Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/229/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201595 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017201595.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Mališovej a JUDr. Marty Barkovej, v právnej veci žalobcu: URBAN FALATH GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s.r.o., advokátska kancelária, Havlíčkova 16, 811 04 Bratislava, zastúpený: Mgr. Ivan Gašperec, advokát, so sídlom Havlíčkova 16, 811 04 Bratislava proti žalovanému: Národná banka Slovenska, Imricha Karvaša 1, 813 25 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. NBS1-000-013-324 zo dňa 21.07.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie guvernéra Národnej banky Slovenska č. NBS1-000-013-324 zo dňa 21.07.2017 a rozhodnutie Národnej banky Slovenska č. z.: 100-000-046-499 k č. sp.: NBS1-000-012-550 zo dňa 22.06.2017 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému právo na čiastočnú náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie a rozhodnutia správnych orgánov 1. Spoločnosť URBAN s.r.o., advokátska kancelária, ako právny predchodca žalobcu, (ďalej aj ako „žiadateľ”) elektronickou poštou dňa 17.06.2017 požiadal o sprístupnenie informácií, a to poskytnutie všetkých rozhodnutí Národnej banky Slovenska, ktoré boli vydané zo strany Národnej banky Slovenska (ďalej len „NBS”) v oblasti výkonu dohľadu nad spotrebiteľským právom a/ alebo nad spotrebiteľskými úvermi v období od 01.01.2008 do 03.06.2017 v konaniach, kde bol účastníkom konania subjekt VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o., so sídlom Vajnorská 98, 831 04 Bratislava, IČO: 31 341 438. 2. Útvar dohľadu nad finančným trhom, ako príslušný prvostupňový orgán NBS, rozhodnutím č.z.: 100-000-046-499 zo dňa 22.06.2017 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“) k č.sp.: NBS1-000-012-550 nevyhovel žiadosti žiadateľa podľa ust. § 18 ods. 2 v spojení s ust. § 3 ods. 1 a § 11 ods. 1 písm. h) zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len „zákon č. 211/2000 Z. z.“) a ust. § 2 ods. 2 a ods. 5 v spojení s ust. § 3 ods. 3 a ust. § 3 ods. 4 štvrtá veta zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej aj „zákon č.747/2004“ alebo aj „zákon o dohľade“) a nesprístupnil žiadateľovi požadované informácie s odvolaním sa na skutočnosť, že údaje, ktoré žiada žiadateľ poskytnúť, sú informáciami súvisiacimi s dohľadom nad dohliadaným subjektom, požadované informácie NBS nezverejňuje a zároveň aj z dôvodu, že žiadateľ nie je subjektom, ktorému je NBS oprávnená alebo povinná poskytnúť požadované informácie, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný nemá niektoré informácie požadované žiadateľom k dispozícii. 3. E - mailom zo dňa 23.06.2017, označeným ako „Odpoveď na žiadosť o poskytnutie informácií č.z.: 100-000-046-500 k č. sp.: NBS1-000-012-550“, oznámila NBS žiadateľovi, že postúpila jeho žiadosť o poskytnutie informácií Slovenskej obchodnej inšpekcii, ako povinnej osobe (listom zo dňa 22.06.2017), a to vo vzťahu k obdobiu, kedy NBS nemala právomoc na vykonávanie dohľadu v oblasti ochrany finančných záujmov spotrebiteľov, ale túto činnosť vykonávala Slovenská obchodná inšpekcia, ako aj vo vzťahu k nasledujúcemu obdobiu, v ktorom jej bola zverená právomoc dokončiť začaté konania v zmysle prechodných ustanovení podľa ust. § 45d ods. 3 a 4 zákona č.747/2004 Z.z. a v zmysle ust. § 25f ods.8 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č.129/2010 Z.z.“). Zároveň NBS informovala žiadateľa, že od 01.01.2015 nadobudol účinnosť zákon č.373/2014 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 747/2004 Z.z., ktorým jej zveril výkon dohľadu v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov a že od 01.04.2015 nadobudol účinnosť zákon č.35/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 129/2010 Z.z., v zmysle ktorého (podľa ust. 23 ods. 1) sa NBS zveril výkon dohľadu aj nad veriteľmi inými, ako je banka alebo pobočka zahraničnej banky. 