Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/246/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201749 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017201749.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Marty Barkovej, v právnej veci žalobcu: V. Y., K. XX, XXX XX M. nad C., zastúpený: JUDr. Rastislav Cestický, Štúrova 27, 040 01 Košice proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-52/2017/OPK zo dňa 16.08.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie na správnom orgáne 1.Veliteľ pohotovostnej motorizovanej jednotky Policajného zboru (ďalej PMJ PZ) Košice odboru poriadkovej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru (ďalej OPP KR PZ) v Košiciach na základe hlásenia ČVS: SKIS-275/OISV-V-2016 zo dňa 30.01.2017 doručeného PMJ PZ Košice OPP KR PZ v Košiciach dňa 01.02.2017, podľa ktorého bolo žalobcovi v zmysle § 206 ods. 1 Trestného poriadku vznesené obvinenie pre pokračujúci trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona zistil, že z danej veci vyplýva dôvodné podozrenie, že žalobca svojím konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť s tým, že jeho ďalšie ponechanie v služobnom pomere príslušníka PZ by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. 2. Dňa 02.02.2017 bol žalobca upovedomený o začatí konania o jeho prepustení zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len zák. č. 73/1998 Z.z. alebo „zákon“) 3. Za účelom zistenia a objasnenia skutočného stavu veci veliteľ PMJ PZ Košice OPP KR PZ v Košiciach vykonal dokazovanie, v rámci ktorého ako dôkazy použil zápisnicu o výsluchu žalobcu č. KRPZ-KE-OPP 1-134-029/2017 zo dňa 22.02.2017, zápisnicu o výsluchu ppráp. J.. K. T. č. KRPZ-KE- OPP1-134-030/2017 zo dňa 22.02.2017, zápisnicu o výsluchu F. K. č. KRPZ-KE-OPP1-134-012/2017 zo dňa 20.02.2017, zápisnicu o výsluchu M. K. č. KRPZ-KE-OPP1-134-006/2017 zo dňa 13.02.2017, zápisnicu o výsluchu W.. V. S. č. KRPZ-KE-OPP1-134-007/2017 zo dňa 14.02.2017, zápisnicu o výsluchu V. X. č. KRPZ-KE-OPP1-134-008/2017 zo dňa 14.02.2017, zápisnicu o výsluchu T. V. č. KRPZ- KE-OPP 1-134-011/2017 zo dňa 17.02.2017, zápisnicu o výsluchu doc. J.. B. K., E.. č. KRPZ-KE- OPP1-134-009/2017 zo dňa 15.02.2017, zápisnicu o výsluchu W. S. č. KRPZ-KE-OPP1-134-010/2017 zo dňa 17.02.2017 a zápisnicu o výsluchu T. Q. č. KRPZ-KE-OPP1-134-049/2017 zo dňa 18.05.2017. Ďalej zabezpečil úradný záznam z nahliadnutia do vyšetrovacieho spisu ČVS: SKIS-275/OISV- V-2016 (č. KRPZ-KE-OPP1-134-005/2017 zo dňa 09.02.2017), plány služieb PMJ PZ Košice OPP KR PZ v Košiciach na mesiace október 2016 (č. KRPZ-KE-OPP1-79-008/2016), november 2016 (č. KRPZ-KE-OPP1-79-009/2016) a december 2016 (č. KRPZ-KE-OPP1-79-010/2016), záznamy zo služieb žalobcu a ppráp. J.. K. T. č. KRPZ-KE-OPP1 -339-778/2016 zo dňa 24.10.2016, č. KRPZ- KE-OPP1-339-803/2016 zo dňa 30.10.2016, č. KRPZ-KE-OPP 1-339-862/2016 zo dňa 12.11.2016, č. KRPZ-KE-OPP1-339-1029/2016 zo dňa 16.12.2016, č. KRPZ-KE-OPP1-339-1039/2016 zo dňa 17.12.2016 a inštruktážne záznamy, ktoré tvoria prílohu uvedených záznamov zo služieb, evidenčné karty so záznamami o priestupkoch a trestných činoch v cestnej premávke osôb: F. K., M. K., W.. V. S., V. X., doc. J.. B. K., E.. a W. S., výpisy z centrálnej evidencie zo dňa 24.10.2016 až 25.10.2016, zo dňa 30.10.2016 až 31.10.2016, zo dňa 12.11.2016 až 13.11.2016, zo dňa 16.12.2016 a zo dňa 17.12.2016 až 18.12.2016. Na DVD nosičoch ďalej zabezpečil obrazové záznamy (videozáznamy) mobilnej jednotky SOITRON zobrazujúce priebeh prejednania priestupkov v blokovom konaní na mieste s osobami F. K., M. K., W.. V. S., V. X., doc. J.. B. K., E.. a W. S.. Na dôkaznú podporu predmetných obrazových záznamov prvostupňový správny orgán spracoval a do súvisiaceho spisového materiálu doložil prepisy týchto záznamov v rozsahu potrebnom pre predmetné personálne konanie, ktorými identifikoval žalobcu a ppráp. J.. K. T. pri prejednávaní dotknutých priestupkov a popísal ich postup. Ďalej boli v rámci prvostupňového konania do súvisiaceho spisového materiálu doložené fotokópie príslušných dielov A pokutových blokov pridelených žalobcovi a ppráp. Ing. K. T. použitých v období od 24.10.2016 do 17.12.2016, prehľad o udelených disciplinárnych odmenách a uložených disciplinárnych opatreniach, pracovný posudok žalobcu spracovaný na zázname č. KRPZ-KE-OPP1-134-032/2017 zo dňa 22.02.2017, záznam o jeho služobnej prísahe a záznamy o preukázateľnom oboznámení s internými predpismi č. KRPZ-KE-OPP 1-27-019/2016 zo dňa 01.08.2016 a č. KRPZ-KE-OPP 1-27-016/2016 zo dňa 01.07.2016. Taktiež obstaral stanovisko Odborového zväzu polície v SR, Základná organizácia č. 10-00, Kuzmányho 8, Košice, spracované na zázname č. OZP-VYJ-001/2017 zo dňa 02.03.2017 a súvisiace záznamy a doklady vyplývajúce z priebehu konania. 4. Na základe vykonaných dôkazov a po vyhodnotení spisového materiálu vzťahujúceho sa na vec dospel prvostupňový orgán k záveru o porušení služobnej prísahy a služobnej povinnosti žalobcom zvlášť hrubým spôsobom s tým, že jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka PZ by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby a tak naplnil dôvod prepustenia uvedený v § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. 