KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava25. 6. 2019plný textcitované 1×

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/233/2017 z 25. 6. 2019

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 25. júna 2019, sp. zn. 2S/233/2017, ECLI:SK:KSBA:2019:1017201629.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/233/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201629
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017201629.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov
senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: Ing. Y.
K., bytom v X. X., T. XXXXX/XXX, zastúpeného spoločnosťou H. kancelária Patajová Pataj s.r.o., IČO:
36867519, so sídlom v Banskej Bystrici, J. Chalupku 8, za ktorú koná advokát JUDr. Marián Pataj, proti
žalovanému: Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, Regulačná rada, so sídlom v Bratislave, Bajkalská
27, P. O. Box 12, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 08/9528/17/RR zo dňa 21.7.2017,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, Regulačnej
rady, č. 08/9528/17/RR zo dňa 21.7.2017 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému
na ďalšie konanie.

Žalobca m á voči žalovanému p r á v o na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 2016/2012/
E-OZ zo dňa 5.3.2014 určil žalobcovi ako regulovanému subjektu pevnú cenu elektriny na rok 2012
pre stanovenie doplatku vo výške XXX,XX €/MWh vyrobenej zo slnečnej energie v zariadení výrobcu
elektriny FVZ Fiľo - Podlavice s celkovým inštalovaným výkonom 10,56 kWp, umiestnenej na streche
garáže, súpisné č. XXXXX, nachádzajúcej sa v k.ú. L. na pozemku registra C parcelné č. XXX/XXX.

2. Žalovaný rozhodnutím č. 21/9528/14/RR zo dňa 10.6.2014 odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové
rozhodnutie potvrdil.

3. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č.k. 23S/130/2014-73 zo dňa 19.11.2014 žalobu žalobcu
proti rozhodnutiu žalovaného č. 21/9528/14/RR zo dňa 10.6.2014 zamietol.

4. Najvyšší súd SR v odvolacom konaní rozsudkom sp. zn. 8Sžf/18/2015 zo dňa 30.3.2017 zmenil
rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/130/2014-73 zo dňa 19.11.2014 a rozhodnutie
žalovaného č. 21/9528/14/RR zo dňa 10.6.2014 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR
sa zaoberal určením časového momentu pre uvedenie zariadenia výrobcu elektriny do sústavy SSE-D,
a.s. do prevádzky, t.j. či pre určenie časového momentu uvedenia zariadenia do prevádzky je relevantný
dátum faktického vykonávania funkčnej skúšky uvedený v protokole o funkčnej skúške v kolónke 5, 10,
12, teda dátum 18.6.2012, alebo dátum v kolónke 13 - deň 2.7.2013. Od tohto časového určenia závisí



určenie pevnej ceny elektriny a stanovenie doplatku pre žalobcu na rok 2012, vyrobenej zo slnečnej
energie v zariadení výrobcu elektriny - žalobcu.

Podľa názoru najvyššieho súdu ustanovenie § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore
obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 309/2009 Z.z.) je splnomocňovacím
ustanovením, podľa ktorého spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky upraví v prevádzkovom
poriadku prevádzkovateľ distribučnej sústavy SSE-D, a.s. Najvyšší súd SR však zistil, že prevádzkový
poriadok nie je súčasťou administratívneho spisu.

Žalovaný dňa 30.1.2015 doručil Najvyššiemu súdu SR svoje rozhodnutie č. 0160/2010/E-PP, 3532-2010-
Ba zo dňa 6.12.2010, ktorým pre prevádzkovateľa distribučnej sústavy SSE-D, a.s., schválil
prevádzkový poriadok. Spolu s uvedeným rozhodnutím predložil aj rozhodnutie č. 0165/2011/E-PP,
324-2011-BA zo dňa 21.2.2011, ktorým pre prevádzkovateľa distribučnej sústavy SSE-D, a.s., schválil
zmenu prevádzkového poriadku schváleného vyššie uvedeným rozhodnutím. Tento úkon žalovaného
len potvrdzuje záver odvolacieho súdu, že žalovaný sa v administratívnom konaní nevysporiadal
so skutočnosťou, že prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej siete, ktorého ustanovenia
upravujú spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky, nie je súčasťou administratívneho spisu a v
preskúmavanom rozhodnutí tak žalovaný nevyhodnotil obsah prevádzkového poriadku. Najvyšší súd SR
sa nestotožnil so záverom krajského súdu, v zmysle ktorého skutočnosť, že v čase vykonania funkčnej
skúšky u žalobcu nebol prijatý u prevádzkovateľa prevádzkový poriadok, ešte neznamená, že si tento
spôsob a podmienky nemohol prevádzkovateľ určiť.

