KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava10. 9. 2019plný textcitované 1×

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/187/2017 z 10. 9. 2019

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 10. septembra 2019, sp. zn. 2S/187/2017, ECLI:SK:KSBA:2019:1017201354.3

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/187/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201354
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017201354.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a
členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu:
Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, IČO: 31303862, so sídlom v Tulčíku 310,
zastúpeného advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovanému:
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Námestie Ľ. Štúra 1, za
účasti ďalšieho účastníka konania: Poľovnícke združenie Podkonice - Vysoká, so sídlom v Podkoniciach
200, 976 41 Podkonice, zastúpeného spoločnosťou Ak Pekár, s.r.o., AK so sídlom Kukučínova č.
24, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 5506/2017-9.2 (17/2017 -
rozkl.) zo dňa 07.06.2017 a prvostupňového rozhodnutia Ministerstva životného prostredia SR spis. zn.
2943/2017-6.3 zo dňa 30.03.2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Ministerstva životného prostredia
Slovenskej republiky spis. zn. 5506/2017-9.2 (17/2017 -rozkl.) zo dňa 07.06.2017 ako aj prvostupňové
rozhodnutie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, odboru štátnej správy ochrany
prírody spis. zn. 2943/2017-6.3 zo dňa 30.03.2017 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobca má voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

Ďalšiemu účastníkovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. administratívne rozhodnutie

1. Žalovaný rozhodnutím spis. zn. 5506/2017-9.2 (17/2017 -rozkl.) zo dňa 07.06.2017
podľa § 61 ods. 2 a 3 v spojení s § 59 ods. 1 a 2 Správneho poriadku zamietol rozklad Lesoochranárskeho
zoskupenia VLK, 082 13 Tulčík 310 (žalobca) a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Ministerstva životného
prostredia Slovenskej republiky, odboru štátnej správy ochrany prírody č. 2943/2017-6.3 zo dňa
30.03.2017, ktorým ako príslušný orgán štátnej správy podľa § 40 ods. 2 a ods. 3 písm. b) a c) zákona
č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a § 46 Správneho poriadku
povolil Poľovníckemu združeniu Podkonice - Vysoká, 976 41 Podkonice 200, IČO: 37 825 755 výnimku
zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. b) a e) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny
v znení neskorších predpisov, t.j. povolilo mu usmrtiť - odstreliť - jedného jedinca medveďa hnedého v
poľovnom revíri Vysoká Podkonice, držať ho a prepravovať.

2. Predmetné rozhodnutie bolo odôvodnené predovšetkým tým, že v rámci správnych konaní o
povoľovaní výnimiek z podmienok ochrany medveďov hnedých ministerstvo podané žiadosti užívateľov



poľovných revírov každoročne posudzuje z podkladov, ktoré mu pripravuje ŠOP SR na základe
zisťovania vývoja populácie medveďa hnedého na celom území Slovenska i v jeho jednotlivých
geomorfologických celkoch, vyhodnocovania evidovaných škôd spôsobených týmto živočíchom na
hospodárskych zvieratách, ale aj možného ohrozenia obyvateľov. Jednotlivé správy chránených oblastí,
ktoré sú súčasťami ŠOP SR, pritom hodnotia každú jednotlivú žiadosť s prihliadnutím na konkrétne
podmienky výskytu medveďa hnedého na lokalitách špecifikovaných v žiadosti a s prihliadnutím na
opodstatnenosť povolenia výnimky na odstrel medveďa hnedého pri súčasnom splnení podmienok
ustanovených v § 40 ods. 3 zákona o ochrane prírody. Výskyt aj väčšieho počtu jedincov medveďa v
poľovnom revíri nie je odôvodneným prípadom pre povolenie výnimky na odstrel medveďov hnedých,
pokiaľ nie sú splnené podmienky vyššie citovaného ustanovenia zákona o ochrane prírody. Pri svojej
rozhodovacej činnosti ministerstvo vychádza okrem týchto stanovísk ŠOP SR aj z dôkazov a vyjadrení
predložených účastníkmi konania a z ďalších skutočností, ktoré sú mu známe z úradnej činnosti a
každý prípad hodnotí osobitne vzhľadom na konkrétny obsah administratívneho spisu v uvedenej
veci. So skutkovými závermi vyplývajúcimi z týchto podkladov následne správny orgán oboznamuje
účastníkov konania ako s podkladmi rozhodnutia. Ministerstvo podľa názoru osobitnej komisie v danom
prípade dostatočne zistilo skutkový stav veci na základe podkladov predložených ŠOP SR a Správou
NAPANT, ktoré obsahovali údaje o vysokej úrovni škôd spôsobovaných v danej lokalite medveďmi na
poľnohospodárskych plodinách, o sezónnej koncentrácií medveďov do agrocenóz v ochrannom pásme
NAPANT-u a z toho vyplývajúcemu ohrozovaniu obyvateľov Obce Podkonice a Obce Slovenská Ľupča.

3. Správa NAPANT v podkladoch zaslaných ministerstvu v rámci predmetného konania konštatovala,
že k sezónnej koncentrácií medveďov do agrocenóz dochádza každoročne v mesiacoch júl-september,
pričom osádzané veľké plochy kukurice a obilnín sú pre medvede mimoriadnym zdrojom potravy.
V oblasti poľovného revíru boli v rokoch 2014 a 2016 komisionálne prešetrované škody spôsobené
medveďom na kukurici, v roku 2015 zasa došlo k spôsobeniu škody na hospodárskom zvierati.
Uvedená skutočnosť za daných okolností nasvedčovala záveru, že v danom území pretrváva riziko
ohrozenia zdravia a bezpečnosti ľudí a vzniku závažných škôd na poľnohospodárskych plodinách a
hospodárskych zvieratách. ŠOP SR a Správa NAPANT v rámci predložených odborných stanovísk
jednoznačne odporučili povoliť požadovanú výnimku a konštatovali, že na jej povolenie sú splnené
požadované podmienky v zmysle zákona o ochrane prírody. Ministerstvo malo teda v predmetnej veci
preukázané, že na povolenie požadovanej výnimky boli splnené podmienky v zmysle § 40 ods. 3
písm. b) a c) zákona o ochrane prírody a povolenie výnimky na usmrtenie jedného jedinca medveďa
hnedého z dôvodu uvedeného v § 40 ods. 3 písm. b) a c) zákona o ochrane prírody na strane 3 a 4
napadnutého rozhodnutia podrobne a náležitým spôsobom zdôvodnilo. Osobitná komisia sa s týmito
závermi ministerstva stotožnila. Správa NAPANT pritom vo svojom stanovisku odporučila, aby bol zásah
do populácie medveďa hnedého vykonaný cielene v problémových lokalitách v presne stanovenom
navrhovanom období (od doby dozrievania kukurice až do doby jej zberu), pričom ako podmienku
odstrelu medveďa určila, že usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého je možné zrealizovať
postriežkou alebo posliedkou v navrhnutých lokalitách lovu, a to v blízkosti porastov kukurice alebo
obilnín, v prípade prenikania jedincov medveďa hnedého do týchto agrocenóz, pričom sa neuskutoční
vnadenie medveďa na potravu. Týmto postupom sa v danom prípade zabezpečilo, že pri realizácii
povolenej výnimky žiadateľom nedôjde v danej lokalite k ďalšiemu ohrozeniu obyvateľstva zo strany
medveďov hnedých z dôvodu vnadenia medveďov na potravu a súčasne sa zabezpečí adresnosť
odstrelu problematického jedinca medveďa hnedého, ktorý vykazuje známky straty plachosti pred ľuďmi.

4. V súvislosti s návrhom LZ VLK na likvidáciu všetkých krmovísk a vnadísk na území poľovného
revíru Vysoká Podkonice osobitná komisia zastávala v uvedenej veci nasledujúci právny názor: Ako
vyplýva z predložených podkladov rozhodnutia, problematické jedince medveďa hnedého nie sú v tomto
prípade lákané do blízkosti ľudských sídel vnadiskami a krmoviskami zriaďovanými pre zver, ale do
blízkosti ľudských sídel prenikajú za účelom získania potravy z poľnohospodárskych kultúr (kukurica)
pestovaných na území predmetného poľovného revíru. Hlavne v čase dozrievania poľnohospodárskych
plodín nastáva v uvedenej lokalite pomerne veľká migrácia medveďov do polí a tieto sa následne
zdržujú v poliach, pričom dochádza k riziku stretov medveďov s obyvateľmi Obce Podkonice a Obce
Slovenská Ľupča. Zlikvidovanie týchto antropických zdrojov potravy v danom prípade nie je reálne,
rovnako ako ani oplotenie takýchto rozsiahlych plôch pestovania poľnohospodárskych kultúr elektrickými
oplôtkami. Aj na základe uvedeného považovala osobitná komisia povolenie výnimky z podmienok
ochrany medveďa hnedého v zmysle § 40 ods. 3 písm. b) a c) zákona o ochrane prírody v súvislosti
s § 35 zákona o ochrane prírody za postup, ktorý bol plne v súlade so zákonom o ochrane prírody.



V nadväznosti na vyššie uvedené osobitná komisia považovala za neopodstatnenú citáciu LZ VLK zo
stanoviska Správy Tatranského národného parku č. TANAP 1062/2015 zo dňa 21.07.2015 vydaného
v skutkovo obdobnej veci, podľa ktorého: „Všetky vnadiská, na ktorých sa koncentrujú medvede, bez
ohľadu na vegetačné obdobie predstavujú významný medzičlánok smerujúci k postupnej synantropizácii
hlavne mladších a dospievajúcich medveďov. Táto skutočnosť následne niekoľkonásobne zvyšuje
riziko nebezpečného stretu s človekom.“ Podané žiadosti užívateľov poľovných revírov ministerstvo
každoročne posudzuje z podkladov pripravených ŠOP SR na základe zisťovania vývoja populácie
medveďa hnedého na celom území Slovenska, vyhodnocovania evidovaných škôd spôsobených týmto
živočíchom na hospodárskych zvieratách, ale aj možného ohrozenia obyvateľov, pričom v každom
jednom prípade sa posudzujú konkrétne podmienky súvisiace s výskytom medveďov v danej lokalite
a oprávnenosť povolenia požadovanej výnimky v zmysle § 40 ods. 2 a 3 zákona o ochrane prírody.
Vzhľadom na skutočnosť, že pri zhromažďovaní podkladov rozhodnutia sa ministerstvo zaoberá údajmi
zistenými o konkrétnej lokalite a podmienkach výskytu medveďov v tejto lokalite, v danej súvislosti nie je
relevantný citát zo stanoviska ŠOP SR týkajúci sa inej lokality, nakoľko podmienky na oboch lokalitách,
výskyt škôd spôsobených medveďmi a ohrozenie obyvateľov medveďmi nie sú na oboch lokalitách
totožné. Tento citát preto nie je možné vztiahnuť ani na podmienky v poľovnom revíri Vysoká Podkonice,
ktorého sa týkala predložená žiadosť žiadateľa.

