Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/181/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201748 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017201748.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Kriškovej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: A.. F. K., X..: XX.XX.XXXX, V. R. Č.. XXX/XX, F., zastúpený: JUDr. Rastislav Cestický, advokát, Palackého 1, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-53/2017/OPK zo dňa 16.08.2017, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia správnych orgánov 1. Žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 16.08.2017 minister vnútra Slovenskej republiky (ďalej aj ako „žalovaný“ alebo „minister“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil personálny rozkaz vydaný vedúcim služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“) č. 28 zo dňa 25.05.2017, ktorým bol žalobca podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z.z.“) prepustený zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru. 2. Dôvodom prepustenia žalobcu zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru (ďalej aj ako „PZ“) bola skutočnosť, že žalobca počas výkonu služby, ktorú vykonával ako člen hliadky, porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom, a to tým, že: dňa 24.10.2016 v čase okolo 23:50 hod. na Štefánikovej ul. v Košiciach pri Mestskom parku po zastavení motorového vozidla značky BMW X3, EČV: H.-XXXCX bol prítomný pri prejednaní priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorého sa dopustil vodič G. F.. Za nerešpektovanie príkazu vyplývajúceho z dopravnej značky (Stoj, daj prednosť v jazde!) pri prejazde križovatkou z ul. Jantárovej na ul. Protifašistických bojovníkov bola tomuto vodičovi uložená bloková pokuta 20 Eur, ktorú zaplatil v hotovosti na mieste s tým, že mu neboli vydané diely B pokutových blokov, uloženie pokuty nebolo zapísané v zázname zo služby, priestupok nebol evidovaný v centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov (ďalej len „centrálna evidencia“) a prevzatá peňažná hotovosť vo výške 20 Eur nebola odovzdaná nadriadenému. dňa 25.10.2016 v čase okolo 00:30 hod. na ul. Južné nábrežie v Košiciach po zastavení vodiča motorového vozidla značky Chrysler PT Cruiser, EČV: F.-XXXFZ bol prítomný pri prejednaní priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorého sa dopustil vodič Y. F.. Za nerešpektovanie príkazu vyplývajúceho z dopravnej značky (Stoj, daj prednosť v jazde!) pri prejazde križovatkou z ul. Protifašistických bojovníkov na ul. Palackého bola tomuto vodičovi uložená bloková pokuta 10 Eur, ktorú zaplatil v hotovosti na mieste s tým, že mu neboli vydané diely B pokutových blokov, uloženie pokuty nebolo zapísané v zázname zo služby, priestupok nebol evidovaný v centrálnej evidencii a prevzatá peňažná hotovosť vo výške 10 Eur nebola odovzdaná nadriadenému. dňa 30.10.2016 v čase okolo 19:56 hod. na ul. Watsonovej v Košiciach bol prítomný pri prejednaní priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorého sa dopustila vodička motorového vozidla Peugeot 3008, EČV: F.-XXXKE J.. H. P. nezastavením vozidla na červený signál svetelného signalizačného zariadenia na ul. Hlinkovej pri prejazde križovatkou s ul. Vodárenskou v čase o 19:49 hod. Tejto vodičke bola uložená bloková pokuta 20 Eur, ktorú zaplatila v hotovosti na mieste s tým, že jej neboli vydané diely B pokutových blokov, uloženie pokuty nebolo zapísané v zázname zo služby, priestupok nebol evidovaný v centrálnej evidencii a prevzatá peňažná hotovosť vo výške 20 Eur nebola odovzdaná nadriadenému. dňa 12.11.2016 v čase okolo 22:00 hod. na ul. Watsonovej v Košiciach bol prítomný pri prejednaní priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorého sa dopustil vodič motorového vozidla značky VW Passat, EČV: KE-XXXJD H. D. nezastavením vozidla na červený signál svetelného signalizačného zariadenia na ul. Hlinkovej pri prejazde križovatkou s ul. Vodárenskou. Uvedenému vodičovi bola uložená bloková pokuta 50 Eur, ktorú zaplatil v hotovosti na mieste s tým, že mu neboli vydané diely B pokutových blokov, uloženie pokuty nebolo zapísané v zázname zo služby, priestupok nebol evidovaný v centrálnej evidencii a prevzatá peňažná hotovosť vo výške 50 Eur nebola odovzdaná nadriadenému. dňa 16.12.2016 v čase okolo 17:00 hod. na ul. Hlinkovej v Košiciach bol prítomný pri prejednaní priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorého sa dopustil vodič motorového vozidla značky Honda Civic, EČV: F.-XXXHB G.. A.. R. F. nezastavením vozidla na červený signál svetelného signalizačného zariadenia na ul. Hlinkovej pri prejazde križovatkou s ul. Vodárenskou v čase. Tomuto vodičovi bola uložená bloková pokuta v nezistenej výške, ktorú bol ochotný zaplatiť na mieste, avšak nemal pri sebe príslušnú peňažnú hotovosť. Z uvedeného dôvodu požiadal o vystavenie bloku na pokutu nezaplatenú na mieste, vybral z bankomatu peňažnú hotovosť 150 Eur, z ktorej zaplatil ako blokovú pokutu 100 Eur, pretože policajt povedal, že to stačí. Uloženie blokovej pokuty bez vydania dielov B pokutových blokov nebolo zapísané v zázname zo služby, priestupok nebol evidovaný v centrálnej evidencii a prevzatá peňažná hotovosť vo výške 100 Eur nebola odovzdaná nadriadenému. dňa 17.12.2016 v čase okolo 21:16 hod. na ul. Watsonovej v Košiciach bol prítomný pri prejednaní priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorého sa dopustil vodič motorového vozidla značky Škoda Felícia, EČV: F.