického hľadiska môže ísť o náročnú činnosť, synantropný jedinec medveďa hnedého sa vyznačuje jeho nebezpečnosťou pre človeka (napadnutie človeka, ohrozovanie človeka, vyhľadávanie potravy v blízkosti ľudských sídiel), resp. k poľnohospodárskej úrode. Preto je prísne špecifikovaný jedinec medveďa hnedého, ktorý sa má usmrtiť na základe povolenej výnimky. Usmrtením náhodného jedinca medveďa hnedého na základe povolenej výnimky, ktorý nemusí vykazovať znaky nebezpečenstva pre človeka, sa tak problém so synantropným jedincom nerieši. Za tým účelom je potrebné v maximálnej možnej miere určiť defektného jedinca medveďa hnedého, ktorý má byť usmrtený, a jeho charakteristiku pretaviť do rozhodnutia podľa § 40 zákona č. 543/2002 Z.z. Správny súd považuje za potrebné tiež uviesť, že osobitná (rozkladová) komisia má len poradnú funkciu a nie je kompetentná o rozklade rozhodnúť, môže predkladať len stanoviská k rozkladu, ktoré minister môže, ale aj nemusí akceptovať. V tejto súvislosti nemožno opomenúť ďalší formálny nedostatok žalobou napadnutého rozhodnutia, keď v odôvodňovaní druhostupňového rozhodnutia sa uvádza výlučne právny názor osobitnej (rozkladovej) komisie, ktorá však má len poradnú funkciu, no názor ministra ako kompetentného a funkčné príslušného orgánu podľa § 61 ods. 2 SP prakticky absentuje. Na prvý pohľad sa tento dôvod zrušenia rozhodnutia žalovaného môže javiť ako formalistický, no súvisí s funkčnou príslušnosťou orgánu rozhodujúceho o rozklade a jeho vyhodnotením skutkového a právneho stavu veci, ktorý v predmetnej veci chýba. Nemožno to zhojiť jedinou (poslednou) vetou odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, podľa ktorej minister konštatoval, že bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Význam slova „konštatovať“ nevedie k výslovnému súhlasu s predchádzajúcim stanoviskom poradnej osobitnej rozkladovej komisie - Krátky slovník slovenského jazyka definuje pojem „konštatovať“ ako hovoriť, povedať a nie ako jednoznačný súhlas. Uvedenie názoru poradného orgánu ministra je v rozhodnutí relevantný len v prípade, ak by sa minister odklonil od právneho názoru jeho poradného orgánu a poskytol by argumenty, pre ktoré tak urobil. V predmetnej veci však o tento prípad nejde, preto nebol daný dôvod na uvedenie záverov osobitnej komisie. Uvedený nedostatok spôsobuje nezrozumiteľnosť rozhodnutia v tom smere, či svoj právny názor prezentuje minister alebo osobitná (rozkladová) komisia ako orgán rozhodujúci o rozklade. Vychádzajúc z uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov správny súd dospel k záveru, že žalovaný, ako aj prvostupňový orgán verejnej správy - nedostatočne zistili skutkový stav veci, čo bránilo riadnemu posúdeniu veci; ide o dôvod na zrušenie jeho rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP a vrátenie veci na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 3 písm. a/ SSP. 42. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu § 191 ods. 6 SSP). V ďalšom konaní sa orgán verejnej správy zameria na riadne zistenie skutkového stavu v intenciách tohto rozsudku, svoje rozhodnutie náležite odôvodní v zmysle ustanovenia § 47 SP a uvedie názor funkčne príslušného orgánu verejnej správy na rozhodnutie o rozklade (ministra) a nie jeho poradného orgánu, pokiaľ sa s ním stotožní. V napadnutom rozhodnutí sa uvedie názor poradného orgánu ministra len v tom prípade, ak sa minister od neho odkloní a tento odklon aj náležite odôvodní. 43. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Ďalšiemu účastníkovi správny súd nepriznal náhradu trov konania, pretože od neho nežiadal splnenie povinnosti, v dôsledku ktorej by im vznikli v konaní pred správnym súdom trovy (§ 169 SSP). 44. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).