5. Z uvedeného dôvodu osobitná komisia ako neopodstatnené vyhodnotila aj námietky LZ VLK týkajúce
sa nedoplnenia zoznamu preventívnych opatrení a zoznamu krmovísk do podkladov napadnutého
rozhodnutia. ŠOP SR oprávnenosť povolenia výnimky na usmrtenie jedinca medveďa hnedého v danej
lokalite vyhodnocovala vzhľadom na znalosť aktuálnej situácie na území predmetného poľovného
revíru a znalosť etológie medveďa hnedého za daných podmienok. Vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti žiadosť žiadateľa vyhodnotila ako oprávnenú, pričom jej závery ministerstvo následne riadne
odôvodnilo v napadnutom prvostupňovom rozhodnutí. Zhromaždenie výpočtu všetkých uskutočnených
preventívnych opatrení uskutočnených v danej lokalite s cieľom prevencie škôd spôsobovaných
medveďmi do uceleného zoznamu a vyhodnotenie ich účinnosti je dlhodobou koncepčnou činnosťou,
ktorá presahuje rámec jednotlivého správneho konania. Nezaradenie takéhoto typu zoznamu do
podkladov, na základe ktorých bolo vydané predmetné napadnuté rozhodnutie, preto osobitná komisia
nepovažovala za pochybenie, ktoré by si vyžiadalo zrušenie alebo zmenu napadnutého rozhodnutia.
Rovnako tak požiadavku LZ VLK o zaradenie zoznamu krmovísk a vnadísk do podkladov rozhodnutia
osobitná komisia vyhodnotila ako nedôvodnú vzhľadom na skutočnosť, že dôvodom na povolenie
požadovanej výnimky bola migrácia medveďov za potravou v jesenných mesiacoch, keď si medvede
vytvárajú zásobu tuku potrebnú na hibernáciu v zimných mesiacoch a nie výskyt medveďov na
vnadiskách v predmetnom poľovnom revíri, a to naviac za stavu, keď ministerstvo povolilo žiadateľovi
lov len bez vnadenia, za podmienky, že k nemu dôjde len v období a v oblastiach prenikania medveďov
do sezónnych agrocenóz.

6. Osobitná komisia sa nestotožnila s názorom LZ VLK, že usmrcovanie jedincov medveďa hnedého v
spojitosti s ničením ich prirodzeného biotopu môže viesť k ohrozeniu životaschopnosti zdravej populácie
medveďa, nakoľko správnemu orgánu nie sú známe základné dáta o populácii medveďa na Slovensku.
Uvedenými údajmi o populácii medveďa hnedého na Slovensku sa podrobne zaoberal materiál „Program
starostlivosti o medveďa hnedého (ursus arctos) na Slovensku“ z novembra 2016, ktorý vypracovala
ŠOP SR aj za účasti zástupcov LZ VLK ako spoluautorov. Ako je uvedené na str. 13 tohto materiálu,
podľa výsledku najnovších genetických výskumov, ktorý je možné považovať za najpresnejší odhad
veľkosti medvedej populácie na Slovensku, sa na území Slovenska vyskytuje počet 1020 - 1490 jedincov
medveďov hnedých, pričom sa predpokladá, že počet medveďov bude ďalej stúpať. Z celkového
odhadovaného počtu 8100 medveďov, ktoré materiál „Status and management of the brown bear in
Europe“ (Andreas Zedrosser, World Wide Fund for Nature - Austria) uvádza ako počet medveďov
obývajúcich Karpaty na území Slovenska, Poľska, Rumunska a Ukrajiny, tak Slovensko obýva približne
šestina celej karpatskej medvedej populácie, a to pri najmenšom územnom rozsahu Slovenska zo
všetkých uvedených štátov (Karpatský oblúk na Slovensko zasahuje len 17,2% svojej celkovej výmery).
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že počet medvedej populácie na Slovensku je v súčasnosti životaschopný
a že povolenie odôvodnenej výnimky z podmienok ochrany uvedeného chráneného druhu živočícha
nespôsobuje pokles medvedej populácie.

7. Záverom žalovaný dodal, že ust. § 3 ods. 3-5 zákona o ochrane prírody sa vzťahujú na prípady,
keď sa ľudskou činnosťou závažne zasiahne do územného systému ekologickej stability alebo do



ekosystému, a to predovšetkým pri manipulácii s pôdnym fondom, s poľnohospodárskymi pozemkami,
pri výkone banskej činnosti, pri zásahoch do krajiny a pod. Povolením výnimky na usmrtenie jedného
jedinca medveďa hnedého nedôjde k takémuto zásahu do územného systému ekologickej stability a
ako bolo odôvodnené vyššie, nebude tým vážne ovplyvnený ani ekosystém vyskytujúci sa na území
poľovného revíru Vysoká Podkonice. Podľa názoru osobitnej komisie sa uvedené ustanovenia zákona
o ochrane prírody netýkajú prípadov povoľovania výnimiek v zmysle § 40 ods. 2 a ods. 3 zákona o
ochrane prírody. Tvrdenie ZDS, že zdôvodnenie žiadosti je čisto účelové a v skutočnosti nejde o ochranu
zdravia a majetku, ale o usporiadanie poľovačky na chránený druh, považuje osobitná komisia za
subjektívne tvrdenie, ktoré nebolo zo strany ZDS podložené ďalšími dôkazmi dosvedčujúcimi uvedenú
skutočnosť. Taktiež tvrdenie ZDS, že žiadateľ zrealizoval viaceré činnosti, ktoré riziko konfliktných
situácií s medveďmi zvyšujú, a to v rozpore s predchádzajúcimi povoleniami, pričom na túto skutočnosť
upozorňovala SOP SR a uvedené skutočnosti prvostupňový správny orgán ignoroval, považovala
osobitná komisia za nepodložené, nakoľko toto tvrdenie nevyplýva zo stanoviska ŠOP SR a Správy
NAPANT, ktoré je súčasťou predloženého spisového materiálu k uvedenej veci. Požiadavku ZDS, aby
bolo ZDS oboznámené s podkladmi odvolacieho konania pre účely vyjadrenia sa podľa § 33 ods.
2 a § 56 Správneho poriadku v samotnom konaní o odvolaní, nemohol odvolací orgán splniť, a to
z dôvodu, že v rámci druhostupňového správneho konania nedopĺňal spisový materiál k uvedenej
veci o nové dokumenty, ktoré by neboli súčasťou prvostupňového konania. Požiadavku ZDS, aby v
rozhodnutí o rozklade boli citované všetky jeho námietky podľa § 47 ods. 3 posledná veta Správneho
poriadku a aby odvolací orgán uviedol, ako sa s nimi vysporiadal a ako ich v rozhodnutí zohľadnil,
vyhodnotila osobitná komisia ako bezpredmetnú, nakoľko druhostupňovému správnemu orgánu táto
povinnosť vyplýva automaticky z § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Ministerstvo výnimku spočívajúcu
v odstrele jedného jedinca medveďa hnedého povolilo na základe skutočnosti, že v správnom konaní
bolo jednoznačne preukázané splnenie podmienok na povolenie výnimky podľa § 40 ods. 3 písm. b)
a c) zákona o ochrane prírody. Napadnuté rozhodnutie pritom jasne a zrozumiteľne zdôvodnilo všetky
právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania a v zmysle platnej právnej úpravy
stanovilo podmienky výkonu povolenej výnimky.

II. žaloba a námietky

8. Žalobca v žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ani prvostupňového správneho
orgánu, nie sú v súlade s ust. § 40 ods. 2, ods. 3 ZOPK, a zároveň ani v súlade s ust. § 3 ods. 5, § 32 ods.
1 a § 45 Správneho poriadku. Žalobca už v rozklade namietal, že v konaní nebolo zistené, či realizácia
rozhodnutia o udelení výnimky, ktoré umožňuje usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého, povedie
k naplneniu cieľa, pre ktorý sa výnimka udeľuje. Žalobca v priebehu konania uvádzal, že nezistenie
početnosti a lokalizácie existujúcich vnadísk v predmetnom poľovnom revíri, je zásadným nedostatkom
zisťovania skutočného stavu vecí, keďže existencia vnadísk zásadne ovplyvňuje synantropizáciu
medveďa hnedého a jeho závislosť na antropických zdrojoch potravy. Keďže žalobca poukázal na
konkrétne stanovisko odbornej organizácie ochrany prírody, vyhodnocujúce efekt vnadenia na migráciu
medveďov ako veľmi významný, žalovaný sa vo svojom rozhodnutí zaoberal aj touto námietkou, pričom
sa s ňou vyrovnal tak, že uvedené stanovisko ŠOP SR sa týkalo inej lokality, pričom výskyt škôd
spôsobený medveďmi a ohrozenie obyvateľov medveďmi, nie sú na oboch lokalitách totožné. Vo svojom
rozklade poukázal na stanovisko Správy TANAPu sp. zn. TANAP 1062/2015 zo dňa 21. 7. 2015,
v ktorom táto odborná organizácia ochrany prírody uviedla: „Správa TANAPu disponuje množstvom
preukázateľných faktov o tom, že takéto vnadiská zriadené, napríklad vo vegetačnom období majú
presne opačný efekt ako uvádza žiadateľ. Nielen priamo na nich, ale aj v ich bezprostrednom okolí,
približne do 3 až 5 kilometrov spôsobujú veľmi nevhodnú a zároveň nebezpečnú koncentráciu medveďov
do blízkosti ľudských obydlí, a ostatných zariadení turistického ruchu. Všetky vnadiská, na ktorých sa
koncentrujú medvede, bez ohľadu na vegetačné obdobie, predstavujú významný medzičlánok smerujúci
k postupnej synantropizácii, hlavne mladších a dospievajúcich medveďov. Táto skutočnosť následne
niekoľkonásobne zvyšuje riziku nebezpečného stretu s človekom.“