-XXXAV J. P. nezastavením vozidla na červený signál svetelného signalizačného zariadenia na ul. Hlinkovej pri prejazde križovatkou s ul. Vodárenskou. Uvedenému vodičovi bola uložená bloková pokuta vo výške 20 Eur, ktoré nemal pri sebe. Predmetnú hotovosť si požičal a následne zaplatil ako blokovú pokutu. Za zaplatenie blokovej pokuty dostal pokutové bloky č. 0500560 a 0500561 (pridelené pre služobné účely žalobcovi), ktoré boli už v tom čase vykázané za uloženú blokovú pokutu vodičovi K. E. za priestupok spáchaný dňa 17.12.2016 v čase o 20:25 hod. na ul. Vodárenskej v Košiciach. Uloženie blokovej pokuty nebolo zapísané v zázname zo služby, priestupok nebol evidovaný v centrálnej evidencii a prevzatá peňažná hotovosť vo výške 20 Eur nebola odovzdaná nadriadenému. II. Žaloba 3. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné, vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Spolu s personálnym rozkazom prvostupňového orgánu ho žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 4. Uviedol, že právnym základom pre vydanie personálneho rozkazu prvostupňového orgánu boli skutočnosti, že žalobca mal služobnú prísahu a služobnú povinnosť porušiť zvlášť hrubým spôsobom, a to v intenciách zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore, rozkazu MV SR č. 6/1997 o úlohách na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov PZ a nariadenia MV SR č. 3/2002 o etickom kódexe príslušníka PZ. Preto mal žalovaný za to, že ponechanie žalobcu v služobnom pomere príslušníka PZ by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Žalobca v tejto súvislosti zdôraznil, že samotné konanie, predmet objasňovania tohto konania o prepustení zo služobného pomeru žalobcu v štátnej službe príslušníka PZ, vydanie personálneho rozkazu prvostupňového orgánu a napokon vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaného vychádza zo skutočností, ktoré sú predmetom vyšetrovania v trestnom konaní vedenom Sekciou kontroly a inšpekčnej služby, Úradu inšpekčnej služby, Odboru inšpekčnej služby Východ, Ministerstva vnútra SR. Poukázal na uznesenie vyšetrovateľa ČVS: SKIS-275/OISV-V-2016 zo dňa 20.01.2017, ktorým bol žalobca obvinený pre pokračujúci prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa spáchaný formou spolupáchateľstva. Ďalším uznesením vyšetrovateľ PZ rozšíril voči žalobcovi a spol. uvedené obvinenie o ďalšie dielčie skutky pokračujúceho prečinu. Na podklade uvedeného obvinenia bol žalobca podľa § 46 ods. 1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z.z. Personálnym rozkazom riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach č. 54 zo dňa 01.02.2017 dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, keďže bol dôvodne podozrivý zo spáchania trestného činu, pričom trestné konanie v jeho veci je vo fáze prípravného konania, t.j. nie je ukončené. 5. Podľa žalobcu z vyššie uvedených skutočností nepochybne vyplýva, že skutky, ktoré sa podľa orgánov činných v trestnom konaní mali stať a sú podkladom prebiehajúceho vyšetrovania, sú totožné a identické so skutkami, ktoré tvorili predmet správneho konania podľa zákona č. 73/1998 Z.z. a vyústili k vydaniu personálneho rozkazu prvostupňového orgánu a napadnutého rozhodnutia žalovaného. Mal za to, že aj dôkazy a využitie dôkazných prostriedkov v oboch konaniach sú totožné. Skutky, ktoré sa žalobcovi kladú za vinu, sú vyšetrované orgánmi činnými v trestnom konaní, pričom podľa žalobcu len oni a súd môžu rozhodnúť, či sa tieto skutky stali, či napĺňajú znaky vyššie uvedeného prečinu a či ich spáchal žalobca. Zdôraznil, že až následne možno rozhodnúť, či ponechanie žalobcu v služobnom pomere príslušníka PZ by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Preto zastával názor, že prvostupňový orgán si vydaním personálneho rozkazu č. 28 zo dňa 25.05.2017 uzurpoval právo o tomto rozhodnúť a pre žalobcu je nepochopiteľné, že svoju nevinu musí dokazovať nielen v tomto konaní, ale aj v konaní trestnom. Týmto sa podľa neho vytvára stav, ktorým ho prvostupňový orgán núti uplatniť si právo na obhajobu, a tak jeho tvrdenia k služobnému pomeru môžu byť použité aj v trestnom konaní ako dôkaz, najmä ak napadnuté rozhodnutie primárne vychádza z údajov získaných orgánmi činnými v trestnom konaní. A to aj keď tieto údaje neskôr boli formálne zopakované pre účely zákona č. 73/1998 Z.z. 6. Dôvodil, že žalovaný síce v napadnutom rozhodnutí poukazuje na vykonanie vlastného šetrenia bez vplyvu na vyšetrovanie orgánmi činnými v trestnom konaní, avšak na základe uvedeného vydaním napadnutého rozhodnutia obišiel zákon č. 73/1998 Z.z. Vyplýva to predovšetkým z tej skutočnosti, že žalobca bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, a to nie na základe toho, že by mal porušiť služobnú prísahu, ale na základe dôvodného podozrenia zo spáchania trestného činu. Na základe toho mal žalobca za to, že prvostupňový orgán mal vyčkať na závery orgánov činných v trestnom konaní a súdu, ponechať rozhodnutie o dočasnom pozbavení výkonu služby v platnosti a účinnosti, resp. podľa § 46 