Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/135/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201507 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017201507.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: PLUS JOIN COMPANY s. r. o., so sídlom Moyzesova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 44 595 000, právne zastúpený: JUDr. Peter Kvasňovský, advokát s. r. o., so sídlom Šancová 56, 811 05 Bratislava, konajúca prostredníctvom JUDr. Petra Kvasňovského, konateľa a advokáta, proti žalovanému: Daňový úrad Bratislava, Ševčenkova 32, 850 00 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 101449155/2017 zo dňa 28.06.2017, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Daňový úrad Bratislava číslo: 101449155/2017 zo dňa 28.06.2017 zrušuje a vec vracia Daňovému úradu Bratislava na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 11.09.2017 sa domáhal žalobca preskúmania a zrušenia rozhodnutia/opatrenia žalovaného označeného ako Oznámenie číslo: 101449155/2017 vydaného dňa 28.06.2017 (ďalej tiež aj napadnuté rozhodnutie, resp. Oznámenie), vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania. Priebeh administratívneho konania a rozhodnutia správnych orgánov. 2. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného žiadosťou zo dňa 27.06.2017 o vydanie rozhodnutia vo veci úroku z omeškania za neoprávnené zadržiavanie finančných prostriedkov z nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2010 v sume XX XXX,XX €.. 3. Žalovaný orgán verejnej správy - správca dane - Daňový úrad Bratislava reagoval na v predchádzajúcom bode tohto rozsudku uvedenú žiadosť žalobcu tým, že vydal dňa 28.06.2017 písomnosť označenú ako Oznámenie Číslo: 101449155/2017, ktorou žalobcovi oznámil, že nakoľko v danom prípade bola zákonná lehota v zmysle § 79 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o DPH) dodržaná, úrok z omeškania z neoprávneného zadržiavania finančných prostriedkov žalobcovi neprináleží. V napadnutom rozhodnutí - Oznámení po citácii ust. § 79 ods. 6 zákona o DPH stručne opísal priebeh predchádzajúci podaniu žiadosti žalobcu - Výzvy na zaplatenie úrokov z omeškania zo dňa 27.06.2017 a svoje zamietavé stanovisko odôvodnil tým, že Daňový poriadok neupravuje priznanie úroku za dobu vykonávania daňovej kontroly a rovnako ani zákon o DPH neupravuje priznanie úroku za obdobie vykonávania daňovej kontroly, ktorá bola ukončená do 31.12.2016. 4. Poukázal na to, že zo znenia § 79 ods. 6 zákona o DPH nevyplýval platiteľovi dane (žalobcovi) nárok na kompenzáciu finančnej straty počas kontroly, ktorá začala v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu. Správca dane bol povinný v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia zákona o DPH vrátiť nadmerný odpočet vo výške zistenej daňovým úradom v lehote do 10 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Až za nedodržanie 10-dňovej lehoty od právoplatnosti rozhodnutia prizná správca dane úrok za každý deň omeškania v súlade s Daňovým poriadkom. Žaloba. 5. Žalobca považoval postup žalovaného ako aj napadnuté rozhodnutie za nezákonné, vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko žalovaný nesprávne interpretoval vnútroštátny právny predpis, ktorý nevyložil eurokomformne, t. j. v súlade s čl. 183 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len tiež DPH Smernica, resp. smernica o DPH) v zmysle jej záväzného výkladu uskutočneného Súdnym dvorom Európskej únie (SD EÚ, resp. Európskym súdnym dvorom ESD) pri rozhodovaní o jeho nároku na úrok z nadmerného odpočtu DPH zadržaného počas daňovej kontroly. 