Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/183/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201554 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017201554.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobcu: PANAMA Slovakia, s.r.o., so sídlom Odbojárov 4, 831 04 Bratislava, IČO: 45 318 298, zastúpený: advokátska kancelária čipák & partners, s.r.o., so sídlom Vazovova 9/B, 811 07 Bratislava, IČO: 47 243 571, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101462279/2017 zo dňa 30.06.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1/ Dňa 18.04.2016 podal žalobca daňové priznanie na DPH za 1. štvrťrok 2016, ktorým žiadal odpočítanie DPH podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“) vo výške XX.XXX,XX eur. 2/ Dňa 01.02.2016 uzavrel žalobca ako kupujúci s predávajúcim T.O.P. AUTO BRATISLAVA, a.s. ako predávajúcim Zmluvu o predaji a kúpe motorového vozidla továrenskej značky A. A. model A. A. X.X F. H. v cene vozidla vrátane DPH XXX.XXX,- eur. Dňa 03.02.2016 na účet žalobcu bol realizovaný vklad vo výške XXX.XXX,- eur. 3/ Dňa 15.08.2016 obdržal žalobca od správcu dane Oznámenie o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, ktorá začala 15.08.2016 o 10.00 hod. u daňového subjektu (žalobcu). 4/ Dňa 23.08.2016 bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní v priestoroch správcu dane. Zo zápisnice vyplýva, že hlavným predmetom činnosti žalobcu je sprostredkovanie prenájmu nehnuteľností. Konateľ žalobcu, ako fyzická osoba spolu s manželkou vlastní nehnuteľnosť na Ô. ulici X, R., ktorú bude na základe zmluvy o prenájme cca od 09/2016 prenajímať žalobcovi. Táto nehnuteľnosť bude následne prenajímaná iným subjektom žalobcom. V majetku žalobcu sú 2 staršie autá, ktoré ide predať a z toho dôvodu žalobca kúpil nové motorové vozidlo, aby neboli náklady s opravou starých áut. S novým motorovým vozidlom bude vykonávať sprostredkovanie prenájmu, marketingovú činnosť a kúpu a predaj tovaru. Nadmerný odpočet vznikol žalobcovi odpočítaním DPH z kúpy motorového vozidla značky A. A. X,X F. H., VIN: E. I. I. XXXXXX (faktúry interné č. D. XX/XXX zo dňa 01.02.2016) v celkovej hodnote XXX.XXX,- eur, z toho DPH: XX.XXX,XX eur od spoločnosti T.O.P. AUTO Bratislava, a.s., Rožňavská 30, 821 04 Bratislava, IČO: 35 721 014, DIČ: 2020250331, IČ DPH: SK2020250331. Motorové vozidlo bolo hradené z finančných prostriedkov, ktoré boli vložené ako osobný vklad fyzickej osoby C. E. do firmy PANAMA Slovakia, s.r.o. Predmetné vozidlo podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti je vedené v majetku žalobcu. 5/ Dňa 02.09.2016 odovzdal žalobca správcovi dane fotokópie dokladov: - Osvedčenie o evidencii motorového vozidla A. A. X.X F. VIN: E. - Zmluva o sprostredkovaní podnájmu nehnuteľnosti zo dňa 01.08.2016 medzi sprostredkovateľom: D +V Real, s.r.o., Riazanská 6, Bratislava a klientom: PANAMA Slovakia, s.r.o., Odbojárov 4, Bratislava, ktorej predmetom je prenájom nehnuteľnosti - X-B. rodinný dom so záhradou, nachádzajúci sa na ulici Ô.E. Č.. X, súpisné č. XXXX, postavenom na pozemku parc. č. XXXXX/X, všetko zapísané na LV č. XXXX vedenom Katastrálnym úradom R. - U. G., v kat. ú. H., okres R. B.. Ponuková cena podnájmu: X.XXX,- eur + DPH za obdobie 1 mesiac + energie. Zmluva je uzavretá na dobu neurčitú. - Podnájomná zmluva zo dňa 26.08.2016 uzavretá medzi nájomcom: PANAMA Slovakia, s.r.o. a podnájomcom: EXCLUSIVE MEDIA, s.r.o. na uvedenú nehnuteľnosť. - Karta predmetu č. 1002 - osobné motorové vozidlo G.-G. I. XXXCDI - Karta predmetu č. 1003 - osobné motorové vozidlo G.-G.-R. E. XXX - Karta predmetu č. 1004 - osobné motorové vozidlo A. A. X.XTDVX H. - Karta predmetu č. 1005 - ťažné zariadenie. 6/ Dňa 07.11.2016 založil žalobca k č. 103853468/2016/9104403 písomné vyjadrenie k zisteným skutočnostiam v rámci vykonanej daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2016, ku ktorému priložil: - Zmluva o nájme uzavretú dňa 23.08.2016 medzi prenajímateľmi: C. E. a D. E., bytom O. X, R. a nájomcom: PANAMA Slovakia, s.r.o., Odbojárov 4, Bratislava. Prenajímatelia sú bezpodielový spoluvlastníci nehnuteľností zapísaných v ich prospech na LV č. XXXX pre k. ú. H., obec: R. - G..Č.. U. G., okres: R. B.. Výška nájmu je XXX,- eur mesačne. - Výpis z LV č. XXXX zo dňa 07.11.2016. 7/ Dňa 07.12.2016 obdržal žalobca od správcu dane výzvu podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku, aby sa v lehote do 15 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy vyjadrili k priloženému Protokolu z daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti č. 104308813/2016/9104403 zo dňa 15.11.2016. 