9. Medzi podkladmi rozhodnutia, ktoré mal žalovaný, ale aj prvostupňový správny orgán k dispozícii,
bolo podanie žalobcu, z ktorého vyplynulo, že ŠOP SR ako odborná organizácia ochrany prírody
(§ 65a ZOPK), ktorá zabezpečuje úlohy na úseku ochrany prírody, vrátane odborných stanovísk
pre rozhodovaciu a inú činnosť orgánov ochrany prírody, považuje všetky hľadiská, na ktorých sa
koncentrujú medvede za významný medzičlánok, smerujúci postupnej synantropizácii, hlavne mladších
a dospievajúcich medveďov. Ak žalovaný odobril postup prvostupňového správneho orgánu, ktorý



nepovažoval za potrebné pre zistenie skutočného stavu obstarať si podklady, z ktorých by vyplynulo,
aká je početnosť a lokalizácia vnadísk a krmovísk v predmetnom poľovnom revíri konštantovaním,
že citované stanovisko ŠOP SR sa vzťahovalo k inej lokalite, celkom zjavne sa nezákonne (keďže
Správny poriadok ukladá správnym orgánom v ustanovení § 32 ods. 1 zistiť presne, a úplne skutočný
stav veci a obstarať si na to potrebné podklady), vyhol sa svojej povinnosti rozhodnúť na základe
spoľahlivo zisteného skutočného stavu vecí. Tento nedostatok v zisťovaní skutočného stavu vecí, je
o to závažnejší, že žalovanému bolo známe z podkladov rozhodnutia, že od roku 2000 do roku 2015
bolo v predmetnom podobnom revíri ulovených 9 medveďov. Uvedená skutočnosť nespochybiteľne
vypovedala o tom, že udeľovanie výnimiek z tých istých medveďov opakovane neviedlo k naplneniu
účelu výnimky. Zistenie početností a lokalizácie vnadísk, či krmovísk v predmetnom poľovnom revíri,
by rovnako správne orgány oboch stupňov boli povinné vyhodnotiť z hľadiska existencie možností
preventívnych opatrení vo vzťahu k vznikajúcim škodám. Potreba vykonať toto dokazovanie nepriamo
vyplýva aj z ďalšieho podkladu rozhodnutia, a to stanoviska ŠOP SR, v ktorom je zdôraznené, že
výnimka má byť realizovaná „zásadne bez použitia vnadenia alebo prikrmovania“. V predmetnej veci
nebola naplnená, ani podmienka neexistencie inej ekonomicky a technicky realizovateľnej alternatívy na
ochranu pred synantropnými medveďmi a od 01.07.2016 je súčasťou povinností držiteľov komunálneho
odpadu podľa zákona č. 79/2015 Z. z., v znení platnom od 1. 7. 2016 povinnosť na určených územiach
zabezpečiť odpad pred prístupom medveďa hnedého. Podľa vyhlášky č. 371/2015 Z. z. jej prílohy 19,
je územím, v ktorých je držiteľ odpadu povinný zabezpečiť odpad pred prístupom medveďa hnedého, aj
celé územie obce Podkonice. Predmetná právna úprava jednoznačne identifikuje nakladanie s odpadom
tak, aby bol zabezpečený pred prístupom medveďa hnedého ako účinný prostriedok ochrany pred
prenikaním medveďa hnedého do blízkosti sídel a rekreačným objektom.

10. Navyše vrátiac sa k námietkam o potenciále vnadiska prispieť k prenikaniu medveďov do blízkosti
sídel, bolo potrebné podľa žalobcu konštatovať, že pokiaľ právne úprava výslovne identifikuje územie
obce Podkonice ako také, kde zabezpečenie odpadu, ako ľahko dostupnej potravy pre medvede, je
prostriedkom na ochranu proti synantropizácii, potom nemožno poprieť, že existencia vnadísk ako
zdroja ľahko dostúpenej potravy pre medvede, tento potenciál nesporne má. Nemožno na jednej strane
považovať za natoľko nesporný vplyv ľahko dostupnej potravy na prenikanie medveďov k sídlam, že
je právnym predpisom uložená povinnosť (ktorej nedodržanie je aj sankcionované) takúto dostupnú
potravu medveďom vo forme nezabezpečeného odpadu neponúkať, a na druhej strane v rámci konania
o udelenie výnimky ignorovať práve takúto nezabezpečenú potravu ako jeden z dôvodov synantropizácie
medveďa, a rovnako ignorovať preventívny potenciál odstránenia tohto dôvodu prenikania medveďov do
osídlených oblastí či oblastí, v ktorých sa pestujú poľnohospodárske plodiny. Žalobca vyčítal rozhodnutiu
žalovaného, aj prvostupňového správneho orgánu aj tú skutočnosť, že výnimka bola udelená aj z dôvodu
uvedeného v ustanovení § 40 ods. 3 písm. c), a to napriek tomu, že zo stanoviska ŠOP SR - Správy
NAPANTu zo dňa 22. 2. 2017, z jeho časti B bod 3 vyplýva: „Nebezpečné strety v roku 2014 - 2016 neboli
zaznamenané (overené OÚBB). “ Nie je teda zrejmé, aké konkrétne skutočnosti viedli žalovaného, aj
prvostupňový správny orgán k udeleniu výnimky podľa ustanovenia § 40 ods. 3 písm. c) ZOPK, keďže
z administratívneho spisu tieto skutočnosti nevyplývajú.

11. Napadnuté rozhodnutia neobsahujú ani len údaj o tom, aký je konkrétny stav medvedej populácie
v dotknutom poľovnom revíri a pochopiteľne ani to, aká je jeho štruktúra. Žalovaný odmietol námietku
žalobcu o neexistencii presných informácií o stave medvedej populácie, ktorú žalobca podporil odkazom
na projekt ŠOP SR „Výskum a monitoring populácií veľkých šeliem a mačky divej na Slovensku“ tým, že
ide o neaktuálne informácie, a tým, že ŠOP SR ako odborná organizácia neustále dopĺňa svoje poznatky
o početnosti a stave medvedej populácie a to do centrálnej databázy, z ktorej čerpá v prípade potreby.
Takýto postup pri obstarávaní podkladov rozhodnutia nemožno považovať za súladný s ust. § 33 ods. 2
Správneho poriadku. V priebehu konania pred správnymi orgánmi okrem paušálneho konštatovania, že
populácia nie je v predmetnom poľovnom revíri ohrozená, neboli obstarané a účastníkom v súlad es ust.
§ 33 ods. 2 Správneho poriadku sprístupnené podklady, ktoré by obsahovali údaje o stave medvedej
populácie na úrovni Slovenska, ale ani v predmetnom poľovnom revíri. Keďže priaznivý stav populácie
je východiskom, ktoré nemožno obísť pred tým, než je možné skúmať dôvodnosť výnimky, nie je možné
skutočnosť takú významnú pre zákonnosť udeľovanej výnimky, akou je stav a početnosť medvedej
populácie nesprístupniť účastníkom konania obsiahnutú v konkrétnom podklade rozhodnutia. V tejto
súvislosti je potrebné tiež poukázať na to, že nie ŠOP SR, ale správne orgány posudzujú opodstatnenosť
výnimky, a to na základe posúdenia všetkých podkladov rozhodnutia, vrátane tých, ktoré obstarali od
odbornej organizácie ochrany prírody. Odborná organizácia ochrany prírody vzhľadom na svoje poslanie



môže správnym orgánom poskytnúť podklady, ktoré však tieto vyhodnotia a na závery vyplývajúce z
nich aplikujú ustanovenia právnych predpisov.

12. Ak správne orgány pri svojom rozhodnutí vychádzajú z poznatkov ŠOP SR, ktoré nie sú uvedené
v konkrétnej podobe, umožňujúcej zo strany účastníkov konania oboznámiť sa s nimi, odnímu tým,
tak ako sa to stalo v konkrétnom prípade, účastníkovi konania možnosť vyjadriť sa k podkladu
rozhodnutia i spôsobu jeho zistenia. Žalobca teda trvá na svojej námietke, že napadnuté rozhodnutia
neobsahuje žiadne vyhodnotenie vplyvu udeľovaných výnimiek na stav medvedej populácie a rovnako
neobsahuje žiadne vyhodnotenie účinku udelených výnimiek, či už v predmetnom poľovnom revíri,
alebo zovšeobecnené. Ak z ust. § 40 ods. 3 ZOPK vyplývajú dôvody, pre ktoré možno výnimku povoliť,
v čase vydania takéhoto rozhodnutia, musí existovať opodstatnené presvedčenie správneho orgánu
o tom, že cieľ, pre ktorý výnimku udelí môže byť naplnený. Povedané inak, ak je výnimka udelená
z dôvodu uvedeného v ust. § 40 ods. 3 písm. b) ZOPK, z podkladov rozhodnutia musí vyplývať
dôvodnosť presvedčenia, že výnimka z ochrany medveďa hnedého, jeho usmrtenie, môže predísť
závažným škodám. Rovnako pri udelení výnimky podľa § 40 ods. 3 písm. c) ZOPK, musí z podkladov
rozhodnutia vplývať opodstatnenosť záveru, že udelením výnimky sa bezpečnosť ľudí zvýši. Zo žiadneho
zo správnych rozhodnutí nevyplýva nič, čo by umožnilo urobiť záver o tom, že po udelení a realizácii
udelenej výnimky sa stav v ochrane záujmov uvedených v ust. § 40 ods. 3 písm. b) a c) ZOPK zlepší.

13. Žalovaný nijakým spôsobom nezdôvodnil, prečo kritéria, ktoré žalobca žiadal uplatniť v
administratívnom konaní (a ktoré z Inštrukcie vyplývajú, teda nie sú neopodstatnenou konštrukciou
žalobcu nemajúcou zakotvenie v na vec sa vzťahujúcich predpisoch slovenského aj komunitárneho
práva), by nemali byť aplikované a aplikovateľné v konkrétnom konaní. Žalobca poukázal na
to, že kritériami uvedenými v Inštrukcii na povoľovanie výnimiek z ochrany druhou európskeho
významu, sú: Poľovanie, alebo povoľovanie usmrtiť jedincov je súčasťou komplexného plánu pre
manažment celej populácie a jej biotopu. Takýto plán musí byť vypracovaný (napísaný) vhodnou
organizáciou zabezpečujúcou manažment po primeraných konzultáciách so skupinami, ktoré zastupujú
záujmy populácie a zároveň skupinami, ktoré berú do úvahy záujem na ochrane voľne žijúcich
zvierat. Tieto skupiny majú byť tak súčasťou systému správnych orgánov, ako aj majú zahŕňať
mimovládne organizácie. Takýto plán má byť akceptovaný väčšinou zainteresovaných skupín a väčšinou
miestneho obyvateľstva. Takýto plán manažovania populácie musí byť v plnom rozsahu kompatibilný
s vnútroštátnym aj medzinárodným právom a záväzkami. V predmetnom pláne populácia veľkej
šelmy musí byť dokumentovaná ako životaschopná a/alebo schopná odolať predpokladanému rozsahu
poľovania, alebo udeľovania povolení na usmrtenie jej jedincov, bez ohrozenia jej priaznivého stavu.
Sociálna štruktúra druhu, ako aj to, ako bude na ňu vplývať odoberanie jednotlivcov musí byť braná
do úvahy. Stanovenie limitu pre minimálnu veľkosť populácie musí byť súčasťou plánu. Musí byť
zabezpečený adekvátny monitorovací systém, ktorý zabezpečí, že populácia je udržiavaná nad jej
minimálnou početnosťou. Dôležité biologické údaje musia byť sústreďované zo všetkých ulovených
jedincov pre účely monitorovania a manažmentu. Tieto výsledky udeľovania výnimiek a poľovania musia
byť spracované ročne a porovnávané s cieľmi zakotvenými v pláne manažovania, Metódy, ktoré sú na
usmrtenie jedincov použité, nesmú byť v rozpore s medzinárodnými, alebo vnútroštátnymi pravidlami a
spôsob zabíjania musí byť voči jedincom ohľaduplný. Všetky úmrtia zapríčinené ľuďmi musia byť vzaté
do úvahy pri stanovení kvóty, v rámci ktorej sa udeľujú výnimky. Opatrenia na predchádzanie, alebo
zmiernenie následkov, ohrozenia veľkými šelmami musia byť vyhodnotené a praktizované všade, kde je
to možné a uprednostňované pred možnosťou poľovania a udeľovania výnimiek na usmrtenie jedincov
veľkých šeliem. Uvedeným podmienkam má zodpovedať aj konkrétne rozhodnutie vydané v správnom
konaní.