6. V úvode žaloby žalobca stručne opísal skutkový stav predchádzajúci vydaniu napadnutého rozhodnutia s tým, že dňa 25.01.2011 podal daňové priznanie za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2010, ktorým si uplatnil vrátenie nadmerného odpočtu vo výške XX XXX,XX €. Dňa 23.03.2011 - v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu začal žalovaný daňovú kontrolu, ktorá skončila vydaním Protokolu zo dňa 07.03.2012 a následne dňa 12.06.2012 vydal žalovaný rozhodnutie o určení rozdielu vo výške XX XXX,XX €, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR, voči ktorému podal žalobu o súdny prieskum a Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 5Sžf/42/2015 zo dňa 29.06.2016 v spojení s opravným uznesením zo dňa 18.08.2016 zrušil napadnuté správne rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný vydal dňa 15.05.2017 rozhodnutie č. 100892930/2017 (právoplatné dňa 25.05.2017), ktorým mu znížil nadmerný odpočet na sumu XX XXX,XX €. Následne dňa 02.06.2017 mu bola vrátená suma z titulu nadmerného odpočtu za IV. štvrťrok 2010. 7. Žalobca dôvodil s poukazom na viacero rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 91/2016 zo dňa 17.05.2016, sp. zn. PL ÚS 21/08, rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 14S/8/2015 zo dňa 12.12.2016), že žalovaným vydané Oznámenie zo dňa 28.06.2017, ktoré je predmetom tejto jeho žaloby je treba pokladať za rozhodnutie spôsobilé na prieskum v správnom súdnictve. 8. V ďalšom žalobca citoval na vec sa vzťahujúce právne predpisy (§ 79 ods. 1, 6 zákona o DPH) a na prejednávanú vec aplikovateľnú judikatúru ESD - rozhodnutie C-107/10 vo veci Enel Maritsa Iztok 3 AD, rozhodnutie C-120/15 vo veci Kovozber s. r. o., proti Daňovému úradu Košice zo dňa 21.10.2015, v ktorých rozhodnutiach bolo zdôraznené, že tým, že zdaniteľná osoba dočasne nemôže disponovať finančnými prostriedkami vo výške nadmerného odpočtu DPH je postihnutá hospodárskym znevýhodnením, ktoré by malo byť kompenzované zaplatením úrokov, čím by bolo zaručené dodržanie daňovej neutrality. Preto právna úprava, ktorá ponecháva daňovým orgánom možnosť začať daňovú kontrolu kedykoľvek vystavuje zdaniteľnú osobu finančným nevýhodám, táto nemôže predvídať dátum, od ktorého môže disponovať finančnými prostriedkami vo výške sumy nadmerného odpočtu, čo pre ňu predstavuje ďalšiu záťaž. Pri výpočte úrokov sa musí zobrať do úvahy ako počiatočný okamih deň, kedy by mal byť nadmerný odpočet v súlade so Smernicou o DPH obvykle vrátený. 9. Žalobca tiež poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/115/2013 zo dňa 11.12.2014 a Krajského súdu Trnava sp. zn. 14S/8/2015 zo dňa 12.12.2016, v ktorých bolo konštatované, že ak je akékoľvek vnútroštátne pravidlo v rozpore s európskym právom, orgány daného štátu ho nemajú uplatňovať. Zároveň by bolo v rozpore s princípmi právneho štátu, keby daňovým subjektom, u ktorých bola vykonaná daňová kontrola, bol vrátený nadmerný odpočet z dôvodu výkonu daňovej kontroly neskôr bez akejkoľvek kompenzácie. Na tento účel slúži štátom platený úrok zo zadržiavanej sumy za obdobie už odo dňa uplynutia všeobecnej lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu až do jeho vrátenia. 10. Žalobca uviedol, že s ohľadom na princíp legitímneho očakávania očakáva, že správny súd by mal v obdobnej veci rozhodnúť rovnako ako rozhodli súdy v predchádzajúcom bode tohto rozsudku uvedených rozhodnutiach. 11. Záverom žalobca s poukazom na znenie zákonných ustanovení § 165 ods. 2 a § 165b ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len Daňový poriadok) a § 35b ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. právne odôvodnil výšku sankčného úroku (15% ročne), na ktorý má v danom prípade nárok s tým, že si uplatňuje úroky za neoprávnene zadržiavané finančné prostriedky vo výške XX XXX €, a to odo dňa uplynutia bežnej lehoty na vrátenie DPH, t. j. odo dňa 27.03.2011 do dňa kedy bol mu nadmerný odpočet vrátený - 02.06.2016. 