5. Personálnym rozkazom vedúceho služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 27 zo dňa 25.05.2017 bol žalobca, služobne zaradený v stálej štátnej službe vo funkcii referent 1. čaty pohotovostnej motorizovanej jednotky Policajného zboru Košice odboru poriadkovej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, podľa ust. § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z., prepustený zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru, pretože svojím konaním porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere PZ by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Dôvodom jeho prepustenia bola skutočnosť, že počas výkonu štátnej služby ako veliteľ hliadky - dňa 24.10.2016 v čase okolo 23:50 hod. na ŠC. v blízkosti mestského parku po zastavení motorového vozidla zn. BMW X3, EČ: MI-XXXCX riešil priestupok v cestnej premávke, ktorého sa dopustil vodič F. K.. Za nerešpektovanie príkazovej dopravnej značky „Stoj daj prednosť v jazde“ pri prejazde križovatkou z ulice Q. na ulicu W. bojovníkov bola vodičovi udelená bloková pokuta v sume XX,- eur. F. uvedenú pokutu zaplatil v hotovosti na mieste. Pokutovanie vodiča menovaný nevykázal ako výsledok v zázname zo služby, nezaevidoval priestupok do príslušných evidencií (Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov ďalej aj „CESDAP), a prevzatá finančná hotovosť v sume XX,- eur nebola odvedená a odovzdaná nadriadenému, - dňa 25.10.2016 v čase okolo 00:30 hod. na ul. Q. nábrežie v K. po zastavení vodiča motorového vozidla zn. E. PT E., EČ: KE-XXXFZ M. K. (riešil priestupok v cestnej premávke, ktorého sa vodič dopustil nerešpektovaním príkazovej dopravnej značky „Stoj daj prednosť v jazde“ pri prejazde križovatkou z ulice W. bojovníkov na ulicu W., ktorému bola uložená bloková pokuta PR V SÚ č. XX/XXXX v sume XX,- eur, ktorú vodič zaplatil v hotovosti na mieste. Pokutovanie vodiča nevykázal ako výsledok v zázname zo služby, nezaevidoval priestupok do príslušných evidencií (CESDAP) a prevzatá finančná hotovosť v sume XX,- eur nebola odvedená a odovzdaná nadriadenému, - dňa 30.10.2016 v čase okolo 19:56 hod. na G. ul. v K. riešil priestupok v cestnej premávke, ktorého sa dopustila vodička motorového vozidla zn. W. XXXX, EČ: KE-XXXKE W.. V. S. nezastavením vozidla na červený svetelný signál na svetelnom signalizačnom zariadení na ul. S. pri prejazde križovatkou s ulicou M. v čase o 19:49 hod. Vodičke bola udelená bloková pokuta v sume XX,- eur, ktorú zaplatila v hotovosti na mieste. Uloženú pokutu nevykázal ako výsledok v zázname zo služby, nezaevidoval priestupok do príslušných evidencií (CESDAP) a prevzatá finančná hotovosť v sume 20,- eur nebola odvedená a odovzdaná nadriadenému, -dňa 12.11.2016 v čase okolo 22:00 hod. v K. na G. riešil priestupok v cestnej premávke, ktorého sa dopustil vodič motorového vozidla zn. VW W., EČ: KE-XXXJD V. X. (nezastavenie vozidla na červený svetelný signál na svetelnom signalizačnom zariadení) na ul. S., pri prejazde križovatkou s ulicou M.. Vodičovi bola udelená bloková pokuta v sume XX,- eur, ktorú vodič zaplatil v hotovosti na mieste. Pokutovanie vodiča nevykázal ako výsledok v zázname zo služby, nezaevidoval priestupok do príslušných evidencií (CESDAP) a prevzatá finančná hotovosť v sume XX,- eur nebola odvedená a odovzdaná nadriadenému, -dňa 16.12.2016 v čase okolo 17:00 hod. v K. na ul. S. riešil priestupok v cestnej premávke, ktorého sa dopustil vodič motorového vozidla zn. S. E., EČ: KE-XXXHB doc. J.. B. K., E.. za nezastavenie vozidla na červený svetelný signál na svetelnom signalizačnom zariadení na ul. S. pri prejazde križovatkou s ulicou M.. Vodičovi bola uložená bloková pokuta v nezistenej sume, pričom vodič policajtom uviedol, že je ochotný zaplatiť, ale nemá takú hotovosť, aká bola požadovaná, tak nech mu vypíšu šek. Na to mu bolo povedané, že šekom sa to zaplatiť nedá a že si má vybrať peniaze z bankomatu. Na ulici R. vodič podľa vlastného vyjadrenia vybral sumu XXX,- eur a zaplatil sumu XXX,- eur, na čo mu policajt povedal, že to stačí. Pokutovanie vodiča menovaný nevykázal ako výsledok v zázname zo služby, nezaevidoval priestupok do príslušných evidencií (CESDAP) a prevzatá finančná hotovosť v sume XXX,- eur nebola odvedená a odovzdaná nadriadenému, -dňa 17.12.2016 v čase okolo 21:16 hod. na G. ul. v K. riešil vodiča motorového vozidla zn. M. H., EČ KE-XXXAV W. S. za spáchaný priestupok v cestnej premávke (nezastavenie vozidla na červený svetelný signál na svetelnom signalizačnom zariadení na ul. S. pri prejazde križovatkou s ulicou M. v čase asi o 21:12 hod.). Vodičovi bola udelená bloková pokutu v sume XX,- eur, ktorú nemal pri sebe a z tohto dôvodu išiel so svojim motorovým vozidlom na ul. S., kde si požičal potrebnú sumu XX,- eur, ktorú následne na ul. S. v K. odovzdal, za ktorú ako potvrdenie dostal pokutové bloky č. XXXXXXX a XXXXXXX, ktoré pre služobné účely boli vydané práp. J.. K. T. a tieto boli vykázané ako uloženie blokovej pokuty vodičovi T. Q. zo dňa 17.12.2016 v čase o 20.25 hod. na ul. M. v K.. Pokutovanie vodiča nebolo vykázané ako výsledok v zázname zo služby a priestupok menovaný nezaevidoval do príslušných PR V SÚ č. XX/XXXX evidencií (CESDAP) a prevzatá finančná hotovosť v sume XX,- eur nebola odvedená a odovzdaná nadriadenému. Vo všetkých uvedených prípadoch žalobca vykonával štátnu službu spoločne s členom hliadky práp. J.. K. T., služobne zaradeným taktiež vo funkcii referent 1. čaty PMJ PZ OPP KR PZ v Košiciach. 6. Voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal, že samotné konanie a predmet dokazovania vychádza zo skutočností, ktoré sú obsahom vyšetrovania Sekcie kontroly a inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby, Úradu inšpekčnej služby Východ, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z dôvodu vznesenia obvinenia uznesením ČVS: SKIS-275/ OISV-V-2016 zo dňa 30.01.2017 pre pokračujúci prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa spáchaného formou spolupáchateľstva. Uviedol, že na podklade uvedeného uznesenia bol dočasne pozbavený výkonu služby, keďže je podozrivý zo spáchania trestného činu, pričom trestné konanie nie je ukončené, a len orgány činné v trestnom konaní a súd môžu rozhodnúť, či sa tieto skutky stali, či napĺňajú znaky trestného činu a či ich žalobca spáchal. Zastával názor, že až následne možno rozhodnúť, či ponechanie žalobcu v služobnom pomere príslušníka PZ by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Ďalej namietal porušenie práv na obhajobu z dôvodu, že nemal možnosť sám alebo prostredníctvom právneho zástupcu zúčastňovať sa na vykonávaní dôkazov, ktoré boli podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia. 7. Rozhodnutím ministra vnútra Slovenskej republiky č. KM-OLVS-52/2017/OPK zo dňa 16.08.2017 odvolanie žalobcu bolo zamietnuté a napadnutý personálny rozkaz potvrdený. 8. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplynulo, že porušenie služobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom spočíva v tom, že žalobca nebol čestným a disciplinovaným príslušníkom PZ, keď v čase výkonu služby za prevzaté peňažné hotovosti (v celkovej sume XXX,- eur) zaplatené za uložené blokové pokuty, nevydal diely B pokutových blokov alebo iné náležité potvrdenie o prevzatí peňažných prostriedkov, nevypísal diely A pokutových blokov a prevzaté peňažné hotovosti neodviedol cestou nadriadeného do štátneho rozpočtu, ale si ich ponechal pre vlastnú potrebu. Konanie, ktorého sa žalobca dopustil, vyhodnotil žalovaný ako konanie v zjavnom rozpore s obsahom služobnej prísahy, ktoré nezodpovedá základnej povinnosti policajta. Týmto sa nezdržal konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť PZ, alebo ohroziť dôveru v tento zbor. Zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti spočíva podľa žalovaného v tom, že žalobca v čase služby vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, s cieľom zabezpečiť pre seba neoprávnený prospech. Pri vykonávaní služobnej činnosti nedbal na vlastnú česť, vážnosť a dôstojnosť a nedodržal nariadenie ministra o etickom kódexe policajta. Žalovaný dospel k záveru, že na základe uvedených skutočností žalobca nesplnil úlohy a povinnosti vyplývajúce z § 2 ods. 1 písm. a) a § 8 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. Porušenie služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom ďalej vyplývalo z nesplnenia povinnosti vyplývajúcej z rozkazu ministra o morálnom stave a disciplíne (časti I. písm. a/, bod 1. a 2.), z nariadenia ministra o etickom kódexe policajta (čl. 1 a 5 prílohy) a z nariadenia prezidenta PZ o priestupkoch (čl. 8a ods. 1, 2 a 3). Hrubosť spôsobu porušenia služobnej povinnosti je zvýraznená porušením základných povinností policajta uvedených v § 48 ods. 3 písm. a), b), g) a h) zákona, pretože žalobca neplnil svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, nevykonával službu riadne, v štátnej službe sa nezdržal konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť PZ, alebo ohroziť dôveru v tento zbor a nedodržal služobnú disciplínu. 9. Žalovaný mal za to, že bola splnená aj ďalšia zákonná podmienka na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ, ktorá spočíva v tom, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, najmä záujmu na svedomitom plnení služobných povinností a dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi PZ, na ich čestnosti, na ochrane práv občanov a na upevňovaní ich dôvery v PZ, nakoľko požiadavka zodpovedného prístupu príslušníka PZ k rešpektovaniu právnych predpisov vyplýva z jeho účasti na plnení funkcií štátu. Podľa žalovaného by bolo v príkrom rozpore s dôležitými záujmami štátnej služby, ak by v služobnom pomere zotrval policajt, ktorý konal tak, ako v danom prípade konal žalobca, ktorý sa dopustil konania nezlučiteľného s postavením a úlohami príslušníka PZ. Uviedol, že každý príslušník PZ má za svoje konanie väčšiu zodpovednosť a pri svojom povolaní a profesii má byť svojím správaním vzorom vo vzťahu k ostatným občanom. Preto postup nadriadených súvisiaci s prepustením žalobcu zo služobného pomeru vyhodnotil ako dôvodný a zodpovedajúci závažnosti jeho konania. Vykonávanie právomoci spôsobom odporujúcim zákonu s cieľom zabezpečiť pre seba neoprávnený prospech, nemôže byť podľa žalovaného tolerované ponechaním takého policajta v služobnom pomere ani v prípade jedného preukázaného profesionálneho zlyhania. Ujma dôležitého záujmu štátnej služby je u žalobcu zvýraznená opakovaním (súbehom) skutkov zakladajúcich jeho protiprávne konanie. Ďalšie opakovanie obdobných skutkov s motiváciou neoprávneného prospechu, nie je vôbec vylúčené v prípade jeho ponechania v služobnom pomere príslušníka PZ. Konštatoval, že v danom prípade prvostupňový orgán konanie žalobcu vyhodnotil ako konanie, ktoré napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty prepustenia zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona a to kumulatívnym splnením obidvoch podmienok predmetného ustanovenia. Zákonná povinnosť uvedená v § 225 ods. 2 písm. c) zákona bola dodržaná tým, že návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ pred vydaním napadnutého rozhodnutia bol vopred prerokovaný príslušným odborovým orgánom, ktorý s návrhom súhlasil a odporučil ho realizovať. 10. K námietkam žalobcu uviedol, že konanie vo veciach služobného pomeru prebieha nezávisle od iných nezávislých procesných konaní a teda aj od disciplinárneho konania podľa zákona a trestného konania v zmysle Trestného poriadku. V konaní o prepustení žalobcu zo služobného pomeru sa nerieši jeho zodpovednosť za disciplinárne previnenie alebo za trestný čin. Žalovaný zdôraznil, že skutočný stav veci v prípade porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom nevyžaduje totožný predmet a rozsah dokazovania ako skutková podstata disciplinárneho previnenia alebo skutková podstata trestného činu. Ďalej uviedol, že priestor pre úvahu prvostupňového orgánu pri aplikácii § 192 ods. 1 písm. e) zákona na základe komplexného vyhodnotenia zabezpečených dôkazov, je priemetom osobitostí služobného pomeru príslušníkov PZ, pretože tento služobný pomer je svojou povahou inštitútom verejného práva, ide o právny pomer štátno-zamestnanecký. 