8/ Dňa 29.12.2016 doručil žalobca Písomné vyjadrenie k protokolu číslo 104308813/2016/9104403 zo dňa 15.11.2016 s priložením fa. č. XXX/XXX zo dňa 20.12.2016 vo výške X.XXX,- eur za predaj vozidla G. R. I. odberateľ: G. D.; Zoznam vydaných faktúr od 01.01.2016 do 19.12.2016 (všetky): č. XXXX/ XXX na čiastku X.XXX,- eur; č. XXXX/XXX na čiastku X.XXX,- eur; č. XXXX/XXX na čiastku X.XXX,- eur; č. XXXX/XXX na čiastku X.XXX,- eur; Zmluvu o nájme dopravného prostriedku zo dňa 28.12.2016 uzavretú medzi prenajímateľom: PANAMA Slovakia, s.r.o. a nájomcom: A. T. - T. na prenájom vozidla značka: M. A. model: A. A. VIN kód: E. farba: Č. G. EVČ: R.-D.. Nájom začína dňom 01.01.2017, výška nájmu XXX,- eur mesačne + DPH. 9/ Na deň 06.02.2017 predvolal správca dane A. T., ako svedka vo veci preverenia dodávateľsko- odberateľských vzťahov, zároveň o vypočutí svedka upovedomil aj žalobcu. Dňa 06.02.2017 spísal správca dane Zápisnicu o ústnom pojednávaní so svedkom A. T., za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu. Svedok uviedol vo svojej výpovedi, že hlavným predmetom jeho činnosti sú rôzne druhu stavebných prác. Taktiež potvrdil, že uvedené motorové vozidlo má prenajaté od žalobcu. Prenájom motorového vozidla mu ponúkol p. C. E.L., s ktorým sa pozná. Uvedené motorové vozidlo využíva na účely svojho podnikania a chodí s ním do terénu a obhliadky. Právny zástupca žalobcu na svedka nemal otázky. Správca dane podaním na Kriminálny úrad finančnej správy zisťoval akých motorových vozidiel je daňový subjekt A. T. - T. majiteľ. V odpovedi bol správca dane informovaný, že A. T. - T. má 2 vozidlá: G. R. G. XXX XMATIC; Š.L. O.. 10/ Dňa 09.03.2017 bola spísaná Zápisnica z ústneho pojednávania s právnym zástupcom žalobcu, ktorej predmetom bolo prerokovanie pripomienok k Protokolu z daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti č. 104308813/2016/9104403 zo dňa 15.11.2016. Dňa 20.03.2017 obržal správca dane Vyjadrenie k vyjadreniu správcu dane číslo 100427107/2017/9104403 zo dňa 09.03.2017. 11/ Správca dane si zabezpečil Výpis zo živnostenského oprávnenia žalobcu, z Osvedčenia o živnostenskom oprávnení vyplýva, že žalobca má oprávnenie na vykonávanie živnosti - prenájom hnuteľných vecí od 29.12.2016. 12/ Dňa 18.04.2017 bola s právnym zástupcom žalobcu spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní , ktorej predmetom bolo prerokovanie Vyjadrenia k vyjadreniu správcu dane číslo 100427107/2017/9104403 zo dňa 09.03.2017 (doručené elektronicky správcovi dane dňa 20.03.2017) v súvislosti s vyrubovacím konaním vykonávaným u žalobcu za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2016. Splnomocnený zástupca žalobcu nesúhlasil so závermi správcu dane a požiadal o lehotu 10 dní na vyjadrenie sa k obsahu Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 100629734/2017/9104403 zo dňa 18.04.2017. 13/ Dňa 21.04.2017 vydal správca dane rozhodnutie č. 100670049/2017/9104403/SoM, ktorým určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu XX.XXX,XX eur na DPH za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2016 a znížil žalobcovi nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2016 to sumy XX.XXX,XX eur na sumu XX,XX eur. 14/ Dňa 28.04.2017 doručil žalobca správcovi dane Vyjadrenie k Zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 18.04.2017, číslo: 100629734/2017/9104403. 15/ Dňa 22.05.2017 žalobca doručil správcovi dane odvolanie voči rozhodnutiu správcu dane zo dňa 21.04.2017, číslo: 100670049/2017/9104403/SoM. Odvolanie žalobcu je zhodné s podanou žalobou. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 30.06.2017, č. 101462279/2017 potvrdil rozhodnutie správcu dane. II. Zhrnutie argumentov žalobcu 16/ Žalobca sa žalobou doručenou správnemu súdu dňa 22.09.2017 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 101462279/2017 zo dňa 30.06.2017, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 100670049/2017/9104403/SoM zo dňa 21.04.2017, ktorým podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu XX.XXX,XX eur na DPH za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2016 a znížil žalobcovi nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2016 zo sumy XX.XXX,XX eur na sumu XX,XX eur. 17/ Žalobca uviedol, že rozhodnutie správcu dane ako aj žalovaného je nesprávne, založené na nedostatočnom hodnotení zistených dôkazov, nesprávnych skutkových zisteniach a zároveň postupom správcu dane v daňovom konaní boli porušené právne predpisy. Žaloba smeruje voči celej výrokovej časti napádaného rozhodnutia, ako aj jeho odôvodneniu a rovnako aj voči konaniu, ktoré mu predchádzalo. Poukázal na ust. čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, § 3 ods. 1, 2, 3 Daňového poriadku, čl. 11 ods. 5 Listiny základných práv a slobôd a konštatoval, že daňové orgány sa nimi neriadili a konali a rozhodovali v ich rozpore a preto bol žalobca ukrátený na jeho zákonných právach. 