12. Replikou zo dňa 17.04.2018 žalobca reagoval na vyjadrenie žalovaného k žalobe, pričom nesúhlasil s právnym názorom žalovaného. Uviedol, že inštitút náhrady za zadržanie nadmerného odpočtu DPH počas daňovej kontroly (§ 79a zákona o DPH) bol do právneho poriadku Slovenskej republiky - zákona o DPH zakomponovaný s účinnosťou od 01.01.2017 a v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 13S/1/2017 zo dňa 26.04.2017 ako aj rozhodnutie Súdneho dvora C-120/2015 Kovozber s. r. o., a z týchto rozhodnutí vyplýva, že súdy ako aj správne orgány nemôžu vychádzať z doslovného znenia vnútroštátnej právnej úpravy platnej a účinnej v rozhodnom období v danej otázke, nakoľko takémuto uplatneniu bráni čl. 183 smernice o DPH a k tejto problematike sú povinné pristupovať v súlade s únijnym právom. Žalovaný však uprednostnil vnútroštátne právo a takýto jeho postup bol v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora. Vyjadrenie žalovaného. 13. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 15.03.2018 a navrhol ju ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že zákonné lehoty v zmysle § 79 ods. 6 zákona o DPH v danej veci boli dodržané a preto žalobca nemal nárok na úrok z nadmerného odpočtu, ktorý by mal iba v prípade, ak by v zmysle § 79a ods. 1 zákona o DPH daňový úrad začal daňovú kontrolu v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu a tento by nebol vrátený do uplynutia šiestich mesiacov od posledného dňa lehoty na jeho vrátenie. 14. Po opise priebehu celého správneho konania (obdobne ako v žalobe) skonštatoval, že rozhodnutie, ktorým bol žalobcovi vrátený nadmerný odpočet (rozhodnutie č. 100892930/2017 zo dňa 15.05.2017) nadobudlo právoplatnosť dňa 25.05.2017 a suma XX XXX, XX € bola žalobcovi vrátená dňa 02.06.2017, t. j. v zákonnej lehote. 15. Vyjadril názor, že ani zákon o DPH a ani Daňový poriadok neupravujú priznanie úroku z nadmerného odpočtu za dobu vykonávania daňovej kontroly, ktorá bola v tomto prípade ukončená do 31.12.2016. Uviedol, že bol povinný v zmysle § 79 ods. 6 zákona o DPH vrátiť nadmerný odpočet vo výške určenej daňovým úradom do 10 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Až za nedodržanie 10 dňovej lehoty od právoplatnosti rozhodnutia prizná správca dane úrok z nadmerného odpočtu za každý deň omeškania v súlade s Daňovým poriadkom. V zmysle § 79 ods. 6 zákona o DPH nevyplýva žalobcovi nárok na kompenzáciu finančnej straty počas kontroly, ktorá začala v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu, čo bolo aj žalobcovi oznámené na základe jeho Výzvy v Oznámení zo dňa 28.06.2017. Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie. 16. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 107 SSP a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného v medziach žaloby nebolo vydané v súlade so zákonom. 17. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 18. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 19. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 20. Podľa článku 7 ods. 2 Ústavy SR, Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. 21. Podľa § 79 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., ak v zdaňovacom období vznikne platiteľovi nadmerný odpočet, odpočíta platiteľ nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období s výnimkou podľa odseku 2. Ak platiteľ nemôže odpočítať nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období, daňový úrad vráti neodpočítaný nadmerný odpočet alebo jeho neodpočítanú časť do 30 dní od podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol alebo do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania, ak platiteľ nebol povinný podať daňové priznanie (§ 78 ods. 1) za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol. Na účely tohto zákona sa nadmerným odpočtom rozumie prevýšenie celkovej výšky odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie nad celkovou výškou dane za príslušné zdaňovacie obdobie okrem dane pri dovoze tovaru. 