14. Udelená výnimka nie je spôsobilá zabezpečiť cieľ sledovaný právnym predpisom a neexistuje
ani právny predpoklad, žeby k naplneniu tohto mohla viesť. Žalovaný v rozhodnutí napadnutom
touto správnou žalobou výslovne konštatoval, že medvede prenikajú do ľudskosti ľudských sídel z
dôvodu získavania potravy z poľnohospodárskych kultúr pestovaných na území predmetného poľovného
revíru, pričom poukázal na migráciu medveďov do polí, a následné zdržiavanie sa medveďov v
poliach, pričom zlikvidovanie týchto antropických zdrojov potravy, ako ani oplotenie takýchto rozsiahlych
plôch pestovania poľnohospodárskych kultúr elektrickými oplôtkami nie je reálne. Z vyššie citovaných
ustanovení ZOPK, aj Smernice o biotopoch vyplýva, že výnimku možno udeliť pri predchádzaní
závažným škodám na úrode (ZOPK, resp. na zabránenie vážneho poškodenia najmä úrody). Aj
keď citované ustanovenia komunitárneho a slovenského práva používajú na vyjadrenie tohto účelu



odlišné pojmy, nie je možné interpretovať dôvod na udelenie výnimky podľa ust. § 40 ods. 3 písm.
b) ZOPK, inak ako je tento dôvod vyjadrený v ustanovení článku 16 ods. 1 písm. b) Smernice o
biotopoch, teda že výnimka môže byť udelená, ak je preukázané, že jej udelenie a realizácia môže
zabrániť vážnemu poškodeniu úrody. Aplikujúc uvedené na napadnuté rozhodnutie žalovaného a
prvostupňového správneho orgánu, žalobca namietal, že orgány verejnej správy udeliť výnimku z
dôvodu uvedeného v ust. § 40 ods. 3 písm. b) ZOPK, bez toho aby posúdili, či udelenie výnimky má
schopnosť skutočne zabrániť, či predísť závažným škodám na úrode. Podľa názoru žalobcu, samotná
skutočnosť, že ku škodám na úrode dochádza, hoci sú aj tieto škody spôsobené medveďom hnedým,
nie je postačujúce pre rozhodnutie o tom, že je potrebné a zároveň možné udeliť výnimku podľa ust. §
40 ods. 3 písm. b) ZOPK. Ak totiž udelenie a realizácia výnimky nemá spôsobilosť prispieť k naplneniu
zákonom, či smernicou sledovaného cieľa, potom takúto výnimku nemožno považovať za udelenú v
súlade s právom, keďže v skutočnosti nebola udelená na legitímny a v práve zakotvený cieľ.

15. Riadiac sa týmto nesprávnym právnym názorom, orgány verejnej správy ani nevyhodnotili účinnosť
doposiaľ udeľovaných výnimiek. Ak by tak urobili, bolo by nesporné, že udeľovanie výnimiek na
usmrtenie medveďa hnedého nesplnilo svoj účel, a nepredišlo k vzniku škôd, keďže z tých istých dôvodov
žiadateľ 17 rokov žiada, a aj sú mu udeľované výnimky na usmrtenie medveďa hnedého. Za tejto
situácie je potom nutné dospieť k záveru, že neskúmanie existencie a účinnosti preventívnych opatrení,
v celom ich komplexe je rovnako nesprávnym postupom orgánov verejnej správy, ktoré vychádza z
ich nesprávneho právneho názoru o tom, že preventívne opatrenia sú nerealizovateľné, a že nie je
potrebné, ani možné v rámci jedného konania očakávať a vyžadovať koncepčné riešenie problému
prenikania medveďov za poľnohospodárskymi plodinami je, vzhľadom na skutočností, ktoré vyšli najavo
v administratívnom konaní prakticky nesporné, že sledovaný cieľ, teda prevenciu vzniku škôd naplnia
len účinné preventívne opatrenia, ktoré zabránia tomuto stavu, teda prenikaniu medveďov za dostupnou
potravou. Takémuto prenikaniu nezabráni usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého, aj keď k
takémuto usmrcovaniu dochádza takmer každý rok. Európskou iniciatívou pre veľké šelmy bola v júli
2008 pre Európsku komisiu vypracovaná Inštrukcia pre vytváranie plánov pre manažment veľkých šeliem
na úrovni populácie, ktorá sa zaoberá aj otázkou povoľovania výnimiek z ochrany veľkých šeliem,
vrátane medveďa hnedého. Uvedená inštrukcia považuje udeľovanie výnimiek na usmrcovanie jedincov
týchto druhov za akceptovateľné, len za predpokladu splnenia komplexu podmienok. Keďže označená
Inštrukcia detailizuje okolnosti udeľovania výnimiek z ochrany druhou európskeho významu, nie je
zrejme, aké konkrétne právne úvahy viedli žalovaného, aj prvostupňový správny orgán k záveru, ktorý
je základom ich neposúdenia a nevyhodnotenia účinnosti udelených výnimiek vo vzťahu k ich účelu.
Keďže ZOPK v častiach relevantných pre rozhodovanú vec, je zároveň transpozíciou komunitárneho
práva do Slovenského právneho poriadku.

III. Vyjadrenie žalovaného

16. Ministerstvo malo z údajov poskytnutých Štátnou ochranou prírody Slovenskej republiky, ako
aj z informácií predložených žiadateľom preukázané, že populácia medveďa hnedého v územiach
európskeho významu (SKUEV 0302 Ďumbierske Tatry), v blízkosti ktorých bolo usmrtenie navrhnuté
(lokality usmrtenie sa nachádzajú mimo tohto územia európskeho významu), nie je ohrozená a
všetko nasvedčuje tomu, že tento chránený druh živočícha v predmetnom území prosperuje a jeho
populácia narastá. Rozširovanie areálu medveďa hnedého a postup do oblastí zasiahnutých ľudskou
činnosťou, častejšie vyrušovanie medveďom, ako aj jednoznačne preukázané hlásenia o zvýšenom
počte medveďov aj v pôvodných miestach výskytu a škodách na majetku spôsobených medveďom
hnedým, nesporne nasvedčujú skutočnosti, že v poľovnom revíri Vysoká - Podkonice je zvýšený stav
populácie medveďa hnedého. ŠOP SR preverila fakty uvádzané v žiadosti žiadateľa a skonštatovala,
že navrhuje povoliť výnimku na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého za účelom eliminácie
vzniku škôd na majetku, ako aj predchádzania náhodných nebezpečných stretnutí medveďa hnedého
s ľuďmi. Pokiaľ dochádza k synantropizácii veľkých šeliem, ako je medveď hnedý a s tým spojenému
ohrozeniu zdravia a bezpečnosti obyvateľov, nemožno v reálnom čase situáciu riešiť inak, ako
povolením výnimky na usmrtenie tohto živočícha. Zmierňujúce opatrenia za danej situácie vec neriešia
a nepredstavujú skutočnú alternatívu k povoleniu výnimky. Ministerstvo sa v súvislosti s posúdením
existencie možných alternatív k povoleniu výnimky zaoberalo možnosťou odchytu medveďov, ich
umiestnenia do zoologických záhrad a vypustenia do iných lokalít. Zoologické záhrady v Slovenskej
republike ani v Českej republike však nemajú záujem o umiestnenie týchto živočíchov do ich zariadení a



nerealizovateľné je tiež premiestňovanie medveďov do iných lokalít z dôvodu, že odchytené synantropné
medvede sú navyknuté hľadať potravu pri ľudských obydliach, čím by sa problém preniesol na iné miesto.

17. Ministerstvo odôvodnilo vydanie výnimky z podmienok ochrany chráneného druhu podľa ustanovenia
§ 40 ods. 3 písm. b) a c) zákona o ochrane prírody z dôvodu predchádzania závažných škôd na úrode,
hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom hospodárstve a v záujme ochrany verejného
zdravia a verejnej bezpečnosti ľudí. V zmysle týchto ustanovení zákona o ochrane prírody sa nevyžaduje
vznik škody na majetku alebo škodlivého následku na verejnom zdraví alebo na verejnej bezpečnosti
ľudí, ale preferuje sa ochrana týchto záujmov pred vznikom škody alebo takéhoto škodlivého následku,
pretože keď následok na majetku, zdraví alebo živote vznikne, uvedené ustanovenie stráca na význame.
Povolenie výnimky z uvedeného dôvodu má teda predovšetkým preventívny charakter a jej realizáciou
sa má predchádzať vzniku škôd na majetku a nebezpečným stretom človeka s medveďom predovšetkým
mimo miest jeho prirodzeného výskytu, najmä v intraviláne obcí a v blízkosti ľudských obydlí. Povolený
odstrel jedného jedinca medveďa hnedého v lehote od 01.07.2017 do 30.10.2017 postriežkou alebo
posliedkou v navrhnutých lokalitách lovu Breziny, Dlhé, Zákluč alebo Bukovina, všetky v k.ú. Podkonice,
a to v blízkosti porastov kukurice alebo obilnín, pri prenikaní jedincov medveďa hnedého do týchto
agrocenóz nebude mať za následok pokles medvedej populácie. ŠOP SR v podkladoch zaslaných
ministerstvu v rámci konania o povolení výnimky (stanovisko ŠOP SR č, ŠOPSR/271-003/2017 zo dňa
23.02.2017) navrhuje povoliť výnimku na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom
revíri Vysoká - Podkonice. ŠOP SR a Správa Národného parku Nízke Tatry posúdili vplyv povolenia
výnimky na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého aj z hľadiska dopadu realizácie tejto výnimky
na populáciu medveďa v lokalitách blízkych územiach európskeho významu, kde usmrtenie navrhuje.
ŠOP SR ďalej konštatovala, že zhodnotením kumulovaného vplyvu výnimky, nedôjde k významnému
vplyvu na populáciu medveďa hnedého v lokalitách, kde bolo navrhnuté usmrtenie jedného jedinca
medveďa hnedého.