18/ Správca dane začal dňa 15. augusta 2016 daňovú kontrolu na základe Oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 26. júla 2016, č. 103594390/2016/9104403. Dňa 23.08.2016 spísal správca dane zápisnicu z ústneho pojednávania č. 103772471/2016/9104403 a zaviazal žalobcu povinnosťou predložiť doklady a iné listiny deklarujúce jeho tvrdenia. Žalobca je podnikateľom zaoberajúcim sa sprostredkovaním prenájmu nehnuteľností. Žalobca správcovi dane ozrejmil súhrn jeho majetku, ktorý v čase daňovej kontroly tvorilo vlastníctvo 2 starších motorových vozidiel a uviedol, že vyvíja aktivity za účelom predaja týchto motorových vozidiel, s cieľom eliminovať vynakladanie nákladov nevyhnutných na údržbu oboch vozidiel. Dodal, že po ukončení daňovej kontroly, resp. počas vyrubovacieho konania, dňa 20.12.2016 predal motorového vozidla zn. G. R. I. V., čo preukázal faktúrou č. XXXX/XXX. 19/ Žalobca kúpil nové motorové vozidlo, zn.: A. A. X, X,X F. H., VIN: E. I. I. XXXXXX na výkon svojej podnikateľskej činnosti, čo bolo dôvodom pre ktorý si žalobca následne uplatnil nadmerný odpočet. Správca dane v čase daňovej kontroly nevyvinul žiadnu iniciatívu na preverenie reálnosti podnikateľských aktivít žalobcu, ale len paušálne stanovil nedostatočnosť preukázania takýchto aktivít. Správca dane, ako aj žalovaný predmetnú argumentáciu zvolil účelovo a pripísal jej punc dostatočného dôvodenia. 20/ Žalobca považoval Protokol zo dňa 15.11.2016, ako aj napádané rozhodnutie zo dňa 21.04.2017 za nezákonné, nakoľko Protokol nespĺňa požadovanú formu, pričom v ňom chýbajú základné zákonom stanovené náležitosti vyplývajúce z ust. § 47 písm. h/ Daňového poriadku. Nesúhlasil s tvrdením daňových orgánov, že žalobca umelo vytvoril podmienky na čerpanie odpočtu. V rozhodnutiach daňové orgány poukázali na rozsudok súdneho dvora vo veci C-255/02 Halifax, s takýmto tvrdením žalobca nesúhlasil. 21/ Správca dane z titulu funkcie kontrolóra v daňovom konaní mal povinnosť postupovať v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, hodnotiť dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo pri daňovej kontrole vyšlo najavo. Správca dane tak nekonal, táto povinnosť následne prináležala žalovanému a to v odvolacom konaní. Žalovaný rovnako ako správca dane zásadu voľného hodnotenia dôkazov odignoroval. Žalobca mal za to, že daňové orgány nepostupovali v súlade s ust. § 24 ods. 4 Daňového poriadku. Napriek možnostiam, ktorými správca dane nepochybne disponuje nevykonal vlastného šetrenia, hoci na takýto postup mal nielen možnosti, avšak i priestor. Žalobca však predovšetkým vytýkal žalovanému, že ani absenciu takejto podstatnej skutočnosti sám nevytkol správcovi dane v rozhodnutí. Žalobca všetky skutočnosti, ktoré uvádzal preukázal doložením dôkazov na podporu svojich tvrdení, čo však správca dane zjavne nemal záujem preveriť. 22/ Správca dane neprihliadol na vyhľadávaciu zásadu v danom prípade, dokonca ani len nevyvinul iniciatívu za účelom zistenia rozhodných skutočností, ktoré by bolo možné hodnotiť ako dostatočnú argumentáciu pre negatívne stanovisko. Pristúpil len k paušálnemu zakotveniu tvrdenia o tom, že predmetné vozidlo neslúži na účely podnikania v prípade žalobcu a túto argumentáciu následne aplikoval do svojich písomných stanovísk, ako aj Protokolu a napádaného rozhodnutia. 23/ Žalobca poukázal na čl. 35 ods. 1 ústavy - právo na podnikanie a uviedol, že touto definíciou mal zákonodarca na mysli právo priznané každej osobe. Prostredníctvom práva na podnikanie sa zaručuje možnosť vykonávať hospodársku činnosť v prostrední, kde existuje ekonomická konkurencia. Garancia práva na podnikanie vyplývajúca z ústavy poskytuje ústavnú ochranu podnikaniu, ako zdroju zabezpečenia existenčných potrieb a obživy. Svojim postupom správca dane poprel základné princípy právneho štátu ako aj ústavou garantované právo zakotvené v čl. 35 ods. 1 ústavy, napriek tomu, že žalobca mu predložil viacero listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisového materiálu. V prípade žalobcových podnikateľských aktivít, ktoré je žalobca oprávnený vykonávať, je používanie motorového vozidla neodmysliteľnou súčasťou každodenných aktivít. Aj z tohto dôvodu žalobca považuje argumentáciu v negatívnom stanovisku správcu dane za účelovú a predovšetkým laxnú. 24/ Žalobca každý mesiac t.j. od 01.09.2016 vystavil faktúry, vyplývajúce z nájomnej zmluvy zo dňa 26.08.2016, ktorá bola správcovi dane predložená, čo vylučuje tvrdenia správcu dane o tzv. „nečinnosti“ žalobcu. Žalobca uviedol, že tieto podnikateľské aktivity sa plne odrazia až v podanom daňovom priznaní za tento rok. 25/ Žalobca predložil počas vyrubovacieho konania správcovi dane Zmluvu o nájme dopravného prostriedku uzavretú medzi žalobcom ako prenajímateľom a nájomcom A. T. - T. zo dňa 28.12.2016, ktorej predmetom je prenájom predmetného motorového vozidla A. A. X.X F. H., EČV: R.-D.. Tento nájomný vzťah je uzavretý na dobu neurčitú a začal plynúť odo dňa 01.01.2017. 