Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/253/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201728 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017201728.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, IČO: 00397768, so sídlom Šrobárova 2, 041 80 Košice, zastúpeného spoločnosťou: Sýkora - advokátska kancelária, s.r.o., Ak so sídlom Zoborská 13, Košice, proti žalovaným: 1. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, so sídlom Stromová č. 1, 813 30 Bratislava IČO: 00164381, 2. Výskumná agentúra, so sídlom Sliačska 1523/1, 831 02 Bratislava IČO: 31819494, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia - Správa o zistenej nezrovnalosti a Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov projektu 26220220107, č. spisu: 1776/2017-073 č. záznamu A4263/2017-062 zo dňa 05.06.2017; Správa o zistenej nezrovnalosti N21500106/003 zo dňa 05.06.2017; Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov č. 26220220107/Z01/02 zo dňa 05.06.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a . Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania. Správny súd v r a c i a žalobcovi krátený súdny poplatok vo výške 203,30 € prostredníctvom prevádzkovateľa systému - Slovenskej pošty, a.s., so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, po právoplatnosti tohto uznesenia. o d ô v o d n e n i e : I. žaloba 1. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 10.08.2017 domáhal preskúmania Správy o zistenej nezrovnalosti a Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov projektu 26220220107, č. spisu: 1776/2017-073 č. záznamu A4263/2017-062 zo dňa 05.06.2017; Správy o zistenej nezrovnalosti N21500106/003 zo dňa 05.06.2017; Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov č. 26220220107/Z01/02 zo dňa 05.06.2017 2. Žaloba bola odôvodnená predovšetkým tým, že žalobca Správy o zistenej nezrovnalosti aj Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov považoval za rozhodnutia, ktoré zasahujú do jeho práv, a teda sú spôsobilým predmetom prieskumu správnym súdom. Stručne je možné sumarizovať, že žalobca namietal zákonnosť napadnutých rozhodnutí v troch rovinách: A) Z napadnutých správnych aktov nebolo vôbec zrejmé, na základe akej právnej normy boli vydané a podľa akého zákona a jeho jednotlivých ustanovení postupoval žalovaný orgán verejnej správy pri ich vydaní. Z tohto dôvodu nebolo možné dôkladne preskúmať, či boli splnené hmotnoprávne predpoklady na ich vydanie, či tieto správne akty vydal orgán na to oprávnený, ani to, či bol dodržaný zákonom predpísaný postup, ktorý predchádzal ich vydaniu. Orgán verejnej správy v odôvodnení správnych aktov vôbec neuviedol, podľa akého právneho predpisu pri ich vydaní postupoval, na základe akej právnej normy založil svoju právomoc v prejednávanej veci, na základe akého zákonného ustanovenia uložil žalobcovi finančnú korekciu, čo odôvodňovalo uloženie korekcie práve v uvedenej výške, ako zohľadnil povahu, závažnosť, spôsob a následky vytýkaných pravidiel a postupov VO pri uložení korekcie a ďalšie skutkové okolnosti veci, čo má za následok, že napadnuté správne akty sú svojvoľné a nerešpektujú ústavne zaručené práva žalobcu na inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy. Nepreskúmateľnosť týchto správnych aktov je daná tiež tým, že neobsahujú všetky formálne náležitosti. Už svojou povahou preto ide o správne akty nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, a preto bez ďalšie zrušiteľné správnym súdom. B) Napadnuté správne akty vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP), pretože sú založené na nesprávnom výklade a aplikácii práva, ktorá popiera zmysel a účel aplikovaných právnych noriem (najmä zákona č. 528/2008 Z. z. - § 26, § 27, § 27a a Zákona o VO). Tieto správne akty porušujú pravidlá poskytovania pomoci a podpory z fondov Európskej