Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/256/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201771 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017201771.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Marty Barkovej, v právnej veci žalobcu: T. Q., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť D. isE. zastúpený: JUDr. Sabína Hodoňová, advokátka, PhD., Mariánske námestie 31, 010 01 Žilina proti žalovanému: Prezídium Policajného zboru, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície, Krížna 44, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. PPZ-HCP-BA2-2017/009702-003 zo dňa 18.08.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Administratívne konanie 1.Z administratívneho spisu krajský súd zistil, že žalobca si dňa 20.06.2016 podal na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Teheráne žiadosť o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky za účelom podnikania. Žalobca k žiadosti priložil ako doklad potvrdzujúci účel pobytu výpis z Obchodného registra zo dňa 23.03.2016, Oddiel: Sro, vložka číslo: XXXXXX/B, spoločnosti V. V. s. r. o., D.: XX XXX XXX, sídlo V. XX, XXX XX B. s uvedením zápisu dňa 21.01.2016, v ktorom sú ako predmet podnikania uvedené činnosti: 1. Kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod), 2. Sprostredkovateľská činnosť v oblasti služieb, 3. Počítačové služby, 4. Prenájom nehnuteľností spojený s poskytovaním iných než základných služieb spojených s prenájmom, 5. Administratívne služby, 6. Reklamné a marketingové služby, 7. Činnosť podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov, 8. Vykonávanie mimoškolskej vzdelávacej činnosti, 9. Organizovanie kultúrnych a iných spoločenských podujatí, 10. Ubytovacie služby bez poskytovania pohostinskej činnosti. Jediným spoločníkom spoločnosti je uvedená spoločnosť Q. U. s. r. o., D.: XX XXX XXX so sídlom V. XX, XXX XX B.. Ďalej predložil Rozhodnutie jediného spoločníka zo dňa 23.03.2016 o prevode 50% obchodného podielu na žalobcu a jeho vymenovanie do funkcie konateľa spoločnosti V. V. s. r. o. 2. Zastupiteľský úrad - Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Teheráne vykonal so žalobcom pohovor k podanej žiadosti o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania, z ktorého vyplynulo, že cieľom podnikateľskej činnosti žalobcu je nákup techniky na výrobu šperkov a následne vývoz šperkov z Iránu do Európskej únie. Ďalej zastupiteľský úrad zistil, že žalobca je v Iráne študentom architektúry a do konca štúdia mu chýba absolvovať ešte dva roky. Vzhľadom na uvedené zistenia zastupiteľský úrad odporučil, aby žiadostiam o zlúčenie rodiny rodinných príslušníkov žalobcu bolo vyhovené, keď bude hodnoverne zdokumentovaná podnikateľská činnosť žalobcu v SR, jeho pobyt v SR a bude preukázané, že táto podnikateľská činnosť žalobcu nesúvisí len so zabezpečovaním vysťahovania celých rodín z Iránu do Slovenskej republiky alebo Schengenu. Zastupiteľský úrad odporučil prechodný pobyt udeliť. 3. Dňa 08.09.2016 bolo správnemu orgánu na základe výzvy zo dňa 21.08.2016 na doloženie dokladov, ktoré by zvýšili dôveryhodnosť podnikateľskej činnosti žalobcu, ako je napr. podnikateľský zámer, cenníky, certifikáty a pod., doručené vyjadrenie, v ktorom splnomocnený zástupca žalobcu argumentoval, že neexistuje žiadna zákonná povinnosť mať vypracovaný podnikateľský zámer a uzatvorené písomné zmluvy. 4. Prvostupňový správny orgán dožiadaním č. PPZ-HCP-BA6-5209,5210/2016-PPC-CUL zo dňa 27.09.2016 požiadal Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej aj MH SR) o vydanie stanoviska k podnikateľskej činnosti žalobcu v zmysle § 33 ods. 1 zák. č. 404/2011 Z.z., či podnikateľská činnosť žalobcu bude prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. 5. Dňa 22.11.2016 bolo správnemu orgánu doručené stanovisko MH SR, v ktorom uviedlo, že bez podnikateľského zámeru žalobcu nevie posúdiť prínos podnikateľskej činnosti žalobcu pre hospodárske záujmy SR, a preto požiadal správny orgán o doplnenie podnikateľského zámeru zo strany žalobcu. 6. Žalobca podnikateľský zámer nedoložil. Správny orgán dňa 21.01.2017 zaslal opätovnú žiadosť na MH SR o vydanie stanoviska, či podnikateľská činnosť žalobcu bude prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky s uvedením všetkých relevantných skutočností zistených v priebehu konania. Z odpovede MH SR doručenej dňa 13.03.2017 vyplynulo, že žalobca nepreukázal účel pobytu, a z toho dôvodu jeho podnikateľská činnosť nebude prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. 