26/ Správca dane v tejto súvislosti vypočul svedka A. T., o čom bola spísaná zápisnica z ústneho pojednávania z 06.02.2017, s cieľom preveriť dodávateľsko-odberateľské vzťahy v súvislosti s vyrubovacím konaním vykonávaným u žalobcu za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2016. Svedok potvrdil existenciu prenájmu uvedeného motorového vozidla, ako aj účel využitia tohto vozidla, pričom uviedol, že uvedené vozidlo má v prenájme práve od žalobcu. 27/ Žalobca opätovne v ďalšej časti žaloby vytkol daňovým orgánom ich postup pri daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní. Správca dane neprihliadol na vyhľadávaciu zásadu, dokonca ani len nevyvinul iniciatívu za účelom zistenia rozhodných skutočností, ktoré by bolo možné hodnotiť ako dostatočnú argumentáciu pre jeho negatívne stanovisko. Pokiaľ ide o rozpor v tvrdeniach v otázke využívania motorového vozidla žalobcom na účely uskutočňovania svojich zdaniteľných plnení, poukazujeme na fakt, že v podnikateľskej činnosti vo všeobecnosti platí slobodná vôľa podnikateľského subjektu. Táto sama o sebe zahŕňa dispozičné oprávnenie konkrétneho podnikateľského subjektu rozhodnúť sa, akým spôsobom bude využívať majetok spoločnosti a to aj v priamej previazanosti s podstatným cieľom podnikania, ktorý nepochybne tvorí snaha dosiahnuť zisk. Žalobca primárne nakúpil uvedené motorové vozidlo s úmyslom jeho využitia na uskutočňovanie svojich zdaniteľných plnení, pričom následne dospel k rozhodnutiu toto prenajať a týmto spôsobom získať príjem v rámci vykonávanej podnikateľskej činnosti, je zrejmé, že v žiadnom smere nedošlo k porušeniu a rovnako ako obídeniu žiadnych právnych predpisov. Čo je ale najdôležitejšie v danej súvislosti uviesť je fakt, že takéto rozhodnutie ako súčasť podnikateľskej činnosti nemožno v žiadnom prípade označiť ako rozpor, ako to urobil správca dane. V čase výkonu podnikateľskej činnosti bolo žalobcom preukázané, že vynaložil daňový výdavok, teda náklad na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložených ním ako daňovníkom. 28/ Žalobca s tvrdením správcu dane, že mal predmet činnosti prenájom hnuteľných vecí zapísaný až od 31.01.2017 nesúhlasil, a preto poukázal na § 10 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. a dodal, že mal oprávnenie vykonávať túto činnosť už odo dňa 29.12.2016, kedy došlo k vzniku živnostenského oprávnenia v danom smere. Je teda nesporné, že žalobca bol oprávnený uzatvoriť Zmluvu o nájme dopravného prostriedku medzi ním a A. T. - T., pričom predmetný nájom začal plynúť dňom 01.01.2017. Je úplne logické, že v prípade takýchto podnikateľských aktivít, ktoré žalobca je nepochybne oprávnený vykonávať, je používanie motorového vozidla neodmysliteľnou súčasťou každodenných aktivít. 29/ Žalobca poukazuje na to, že dňa 18.04.2017 došlo k ústnemu pojednávaniu, ktorého predmetom bolo prerokovanie vyjadrenia k vyjadreniu správcu dane č. 100427107/2017/9104403 zo dňa 09.03.2017 v súvislosti s vyrubovacím konaním, na ktorom požiadal o lehotu 10 dní na vyjadrenie sa k obsahu zápisnice o ústnom pojednávaní č. 100629734/2017/9104403 zo dňa 18.04.2017. Správca dane túto požiadavku žalobcu nerešpektoval a dňa 21.04.2017 vydal prvostupňové rozhodnutie. III. Vyjadrenie žalovaného 30/ Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 09.02.2018 uviedol, že sa vo svojom rozhodnutí všetkými námietkami žalobcu podrobne zaoberal a vysporiadal sa s nimi, k žalobným dôvodom podáva žalovaný vyjadrenie zhodné s dôvodmi uvedenými v žalobou napadnutom rozhodnutí, pridržiaval sa dôvodov uvedených v tomto rozhodnutí, v ktorom je podrobne popísaný skutkový a právny stav a vyvodené závery. Žaloba je totožná s podaným odvolaním voči rozhodnutiu správcu dane. 31/ Na základe výsledkov zistených daňovou kontrolou správca dane vydal rozhodnutie zo dňa 21.04.2017, ktorým podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku znížil nadmerný odpočet zo sumy XX.XXX,XX eur na sumu XX,XX eur za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2016, t.j. vyrubil žalobcovi rozdiel DPH v sume XX.XXX,XX eura, nakoľko žalobca nepreukázal, že nadobudnutie motorového vozidla malo priamy a bezprostredný súvis s jeho uskutočňovanými zdaniteľnými obchodmi. Žalobca proti rozhodnutiu správcu dane podal odvolanie a žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 30.06.2017 potvrdil správnosť rozhodnutia správcu dane, nakoľko mal zo spisového materiálu a dôkazov v ňom uvedených za preukazné, že bola umelo vytvorená situácia za účelom uplatnenia si nároku na odpočítanie DPH z nadobudnutia uvedeného motorového vozidla s cieľom získania daňovej výhody, ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľom sledovaným právnymi predpismi upravujúcimi mechanizmus fungovania DPH. Proti rozhodnutiu žalovaného žalobca podal žalobu. S právnou argumentáciou žalobcu uvedenou v žalobe sa žalovaný nestotožnil. 