Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/228/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201591 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017201591.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Marty Barkovej, v právnej veci žalobcu: URBAN FALATH GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s.r.o., advokátska kancelária, Havlíčkova 16, 811 04 Bratislava, zastúpený: Mgr. Ivan Gašperec, advokát, so sídlom Havlíčkova 16, 811 04 Bratislava proti žalovanej: Národná banka Slovenska, Imricha Karvaša 1, 813 25 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. NBS1-000-013-319 zo dňa 21.07.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie guvernéra Národnej banky Slovenska č. NBS1-000-013-319 zo dňa 21.07.2017 a rozhodnutie Národnej banky Slovenska - útvar dohľadu nad finančným trhom č. z.: 100-000-046-482 k č. sp.: NBS1-000-012-545 zo dňa 22.06.2017 zrušuje a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanej právo na čiastočnú náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie a rozhodnutia správnych orgánov 1. Spoločnosť URBAN s.r.o., advokátska kancelária, ako právny predchodca žalobcu (ďalej len „žiadateľ”), elektronickou poštou dňa 17.06.2017 požiadal o sprístupnenie informácií, a to poskytnutie všetkých rozhodnutí Národnej banky Slovenska, ktoré boli vydané Národnou bankou Slovenska (ďalej len „NBS”) v oblasti výkonu dohľadu nad spotrebiteľským právom a/ alebo nad spotrebiteľskými úvermi v období od 01.01.2008 do 02.06.2017 v konaniach, kde bol účastníkom konania subjekt Toyota Financial Services Slovakia s.r.o., so sídlom Gagarinova 7/C, 821 03 Bratislava, IČO: 35 915 404. 2. Útvar dohľadu nad finančným trhom, ako príslušný prvostupňový orgán verejnej správy NBS, rozhodnutím č. z.: 100-000-046-482 k č. sp.: NBS1-000-012-545 zo dňa 22.06.2017 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), nevyhovel žiadosti žiadateľa podľa ust. § 18 ods. 2 v spojení s ust. § 3 ods. 1 a ust. § 11 ods. 1 písm. h) zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len „zákon č. 211/2000 Z.z.“) a ust. § 2 ods. 2 a ods. 5 v spojení s ust. § 3 ods. 3 a ust. § 3 ods. 4 štvrtá veta zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon č.747/2004“) a žiadateľovi nesprístupnil požadované informácie s odvolaním sa na skutočnosť, že údaje, ktoré žiadateľ žiadal poskytnúť, sú informáciami súvisiacimi s dohľadom nad dohliadaným subjektom a zároveň aj z dôvodu, že žiadateľ nie je subjektom, ktorému je oprávnený alebo povinný poskytnúť požadované informácie, ako aj vzhľadom na to, že niektoré informácie nemal k dispozícii. 3. E - mailom zo dňa 23.06.2017, označeným ako „Odpoveď na žiadosť o poskytnutie informácií č. z.: 100-000-046-484 k č. sp.: NBS1-000-012-545“, oznámila NBS žiadateľovi, že postúpila jeho žiadosť o poskytnutie informácií Slovenskej obchodnej inšpekcii ako povinnej osobe, a to vo vzťahu k obdobiu, kedy NBS nemala právomoc na vykonávanie dohľadu v oblasti ochrany finančných záujmov spotrebiteľov, ale túto činnosť vykonávala Slovenská obchodná inšpekcia, ako aj vo vzťahu k nasledujúcemu obdobiu, v ktorom jej bola zverená právomoc dokončiť začaté konania v zmysle prechodných ustanovení podľa ust. § 45d ods. 3 a 4 zákona č. 747/2004 Z.z. a v zmysle ust. § 25f ods. 8 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“). Zároveň NBS informovala žiadateľa, že od 01.01.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 373/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 747/2004 Z.z., ktorým jej zveril výkon dohľadu v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov a že od 01.04.