5. Žalovaný po zrušení rozhodnutia a vrátení veci na ďalšie konanie vydal rozhodnutie č. 08/9528/17/RR
zo dňa 21.7.2017, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 2016/2012/
E-OZ zo dňa 5.3.2014.

Poukázal na vyjadrenie spoločnosti SSE-D, a.s., ktorá uviedla, že začiatkom roka 2012 vypracovala a
na svojom webovom sídle zverejnila vzorový protokol o funkčnej skúške, ktorý bol následne zahrnutý do
„Prevádzkového poriadku prevádzkovateľa distribučnej sústavy spoločnosti Stredoslovenská energetika
- Distribúcia, a.s.“ schváleného rozhodnutím žalovaného č. 0003/2013/E-PP zo dňa 24.1.2013. V prílohe
č. 9 v bode 5.1 bolo uvedené, že za deň ukončenia funkčnej skúšky je považovaný deň uvedený v
bode 13 protokolu o funkčnej skúške. Protokol o funkčnej skúške sa skladá z dvoch častí: prvú tvorí
technicko-terénna časť (body 1 až 12) a druhá časť je sumárna a kontrolná (bod 13). Za účelom
záverečného komplexného posúdenia je potrebné preskúmať napäťové pomery distribučnej sústavy v
mieste pripojenia, vykonať opakovanú kontrolu zabránenia prietoku vyrobeného výkonu z výrobného
zariadenia do vyššej napäťovej hladiny, vykonať zosúladenie pôsobenia ochrán distribučnej sústavy
a výrobného zariadenia a vykonať kontrolu skutočnej symetrie záťaže v mieste pripojenia. Práve
bod 13 protokolu o funkčnej skúške slúži ako záverečná kontrola splnenia všetkých technických a
administratívnych údajov potrebných na pripojenie výrobného zariadenia. Riaditeľ Asset Management
ako kompetentná a zodpovedná osoba za prevádzkovateľa distribučnej sústavy kontroluje kompletnosť
vykonaných čiastkových skúšok v zmysle určených podmienok, vrátane preverenia správnosti merania
a komunikácie s dispečingom. Až podpis tejto časti je rozhodujúci pre posúdenie, že funkčná skúška je
úspešná, resp. že výrobné zariadenie vyhovuje stanoveným podmienkam pripojenia.

Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukázal na § 12 ods. 1 písm. a/ zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii
v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.8.2012 (ďalej
len zákon č. 276/2001 Z.z.), § 19 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení účinnom od 1.9.2012
(ďalej len zákon č. 251/2012 Z.z.), § 2 ods. 3 písm. e/ zákona č. 309/2009 Z.z., § 11a ods. 1 písm. b/
vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 225/2011 Z.z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia
v elektroenergetike v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška č. 225/2011 Z.z.), podľa ktorých
prvostupňový správny orgán postupoval. Poukázal aj na nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS
274/2015 zo dňa 16.12.2015 a sp. zn. II. ÚS 275/2015 zo dňa 16.12.2015.

Žalovaný aj prvostupňový správny orgán považovali za deň uvedenia zariadenia do prevádzky dátum
úspešného vykonania funkčnej skúšky, t.j. deň 2.7.2017 uvedený v bode 13 protokolu o funkčnej
skúške s poukazom na § 2 ods. 3 písm. e/ zákona č. 309/2009 Z.z. V čase vykonania funkčných
skúšok vo výrobnom zariadení žalobcu bolo platné rozhodnutie č. 0160/2010/E-PP zo dňa 6.12.2010,