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. predĺžiť lehotu dočasného pozbavenia výkonu služby, ak je proti policajtovi vedené trestné stíhanie, a to až do jeho právoplatného skončenia. Následne až na základe právoplatného odsúdenia zahájiť konanie o prepustení žalobcu zo služobného pomeru. Podľa žalobcu účelom § 46 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 192 ods. 1 písm. e/ a f/ zákona č. 73/1998 Z.z. je zabrániť tej udalosti, aby na rovnakom skutkovom základe a za rovnakej dôkaznej situácie na jednej strane bolo voči policajtovi zastavené trestné stíhanie, resp. by bol oslobodený spod obžaloby a na druhej strane by bol prepustený z Policajného zboru. Namietal, že aj napriek dôvodu dočasného pozbavenia výkonu služby sa žalovaný rozhodol nečakať na skončenie trestného konania a aplikoval ustanovenie § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z., čím svojvoľne obišiel ustanovenie § 192 ods. 1 písm. f/ citovaného zákona. Práve z tohto dôvodu žalobca žiadal o prerušenie konania o prepustení zo služobného pomeru, a to listom zo dňa 10.05.2017. Konanie a rozhodnutia správnych orgánov považoval za ústavne neakceptovateľné, v rozpore s dobrými mravmi a porušujúce zásadu rovnakého zaobchádzania. 7. Záverom žalobca namietal, že v konaní o prepustení zo služobného pomeru boli porušené jeho práva na obhajobu, resp. došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. V tejto súvislosti uviedol, že nemal možnosť sám alebo prostredníctvom právneho zástupcu zúčastňovať sa na vykonávaní dôkazov a iných procesných dôvodov, ktoré boli podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Žalobca síce bol podľa § 237 ods. 2 v spojení s § 238 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. poučený o jeho práve nazrieť do predloženého spisového materiálu, robiť si z neho poznámky a výpisky, vyjadriť sa k nemu, ako aj navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy, avšak uvedené práva, ako aj práva predložiť písomné pripomienky, námietky, návrhy a dôkazy boli nielenže obmedzené, ale dokonca znemožnené lehotami určenými zástupcom veliteľa PMJ OPP KR PZ v Košiciach do niekoľkých hodín. Žalobca takýto postup považoval za porušujúci jeho právo na spravodlivý proces a prístup k správnemu orgánu, ktorý tak nespĺňal požiadavku nezávislosti a nestrannosti. Navyše jeho námietky v tomto smere boli žalovaným ignorované. III. Vyjadrenie žalovaného 8. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 14.03.2018, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že skutkové zistenia opísané v bode 2 tohto rozsudku, ktoré boli dôvodom prepustenia žalobcu zo služobného pomeru, boli zistené na základe vlastného šetrenia nadriadeného žalobcu. V rámci tohto šetrenia vykonal výsluch osôb na zistenie a objasnenie skutkového stavu veci a porovnal údaje jednotlivých záznamov zo služieb, inštrukčných záznamov, evidenčných kariet vodičov, záznamov o priestupkoch a trestných činoch, výpisov z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov a rovnako tak videozáznamov mobilnej jednotky SOITRON. Rovnako tak vypočul žalobcu ako účastníka konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru príslušníka PZ. Nadriadený žalobcu ďalej zabezpečil úradný záznam z nahliadnutia do vyšetrovacieho spisu UIS SKIS MV SR evidovaného pod ČVS: SKIS-275/OISV-V-2016 a tiež prehľad o disciplinárnych odmenách a disciplinárnych opatreniach uložených žalobcovi. 9. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca sa k upovedomeniu o začatí konania o jeho prepustení zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. vyjadril dňa 02.02.2017 tak, že vzhľadom na počiatočné štádium konania o prepustení sa k uvedenej veci vyjadrovať nebude, pričom vyjadrenie poskytne až po naštudovaní vyšetrovacieho spisu a oboznámení sa so všetkými skutočnosťami s poukázaním na prezumpciu neviny. Rovnako tak sa žalobca vyjadril aj v zápisnici o výsluchu účastníka konania zo dňa 22.02.2017. Nadriadený žalobcu po vyhodnotení na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu a dôkazov v ňom obsiahnutých spracoval návrh na jeho prepustenie zo služobného pomeru príslušníka PZ. Tento návrh bol spolu so spisovým materiálom predložený na prerokovanie a zaujatie stanoviska príslušnému odborovému orgánu, ktorý prepustenie zo služobného pomeru žalobcu odporučil realizovať. Žalobca bol s návrhom na jeho prepustenie a súvisiacim spisovým materiálom oboznámený dňa 06.04.2017. 10. Žalovaný dôvodil, že celé konanie o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ prebehlo výlučne na základe príslušných ustanovení zákona, a teda v súlade s § 233 zákona č. 73/1998 Z.z. Konštatoval, že nadriadený žalobcu zabezpečil dôkazy na základe vlastného šetrenia zákonným spôsobom a tieto dôkazy potvrdzovali spáchanie protiprávneho konania žalobcom, ktoré je nezlučiteľné s postavením príslušníka PZ. Mal za to, že postup v konaní bol realizovaný v intenciách platnej právnej úpravy, pričom bolo potrebné konštatovať naplnenie pojmových znakov skutkovej podstaty prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. Žalovaný podotkol, že v priebehu konania neboli do úvahy brané údaje z uhla pohľadu trestného práva, ale v rámci predmetného konania o prepustení boli zabezpečené dôkazy, ktoré v konkrétnej dobe preukázali tú skutočnosť, že žalobca svojím konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu a jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka PZ by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Zdôraznil, že v predmetnom personálnom konaní nebola skúmaní trestno-právna zodpovednosť, a teda ani otázka viny, či neviny, ale bolo skúmané naplnenie dôvodov prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e/ citovaného zákona. Šetrenie, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia, bolo vykonané a dôkazy boli hodnotené podľa § 238 zákona č. 73/1998 Z.z. a nie podľa Trestného poriadku, či Trestného zákona. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom nie je možné stotožňovať s trestno-právnou zodpovednosťou žalobcu. Podľa žalovaného dôvody k uvedenému postupu v okamihu prepustenia boli jednoznačne dané, a preto nadriadený žalobcu pristúpil k predloženiu návrhu na jeho prepustenie, ktorý prvostupňový orgán v plnej miere akceptoval vydaním personálneho rozkazu o prepustení žalobcu zo služobného pomeru. 11. Poukázal na to, že v trestnom konaní ide o to, či určitý subjekt vykonal skutok, či sa skutok vôbec stal a ak sa stal, či je trestným činom. Rovnako tak je dôležité kto ho spáchal a obžalovanému je potrebné bezpečne preukázať zavinenie. Naproti tomu, každé porušenie zákona, či interných predpisov nemusí byť trestným činom. V konaní o prepustení pre rozhodnutie postačuje porušenie zákona, ktoré zákon predpokladá a stanoveným postupom postihuje. V predmetnom konaní podľa žalovaného bolo nepochybne preukázané, že žalobca sa dopustil zvlášť hrubého porušenia služobnej prísahy a služobnej povinnosti. Mal za to, že ak aj proti žalobcovi bolo vedené trestné stíhanie a toto do dňa vydania rozhodnutia o prepustení nebolo právoplatne ukončené, neznamená to nemožnosť zo strany nadriadeného podniknúť personálne kroky smerujúce k ukončeniu služobného pomeru. Konanie o skončení služobného pomeru je totiž osobitným konaním vzťahujúcim sa na udržanie alebo skončenie služobného pomeru, a to na rozdiel od trestného konania. V tomto prípade sa dokonca ani nevyžaduje tak intenzívne konanie pre posudzovanie služobných povinností policajta, ako je to v trestnom konaní. 12. Uviedol, že lehota na vyjadrenie sa k spisovému materiálu a na predloženie dôkazov na podporu svojich tvrdení je lehotou, ktorú v plnej miere stanovuje nadriadený a nie je záväzne stanovená v žiadnom právnom predpise. Mal za to, že táto lehota môže byť stanovená aj v hodinách tak, ako tomu bolo v prípade žalobcu. Poukázal na to, že žalobca túto lehotu nadriadenému nenamietal, v opačnom prípade by sa takouto námietkou nadriadený žalobcu zaoberal. Záverom žalovaný zdôraznil, že žalobcom predložené námietky žiadnym spôsobom nemenia nič na tom, že žalobca svojím konaním porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka PZ by bolo v rozpore s dôležitými záujmami štátnej služby. Prepustenie žalobcu zo služobného pomeru žalovaný považoval za dôvodné a plne v intenciách platnej právnej úpravy. Rovnako tak rozhodnutia o prepustení vychádzajú zo skutočného stavu veci a ich odôvodnenia spĺňajú všetky zákonné požiadavky. IV. Konanie na správnom orgáne 13. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 01.02.2017 bolo Odborom poriadkovej polície Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach Útvaru Pohotovostnej motorizovanej jednotky PZ, Odboru poriadkovej polície Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach, doručené hlásenie Odboru inšpekčnej služby - východ, Úradu inšpekčnej služby, Sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR pod ČVS: SKIS-275/OISV-V-2016 zo dňa 30.01.2017, z ktorého vyplýva, že dňa 20.01.2017 bolo policajtom J.. H.S. S. a J.. A.. F. K. vznesené obvinenie pre pokračujúci prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa spáchaného formou spolupáchateľstva, a to z dôvodov uvedených v bode 2 tohto rozsudku. Na základe tohto hlásenia veliteľ PMJ PZ Košice OPP KR PZ v Košiciach (ďalej aj ako „nadriadený“) zistil existenciu dôvodného podozrenia, že žalobca svojím konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť s tým, že jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka PZ by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Z uvedeného dôvodu bol žalobca nadriadeným dňa 02.02.2017 záznamom č. KRPZ-KE-OPP1-134-001/2017 zo dňa 01.02.2017 upovedomený o začatí konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru príslušníka PZ a súčasne bol požiadaný o vyjadrenie, a to v lehote do 15:30 hod. dňa 02.02.2017. Žalobca sa k začatiu konania o prepustení zo služobného pomeru vyjadril tak, že vzhľadom na počiatočné štádium konania o prepustení sa k tejto veci vyjadrovať nebude, pretože vyjadrenie podá až po naštudovaní vyšetrovacieho spisu a oboznámení sa so všetkými skutočnosťami s poukázaním na prezumpciu neviny. 14. Ďalej súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že v rámci konania o prepustení žalobcu zo služobného pomeru boli vypočuté osoby, ktoré mohli prispieť k objasneniu skutočného stavu veci, a to: - dňa 20.02.2017 sa do zápisnice o výsluchu vyjadril G. F., ktorý uviedol, že niekedy v októbri 2016 viedol ako vodič svoje motorové vozidlo značky v Košiciach po ul. Jantárovej smerom ku krytej plavárni. Po prejazde križovatkou ul. Jantárová a ul. Palackého spozoroval vozidlo PZ, ktoré išlo za ním. Po zastavení a vystúpení z vozidla ho policajt informoval o spáchaní priestupku, a to nezastavením pred dopravnou značkou „Stoj, daj prednosť v jazde!