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 35/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 129/2010 Z.z., na základe ktorého bol NBS zverený výkon dohľadu aj nad veriteľmi inými, ako je banka alebo pobočka zahraničnej banky (ust. 23 ods. 1). 4. Žiadateľ sa proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolal odvolaním zo dňa 07.07.2017, v ktorom uviedol, že právo na informácie je ústavným právom každého subjektu garantovaným Ústavou Slovenskej republiky (článok 26), Listinou základných práv a slobôd (článok 17) a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (článok 10). Žiadateľ poukázal na to, že ak dokument obsahuje niekoľko chránených informácií, neznamená to, že možno odmietnuť sprístupniť celý dokument. Chránené informácie z neho možno v takomto prípade vylúčiť a zvyšok dokumentu možno sprístupniť. Podľa názoru žiadateľa ústavné právo na poskytnutie informácií má prednosť pred odmietnutím žiadosti. Na základe uvedeného, žiadateľ žiadal, aby orgán verejnej správy druhého stupňa zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, aby požadované informácie sprístupnil, eventuálne aby zrušil prvostupňové rozhodnutie a požadované informácie sprístupnil tak, že zákonom chránené informácie budú začiernené. 5. Guvernér Národnej banky Slovenska ako orgán verejnej správy druhého stupňa rozhodnutím č. NBS1-000-013-319 zo dňa 21.07.2017 zamietol odvolanie žiadateľa a potvrdil správnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa č. z.: 100-000-046-482 k č. sp.: NBS1-000-012-545 zo dňa 22.06.2017, z dôvodu, že žiadosť žiadateľa zo dňa 17.06.2017, bola listom č. 100-000-046-420, č.sp. sp.: NBS1-000-012-556 zo dňa 22.06.2017 postúpená Ústrednému inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcii v Bratislave na priame vybavenie, a to poskytnutie požadovaných informácií za obdobie od 01.01.2008 do 31.12.2014, resp. do 31.03.2015, t.j. za obdobie, v ktorom vykonával výkon dohľadu v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov. Z uvedeného vyplýva, že NBS v tomto období nemala a ani nemohla mať takéto požadované informácie k dispozícii, keďže dohľad vykonával iný orgán verejnej správy. Ďalej bolo v rozhodnutí poukázané na ust. § 27 ods. 7 zákona č.747/2004 Z.z., v ktorom je zakotvené ktoré výroky prvostupňových rozhodnutí sa môžu zverejňovať vo vestníku NBS alebo na webovom sídle NBS, prípadne aj v periodickej tlači a iných hromadných informačných prostriedkov. NBS môže zverejniť výrok iného svojho vykonateľného rozhodnutia alebo odôvodnenia rozhodnutia alebo jeho časti, ak to považuje za účelné z hľadiska informovanosti klientov dohliadaného subjektu, z hľadiska vykonateľnosti rozhodnutia alebo z hľadiska efektívnosti dohľadu nad dohliadaným subjektom. Zákon č.747/2004 Z. z. v ust. § 3 ods. 3 vymedzuje, v ktorých prípadoch a ktorým subjektom je NBS oprávnená, alebo povinná poskytnúť informácie, ktoré sa týkajú dohliadaných subjektov a výkonu dohľadu. Odvolací orgán na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že prvostupňový orgán verejnej správy rozhodol správne, keď odmietol žiadateľovi sprístupniť požadované informácie. II. Žaloba 6. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.09.2017 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie guvernéra Národnej banky Slovenska č. NBS1-000-013-319 zo dňa 21.07.2017 v spojení s rozhodnutím Národnej banky Slovenska - útvar dohľadu nad finančným trhom č.z.: 100-000-046-482, k č. sp.: NBS1-000-012-545 zo dňa 22.06.2017, eventuálne zrušil rozhodnutie guvernéra Národnej banky Slovenska č. NBS1-000-013-319 zo dňa 21.07.2017 v spojení s rozhodnutím Národnej banky Slovenska - útvar dohľadu nad finančným trhom č.z.: 100-000-046-482, k č. sp.: NBS1-000-012-545 zo dňa 22.06.2017 a žalovanej ako povinnej osobe uložil povinnosť sprístupniť žalobcom požadovanú informáciu v lehote ôsmich dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. 