22. Podľa § 79 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z., ak daňový úrad v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1, 2 alebo odseku 5 začne daňovú kontrolu, vráti nadmerný odpočet do desiatich dní od skončenia daňovej kontroly, a to vo výške zistenej daňovým úradom. Ak po vrátení nadmerného odpočtu vznikne kladný rozdiel medzi nadmerným odpočtom uvedeným v právoplatnom rozhodnutí a vráteným nadmerným odpočtom podľa prvej vety, vráti daňový úrad tento rozdiel do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak daňový úrad daňovou kontrolou, ktorú začal v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1, 2 alebo odseku 5, nezistí nadmerný odpočet a právoplatným rozhodnutím sa prizná nadmerný odpočet, vráti daňový úrad nadmerný odpočet uvedený v právoplatnom rozhodnutí do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak platiteľ neumožní vykonanie daňovej kontroly do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia, nárok na vrátenie nadmerného odpočtu zaniká posledným dňom šiesteho mesiaca. 23. Podľa § 79 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z., ak správca dane vráti daňový preplatok po lehote ustanovenej v odseku 2, je povinný v lehote do 15 dní od vrátenia daňového preplatku rozhodnúť o priznaní úroku zo sumy daňového preplatku. Pri výpočte úroku sa použije trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v posledný deň lehoty, v ktorej mala byť suma daňového preplatku podľa tohto zákona vrátená; ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 10 %, pri výpočte úroku sa namiesto trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 10 %. Úrok sa priznáva za každý deň omeškania. Správca dane tento úrok zaplatí do 15 dní od doručenia rozhodnutia o priznaní úroku. Ak správca dane eviduje voči daňovému subjektu daňový nedoplatok, použije tento úrok alebo jeho časť v lehote na jeho zaplatenie podľa § 55 ods. 6, 7. Rovnako správca dane zaplatí daňovému subjektu úrok aj v prípadoch oneskoreného vrátenia nadmerného odpočtu a spotrebnej dane, na ktorú bolo uplatnené jej vrátenie, ak sa nadmerný odpočet a spotrebná daň nepoužijú podľa § 55 ods. 6 a 7. 24. Podľa článku 183 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ak za dané zdaňovacie obdobie výška odpočítanej dane prevyšuje výšku splatnej DPH, členské štáty môžu rozdiel buď preniesť do nasledujúceho obdobia alebo ho vrátiť v súlade s podmienkami, ktoré určia. 25. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti postupu a napadnutého rozhodnutia - Oznámenia žalovaného (správcu dane) v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich z podanej žaloby - nesprávneho právneho posúdenia veci. 26. K otázke možnosti súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaného označeného ako Oznámenie sa správny súd vzhľadom na už dlhodobo jednotne ustálenú judikatúru súdov SR, podľa ktorej aj takéto rozhodnutie/opatrenie podlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve nebude bližšie vyjadrovať. Nie je podstatné ako je predmetný správny akt formálne označený (rozhodnutie, list, oznámenie), ale podstatné je, či svojimi účinkami zakladá práva alebo povinnosti subjektom, voči ktorým smeruje. Keďže v predmetnej veci napadnuté rozhodnutie - Oznámenie žalovaného celkom zjavne zasiahlo do práv žalobcu, a to nepriznaním ním uplatneného nároku na úrok z omeškania za neoprávnene zadržiavanie finančných prostriedkov z nadmerného odpočtu DPH za IV. štvrťrok 2010, správny súd toto rozhodnutie/opatrenie podrobil súdnemu prieskumu. 