Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/172/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201481 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017201481.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobcu: R.. Z. Q., X. X, XXX XX Z. - L., zastúpený: Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s.r.o., Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava, IČO: 35 951 087, proti žalovanému: Inšpektorát práce Bratislava, Za kasárňou 1, 832 64 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia - protokolu žalovaného č. IBA-125-20-2.2/P-Jl-15 zo dňa 14.12.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie - protokol č. IBA-125-20-2.2/P-Jl-15 zo dňa 14.12.2016 a Dodatok č. 1 zo dňa 30.06.2017 z r u š u j e. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred orgánmi verejnej správy 1. Inšpektorát práce Bratislava vydal dňa 14.12.2016 Protokol číslo IBA-125-20-2.2/P-Jl-15 (ďalej len protokol) o vyšetrení príčin vzniku pracovného úrazu podľa § 7 ods. 3 písm. b/ v nadväznosti na § 13 ods. 2, § 14 ods. 1, 2, 4 Zák. č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a uložil R.. Z. Q. odstrániť zistené nedostatky uvedené v časti G písm. b v bodoch číslo 3, 4 do 3 dní od prevzatia protokolu a uložil mu povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin. Zároveň uložil doručiť Inšpektorátu práce Bratislava písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a o odstránení nedostatkov v lehote do 3 dní po uplynutí lehoty na ich odstránenie. 2. Správny orgán zdokumentoval a zaznamenal v protokole nasledujúcu charakteristiku deja úrazu. Dňa 14.08.2015 ráno boli pracovníci rozdelení na prácu, určil ju p. W. Z. ako riadiaci pracovník (živnostník), zastupujúci firmu X. Z., s.r.o. a p. M. Q. ako predák pracovnej skupiny. Taktiež p. W. Z. povedal, že sú veľké horúčavy a že sa bude robiť cca do 15-tej hodiny. Pracovná skupina pozostávala výlučne zo živnostníkov, tvorili ju p. M. Q., p. Y. Y., p. G. X. a pomocník p. M. W. - ten vykonával len upratovacie práce. Už bola zabetónovaná atika na X. NP, tak ju mali odšalovať a vyčistiť priestor. Následne, keď to urobili (p. Y. Y. a p. G. X., poriadok robil aj pomocník p. M. W.), pridali sa k M. Q. a spolu s ním realizovali debnenie stropu na X. NP. Práce boli vykonávané, potom bola obedová prestávka a po nej sa pokračovalo v práci ďalej. Ako prišla 15-ta hodina, p. M. Q. ako predák dal pokyn na ukončenie prác, zabaliť náradie a odísť zo stavby, cca o 15:30 hod. všetci odchádzali zvrchu. P. M. Q. prekontroloval stavbu, či tam niekto nie je. Nikto tam nebol, následne stiahol rebrík, slúžiaci pre prístup na X. NP a uložil ho o poschodie nižšie, ako to pravidelne robili. Celá pracovná skupina odišla do unimobuniek, kde sa prezliekli a následne opustili stavbu. O 16:43:50 hod. (podľa výpisu zo vstupného systému na stavenisko E.) prišiel na stavbu geodet p. Z. Q. aj so svojim zamestnancom p. V. Z.Á.. Plánom merania bolo vykonať kontrolné geodetické práce a zameranie hotových betónových konštrukcií na objekte A a objekte C2. Stanovisko pre obidve merania si zvolili na objekte B, na X.NP (na rovnakej výške, ako je objekt C2) na poslednej kompletne zabetónovanej doske objektu B juh. Vyniesli prístroj na budovu B, kde zhodnotili stav dokončenia obidvoch predmetných priestorov vizuálnym spôsobom, obidva priestory vyhodnotili z ich pohľadu ako dokončené a rutinným spôsobom začali napĺňať cieľ merania. Pre meranie sa rozdelili nasledovným spôsobom: p. Z. Q. ostal na objekte B, p. V. Z. sa presunul na objekt A a následne na objekt C2. Podľa podania informácie p. Z. Q.: „si po rozdelení vždy zopakovali zásady bezpečného pohybovania sa na stavbe, p. Z. Q. zdôraznil situáciu, že nakoľko bol teplý deň, aby sa V. pohyboval po priestore opatrne a nevstupoval na nezabezpečené miesta. Takto poučený sa p. V. Z. presunul na objekt A, kde prebehli kontrolné merania ako obyčajne. Po odmeraní sa p. Z. Q. presunul na stanovisko z jednej strany budovy B na druhé stanovisko na budove B, kde zorientoval prístroj, V. sa za ten čas presunul na objekt C2. Keď doorientoval prístroj, V. videl prichádzať po betónovej doske na predmetný priestor merania. Kývli si, či sa môže začať merať, V. sa po odsúhlasení, že môžeme merať, začal pohybovať po doske C2. Doska bola z