ktorým prvostupňový správny orgán schválil prevádzkový poriadok v znení rozhodnutia č. 0165/2011-
E-PP zo dňa 21.2.2011; tento prevádzkový poriadok neobsahoval ustanovenia, ktoré by upravovali
priebeh funkčných skúšok. Ak by mohla byť funkčná skúška vykonaná len v prípade, že by jej spôsob
a postup bol upravený v prevádzkovom poriadku, u množstva regulovaných subjektov by v čase do
prijatia prevádzkového poriadku s touto úpravou nemohli byť vykonané funkčné skúšky, preto spoločnosť
SSE-D, a.s., na čas do prijatia prevádzkového poriadku dočasne upravila spôsob a postup vykonania
funkčných skúšok. Podľa tejto dočasnej úpravy bol rozhodujúcim dátum vykonania funkčnej skúšky
uvedený v bode 13 protokolu o funkčnej skúške. V čiastkových kontrolách uvedených v bodoch 1 až
12 protokolu o funkčnej skúške nie sú uskutočnené všetky potrebné kroky na správne a bezpečné
fungovanie pripojenia výrobcu elektriny do sústavy, tak ako to požadujú technické podmienky spoločnosti
SSE-D, a.s. Na splnenie všetkých technických podmienok je nutné vykonať aj kontroly obsiahnuté v
bode 13 protokolu o funkčnej skúške, preto je nevyhnutné ho považovať za ukončenie funkčnej skúšky
a čas uvedenia zariadenia do prevádzky.

Žalovaný uviedol, že hoci v protokole o funkčnej skúške, ktorý je súčasťou rozhodnutia č. 0003/2013/
E-PP, síce už nie je bod 13, nevylučuje to skutočnosť, že v rámci vykonania funkčnej skúšky neboli
vykonané všetky kontroly, ako sú uvedené v odpovedi na vyjadrenie. Síce na kontroly vykonané v rámci
bodu 13 protokolu o funkčnej skúške neboli vydané samostatné doklady, úspešné vykonanie všetkých
potrebných kontrol bolo potvrdené podpisom s dátumom uvedeným práve v bode 13 protokolu o funkčnej
skúške.

II. Žaloba

6. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
08/9528/17/RR zo dňa 21.7.2017, jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Namietal, že
SSE-D, a.s., v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami požiadala Úrad pre reguláciu sieťových
odvetví o schválenie prevádzkového poriadku, ktoré v rozpore s § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z.z.
neobsahoval záväznú a transparentnú úpravu postupu pri vykonávaní jednotlivých funkčných skúšok
pripojenia zariadení do siete a úrad svojimi rozhodnutiami takýto prevádzkový poriadok spoločnosti
SSE-D, a.s., schválil. Následne všetky subjekty, ktoré požiadali o pripojenie ich zariadení určených na
výrobu elektrickej energie do siete, boli nútené postupovať podľa neexistujúcich pravidiel a následne ex
post záväzne vykladaných neoprávneným subjektom (SSE-D, a.s.). Ustanovenie § 5 ods. 14 zákona č.
309/2009 Z.z. neumožňuje spoločnosti SSE-D, a.s., upravovať podmienky funkčnej skúšky v inom ním
vydanom dokumente. Akýkoľvek iný dokument vydaný spoločnosťou SSE-D, a.s., je dokumentom bez
právnej relevancie a záväznosti a pri posudzovaní splnenia podmienok pripojenia je nutné postupovať
len v zmysle § 2 ods. 3 písm. e/ zákona č. 309/2009 Z.z.

7. Podľa jeho názoru je zarážajúce a neakceptovateľné, ak odpoveď na otázku záväznosti jednotlivých
častí protokolu o vykonaní funkčnej skúšky z júna 2012 musí správny orgán riešiť až v roku 2017
výkladom obsahu jednotlivých častí protokolu, ktorý mu poskytol subjekt, ktorý v tejto otázke podlieha
priamo jeho dohľadu. Rovnako je zarážajúce, ak si konajúci správny orgán nekriticky osvojil všetky
tvrdenia obsiahnuté v liste SSE-D, a.s., ktorý možno považovať len za snahu o dosiahnutie legitimity
svojvoľnému konaniu SSE-D, a.s.

8. Z obsahu administratívneho spisu nie je žiadnym relevantným spôsobom preukázané, že toto dočasné
usmernenie v rozhodnom čase skutočne existovalo a bolo spoločnosťou SSE-D, a.s., v dostatočnom
časovom predstihu zverejnené, tak aby sa s nimi mohli dotknuté subjekty oboznámiť.