7. Žalobca žiadal elektronickou poštou dňa 17.06.2017 o sprístupnenie informácií, a to poskytnutie všetkých rozhodnutí Národnej banky Slovenska, ktoré boli vydané NBS v oblasti výkonu dohľadu nad spotrebiteľským právom a/ alebo nad spotrebiteľskými úvermi v období od 01.01.2008 do 02.06.2017 v konaniach, kde bol účastníkom konania subjekt Toyota Financial Services Slovakia s.r.o., so sídlom Gagarinova 7/C, 821 03 Bratislava, IČO: 35 915 404. 8. V žalobe žalobca namietal, že výrok napadnutého rozhodnutia, ako aj výrok prvostupňového rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, čím došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 9. Poukázal na znenie ust. § 12 zákona č. 211/2000 Z.z., ktorý stanovuje, že nie je možné bez ďalšieho odmietnuť sprístupnenie celého dokumentu z dôvodov podľa ust. § 8 až ust. § 11 zákona č. 211/2000 Z.z. Zákonodarca v snahe naplnenia účelu zákona č. 211/2000 Z.z. zakotvil do ust. § 12 dve významné pravidlá, ktoré umožňujú efektívne realizovať právo na slobodný prístup k informáciám, a to pravidlo selekcie a pravidlo dočasnej ochrany informácií. 10. Podľa názoru žalobcu účelom ust.§ 11 ods. 1 písm. h) zákona č. 211/2000 Z.z., je zabezpečenie nerušeného výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru. Avšak nesprístupniť, resp. obmedziť sprístupnenie informácií podľa citovaných ustanovení zákona, je možné len vo vzťahu k informáciám týkajúcim sa výkonu prebiehajúcej alebo ešte neuskutočnenej plánovanej kontroly, dohľadu alebo dozoru. V prípade ukončených kontrol, dohľadov a dozorov tiež absentuje účel v podobe zabezpečenia nerušeného výkonu. Hoci Najvyšší súd Slovenskej republiky pôvodne zastával názor, že predmetné ustanovenie musí byť vykladané reštriktívne a informácia sa nesprístupňuje ako celok, Ústavný súd Slovenskej republiky neskôr v náleze zo dňa 10.11.2011, sp. zn. IV. ÚS 464/10 vyslovil názor, že takýto výklad je nedôvodne reštriktívny a vzhľadom na úvodnú vetu ust. § 11 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., je informáciu možné poskytnúť aj v obmedzenom rozsahu. Takéto sprístupnenie informácie v obmedzenom rozsahu sa musí urobiť za podmienok stanovených ust. § 12 zákona č. 211/2000 Z.z. Ak teda požadované dokumenty obsahujú, čo len čiastkové informácie, ku ktorým nie je podľa citovaného zákona vylúčený prístup, povinná osoba musí tieto informácie sprístupniť. Nie je možné zamietnuť prístup ku všetkým informáciám nachádzajúcim sa v dokumente z dôvodu, že iba niektoré informácie podliehajú ochrane. 11. Vylúčenie sprístupnenia celého dokumentu nespĺňa podľa názoru žalobcu ústavnú požiadavku proporcionality a minimalizácie zásahu do základného práva na informácie, keďže sa neuplatnilo pravidlo selekcie iba naozaj citlivých informácií, ale ide o paušálne nesprístupnenie všetkých informácií obsiahnutých v požadovanej dokumentácii a takýto postup je nielen v rozpore s cieľom a podstatou zákona č. 211/2000 Z.z., ale aj v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. 12. Žalobca ďalej namietal, že druhostupňový orgán verejnej správy sa v napadnutom rozhodnutí riadne nevysporiadal s jeho námietkami uvedenými v článku II. a III. odvolania a napadnutom rozhodnutí reaguje iba selektívne opakovaním odôvodnenia prvostupňového orgánu verejnej správy v prvostupňovom rozhodnutí. Poukázal na ust. § 46 a ust. § 47 Správneho poriadku, v zmysle ktorého rozhodnutie správneho orgánu musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a súčasne musí obsahovať zákonom predpísané náležitosti. 