27. Podstatnou otázkou pre prijatie záveru v prejednávanej veci je, či má správca dane v prípade riadne uskutočnenej daňovej kontroly na kontrolu DPH u daňového subjektu (žalobcu) a v prípade, ak dôjde týmto titulom k zadržaniu nadmerného odpočtu povinnosť zaplatiť sankčný úrok z takto zadržiavaných finančných prostriedkov (§ 79 ods. 3 Daňového poriadku), a to aj vtedy, ak dôjde k vráteniu zadržiavaného nadmerného odpočtu v lehote do 10 dní od skončenia daňovej kontroly u daňového subjektu (prerokovanie Protokolu z daňovej kontroly). 28. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že skutkovo a právne identická vec už bola predmetom súdneho prieskumu viacerými súdmi Slovenskej republiky, napr. Krajským súdom v Bratislave - rozsudky sp. zn. 1S/252/2015 zo dňa 27.10.2016, sp. zn. 2S/979/2012 zo dňa 24.04.2013, sp. zn. 1S/45/2016 zo dňa 12.10.2017, sp. zn. 6S/348/2016 zo dňa 02.07.2017, Krajským súdom v Košiciach - rozsudok sp. zn. 6S/31/2012 zo dňa 07.04.2016, Najvyšším súdom SR - rozsudky sp. zn. 4 Sžf/57/2016 zo dňa 06.06.2017, sp. zn. 5Sžfk/60/2018 zo dňa 19.06.2019 a sp. zn. 3Sžfk/4/2019 zo dňa 17.04.2019, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžf/44/2013 zo dňa 01.08.2014. Vzhľadom na tieto rozhodnutia súdov SR vyjadrujúce totožný právny názor na otázku nároku daňového subjektu na priznanie úroku z omeškania v prípade zadržiavaného nadmerného odpočtu DPH správcom dane počas vykonávania daňovej kontroly správny súd v odôvodnení tohto rozsudku (svojom právnom názore na prejednávanú vec) plne poukazuje na odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Sžf/57/2016 zo dňa 06.06.2017, ako aj rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/252/2015 zo dňa 27.10.2016 a sp. zn. 6S/348/2016 zo dňa 02.07.2017, ktoré v mierne pozmenenej forme v nasledujúcich bodoch tohto rozsudku cituje. 29. Je nepochybné, že daňové orgány sú oprávnené v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu začať daňovú kontrolu a peňažné prostriedky vrátiť až po jej skončení (do 10 dní). V danom prípade však žalovaný stotožňuje nárok na vrátenie nadmerného odpočtu po skončení daňovej kontroly a nárok na úrok z takto zadržiavaných finančných prostriedkov, pričom takýto postup nevyplýva ani zo zákona o DPH, ani z Daňového poriadku a zároveň je aj v rozpore s judikatúrou ESD. 30. Smernica Rady 2006/112/ES je prameňom práva únie, ktorá je pre členský štát záväzná a má v zmysle článku 7 ods. 2 Ústavy SR prednosť aj pred vnútroštátnym právnym poriadkom. Potom všetky vnútroštátne orgány aplikujúce právo (aj daňové orgány - žalovaný) sú povinné posudzujúci právny vzťah vykladať eurokomformne, t. j. v súlade s právom únie. Pokiaľ ustanovenie vnútroštátneho predpisu nemožno vyložiť eurokomformne je orgán aplikujúci právo takéto ustanovenie nepoužiť. Aplikácia vnútroštátnej právnej úpravy, na základe ktorej daňové orgány vydali preskúmavané rozhodnutia bola v rozpore so záväznou interpretáciou článku 183 DPH smernice vyplývajúcej z judikatúry ESD. 31. Správny súd poukazuje na opakovane vyslovený právny názor ESD, podľa ktorého za určitých okolností prednosť pred vnútroštátnou normou majú všetky úniové normy bez ohľadu na ich právnu silu (porovnaj napríklad Costa P Enel, 6/64 z 15.07.1964, Zb. s 1141) všeobecné zásady úniového práva (napr. Wachauf 5/88, 13.07.1989 Zb. s 2609 bod 17) nariadenia (napr. Polity, 437114.12 971 Zb. s 1039 bod 9), smernice (Becker 8/81, 19.01.1982 Zb. s 53) a rozhodnutia (Salumificio di Cornuda, 130/78, 8.3971 Zb. s 867) medzinárodné zmluvy uzatvorené Úniou (Kupfenberg, 104/81, 26.10.1982 Zb. s 3641). 