4. Žiadateľ sa proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy odvolal dňa odvolaním zo dňa 07.07.2017, v ktorom uviedol, že právo na informácie je ústavným právom každého subjektu garantovaným Ústavou Slovenskej republiky (článok 26), Listinou základných práv a slobôd (článok 17) a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (článok 10). Žiadateľ uviedol, že ak dokument obsahuje niekoľko chránených informácií, neznamená to, že možno odmietnuť sprístupniť celý dokument. Chránené informácie z neho možno v takomto prípade vylúčiť a zvyšok dokumentu možno sprístupniť. Podľa názoru žiadateľa ústavné právo na poskytnutie informácií má prednosť pred odmietnutím žiadosti. Na základe uvedeného žiadal, aby orgán verejnej správy druhého stupňa zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že požadované informácie sprístupní, eventuálne zrušil prvostupňové rozhodnutie a požadované informácie sprístupní s tým, že zákonom chránené informácie budú začiernené. 5. Guvernér Národnej banky Slovenska ako orgán verejnej správy druhého stupňa napadnutým rozhodnutím č.z.: NBS1-000-013-324 zo dňa 21.07.2017 zamietol odvolanie žiadateľa a potvrdil správnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa č.z.: 100-000-046-499 zo dňa 22.06.2017. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia guvernéra NBS sa uvádza, že žiadosť žiadateľa zo dňa 17.06.2017 NBS listom č. 100-000-046-420, č.sp.: NBS1-000-012-556 zo dňa 22.06.2017 postúpila Ústrednému inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcii v Bratislave na priame vybavenie, a to poskytnutie požadovaných informácií za obdobie od 01.01.2008 do 31.03.2015, t.j. za obdobie, za ktoré tento orgán vykonával výkon dohľadu v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov. Z toho dôvodu NBS v tomto období nemala takúto kompetenciu, a preto nemá a nemôže mať takéto požadované informácie k dispozícii, a preto ich žiadateľovi nemohla poskytnúť. Ďalej bolo poukázané na ust. § 27 ods. 7 zákona č. 747/2004 Z.z., v ktorom je uvedené, ktoré výroky prvostupňových rozhodnutí sa môžu zverejňovať vo vestníku NBS alebo na webovom sídle NBS, prípadne aj v periodickej tlači a iných hromadných informačných prostriedkov. NBS môže zverejniť výrok iného svojho vykonateľného rozhodnutia alebo odôvodnenia rozhodnutia alebo jeho časti, ak to považuje za účelné z hľadiska informovanosti klientov dohliadaného subjektu, z hľadiska vykonateľnosti rozhodnutia alebo z hľadiska efektívnosti dohľadu nad dohliadaným subjektom. Zákon č. 747/2004 Z.z. v ust. § 3 ods. 3 vymedzuje, v ktorých prípadoch a ktorým subjektom je NBS oprávnená, alebo povinná poskytnúť informácie, ktoré sa týkajú dohliadaných subjektov a výkonu dohľadu. Guvernér NBS ako odvolací orgán dospel k záveru, že prvostupňový orgán verejnej správy rozhodol v danej veci správne tak, že odmietol odvolateľovi sprístupniť požadované informácie. II. Žaloba 6. Včas podanou žalobou na tunajšom súde dňa 25.09.2017 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie guvernéra Národnej banky Slovenska č.z.: NBS1-000-013-324 zo dňa 21.07.2017 a rozhodnutie Národnej banky Slovenska č.z.: 100-000-046-499 k č. sp.: NBS1-000-012-550 zo dňa 22.06.2017 a žalovanému ako osobe povinnej uložil povinnosť sprístupniť žalobcom požadovanú informáciu v lehote ôsmich dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. 