7. Správny orgán vyzval žalobcu, aby sa vyjadril k podkladom rozhodnutia i spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhol jeho doplnenie v lehote do 5 dní odo dňa doručenia výzvy. Predmetnú výzvu si žalobca prevzal prostredníctvom splnomocneného zástupcu žalobcu dňa 16.05.2017. Dňa 22.05.2017 bola na správny orgán doručená odpoveď, kde splnomocnený zástupca uviedol okolnosti konania v žiadosti a postup správneho orgánu s tým, že sa nestotožňuje s uvedeným postupom, nakoľko splnil zákonom stanovené podmienky na udelenie prechodného pobytu na účel podnikanie na území Slovenskej republiky. 8. Rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA6-314-44/2017-PPC zo dňa 29.05.2017 Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava, ako prvostupňový správny orgán príslušný podľa § 125 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) zamietol žiadosť žalobcu o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania zo dňa 25.07.2016, podľa ustanovenia § 33 ods. 6 písm. g) zákona č. 404/2011 Z. z. s poukazom na § 33 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov. 9. V odôvodnení uviedol, že sa nestotožňuje s argumentáciou účastníka konania, že MH SR vychádzalo pri svojom stanovisku z nesprávneho predpokladu o nepreukázaní účelu zo strany účastníka konania. Nakoľko z predloženého výpisu z Obchodného registra a Rozhodnutia jedného spoločníka si správny orgán nevedel urobiť dostatočný obraz o podnikateľskej činnosti žalobcu, vyžiadal si zákonným spôsobom od neho ďalšie podklady, ktoré by zvýšili dôveryhodnosť podnikateľskej činnosti. Ďalej uviedol, že účastník konania túto výzvu ignoroval. Konštatoval, že účastník konania si musí byť vedomý, že v prípade vedomej a úmyselnej nespolupráce so správnym orgánom môže niesť aj následky nepriaznivé pre jeho osobu. Rovnako účastník konania nemôže určovať- správnemu orgánu rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie vo veci. Zastával názor, že ak MH SR potrebuje napr. podnikateľský zámer pre vydanie svojho stanoviska a účastník konania ho vedome odmieta priložiť, tak MH SR je oprávnené, zdôvodniť svoje nesúhlasné stanovisko nepreukázaním účelu. 10. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie. 11. Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, ako odvolací orgán podľa § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ zákon o správnom konaní“) rozhodnutím č.:PPZ-HCP-BA2-2017/009702-003 zo dňa 18.08.2017 odvolanie žalobcu zamietlo a rozhodnutie č. p.: PPZ-HCP-BA6-314-44/2017-PPC zo dňa 29.05.2017 potvrdilo. 12. Žalovaný rozhodnutie odôvodnil tým, že pobyt žalobcu nie je vo verejnom záujme, a preto bola potrebná zo strany správneho orgánu prvého stupňa aplikácia ustanovenia § 33 ods. 6 písm. g) zákona č. 404/2011 Z.z. Žalovaný sa stotožnil s odôvodnením správneho orgánu prvého stupňa, že pobyt žalobcu nie je vo verejnom záujme a zdôraznil, že na účel podnikania by mal byť udelený, resp. obnovený prechodný pobyt len cudzincovi, ktorého podnikateľská činnosť bude prínosom pre hospodárstvo Slovenskej republiky a jeho prítomnosť je nevyhnutná na dosiahnutie podnikateľských zámerov. Ďalej zdôraznil, že pokiaľ žalobca žiada udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania, správne orgány sú povinné pri rozhodovaní o jeho žiadosti prihliadať na verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo Slovenskej republiky (negatívne stanovisko Ministerstva hospodárstva SR) a na ochranu verejného zdravia. Takisto musia prihliadať na záujmy osobné, rodinné pomery štátneho príslušníka tretej krajiny, jeho finančnú situáciu. Žalovaný mal za to, že verejným záujmom sa rozumie taký záujem, ktorý prináša majetkový prospech, alebo iný prospech všetkým občanom, alebo mnohým občanom. Žalovaný musel konštatovať, že žalobca nepreukázal skutočnosti (nepredložil žiadne dôkazy), aby bolo možné v jeho prípade k správnym orgánom prvého stupňa ako aj odvolacím orgánom konštatovať, že jeho podnikanie bude predstavovať prínos pre hospodárstvo Slovenskej republiky. 