pohľadu p. Z. Q. celá zadebnená a ohradená zábradlím, nejavila žiadne známky nedokončenosti. Nevšimol si žiadne obmedzujúce znaky, ktoré by znemožňovali alebo upozorňovali, že je niečo neštandardné alebo nedokončené, V. tiež vyhodnotil podlahu ako dokončenú, neavizoval žiadne znaky nedokončenosti. O čom svedčí aj spomenuté vzájomné kývnutie na začiatok prác. Po doske sa pohyboval plynulo s pocitom bezpečia a tak prebiehali meračské práce až do momentu, kedy p. Z. Q. zmizol pred objektívom. Následne v domnení, že snáď sa prepadol len cez jedno poschodie, utekal do dvora objektu C, kde keď pribehol, bol informovaný, že záchranka je na ceste a videl V. ležať na betónovej podlahe. V snahe pomôcť mu, vyčistil mu nos od krvných zrazenín a čakali na záchranku. Keď záchranka prišla, vykonali čo mohli so záverečným konštatovaním, že V. je už mŕtvy.“ 3. Inšpektorát práce Bratislava vyhodnotil ako prvotnú bezprostrednú príčinu vzniku predmetného pracovného úrazu skutočnosť, že pracovná skupina pri prerušení svojich stavebných prác, spočívajúcich v realizácii debnenia stropu na šiestom NP objektu C2 nevykonala nevyhnutné opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na konkrétnom pracovisku, najmä zabezpečenie stability pracoviska a priestorovej tuhosti konštrukcie. Vzhľadom ku skutočnosti, že predmetné pracovisko - konštrukcia nebola ukončená a zároveň nebola zabezpečená stabilita pracoviska a priestorová tuhosť konštrukcie, uvedený priestor bol nebezpečným priestorom. 4. Ako bezprostrednú príčinu vzniku predmetného pracovného úrazu inšpektorát práce vyhodnotil skutočnosť, že napriek výkonu práce na pracovisku iného subjektu, t.j. na spoločnom pracovisku, neinformoval o tejto skutočnosti tohto zhotoviteľa napriek zákonnej povinnosti takýchto zamestnávateľov navzájom sa informovať, najmä o možných ohrozeniach, preventívnych opatreniach a opatreniach na poskytnutie prvej pomoci. Tým, že svoj zámer vykonať meračské práce na príslušnom pracovisku nikomu neoznámil, nemohlo dôjsť k vzájomnému informovaniu sa o možných ohrozeniach, čo vzhľadom na neukončenosť realizovanej konštrukcie debnenia malo za následok vznik predmetného pracovného úrazu. 5. V príčinnej súvislosti so vznikom predmetného pracovného úrazu zo strany zamestnávateľa poškodeného inšpektorát vyhodnotil, že pracovná činnosť - meracie práce boli začaté a vykonávané napriek skutočnosti, že pracovisko nebolo náležite zabezpečené a vybavené, čo je zákonná povinnosť zamestnávateľa. Bolo zdokumentované, že pracovisko nebolo zabezpečené na voľných okrajoch zábradlí, ako kolektívnym zabezpečením proti pádu z výšky. 6. Vo vzťahu k poškodenému je v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu jeho nebezpečné konanie - nezabezpečenie pracoviska proti pádu z výšku kolektívnym zabezpečením - zábradlím, pričom vstúpil a vykonával svoju pracovnú činnosť na takomto pracovisku napriek skutočnosti, že nemal k dispozícii osobný ochranný pracovný prostriedok proti pádu z výšky. 7. Inšpektorát práce zistené nedostatky v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu zo strany zamestnávateľa poškodeného R.. Z. Q. - geodeta vyhodnotil tak, že zamestnávateľ poškodeného napriek výkonu práce na pracovisku iného subjektu, t.j. na spoločnom pracovisku, neinformoval o tejto skutočnosti tohto zhotoviteľa, napriek zákonnej povinnosti takýchto zamestnávateľom navzájom sa informovať, najmä o možných ohrozeniach, preventívnych opatreniach a opatreniach na poskytnutie prvej pomoci tým, že svoj zámer vykonať meračské práce na príslušnom pracovisku nikomu neoznámil, nemohlo dôjsť k vzájomnému informovaniu sa o možných ohrozeniach. Zamestnávateľ poškodeného začal vykonávať práce napriek skutočnosti, že pracovisko nebolo náležite zabezpečené a vybavené, čo je porušením § 18 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z.z. 8. K uvedenému protokolu sa písomne vyjadril R.. Z. Q. prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu AK JURIGA & KELTOŠ, ktoré bolo Inšpektorátu práce Bratislava doručené dňa 26.01.2017. Vo vyjadrení právny zástupca poukázal na to, že predmetná pracovná skupina pozostávala nie z troch, ale zo štyroch súkromných podnikateľov. Bezdôvodné a svojvoľné vylúčenie jedného subjektu, prítomného na pracovisku z kontroly, nemá žiadne zákonné opodstatnenie. Ďalej právny