18. Prvostupňové rozhodnutie bolo teda vydané v záujme predchádzania škôd na majetku a v záujme
verejnej bezpečnosti ľudí so snahou predísť vzniku následku na zdraví, živote osôb alebo na ich majetku.
Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán má povinnosť chrániť práva a záujmy fyzických osôb
a právnických osôb, za ktoré možno považovať aj ochranu majetku, zdravia a bezpečnosti obyvateľov.
Potreba rozhodnúť o povolení výnimky na odstrel jedného jedinca chráneného druhu živočícha -
medveďa hnedého vyvstala práve v súvislosti s naliehavosťou riešenia otázky ochrany a bezpečnosti
obyvateľov, ich zdravia a majetku v príslušnej oblasti na území Slovenska. Ministerstvo ako prvostupňový
správny orgán v rámci konania vo veci vydania napadnutého rozhodnutia sa opieralo o skutočnosti
a dôkazy zistené v priebehu konania od žiadateľa, účastníkov konania a ŠOP SR, ktorá v zmysle §
65a zákona o ochrane prírody ako odborná organizácia ochrany prírody a krajiny s celoslovenskou
pôsobnosťou zabezpečuje úlohy na úseku ochrany prírody a krajiny podľa zákona o ochrane prírody a
osobitných predpisov vrátane spracúvania odborných stanovísk pre rozhodovaciu a inú činnosť orgánov
ochrany prírody. Ministerstvo pri rozhodovaní vychádzalo najmä zo žiadosti žiadateľa zo dňa 08.01.2017
a zo stanoviska ŠOP SR č. ŠQPSR/271-003/2017 zo dňa 23.02.2017 vrátane formulára (stanoviska)
príslušného regionálneho útvaru ŠOP SR - Správy Národného parku Nízke Tatry zo dňa 22.02.2017 s
opisom množstva škôd spôsobených medveďmi za posledné 3 roky, ktorými sú: V roku 2014 - škody na
porastoch kukurice - XXXX EUR (zdokumentované Okresným úradom v Banskej Bystrici) V roku 2015
- poranená a na tieto následky uhynutá jedna ovca, nežiadaná náhrada V roku 2016 - šetrené škody na
porastoch kukurice v lokalite Krbotová a Breziny (zdokumentované Okresným úradom v Banskej Bystrici)

19. Zo stanoviska ŠOP SR, Správa Národného parku Nízke Tatry č. ŠOPSR/271-001/2017 zo dňa
22.02.2017 jednoznačne vyplýva záver, že vplyv povolenia výnimky na usmrtenie jedného jedinca
medveďa hnedého bol skúmaný aj z hľadiska dopadu realizácie tejto výnimky na populáciu medveďa
hnedého v územiach európskeho významu (SKUEV 0302 Ďumbierske Tatry), v blízkosti ktorých
sa usmrtenie navrhuje (lokality usmrtenia sú mimo území európskeho významu). Po zhodnotení
žiadosti ŠOP SR konštatovala, že zhodnotením kumulovaného vplyvu výnimky, nedôjde k významnému
vplyvu na populáciu medveďa hnedého v uvedených lokalitách, kde ŠOP SR udelenie výnimky
odporúča. Správa Národného parku Nízke Tatry vo formulári odôvodňuje schválenie žiadosti žiadateľa
nasledovne: „ Overením protokolov o škodách a nebezpečných stretov Okresným úradom Banská
Bystrica, vyhodnotením monitoringu, škodových udalostí vzniknutých za posledné 3 roky je možné
žiadosť považovať za odôvodnenú v zmysle § 40 ods. 3 v súvislosti s § 35 zákona č. 543/2002 Z.
z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a odporúčame odchyt, resp. usmrtenie 1



jedinca medveďa hnedého, nakoľko vznikli výrazné opakované škody na poľnohospodárskych plodinách
väčšieho rozsahu. Pokiaľ bude zásah do populácie vykonaný cielene v problémových lokalitách v
presne stanovenom navrhovanom období (od doby dozrievania - zrelosti až do termínu zberu plodín
- kukurice na siláž) vylúčením jedného jedinca o hmotnosti 80-100kg zásadne bez použitia vnadenia
alebo prikrmovania, nebude mať táto intervencia negatívny dopad na populáciu medveďa hnedého
v najbližšom území európskeho významu SKUEV 0302 Ďumbierske Tatry. “ V stanovisku ŠOP SR
č. ŠOPSR/271-003/2017 zo dňa 23.02.2017 sa uvádza: „Na základe preverenia žiadosti, súčasného
stavu a stanoviska Správy Národného parku Nízke Tatry č. SOPSP/271-001/2017 zo dňa 22.02.2017
navrhujeme povoliť výnimku na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri
Podkonice. Správa NP Nízke Tatry posúdila vplyv povolenia výnimky na usmrtenie jedinca medveďa
hnedého aj z hľadiska dopadu realizácie tejto výnimky na populáciu medveďa hnedého v územiach
európskeho významu, v blízkosti ktorých usmrtenie navrhujeme (SKUEV 0302 Ďumbierske Tatry). Po
zhodnotení žiadosti môžeme konštatovať, že zhodnotením kumulovaného vplyvu výnimky, nedôjde
k významnému vplyvu na populáciu medveďa hnedého v uvedených lokalitách, kde navrhujeme
usmrtenie. “

20. Správa Národného parku Nízke Tatry určila, že usmrtenie medveďa je možné zásadne bez použitia
vnadenia alebo prikrmovania, a to na lokalitách: Breziny, Dlhé, Zákluč a Bukovina, všetky v k.ú.
Podkonice, pričom zásah do populácie má byť vykonaný cielene v problémových lokalitách v presne
stanovenom navrhovanom období. Týmto postupom sa v danom prípade zabezpečilo, že pri realizácii
povolenej výnimky žiadateľom nedôjde v danej lokalite k ďalším škodám spôsobených medveďom
hnedým a súčasne sa zabezpečí adresnosť odstrelu problematického jedinca medveďa hnedého,
ktorý vykazuje známky straty plachosti pred ľuďmi. Na lokalitách prikrmovania, ktoré je mimochodom
zakázané mimo obdobia núdze, sa vyskytuje množstvo aj neprirodzenej potravy (čokolády, cukrárenský
odpad, tropické ovocie, repa, silážna kukurica a pod.), ktorá vo väčšine prípadov láka aj medvede za
účelom získania ľahko dostupnej potravy. Na takéto lokality sa schádzajú medvede zo širokého okolia
a čiastočne takýto spôsob obhospodarovania poľovných revírov môže spôsobovať zmenu správania
u týchto jedincov. SOP SR je zásadne proti prikrmovaniu takýmto spôsobom a mimo doby núdze.
Takéto vnadenie a prikrmovanie mala ŠOP SR (Správa TANAPu) na mysli v stanovisku č. TANAP
1062/2015 zo dňa 21.07.2015, na ktoré sa žalobca odvoláva. V prvostupňovom správnom rozhodnutí je
povolený odstrel jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Podkonice - Vysoká bez vnadenia
medveďa na potravu. Z uvedeného dôvodu považoval žalovaný túto námietku za bezpredmetnú.
Náhodné strety medveďa hnedého s ľuďmi, prípadne jeho prítomnosť mimo priestor jeho prirodzeného
výskytu, nie je možné vždy zdokumentovať tak, aby mohol žalovaný poukázať na konkrétneho jedinca
medveďa hnedého (stresové situácie pri strete, prípadne škody spôsobené medveďom zistené neskôr),
ktorého sa bude predmetná výnimka týkať. Vo viacerých prípadoch ide o prenikanie viacerých jedincov,
nie len jedného a toho istého, na územia mimo jeho prirodzený. Preto k určitému časovému momentu,
resp. obdobiu môžu byť pozorované v danom poľovnom revíri aj iné jedince (nie len tie, ktoré sú
registrované príslušným správcom poľovného revíra a ŠOP SR), prechádzajúce z jedného poľovného
revíra do iných susediacich revírov (migrácia v rámci susediacich poľovných revírov).

21. Naviac je potrebné uviesť, tak ako to vyplýva z formulára k stanovisku ŠOP SR Správy Národného
parku Nízke Tatry č. ŠOPSR/271-001/2017 zo dňa 22.02.2017, že odstrel medveďa sa sústreďuje v
priestoroch s najväčšími škodami na poľnohospodárskych plodinách. Týmto spôsobom je zabezpečená
adresnosť odstrelu problematických jedincov medveďa hnedého, nakoľko sa pri poľnohospodárskych
plodinách pohybujú predovšetkým synantropné jedince medveďa. Je potrebné dodať, že žiadateľ v
dotknutom území usmrtil 9 jedincov medveďa hnedého spolu za roky 2000-2015, avšak od roku 2015
nebol v predmetnom revíri usmrtený do dnešného dňa ani jeden jedinec medveďa hnedého. ŠOP SR
realizuje pravidelný monitoring priamo v teréne podľa organizačných jednotiek. ŠOP SR je odborná
organizácia, venujúca sa uvedenej problematike. Z uvedeného titulu a na základe realizácie vlastných
monitoringov, komunikáciou s miestnou samosprávou, farmármi, poľovníckou verejnosťou, chovateľmi
hospodárskych zvierat a včiel, turistami a inými dotknutými subjektmi dokáže z odborného hľadiska
posúdiť potrebu, resp. nutnosť realizácie výnimky na usmrtenie medveďa v rôznych lokalitách. Z
podkladov získaných v konaní o povolenie výnimky na usmrtenie medveďa hnedého vyplýva, že nebude
dotknutá ochrana prírodných biotopov ani ochrana biotopov medveďa hnedého. ŠOP SR posúdila
vplyv povolenia výnimky na populáciu medveďa hnedého v územiach európskeho významu (SKUEV
0302 Ďumbierske Tatry), v blízkosti ktorých bolo usmrtenie navrhnuté. ŠOP SR dospela k záveru, že
zhodnotením kumulovaného vplyvu výnimky nedôjde k významnému vplyvu na populáciu medveďa



hnedého v uvedených lokalitách, kde bolo usmrtenie navrhnuté. Lokality usmrtenia sa nachádzajú mimo
UEV.