32. Potom je treba prijať záver, že úniové právo (akákoľvek jeho právna norma) má vždy prednosť (vyššiu právnu silu) pred všetkými vnútroštátnymi normami bez ohľadu na ich územnú alebo časovú pôsobnosť, t. j. bez ohľadu na to, či boli prijaté vnútroštátnym zákonodarcom alebo jednotkami územnej samosprávy alebo, či sa jedná o normy skoršie alebo neskoršie. 33. Súdny dvor EÚ tiež potvrdil, že účinnosť úniového práva nemôže byť rozdielna podľa jednotlivých oblastí vnútroštátneho práva, čo znamená, že zásada prednosti úniového práva sa vzťahuje na všetky vnútroštátne právne odvetvia. Povinnosť rešpektovať prednosť úniového práva musia dodržiavať všetky zložky štátnej moci, vláda, štátna správa, zákonodarca aj súdne orgány (Hubbard, C-20/92 01.07.1993, Zb. s. I-3777, bod 19; Sail 82/71, 21.03.1972, Zb. s 119 bod 5). 34. Keďže úniové právo sa na základe jeho bezprostrednej aplikovateľnosti priamo stáva súčasťou právnych poriadkov členských štátov, môže sa dostať do rozporu s vnútroštátnou právnou normou. V takomto prípade má úniové právo, podľa prípadovej praxe ESD prednosť (vyššiu právnu silu) pred všetkými vnútroštátnymi predpismi, ktoré sú s ňou v rozpore a ktoré by preto nemali byť ani ďalej aplikované. 35. Ak eurokomformný výklad vnútroštátneho práva nie je totožný, je vnútroštátny súd povinný v medziach svojich právomoci a voľnej úvahy aplikovať úniové právo ako celok a chrániť práva, ktoré priznáva toto právo jednotlivcom a to tak, že vychádzajúc zo zásady prednosti práva únie, nesmie aplikovať žiadne skoršie alebo neskoršie ustanovenie vnútroštátneho práva, ktoré by bolo v rozpore s právom únie (ČEZ, C-115/08 z 27.10.2009 bod 138, Luigi, C-357/06, 18.12.2007 Zb. s I-12311, Engelbrecht C-262/97 z 26.09.2000 Zb. s I-7321 bod 39, 40, IN.CO.GE, C-10 22/97, 22.10.1998 Zb. s I-6307, bod 20, Murphy, 157/86 04.02.1988 Zb. s 673, bod 11; Simmenthal, 106/77 z 09.03.1978 Zb. s 629 body 21-20). Vnútroštátny súd teda nesmie aplikovať ustanovenie vnútroštátneho práva, ktoré by bolo v rozpore s právom únie a môže v súlade so zásadami rovnocennosti a účinnosti na ochranu úniových práv použiť a vhodne interpretovať vnútroštátne ustanovenie, ktoré sa pôvodne malo vzťahovať iba na vnútroštátne situácie bez úniového prvku. 36. Prednosť komunitárnej normy je nutné vnímať tak, že táto má vyššiu právnu silu ako ktorákoľvek vnútroštátna norma. Povaha komunitárneho práva najmä jeho nezávislosť od vnútroštátnych právnych poriadkov nevyžaduje jeho transformáciu alebo preberanie do práva členských štátov. Osobitný charakter komunitárneho práva neumožňuje členským štátom voľný výber teórie, ale priamo predpokladá monizmus s prednosťou komunitárneho práva, ktoré sa stáva súčasťou právneho poriadku uplatniteľného na území každého členského štátu. 37. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok ESD C-107/10, ohľadom výkladu čl. 183 DPH smernice, ktorý sa má vykladať v tom zmysle, že bráni takej vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že všeobecná lehota na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty, po ktorej uplynutí vzniká nárok na úroky z omeškania zo sumy, ktorá sa má vrátiť sa v prípade začatia konania o daňovej kontrole predlžuje, pričom toto predĺženie má za následok, že nárok na uvedené úroky vzniká až odo dňa skončenia tejto kontroly. Aj keď postupy na uplatnenie nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH upraveného článkom 183 smernice o DPH v zásade patria do procesnej autonómie členských štátov, nič to nemení na skutočnosti, že táto autonómia je vymedzená zásadami ekvivalencie a efektivity. Podľa ustálenej judikatúry platí, že členské štáty musia pri uplatňovaní úpravy únie dodržať zásadu ochranu legitímnej dôvery. Právo na odpočítanie neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade ho nemožno obmedziť. Toto právo sa predovšetkým okamžite uplatňuje na celkovú výšku daní, ktoré zaťažujú plnenia uskutočnené na vstupe. Pokiaľ ide o možnosť upravenú v článku 183 smernice o DPH stanoviť, aby bol odpočet DPH buď prenesený do nasledujúceho obdobia alebo vrátený, Súdny dvor spresnil, že hoci členské štáty majú určitú slobodu pri stanovovaní podmienok vrátenia nadmerného odpočtu DPH, tieto podmienky nemôžu spochybňovať zásadu daňovej neutrality tým, že zdaniteľná osoba bude povinná znášať túto daňovú záťaž v celom rozsahu alebo sčasti. 38. Uvedené podmienky musia najmä umožniť, aby mohla byť zdaniteľnej osobe za primeraných podmienok vrátená celá suma, vyplývajúca z nadmerného odpočtu DPH čo znamená, že vrátenie sa uskutoční v primeranej lehote vyplatením finančnej hotovosti alebo porovnateľným spôsobom a prijatý spôsob vrátenia v nijakom prípade nesmie pre zdaniteľnú osobu predstavovať finančné riziko. 39. Z uvedeného správny súd dospel k záveru, že právny názor žalovaného (správcu dane) o neoprávnenosti nároku žalobcu na sankčný úrok uplatnený výzvou žalobcu sa nepohybuje v rámci voľnosti priznanej členským štátom EÚ, pokiaľ ide o stanovenie podmienok náhrady nadmerného odpočtu DPH a je v rozpore s vyššie opísanými zásadami fungovania systému DPH ako aj so zásadou ochrany legitímnej dôvery, ktorá sa vzťahuje na každú dotknutú osobu v obdobnej situácii. K vráteniu nadmerného odpočtu bežne dochádza vo všeobecnej lehote, čo je lehota, ktorá sama osebe v súlade s článkom 183 DPH smernice stanovuje povinnosť platiť úroky z omeškania z nevrátenej sumy a vzniká až po uplynutí tejto lehoty. 40. Predpokladom riadneho fungovania spoločného systému DPH je správne vyberanie dane, a preto každý členský štát musí prijať všetky legislatívne a právne opatrenia aby zabezpečil, že splatná DPH bude na jeho území vyberaná v plnej výške. V tejto súvislosti sú členské štáty povinné overovať daňové priznania zdaniteľných osôb, ich účtovné uzávierky a ostatné relevantné dokumenty ako aj vypočítať a vybrať dlžnú daň. Z toho vyplýva, že lehota na vrátenie nadmerného odpočtu DPH môže byť v zásade predĺžená na účely vykonania daňovej kontroly bez toho, aby bolo nutné považovať túto lehotu za neprimeranú, ak toto predĺženie neprekračuje medze toho, čo je nevyhnutné na riadne vykonanie tejto daňovej kontroly. 41. Keďže však zdaniteľná osoba dočasne nemôže disponovať finančnými prostriedkami vo výške nadmerného odpočtu DPH, je postihnutá hospodárskym znevýhodnením, ktoré by malo byť kompenzované zaplatením úrokov ako istou paušalizovanou náhradou škody, čím je zaručené dodržanie zásady daňovej neutrality. 42. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ - uznesenie zo dňa 21.10.2015 vo veci C-120/15 Kovozber s.r.o., proti Daňovému úradu v Košiciach, ktorý posudzoval právnu úpravu Slovenskej republiky týkajúcu sa vrátenia nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty, uvedenú v zákone č. 222/2004 Zb., pričom prijal záver, že takáto vnútroštátna právna úprava nie je v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi so zásadami daňovej neutrality, podľa ktorej vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty sa musí uskutočniť v primeranej lehote, keďže v prípade začatia daňovej kontroly má za následok zadržanie finančných prostriedkov zodpovedajúce nadmernému odpočtu dane z pridanej hodnoty zdaniteľnej osobe, počas podstatného obdobia, ktoré môže byť šesťkrát až dvanásťkrát dlhšie ako je zdaňovacie obdobie jedného mesiaca (uznesenie SD EÚ C-120/15 bod 25, 26). Zároveň zdôraznil, že ak zdaniteľná osoba dočasne nemôže disponovať finančnými prostriedkami vo výške nadmerného odpočtu DPH, je postihnutá hospodárskym znevýhodnením, ktoré by malo byť kompenzované zaplatením úrokov, čím je zaručené dodržiavanie zásady daňovej neutrality. 