zástupca poukázal na ust. § 18 ods. 1, 2, 3 zákona č. 124/2006 Z.z., ktoré hovorí o spolupráci zamestnávateľov, kde v zmysle ods. 2 je uvedené, „navzájom sa informovať najmä o možných ohrozeniach“. Právny zástupca poukazuje na povinnosť v zmysle uvedeného paragrafu, mal primárne zamestnávateľ, ktorý o možnosť ohrození mal vedomosť a teda zamestnávateľ, ktorý nebezpečné spoločné pracovisko ponechal voľne prístupné a neoznačené. Tvrdenie inšpektora práce, podľa ktorého klient porušil zákon tým, že neinformoval iného zhotoviteľa o jeho vstupe na spoločné pracovisko, nemá žiadnu oporu v citovanom zákonnom ustanovení. Podľa § 18 ods. 3 vyššie uvedeného zákona, práce sa môžu začať až vtedy, keď je pracovisko náležite zabezpečené a vybavené. Zo žiadneho dôkazu v tomto konaní nevyplýva, že by klient ako zamestnávateľ začal práce, vedomí si skutočnosti, že pracovisko nie je náležite zabezpečené a vybavené. Naopak, bolo preukázané, že nakoľko pracovisko nebolo označené ako nebezpečné, nebol zabránený voľný vstup na pracovisko, žiaden iný zamestnávateľ na spoločnom pracovisku ho neinformoval o možnom ohrození, a na základe klientom vykonanej vizuálnej obhliadky bol klient odôvodnene presvedčený, že pracovisko je náležite zabezpečené a vybavené. Na základe uvedeného právny zástupca klienta odmieta príčinnú súvislosť medzi pracovným úrazom a konaním klienta. 9. K námietkam právneho zástupcu R.. Q., uvedeného v Dodatku č. 1 protokolu inšpektorát práce uviedol, že vznesená námietka vo vzťahu k bezdôvodnému a svojvoľnému vylúčeniu jedného subjektu prítomného na pracovisku z kontroly s tým, že pracovná skupina pozostávala nie z troch, ale zo štyroch súkromných podnikateľov je neodôvodnená. Na viacerých miestach protokolu sa konštatuje, že pán M. W. bol pomocník a vykonával len upratovacie práce. V zmysle uvedeného nie je možné vo vzťahu k príčine vzniku udalosti, vyvodzovať zodpovednosť voči tejto osobe. Upratovacie práce neboli v príčinnom vzniku predmetného závažného pracovného úrazu s následkom smrti. 10. Čo sa týka námietky V. Q. navzájom sa informovať, to podľa inšpektorátu práce znamená, že z hľadiska naplnenia hmotnoprávnej podstaty daného ustanovenia je nevyhnutne potrebná informácia o vstupe ďalšieho subjektu na predmetné pracovisko - úkon vzájomného informovania sa je dvojstranný akt. Vznesená námietka neuvádza, ako malo dôjsť k vzájomnej informovanosti týchto subjektov, keď zamestnávateľ poškodeného neposkytol informáciu zhotoviteľovi debnenia o svojom zámere vstupu na predmetné pracovisko a výkonu svojej pracovnej činnosti na ňom. Ďalej inšpektorát v dodatku uviedol, že námietka formulovaná tak, že na základe klientom vykonanej vizuálnej obhliadky, bol klient odôvodnene presvedčený, že pracovisko je náležite zabezpečené a vybavené je neakceptovateľná. V zmysle ust. § 6 ods. 1 písm. d/ zákona č. 124/2006 Z.z. je zamestnávateľ povinný mimo iné, zabezpečovať, aby pracovisko neohrozovalo bezpečnosť a zdravie zamestnancom a v zmysle ust. § 9 ods. 1 písm. a/, písm. d/ je zamestnávateľ povinný sústavne kontrolovať a vyžadovať dodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na pracovisku. Ďalej inšpektorát práce uviedol, že námietka pána Q., uvedená v bode B, tretí odsek vyjadrenia k protokolu, formulovaná tak, že kontrola dodržiavania BOZP zo strany členov pracovnej skupiny, teda iných zamestnávateľov nebola predmetom činnosti, ani zmluvnou a ani zákonnou povinnosťou klienta, je k dikcii protokolu nezrozumiteľná. Zanedbanie riadneho výkonu kontrolnej činnosti je v protokole výlučne viazaná k povinnosti zamestnávateľa poškodeného vo vzťahu k výkonu jeho pracovnej činnosti. 11. Ďalej inšpektorát práce v dodatku k protokolu poukázal na Zmluvu o kontrolnej činnosti zo dňa 31.10.2014, ktorá bola uzatvorená medzi objednávateľom kontroly - subjektom Z. B. s.r.o. a vykonávateľom kontroly - subjektom R.. Z. Q., geodetom v časti 3 - Práva a povinnosti zmluvných strán, v bode 3.8. ustanovuje „vykonávateľ kontroly berie na vedomie, že na stavenisku vykonáva činnosť koordinátora stavebnej činnosti spoločnosť Q. Č. L. s.r.o. a zaväzuje sa svoj postup na stavenisku projektu koordinovať s touto spoločnosťou, resp. s inou spoločnosťou určenou objednávateľom kontroly. 