11. Vo vzťahu k žalobcom namietanému porušeniu práva tým, že nemal možnosť sám alebo prostredníctvom právneho zástupcu zúčastňovať sa vykonávania dôkazov, ktoré boli podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia, uviedol, že tieto práva mu v žiadnom prípade neboli odopreté. Žalovaný konštatoval, že už v čase upovedomenia o začatí konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru príslušníka PZ a podľa záznamu č. KRPZ-KE-OPP1-134/2017 zo dňa 01.02.2017 bol žalobca oboznámený s rozsahom dokazovania, ktorý bol podstatný aj pre spracovanie návrhu na prepustenie zo služobného pomeru príslušníka PZ. Poukázal na písomné vyjadrenie žalobcu zo dňa 02.02.2017, v ktorom uviedol, že vzhľadom na počiatočné štádium konania o prepustení sa k tejto veci vyjadrovať nebude s tým, že nedostatok času na vlastné vyjadrenie žalobca nenamietol. Domnienka poznania obsahu ustanovení § 237 ods. 2 zákona a § 238 ods. 3 zákona vytvárala na strane žalobcu možnosť uplatnenia práv z nich vyplývajúcich v ktoromkoľvek štádiu konania. Odvolací orgán nezistil, že by sa žalobca týchto práv neúspešne domáhal, a preto s uplatnenými námietkami nemohol súhlasiť. II. Žaloba 12. Žalobou doručenou krajskému súdu dňa 17.10.2017 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-52/2017/OPK zo dňa 16.08.2017, v spojení s personálnym rozkazom č. 27 zo dňa 25.05.2017 z dôvodu ukrátenia na svojich právach a právom chránených záujmoch tým, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a zároveň došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní, ktoré tak mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. 13. Žalobca uviedol, že uznesením vyšetrovateľa PZ MV SR, ČVS: SKIS-275/OISV-V-2016 zo dňa 20.01.2017 bol žalobca a spol. podľa § 206 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z.z. Trestného poriadku v znení neskorších predpisov obvinený pre pokračujúci prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 122 ods. 1 Trestného zákona, na tam uvedenom skutkovom základe. Uznesením ČVS: SKIS-275/OISV-V-2016 zo dňa 23.03.2017 vyšetrovateľ podľa § 206 ods. 5 Trestného poriadku rozšíril voči žalobcovi a spol. vyššie uvedené obvinenie o ďalšie dielčie skutky cit. pokračujúceho prečinu. Na podklade uvedeného obvinenia bol žalobca podľa § 46 ods. 1 písm. b) služobného zákona personálnym rozkazom riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach č. 54 zo dňa 01.02.2017 dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, keďže bol dôvodne podozrivý, že mal spáchať trestný čin, pričom trestné konanie vedené pred vyšetrovateľom PZ MV SR je t. č. vo fáze prípravného konania, nie je ukončené. 14. Z vyššie uvedených listinných dôkazov podľa žalobcu nepochybne vyplýva, že skutky, ktoré sa podľa orgánov činných v trestnom konaní mali stať a sú podkladom prebiehajúceho vyšetrovania, sú totožné a identické so skutkami, ktoré tvorili predmet správneho konania podľa služobného zákona a vyústili k vydaniu personálneho rozkazu a k vydaniu napadnutého rozhodnutia žalovaného. 15. Uviedol, že skutky, ktoré sa žalobcovi kladú za vinu, sú vyšetrované orgánmi činnými v trestnom konaní, pričom len oni a súd môžu rozhodnúť, či sa tieto skutky stali, či napĺňajú znaky vyššie uvedeného prečinu a či ich spáchal žalobca. Až následne možno rozhodnúť, či žalobcove ponechanie v služobnom pomere príslušníka PZ by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby alebo nie, resp. či bude uznaný pred príslušným súdom vinným, alebo bude oslobodený. 16. Preto žalobca bol presvedčený, že vedúci služobného úradu vydaním napadnutého rozhodnutia si uzurpoval právo o tomto rozhodnúť a pre žalobcu je nepochopiteľné, že v tomto konaní ako aj trestnom konaní musí dokazovať svoju nevinu, čím sa vytvára stav, ktorým ho služobný úrad núti, uplatniť si právo na obhajobu a tak jeho tvrdenia a tvrdenia k služobnému pomeru môžu byť použité v trestnom konaní ako dôkaz, najmä ak napadnuté rozhodnutie primárne vychádza z údajov získanými orgánmi činnými v trestnom konaní a aj keď tieto údaje neskôr boli formálne zopakované pre účely služobného zákona. 17. Podľa názoru žalobcu z uvedeného vyplýva, že vedúci služobného úradu mal vyčkať na závery orgánov činných v trestnom konaní a súdu vydaním právoplatného rozhodnutia, ponechať rozhodnutie o dočasnom pozbavení výkonu služby v platnosti a účinnosti resp. predĺžiť lehotu dočasného pozbavenia výkonu služby, ak je proti policajtovi vedené trestné stíhanie a to až do právoplatného skončenia a až následne za predpokladu právoplatného odsúdenia zahájiť konanie o prepustení žalobcu zo služobného pomeru. 18. S poukazom na účel § 46 ods. 1 písm. b) v spojení s § 192 ods. 1 písm. e), f), zákona č. 73/1998 Z.z. resp. jeho legislatívny význam je zabrániť tej udalosti, ak by na rovnakom skutkovom základe a za rovnakej dôkaznej situácie by na jednej strane bolo voči príslušníkovi PZ zastavené stíhanie, resp. by bol oslobodený spod obžaloby, a na druhej strane prepustený z Policajného zboru. 