únie, sú v rozpore s právne záväznými aktmi EÚ a nerešpektujú ani ústavne garantované práva žalobcu zaručené v Ústave a Dohovore. Napadnuté správne akty a postup, ktorý predchádzal ich vydaniu, boli nezákonné, neproporcionálne a boli dôsledkom arbitrárnosti a ľubovôle zo strany orgánu verejnej správy. Zo zákona o verejnom obstarávaní ani z čl. 39 Smernice č. 2004/18/ES nevyplýva podľa žalobcu exaktný zákaz určenia lehoty na vyžiadanie súťažných podkladov v porovnaní s lehotou na predkladanie ponúk. Rovnako zastával názor, že lehotu na prijímanie žiadostí o súťažné podklady nemusí verejný obstarávateľ stanoviť zhodne s lehotou na predkladanie ponúk. Jeho postup tak nebol v rozpore s ust. § 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní a nemohol mať ani vplyv na výsledok VO a navybočil ani z ustanovení § 11, § 64 a 9 ods. 4 cit. zákona. C) V konaní pred orgánom verejnej správy došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní, ktoré mohli mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP). Výkonom kontroly, dôsledkom ktorej bolo vydanie napadnutých správnych aktov a uloženie finančnej korekcie, žalovaný orgán verejnej správy konal nad rámec právomocí, ktoré mu zákon zveruje a iným ako zákonom ustanoveným spôsobom, v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy a so zákonom č. 528/2008 Z. z. Napriek tomu, že v tej istej veci už bola vykonaná riadna administratívna kontrola Projektu a súvisiaceho postupu VO, v ktorej žalovaný v 2. rade jednoznačne rozhodol a potvrdil, že postup žalobcu vo VO spĺňa podmienky na riadne poskytnutie a ponechanie NFP v celej výške, opätovným výkonom tej istej kontroly došlo k nezákonnému postupu zo strany orgánu verejnej správy, k prekročeniu jeho právomocí v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy, ako aj k porušeniu zákona č. 528/2008 Z.z. II. Vyjadrenie žalovaných 3. Žalovaní 1. a 2. podali k žalobe vyjadrenie podporené argumentáciou, že Správa alebo Žiadosť nie sú preskúmateľné súdom podľa SSP. Uvedené listiny nie sú preskúmateľné súdom, pretože v tejto fáze riešenia nezrovnalosti nemôžu zasiahnuť do práv a oprávnených záujmov žalobcu, ani spôsobiť mu ujmu. Predmetné listiny (Správa a Žiadosť) slúžia ako podklad pre ďalšie konanie žalovaných. Riadiaci orgán (žalovaný v 1. rade) rieši vysporiadanie nezrovnalosti prostredníctvom správneho konania podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore, ktorého výsledkom je správne rozhodnutie. V správnom konaní koná riadiaci orgán ako správny orgán. Začatiu správneho konania predchádza výzva podľa § 27a ods. 4 zákona o pomoci a podpore. V tomto štádiu sa ešte správne konanie nezačalo, a nebolo vydané ani konečné správne rozhodnutie v zmysle § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore. Až rozhodnutie podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore je rozhodnutím správneho orgánu, ktoré musí obsahovať všetky zákonom predpísané náležitosti správneho rozhodnutia (autoritatívny výrok, odôvodnenie, poučenie), je preskúmateľné odvolacím orgánom, a po nadobudnutí právoplatnosti preskúmateľné aj v rámci správneho súdnictva. Iba takéto rozhodnutie bude mať povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej a právnickej osoby, a je spôsobilé priamo ovplyvniť resp. dotknúť sa práv, právom chránených záujmoch alebo povinností fyzickej alebo právnickej osoby. Tak Správa, ako aj Žiadosť nie sú konečným ani záväzným rozhodnutím o nezrovnalosti. Ide o úkony predbežného charakteru, ktoré neustanovujú povinnosť vrátiť finančné prostriedky a taktiež pokiaľ žalobca neuhradí výšku vytýčenú v Správe, nezakladá to jej vynútiteľnosť. Správa a Žiadosť majú informatívny a dobrovoľný charakter, a nie sú rozhodnutím v správnom konaní, ktoré je záväzné a materiálne vykonateľné, nie je voči ním v tejto fáze prípustný opravný prostriedok. Uplatniť opravný prostriedok a dosiahnuť zmenu je však možné v rámci konania a postupu podľa ustanovenia § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore. K tomuto postupu zatiaľ nedošlo, pričom Správa a Žiadosť majú predbežnú povahu. Prípustným prostriedkom právnej obrany žalobcu teda bude možnosť podať opravný prostriedok, ale až v konaní začatom podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore. III. Relevantné právne predpisy 4. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení zákona č. 88/2017 Z.z. (ďalej len SSP) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 5. Podľa § 2 ods. 1 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy ,nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 6. Podľa § 3 ods. 1 písm. b/, písm. c/ SSP na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka (písm. b/), opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté (písm. c/). 7. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 8. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 9. Podľa § 7 písm. b/ SSP, správne súdy nepreskúmavajú správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak. 10. Podľa § 7 písm. e/ SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. 11. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). 13. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 14. Podľa § 14 ods. 18 zákona č. 528/2008 Z. z. rozhodnutia vydané v konaní podľa tejto časti zákona nie sú preskúmateľné súdom (podľa § 248 písm. d) OSP). 15. Podľa § 27a ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z., ak riadiaci orgán na základe vlastného podnetu alebo podnetu iného orgánu zistí porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, prostredníctvom žiadosti o vrátenie vyzve prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti vzťahujúceho sa na predmet zákazky. 16. Podľa § 27a ods. 3 písm. a/, b/ zákona č. 528/2008 Z. z., ak bolo na základe podnetu podľa odseku 2 zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, riadiaci orgán podá podnet správnemu orgánu na konanie podľa odseku 5, ak a) bola právoplatným rozhodnutím uložená pokuta za porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, alebo b) bolo zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania uvedené v protokole, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, a za ktoré sa neukladá pokuta podľa písmena a). 17. Podľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z. správny orgán na základe podnetu podľa odseku 3 alebo odseku 4 rozhodne o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie podľa odseku 1 alebo odseku 4, najviac však do výšky 100 % poskytnutého príspevku alebo jeho časti vzťahujúcich sa na predmet zákazky. 18. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 19. Podľa § 491 ods. 2 SSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. IV. Posúdenie veci správnym súdom 20. Je nepochybné, že v zmysle § 15 ods. 1 zák. č. 528/2008 Z. z. sa úspešnému predkladateľovi žiadosti, a v preskúmavanej veci aj žalobcovi, sa pomoc, resp. podpora poskytuje na základe súkromnoprávneho vzťahu, ktorý vychádza zo zmluvy uzavretej podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Ďalej však už žalovaní vystupujú v pozícii orgánu verejnej správy, t.j. ako riadiacimi orgánmi, ktorí zverené finančné zdroje spravujú s dohľadovým vrchnostenským oprávnením, ktoré im najmä vyplývajú z ustanovení - § 24b a nasl. zák. č. 528/2008 Z. z., resp.