12. Vo vzťahu k ukončeniu podnikateľskej činnosti subjektu R.. Z. Q., geodet inšpektorát práce uviedol, že predmetný protokol o vyšetrení príčin vzniku pracovného úrazu vyhodnocuje stav k času a mieste vzniku predmetného pracovného úrazu, pričom zamestnávateľ poškodeného pána V.na Z. je jednoznačne a nespochybniteľne stotožnený, je ním fyzická osoba R.. Z. Q.. Inšpektorát práce Bratislava konštatuje, že subjektom zaslané vyjadrenie neobsahuje skutočnosti ani dôkazy, ktoré by svojim charakterom menili skutočnosti uvedené v predmetnom protokole. 13. Keďže s uvedeným protokolom, a ani jeho dodatkom č. 1 subjekt R.. Z. Q., geodet nesúhlasil, podal v lehote na správnom súde správnu žalobu. II. Žalobné dôvody 14. Žalobca sa žalobou na tunajšom súde domáha, aby súd zrušil rozhodnutie - protokol zo dňa 14.12.2016 č. IBA-125-20-2.2/P-Jl-15, ktorým žalovaný uložil žalobcovi odstrániť zistené nedostatky uvedené v časti G písm. b v bodoch číslo 3, 4 do troch dní od prevzatia tohto protokolu, a uložil mu povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin, doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin, a odstránení nedostatkov v lehote do 3 dní po uplynutí lehoty na ich odstránenie. Správnou žalobou sa žalobca v zmysle § 178 SSP domáhal ochrany svojich subjektívnych práv proti opatreniu vydanému žalovaným ako orgánom verejnej správy, nakoľko ako účastník administratívneho konania bol opatrením orgánu verejnej správy ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch. 15. Žalobca poukázal na ust. § 19 ods. 2 písm. b/ bod 2 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce v ktorom sa uvádza, že inšpektorát práce uloží pokutu za nesplnenie povinnosti uloženej opatrením podľa § 12 ods. 2 písm. b/ až i/ od 300,- eur do 100.000,- eur. S poukazom na citované ustanovenie nesplnením žalobcovi protokolom uložených opatrení, ktorý žalobca považuje z dôvodov, ktoré uvedie nižšie za nezákonný, a splnenie opatrení za nemožné, hrozí žalobcovi majetková ujma formou finančnej sankcie. 16. Skutkové tvrdenia uvedené žalovaným v protokole a v dodatku k protokolu, že žalobca porušil § 18 ods. 2 zákona č. 124/2006 Z.z. sú nesprávne. Nesprávny je výklad citovaného uznesenia a právneho posúdenia veci žalovaným. V zmysle § 18 ods. 2 zákona č. 124/2006 Z.z. zamestnávatelia, ktorých zamestnanci plnia úlohy na spoločnom pracovisku, sú povinní navzájom sa informovať, najmä o možných ohrozeniach, preventívnych opatreniach a opatreniach na poskytnutie prvej pomoci, na zdolávanie požiarov, na vykonávanie záchranných prác a na evakuáciu zamestnancov. S poukazom na úplný text zákonného ustanovenia podľa § 18 ods. 2 žalobca uvádza, že povinnosť navzájom sa informovať najmä o možných ohrozeniach má logicky primárne zamestnávateľ, ktorý o možnom ohrození mal vedomosť, a teda zamestnávateľ ktorý nebezpečné spoločné pracovisko ponechal voľne prístupné a neoznačené. Citované zákonné ustanovenie priamo neukladá povinnosť zamestnávateľa informovať o jeho vstupe na spoločné pracovisko, ale povinnosť zamestnávateľa, prítomného na spoločnom pracovisku, informovať o možných ohrozeniach ostatných zamestnávateľov. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca ako zamestnávateľ povinnosť podľa § 18 ods. 2 zákona č. 124/2006 Z.z. ani porušiť nemohol. Túto povinnosť preukázateľne porušili iní zamestnávatelia (M. Q., G. X., Y. Y.), ktorí primárne voči zamestnávateľovi nesplnili svoju informačnú povinnosť a zanechali pracovisko v stave bezprostredne ohrozujúcom život a zdravie, a bez akéhokoľvek označenia a zabezpečenia. 17. Žalobca poukázal na ust. § 18 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z.z. Ak zamestnanci viacerých zamestnávateľov alebo fyzické osoby oprávnené na podnikanie plnia úlohy na spoločnom pracovisku tak, že môže byť ohrozená ich bezpečnosť alebo zdravie, musí byť spolupráca zamestnávateľov a týchto osôb pri prevencii, príprave a vykonávaniu opatrení na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, koordinácia činností a vzájomná informovanosť písomne dohodnutá. Dohoda určí, kto z nich je povinný vytvoriť podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov na spoločnom pracovisku a v akom rozsahu. 