9. Podľa jeho názoru je nepravdepodobné, že všetky úkony, ktoré vykonával Ing. T. T. medzi podpisom
bodov 12 protokolu a 13 protokolu skutočne fyzicky vykonával ako riaditeľ sekcie Asset managementu,
a či vôbec boli vykonané. Vykonanie týchto úkonov zo strany SSE-D, a.s., nie je potvrdené ani jedným
písomným protokolom, záznamom alebo iným dôkazom o jeho vykonaní. V období júna 2012 by
vzhľadom na počet týchto žiadosti, ktoré SSE-D, a.s., v danom čase posudzovala, musel Ing. T. T.
osobne vykonať desiatky takýchto časovo aj odborne náročných skúšok pozostávajúcich z viacerých
samostatných úkonov, z ktorých niektoré bolo potrebné vykonať priamo na mieste pripojenia zariadenia
do siete. Jednotlivé druhy údajne vykonávaných skúšok sú z odborného hľadiska tak rôznorodé a
náročné, že ich v prípade, ak boli naozaj reálne vykonané v čase medzi podpisom bodov 12 a 13
protokolu, objektívne nemohla vykonať jedna osoba. Nie je zrejmé, na základe akých podkladov Ing.



T. T. podpísal desiatky protokolov v období od 1.6.2012 do 6.7.2012. Podľa žalobcovi dostupných
informácií sa Ing. T. T. koncom júna 2012 fyzicky nenachádzal na pracovisku z dôvodu čerpania
dovolenky a v tom istom období nemohol vykonávať činnosti popísané v liste SSE-D, a.s. Ing. T. T.
viacero protokolov o vykonaní funkčnej skúšky podpísal dňa 2.7.2012, v pondelok, pričom neexistuje
ani teoretický predpoklad, že bol cez víkend v práci a v rámci svojho voľného času cestoval po strednom
Slovensku a vykonával napríklad kontrolu skutočnej symetrie záťaže v mieste jednotlivých pripojení
alebo kontrolu parametrov transformátora VN/NN pre prípad poruchového stavu, ktoré boli údajne
podmienkou podpisu protokolu v bode 13. Je nepochybné, že Ing. T. T. podpísal množstvo protokolov o
funkčnej skúške až dňa 2.7.2012 (pondelok), kedy bol účinný § 11a ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 225/2011
Z.z. a nie do 30.6.2012 (piatok) v čase účinnosti § 11 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 225/2011 Z.z., žalobca
tento postup považuje za účelový.

10. Funkčná skúška jeho zariadenia bola fyzicky vykonaná dňa 18.6.2012, kedy bol zároveň podpísaný
bod 12 protokolu o funkčnej skúške. Akékoľvek ďalšie skúšky týkajúce sa jeho zariadenia v čase
po 18.6.2012 až do 2.7.2012 absolútne vylučuje, pretože ho nikto zo spoločnosti SSE-D, a.s., ani
žiadnej inej spoločnosti nepožiadal o sprístupnenie jeho zariadenia za účelom kontroly skutočnej
symetrie záťaže a technických parametrov distribučnej sústavy, ktoré sa kontrolujú v mieste pripojenia.
Zdôraznil, že ak spoločnosť SSE-D, a.s., pri výkone prenesenej štátnej správy od neho vyžaduje splnenie
väčšieho množstva povinnosti ako platné objektívne právo, porušuje princíp legality, ktorý zabezpečuje
predvídateľnosť konania subjektov vykonávajúcich štátnu moc.

III. Vyjadrenie žalovaného

11. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. V podrobnostiach sa odvolal na
odôvodnenie žalobou napadnutého rozhodnutia a doplnil, že doklad o funkčnej skúške je jedným z
dokladov určujúcich čas uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky na účely podpory podľa
§ 3 zákona č. 309/2009 Z.z. Nemá oprávnenie preskúmavať, aké úkony sa v ktorom bode protokolu
vykonávajú. Úrad ani nie je účastníkom procesu funkčnej skúšky a nie je v jeho právomoci doň
zasahovať. Trvá na tom, že bod 13 protokolu o funkčnej skúške pozostáva z jednotlivých technických
krokov, ktoré sa neuskutočňujú len na mieste, kde sa zariadenie nachádza, ale vykonávajú sa aj na
diaľku, pretože súvisia s fungovaním sústavy ako celku. Čiastkové výsledky uvedené v bodoch 1 až
12 protokolu o funkčnej skúške sú len predpokladom na to, aby bol z hľadiska výsledku funkčnej
skúšky zodpovednou osobou vyvodený záver, vyjadrený jej podpisom v bode 13 protokolu, pričom nie
je vylúčený rovnaký dátum v bode 13 aj v inom bode protokolu o funkčnej skúške. Až záverečným
stanoviskom zodpovednej osoby o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky a podpisom zodpovednej osoby
v bode 13 protokolu o funkčnej skúške sa protokol stáva záväzným pre všetky zainteresované strany
a až touto úspešnosťou je splnená podmienka ustanovená § 2 ods. 3 písm. e/ a § 5 ods. 14 zákona č.
309/2009 Z.z. Bez podpisu v bode 13 protokolu o funkčnej skúške je tento neplatný. Protokol o funkčnej
skúške je špecifickým listinným dokladom, v ktorom nie je možné podpis osoby zodpovednej za jeho
výsledok nahradiť. Žalovaný priložil aj Služobný príkaz SSE-D, a.s., č. 9931817/0 autorizovanej osobe
SSE-Metrológia, s.r.o., ktorý má preukázať úspešné vykonanie funkčnej skúšky už dňa 18.6.2012.