32/ Žalovaný k tvrdeniu žalobcu, že rozhodnutia daňových orgánov považuje za nezákonné, pretože sú nepreskúmateľné a vychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci uviedol, že s ním nesúhlasí, pretože obsahovali zistené skutočnosti, ako aj použitie právnych predpisov, na základe ktorých daňové orgány rozhodovali. 33/ V podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2016 žalobca uviedol nadmerný odpočet DHP. Žalobca v Zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 23.08.2016 deklaroval hlavný predmet činnosti - sprostredkovanie prenájmu nehnuteľnosti, ktorá je situovaná na Ô. ulici v R., a ktorú konateľ žalobcu vlastní ako fyzická osoba spolu s manželkou. Žalobca predložil podnájomnú zmluvu uzavretú s podnájomcom spoločnosťou EXCLUSIVE MEDIA s.r.o., Narcisová 19, 900 42 Dunajská Lužná zo dňa 26.08.2016, zmluvu o sprostredkovaní podnájmu nehnuteľnosti uzavretú so sprostredkovateľom spoločnosťou D+V Real, s.r.o., Riazanská 6, 831 03 Bratislava zo dňa 01.08.2016, zmluvu o nájme uzavretú s prenajímateľmi C. E. s manželkou D. E., Bratislava zo dňa 23.08.2016. V tomto prípade žalovaný uviedol, že C. E. s manželkou ako fyzické osoby - občania prenajali nehnuteľnosť žalobcovi (konateľmi sú C. E. s manželkou), ktorý prostredníctvom sprostredkovateľskej spoločnosti D+V Real, s.r.o., Riazanská 6, 831 03 Bratislava, ktorý uzavrel zmluvu o podnájme so spoločnosťou EXCLUSIVE MEDIA s.r.o. dňa 26.08.2016. Spoločnosť EXCLUSIVE MEDIA s.r.o. si uvedenú nehnuteľnosť prenajala za účelom zriadenia sídla a prevádzkovania kancelárií, z verejne dostupných médií vyplýva, že zmena sídla uvedenej spoločnosti do doby podania vyjadrenia k žalobe nenastala. V súvislosti s uvedeným je nutné poukázať na skutočnosť, že C. E.L. spolu s manželkou ako fyzické osoby - nepodnikatelia mohli sprostredkovanie prenájmu zadať priamo spoločnosti D+V Real, s.r.o. Uvedené konanie správca dane považuje vyslovene za účelové v snahe preukázať, že žalobca vykonáva ekonomickú činnosť. Žalovaný musí uviesť, že na internetových portáloch X..F..sk a X..A..sk, prostredníctvom ktorých, podľa vyjadrenia žalobcu, ponúkal nehnuteľnosti na prenájom, počas výkonu daňovej kontroly, rovnako aj počas vyrubovacieho konania žiadne inzeráty žalobcu na týchto portáloch zverejnené neboli, ktoré by sa týkali prenájmu nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. H., obec: R. - G. Č. U. G., okres: R. B., a ani žiadne inzeráty, ktoré by sa týkali sprostredkovania prenájmu iných nehnuteľností v zmysle hlavného predmetu ekonomickej činnosti žalobcu. Na základe uvedeného je nesporné, že žalobca nepreukázal jeden zo zásadných ukazovateľov pri uplatňovaní nároku na odpočet DPH, a to priamu a bezprostrednú súvislosť medzi nadobudnutím motorového vozidla a plnením na výstupe. 34/ Žalobca ďalej uviedol, že má v majetku 2 staršie motorové vozidlá, ktoré mieni predať z dôvodu eliminovania nákladov na opravu, a preto si obstaral v 02/2016 od spoločnosti T.O.P.AUTO BRATISLAVA, a.s., Bratislava uvedené motorové vozidlo, ktoré bude využívať na služby - sprostredkovanie prenájmu nehnuteľností, marketingovú činnosť, kúpa a predaj tovaru, a z ktorého si uplatňuje právo na odpočet DPH za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2016. Žalobca počas výkonu daňovej kontroly v čase od jej zahájenia do jej ukončenia nepredložil správcovi dane žiadne relevantné doklady, dôkazy alebo písomnosti, ktorými by verifikoval jeho tvrdenia. 35/ Na základe hodnotenia predložených listín a dokladov a z vykonaného preverovania správca dane dospel k názoru, že bola umelo vytvorená situácia za účelom uplatnenia si nároku na odpočítanie DPH z nadobudnutia uvedeného motorového vozidla s cieľom získania daňovej výhody, ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľom sledovaným právnymi predpismi upravujúcimi mechanizmus fungovania dane z pridanej hodnoty. Žalobca napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených v zákone o DPH, podľa názoru správcu dane, nedodržal princíp fungovania mechanizmu dane a postupoval s cieľom získania daňovej výhody neoprávneným nárokom na vrátenie DPH z obchodu, ktorého ekonomické opodstatnenie nepreukázal. V zmysle uvedeného správca dane vyhotovil Protokol zo dňa 15.11.2016, ktorý tvoril prílohu výzvy zo dňa 15.11.2016 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole, ktorú žalobca si prevzal dňa 07.12.2016. Žalobca sa dňa 29.12.2016 vyjadril k zisteniam správcu dane uvedeným v Protokole, v rámci ktorého poukázal na procesne vadný postup správcu dane v daňovom konaní, ktorý pri zisťovaní skutkového stavu má prihliadať na všetky skutočnosti, ktoré pri správe daní vyšli najavo, uprednostnil rýchlosť konania pred zásadou náležitého zistenia skutkového stavu a všetky listinné doklady vyhodnotil v neprospech odvolávajúceho sa. 36/ Správca dane na základe vyjadrenia žalobcu pokračoval s preverovaním skutočností vo vyrubovacom konaní predvolaním svedka, ktorému žalobca prenajal uvedené motorové vozidlo na základe zmluvy o nájme dopravného prostriedku zo dňa 28.12.2016 (Osvedčenie o živnostenskom oprávnení na vykonávanie živnosti - prenájom hnuteľných vecí so vznikom oprávnenia od 29.12.2016). Správca dane zistil, že svedok, ktorému bolo prenajaté uvedené motorové vozidlo je držiteľom 2 motorových vozidiel. 