18. Žalobca uviedol, že bez existencie koordinačnej dohody v zmysle § 18 ods. 1 vyššie uvedeného zákona, ktorú bol povinný organizačne zabezpečiť hlavný dodávateľ stavby (E. Z., spol. s r.o.), resp. koordinátor stavby (Q. Č. L. s.r.o.), žiaden z množstva zamestnávateľov na stavbe nemal reálnu možnosť splniť svoju informačnú povinnosť o možných ohrozeniach voči iným, jemu neznámym zamestnávateľom na spoločnom pracovisku. Žalovaný napriek jemu zjavnej vedomosti o tom, že na predmetnom pracovisku pôsobilo značné množstvo subdodávateľských subjektov, a teda dohoda mala byť uzatvorená medzi všetkými subjektmi na danom pracovisku bez akéhokoľvek zdôvodnenia v protokole skonštatoval, že zo strany kontrolovaného subjektu X. Z. s.r.o., ktorý bol v rovnakom postavení subdodávateľa ako žalobca, kde sa pracovný úraz stal, nedostatky neboli zistené. V protokole o existencii takejto zo zákona povinnej písomnej dohody, uzatvorenej aj zo strany ostatných zamestnávateľov pri vykonávaní opatrení na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nie je žiadna zmienka. Žalovaný v tejto súvislosti vôbec nevyhodnotil subjekt zodpovedný za koordináciu prác na spoločnom pracovisku, ako aj ďalšie sporné otázky na ktoré žalobca poukázal v podaní označenom ako Doloženie dokladov zo dňa 13.12.2016. 19. Žalobca upriamil pozornosť na § 18 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z.z. v ktorom sa uvádza, že práce sa môžu začať až vtedy, keď je pracovisko náležite zabezpečené a vybavené. Zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že zamestnávateľ začal práce, vedomí si skutočnosti, že pracovisko nie je náležite zabezpečené a vybavené. Naopak, bolo preukázané, že nakoľko pracovisko nebolo označené ako nebezpečné, nebol zabránený voľný vstup na pracovisko, žiaden iný zamestnávateľ na spoločnom pracovisku žalobcu ako zamestnávateľa neinformoval o možnom ohrození, poškodený zamestnanec neinformoval žalobcu ako zamestnávateľa o tom, že pracovisko nie je náležite zabezpečené, na základe žalobcom ako zamestnávateľom vykonanej vizuálnej obhliadky bol žalobca odôvodnene presvedčený, že pracovisko je náležite zabezpečené a vybavené. Teda pokiaľ bolo pracovisko voľne prístupné a neoznačené ako nebezpečné, ako aj vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, nemal žalobca žiaden dôvod pochybovať o tom, či pracovisko je skutočne zabezpečené, resp. nemá dôvod mať so sebou osobné ochranné pracovné prostriedky proti pádu z výšky. Žalobca poukázal na skutočnosť, že predložil fotodokumentáciu z ktorej vyplýva, že na predmetnom pracovisku zábradlie bolo, chýbalo len na určitej časti, ktorú preukázateľne žalobca nemohol vidieť. Nakoľko takýto stav vznikol primárne porušením zákonných povinností iných zamestnávateľov, nemožno priame dôsledky takéhoto porušenia zákona zo strany iného subjektu súčasne vyhodnotiť ako porušenie povinnosti na strane žalobcu. V konaniach postup žalobcu bol v priamej príčinnej súvislosti ovplyvnený závažným porušením zákonných povinností zo strany členov pracovnej skupiny, o ktorom žalobca v čase udalosti nemal žiadnu vedomosť. Za daných okolností preto žalovaný nemohol objektívne konštatovať porušenie zákona na strane žalobcu. 20. Žalobca dňom 17.06.2016 ukončil svoju podnikateľskú činnosť a teda ku dňu vydania protokolu nesplnil zákonnú definíciu zamestnávateľa alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom. Žalobca uvedenú právnu skutočnosť žalovanému v konaní preukázal potvrdením OU Bratislava, odbor živnostenského podnikania zo dňa 16.06.2016, v dôsledku čoho má žalobca za to, že povinnosti, ktoré mu boli uložené v protokole, žalovaný nie je za daného právneho stavu objektívne schopný splniť. Na základe uvedených skutočností žalobca žiada, aby súd zrušil Protokol zo dňa 14.12.2016 ako aj jeho Dodatok č. 1 zo dňa 30.06.2017. III. Vyjadrenie žalovaného 21. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 22.12.2017 uviedol, že sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že skutkové a právne závery napadnutého protokolu o výsledku inšpekcie práce v znení jeho dodatku sú nezákonné, a k tvrdeniam uvedeným v žalobe zaujíma nasledovné stanovisko. Čo sa týka štvrtého živnostníka M. W., ktorý a na pracovisku v daný deň zdržiaval, tento bol len pomocníkom, vykonával len pomocné práce - a to práce upratovacie. Nakoľko nevykonával samotné stavebné práce, nevzťahovala sa na neho ani povinnosť vykonať nevyhnutné opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. 