13. Uviedol, že k základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces, patrí aj právo účastníka konania na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Sžf/29/2010 zo dňa 10.03.2011, v ktorom sa uvádza, že „ak súd v odôvodnení nereaguje na zásadnú, relevantnú námietku, súvisiacu s predmetom súdnej ochrany prednesenú žalobcom, je potrebné tento nedostatok považovať za prejav arbitrárnosti. Súd je povinný dbať na to, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé, na podporu čoho uvedie dostatočné argumenty.“ 14. Žalobca konštatoval, že podľa judikatúry sa nevyžaduje, aby na každý argument strany aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zdôraznil však, že ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. 15. Žalobca trval na tom, že žalovaná mu bola povinná poskytnúť požadované informácie s tým, že ak by tieto dokumenty obsahovali informácie, ku ktorým je zo zákona vylúčený prístup a ktoré podliehajú ochrane, mala adekvátnym spôsobom zabezpečiť ich nesprístupnenie a poskytnúť mu zostávajúce informácie. III. Vyjadrenie žalovanej 16. Žalovaná sa vyjadrila k žalobe písomným podaním doručeným súdu zo dňa 25.01.2018, žalobu považovala za nedôvodnú, a preto ju žiadala zamietnuť. Uviedla, že z jej strany bol žalobca informovaný v súlade s ust. § 15 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., že jeho žiadosť za obdobie od 01.01.2008 do 31.12.2014, resp. do 31.03.2015, bola listom zo dňa 22.06.2017 postúpená Slovenskej obchodnej inšpekcii, Ústrednému inšpektorátu v Bratislave, pretože v danom období bola Slovenská obchodná inšpekcia príslušná na výkon dohľadu v oblasti ochrany spotrebiteľov súvisiacej s finančnými službami. Z tohto dôvodu preto nebolo reálne možné poskytnúť žalobcovi požadované informácie, keďže NBS vo vyššie uvedenom období nemala kompetenciu na výkon dohľadu v oblasti ochrany spotrebiteľov súvisiacej s finančnými službami. 17. Pokiaľ ide o následné obdobie roka 2015 a rokov 2016 a 2017, odkedy NBS vykonáva dohľad nad finančným trhom vrátane obozretného dohľadu na makroúrovni a tiež vrátane výkonu dohľadu v oblasti ochranných finančných spotrebiteľov v súlade so zákonom č. 373/2014 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 747/2004 Z.z., žalovaná na základe komplexného a dôsledného preskúmania žiadosti žalobcu ako žiadateľa, dospela k záveru, že na požadované informácie v takom rozsahu, ako o ne žiadal, nemá zákonný nárok. 18. Žalovaná uviedla, že zákon č. 747/2004 Z.z. v ust.§ 1 ods. 3 písm. a) v bode 3 zakotvuje, že súčasťou dohľadu nad finančným trhom NBS, je okrem iného aj vedenie konaní v ktorých NBS rozhoduje o udelení povolení, licencií, súhlasov a predchádzajúcich súhlasov, o uložení sankcií a opatrení na nápravu alebo o vydaní iných rozhodnutí podľa tohto zákona a osobitných predpisov v oblasti dohľadu. V ustanoveniach § 2 ods. 2, § 2 ods. 5 druhá veta, § 3 ods. 4 v poslednej vete, zákon č. 747/2004 Z.z. stanovuje, že dohľad nad dohliadanými subjektmi je neverejný a že na základe informácií získaných pri dohľade môže NBS sprístupniť a poskytnúť tretím osobám len informácie zverejnené podľa zákona č. 747/2004 Z.z. alebo osobitného predpisu v oblasti finančného trhu a že povinná osoba nesprístupní a neposkytne požadované informácie súvisiace s dohliadaným subjektom finančného trhu alebo s činnosťou dohliadaného subjektu finančného trhu, ktoré sú požadované podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 211/2000 Z.z. Ďalej žalovaná konštatovala, že spoločnosť Toyota Financial Services Slovakia s.r.o., so sídlom Gagarinova 7/C, 821 03 Bratislava, IČO: 35 915 404, patrí medzi dohliadané subjekty finančného trhu, pričom požadované informácie súvisia s činnosťou tejto spoločnosti ako dohliadaného subjektu finančného trhu. 19. Informácie, ktoré požadoval sprístupniť žalobca, teda rozhodnutia NBS