43. Je treba poukázať na to, že Súdny dvor EÚ prijal záver, že článok 183 ods. 1 smernice Rady 2006/112/ES sa má vykladať v tom zmysle, že bráni takej vnútroštátnej právnej úprave, ktorá upravuje výpočet úrokov z omeškania pri vrátení nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty až od uplynutia lehoty 10 dní po skončení daňovej kontroly. V súvislosti s úrokmi z omeškania Súdny dvor EÚ v bode 24 citovaného rozhodnutia uvádza ...“v súlade s judikatúrou Súdneho dvora, keď dôjde k vráteniu nadmerného odpočtu DPH zdaniteľnej osobe, po uplynutí primeranej lehoty, zásada neutrality daňového systému DPH vyžaduje aby takto generované finančné straty na ujmu zdaniteľnej osoby, ktoré vyplývajú z nemožnosti disponovať s predmetnými peňažnými sumami boli kompenzované zaplatením úrokov z omeškania“...(pozri rozsudok Rafinaria Steaua Româna, C-431/R, EU: C:2013:686, bod 23 a uznesenie Delphi Hungary Autóalkatrész Gyárto, C-654/13; EU:C2014/2127 bod 32). 44. Súdny dvor (desiata komora) rozhodol vo veci tak že „... Článok 183 prvý odsek smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom, zmysle, že bráni takej vnútroštátnej právnej úprave, ako je vo veci samej, ktorá upravuje výpočet úrokov z omeškania pri vrátení nadmerného odpočtu DPH až od uplynutia lehoty 10 dní po skončení daňovej kontroly. 45. Podľa názoru správneho súdu by bolo v rozpore s princípmi právneho štátu, keby tým daňovým subjektom, u ktorých bola uskutočnená daňová kontrola, bol vrátený nadmerný odpočet z dôvodu výkonu daňovej kontroly neskôr bez akejkoľvek kompenzácie. Práve na tento účel slúži štátom platený úrok zo zadržiavanej sumy za obdobie už odo dňa uplynutia uvedenej všeobecnej lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu až do jeho vrátenia. Súd je toho názoru, že prístup správcu dane (žalovaného), ktorý právo na takúto kompenzáciu popiera, je neproporcionálny, nie je ničím opodstatnený ani spravodlivý a znevýhodňuje daňový subjekt len na tom základe, že u neho bola vykonaná daňová kontrola. Zároveň súd uvádza, že zrejme od právneho výkladu, ktorý v danej veci prezentuje žalovaný už upustil aj Daňový úrad Bratislava, ktorý svojím rozhodnutím č. 10042604/2018 zo dňa 21.02.2018 vo veci ZetaPark s.r.o., priznal tomuto daňovému subjektu úrok zo zadržiavaného nadmerného odpočtu DPH aj počas doby vykonávania daňovej kontroly vo výške 10% zo sumy nadmerného odpočtu. 46. K otázke výšky úroku z omeškania, ktorá žalobcovi prináleží a ktorú aj žalobca v podanej žalobe vyčíslil (bod 33), správny súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/4/2019 zo dňa 17. 09.2019 (bod 24 až 26). 47. Potom na základe zistených skutočností v tomto konaní súd dospel záveru, že napadnuté preskúmavané rozhodnutie - Oznámenie žalovaného, ktoré celkom jednoznačne v zmysle ustálenej judikatúry súdov SR podlieha súdnemu prieskumu je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec vrátiť správcovi dane - žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym záverom súdu (§ 191 ods. 6 SSP) a bude jeho povinnosťou vo veci opätovne konať a vydať rozhodnutie, v súlade s v tomto rozhodnutí súdu vysloveným právnym názorom na otázku priznania žalobcovi (daňovému subjektu - platiteľ DPH) úrok z omeškania za obdobie neoprávnene zadržiavaného nadmerného odpočtu DPH. 48. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobcovi tento nárok priznaný v plnom rozsahu, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom. 49. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2001 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 ods. 2 písm. a/, § 145 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).