22. Neobstojí námietka žalobcu, že v časti G bod 3, 4 protokolu bolo v rozpore so skutočnosťou uvedenou v bode F, prvá odrážka protokolu, nesprávne konštatované porušenie § 18 ods. 2 zákona č. 124/2006 Z.z. a nesprávne konštatovaná príčina pracovného úrazu. To, že ako príčina úrazu bol identifikovaný nepriaznivý stav alebo chybné usporiadanie pracoviska, alebo komunikácie, nevylučuje zistenie nedostatkov v príčinnej súvislosti so vznikol pracovného úrazu na strane žalobcu ako zamestnávateľa. Ak by žalobca postupoval v súlade s právnymi predpismi, zúčastňoval sa koordinačnej činnosti a informoval o zámere pracovať na pracovisku v daný deň, mohlo by dôjsť k vzájomnému informovaniu o možných ohrozeniach vyplývajúcich z neukončenej realizácie konštrukcie debnenia; a tiež ak by nezačal vykonávať práce na pracovisku, ktoré nebolo náležite vybavené a zabezpečené, nebolo by k úrazu došlo. 23. Žalobca poukázal na spojenie navzájom sa informovať, ktoré vyplýva zo zákona, že všetky subjekty pôsobiace na takomto pracovisku, vrátane žalobcu, si musia plniť túto povinnosť a nemožno jej nesplnenie pripísať na vrub tým, ktorí opúšťali prázdne pracovisko a nemali vedomosť o tom, že neskôr na tomto pracovisku bude vykonávaná práca zamestnancami iného zamestnávateľa - žalobcu. 24. Žalovaný sa nestotožňuje ani s názorom, že vzájomné informovanie sa predpokladá vopred uzatvorenú písomnú dohodu, uzatvorenú so všetkými subjektmi pôsobiacimi na pracovisku, a ak takáto dohoda neexistuje, nie je reálne možné informačnú povinnosť splniť, a to aj s poukazom na systém koordinácie, ktorý fungoval v tomto prípade. Zdôrazňuje, že v priebehu inšpekcie práce bolo zistené, že v Zmluve o kontrolnej činnosti zo dňa 31.10.2014 uzatvorenej medzi žalobcom a Z. B. s.r.o. bolo v časti 3 Práva a povinnosti zmluvných strán, bod 3.8 dohodnuté, že žalobca ako vykonávateľ kontroly berie na vedomie, že na stavenisku vykonáva činnosť koordinátora stavebnej činnosti spoločnosť Q. Č.S. L. s.r.o. organizačná zložka Q. M. a zaväzuje sa svoj postup na stavenisku koordinovať s touto spoločnosťou, resp. s inou spoločnosťou určenou objednávateľom kontroly. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca vedel o tom, že svoj postup na stavenisku je povinný koordinovať a bol oboznámený aj o subjekte koordinátora, avšak ako vyplýva zo zápisnice o podaní informácie J. W. zo dňa 07.03.2017, žalobca na pracovisko chodil tak, že niekedy svoj príchod vopred oznámil, inokedy nie. 25. Čo sa týka otázky zloženia rebríka po ktorom bol prístup na podlažie, odkiaľ došlo k pádu, žalovaný uviedol, že všetci členovia pracovnej skupiny potvrdili, že demontáž rebríka vykonával vždy ten, kto posledný odchádzal zo stavby, a že z tejto skupiny to bol M. Q.. Zo zápisnice Y.. Y. a G.. X. vyplýva tiež, že rebrík na najvyššie poschodie sa dával von zo šachty a položil sa na zem. Aj samotný M.. Q. potvrdil, že rebrík osobne zdemontoval a uložil na zem. Pokiaľ všetci členovia pracovnej skupiny zhodne uvádzali, kto rebrík demontoval a kam bol uložený, pričom išlo o štandardný postup, nie je dôvod tieto ich výpovede spochybňovať a prisvedčiť domnienke žalobcu, že rebrík zložený nebol. 26. K námietke, že žalobca začal práce na predmetnom pracovisku s vedomím, že pracovisko je náležite vybavené a zabezpečené žalovaný uviedol, že v nadväznosti na prvú vetu § 18 ods. 3 zákona o BOZP je zrejmé, že povinnosť skúmať zabezpečenie a vybavenie pracoviska má zamestnávateľ, resp. fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Ako vyplýva zo Zápisnice o podaní informácie žalobcom z 19.08.2015 tento sa len vizuálne na diaľku z budovy B presvedčil, či sa pracovisko javí ako bezpečné, avšak skutočnú bezpečnosť pracoviska neoveril. Iba subjektívny názor žalobcu o údajnom zabezpečení pracoviska vychádzajúci z diaľkovej vizuálnej kontroly nepostačuje na konštatovanie splnenia povinnosti stanovenej v § 18 ods. 3 zákona o BOZP. 27. Žalovaný uviedol, že to, že žalobca v priebehu inšpekcie práce ukončil podnikateľskú činnosť neznamená, že sa môže zbaviť zodpovednosti za porušenie právnych predpisov, ku ktorým došlo v čase, keď bol podnikajúcou fyzickou osobou a zamestnávateľom poškodeného. Pri ukončení živnosti je totiž situácia odlišná od situácie, ak by došlo k zániku právnickej osoby. Živnostník aj po skončení podnikania zodpovedá za porušenia právnych predpisov vzniknuté pri jeho podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na uvedené žalovaný ma za to, že napadnutý Protokol o výsledku inšpekcie práce v znení jeho Dodatku č. 1 je plne v súlade so zákonom a preto žiada, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 28. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril replikou zo dňa 28.02.2018 v ktorej uviedol, že v žiadnom prípade neodmieta svoju zodpovednosť ako zamestnávateľ za pracovný úraz svojho zamestnanca, avšak má za to, že je nespravodlivé a nezákonné, aby svoj diel zodpovednosti neniesli aj subjekty, ktorých priamou kompetenciou na predmetnej stavbe bolo vytvárať jasné a konkrétne podmienky pre operatívne vzájomné informovanie sa všetkých subjektov na spoločnom stavenisku a súčasne podmienky pre ich vzájomnú koordináciu pri zabezpečovaní BOZP tak, ako to prikazuje zákon. Poukázal na Zmluvu o kontrolnej činnosti zo dňa 21.10.2014, ktorá vzhľadom na svoj všeobecný obsah nenahrádza absentujúcu písomnú dohodu, ktorá mala byť uzatvorená medzi všetkými subjektmi, a ktorého obsahom mala byť výslovne prevencia, príprava a vykonávanie opatrení na zaistenie BOZP, koordinácia činností a vzájomná informovanosť a určenie, ktorý konkrétny subjekt je povinný vytvoriť podmienky na zaistenie BOZP. Žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaný pri hodnotení dôkazov opomenul výpoveď W. K., ktorý bol prítomný na mieste bezprostredne po úraze a ktorý naopak potvrdil, že rebrík tam už bol opretý. Žalovaný sa rovnako nevysporiadal ani s fotodokumentáciou vyhotovenou bezprostredne po úraze, z ktorej je rovnako zrejmé, že zložený rebrík trčí zo šachty na najvyššom podlaží stavby. Tvrdenie inšpektora vo vyjadrení, že výstup z druhého rebríka bol na zabetónovú časť X. podlažia, ktorá nebola pracoviskom pracovnej skupiny je účelovo zavádzajúce, nakoľko bolo aj z fotodokumentácie preukázané, že predmetné pracovisko nebolo žiadnym spôsobom od ostatnej časti X. podlažia fyzicky odčlenené, ani inak označené. Dôkaz, na ktorý sa v tejto súvislosti inšpektor odvoláva, a to vyznačenie pracoviska pracovnej skupiny v PD, ktorý bol dodatočne produkovaný a doložený do spisu, nie je relevantným dôkazom a nemá žiadnu dôkaznú ani výpovednú hodnotu. 29. Vzhľadom na právne skutočnosti a hodnotiace závery žalovaného, uvedené vo vyjadrení k žalobe, žalobca považuje za jednostranné a neobjektívne. Žalovaný v rámci obrany vo vyjadrení uvádza, že pokiaľ by žalobca informoval o zámere pracovať na pracovisku v daný deň, mohlo dôjsť k vzájomnému informovaniu o možných ohrozeniach vyplývajúcich z neukončenej realizácie konštrukcie debnenia. Žalovaný však nekonkretizoval teoretickú predstavu o tom, kto koho by mohol v skutočnosti informovať, ak na stavbe neexistovala dohoda všetkých subjektov o vzájomnom informovaní sa pri zabezpečovaní BOZP. Zo spisu je tiež preukázané, že okrem všeobecného zmluvného záväzku žalobcu koordinovať svoju činnosť s koordinátorom spoločnosťou Q. Č. L. s.r.o. nemal žalobca žiaden priamy kontakt na ktoréhokoľvek z členov pracovnej skupiny. Z výpovedí členom pracovnej skupiny vyplýva, že členovia pracovnej skupiny po prerušení práce a ponechaní neukončených konštrukcií na pracovisku, ktoré opustili nezabezpečené a neoznačené, neinformovali ani koordinátora stavby, ani kohokoľvek iného o stave, v akom pracovisko zanechali. IV. Právne posúdenie krajským súdom a relevantné právne predpisy 30. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie - Protokol a Dodatok č. 1 je potrebné zrušiť. 31. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánu verejnej správy, opatrenie orgánu verejnej správy a iných zásahov orgánu verejnej správy, poskytujú ochranu pri nečinnosti orgánu verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 32. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy, alebo opatrení orgánu verejnej správy. 33. Súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa SSP je povinný posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či náležite zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, ako aj dôkazmi nachádzajúcimi sa v administratívnom spise, a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. 