- § 26 zák. č. 528/2008 Z.z. (výkon ochrany finančných záujmov vrátane zistenia nezrovnalostí). Pokiaľ v rámci výkonu svojich oprávnení žalovaný z pozície riadiaceho orgánu zistí existenciu nezrovnalosti je povinný túto skutočnosť oznámiť žalobcovi ako prijímateľovi (viď § 26 ods. 3 zák. č. 528/2008 Z.z.) prostredníctvom tzv. správy o zistenej nezrovnalosti. Zákon oprávňuje žalovaného v prípade tvrdeného porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania, aby v tomto štádiu výkonu dohľadových oprávnení mohol žalobcu popri oznámení o zistenej nezrovnalosti vyzvať na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky (§ 27a ods. 1 zák. č. 528/2008 Z.z.). Zákonodarcom použité oprávnenie „možnosť vyzvať“ je nutné vykladať s prihliadnutím na absenciu vykonať autoritatívny výklad ustanovení zák. č. 25/2006 Z. z. žalovaným v tom zmysle, že ide o uplatnenie notifikačného (oznamovacieho) oprávnenia orgánu verejnej správy v rámci výkonu dohľadových oprávnení. Podľa správneho súdu v žiadnom prípade takto nejde o výkon vrchnostenskej rozhodovacej právomoci ako sa domnieval žalobca. Podľa § 26 ods. 3 zák. č. 528/2008 Z.z. v citovanom znení platí, že ak riadiaci orgán zistí nezrovnalosť z vlastného podnetu alebo iného podnetu, je povinný vypracovať a predložiť správu o zistenej nezrovnalosti certifikačnému orgánu, platobnej jednotke a prijímateľovi. Celé štádium výkonu dohľadových oprávnení žalovaného ako riadiaceho orgánu sa ukončuje v okamihu, kedy žalovanému ako riadiacemu orgánu je v dôsledku platobnej pasivity prijímateľa potvrdené tvrdené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania prostredníctvom uloženia pokuty, resp. v osobitných situáciách len zachyteného v protokole. Až na uvedenom základe vzniká žalovanému rozhodovacia právomoc rozhodnúť. Nakoľko na úkony orgánu verejnej správy pri výkone dohľadových vrchnostenských oprávnení (kontrola, dohľad či dozor) a na ich hmotne zachytené výsledky (protokoly, záznamy či zápisnice) sa v správnom súdnictve najmä nazerá ako na individuálne správne úkony s charakterom predbežnej povahy (napr. uznesenie NS SR spis. zn. 3Sžfk/12/2016 z 21.06.2017). Pri vydávaní napadnutého úradného listu vo forme výzvy na vrátenie finančných prostriedkov poskytnutých podľa zák. č. 528/2008 Z.z. nemohol žalovaný uplatniť svoju rozhodovaciu právomoc. Išlo o individuálny správny akt, u ktorého absentuje donucovacia zložka výkonu verejnej moci, t.j. ide slovami žalovaného o výzvu na „dobrovoľné“ plnenie oznámenej (nie uloženej) povinnosti na základe zistených (t.j. iba tvrdených) skutočností. 21.V správnom súdnictve je právo na prístup k správnemu súdu determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo rušia oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). Na úkony orgánu verejnej správy pri výkone dohľadových vrchnostenských oprávnení (kontrola, dohľad či dozor) a na ich hmotne zachytené výsledky (protokoly, záznamy či zápisnice) sa v správnom súdnictve nazerá najmä ako na individuálne správne úkony s charakterom predbežnej povahy, nie sú rozhodnutiami orgánu verejnej správy ani opatreniami, ktoré by v tomto štádiu konania zakladali, menili alebo rušili práva a povinnosti žalobcu, resp. sa dotýkali jeho práv, právom chránených záujmov a povinností (§ 3 ods. 1 písm. b/, písm. c/ SSP), a preto nepodliehajú súdnemu prieskumu. 22. Ďalej podporne správny súd poukazuje na najnovšiu judikatúru Najvyššieho súdu SR: R 57/2018 a aj skoršiu rozhodovaciu prax (spis. zn. 5Sžf/26/2012 zo dňa 29.11.2012 a spis. zn. 4Sžf/56/2015 zo dňa 8.6.2016), v ktorých oboch Najvyšší súd SR dospel k záveru, že Správa o zistenej nezrovnalosti ako taká nepodlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože sama o sebe nepredstavuje zásah do práva a právom chráneného záujmu kontrolovaného subjektu (žalobcu). Správu o zistenej nezrovnalosti je možné považovať len za výstup z kontroly, ktorý sa nemohol dotknúť právneho postavenia žalobcu a spôsobiť mu ujmu na jeho právach. V prípade, že správny orgán vydal napadnutý úradný list vo forme výzvy na vrátenie finančných prostriedkov poskytnutých podľa zákona č. 528/2008 Z.z., nemohol správny orgán zároveň uplatniť svoju rozhodovaciu právomoc, nakoľko tu absentuje donucovacia zložka výkonu verejnej moci. Ide totiž