7. Žalobca v žalobe napádal výrok napadnutého rozhodnutia, ako aj výrok prvostupňového rozhodnutia, ktoré vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánu verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 8. Žalobca poukázal na znenie ust. § 12 zákona č. 211/2000 Z.z., v ktorom sa uvádza, že nie je možné bez ďalšieho odmietnuť sprístupnenie celého dokumentu z dôvodov podľa ust. § 8 až ust. § 11 zákona č. 211/2000 Z.z. Zákonodarca v snahe naplnenia účelu zákona č. 211/2000 Z.z. zakotvil do ust. § 12 dve významné pravidlá, ktoré umožňujú efektívne realizovať právo na slobodný prístup k informáciám, a to pravidlo selekcie a pravidlo dočasnej ochrany informácií. 9. Podľa žalobcu účelom ust. § 11 ods. 1 písm. h) zákona č. 211/2000 Z.z. je zabezpečenie nerušeného výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru. Avšak nesprístupniť, resp. obmedziť sprístupnenie informácií podľa tohto písmena, je možné len vo vzťahu k informáciám týkajúcim sa výkonu prebiehajúcej alebo ešte neuskutočnenej plánovanej kontroly, dohľadu alebo dozoru. V prípade ukončených kontrol, dohľadov a dozorov tiež absentuje účel v podobe zabezpečenia nerušeného výkonu. Hoci Najvyšší súd Slovenskej republiky pôvodne zastával názor, že predmetné ustanovenie musí byť vykladané reštriktívne a informácia sa nesprístupňuje ako celok, Ústavný súd Slovenskej republiky neskôr v náleze ústavného súdu z 10.11.2011, sp.zn. IV. ÚS 464/10 vyslovil názor, že takýto výklad je nedôvodne reštriktívny a vzhľadom na úvodnú vetu ust. § 11 ods. 1 je informáciu možné poskytnúť aj v obmedzenom rozsahu. Takéto sprístupnenie informácie v obmedzenom rozsahu sa musí urobiť za podmienok stanovených ust. § 12 zákona č. 211/2000 Z.z. Ak teda požadované dokumenty obsahujú, čo len čiastkové informácie, ku ktorým nie je podľa zákona vylúčený prístup, povinná osoba musí tieto informácie sprístupniť. Nie je možné zamietnuť prístup ku všetkým informáciám nachádzajúcim sa v dokumente z dôvodu, že iba niektoré informácie podliehajú ochrane. 10. Vylúčenie sprístupnenia celého dokumentu nespĺňa podľa názoru žalobcu ústavnú požiadavku proporcionality a minimalizácie zásahu do základného práva na informácie, keďže sa neuplatnilo pravidlo selekcie iba naozaj citlivých informácií, ale ide o paušálne nesprístupnenie všetkých informácií obsiahnutých v požadovanej dokumentácii a takýto postup je podľa názoru žalobcu nielen v rozpore s cieľom a podstatou zákona č. 211/2000 Z.z., ale aj v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. 11. Žalobca ďalej namietal, že guvernér NBS sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s rozsiahlymi námietkami žalobcu uvedenými v článku II. a III. odvolania. Guvernér NBS vo svojom rozhodnutí reaguje iba selektívne opakovaním odôvodnenia použitého zo strany prvostupňového orgánu verejnej správy v prvostupňovom rozhodnutí, no vecne a materiálne neodpovedá na námietky a vecné argumenty žalobcu. Žalobca poukázal na ust. § 46 a ust. § 47 Správneho poriadku, kde je jasne zakotvená požiadavka, aby rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a súčasne obsahovalo predpísané náležitosti. 12. Uviedol, že k základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces, patrí aj právo účastníka konania na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 8Sžf/29/2010 zo dňa 10.03.2011, v zmysle ktorého „ak súd v odôvodnení nereaguje na zásadnú, relevantnú námietku, súvisiacu s predmetom súdnej ochrany prednesenú žalobcom, je potrebné tento nedostatok považovať za prejav arbitrárnosti. Súd je povinný dbať na to, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé, na podporu čoho uvedie dostatočné argumenty.“ 13. Otázkou, či druhostupňový správny orgán splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie vyplývajúce z článku 6 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra súdov nevyžaduje, aby na každý argument strany aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. 