19. Žalobca považoval žalobou napadnuté rozhodnutie za nezákonné a arbitrárne, z ústavného hľadiska za neakceptovateľné, keďže výkon práv a povinností nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 ústavy, ale ani v súlade s § 2a ods. 2 prvá veta zákona č. 73/1998 Z.z. výkonu práv a povinností v súlade s dobrými mravmi, resp. § 2a ods. 6 zákona č. 73/1998 Z.z. 20. Žalobca ďalej namietal, že v konaní o prepustení zo služobného pomeru boli porušené jeho práva na obhajobu, resp. došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia a to tým, že žalobca nemal možnosť sám, alebo prostredníctvom právneho zástupcu zúčastňovať sa na vykonávaní dôkazov, ktoré boli podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Zároveň žalobca konštatoval, že síce bol podľa § 237 ods. 2 v spojení s § 238 ods. 3 služobného zákona poučený o jeho práve nazrieť do predloženého spisového materiálu, robiť si z neho poznámky a výpisky, vyjadriť sa k predloženému spisovému materiálu ako aj navrhovať na podporu tvrdení dôkazy, avšak uvedené práva ako aj práva predložiť písomné pripomienky, námietky, návrhy a dôkazy boli nielenže obmedzené, ale dokonca znemožnené lehotami určenými zástupcom veliteľa niekoľkých hodín, čo pokladal za porušenie práva na spravodlivý proces. 21. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby krajský súd žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj personálny rozkaz zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného 22. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 20.03.2018 zhrnul doterajší priebeh správneho konania, pričom zotrval na názore o zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, ktoré spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti a bolo vydané v súlade so zákonom. 23. Vyjadril názor, že protiprávne konanie bolo žalobcovi riadne a v súlade so zákonom preukázané dôkazmi obsiahnutými v spise a konanie o jeho prepustení zo služobného pomeru príslušníka PZ, bolo striktne vykonané na základe zákona a v jeho medziach. Žalovaný konštatoval, že v predmetnom konaní o prepustení nadriadený v aktuálnej dobe zabezpečil dôkazy na základe vlastného šetrenia zákonným spôsobom, ktoré potvrdzovali spáchanie protiprávneho konania žalobcom. S poukazom na § 238 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. uviedol, že za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými je možnosť zistiť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Jednotlivé dôkazy boli v predmetnej veci takýmto zákonným spôsobom zabezpečené a boli dôsledne v zmysle § 238 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. vyhodnotené podľa vlastnej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a po ich vyhodnotení bolo správne konštatované protiprávne konanie žalobcu, ktoré je nezlučiteľné s postavením príslušníka PZ. 24. Žalovaný poukázal na to, že v priebehu konania neboli do úvahy brané údaje z uhľa pohľadu trestného práva, ale boli v rámci predmetného konania o prepustení, zabezpečené dôkazy, ktoré v konkrétnej dobe preukázali tú skutočnosť, že žalobca svojím konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu a jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka PZ, by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. V predmetnom personálnom konaní nebola skúmaná zodpovednosť trestnoprávna a teda ani otázka viny či neviny, ale bolo skúmané naplnenie dôvodov prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. Žalovaný podotkol, že dôvody k uvedenému postupu v okamihu prepustenia boli jednoznačne dané, a preto nadriadený pristúpil k predloženiu návrhu na prepustenie, ktoré minister vnútra v plnej miere akceptoval. Dôsledkom toho bolo vydanie napadnutého prvostupňového rozhodnutia. 25. Ďalej uviedol, že ak aj proti žalobcovi bolo vedené trestné stíhanie a to do dňa vydania rozhodnutia nebolo právoplatne skončené, neznamená to nemožnosť zo strany nadriadeného podniknúť personálne kroky smerujúce k ukončeniu služobného pomeru. Trestné konanie je totiž osobitným konaním, na druhej strane, aj keď súvisí so služobným pomerom, konanie o skončení služobného pomeru je osobitným konaním vzťahujúcim sa na udržanie alebo skončenie služobného pomeru. V tomto prípade sa nevyžaduje ani tak intenzívne konanie pre posudzovanie služobných povinností policajta, ako je tomu v trestnom konaní. 26. Námietku žalobcu, že v konaní o prepustení zo služobného pomeru boli porušené jeho práva na obhajobu a to najmä tým, že nemal možnosť sám alebo prostredníctvom právneho zástupcu zúčastňovať sa na vykonávaní dôkazov, ktoré boli podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia, vyhodnotil ako neprijateľnú, nakoľko lehota na vyjadrenie sa k spisovému materiálu a na podanie dôkazov na podporu svojich tvrdení po nazretí do spisového materiálu, je lehotou, ktorú v plnej miere stanovuje nadriadený a nie je záväzne stanovená v žiadnom právnom predpise. Žalovaný uviedol, že táto lehota môže byť stanovená aj v hodinách tak, ako tomu bolo aj v tomto prípade. Nakoniec ani žalobca takúto nadriadeným dĺžku stanovenej lehoty žiadnym spôsobom nenamietal a teda s ňou vyjadril konkludentný súhlas. Ak by túto lehotu žalobca namietal, bolo by povinnosťou nadriadeného sa ňou zaoberať. Preto nadriadený následne návrh spolu s podkladovým materiálom postúpil generálnemu tajomníkovi služobného úradu MV SR na realizáciu. 27. Žalovaný žiadal, aby krajský súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. IV. Právna úprava 28. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, ďalej SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Vec rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 107 ods. 2 SSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bol oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v lehote najmenej piatich dní pred jeho vyhlásením (§ 137 ods. 4 SSP). 29. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 30. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 31. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). 32. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách. 33. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z.z., tento zákon upravuje aj právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenami a skončením štátnej služby príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby (ďalej len "príslušník informačnej služby"), príslušníkov Národného bezpečnostného úradu (ďalej len "príslušník bezpečnostného úradu") a príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky. 34. Podľa § 17 ods. 1, citovaného zákona, občan pri vzniku služobného pomeru policajta skladá služobnú prísahu, ktorá znie: "Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!". 35. Podľa § 48 ods. 3 písm. g) a h) citovaného zákona, policajt je povinný v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor, a dodržiavať služobnú disciplínu. 36. Podľa § 192 ods. 1 písm. e) citovaného zákona, policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. 37. Podľa § 192 ods. 5 citovaného zákona, o prepustení policajta z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. d) až g) možno rozhodnúť len do šiestich mesiacov odo dňa, keď nadriadený zistil dôvod prepustenia, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol; v týchto lehotách sa musí rozhodnutie o prepustení policajtovi aj doručiť. 38. Podľa § 233 ods. 1, 2 citovaného zákona, oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady. Oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. 39. Podľa § 238 ods. 1 citovaného zákona, za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. V. Posúdenie veci 40. Krajský súd po preskúmaní žalobou napadnutých rozhodnutí ako aj konania, ktoré vydaniu rozhodnutí predchádzalo v intenciách námietok vznesených žalobcom dospel k záveru o zákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí. 41. Krajský súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalobca bol prepustený zo služobného pomeru personálnym rozkazom vedúceho služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 27 zo dňa 25.05.2017, pretože svojím konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť s tým, že jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka PZ by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Konanie žalobcu spočívalo v skutkoch špecifikovaných v bode č. 5 tohto rozhodnutia. Žalovaný správny orgán žalobou napadnutým rozhodnutím personálny rozkaz potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. 42. Krajský súd považuje v prvom rade za potrebné zdôrazniť, že jeho činnosťou nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. 43. V právomoci služobných orgánov je prešetriť a právne posúdiť skutočnosti významné z hľadiska naplnenia dôvodu skončenia služobného pomeru. Pre posúdenie konania žalobcu postačí preukázanie skutku, ktorý je dôvodom prepustenia a to na základe dôkazov zabezpečenými v súlade so zákonom. 44. V predmetnej veci prvostupňový správny orgán zistil skutkový stav, ktorý preukazoval spáchanie protiprávneho konania žalobcu, tak ako bol skutkovo vymedzený v dôvodoch, pre ktoré došlo k naplneniu ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e) zákona. Správne orgány si za účelom riadneho zistenia skutkového stavu zaobstarali dôkazy, ktoré svedčili v neprospech žalobcu, pričom pri ich hodnotení postupovali v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Krajský súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by spochybnila hodnovernosť zabezpečených dôkazov najmä z hľadiska prameňov, z ktorých pochádzajú a ani ich logickú rozpornosť. V danom prípade sa krajský súd stotožnil s názorom žalovaného, že konanie žalobcu bolo potrebné považovať za zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti s tým, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. 45. Žalobca počas celého administratívneho konania ako i v samotnej žalobe namietal, že žalovaný v prípade žalobcu mal počkať a to až do právoplatného skončenia trestného konania vedeného voči žalobcovi a až následne za predpokladu právoplatného odsúdenia zahájiť konanie o prepustení žalobcu zo služobného pomeru. 46. Krajský súd vo vzťahu k tejto námietke žalobcu uvádza, že služobný pomer žalobcu bol založený a riadi sa podľa zákona č. 73/1998 Z.z., pričom podľa § 16 ods. 1 služobný pomer vzniká dňom určeným v rozhodnutí nadriadeného o prijatí občana do služobného pomeru, ak nastúpi na štátnu službu v tento deň a zloží služobnú prísahu. Predpokladom vzniku služobného pomeru policajta je teda okrem iného aj zloženie služobnej prísahy. Z obsahu služobnej prísahy policajta zakotvenej v citovanom ustanovení § 17 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. vyplýva, že policajt má byť čestným, statočným a disciplinovaným, ktorý svoje sily a schopnosti vynaloží na ochranu práv občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života, riadi sa ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Podľa § 47 zákona, služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených. Policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť policajného zboru, alebo ohroziť dôveru v tento zbor, dodržiavať služobnú disciplínu (§ 48 ods. 3 písm. a/, g/ a h/ zákona). 