12. V intenciách rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/18/2015 doplnil administratívny spis
o prevádzkový poriadok spoločnosti SSE-D, a.s., vyhodnotil jeho obsah a zistil, že neobsahuje
ustanovenia o priebehu vykonania funkčnej skúšky, preto si vyžiadal vyjadrenie od SSE-D, a.s. List SSE-
D, a.s., vyhodnotil vo vzájomnej súvislosti s ostatnými podkladmi na vydanie rozhodnutie a opätovne
dospel k záveru, že dátumom úspešného vykonania funkčnej skúšky je deň 2.7.2012 uvedený v bode
13 protokolu o funkčnej skúške.

13. V čase správneho konania pred úradom o oboch rozhodnutiach (rovnako aj neskoršieho) ešte nebolo
platné a účinné ustanovenie § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z. z. týkajúce sa určenia spôsobu a
podmienok vykonania funkčnej skúšky v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa distribučnej sústavy;
ustanovenie § 5 ods. 14 bolo pridané do zákona č. 309/2009 Z. z. až jeho novelou, zákonom č. 136/2011
Z. z. s súčinnosťou od 1.5.2011. Preto v čase schvaľovania prevádzkového poriadku spoločnosti SSE-
D, a.s., nebolo objektívne možné, aby spoločnosť SSE-D, a.s., naplnila túto zákonnú povinnosť, ktorá
v tom čase ešte neexistovala.



14. Zákonodarca síce v § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z.z. pre prevádzkovateľa sústavy ustanovil
povinnosť upraviť spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky, avšak zároveň ponechal na jeho vôli
čo do obsahu, spôsobu a podmienok, keďže nikde v zákone sa neupravujú podrobnosti, akým spôsobom
a za akých podmienok sa funkčná skúška má vykonať. Tým, že prevádzkovateľ upravil vykonanie
funkčnej skúšky metodickým spôsobom uverejneným na jeho webovom sídle, ide iba o procesný
nedostatok nemajúci dosah na samotný obsah, ktorý by bol totožný v prevádzkovom poriadku. Okrem
toho, nesplnenie, resp. porušenie predmetnej povinnosti prevádzkovateľom sústavy nie je kvalifikované
ako správny delikt. K naplneniu uvedených zákonných ustanovení došlo pri schválení ďalšieho (nového)
prevádzkového poriadku spoločnosti SSE-D, a.s., dňa 24.1.2013, kedy bolo úradom vydané rozhodnutie
č. 003/2013/E-PP a v prílohe č. 9 prevádzkového poriadku je upravený aj spôsob a podmienky vykonania
funkčnej skúšky.

15. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril.

IV. Pojednávanie

16. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 ods. 1 zákona č.
162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) rozhodol vo veci na
pojednávaní dňa 26.6.2019 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu
a poverených zástupcov žalovaného.

V. Relevantné právne predpisy

17. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či
žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými
administratívnymi predpismi.

18. Podľa § 2 ods. 3 písm. e/ zákona č. 309/2009 Z.z. na účely tohto zákona sa všeobecne rozumie
časom uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky dátum, kedy bolo na základe právoplatného
kolaudačného rozhodnutia povolené trvalé užívanie zariadenia výrobcu elektriny alebo kedy bola
úspešne vykonaná funkčná skúška pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy (ďalej len "funkčná
skúška") podľa toho, ktorý dátum nastane neskôr.