14. Žalobca trval na tom, že žalovaný mu mal požadované informácie poskytnúť s tým, že ak tieto dokumenty obsahujú informácie, ku ktorým je zo zákona vylúčený prístup a ktoré podliehajú ochrane, bolo potrebné adekvátnym spôsobom zabezpečiť ich nesprístupnenie a zvyšné informácie žalobcovi poskytnúť. III. Vyjadrenie žalovaného 15. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním zo dňa 24.01.2018, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že z jeho strany bol žalobca informovaný v súlade s ust. § 15 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., že jeho žiadosť za obdobie od 01.01.2008 do 31.03.2015 bola listom zo dňa 22.06.2017 postúpená Slovenskej obchodnej inšpekcii, Ústrednému inšpektorátu v Bratislave, pretože v dotyčnom období bola Slovenská obchodná inšpekcia príslušná na výkon dohľadu v oblasti ochrany spotrebiteľov súvisiacej s finančnými službami. Preto reálne nebolo možné žalobcovi požadované informácie z tohto obdobia poskytnúť, pretože NBS v uvedenom období nemala kompetenciu na výkon dohľadu v oblasti ochrany spotrebiteľov súvisiacej s finančnými službami. 16. Pokiaľ ide o následné obdobie roka 2015 a rokov 2016 a 2017, odkedy NBS vykonáva dohľad nad finančným trhom vrátane obozretného dohľadu na makroúrovni a tiež vrátane výkonu dohľadu v oblasti ochranných finančných spotrebiteľov v súlade so zákonom č. 373/2014 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov, NBS na základe komplexného a dôsledného preskúmania žiadosti žiadateľa dospela k jednoznačnému záveru, že na požadované informácie v takom rozsahu, ako o ne žalobca žiadal, nemá zákonný nárok. 17. Dôvodil, že zákon o dohľade v ust. § 1 ods. 3 písm. a) bod 3 zakotvuje, že súčasťou dohľadu nad finančným trhom NBS je okrem iného aj vedenie konaní, v ktorých NBS rozhoduje o udelení povolení, licencií, súhlasov a predchádzajúcich súhlasov, o uložení sankcií a opatrení na nápravu, alebo o vydaní iných rozhodnutí podľa tohto zákona o dohľade a osobitných predpisov v oblasti dohľadu. V ustanoveniach § 2 ods. 2, § 2 ods. 5 druhá veta, § 3 ods. 4 v poslednej vete zakotvuje zákon o dohľade, že dohľad nad dohliadanými subjektmi je neverejný, že na základe informácií získaných pri dohľade môže Národná banka Slovenska sprístupniť a poskytnúť tretím osobám len informácie zverejnené podľa zákona o dohľade alebo osobitného predpisu v oblasti finančného trhu a že povinná osoba nesprístupní a neposkytne požadované informácie súvisiace s dohliadaným subjektom finančného trhu alebo s činnosťou dohliadaného subjektu finančného trhu, ktoré sú požadované podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 211/2000 Z.z. Konštatoval, že spoločnosť VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o., so sídlom Vajnorská 98, 831 04 Bratislava, IČO: 31 341 438 patrí medzi dohliadané subjekty finančného trhu, pričom požadované informácie súvisia s činnosťou tejto spoločnosti ako dohliadaného subjektu finančného trhu. 18. Informácie, ktoré požadoval žalobca sprístupniť, teda rozhodnutia NBS v oblasti výkonu dohľadu nad spotrebiteľským právom alebo nad spotrebiteľskými úvermi v konaniach, kde bola účastníkom vyššie spomenutá spoločnosť, nepatria medzi povinne zverejňované údaje ani medzi informácie sprístupňované na základe žiadosti žiadateľov, a to vzhľadom na vylúčenie prístupu v zmysle ustanovení § 3 ods. 4 posledná veta zákona o dohľade v spojení s § 11 ods. 1 písm. h) zákona č. 211/2000 Z.z. 19. Žalobca bol v rámci odôvodnenia rozhodnutia informovaný, že podľa ust. § 37 ods. 1 písm. d) zákona o dohľade NBS na svojom webovom sídle alebo vo svojom vestníku zverejňuje výrok vykonateľného rozhodnutia alebo aj odôvodnenie rozhodnutia NBS alebo ich časti, ak sú určené na zverejnenie podľa tohto zákona o dohľade alebo osobitného predpisu. Žiadané informácie nepatria medzi povinne zverejňované údaje a s odkazom na ust. § 3 ods. 3 zákona o dohľade žalobca nie je ani osobou, ktorej je NBS oprávnená, alebo povinná poskytnúť informácie o dohliadaných subjektoch. 