47. Na základe citovaných ustanovení zákona č. 73/1998 Z. z. sa krajský súd stotožnil s právnym názorom žalovaného, keď v konaní žalobcu videl tak závažné a hrubé porušenie služobnej prísahy, ktoré odôvodňujú prepustenie žalobcu zo služobného pomeru podľa ust. § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy v danom prípade spočívalo v tom, že žalobca v čase služby nebol čestným a disciplinovaným príslušníkom PZ, keď v čase výkonu služby za prevzaté peňažné hotovosti zaplatené za uložené blokové pokuty, nevydal diely B pokutových blokov alebo iné náležité potvrdenie o prevzatí peňažných prostriedkov, nevypísal diely A pokutových blokov a prevzaté peňažné hotovosti neodviedol cestou nadriadeného do štátneho rozpočtu, ale si ich ponechal pre vlastnú potrebu. Konanie, ktorého sa žalobca dopustil, vyhodnotil žalovaný ako konanie v zjavnom rozpore s obsahom služobnej prísahy, ktoré nezodpovedá základnej povinnosti policajta. Týmto sa nezdržal konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť PZ, alebo ohroziť dôveru v tento zbor. Zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti v danom prípade spočívalo v tom, že žalobca vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, s cieľom zabezpečiť pre seba neoprávnený prospech. Pri vykonávaní služobnej činnosti nedbal na vlastnú česť, vážnosť a dôstojnosť a nedodržal nariadenie ministra o etickom kódexe policajta. Žalovaný dospel k záveru, že na základe uvedených skutočností žalobca nesplnil úlohy a povinnosti vyplývajúce z § 2 ods. 1 písm. a) a § 8 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. Porušenie služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom ďalej vyplývalo z nesplnenia povinnosti vyplývajúcej z rozkazu ministra o morálnom stave a disciplíne (časti I. písm. a/, bod 1. a 2.), z nariadenia ministra o etickom kódexe policajta (čl. 1 a 5 prílohy) a z nariadenia prezidenta PZ o priestupkoch (čl. 8a ods. 1, 2 a 3). Hrubosť spôsobu porušenia služobnej povinnosti je zvýraznená porušením základných povinností policajta uvedených v § 48 ods. 3 písm. a), b), g) a h) zákona, pretože neplnil svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, nevykonával službu riadne, v štátnej službe sa nezdržal konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť PZ, alebo ohroziť dôveru v tento zbor a nedodržal služobnú disciplínu. 48. Žalovaný mal za to, že bola splnená aj ďalšia zákonná podmienka na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ, ktorá spočíva v tom, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, najmä záujmu na svedomitom plnení služobných povinností a dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi PZ, na ich čestnosti, na ochrane práv občanov a na upevňovaní ich dôvery v PZ, nakoľko požiadavka zodpovedného prístupu príslušníka PZ k rešpektovaniu právnych predpisov vyplýva z jeho účasti na plnení funkcií štátu. Podľa žalovaného by bolo v príkrom rozpore s dôležitými záujmami štátnej služby, ak by v služobnom pomere zotrval policajt, ktorý konal tak, ako v danom prípade konal žalobca, ktorým konaním sa dopustil konania nezlúčiteľného s postavením a úlohami príslušníka PZ. Ujma dôležitého záujmu štátnej služby je u žalobcu zvýraznená opakovaním (súbehom) skutkov zakladajúcich jeho protiprávne konanie. 49. Konanie žalobcu možno oprávnene hodnotiť ako zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti, táto skutočnosť je spôsobilá spôsobiť ujmu policajného zboru, preto ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Je nevyhnutne potrebné, aby samotní príslušníci ozbrojeného zboru, ktorí sú akousi „predĺženou rukou štátu“ a ich úlohou je dohliadať na dodržiavanie právnych predpisov platných v Slovenskej republike, ako aj postihovať ich porušenie, dôsledne dodržiavali tieto právne predpisy. Verejnosť oprávnene očakáva, že príslušníci silových zložiek štátu budú sami rešpektovať zákony, ktorých dodržiavanie kontrolujú, a preto možno konanie žalobcu kvalifikovať ako spôsobilé narušiť vážnosť policajného zboru a dôveru v neho. 50. Najvyšší súd Slovenskej republiky rovnaký právny názor vyslovil v rozsudku zo dňa 26.11.2002 sp. zn. 4Sž/18/02 (publikovaný v Zbierke rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod č. R 36/2004), v ktorom uviedol, že služobná prísaha nie je prázdnou proklamáciou určenou k obradným efektom ceremoniálu slávnostného prijatia občana do Policajného zboru, ale skutočným potvrdením záväzku. Zložením sľubu sa občan stáva príslušníkom Policajného zboru, kategórie osôb, ktorých konanie, ktoré je v rozpore s právnymi predpismi bude pre služobné pomery posudzované cez prizmu tohto sľubu. Takýto výnimočne zodpovedný prístup policajta k rešpektovaniu predpisov vyplýva z jeho účasti na plnení funkcií štátu. Funkciu štátu plní policajt za odmenu a s tým súvisiace nadštandardné sociálne, dôchodkové, zdravotné zabezpečenie. Prirodzeným je očakávanie, že policajt pri svojom postavení bude príkladne rešpektovať zákony štátu nielen v rámci služby, ale aj mimo nej, ako sa k tomu zaviazal. 51. Krajský súd vychádzajúc z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 4Sž/143/2002, 7Sž/86/2002, 7Sž/107/2001), ako aj Ústavného súdu SR (III. ÚS 366/06, III. ÚS 263/06) uvádza, že v konaní o prepustení policajta zo služobného pomeru nie je služobný orgán viazaný ustanoveniami trestného poriadku a navyše v tomto konaní ani neplatí zásada prezumpcie neviny. Účelom konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka policajného zboru nie je otázka jeho viny alebo neviny, ale len otázka, či sú splnené zákonné predpoklady na prepustenie policajta zo služobného pomeru podľa zákona č. 73/1998 Z.z. Preto nemožno vo veci žalobcu v súdnom preskúmavacom konaní podľa SSP skúmať otázku prezumpcie neviny, trestnosť činu v rozsahu, ktorý je v konaní pred trestným súdom. Sankciu za porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti nie je možné stotožňovať s trestnoprávnou zodpovednosťou. 52. Zákonné predpoklady prepustenia musia byť splnené v čase rozhodovania o prepustení a nie sú závislé od výsledku prípadného trestného konania, keďže porušenie služobnej prísahy, resp. služobnej povinnosti nemusí nutne dosahovať intenzitu trestného činu. Preto konanie o personálnych veciach príslušníkov Policajného zboru (s výnimkou ust. § 192 ods. 1 písm. f/ zákona č. 73/1998 Z.z., o ktoré však v predmetnej právnej veci nejde), nie je podmienené výsledkom trestného konania. Administratívne konanie sa od trestného konania odlišuje okrem iného aj väčšou neformálnosťou procesu a v podstate voľnejšou procesnou úpravou dokazovania. V správnom konaní možno použiť ako dôkazy dôkazné prostriedky, ktoré nepostačujú svojou formou pre účely trestného konania. 