22. Povoľovanie výnimiek musí byť založené na komplexnom pláne pre manažment celej populácie
druhu európskeho významu a jeho biotopu a musí vychádzať zo zdokumentovaného stavu populácie, je
potrebné uviesť, že LZ VLK sa v rámci predmetnej námietky odvoláva na dokument, ktorý má odporúčací
charakter a nie je právne záväzný. Ako sa uvádza v úvode tohto dokumentu, jeho cieľom je predniesť
diskusiu o odbornom základe potrebnom pre prípravu plánov pre manažment veľkých šeliem na úrovni
populácie, Opatrenia, ktorých sa LZ VLK dožaduje na základe vyššie uvedeného dokumentu, a ktoré
majú spočívať v komplexnom pláne pre manažment celej populácie dotknutého druhu európskeho
významu a jeho biotopu, pričom musia vychádzať zo zdokumentovaného stavu populácie, presahujú
rámec jednotlivého správneho konania o povolení výnimky z podmienok ochrany chránených druhov.
Podľa § 1 Správneho poriadku, ktorý vymedzuje rozsah pôsobnosti správneho poriadku, a ktorý sa
vzťahuje aj na konanie podľa zákona o ochrane prírody, správny poriadok sa vzťahuje na konanie, v
ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch
a povinnostiach fyzických a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Rozhodnutím
vydávaným v takomto konaní nie je možné suplovať úlohy orgánov verejnej správy spočívajúce v
spracúvaní a schvaľovaní dokumentov koncepčného charakteru, ale možno ním určovať iba práva a
povinnosti vzťahujúce sa v konaní na konkrétne fyzické a právnické osoby, a to takým spôsobom,
aby tieto práva a povinnosti boli na základe vydaného rozhodnutia realizovateľné. ŠOP SR realizuje
pravidelný monitoring medveďa hnedého priamo v teréne jednotlivými organizačnými zložkami ŠOP SR.
Tieto dáta sú pravidelne dopĺňané do centrálnej databázy, z ktorej čerpá v prípade potreby vypracovania
odborných stanovísk k žiadostiam o povolenie výnimky na usmrtenie medveďa hnedého. ŠOP SR ako
odborná organizácia venujúca sa problematike ochrany prírody vrátane ochrany medveďa hnedého na
základe realizácie vlastných monitoringov, komunikáciou s miestnou samosprávou, obhospodarovateľmi
pozemkov, chovateľmi hospodárskych zvierat a včiel, poľovníkmi, turistami a inými dotknutými subjektmi
dokáže z odborného hľadiska posúdiť potrebu, resp. nutnosť realizácie výnimky na usmrtenie medveďa
v rôznych lokalitách.

23. V rámci správnych konaní o povoľovaní výnimiek z podmienok ochrany medveďov hnedých
ministerstvo podané žiadosti každoročne posudzuje z podkladov, ktoré mu pripravuje ŠOP SR na
základe zisťovania stavu populácie medveďa hnedého na celom území Slovenska i v jeho jednotlivých
geomorfologických celkoch vrátane populačného a areálového trendu tohto druhu, ako aj na základe
vyhodnocovania evidovaných škôd spôsobených týmto živočíchom, aj možného ohrozenia obyvateľov.
Jednotlivé správy národných parkov a správy chránených krajinných oblastí, ktoré sú organizačnou
zložkou ŠOP SR, pritom hodnotia každú jednotlivú žiadosť s prihliadnutím na konkrétne podmienky
výskytu medveďa hnedého na lokalitách špecifikovaných v žiadosti a s prihliadnutím na opodstatnenosť
povolenia výnimky na odstrel medveďa hnedého pri súčasnom splnení podmienok ustanovených v § 40
ods. 2 a 3 zákona o ochrane prírody. Pritom vždy prihliadajú aj na stav populácie medveďa hnedého v
danej lokalite v predchádzajúcich rokoch, a to vzhľadom na počet povolených a realizovaných výnimiek
na usmrtenie medveďa hnedého, ako aj na medveďmi spôsobené škody a počet nebezpečných stretov
medveďov s ľuďmi zaznamenaných v dotknutých lokalitách.

24. Samotný výskyt aj väčšieho počtu jedincov medveďa v poľovnom revíri nie je odôvodneným
prípadom pre povolenie výnimky na odstrel medveďa hnedého, pokiaľ nie sú splnené podmienky
citovaných ustanovení § 40 ods. 2 a 3 zákona o ochrane prírody. Ministerstvo na základe zadovážených
podkladov povolí požadovanú výnimku iba v tom prípade, ak má jednoznačne preukázané, že povolenie
výnimky na usmrtenie medveďa hnedého v predmetnom poľovnom revíri z dôvodov podľa § 40
ods. 2 a 3 zákona o ochrane prírody je oprávnené a teda, že nie je dôvod spochybňovať splnenie
základnej podmienky pre povolenie výnimky na usmrtenie medveďa hnedého, ktorou je skutočnosť,
že pri neexistencii inej ekonomicky a technicky realizovateľnej alternatívy povolená výnimka neohrozí
zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie tohto druhu v jeho prirodzenom areáli a ochráni sa
život, zdravie a bezpečnosť ľudí, resp. predíde sa vzniku závažných škôd. Správa NAPANT v podkladoch
zaslaných ministerstvu v rámci predmetného konania konštatovala, že k sezónnej koncentrácií
medveďov do agrocenóz dochádza každoročne v mesiacoch júl-september, pričom osádzané veľké
plochy kukurice a obilnín sú pre medvede mimoriadnym zdrojom potravy. V oblasti poľovného revíru
boli v rokoch 2014 a 2016 komisionálne prešetrované škody spôsobené medveďom na kukurici, v roku
2015 zasa došlo k spôsobeniu škody na hospodárskom zvierati. Je nevyhnutné uviesť, že od správneho



orgánu nemožno žiadať, aby rozhodoval na základe neexistujúcich dôkazov, resp. takých, ktoré nie
je možné vykonať, alebo ktoré sú v čase rozhodovania nedostupné. Ministerstvo dostatočne zistilo
skutkový stav veci na základe podkladov predložených ŠOP SR a dôkazov a vyjadrení predložených
žiadateľom. Žalovaný je povinný zisťovať skutkový stav veci osobitne v každom jednotlivom prípade.
Uvedená skutočnosť za daných okolností nasvedčovala záveru, že v danom území pretrváva riziko
ohrozenia zdravia a bezpečnosti ľudí a vzniku závažných škôd na poľnohospodárskych plodinách a
hospodárskych zvieratách. ŠOP SR a Správa NAPANT v rámci predložených odborných stanovísk
jednoznačne odporučili povoliť požadovanú výnimku a konštatovali, že na jej povolenie sú splnené
požadované podmienky v zmysle zákona o ochrane prírody. Ministerstvo malo teda v predmetnej veci
preukázané, že na povolenie požadovanej výnimky boli splnené podmienky v zmysle § 40 ods. 3
písm. b) a c) zákona o ochrane prírody a povolenie výnimky na usmrtenie jedného jedinca medveďa
hnedého z dôvodu uvedeného v § 40 ods. 3 písm. b) a c) zákona o ochrane prírody na strane 3 a 4
prvostupňového správneho rozhodnutia podrobne a náležitým spôsobom zdôvodnilo. Správa NAPANT
pritom vo svojom stanovisku odporučila, aby bol zásah do populácie medveďa hnedého vykonaný
cielene v problémových lokalitách v presne stanovenom navrhovanom období (od doby dozrievania
kukurice až do doby jej zberu), pričom ako podmienku odstrelu medveďa určila, že usmrtenie jedného
jedinca medveďa hnedého je možne zrealizovať postriežkou alebo posliedkou v navrhnutých lokalitách
lovu, a to v blízkosti porastov kukurice alebo obilnín, v prípade prenikania jedincov medveďa hnedého
do tých agrocenóz, pričom sa neuskutoční vnadenie medveďa na potravu. Týmto postupom sa v
danom prípade zabezpečilo, že pri realizácii povolenej výnimky žiadateľom nedôjde v danej lokalite k
vymretiu obyvateľstva zo strany medveďov hnedých z dôvodu vnád medveďov na potravu a súčasne
sa zabezpečí adresnosť odstrelu problematického jedinca medveďa hnedého, ktorý vykazuje známky
straty plachosti pred ľuďmi.

25. Žalobcom uvádzaný dokument - Inštrukcia pre vytváranie plánov pre manažment veľkých šeliem
na úrovni populácie vypracovaný pre Európsku komisiu Európskou iniciatívou pre veľké šelmy, ktorý
v prílohe č. 2 obsahuje podmienky, za splnenia ktorých Európska iniciatíva pre veľké šelmy akceptuje
regulačný lov veľkých šeliem, tieto podmienky žiadnym spôsobom nedáva do súvisu s ustanoveniami
smernice o biotopoch, ani s povoľovaním výnimiek z podmienok ochrany druhov európskeho významu,
preto nie je zrejmé, na základe čoho dospel žalobca k záveru, že ide o „výklad“ podmienok ochrany
medveďa hnedého ustanovených v smernici o biotopoch. Smernica o biotopoch nevyžaduje od
členských štátov, aby mali schválené plány pre manažment veľkých šeliem. Podľa čl. 6 ods. 1 smernice
o biotopoch sa vyžaduje od členských štátov prijatie manažmentových plánov len pre osobitné územia
ochrany, ktoré sú súčasťou sústavy Natura 2000, a aj to len „v prípade potreby“. Nespochybňujúc
opodstatnenosť opatrení navrhovaných v prílohe č. 2 vyššie uvedeného dokumentu je nutné uviesť,
že tieto môžu v súlade s účelom uvedeného dokumentu slúžiť ako odborný podklad pre vypracovanie
programov starostlivosti o veľké šelmy a určenie podmienok ich regulačného lovu, pokiaľ takýto lov
pri vybraných druhoch pripadá v úvahu, avšak nemožno ich vykladať ako podmienky pre povoľovanie
výnimiek v zmysle čl. 16 smernice o biotopoch, ako sa to snaží interpretovať žalobca. V Inštrukcii
pre vytváranie plánov pre manažment veľkých šeliem na úrovni populácie, ktorou žalobca podopiera
svoje tvrdenia, sa na str. 70 uvádza: „Tieto inštrukcie boli pripravené Európskou iniciatívou pre
veľké šelmy za účelom pomoci správcom a správnym orgánom pri manažovaní veľkých šeliem. Sú
založené na kombinácii výskumu (ekologických a sociálnych vied) a na skúsenostiach výskumníkov,
vedcov, ochranárov a správcov divo žijúcich zvierat v Európe. Ako také, skôr zakladajú odporúčania
pre osvedčené postupy, než akúkoľvek snahu o návrh právnych predpisov.“ Zároveň je potrebné
podotknúť, že pri preklade ustanovenia vyššie uvedenej inštrukcie používa žalobca vo zvýraznenej
časti textu „Opatrenia na predchádzanie, alebo zmiernenie následkov, ohrozenia veľkými šelmami
musia byť vyhodnotené a praktizované všade, kde je to možné a uprednostňované pred možnosťou
poľovania a udeľovania výnimiek na usmrtenie jedincov veľkých šeliem“ imperatív, pričom vhodnejším
prekladom tohto textu by bolo: „Opatrenia na predchádzanie, alebo zmiernenie následkov, ohrozenia
veľkými šelmami by mali byť vyhodnotené a praktizované všade, kde je to možné a uprednostňované
pred možnosťou poľovania a udeľovania výnimiek na usmrtenie jedincov veľkých šeliem.“ ŠOP SR
oprávnenosť povolenia výnimky na usmrtenie jedinca medveďa hnedého v danej lokalite vyhodnocovala
vzhľadom na znalosť aktuálnej situácie na území predmetného poľovného revíru a znalosť etológie
medveďa hnedého za daných podmienok. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žiadosť žiadateľa
vyhodnotila ako oprávnenú, pričom jej závery ministerstvo následne riadne odôvodnilo v napadnutom
prvostupňovom rozhodnutí. Zhromaždenie výpočtu všetkých uskutočnených preventívnych opatrení
uskutočnených v danej lokalite s cieľom prevencie škôd spôsobovaných medveďmi do uceleného



zoznamu a vyhodnotenie ich účinnosti je dlhodobou koncepčnou činnosťou, ktorá presahuje rámec
jednotlivého správneho konania. Nezaradenie takéhoto typu zoznamu do podkladov, na základe
ktorých bolo vydané napadnuté rozhodnutie žalovaného, nie je pochybením správneho orgánu, ale
vyhodnotením dostupných dôkazných prostriedkov.