37/ Na základe zistených skutočností správca dane so žalobcom spísal Zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 18.04.2017, predmetom ktorej bolo prerokovanie pripomienok k zisteniam uvedeným v Protokole z daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti zo dňa 15.11.2016 a kontrolných zistení v priebehu vyrubovacieho konania. Žalobca nepredložil správcovi dane žiadne nové relevantné doklady a dôkazy, ktoré by mali vplyv na stav veci zisteného v daňovej kontrole a v daňovom konaní, považoval správca dane predmetnú spísanú Zápisnicu o ústnom pojednávaní za poslednú pred vydaním rozhodnutia v zmysle § 68 ods. 3 Daňového poriadku. Správca dane v zmysle § 68 ods. 6 Daňového poriadku vydal rozhodnutie č. 100670049/2017/9104403/SoM zo dňa 21.04.2017. 38/ Žalovaný uviedol, že zo strany žalobcu neboli počas výkonu daňovej kontroly ani počas vyrubovacieho konania predložené žiadne dôkazy, ktoré by správca dane odignoroval. V daňovom konaní je povinnosťou žalobcu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy posudzuje. Správca dane, ktorý získa oprávnené pochybnosti o tom, či predmetný tovar má priamu a bezprostrednú súvislosť s uskutočňovanými zdaniteľnými plneniami žalobcu, čo žalobca musí vedieť preukázať, pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z faktúry. Ak žalobca neunesie v tomto zmysle dôkazné bremeno, nemôže byť úspešný v uplatnení nároku na odpočítanie DPH. Podmienky pre odpočítanie dane stanovené zákonom o DPH sú plne v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, na ktorú sa žalobca odvolával (pozri napr. rozsudok Súdneho dvora, vo veciach C-255/02 a C-110/99). 39/ Žalovaný preskúmal tvrdenie žalobcu o nezákonnosti protokolu zo dňa 15.11.2016 z dôvodu chýbajúcich náležitostí v zmysle § 47 písm. h/ Daňového poriadku s čím nemôže súhlasiť. Správca dane v protokole riadne uviedol všetky zistenia a dôkazy, ktoré jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti posúdil a vyhodnotil a dospel k záveru, na základe ktorého nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie DPH za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2016. 40/ Žalovaný poukazuje na podmienky uvedené v § 49 ods. 1, 2 v nadväznosti na § 51 zákona o DPH, ktoré sú hmotnoprávnej povahy a na ich splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane. Samotná existencia faktúry alebo iného dokladu, nezakladá právo na odpočítanie dane uvedenej na faktúre. Primárnou povinnosťou toho, kto požaduje od štátu vrátenie nadmerného odpočtu, je preukázať, že na jeho vrátenie má právny nárok. Žalobca, ktorý si uplatňuje nárok na odpočítanie dane, musí preukázať, že splnil podmienky, ktoré pre nárok na odpočítanie dane zákon stanovil. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na odpočítanie dane, musí preukázať, že tovar prijal za účelom svojich ďalších dodávok, spočívajúcich v dodaní tovaru alebo služieb jeho ako platiteľa v zmysle zákona o DPH. 41/ Žalovaný dospel k názoru, že žalobca nepreukázal, že nákup osobného automobilu použil na svoju ekonomickú činnosť, nakoľko v dotknutom čase vlastnil ďalšie 2 motorové vozidlá, ktoré využíval na podnikanie. Uzavretie zmluvy o prenájme motorového vozidla daňovému subjektu A. T. - T. považoval žalovaný za účelové, bez ekonomickej podstaty. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že v čase vzniku práva na odpočítanie dane musí byť zrejmý účel, na ktorý sa prijaté tovary a služby použijú, čo žalobca správcovi dane v priebehu daňovej kontroly nepreukázal. Žalovaný na svojich záveroch uvedených v žalobou napadnutom rozhodnutí trval a preto navrhol, aby krajský súd zamietol žalobu žalobcu a nepriznal náhradu trovy konania. IV. Relevantné právne predpisy 42/ Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 a 13 ods. 3 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, na pojednávaní dňa 03.09.2019 za účasti splnomocneného zástupcu žalobcu a povereného zástupcu žalovaného, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 43/ Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 44/ Podľa § 3 ods. 1 písm. b/ SSP, rozhodnutím orgánu verejnej správy sa rozumie správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka. 45/ Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 46/ Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 47/ Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 48/ Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 49/ Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 50/ Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje: a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 51/ Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 52/ Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 53/ Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 54/ Podľa § 47 ods. 1 písm. h/ Daňového poriadku, protokol musí obsahovať preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov. 55/ Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c/ je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. 