34. Úlohou súdu v danej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného a to Protokolu o vyšetrení príčin vzniku pracovného úrazu číslo IBA-125-20-2.2/P-Jl-15 zo dňa 14.12.2016. Žalobca sa žalobou domáhal v zmysle § 178 SSP ochrany svojich subjektívnych práv proti opatreniu vydanému žalovaným ako orgánu verejnej správy, nakoľko ako účastník administratívneho konania bol opatrením orgánu verejnej správy ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch. 35. Podľa ust. § 78 ods. SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 36. V predmetnej veci ide o preskúmanie zákonnosti Protokolu v znení Dodatku č. 1, ktorý je výsledkom inšpekcie práce zameranej na vyšetrenie príčin vzniku pracovného úrazu podľa § 7 ods. 3 písm. b. V nadväznosti na § 13 ods. 2, § 14 ods. 1, 2, 4 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. 37. Súd poukazuje na to, že súdny prieskum protokolu je možný len za predpokladu, že obsahuje autoritatívne a vynútiteľné uloženie povinnosti kontrolovaného subjektu, ktoré majú smerovať k náprave zistených nedostatkov. Platí, že uvedené určenie povinností určuje aj rámec súdneho prieskumu, keď je možné skúmať len zákonnosť uloženia tých povinností, ktoré predstavujú zásah do právneho postavenia kontrolovaného subjektu. Možnosť súdneho prieskumu je teda limitovaná týmto rozsahom a súd sa v zásade nemôže zaoberať správnosťou určenia príčin pracovného úrazu ako celku, ale len zistenia ohľadne porušenia povinnosti kontrolovaného subjektu, ktoré viedli k uloženiu povinností vynútiteľných uložením sankcie. Len uloženie týchto sankcií predstavuje pri protokole zásah do sféry kontrolovaného subjektu a robí protokol spôsobilým predmetnom súdneho prieskumu (Rozsudok NSSR sp. zn. 10Sžk/19/2017 zo dňa 30. mája 2018). Podstatnou v tomto konaní je tá skutočnosť, že protokol bol vydaný orgánom štátnej správy pri výkone jeho právomoci zverený mu osobitným zákonom, ktorý na základe zistenia porušenia povinnosti uložil žalobcovi v súlade s § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. (ďalej len „zákona“) povinnosť odstrániť zistené nedostatky v určenom termíne a teda správny orgán predpísaným spôsobom autoritatívne zasiahol do právnej sféry žalobcu tým, že mu uložil povinnosť, ktorej prípadné nesplnenie môže následne viesť k uloženiu sankcií v zmysle § 19 zákona. 38. Súd námietky žalobcu týkajúce sa príčin úrazu vyhodnotil v tomto konaní ako bezpredmetné, nakoľko ich prejednaním bude predmetom konania až v administratívnom konaní začatom na podklade protokolu, pričom výsledné správne rozhodnutie bude samo o sebe spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Súd zdôrazňuje, že súdna preskúmavacia činnosť vo vzťahu k protokolu o výsledku inšpekcie práce je presne vymedzená, a teda správny súd je oprávnený skúmať len zákonnosť uloženia povinností smerujúcich k náprave zistených nedostatkov. 39. Súd z administratívneho spisu mal za preukázané, že pracovný úraz sa stal 14.08.2015. Od uvedeného dňa prebiehalo vyšetrovanie pracovného úrazu. Protokol o vyšetrení príčin vzniku pracovného úrazu bol vyhotovený dňa 14.12.2016, takmer po roku a pol a Dodatok č. 1 bol vyhotovený dňa 30.06.2017 takmer po dvoch rokoch od vzniku pracovného úrazu. 40. Žalobca ukončil svoju podnikateľskú činnosť dňa 16.06.2016. Samotná stavba od vzniku pracovného úrazu po vypracovanie Protokolu dňa 14.12.2016 a vyhotovení Dodatku č. 1 dňa 30.06.2017 zmenila svoj vzhľad a tam, kde sa stal pracovný úraz dňa 14.08.2015 už 30.06.2017 (kedy bol vyhotovený Dodatok č. 1) bola zastavanosť iná. 41. Súd má za to, že opatrenia uložené Protokolom dňa 14.12.2016 a jeho Dodatkom č. 1 nemali význam, nebolo ich možné vykonať žalobcom a tento nemohol prijať opatrenia odstrániť ich a podať písomnú správu v lehote troch dní po odstránení aj vzhľadom na to, že žalobca v období, kedy by mal odstrániť zistené nedostatky, už na stavbe nevykonával činnosť. Protokol zo dňa 14.12.2016 a jeho dodatku sa stal v časti uloženia povinností žalobcovi nevykonateľný. 42. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že bolo potrebné zrušiť Protokol vydaný dňa 14.12.2016, ako aj Dodatok č. 1 zo dňa 30.06.2017 v zmysle § 191 ods. 1 písm. g/ SSP, nakoľko došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 43. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením súdny úradník. 44. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.