26. Záverom žalovaný dodal, že na základe dostupných údajov populácia medveďa hnedého je na
území Slovenska bez ohrozenia a jej stav je priaznivý. Uvedenými údajmi o populácii medveďa
hnedého na Slovensku sa podrobne zaoberal materiál „Program starostlivosti o medveďa hnedého
(ursus arctos) na Slovensku“ z novembra 2016, ktorý vypracovala ŠOP SR aj za účasti zástupcov
LZ VLK ako spoluautorov. Ako je uvedené na str. 13 tohto materiálu, podľa výsledku najnovších
genetických výskumov, ktorý je možné považovať za najpresnejší odhad veľkosti medvedej populácie
na Slovensku, sa na území Slovenska vyskytuje počet 1020 - 1490 jedincov medveďov hnedých,
pričom sa predpokladá, že počet medveďov bude ďalej stúpať. Z celkového odhadovaného počtu
8100 medveďov, ktoré materiál „Status and management of the brown bear in Europe“ (Andreas
Zedrosser, World Wide Fund for Nature - Austria) uvádza ako počet medveďov obývajúcich Karpaty na
území Slovenska, Poľska, Rumunska a Ukrajiny, tak Slovensko obýva približne šestina celej karpatskej
medvedej populácie, a to pri najmenšom územnom rozsahu Slovenska zo všetkých uvedených štátov
(Karpatský oblúk na Slovensko zasahuje len 17,2% svojej celkovej výmery). Z vyššie uvedeného je
zrejmé, že počet medvedej populácie na Slovensku je v súčasnosti životaschopný, a že povolenie
odôvodnenej výnimky z podmienok ochrany uvedeného chráneného druhu živočícha nespôsobuje
pokles medvedej populácie.

IV. Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania

27. Podľa ďalšieho účastníka Poľovnícke združenie Podkonice - Vysoká žalobca neuviedol, podľa akého
zákonného dôvodu je nutné vnadiská považovať za zásadné pre vydanie rozhodnutia. Systematicky v
tejto či stovkách totožných žalôb uvádza stanovisko správy TANAPu zo dňa 21.7.2015 (bod 26 žaloby),
ktoré sa netýka územia dotknutého napadnutým rozhodnutím. Konštrukcia uvedená v bode 29 žaloby,
podľa ktorej muselo prebehnúť dokazovanie ohľadom počtu vnadísk a krmovísk, keďže sa v napadnutom
rozhodnutí spomína realizácia výnimky zo zákazu lovu metódou „zásadne bez použitia vnadenia alebo
prikrmovania“ je v rozpore zo zásadnými zásadami výrokovej logiky a nemožno ju prijať. Dôvody, ktoré
uvádzal žalobca v rámci § 191 ods. 1 písm. e) alebo písm. f) SSP ním nie sú presne a dostatočne
označené (sú skôr zmätočné). alebo písm. f) SSP nie sú presne a dostatočne označené (sú skôr
zmätočné). Napríklad rozhodujúca časť žaloby žalobca označuje ako dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. e)
SSP a § 191 ods. 1 písm. f) SSP, ktorá sa týka iba dôvodu nezisteného počtu vnadísk, žalobca uzatvára
tvrdením (bod 33 žaloby), podľa ktorého nie je zrejmé, aké konkrétne skutočnosti viedli žalovaného k
udeleniu výnimky...keďže z administratívneho spisu tieto skutočnosti nevyplývajú“.

28. Ďalej žaloba obsahuje aj osobitnú a ďalšiu časť, ktorá má odôvodniť aplikáciu § 191 ods. 1 písm.
f) SSP (body 34 až 48 žaloby). Nevedno, či ide iba o chybu v písaní na strane žalobcu a v skutočnosti
bolo v tejto časti odôvodniť použitie § 191 ods. 1 písm. e) SSP, keďže v tejto časti žaloby: žalobca
jasne neuviedol, ktoré časti výroku alebo odôvodnenia napádaného rozhodnutia sú v rozpore s presne
označenými ustanoveniami záväzných a uplatniteľných právnych predpisov, skôr polemizuje čo všetko
mal žalobca ešte zobrať do úvahy. Žalobca nevyvracia právnu argumentáciu uvádzanú v odôvodnení
napádaného rozhodnutia, skôr sa zdá, že ide o žalobcom cyklicky, znovu a znovu používané tvrdenia,
hodiace sa na takmer akékoľvek rozhodnutia správnych orgánov v predmetnej oblasti, ktoré zrejme
žalobca používa v stovkách ďalších podaniach a žalobách. Žalobca nikde neuvádza v čom konkrétne
vidí rozpor medzi tvrdeniami v administratívnom spise a zisteniami uvedenými v napadnutom rozhodnutí
(berúc označenie tejto časti žaloby a argumentácie k nej uvedenej). Žalobca nikde neuvádzal, ktorá časť
napádaného rozhodnutia a tiež rozkladu si argumentačne protirečí, či je právne neudržateľná a to aj v
súvislosti s prípadnou argumentáciou použitou žalobcom v správnom konaní.

29. Žalobca všeobecne a teoreticky uvádzal ustanovenia „Smernice o biotopoch“, pričom sa nezaoberal
tým, ktoré ustanovenia tejto smernice nie sú správne transponované do žalobcom aplikovaného zákona
č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, alebo by mali byť vykladané
inak v súvislosti s napríklad opačnými ustanoveniami predmetnej smernice či judikatúrou Súdneho dvora
a pod. Žalobca si túto skutočnosť uvedomuje, keď sám v žalobe uvádzal, že zákon č. 543/2002 Z. z. je v



častiach relevantných pre rozhodovanú vec zároveň transpozíciou komunitámeho práva do slovenského
právneho poriadku (bod 44 žaloby). V bode 44 žaloby je uvedená „Inštrukcia pre vytváranie plánov
pre manažment veľkých šeliem na úrovni populácie“. Správne súdy Slovenskej republiky jasne uviedli v
iných veciach napadnutých žalobcom, že „Čo sa týka Európskej iniciatívy pre veľké šelmy, ktorou bola v
júli 2008 pre Európsku Komisiu vypracovaná Inštrukcia pre vytváranie plánov pre management veľkých
šeliem na úrovni populácie, ktorá sa zaoberá aj otázkou povoľovania výnimiek z ochrany veľkých šeliem
vrátane medveďa hnedého táto inštrukcia má odporúčací charakter a nie je právne záväzná“ (napr.
rozsudok KS BA spis. zn. 5S/266/2015 z 24.1.2017.). Akákoľvek iniciatíva aktivistov, ktorí vypracovaný
materiál sami označia za „inštrukciu vypracovanú pre Európsku komisiu“, nemôže byť vydávaná za
právny základ pre rozhodovanie správnych orgánov SR, nielen že tento „materiál“ nie je prameňom práva
v zmysle Ústavy SR či primárneho alebo sekundárneho práva EÚ (pozri napr. čl. 288 ZFEÚ), ale nemá
žiadnu legitimitu vôbec, keďže nie je dokumentom (napríklad odporúčaním alebo stanoviskom podľa čl.
288 ZFEÚ) žiadnej inštitúcie či orgánu EÚ vôbec. Žalobca v podanej žalobe správne neuplatnil ani jeden
žalobný dôvod, naviac ich zmätočne označil a v argumentácii ani raz presne neuviedol, ktoré jednotlivé
tvrdenie uvedené v odôvodnení rozhodnutia je v rozpore s právnymi predpismi, či je v protiklade s ktorým
označeným dôkazom v administratívnom spise. Žaloba je teoretická, zmätočná a v rozhodujúcej časti
cyklostylovaná (zhodná) so žalobami, ktoré žalobca podáva v ďalších podobných veciach.

V. verejné vyhlásenie rozsudku

30. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015
Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v spojení s § 9 ods. 1 SSP a § 246 ods. 1, rozhodol vo
veci rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 11.09.2019, postupujúc podľa § 107 ods. 2 a § 137 ods.
4 SSP. Žalobca ani žalovaný nežiadali o nariadenie pojednávania vo veci a súdom boli poučení, že
ak sa výslovne nevyjadria, že žiadajú o nariadenie pojednávania, bude mať súd za to, že súhlasia s
rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania.

VI. Relevantné právne predpisy

31. Podľa § 35 ods. 1 písm. b/, písm. e/ zákona č. 543/2002 Z.z. chráneného živočícha je zakázané
úmyselne zraňovať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli (písm. b/), držať, prepravovať, predávať,
vymieňať alebo ponúkať na predaj alebo výmenu (písm. e/).

32. Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. orgán ochrany prírody môže povoliť výnimku z podmienok
ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov, len ak neexistuje
iná ekonomicky a technicky zrealizovateľná alternatíva a výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého
stavu ochrany populácie dotknutého druhu v jeho prirodzenom areáli.

33. Podľa § 40 ods. 3 písm. b/, písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z. výnimku podľa odseku 2 možno povoliť
pri predchádzaní závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom
hospodárstve a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj pri predchádzaní závažných
škôd na inom type majetku (písm. b/), v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a
ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj v záujme iných nevyhnutných dôvodov
vyššieho verejného záujmu vrátane tých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a tých ktoré
majú priaznivé dôsledky zásadného významu na životné prostredie (písm. c/).

34. Podľa § 3 ods. 1, ods. 4 SP správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi
predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických
osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností (ods. 1). Správne orgány sú povinné svedomite a
zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných
prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci
pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby
konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb (ods. 4).



35. Podľa § 32 ods. 1, ods. 2 SP správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za
tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov
konania (ods. 1). Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania,
dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho
úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán (ods. 2).