19. Podľa § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z.z. prevádzkovateľ distribučnej sústavy, do ktorého sústavy
má byť zariadenie výrobcu elektriny pripojené, je povinný vykonať funkčnú skúšku do 30 dní odo dňa
doručenia žiadosti výrobcu elektriny. Ak zariadenie výrobcu elektriny spĺňa technické podmienky na
pripojenie do sústavy, prevádzkovateľ distribučnej sústavy vydá výrobcovi elektriny doklad o úspešnom
vykonaní funkčnej skúšky do 10 dní odo dňa jej vykonania. Funkčná skúška sa nevyžaduje, ak zariadenie
výrobcu elektriny nebude pripojené do sústavy. Spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky určí
prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej sústavy.

20. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 225/2011 Z.z. cena elektriny vyrobenej z obnoviteľných
zdrojov energie v zariadení výrobcu elektriny uvedeného do prevádzky od 1. januára 2012 do 30. júna
2012 sa určuje priamym určením pevnej ceny v eurách na megawatthodinu takto: zo slnečnej energie
s celkovým inštalovaným výkonom zariadenia výrobcu elektriny do 100 kW, ktoré je umiestnené na
strešnej konštrukcii alebo obvodovom plášti jednej budovy spojenej so zemou pevným základom 194,54
eura/MWh.

21. Podľa § 11a ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 225/2011 Z.z. cena elektriny vyrobenej z obnoviteľných
zdrojov energie v zariadení výrobcu elektriny uvedeného do prevádzky od 1. júla 2012 do 31. decembra
2012 sa určuje priamym určením pevnej ceny v eurách na megawatthodinu takto: zo slnečnej energie
s celkovým inštalovaným výkonom zariadenia výrobcu elektriny do 100 kW, ktoré je umiestnené na
strešnej konštrukcii alebo obvodovom plášti jednej budovy spojenej so zemou pevným základom
119,11 eura/MWh.



22. Podľa § 48a vyhlášky č. 225/2011 Z.z. podľa ustanovení účinných od 1. júla 2012 sa prvýkrát
postupuje v konaniach o cenovej regulácii na rok 2013 okrem ustanovení uvedených v § 1 písm. m), §
2 ods. 1 písm. f), § 6 ods. 2, 5 a 7 písm. e), § 6 ods. 8, 9, 14 až 16, § 7 ods. 1, § 11 ods. 1 a 2, § 11a
a 47a, podľa ktorých sa postupuje od 1. júla 2012.

VI. Posúdenie veci krajským súdom

23. Predmetom prieskumu správnym súdom je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené
prvostupňové rozhodnutie o určení pevnej ceny elektriny na rok 2012 vyrobenej zo slnečnej energie v
zariadení žalobcu. Medzi účastníkmi bol sporný okamih uvedenia zariadenia do prevádzky, teda či ide
o deň fyzického ukončenia funkčnej kontroly dňa 18.6.2012 (bod 12 protokolu) alebo o deň podpisu
protokolu o funkčnej kontrole dňa 2.7.2012 (bod 13 protokolu). Od posúdenia tejto otázky následne závisí
určenie pevnej ceny elektrickej energie na rok 2012 - ak bolo zariadenie žalobcu uvedené do prevádzky
do 30.6.2012, pevná cena elektriny je určená v sume 194,54 €/MWh podľa § 11 ods. 1 písm. b/ vyhlášky
č. 225/2011 Z.z., ak bolo zariadenie žalobcu uvedené do prevádzky po 1.7.2012, pevná cena elektriny
je určená v sume XXX,XX €/MWh podľa § 11a ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 225/2011 Z.z..