len o výzvu na dobrovoľné plnenie oznámenej (nie uloženej) povinnosti na základe zistených (iba tvrdených) skutočností. Preto súdnemu prieskumu v správnom súdnictve nepodlieha. Podľa Správneho súdneho poriadku je neprípustnosť súdneho preskúmania žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia správneho orgánu dôvodom pre odmietnutie žaloby. Je nesporné, že v Správe o zistenej nezrovnalosti absentuje právne vynútiteľný výrok o povinnosti vrátiť poskytnuté finančné prostriedky. Skutočnosť, že došlo k finančnému vyčísleniu nezrovnalosti a jeho popisu samo o sebe ešte nezakladá povinnosť žalobcu vrátiť finančné prostriedky. Správou ani Žiadosťou nebol žalobca definitívne zaviazaný k vráteniu finančných prostriedkov, ide len o písomnosť s informatívnym charakterom. Navyše, ku dňu podania žaloby nedošlo k vydaniu právoplatného rozhodnutia, ktorým by bol žalobca zaviazaný vrátiť finančné prostriedky. 23. Predmetnými Správami boli žalobcovi oznámené zistené nezrovnalosti v priebehu kontroly, tak ako to ustanovuje zákon č. 528/2008 Z. z. a preto ich možno považovať za podkladové rozhodnutie, majúce predbežnú povahu vzhľadom na zákonný postup vyplývajúci z § 27a zákona č. 528/2008 Z. z. Ohľadom preskúmania Žiadostí je nesporné, že týmito písomnosťami žalovaný využil zákonnú možnosť vyplývajúcu z § 27a ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z., a keďže zistil porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania vyzval žalobcu ako prijímateľa na vrátenie časti poskytnutého príspevku na predmet zákazky. Nejedná sa o žiadne rozhodnutie vydané v rámci výkonu pôsobnosti žalovaného ako správneho orgánu a oblasti verejnej správy, ktoré by bolo možné podrobiť súdnemu prieskumu. S ohľadom na uvedený záver sa správny súd nezaoberal námietkami žalobcu o nezákonnosti kontrolných zistení uvedených v Správe, pretože tieto je možné preskúmať až v prípadných neskorších štádiách procesu vyvodzovania dôsledkov zo zistených porušení zákona v postupe verejného obstarávateľa, ak boli, resp. budú na základe Správy vydané rozhodnutia s priamym dopadom na právne postavenie žalobcu. Rovnako sa správny súd nezaoberal ani posúdením návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 SSP. Na základe vyššie uvedeného je možné prijať záver, že neboli naplnené všetky podmienky na preskúmanie napadnutých rozhodnutí, nakoľko žaloba smeruje proti aktom orgánov verejnej správy, ktoré nemohli mať v tomto štádiu konania za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, pretože ide o podkladové rozhodnutia predbežnej povahy, a preto správny súd v súlade § 98 ods. 1 písm. g/ SSP v spojení s § 7 písm. b/ a písm. e/, § 97 SSP a žalobu odmietol ako neprípustnú. Správny súd dopĺňa, že rozsudkom spis. zn. 2S/148/2016 zo dňa 12.7.2017 preskúmal žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov ako spôsobilý predmet prieskumu, no zovšeobecnená najaktuálnejšia judikatúra Najvyššieho súdu SR, na ktorú už správny súd poukázal (R/57/2018), dospela k opačnému právnemu názoru, teda o nepreskúmavaní žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov. Správny súd preto postupoval podľa aktuálnej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR a žalobu odmietol ako neprípustnú. 24.O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a/ SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá. 25. Podľa § 11 ods. 3 veta tretia zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, sa žalobcovi vráti v konaní pred správnym súdom súdny poplatok, ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci. 26. Podľa § 11 ods. 4 cit. zákona, okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje. Súd preto vrátil žalobcovi krátený súdny poplatok v uvedenej výške 203,30 €. 27. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4, § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.