VI. Posúdenie veci správnym súdom

36. Predmetom preskúmavania je v predmetnej právnej veci rozhodnutie ministra životného prostredia
SR spis. zn. 5506/2017-9.2 (17/2017 -rozkl.) zo dňa 07.06.2017, ktorý podľa § 61 ods. 2 a 3 v
spojení s § 59 ods. 1 a 2 Správneho poriadku zamietol rozklad Lesoochranárskeho zoskupenia VLK,
082 13 Tulčík 310 (žalobca) a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Ministerstva životného prostredia
Slovenskej republiky, odboru štátnej správy ochrany prírody č. 2943/2017-6.3 zo dňa 30.03.2017, ktorým
ako príslušný orgán štátnej správy podľa § 40 ods. 2 a ods. 3 písm. b) a c) zákona č. 543/2002
Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a § 46 Správneho poriadku povolil
Poľovníckemu združeniu Podkonice - Vysoká, 976 41 Podkonice 200, IČO: 37 825 755 výnimku zo
zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. b) a e) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny
v znení neskorších predpisov, t.j. povolilo mu usmrtiť - odstreliť - jedného jedinca medveďa hnedého v
poľovnom revíri Vysoká Podkonice, držať ho a prepravovať.

37. Pre povolenie výnimky usmrtiť chráneného živočícha musia byť podľa § 40 ods. 2, ods. 3 písm. b/,
písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z. kumulatívne splnené nasledovné podmienky:
a. musí ísť o odôvodnený prípad povolenia výnimky,
b. neexistuje iná ekonomicky a technicky zrealizovateľná alternatíva,
c. výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie chráneného živočícha v jeho
prirodzenom areáli.
Ak nie je splnená čo len jedna z uvedených podmienok, orgán ochrany prírody nemôže povoliť výnimku
na usmrtenie chráneného živočícha.

38. Žalovaný odôvodňoval prvú podmienku na povolenie výnimky podľa § 40 ods. 2 zákona č. 543/2002
Z.z. synantropnými jedincami medveďa hnedého hľadajúcimi potravu v blízkosti ľudských sídiel a s
tým spojeným ohrozením zdravia a bezpečnosti obyvateľov. Z predložených listinných dôkazov mal
žalovaný za to, že problematické jedince nie sú lákané do blízkosti ľudských sídiel vnadiskami a
krmoviskami zriadenými pre zver, ale do blízkosti ľudských sídiel prenikajú za účelom získania potravy
z poľnohospodárskych kultúr (kukurica) pestovaných na území označeného poľovného revíru. V čase
dozrievania poľnohospodárskych plodín nastáva v danej lokalite migrácia medveďov do polí, kedy
existuje hrozba stretov medveďov s obyvateľmi Obce Podkonice a Obce Slovenská Ľupča. Prvá zákonná
podmienka vyplývajúca z § 40 ods. 3 písm. b/ zákona č. 543/2002 Z.z. a zameraná na prevenciu vzniku
škody na úrode bola osvedčená.

39. Inú ekonomicky a technicky realizovateľnú alternatívu riešenia (§ 40 ods. 2 zákona č. 543/2002
Z.z.) žalovaný videl v možnom umiestnení jedincov medveďa hnedého v zoologických záhradách
na území SR a ČR, ktoré ponúkanú možnosť podľa jeho slov odmietli pre naplnený stav týchto
jedincov. V administratívnom spise sa však nenachádza žiadna zmienka o tom, žeby žalovaný žiadal
konkrétne zoologické záhrady na Slovensku a v Českej republike o vyjadrenie záujmu alebo nezáujmu
o umiestnenie jedincov medveďa hnedého a ani odpovede zoologických záhrad. Ak žalovaný tvrdí, že
zoznam zoologických záhrad vedie priebežne a priebežne sa (telefonicky) informuje, či by v niektorej
z nich mohli byť v prípade potreby umiestnené jedince medveďa hnedého, nepreukazuje to žiadnym
dôkazom založeným v administratívnom spise (napríklad spracovaním podkladov ku konkrétnemu dňu
alebo úradným záznamom zachytávajúcim proces zisťovania záujmu konkrétnych zoologických záhrad
o umiestnenie medveďa hnedého a ich odpovede s minimálnym uvedením označenia zoologickej
záhrady, jej zodpovedného zamestnanca, ktorý sa k ponuke žalovaného vyjadril, a dátum dopytu).
Z rozhodnutí žalovaného nevyplýva, žeby sa zaoberal inou možnosťou riešenia problematických
jedincov; podľa jeho slov je jediným riešením v tejto situácii usmrtenie medveďa hnedého. Vzhľadom
na uvedené okolnosti správny súd nemôže konštatovať, žeby žalovaný dostatočne preveril existenciu
inej ekonomicky a technicky zrealizovateľnej alternatívy riešenia stavu jedincov medveďa hnedého v
poľovnom revíri ako je ich usmrtenie. Usmrtenie chráneného živočícha môže byť vždy až poslednou



možnosťou prichádzajúcou do úvahy, ak všetky predchádzajúce a miernejšie alternatívy sú nereálne
alebo nezrealizovateľné; za tým účelom však musí orgán verejnej správy dostatočne zistiť skutkový stav
veci, čo sa v tejto veci nestalo.

40. Tretiu podmienku na udelenie výnimky žalovaný odôvodňoval zvyšujúcim sa stavom populácie
medveďa hnedého. V prvostupňovom aj druhostupňovom rozhodnutí však nie sú uvedené žiadne
konkrétne údaje o stave medveďov hnedých v poľovnom revíri Vysoká - Podkonice, len odkaz na
Program starostlivosti o medveďa hnedého (ursus arctos) na Slovensku z novembra 2016 vypracovaný
ŠOP SR. Na území Slovenska sa podľa tohto dokumentu vyskytuje 1020-1490 medveďov hnedých
a predpokladá sa vzostupná tendencia ich počtu. Chýba však zmienka o tom, či je možné zistiť stav
populácie v dotknutom poľovnom revíri Vysoká - Podkonice a ak áno, koľko jedincov sa v tomto
poľovnom revíri nachádza, s akou tendenciou ich výskytu (zostupná, vzostupná), koľko synantropných
jedincov sa tu vyskytuje (odhadom) a následky ich konania. Z uvedeného dôvodu nemožno konštatovať
ani splnenie tretej kumulatívnej podmienky na povolenie výnimky na usmrtenie dvoch jedincov medveďa
hnedého v poľovnom revíri Vysoká - Podkonice.

41. Hoci z praktického hľadiska môže ísť o náročnú činnosť, synantropný jedinec medveďa
hnedého sa vyznačuje jeho nebezpečnosťou pre človeka (napadnutie človeka, ohrozovanie človeka,
vyhľadávanie potravy v blízkosti ľudských sídiel), resp. k poľnohospodárskej úrode. Preto je prísne
špecifikovaný jedinec medveďa hnedého, ktorý sa má usmrtiť na základe povolenej výnimky. Usmrtením
náhodného jedinca medveďa hnedého na základe povolenej výnimky, ktorý nemusí vykazovať znaky
nebezpečenstva pre človeka, sa tak problém so synantropným jedincom nerieši. Za tým účelom
je potrebné v maximálnej možnej miere určiť defektného jedinca medveďa hnedého, ktorý má byť
usmrtený, a jeho charakteristiku pretaviť do rozhodnutia podľa § 40 zákona č. 543/2002 Z.z. Správny
súd považuje za potrebné tiež uviesť, že osobitná (rozkladová) komisia má len poradnú funkciu a nie
je kompetentná o rozklade rozhodnúť, môže predkladať len stanoviská k rozkladu, ktoré minister môže,
ale aj nemusí akceptovať. V tejto súvislosti nemožno opomenúť ďalší formálny nedostatok žalobou
napadnutého rozhodnutia, keď v odôvodňovaní druhostupňového rozhodnutia sa uvádza výlučne právny
názor osobitnej (rozkladovej) komisie, ktorá však má len poradnú funkciu, no názor ministra ako
kompetentného a funkčné príslušného orgánu podľa § 61 ods. 2 SP prakticky absentuje. Na prvý pohľad
sa tento dôvod zrušenia rozhodnutia žalovaného môže javiť ako formalistický, no súvisí s funkčnou
príslušnosťou orgánu rozhodujúceho o rozklade a jeho vyhodnotením skutkového a právneho stavu veci,
ktorý v predmetnej veci chýba. Nemožno to zhojiť jedinou (poslednou) vetou odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia, podľa ktorej minister konštatoval, že bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo
výroku rozhodnutia. Význam slova „konštatovať“ nevedie k výslovnému súhlasu s predchádzajúcim
stanoviskom poradnej osobitnej rozkladovej komisie - Krátky slovník slovenského jazyka definuje pojem
„konštatovať“ ako hovoriť, povedať a nie ako jednoznačný súhlas. Uvedenie názoru poradného orgánu
ministra je v rozhodnutí relevantný len v prípade, ak by sa minister odklonil od právneho názoru jeho
poradného orgánu a poskytol by argumenty, pre ktoré tak urobil. V predmetnej veci však o tento
prípad nejde, preto nebol daný dôvod na uvedenie záverov osobitnej komisie. Uvedený nedostatok
spôsobuje nezrozumiteľnosť rozhodnutia v tom smere, či svoj právny názor prezentuje minister alebo
osobitná (rozkladová) komisia ako orgán rozhodujúci o rozklade. Vychádzajúc z uvedených skutočností,
citovaných právnych predpisov správny súd dospel k záveru, že žalovaný, ako aj prvostupňový orgán
verejnej správy - nedostatočne zistili skutkový stav veci, čo bránilo riadnemu posúdeniu veci; ide o dôvod
na zrušenie jeho rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP a vrátenie veci na ďalšie konanie podľa
§ 191 ods. 3 písm. a/ SSP.

42. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v
ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym
názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo
opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom
rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu § 191 ods. 6 SSP). V ďalšom konaní sa orgán verejnej
správy zameria na riadne zistenie skutkového stavu v intenciách tohto rozsudku, svoje rozhodnutie
náležite odôvodní v zmysle ustanovenia § 47 SP a uvedie názor funkčne príslušného orgánu verejnej
správy na rozhodnutie o rozklade (ministra) a nie jeho poradného orgánu, pokiaľ sa s ním stotožní. V
napadnutom rozhodnutí sa uvedie názor poradného orgánu ministra len v tom prípade, ak sa minister
od neho odkloní a tento odklon aj náležite odôvodní.



43. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo
na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov
konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Ďalšiemu účastníkovi správny súd nepriznal
náhradu trov konania, pretože od neho nežiadal splnenie povinnosti, v dôsledku ktorej by im vznikli v
konaní pred správnym súdom trovy (§ 169 SSP).

44. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia
na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným
Centrum právnej pomoci (písm. c/).

Citované v ďalších rozhodnutiach

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1017201354)

  1. 10. 9. 2019Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/187/2017 z 10. 9. 2019
  2. 10. 9. 2019Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/187/2017 z 10. 9. 2019 (toto rozhodnutie)
  3. 11. 9. 2019Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/187/2017 z 11. 9. 2019opravný prostriedok zamietnutý / odmietnutý
  4. 29. 9. 2022Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sžk/14/2020 z 29. 9. 2022