24. V prvom rade je potrebné sa zaoberať charakterom ustanovenia § 5 ods. 14 poslednej vety
zákona č. 309/2009 Z. z., ktoré určuje prevádzkovateľovi distribučnej sústavy povinnosť upraviť spôsob
a podmienky vykonania funkčnej skúšky v prevádzkovom poriadku. Ustálená súdna prax považuje
citované ustanovenie za ustanovenie zmocňujúceho charakteru. Hoci nejde o zmocňujúce ustanovenie
v pravom (legislatívnom) zmysle slova, keďže prevádzkovateľ nie je orgánom verejnej správy, a preto
nie je oprávnený vydávať všeobecne záväzné právne predpisy, má toto ustanovenie vzhľadom na jeho
znenie prikazujúcu (obligatórnu) povahu, lebo z neho vyplýva povinnosť prevádzkovateľa distribučnej
siete zakotviť spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky do svojho prevádzkového poriadku
(nálezy Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 274/2015 zo dňa 16.12.2015, sp. zn. II. ÚS 275/2015 zo dňa
16.12.2015, rozsudky Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Sžf/5/2014 zo dňa 1.4.2014, sp.zn. 1Sžf/69/2016
zo dňa 1.12.2016). Z dôvodu verejného záujmu (daného významom a váhou fungovania distribučnej
siete) podlieha prevádzkový poriadok prevádzkovateľa regionálnej distribučnej siete schváleniu úradu
v rámci správneho konania.

25. Prevádzkový poriadok SSE-D, a.s., platný a účinný v čase vyhotovenia protokolu o funkčnej
skúške, neupravoval spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky. Potom je bez právneho významu
zverejnenie akýchkoľvek dočasných podmienok vykonania funkčnej skúšky, ktoré na svojej internetovej
stránke zverejnil prevádzkovateľ distribučnej sústavy SSE- D, a.s., ktoré nie sú normatívnym aktom,
ale iba jeho prejavom súkromnoprávnej povahy. Za tohto skutkového stavu bol správny orgán povinný
pri určení časového momentu uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy vychádzať výlučne
zo znenia § 2 ods. 3 písm. e/ zákona č. 309/2009 Z.z., podľa ktorého sa časom uvedenia zariadenia
výrobcu elektriny do prevádzky rozumie neskorší dátum z dátumov: 1) nadobudnutia právoplatnosti
kolaudačného rozhodnutia, na základe ktorého bolo povolené trvalé užívanie zariadenia výrobcu
elektriny, 2) úspešného vykonania funkčnej skúšky (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3Sžfk/37/2017 zo dňa 27.9.2018).

26. Vzhľadom na skutočnosť, že prevádzkovateľ distribučnej sústavy nerešpektoval povinnosť určiť
spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa distribučnej
sústavy podľa § 5 ods. 14 poslednej vety zákona č. 309/2009 Z.z., považoval správny súd rozhodnutie
žalovaného, s prihliadnutím na nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 373/2015 zo dňa 25.11.2015 a
sp. zn. II. ÚS 274/2015 zo dňa 16.12.2015, za zaťažené vadou nesprávneho právneho posúdenia veci,
keď žalovaný nesprávne dospel k záveru o uvedení zariadenia žalobcu na výrobu elektriny do prevádzky
dňom vydania (schválenia) protokolu o funkčnej skúške, t.j. po 1.7.2012 a o splnení podmienok pre
schválenie pevnej ceny elektriny pre stanovenie doplatkov v sume XXX,XX Eur/MWh, v zmysle § 11a
ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 225/2011 Z.z.

27. Okrem toho, nie je možné, aby prevádzkovateľ regionálnej distribučnej siete, ktorý nerešpektoval
ustanovenie § 5 ods. 14 poslednej vety zákona č. 309/2009 Z. z., vychádzal z takého výkladu ustálenia
rozhodujúceho časového okamihu, ktorý smeruje len v jeho prospech. V opačnom prípade by bol totiž
sankcionovaný sťažovateľ, ktorý postupoval v súlade s právnymi predpismi, a naopak, prevádzkovateľ,
ktorý zákon nedodržal, by bol zvýhodnený (nálezy Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 274/2015 zo



dňa 16.12.2015, sp. zn. II. ÚS 275/2015 zo dňa 16.12.2015, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.
4Sžf/5/2014 zo dňa 1.4.2014).