“. Následne mu mal policajt uložiť blokovú pokutu 20 Eur, ktorú bol ochotný zaplatiť, ale nemal pri sebe peniaze. Dodal, že po požičaní peňazí zaplatil 20 Eur na mieste prejednania priestupku a odišiel. Zo zápisnice tiež vyplýva, že G. F. si nespomínal na to, či mu policajti odovzdali potvrdenie o zaplatení pokuty. - dňa 23.02.2017 sa do zápisnice o výsluchu vyjadril Y. F., ktorý uviedol, že presne neurčeného dňa ho približne okolo polnoci na ul. Južné nábrežie v Košiciach zastavila hliadka PZ z dôvodu nezastavenia na križovatke pred dopravnou značkou „Stoj, daj prednosť v jazde!“ v mieste, kde odbočoval doľava z ul. Protifašistických bojovníkov pri Auparku na ul. Palackého. Policajti si mali vyžiadať doklady a opýtať sa, či si je vedomý toho, čo spravil. Potom mu mali ukázať záznam zo služobného vozidla, po zhliadnutí ktorého si chybu uznal. Následne mu policajti oznámili výšku pokuty, ktorá mala byť asi 100 Eur (presnú výšku si už nepamätal). Po jeho žiadosti o zníženie pokuty ju policajti ustálili na 10 Eur. Domnieval sa o vypisovaní bločku policajtmi, avšak už si nepamätal, či ho skutočne dostal. - dňa 14.02.2017 sa do zápisnice o výsluchu vyjadrila J.. H. P., ktorá uviedla, že dňa 30.10.2016 vo večerných hodinách sa vracala zo služobnej cesty a z dôvodu únavy po dlhom vedení vozidla nezastavila na červený signál svetelného signalizačného zariadenia na ul. Hlinkovej pri prejazde križovatkou s ul. Vodárenskou, čo si mala ihneď uvedomiť. Počas pokračovania jazdy po ul. Watsonovej spozorovala svetelný signál na policajnom vozidle a následne zastavila na krajnici. Uviedla, že k nej pristúpil jeden policajt, ktorý jej mal uviesť, že prejazd na červenú je vážny dopravný priestupok, za ktorý hrozí vysoká pokuta. Na mieste riešenia priestupku sa mal nachádzať aj druhý policajt. Jeden policajt jej mal oznámiť výšku pokuty 20 Eur a podať nejaký papier, na ktorom bolo modrým perom napísané niečo v zmysle, že pokuta vo výške 20 Eur. Peniaze policajtovi vyplatila a následne jej policajt vrátil doklady. S odstupom času si nepamätala si, či niečo podpisovala. - dňa 14.02.2017 sa do zápisnice o výsluchu vyjadril H. D., ktorý uviedol, že dňa 12.11.2016 vo večerných hodinách prešiel svojím vozidlom na červený signál svetelného signalizačného zariadenia na ul. Hlinkovej pri prejazde križovatkou s ul. Vodárenskou. Následne videl pohnúť sa z parkoviska policajné vozidlo s majákmi. V tom čase si nebol vedomý prejazdu na červenú, a preto pokračoval v jazde. Po zastavení na základe signálu z policajného vozidla k nemu pristúpil jeden z policajtov a požiadal ho o vydanie dokladov, ktoré nevydal, pretože ich asi týždeň predtým stratil. Vydal potvrdenie o strate dokladov. Policajt mu mal oznámiť prejazd na červenú a umožnil mu pozrieť záznam z kamery v služobnom vozidle. Rovnako mu mal policajt oznámiť uloženie pokuty za priestupok, ktorá mohla byť až do výške 150 Eur, ktorú nakoniec policajti ustálili na sumu 50 Eur. Vzhľadom na to, že takú peňažnú hotovosť nemal pri sebe, jeho kamarát K. H. mu za účelom zaplatenia pokuty požičal 50 Eur, ktoré následne odovzdal policajtom. V tejto súvislosti sa vyjadril, že policajti mu mali dať niečo podpísať, avšak konkretizovať to nevedel. Nepamätal si prevzatie potvrdenia o zaplatení pokuty. Spolujazdcami H. D.Š. boli F.na H. a K. H.Ú., ktorý sa do zápisnice dňa 17.02.2017 vyjadril tak, že zopakoval skutočnosti vyslovené H. D.. - dňa 15.02.2017 sa do zápisnice o výsluchu vyjadril G.. A.. R. F., M.., ktorý uviedol, že dňa 16.12.2016 okolo 17:00 hod. bol počas jazdy na svojom vozidle zastavený hliadkou polície. Policajti mu mali oznámiť, že prešiel na červený signál svetelného signalizačného zariadenia. Malo to byť na križovatke ul. Hlinková a ul. Vodárenská. Po vystúpení z vozidla mu policajti ukázali spáchanie priestupku na kamerovom zázname, na základe čoho svoju chybu uznal a bol ochotný zaplatiť pokutu. Uviedol, že policajtov najprv požiadal o vypísanie šeku, pretože nemal pri sebe požadovanú hotovosť na zaplatenie pokuty, ktorej presnú výšku si nepamätal. Po vyjadrení policajtov, že šekom sa zaplatiť nedá mal z bankomatu vybrať 150 Eur a policajtom zaplatiť 100 Eur, pretože policajt považoval túto výšku za dostačujúcu. Nepamätal si tiež podpisovanie potvrdenia o zaplatení pokuty. - dňa 17.02.2017 sa do zápisnice o výsluchu vyjadril J. P., ktorý uviedol, že dňa 17.12.2016 vo večerných hodinách prešiel na červený signál svetelného signalizačného zariadenia v mieste križovatky ul. Hlinková a ul. Vodárenská. Pokračoval v jazde a po svetelnom signáli z rozsvietených majákov policajného vozidla zastavil na krajnici. Po vyžiadaní dokladov a oznámení o spôsobe spáchania priestupku, ktorého si bol vedomý, mu bola uložená pokuta vo výške 20 Eur. Keďže túto hotovosť nemal pri sebe, mal si od spolujazdca a kamaráta J. Y. požičať 50 Eur, ktoré odovzdal policajtom. Následne mu bolo vrátených 30 Eur, doklady a dva 10 Eurové bločky. Nepamätal si na podpisovanie potvrdenia. - dňa 18.05.2017 sa do zápisnice o výsluchu vyjadril K. E., ktorý uviedol, že niekedy v decembri 2016 vo večerných hodinách ho na ul. Vodárenská v Košiciach zastavili policajti z dôvodu prejazdu na červený signál svetelného signalizačného zariadenia. Z dôvodu nesúhlasu s výškou uloženej pokuty (150 Eur) ju policajti ustálili na sumu 20 Eur. Po výbere tejto sumy z bankomatu ju zaplatil policajtom a policajti mu vrátili doklady. Dodal, že potvrdenie o zaplatení pokuty nepodpisoval a žiadne potvrdenie ani nedostal. 