v oblasti výkonu dohľadu nad spotrebiteľským právom alebo nad spotrebiteľskými úvermi v konaniach, kde bola účastníkom vyššie uvedená spoločnosť, nepatria medzi povinne zverejňované údaje ani medzi informácie sprístupňované na základe žiadosti žiadateľov, a to vzhľadom na vylúčenie prístupu v zmysle ust. § 3 ods. 4 posledná veta zákona č. 747/2004 Z.z. v spojení s ust. § 11 ods. 1 písm. h) zákona č. 211/2000 Z.z. 20. V rámci odôvodnenia rozhodnutia bol žalobca informovaný, že podľa ust. § 37 ods. 1 písm. d) zákona č. 747/2004 Z.z. NBS na svojom webovom sídle alebo vo svojom vestníku zverejňuje výrok vykonateľného rozhodnutia alebo aj odôvodnenie rozhodnutia NBS alebo ich časti, ak sú určené na zverejnenie podľa tohto zákona o dohľade alebo osobitného predpisu. Žiadané informácie nepatria medzi povinne zverejňované údaje a s odkazom na ust. § 3 ods. 3 zákona č. 747/2004 Z.z., žalobca nie je ani osobou, ktorej je NBS oprávnená alebo povinná poskytnúť informácie o dohliadaných subjektoch. 21. Ďalej žalovaná poukázala na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý judikoval, že Ústava Slovenskej republiky v článku 26 zaručuje právo na informácie a zároveň upravuje obmedzenia, ktoré je potrebné dodržiavať pri uplatňovaní práva na informácie tak, aby sa vytvorila primeraná rovnováha. Obsahom základného práva na prijímanie informácií nie je právo dostávať informácie podľa predstáv a očakávaní žiadateľa. Účelom ust. § 11 zákona č. 211/2000 Z.z. je chrániť informácie týkajúce sa výkonu kontroly, dozoru alebo dohľadu orgánu verejnej moci podľa osobitných predpisov. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za správny záver, že žalobcom uplatnené právo na informácie je obmedzené zákonom č. 211/2000 Z.z., ktorý nedovoľuje žalovanému ako orgánu kontroly, dozoru alebo dohľadu, ktorý je viazaný v článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky zverejniť iné informácie týkajúce sa výkonu kontroly, dozoru alebo dohľadu než tie, ktoré tvoria výsledok činnosti pri výkone kontroly, dozoru alebo dohľadu a ktoré ustanovuje zákon (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Sži/41/2014 z 05.05.2015). 22. Podľa názoru žalovanej objektívne existuje zákonný dôvod na nesprístupnenie informácií požadovaných žalobcom. Je nepochybné, že sa týkali výkonu dohľadu, keďže obchodná spoločnosť Toyota Financial Services Slovakia s.r.o., so sídlom Gagarinova 7/C, 821 03 Bratislava, IČO: 35 915 404, ktorej sa týkajú požadované informácie, je dohliadaným subjektom finančného trhu. IV. Posúdenie veci 23. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť druhostupňového rozhodnutia guvernéra Národnej banky Slovenska č. NBS1-000-013-319 zo dňa 21.07.2017, ktorý potvrdil rozhodnutie Národnej banky Slovenska - útvar dohľadu nad finančným trhom č. z.: 100-000-046-482 k č. sp.: NBS1-000-012-545 zo dňa 22.06.2017, ktorým nebolo vyhovené žiadosti žalobcu ako žiadateľa podľa ust. § 18 ods. 2 v spojení s ust. § 3 ods. 1 a ust. § 11 ods. 1 písm. h) zákona č. 211/2000 Z. z. a ust. § 2 ods. 2 a ods. 5 v spojení s ust. § 3 ods. 3 a ust. § 3 ods. 4 štvrtá veta zákona č.747/2004 Z.z. a požadované informácie mu neboli sprístupnené. 24. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V intenciách ust. § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 119 veta prvá SSP). 25. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). 26. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu žalobných dôvodov a dospel k záveru, že žalobe je potrebné priznať úspech. O žalobe súd rozhodol bez pojednávania dňa 21.03.2019, nakoľko boli splnené podmienky podľa ust. § 107 ods. 2 v spojení s ust. 137 ods. 4 SSP. 27. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 28. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 29. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 30. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. 31. Podľa § 11 ods. 1 písm. h) zákona č. 211/2000 Z.z., povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci podľa osobitných predpisov okrem informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy. 32. Podľa § 12 zákona č. 211/200 Z. z., všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia. 33. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., ak povinná osoba, ku ktorej žiadosť smeruje, nemá požadované informácie k dispozícii a ak má vedomosť o tom, kde možno požadovanú informáciu získať, postúpi žiadosť do piatich dní odo dňa doručenia žiadosti povinnej osobe, ktorá má požadované informácie k dispozícii, inak žiadosť odmietne rozhodnutím (§ 18). 34. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. 35. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci, je teda jadrom celého rozhodnutia. Preto len výrok je záväzný, schopný nadobudnúť právoplatnosť a byť vykonateľný. Správny poriadok ustanovuje povinné obsahové náležitosti výroku. Vždy je potrebné uviesť ustanovenie právneho predpisu podľa ktorého sa rozhodlo. Je nevyhnutné, aby z výroku bolo jasné, kto je adresátom rozhodnutia (účastník konania) a čo sa rozhodnutím ukladá, mení alebo ruší, resp. autoritatívne potvrdzuje. Výrok musí byť formulovaný jasne, stručne a pritom určite, aby účastník konania i orgán, ktorý má rozhodnutie preskúmať mohol bezpečne a bez pochybnosti poznať výsledok konania. Požiadavku určitosti, presnosti a zrozumiteľnosti výroku treba dôsledne rešpektovať aj pri vydávaní rozhodnutia odvolacieho orgánu, aby účastník konania mohol jednoznačne a určite poznať konečný výsledok konania. 36. Súd po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia zistil, že výrok rozhodnutia má vady, pretože nekorešponduje s odôvodnením tohto rozhodnutia. Prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 22.06.2017 bolo pravdepodobne rozhodnuté orgánom verejnej správy prvého stupňa o celej žiadosti žalobcu ako žiadateľa o sprístupnenie informácií, napriek tomu však časť jeho žiadosti vzťahujúcej sa k informáciám za obdobie od 01.01.2008 do 31.12.2014, resp. do 31.03.2015, bola NBS ako povinnou osobou listom zo dňa 22.06.2017 postúpená Slovenskej obchodnej inšpekcii, Ústrednému inšpektorátu v Bratislave a ktorá jej bola doručená dňa 26.06.2017. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že postúpenie NBS predmetnej časti žiadosti bolo datované v deň, ako bolo vydané prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy. S prihliadnutím na postúpenie časti žiadosti žalobcu ako žiadateľa o sprístupnenie informácií, ako aj na výrok a odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, potom nie je jasné, o čom vlastne prvostupňový orgán rozhodol, t.j. či rozhodol o celej žiadosti o sprístupnenie informácií alebo iba o jej časti, keďže postúpil časť žiadosti tak, ako je vyššie uvedené. Ak časť žiadosti o sprístupnenie informácií NBS neposkytla žiadateľovi z dôvodu, že žiadané informácie nemá k dispozícii, bolo potrebné, aby sa táto skutočnosť premietla jednak do výroku rozhodnutia, ako aj do jeho odôvodnenia. Vo výroku rozhodnutia prvostupňového orgánu je síce uvedený odkaz na ust. § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., ale nie je zrejmé, na akú časť žiadosti o sprístupnenie informácií sa tento právny dôvod rozhodnutia vzťahuje. Podľa názoru súdu, ak sa dôvod rozhodnutia týka iba časti žiadosti, potom je potrebné, aby to bolo zrejmé z výroku rozhodnutia, napr. tým, že tento dôvod bude premietnutý v samostatnom výroku, resp. že výrok rozhodnutia bude obsahovať špecifikáciu časti predmetnej žiadosti, na ktorú sa daný dôvod rozhodnutia vzťahuje. Z prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy ako povinnej osoby nie je zrejmé, či rozhodol o celej žiadosti žalobcu s prihliadnutím na následné postúpenie časti tejto jeho žiadosti (aj keď sa formálne javí, že áno), a preto súd považuje toto rozhodnutie za nezrozumiteľné a zmätočné. 