28. Vydanie protokolu o funkčnej skúške nie je predpokladom úspešného vykonania funkčnej skúšky
zariadenia na výrobu elektrickej energie, ale týmto predpokladom je v zmysle citovaného ustanovenia
§ 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z.z. iba splnenie technických podmienok na pripojenie tohto zariadenia
do distribučnej sústavy elektrickej energie. Napokon, uvedené potvrdzuje aj znenie § 5 ods. 14
zákona č. 309/2009 Z.z., podľa ktorého protokol o funkčnej skúške sa vydáva až ex post, t. j.
až po úspešnom vykonaní funkčnej skúšky, a to do 10 dní po jej vykonaní, a je iba dokladom
pre prevádzkovateľa zariadenia na výrobu elektrickej energie preukazujúcim úspešné zapojenie jeho
zariadenia do distribučnej sústavy (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 373/2015 zo dňa 25.11.2015).
Tomuto záveru zodpovedá formulácia druhej vety a logická gradácia citovaného ustanovenia od
úspešného vykonania funkčnej skúšky až po vydanie protokolu: „Ak zariadenie výrobcu elektriny spĺňa
technické podmienky na pripojenie do sústavy, prevádzkovateľ distribučnej sústavy vydá výrobcovi
elektriny doklad o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky do 10 dní odo dňa jej vykonania“. Teda prvou
podmienkou je úspešné vykonanie funkčnej skúšky, ktorou sa overuje, či zariadenie výrobcu elektriny
spĺňa technické podmienky na pripojenie do sústavy - ide o faktické uzatvorenie celého procesu
overovania zariadenia (podľa žalovaného body 1-12 protokolu). Ak je splnená prvá podmienka, potom
prevádzkovateľ distribučnej sústavy vydá výrobcovi elektriny doklad o úspešnom vykonaní funkčnej
skúšky do 10 dní odo dňa jej vykonania, t.j. vystaví protokol o funkčnej skúške a podpíše ho v bode
13. Protokol o funkčnej skúške však nemá konštitutívne účinky, ale len deklaruje už existujúci stav
úspešného vykonania funkčnej skúšky, ktorý nastal pred vystavením protokolu a ktorým sa skončilo
preverovanie zariadenia na výrobu elektriny s výsledkom „úspešný“. Opačný právny záver žalovaného
je v rozpore s § 2 ods. 3 písm. e/ v spojení s § 5 ods. 14 druhá veta zákona č. 309/2009 Z.z.
Navyše, žalovaný nepreukázal, že by v období od 18.6.2012 (po úspešnom ukončení funkčnej skúšky
- bod 12 protokolu) do 2.7.2012 (do podpísania protokolu Ing. Martinom Magáthom riaditeľom Asset
Managementu SSE-D, a.s., v bode 13 protokolu) u žalobcu niekto reálne a fyzicky vykonal ďalšiu kontrolu
zariadenia a aké dôkazy o tom existujú.

29. Zo samotného označenia, ale ani obsahu bodu 13 protokolu nevyplýva posudzovanie konkrétnych
technických podmienok zariadenia, ani krajskému súdu nebolo zrejmé, aké technické podmienky
zariadenia prevádzkovateľ v bode 13 posudzoval, navyše, keď technické podmienky pripojenia sú
posudzované v predchádzajúcich bodoch protokolu s výsledkom vyhovel.

30. Správny súd považuje tvrdenie žalovaného, že pre určenie časového momentu uvedenia zariadenia
výrobcu elektriny do prevádzky je rozhodujúcim dátumom dátum uvedený v bode 13 protokolu o funkčnej
skúške (t.j. 2.7.2012), za nesprávne, keďže z § 2 ods. 3 písm. e/ zákona č. 309/2009 Z. z. jednoznačne
vyplýva, že uvedeným dátumom je dátum úspešného vykonania funkčnej skúšky, t.j. 18.6.2012.
31. Sumarizujúc správny súd uvádza, že na základe uvedených skutočností a citovaných právnych
predpisov zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie
konanie podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP, pretože vec nesprávne právne posúdil.

32. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v
ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym
názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo
opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom
rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu (§ 191 ods. 6 SSP). Žalovaný sa bude v ďalšom konaní
zaoberať výkladom pojmu „časom uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky“ v zmysle § 2 ods.
3 písm. e/ zákona č. 309/2009 Z.z. a právneho názoru správneho súdu vysloveným v tomto rozsudku aj
s odkazom na citované rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR. Následne určí pevnú
cenu elektriny na rok 2012 podľa príslušných ustanovení vyhlášky č. 225/2011 Z.z.

33. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP, a úspešnému žalobcovi priznal správny súd
plnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

34. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§
139 ods. 4 SSP).



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia
na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným
Centrum právnej pomoci (písm. c/).

Citované v ďalších rozhodnutiach

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1017201629)

  1. 25. 6. 2019Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/233/2017 z 25. 6. 2019 (toto rozhodnutie)
  2. 25. 6. 2019Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/233/2017 z 25. 6. 2019