56/ Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 57/ Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 2 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 58/ Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. V. Posúdenie veci správnym súdom 59/ Úlohou správneho súdu bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného zo dňa 30.06.2017 č. 101462279/2017, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane zo dňa 21.04.2017 č. 100670049/2017/9104403/SoM, ktorým určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu XX.XXX,XX eur na DPH za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2016 a znížil žalobcovi nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2016 zo sumy XX.XXX,XX eur na sumu XX,XX eur. 60/ Zákon č. 563/2009 Z.z. v § 3 definuje základné zásady daňového konania takým spôsobom, že tieto vychádzajú z princípov právneho štátu, Ústavy Slovenskej republiky a medzinárodného kontextu legislatívy a nutnosti aproximácie daňového práva SR a krajín Európskej únie. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti. V zmysle základnej zásady daňového konania sa v daňovom konaní v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní. 61/ Zásada zákonnosti daňového konania zakotvená v ust. § 3 Daňového poriadku, vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. Skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu nadradený, avšak nemôže to byť v zmysle toho, aby sa výnos daní ako príjmov rozpočtu dosiahol na úkor nedodržania práva. Daňové orgány môžu aplikovať pri vyrubení daní iba právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona. Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je teda dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy (hmotnoprávne ako aj procesnoprávne), ktoré sú podľa § 1 zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky zverejnené v Zbierke zákonov. 62/ Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, zabezpečuje realizáciu princípu právnej istoty tým, že ukladá štátnym orgánom povinnosť konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 63/ Správny súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že žalobca dňa 01.02.2016 uzavrel Zmluvu o predaji a kúpe motorového vozidla továrenskej značky A. A., model A. A. X.X F. H. s predávajúcim T.O.P. AUTO BRATISLAVA, a.s. v sume XXX.XXX,- eur. Dňa 03.02.2016 bola na účet žalobcu prijatá platba XXX.XXX,- od platiteľa U. E., G. XXXX/XX, R., detail: AUTO. Žalobca podal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2016. V priebehu ústneho pojednávania konateľ žalobcu uviedol, že hlavným predmetom činnosti žalobcu je prenájom nehnuteľností a v súčasnej dobe dali inzeráty týkajúce sa prenájmu nehnuteľností. Taktiež uviedol, že správcovi dane uvedie, na ktorom portály žalobca dal inzeráty. Žalobca v čase daňovej kontroly vlastnil 2 motorové vozidlá G. R. I. XXXCDI a G. R. E. XXX, ako uviedol, ide predať, aby neboli náklady s opravou starších áut. S novým motorovým vozidlom bude žalobca vykonávať sprostredkovanie prenájmu, marketingovú činnosť a kúpu a predaj tovaru. Motorové vozidlo bolo hradené z finančných prostriedkov, ktoré boli vložené ako osobný vklad fyzickej osoby (zápisnica č. 103772471/2016/9104403 zo dňa 23.08.2016). 64/ Správny súd zistil, fyzické osoby C. E. s manželkou vlastnia nehnuteľnosti zapísané na č. LV XXXX, ktorí so žalobcom uzavreli Zmluvu o nájme nehnuteľnosti zo dňa 23.08.2016, ktorou sa dohodli na mesačnom nájomnom za predmet nájmu vo výške XXX,- eur od 01.09.2016, nájomné bude uhradené raz ročne vždy najneskôr k 31.12. príslušného kalendárneho roka. Dňa 01.08.2016 bola uzavretá Zmluva o sprostredkovaní podnájmu nehnuteľností vedených na LV č. XXXX medzi sprostredkovateľom D +V Real, s.r.o. Bratislava a žalobcom. Žalobca prostredníctvom sprostredkovateľskej spoločnosti D+V Real, s.r.o. uzavrel dňa 26.08.2016 podnájomnú zmluvu so spoločnosťou EXCLUSIVE MEDIA, s.r.o. na obdobie od 01.09.2016 do 31.08.2018, dohodnuté podnájomné vo výške X.XXX,- eur + DPH mesačne za účelom zriadenia sídla podnájomcu a prevádzkovanie kancelárií podnájomcu. Správny súd preverením či došlo k zmene sídla podnájomcu v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I. zistil, že zmena sídla podnájomcu nenastala. Žalobca počas celého daňového konania ako aj vyrubovacieho konania správcovi dane neuviedol portály, na ktorých dal inzeráty na prenájom aj iných nehnuteľností v zmysle hlavného predmetu činnosti. Jediná ekonomická činnosť tak, ako to bolo zistené v administratívnom spise žalovaného, bol príjem z prenájmu nehnuteľností za obdobie od 01.09.2016 do 31.12.2016. 