53. V danom prípade si žalobca musí uvedomiť, že v konaní o prepustení policajta zo služobného pomeru sa nerieši jeho trestná zodpovednosť. Otázka viny zo spáchania trestného činu nie je predbežnou otázkou, od vyriešenia ktorej závisí rozhodnutie o prepustení policajta z dôvodu uvedeného v ust. § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. Taktiež vedené trestné konanie voči policajtovi nemá vplyv na priebeh personálneho konania. Oprávnený orgán ani nie je povinný prerušiť konanie a vyčkať na rozhodnutie o tejto otázke orgánmi na to príslušnými. Zákon takýto postup ani nepredpokladá, čo vyplýva z toho, že striktne stanovil krátke lehoty na uplatnenie prepúšťacieho dôvodu a pritom ide o alternatívu (súbeh trestného a personálneho konania, s ktorou možno bežne rátať). 54. K ďalšej žalobnej námietke, v ktorej žalobca poukazoval na porušenie práva tým, že nemal možnosť sám alebo prostredníctvom právneho zástupcu zúčastňovať sa vykonávania dôkazov, ktoré boli podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia, krajský súd uvádza, že tieto práva mu upreté neboli. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca bol poučený, že v zmysle § 193 ods. 2 zákona o štátnej službe má právo vyjadriť sa k dôvodnému podozreniu, že svojim konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu, má právo navrhovať dôkazy a obhajovať sa. Svojim podpisom žalobca potvrdil, že poučenie mu bolo aj primerane vysvetlené, ktorému porozumel a zároveň uviedol, že nebude vypovedať, nakoľko ešte prebieha trestné konanie (zápisnica o výsluchu žalobcu č. KRPZ-KE-OPP 1-134-029/2017 zo dňa 22.02.2017). Rovnako v písomnom vyjadrení zo dňa 02.02.2017 žalobca uviedol, že vzhľadom na počiatočné štádium konania o prepustení sa k tejto veci vyjadrovať nebude. Žalobca v priebehu celého správneho konania neprejavil záujem obhajovať sa. Žalobca mal možnosť uplatnenia svojich práv, mal možnosť obhajovať sa v ktoromkoľvek štádiu konania bez vecného a časového obmedzenia, žalobca však tak neurobil. 55. Ohľadne žalobcom namietanom nedostatočnom časovom hľadisku, správny súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, ktorý uviedol, že lehotu, na vyjadrenie a na podanie dôkazov stanovuje nadriadený a nie je záväzne stanovená v žiadnom právnom predpise, pričom v danom prípade žalobca takúto dĺžku stanovenej lehoty nadriadeným žiadnym spôsobom nenamietal. Okrem toho správny súd v tomto smere poukazuje aj na konštatáciu uvedenú v predchádzajúcom bode tohto rozhodnutia (č. 54). Krajský súd poznamenáva, že správne orgány sú v konaní o prepustení zo služobného pomeru viazané zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania, keď aj z § 192 ods. 5 zákona vyplýva, že o prepustení policajta z dôvodu podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona možno rozhodnúť len do šiestich mesiacov odo dňa, keď nadriadený zistil dôvod prepustenia. 56. Zároveň ešte krajský súd dodáva, že správne súdy podľa § 191 ods. 1 SSP zrušia napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi, alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Aplikáciou uvedenej právnej normy treba dospieť k záveru, že rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/130/2009). Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že formálne zopakovanie konania o prepustení žalobcu zo služobného pomeru v predmetnej veci by v tomto prípade nepredstavovalo pre žalobcu reálnu možnosť priaznivejšieho rozhodnutia, a to aj vzhľadom k tej skutočnosti, že skutkové okolnosti konania, ktorými žalobca zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť uvedené v odôvodnení personálneho rozkazu, ako aj v napadnutom rozhodnutí, ktoré zakladajú prepustenie žalobcu zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru, pretože svojím konaním porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere PZ by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, aj podľa názoru krajského súdu boli naplnené. 57. Žalobca sa v žalobe domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné, bez toho, aby v žalobe uviedol dôvody, na základe ktorých dospel k takémuto tvrdeniu, preto sa krajský súd zameral na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia len v tom rozsahu, v akom ho žalobca v žalobe namietal. 58. Podľa názoru správneho súdu žalovaný pri rozhodovaní vo veci vychádzal z dostatočne a zákonným spôsobom zisteného skutkového stavu, vykonané dokazovanie bolo náležite zhodnotené, pričom súd nezistil žiadne právne ani logické pochybenia a taktiež nezistil žiadnu inú vadu, ktorá by mala za následok nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia. Rozhodnutie žalovaného vyhodnotil ako riadne odôvodnené, bolo dostatočne zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol žalovaný pri hodnotení dôkazov vedený, pričom sa dôsledne vysporiadal aj s námietkami žalobcu uvedenými v podanom odvolaní. Žalobcove námietky vznesené v žalobe vyhodnotil krajský súd ako neopodstatnené, ktoré nemajú vplyv na rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím. 59. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považoval krajský súd žalobou napadnuté rozhodnutia za súladné zo zákonom, a preto žalobu v zmysle § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 60. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 61. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.