Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Sa/79/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201726 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 12. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017201726.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Virtual Relity Media, a.s., so sídlom Rybárska 1, Trenčín, IČO: 36 318 388, zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Milan Žoldoš, advokát, s.r.o., so sídlom Karpatská 11, Poprad, IČO: 47 251 506, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, Bratislava, IČO: 31 797 903, o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy a o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 10.10.2017, doručený Krajskému súdu v Bratislave dňa 25.07.2019 zamieta. o d ô v o d n e n i e : 1. Správnou žalobou zo dňa 10.10.2017 doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „tunajší súd“) dňa 12.10.2017, sa žalobca domáhal určenia, že kontrola č. 17589-6000/2016- ODI, vykonaná žalovaným na základe Poverenia č. 9/ODI/2016 zo dňa 03.10.2016, je nezákonná. V odôvodnení žaloby namietal oprávnenosť žalovaného vykonať kontrolu procesným postupom v zmysle vtedy už neúčinného zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a dôvodil, že žalovaný postupoval pri výkone kontroly aj v rozpore s platným právnym poriadkom, najmä v rozpore s ustanoveniami štvrtej hlavy šiestej časti zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a tiež s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Voči žalovanému si uplatnil nárok na priznanie trov konania. V rámci predmetnej žaloby žiadal, aby súd priznal odkladný účinok žalobe, s poukazom na § 27a zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva. Žalobca svoj návrh odôvodil tým, že v prípade, ak správny súd žalobe odkladný účinok neprizná, môže nastať situácia, že správny orgán vydá rozhodnutie o povinnosti žalobcu vrátiť 1,5 násobok poskytnutého nenávratného finančného príspevku, čo by spôsobilo jeho ekonomický zánik. Zároveň zastával názor, že prípadné priznanie odkladného účinku žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom a nebude ním žiadnemu subjektu spôsobená škoda. O predmetnom návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe správny súd rozhodol uznesením č. k. 8Sa/79/2017-62 zo dňa 28.12.2017 tak, že návrh zamietol z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok predpokladaných v § 185 písm. a/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Tunajší súd poukázal najmä na skutočnosť, že žalobca svoje tvrdenia o pravdepodobnosti hrozby závažnej ujmy, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku, relevantným spôsobom neosvedčil. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.01.2018. 2. Následne, dňa 25.07.2019 bol tunajšiemu súdu doručený elektronickými prostriedkami, autorizovaný podľa osobitného predpisu, opätovný návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe, z dôvodu podstatnej zmeny skutkových okolností odôvodňujúcich priznanie odkladného účinku žalobe. Podstatnú zmenu skutkových okolností žalobca videl v tom, že v čase podania žaloby existoval iba Protokol o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní zo dňa 20.12.2016, č. 17589-6000/2016-ODI (ďalej len „Protokol“), ktorý sám o sebe neukladal povinnosť vrátiť poskytnutý nenávratný finančný príspevok. Existencia samotného Protokolu však predstavuje jedinú podmienku pre vydanie správneho rozhodnutia, ktorým by Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR (ďalej len „Ministerstvo“) uložilo žalobcovi vrátiť celý nenávratný finančný príspevok. Žalobca tvrdil, že argumentom preukazujúcim dôvodnosť priznania odkladného účinku žalobe je skutočnosť, že správne rozhodnutie vydané Ministerstvom je nepreskúmateľné súdom a tak sa nemôže brániť žiadnymi prostriedkami účinnými pre jeho prípadné zvrátenie. Dôsledkom právoplatného rozhodnutia Ministerstva podľa § 27a zákona č. 528/2008 Z. z. bude zaťažený povinnosťou vrátiť sumu 1.018.000,- eur, čo bude pre neho ekonomicky likvidačné. Uvedená suma pritom nie je bežnou sumou, ktorou by žalobca disponoval a nepochybne predstavuje hrozbu závažnej ujmy v zmysle § 258 SSP. Takéto rozhodnutie je navyše spôsobilým exekučným titulom a exekúciou zmienenej sumy nepochybne dôjde k úpadku a jeho následnej likvidácii. Prípadné rozhodnutie správneho súdu o protizákonnosti iného zásahu bude za tohto stavu už zbytočné. Zmenou skutkových okolností je fakt, že listom zo dňa 10.07.2019 mu Ministerstvo doručilo Záznam z administratívnej kontroly na základe protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní z ÚVO zo dňa 10.07.2019 (ďalej len „Záznam z administratívnej kontroly“) a vyzvalo ho na vrátenie sumy 1.018.000,- eur, pričom ho zároveň upozornilo na povinnosť Ministerstva vydať správne rozhodnutie podľa § 27a zákona č. 528/2008 Z. z.. Na tomto základe žalobca zastal názor, že mu reálne hrozí závažná ujma a sú splnené všetky zákonné podmienky pre priznanie odkladného účinku žalobe, ktorý pre neho predstavuje jediný prostriedok, ktorý má k dispozícii, aby predišiel vydaniu rozhodnutia podľa § 27a zákona č. 528/2008 Z. z.. Ako prílohu doložil Záznam z administratívnej kontroly spolu so sprievodným listom datovaným toho istého dňa. 3. Dňa 05.12.2019 bolo Krajskému súdu v Bratislave doručené vyjadrenie žalovaného, ktorý sa na základe výzvy tunajšieho súdu zo dňa 11.11.2019 vyjadril k návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe. V odôvodnení predmetného vyjadrenia poukázal na to, že žaloba smeruje proti inému zásahu orgánu verejnej správy a to proti výkonu kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní, vedenej pod č. 17589-6000/2016-ODI, ktorú považuje žalobca za nezákonnú. Výstupom predmetnej kontroly bol zmienený Protokol, ktorým sa iba zisťuje súlad postupu kontrolovaného subjektu s ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní a prípadne sa konštatuje jeho porušenie. Protokol nezakladá, nemení ani neruší žiadne konkrétne práva ani povinnosti a taktiež neobsahuje žiaden výrok, ktorý by bolo možné vykonať. Žalovaný je toho názoru, že žalobca nepreukázal hrozbu závažnej ujmy v súvislosti s napadnutým Protokolom a jeho návrh je teda potrebné zamietnuť. 