65/ Správny súd ďalej zistil, že správca dane počas vyrubovacieho konania vypočul svedka A. T. - T., za prítomnosti splnomocneného zástupcu žalobcu, ktorému žalobca na základe Zmluvy o prenájme motorového vozidla zo dňa 28.12.2016 prenajal motorové vozidlo zn. A. A. X.X F. H.. Ako vyplýva z administratívneho spisu žalobcovi bolo vydané osvedčenie o živnostenskom oprávnení na vykonávanie živnosti - prenájom hnuteľných vecí od 29.12.2016, čo znamená, že v čase uzavretia uvedenej zmluvy nemal oprávnenie na vykonávanie živnosti - prenájom hnuteľných vecí. 66/ Správny súd sa s tvrdeniami žalobcu, že žalovaný rovnako ako správca dane zásadu voľného hodnotenia dôkazov odignoroval, nemôže súhlasiť, pretože posudzoval všetky doklady predložené žalobcom. Je povinnosťou žalobcu, aby pri daňovej kontrole preukázal, že existuje priama a bezprostredná súvislosť medzi prijatým plnením na vstupe (kúpa motorového vozidla) a jedným alebo viacerými plneniami na výstupe. Žalobca však žiadne dôkazy na preukázanie opodstatnenosti nároku na odpočet dane správcovi dane nezabezpečil. Taktiež nie je opodstatnené tvrdenie žalobcu, že Protokol z daňovej kontroly je v rozpore s § 47 písm. h/ Daňového poriadku. V Protokole o daňovej kontrole správca dane uviedol všetky zistenia a dôkazy, ktoré mu boli predložené žalobcom. Žalobca v zápisnici z ústneho pojednávania uviedol, že predloží správcovi dane inzeráty týkajúce sa prenájmu nehnuteľností a uvedie na ktoré portály dala inzeráty. Túto povinnosť však v priebehu celého konania žalobca nesplnil. 67/ V danom prípade správny súd sa stotožnil s tým, že žalovaný poukázal na rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 21.02.2006 vo veci C-255/02 Halifax, ktorý konštatoval, že v oblasti DPH si preukázanie zneužívajúceho konania vyžaduje na jednej strane, aby predmetné plnenia napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených v príslušných ustanoveniach smernice a vo vnútroštátnej právnej úprave, ktorí ju preberá, viedli k zisteniu daňovej výhody, ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľom sledovaným týmito ustanoveniami a na druhej strane, aby zo všetkých objektívnych faktorov vyplývalo, že hlavný cieľ predmetných plnení je získať daňovú výhodu. Žalobca sa v zásade môže domáhať práva na odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe za nákup tovaru, prináleží však správnemu súdu, aby vzhľadom na všetky skutkové okolnosti týkajúce sa poskytnutého tovaru, o ktorú ide vo veci samej určil, či došlo k zneužitiu práva, pokiaľ ide o právo na odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe. Správny súd dospel k záveru, že v priebehu daňovej kontroly žalobcovým zámerom bolo uplatniť si odpočítanie DPH, ale žalobca nepreukázal, že ich použil na účely podnikateľskej činnosti za účelom dosiahnutia zisku. 68/ Správny súd uvádza, že žalobca nepreukázal vykonávanie ekonomickej činnosti za zdaňovacie obdobia 3. a 4. štvrťrok 2015 a 1. a 2. štvrťrok 2016, nakoľko podľa názoru správneho súdu, aby si žalobca mohol uplatniť nárok na odpočítanie dane, musia mať nadobudnuté tovary a služby priame a bezprostredné spojenie s výstupnými plneniami, pričom existencia tohto spojenia je nevyhnutná ešte predtým, ako zdaniteľná osoba oprávnená na odpočítanie dane, a to z dôvodu stanovenia rozsahu tohto oprávnenia. V čase vzniku práva na odpočítanie dane musí byť zrejmý účel, na ktorý sa prijaté tovary a služby použijú, čo však žalobca počas daňovej kontroly správcovi dane nepreukázal. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1, 2 v nadväznosti na § 51 zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich splnenie sa viaže žalobcov nárok na odpočítanie dane. Samotná existencia faktúry za motorové vozidlo ešte nezakladá právo žalobcu na odpočítanie DPH uvedenej na faktúre. Je potrebné dodať, že pokiaľ si žalobca uplatnil nárok na odpočítanie dane je jeho povinnosťou preukázať, že tovar prijal za účelom svojich ďalších dodávok, ktoré súvisia s dodaním tovaru alebo služieb jeho ako platiteľa v zmysle zákona o DPH. Po preskúmaní veci správny súd konštatoval, že neboli zistené žiadne také porušenia zásad daňového konania, ktoré by spôsobili nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí, pričom daňové orgány vykonali riadne dokazovanie a žalovaný prihliadol na všetko, čo vyšlo v daňovom konaní najavo. Z uvedených dôvodov Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie preskúmavaných rozhodnutí. Postup žalovaného ako aj preskúmavané rozhodnutia boli v súlade so zákonom a preto súd žalobu zamietol podľa § 190 SSP. 69/ O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému právo na ich náhradu nepriznal. 70/ Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.