20. Žalovaný poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý judikoval, že Ústava Slovenskej republiky v článku 26 zaručuje právo na informácie a zároveň upravuje obmedzenia, ktoré je potrebné dodržiavať pri uplatňovaní práva na informácie tak, aby sa vytvorila primeraná rovnováha. Obsahom základného práva na prijímanie informácií nie je právo dostávať informácie podľa predstáv a očakávaní žiadateľa. Účelom ust. § 11 zákona č. 211/2000 Z.z. je chrániť informácie týkajúce sa výkonu kontroly, dozoru alebo dohľadu orgánu verejnej moci podľa osobitných predpisov. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za správny záver, že žalobcom uplatnené právo na informácie je obmedzené zákonom č. 211/2000 Z.z., ktorý nedovoľuje žalovanému ako orgánu kontroly, dozoru alebo dohľadu, ktorý je viazaný v článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky zverejniť iné informácie týkajúce sa výkonu kontroly, dozoru alebo dohľadu než tie, ktoré tvoria výsledok činnosti pri výkone kontroly, dozoru alebo dohľadu a ktoré ustanovuje zákon (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Sži/41/2014 z 05.05.2015). 21. S poukazom na uvedené žalovaný naďalej trvá na skutočnosti, že objektívne existuje zákonný dôvod na nesprístupnenie informácií požadovaných žalobcom. Informácie požadované žalobcom sú bezpochyby informácie týkajúce sa výkonu dohľadu, keďže spoločnosť VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o., so sídlom Vajnorská 98, 831 04 Bratislava, IČO: 31 341 438, ktorej sa týkajú požadované informácie, je dohliadaným subjektom finančného trhu. IV. Posúdenie veci 22. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia guvernéra Národnej banky Slovenska č. z.: NBS1-000-013-324 zo dňa 21.07.2017, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Národnej banky Slovenska - útvar dohľadu nad finančným trhom č. z.: 100-000-046-499 k č. sp.: NBS1-000-012-550 zo dňa 22.06.2017, ktorým nebolo vyhovené žiadosti žalobcu podľa ust. § 18 ods. 2 v spojení s ust. § 3 ods. 1 a ust. § 11 ods. 1 písm. h) zákona č. 211/2000 Z. z. a ust. § 2 ods. 2 a ods. 5 v spojení s ust. § 3 ods. 3 a ust. § 3 ods. 4 štvrtá zákona č.747/2004 Z. z., a požadované informácie mu neboli sprístupnené. 23. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V intenciách ust. § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 119 veta prvá SSP). 24. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). 25. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu žalobných dôvodov a dospel k záveru, že žalobe je potrebné priznať úspech. O žalobe súd rozhodol bez pojednávania dňa 07.03.2019, nakoľko boli splnené podmienky podľa ust. § 107 ods. 2 v spojení s ust. 137 ods. 4 SSP. 26. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 27. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 28. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 29. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. 30. Podľa § 11 ods. 1 písm. h) zákona č. 211/2000 Z. z., povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci podľa osobitných predpisov okrem informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy. 31. Podľa § 12 zákona č. 211/200 Z. z., všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia. 32. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., ak povinná osoba, ku ktorej žiadosť smeruje, nemá požadované informácie k dispozícii a ak má vedomosť o tom, kde možno požadovanú informáciu získať, postúpi žiadosť do piatich dní odo dňa doručenia žiadosti povinnej osobe, ktorá má požadované informácie k dispozícii, inak žiadosť odmietne rozhodnutím (§ 18). 33. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. 34. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci, je teda jadrom celého rozhodnutia. Preto len výrok je záväzný, schopný nadobudnúť právoplatnosť a byť vykonateľný. Správny poriadok ustanovuje povinné obsahové náležitosti výroku. Vždy je potrebné uviesť ustanovenie právneho predpisu podľa ktorého sa rozhodlo. Je nevyhnutné, aby z výroku bolo jasné, kto je adresátom rozhodnutia (účastník konania) a čo sa rozhodnutím ukladá, mení alebo ruší, resp. autoritatívne potvrdzuje. Výrok musí byť formulovaný jasne, stručne a pritom určite, aby účastník konania i orgán, ktorý má rozhodnutie preskúmať mohol bezpečne a bez pochybnosti poznať výsledok konania. Požiadavku určitosti, presnosti a zrozumiteľnosti výroku treba dôsledne rešpektovať aj pri vydávaní rozhodnutia odvolacieho orgánu, aby účastník konania mohol jednoznačne a určite poznať konečný výsledok konania. 35. Súd po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia zistil, že výrok tohto rozhodnutia má vady a to, že jeho obsah nekorešponduje s obsahom odôvodnenia rozhodnutia. Prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 22.06.2017 s prihliadnutím na výrok tohto rozhodnutia bolo pravdepodobne rozhodnuté o celej žiadosti žiadateľa, napriek tomu však časť žiadosti, vzťahujúcu sa k informáciám za obdobie od 01.01.2008 do 31.03.2015, bola listom zo dňa 22.06.2017 postúpená povinnou osobou Slovenskej obchodnej inšpekcii, Ústrednému inšpektorátu v Bratislave, a ktorá jej bola doručená dňa 26.06.2017. Podľa obsahu administratívneho spisu postúpenie predmetnej časti žiadosti bolo datované v deň, ako bolo vydané prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy. S prihliadnutím na postúpenie časti žiadosti o informácie, ako aj s prihliadnutím na výrok a odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia potom nie je jasné, o čom vlastne prvostupňový orgán rozhodol, t.j. či rozhodol o celej žiadosti o informácie alebo iba o nejakej jej časti vzhľadom na postúpenie časti žiadosti. Ak časť žiadosti o informácie NBS neposkytla, pretože žiadané informácie nemá k dispozícii, bolo potrebné, aby sa táto skutočnosť premietla jednak do výroku rozhodnutia, ako aj do jeho odôvodnenia. Vo výroku rozhodnutia je síce uvedené ust. § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., ale z výroku rozhodnutia prvostupňového orgánu nie je zrejmé, na akú časť žiadosti o informácie sa tento právny dôvod rozhodnutia vzťahuje - ak sa dôvod rozhodnutia vzťahuje iba na časť žiadosti, je potrebné, aby to z výroku rozhodnutia bolo zrejmé, napr. tým, že to bude obsiahnuté v samostatnom výroku, prípadne tým, že výrok rozhodnutia bude obsahovať špecifikáciu časti žiadosti, na ktorú sa daný dôvod rozhodnutia vzťahuje, čo sa v danom prípade nestalo. Pretože z prvostupňového rozhodnutia povinnej osoby nie je zrejmé, či rozhodla o celej žiadosti s prihliadnutím na následné postúpenie časti žiadosti (aj keď sa formálne javí, že áno), je toto rozhodnutie nezrozumiteľné a teda zmätočné. 36. Taktiež v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia orgán verejnej správy prvého stupňa odkázal žiadateľa - žalobcu na webové sídlo v sekcii výroky právoplatných rozhodnutí, kde si môže žiadateľ výroky právoplatných rozhodnutí o udelení povolenia na vykonávanie bankových činností alebo o uložení sankcie banke alebo pobočke zahraničnej banky, alebo iné výroky právoplatných rozhodnutí vo veciach ochrany finančných spotrebiteľov vyhľadať. Tieto uvedené skutočnosti v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia sa mali premietnuť aj do výroku prvostupňového rozhodnutia. 