37. Súd ďalej konštatuje, že taktiež v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia orgán verejnej správy prvého stupňa odkázal žalobcu na webové sídlo v sekcii výroky právoplatných rozhodnutí, kde si môže vyhľadať výroky právoplatných rozhodnutí o udelení povolenia na vykonávanie bankových činností alebo o uložení sankcie banke alebo pobočke zahraničnej banky alebo iné výroky právoplatných rozhodnutí vo veciach ochrany finančných spotrebiteľov. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia sa mali uvedené skutočnosti premietnuť aj do výroku prvostupňového rozhodnutia. 38. Odvolací orgán sa vôbec nezaoberal vyššie opísanými nedostatkami konania orgánov verejnej správy. V napadnutom rozhodnutí sa navyše nevysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní v čl. II. a čl. III., a to s pravidlom selekcie a s pravidlom dočasnej ochrany informácií. 39. Krajský súd v Bratislave vzhľadom na uvedené skutočnosti, dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovanej bolo potrebné zrušiť ako nepreskúmateľné, nakoľko nie je v súlade s výrokom rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa a s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia a taktiež z týchto dôvodov bolo potrebné zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie. Preskúmavané napadnuté rozhodnutie žalovanej a prvostupňové rozhodnutie súd preto zrušil postupom podľa ust. § 191 ods.1 písm. d) SSP a vec jej vrátil žalovanej na ďalšie konanie. O výroku, ktorým žalobca žiadal uložiť žalovanej povinnosť sprístupniť požadované informácie, súd vzhľadom na zrušenie uvedených rozhodnutí podľa ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP nerozhodoval. Žalovaná sa v novom rozhodnutí riadne vysporiada so všetkými námietkami žalobcu a rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodní s prihliadnutím na to, že ak sa rozhodnutie týka iba časti žiadosti, potom je potrebné, aby to bolo zrejmé jednak z výroku rozhodnutia, ktorý bude obsahovať špecifikáciu časti predmetnej žiadosti, na ktorú sa daný dôvod rozhodnutia vzťahuje a jednak, aby odôvodnenie tohto rozhodnutia bolo v súlade s jeho výrokom. 40. Žalovaná je s poukazom na ust. § 191 ods. 6 SSP v ďalšom konaní viazaná právnym názorom súdu vysloveným v zrušujúcom rozsudku. 41. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobcovi tento nárok čiastočne priznaný, a to za zaplatený súdny poplatok, pričom podľa ust. § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia, nakoľko tieto trovy nepovažoval za dôvodne (účelne) vynaložené. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že zásada účelnosti trov potrebných na uplatnenie alebo bránenie práva je vyvoditeľná zo všeobecných zásad efektivity a spravodlivosti súdneho konania ako celku a z ústavnoprávneho princípu proporcionality, chrániaceho primeranosť ako hodnotu právneho štátu. Primeranosť súvisí s rozumnosťou v práve, ktorá je chápaná ako vyhľadávanie praktickej rovnováhy v rámci aplikácie práva (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo/9/2013 zo dňa 20.06.2014). Vzhľadom na to, že žalobca je advokátska kancelária a právny zástupca žalobcu je podľa údajov z Obchodného registra súčasne aj jeho spoločníkom a konateľom, súd rozhodol o náhrade trov konania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 42. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.