4. Podľa § 252 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie. 5. Podľa § 258 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať žalobe odkladný účinok, ak by napadnutým iným zásahom podľa § 252 ods. 1 hrozila závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Na rozhodovanie správneho súdu o odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia § 186 až 189. 6. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 7. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie. 8. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou SR, pričom však pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. 9. Žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy nemá priamo zo zákona odkladný účinok, avšak správny súd jej ho môže na návrh žalobcu priznať. V zmysle ust. § 258 SSP musí žalobca náležite preukázať, že nepriznaním odkladného účinku žalobe, by hrozila závažná ujma. Je teda evidentné, že nestačí iba eventuálna možnosť vzniku závažnej hrozby v budúcnosti, ale táto hrozba musí byť založená na reálnych skutočnostiach. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však náležité osvedčenie, že určitá závažná ujma hrozí. Správny súd v tomto prípade zároveň posudzuje, či priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Dôkazy k týmto tvrdeniam musí predložiť žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. 10. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že nastúpenie odkladného účinku správnej žaloby predstavuje iba určitú výnimku, nie pravidlo, kedy ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastúpia právne následky predpokladané v ust. § 186 ods. 1 SSP, ktoré sa vo svojej podstate blížia k účinkom vyhovenia správnej žalobe. 11. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 25.07.2019, doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.07.2019 a vyjadrením žalovaného k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 03.12.2019, doručeným dňa 05.12.2019, nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie. Návrh žalobcu neobsahuje žiadne relevantné dôkazy na preukázanie reálnej hrozby vzniku závažnej ujmy za ním opísaného skutkového stavu. Žalobca argumentuje podstatnou zmenou skutkových okolností v porovnaní so skutkovým stavom v čase zamietnutia jeho prvého návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe zo dňa 10.10.2017, spočívajúcou v doručení listu od Ministerstva zo dňa 10.07.2019 spolu so Záznamom z administratívnej kontroly, z ktorého vyplýva, že bol vyzvaný na vrátenie poskytnutého nenávratného finančného príspevku vo výške 1.018.000,- eur. Zároveň bol zo strany Ministerstva upozornený, že v prípade neuhradenia spomínanej sumy bude táto od žalobcu vymáhaná v správnom konaní postupom podľa § 27a zákona č. 528/2008 Z. z.. V liste Ministerstva, na ktorý žalobca poukazuje, však absentuje právne vynútiteľný výrok o povinnosti vrátiť poskytnutý nenávratný finančný príspevok. Prípadné plnenie na základe predmetného vyčíslenia, ktoré má skôr povahu oznámenia ako výzvy, by zo strany žalobcu malo čisto dobrovoľný charakter. Sám žalobca pritom poukazuje na postup zakotvený v § 27a zákona č. 528/2008 Z. z., ktorý až pre prípad dobrovoľného nesplnenia upravuje postup riadiaceho orgánu, ktorý rozhodne o autoritatívnom zásahu do právnej sféry žalobcu záväzným uložením právnej povinnosti. Súd však nemá za preukázané, že by takéto konanie bolo iniciované a žalobca bol autoritatívne zaviazaný vykonateľným exekučným titulom na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov. O začatí správneho konania podľa § 27a zákona č. 528/2008 Z. z. by bol žalobca riadne oboznámený a bol by mu poskytnutý priestor na vyjadrenie sa pred prípadným vydaním rozhodnutia o uložení povinnosti. V tejto súvislosti tunajší súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 1Sžfk/22/2017 zo dňa 22.08.2017, ktorý v odôvodnení vyslovil rovnaké právne závery v obdobných skutkových a právnych okolnostiach poskytnutia nenávratného finančného príspevku, na vrátenie ktorého bol žalobca vyzvaný formou správy o zistenej nezrovnalosti na ktorú nadväzuje žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov (pričom z odôvodnenia predmetného uznesenia vyplýva, že sa jedná o povahovo rovnakú formu správnych aktov, ako namietaný Záznam z administratívnej kontroly spolu s listom Ministerstva). Keďže list Ministerstva v spojení so Záznamom z administratívnej kontroly, je len predbežným a nevynútiteľným správnym aktom, správny súd už len z tohto dôvodu, nenašiel závažnú ujmu hroziacu žalobcovi. 12. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti postupoval správny súd podľa § 188 SSP a rozhodol tak, že návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 10.10.2017, ktorý bol tunajšiemu súdu doručený dňa 25.07.2019, zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).