37. Odvolací orgán sa týmito nedostatkami konania povinnej osoby vôbec nezaoberal. V napadnutom rozhodnutí sa navyše nevysporiadal s námietkami čl. II. a III. uvedenými žalobcom v odvolaní a to s pravidlom selekcie a s pravidlom dočasnej ochrany informácií. 38. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo potrebné zrušiť, nakoľko súd zistil nesúlad výroku rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia a toto rozhodnutie odvolací orgán potvrdil. Preskúmavané rozhodnutie žalovaného preto súd zrušil podľa ust. § 191 ods.1 písm. d) SSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie. O výroku, ktorým žalobca žiadal uložiť žalovanému povinnosť sprístupniť požadovanú informáciu, súd vzhľadom na zrušenie rozhodnutia podľa ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP nerozhodoval. Úlohou žalovaného bude v ďalšom konaní postupovať v zmysle právnych záverov správneho súdu vyslovených v tomto rozsudku. 39. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobcovi tento nárok čiastočne priznaný, a to za zaplatený súdny poplatok, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 17. januára 2019 poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo 30/2012 zo dňa 17. októbra 2013, v ktorom Najvyšší súd konštatoval, že „každý účastník konania bez ohľadu na to, že ide o fyzickú alebo právnickú osobu, má právo dať sa v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Zástupcu právnickej osoby je treba odlišovať od osôb, ktoré za právnickú osobu konajú pred súdom z titulu svojej funkcie, prípadne na základe udeleného poverenia; v takom prípade nejde o zastúpenie v zmysle § 24 O.s.p. Ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta a takto zvolený advokát sa môže dať zastupovať ako ďalším zástupcom iným advokátom na základe tzv. substitučnej plnej moci.“ Z uvedeného právneho názoru vysloveného najvyšším súdom vyplýva, že toto rozhodnutie najvyššieho súdu sa nevzťahuje na preskúmavanú vec. 40. Žalobca dohodou o plnej moci zo dňa 28. apríla 2017 splnomocnil Mgr. Ivana Gašperca, advokáta, aby v mene a na účet žalobcu urobil, a/alebo vykonal, a/alebo podal, a/alebo akýmkoľvek iným spôsobom učinil akýkoľvek právny úkon a/alebo akýkoľvek faktický úkon, tak podľa hmotného práva a/alebo podľa procesného práva podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, vrátane práva EÚ/ ES, teda splnomocniteľ udeľuje splnomocnencovi generálnu hmotnoprávnu plnú moc a súčasne generálnu procesnoprávnu plnú moc. Žalobca je advokátska kancelária a právny zástupca žalobcu je podľa údajov z Obchodného registra súčasne aj jeho spoločníkom a konateľom. S poukazom na uvedené súd nepriznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia, nakoľko tieto trovy nepovažoval za dôvodne (účelne) vynaložené. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že zásada účelnosti trov potrebných na uplatnenie alebo bránenie práva je vyvoditeľná zo všeobecných zásad efektivity a spravodlivosti súdneho konania ako celku a z ústavnoprávneho princípu proporcionality, chrániaceho primeranosť ako hodnotu právneho štátu. Primeranosť súvisí s rozumnosťou v práve, ktorá je chápaná ako vyhľadávanie praktickej rovnováhy v rámci aplikácie práva (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/9/2013 zo dňa 20.06.2014). Aplikujúc uvedenú zásadu a berúc do úvahy skutočnosť, že žalobca je advokátska kancelária a právny zástupca žalobcu je podľa údajov z Obchodného registra súčasne aj jeho spoločníkom a konateľom, bolo nutné o náhrade trov konania rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 41. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.