15. Zo zápisnice o výsluchu účastníka konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru zo dňa 22.02.2017 vyplýva, že žalobca sa k veci vyjadriť nechcel s odôvodnením prebiehajúceho trestného konania. Na základe uvedených zistení a po oboznámení s jednotlivými záznamami zo služieb, inštruktážnymi záznamami, evidenčnými kartami so záznamami o priestupkoch a trestných činoch v cestnej premávke dotknutých osôb (viď bod 2 tohto rozsudku), výpisov z centrálnej evidencie a zabezpečení videozáznamov mobilnej jednotky SOITRON zobrazujúcich priebeh prejednania priestupkov v blokovom konaní na mieste a ostatných súvisiacich dokladov, spracoval nadriadený návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru č. KRPZ-KE-OPP1-134-037/2017 zo dňa 24.02.2017, ktorý bol predložený príslušnému odborovému orgánu na zaujatie stanoviska. Zo stanoviska Základnej organizácie odborového zväzu polície č. 10-03 Č. p. OZP-S-1/KE-2017 zo dňa 03.03.2017 vyplýva, že s návrhom vyslovila súhlas a doporučila ho realizovať. Dňa 06.04.2017 bol žalobca upovedomený o možnosti vyjadriť sa k návrhu na prepustenie zo služobného pomeru a navrhovať na preukázanie svojich tvrdení dôkazy. V tejto súvislosti mu bola určená lehota do 15:30 hod. dňa 06.04.2017. Žalobca v podaní zo dňa 06.04.2017 navrhol prerušiť konanie vo veci skončenia služobného pomeru, a to až do právoplatného skončenia príslušného trestného konania. K návrhu na prepustenie zo služobného pomeru sa nevyjadril a nevzniesol v tomto smere žiadne pripomienky. Návrhu žalobcu na prerušenie konania nadriadený nevyhovel, o čom žalobcu upovedomil listom zo dňa 06.04.2017 a návrh na jeho prepustenie zo služobného pomeru predložil prvostupňovému orgánu na rozhodnutie. 16. Následne vydali prvostupňový orgán a žalovaný v úvode tohto rozsudku opísané rozhodnutia, odôvodnenia ktorých sú obdobné ako vyjadrenie k žalobe a detailnejšie sa súd k jednotlivým ich častiam vyjadril nižšie. V. Posúdenie veci 17. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutie v rámci žalobných dôvodov (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 18. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 19. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 20. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 21. Podľa § 48 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. je policajt povinný a/ plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, b/ vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas, c/ oznámiť bezprostredne nadriadenému poruchy a nedostatky, ktoré ohrozujú alebo sťažujú výkon štátnej služby, a hroziacu škodu, d/ zakročiť, ak hrozí škoda a na jej odvrátenie je potrebný neodkladný zákrok; nemusí tak urobiť, ak mu v tom bráni dôležitá okolnosť alebo ak by tým seba alebo iné osoby vystavil vážnemu ohrozeniu, e/ pri výkone štátnej služby dodržiavať pravidlá služobnej zdvorilosti a správať sa slušne k štátnym zamestnancom a v služobnom styku aj k ostatným občanom, f/ zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom služby na vlastný prospech alebo na prospech iného, g/ v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor, h/ dodržiavať služobnú disciplínu, i/ vykonávať štátnu službu nestranne, j/ poskytnúť Policajnému zboru osobné údaje, 8) ktoré sú nevyhnutné na realizáciu práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru, k/ plne využívať čas služby a dodržiavať ustanovený základný čas služby v týždni, prípadne kratší čas služby v týždni; to neplatí v prípade, že mu bolo udelené služobné voľno alebo dovolenka, l/ byť pri výkone štátnej služby ustrojený a dbať o náležitú úpravu svojho zovňajšku, m/ oznámiť bezodkladne bezprostredne nadriadenému príbuzenské vzťahy podľa § 18, ktoré vznikli počas trvania služobného pomeru, n/ plniť aj povinnosti vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov, o/ preukázať nadriadenému, že riadne študuje a bezodkladne mu oznámiť všetky zmeny súvisiace so štúdiom pri výkone štátnej služby, p/ predložiť bezodkladne nadriadenému rozhodnutia zakladajúce stratu bezúhonnosti, r/ oznámiť bez zbytočného odkladu nadriadenému stratu alebo odcudzenie svojho služobného preukazu alebo služobného odznaku, s/ podrobiť sa lekárskej prehliadke, prieskumnému konaniu alebo psychologickému vyšetreniu na zistenie zdravotnej a duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby, t/ nastúpiť do výkonu štátnej služby bezodkladne po zrušení rozhodnutia o skončení služobného pomeru a oboznámiť s týmto rozhodnutím bezprostredne nadriadeného, u/ zvyšovať si odborné vedomosti, zručnosti, schopnosti a návyky potrebné na výkon štátnej služby a prehlbovať si kvalifikáciu, v/ dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz, w/ zdržiavať sa na adrese v Slovenskej republike uvedenej na tlačive, ktorým sa potvrdzuje dočasná neschopnosť na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz a bezodkladne oznámiť nadriadenému zmenu tejto adresy; to neplatí, ak je tomuto policajtovi poskytovaná zdravotná starostlivosť mimo územia Slovenskej republiky. 22. Podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. 23. Podľa § 192 ods. 1 písm. f/ zákona č. 73/1998 Z.z. bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin alebo pre trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody 24. Podľa § 233 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady. 25. Podľa § 233 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z z. oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. 26. Podľa § 237 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. účastníci konania majú právo nahliadať do spisov s výnimkou protokolov o hlasovaní a robiť si z nich výpisy. 27. Podľa § 238 ods. 1 zákona č.73/1998 Z.z. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. 28. Podľa § 238 ods. 3 a 4 zákona č. 73/1998 Z.z. účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. 29. Podľa § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom. 30. Podľa § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. 31. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdený personálny rozkaz prvostupňového orgán, ktorým bol žalobca podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. prepustený zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru z dôvodu, že počas výkonu služby porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom (viď bod 2 tohto rozsudku). 32. Pri rozhodovaní o prepustení zo služobného pomeru príslušníka PZ z dôvodu podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. je potrebné, aby bolo dostatočne preukázané, že svojím protiprávnym konaním porušil služobnú povinnosť a služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo zároveň na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Zákon č. 73/1998 Z.z. neobsahuje legálnu definíciu konania - porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom. Z uvedeného vyplýva, že na kvalifikovanie a posúdenie takého konania ponecháva zákonodarca pomerne širokú voľnú úvahu. Táto úvaha však nie je neobmedzená a nemôže zachádzať do prejavov svojvôle. To, či sa určitá osoba - príslušník PZ, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR či Železničnej polície, dopustí porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom, je potrebné posudzovať náležite a dôkladne, u každej konkrétnej osoby zvlášť, podľa okolností, ktoré nastali, s prihliadnutím na všetky súvisiace skutočnosti, svedčiace či už v prospech alebo v neprospech posudzovanej osoby. (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/23/2016 zo dňa 19.04.2017) 33. Podľa ustáleného právneho názoru najvyššieho súdu je posúdenie otázky závažnosti porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti predmetom správneho uváženia žalovaného a súdu neprislúcha, aby vlastnou úvahou nahrádzal diskrečné oprávnenie správneho orgánu v otázke naplnenia obsahu právne neurčitého pojmu „porušenie služobnej prísahy a služobných povinností zvlášť hrubým spôsobom“, pretože tým by vstupoval do právomoci orgánu exekutívy, ktorá mu neprináleží. (viď rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/8/2016 zo dňa 23.05.2018 a sp. zn. 2Sžo/163/2015 zo dňa 25.10.2017) 34. Zákonná úprava služobného pomeru príslušníkov Policajného zboru poskytuje príslušníkom v služobnom pomere nižšiu mieru ochrany než je to u zamestnancov v pracovnom pomere, resp. kladie na príslušníkov Policajného zboru vyššie nároky a požiadavky na čestnosť a rešpektovanie zákona (obdobne rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžo/18/2014 zo dňa 30.04.2015) 35. V prejednávanom prípade súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že správne orgány vychádzali zo skutkového stavu zisteného vlastným šetrením zo strany nadriadeného žalobcu. Ako dôkazy boli zabezpečené výpovede osôb, ktoré mohli prispieť k objasneniu skutočného stavu veci (viď bod 14 tohto rozsudku). Tiež jednotlivé záznamy zo služieb, inštrukčné záznamy, evidenčné karty vodičov, záznamy o priestupkoch a trestných činoch, výpisy z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov a rovnako tak súvisiace videozáznamy mobilnej jednotky SOITRON. Ďalej bola zabezpečená výpoveď žalobcu ako účastníka konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru príslušníka PZ. Tiež bolo vykonané nahliadnutie do vyšetrovacieho spisu Úradu inšpekčnej služby, Sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR, evidovaného pod ČVS: SKIS-275/OISV-V-2016. Nadriadený žalobcu si zabezpečil tiež prehľad o disciplinárnych odmenách a disciplinárnych opatreniach uložených žalobcovi, fotokópie prezenčných listín z preškolení z interných predpisov súvisiacich s konaním, vyjadrenie príslušného odborového orgánu, ako aj ďalší dokumentačný materiál, ktorý je obsahom na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu. 36. Súd má za to, že správny orgán pri hodnotení dôkazov vo veci žalobcu postupoval podľa tzv. zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktorá umožňuje orgánu verejnej moci vykonať iba tie dôkazy, o ktorých sa domnieva, že by mohli mať podstatný vplyv na objasnenie skutočností podstatných pre vydanie spravodlivého rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie a akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol. 37. Pokiaľ ide o žalobcom namietanú skutočnosť, že v jeho konaní o prepustení zo služobného pomeru mali správne orgány počkať do právoplatného ukončenia súvisiacej trestnej veci, súd tomuto neprisvedčil a uvádza, že v konaní o prepustení zo služobného pomeru sa nejedná o posudzovanie spáchania trestného činu ani správneho deliktu, ale o zistenie porušenia služobnej prísahy. Konanie o prepustení zo služobného pomeru policajta nemožno zamieňať s trestným konaním a toto konanie nezávisí ani od výsledku trestného konania. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR (napríklad 5Sž/92/97, 4Sž/185/2000, 6Sž/13/2001, Sž-o- NS/23/2003, Sž-o- NS/53/2003, 4Sž/143/2002, 7Sž/107/2001, 7Sž/86/2002, 2Sžo/156/2008, 2Sž-o-KS/48/2005), ako aj Ústavného súdu SR (napríklad III. ÚS 366/06, III. ÚS 263/06, III. ÚS 345/05 a II. ÚS 495/2017), z ktorej vyplýva, že v konaní o prepustení policajta zo služobného pomeru nie je služobný orgán viazaný ustanoveniami Trestného poriadku a navyše v tomto konaní ani neplatí zásada prezumpcie neviny. 38. Účelom konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru nie je otázka jeho viny alebo neviny, ale len otázka, či sú splnené zákonné predpoklady na prepustenie policajta zo služobného pomeru podľa zákona č. 73/1998 Z.z. Súd teda v personálnych veciach príslušníkov Policajného zboru nie je viazaný rozhodnutím príslušného orgánu o tom, či bol spáchaný trestný čin alebo priestupok. Sankciu za porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti nie je možné stotožňovať s trestnoprávnou zodpovednosťou a sankciou. Zákonné predpoklady prepustenia musia byť splnené v čase rozhodovania o prepustení a nie sú závislé od výsledku prípadného trestného konania, keďže porušenie služobnej prísahy, resp. služobnej povinnosti nemusí nutne dosahovať intenzitu trestného činu. Konanie o prepustení zo služobného pomeru policajta teda nemožno zamieňať s trestným konaním. Na základe uvedeného námietky žalobcu v tomto smere súd nepovažuje za dôvodné. 39. Súd považoval za neopodstatnené aj námietky žalobcu, že v konaní o prepustení zo služobného pomeru boli porušené jeho práva na obhajobu (viď bod 7 tohto rozsudku). Účastník konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru má podľa § 237 ods. 2 v spojení s § 238 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. právo nahliadať do spisov a robiť si z nich výpisy, vrátane navrhovania dôkazov na podporu svojich tvrdení. Podľa názoru súdu procesné práva žalobcovi ako účastníkovi konania upreté neboli. Zákon č. 73/1998 Z.z. totiž nehovorí o práve účastníka konania byť prítomný napríklad pri výsluchu osôb, ktoré môžu prispieť k objasneniu skutočného stavu veci. Ak správny orgán nemal pochybnosti o vierohodnosti výpovedí a nepovažoval za potrebné pre rozhodnutie vo veci konfrontovať žalobcu s vypočúvanými osobami, tento jeho postup nie je možné považovať za nezákonný. V súvislosti s uvedeným právom účastníka konania zákon rovnako neupravuje žiadnu lehotu, a teda je výlučne na úvahe konajúceho správneho orgánu, akú lehotu účastníkovi konania poskytne. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že žalobca uloženú lehotu na vyjadrenie nenamietal a nežiadal o jej predĺženie. Napokon v rámci uloženej lehoty svoje vyjadrenie poskytol. Žalobca aj v odvolaní namietal rovnaké skutočnosti. Neuviedol však, a to ani v žalobe ani v odvolaní aké ďalšie dôkazy mal záujem predložiť a pre krátkosť lehôt mu to nebolo umožnené. Ak žalobca tvrdil, že v administratívnom konaní boli správnym orgánom opakovane ukladané krátke lehoty, či už na oboznámenie sa so spisom, či na predloženie vyjadrenia a v dôsledku takýchto krátkych lehôt mu bolo znemožnené predložiť alebo navrhnúť vykonanie dôkazu, mohol v odvolaní špecifikovať takýto dôkaz a žiadať jeho vykonanie. Námietka žalobcu však bola iba všeobecná, nešpecifikoval v čom konkrétne boli jeho práva porušené krátkymi lehotami. Súd pripúšťa, že za určitých okolností môže mať dĺžka lehoty určenej orgánom verejnej správy spôsobilá privodiť ujmu na právach jednotlivca, avšak musí byť posúdená individuálne. V danom prípade žalobca takúto ujmu nepreukázal. 40. Súd uzatvára, že rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky formálne aj obsahové náležitosti, ktoré vyžaduje ustanovenie § 241 zákona č. 73/1998 Z.z., najmä, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, akými úvahami sa správny orgán riadil pri hodnotení dôkazov a použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Obidva správne orgány v danej veci postupovali v intenciách vyššie citovaných právnych noriem, vo veci zistili skutočný stav a poskytli relevantnú správnu úvahu. 41. Krajský súd v Bratislave vzhľadom na vyššie uvedené dôvody dospel k záveru, že námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia, a preto postupom podľa § 190 SSP žalobu zamietol. 42. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s § 175 ods. 1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 43. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP, § 145 ods. 2 písm. c/ SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).