13. K aplikačnej prednosti verejného záujmu žalovaný uviedol, že rozborom subjektívnych okolností na strane žalobcu a jeho ukrátenia na práve súkromnom, najmä práve na podnikanie, ktorý síce nie je explicitne vyjadrený v čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ale možno ho pod neho subsumovať je nutné konštatovať, že žalobca má síce na jednej strane právo na podnikanie, avšak podľa čl. 35 ods. 4 môže byť v prípade cudzincov zákonom ustanovená odchylná úprava tohto práva. Takýmto zákonom je aj zákon o pobyte cudzincov. Vyjadril názor, že je dôvodné uprednostniť verejný záujem Slovenskej republiky na regulovaní počtu štátnych príslušníkov tretích krajín pred záujmom účastníka konania na uplatňovanie práva na podnikanie. II. Žaloba 14. Žalobou doručenou krajskému súdu dňa 20.10.2017 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č.p. PPZ-HCP-BA2-2017/009702-003 zo dňa 18.08.2017, v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa č. PPZ-HCP-BA6-314-44/2017-PPC zo dňa 29.05.2017. Žalobca s rozhodnutím žalovaného nesúhlasil, pretože podľa názoru žalobcu napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy je nedostačujúce na riadne posúdenie veci a z dôvodu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení v konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 15. Žalobca uviedol, že žalovaný potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktorým bola žiadosť žalobcu o udelenie prechodného pobytu za účelom podnikania zamietnutá z dôvodu, že pobyt žalobcu nie je vo verejnom záujme Slovenskej republiky. Bol presvedčený, že dôvodom takéhoto záveru žalovaného bola skutočnosť, že z vyžiadaného vyjadrenia Ministerstva hospodárstva SR vyplynulo, že podnikateľská činnosť žalobcu nebude prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky, a preto udelenie prechodného pobytu na účel podnikania nie je vo verejnom záujme Slovenskej republiky. Ministerstvo hospodárstva SR, hoci malo všetku potrebnú dokumentáciu ohľadom podnikania žalobcu, ktorá obsahovala aj rozhodnutie jediného spoločníka, ktorým bol žalobca zvolený do funkcie konateľa VD..o., čím preukázal oprávnenie na podnikanie a teda účel svojho pobytu na území Slovenskej republiky podľa § 32 ods. 5 písm. a) zákona o pobyte cudzincov, sa nedokázalo vyjadriť k opodstatnenosti a hospodárskemu prínosu žalobcu pre Slovenskú republiku. 16. S poukázaním žalovaného v napadnutom rozhodnutí na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžak/7/2017 zo dňa 20.06.2017 žalobca uviedol, že jeho prípad je zásadne odlišný ako prípad prejednávaný Najvyšším súdom SR - splnil všetky zákonom stanovené podmienky, zastupiteľský úrad udelenie prechodného pobytu odporučil a Ministerstvo hospodárstva k prínosu jeho činnosti nevedelo zaujať stanovisko a napokon sa vyjadrilo, že žalobca nepreukázal účel podnikania v zmysle § 32 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov. Žalobca tvrdil, že ak už teda v konaní nebol zistený žiaden dôvod pre zamietnutie žiadosti žalobcu, stala sa takým dôvodom správna úvaha správneho orgánu, ktorý sa však vo svojom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadal s prínosom žalobcu pre hospodárstvo Slovenskej republiky a obmedzil sa na odkaz na vyjadrenie ministerstva. Žalobca bol názoru, že žalovaný tak nesprávne právne posúdil vec, ak svoje oprávnenie použiť správnu úvahu interpretoval ako možnosť bez odôvodnenia a s odkazom na vyjadrenie inej inštitúcie zamietnuť žiadosť žalobcu, hoci tento spĺňa zákonom stanovené podmienky pre udelenie prechodného pobytu na účel podnikania. 17. Žalobca ďalej uviedol, že z vyjadrenia Ministerstva hospodárstva SR vyplýva, že Ministerstvo hospodárstva SR odvodzuje svoje vyjadrenie z nesplnenia podmienky uvedenej v § 32 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov, t. j., že žalobca nepreukázal účel podnikania. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca síce splnil podmienky uvedené v § 32 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov, t. j. preukázal účel podnikania, avšak z vyjadrenia Ministerstva hospodárstva SR vyplýva, že udelenie pobytu nie je vo verejnom záujme. Na základe toho konštatoval, že uvedené tvrdenia Ministerstva hospodárstva SR a žalovaného si protirečia. 18. Zastával názor, že tvrdenie Ministerstva hospodárstva SR o tom, že žalobca nepreukázal účel pobytu, je iba hodnotiacim záverom, ktorý nemá oporu v zákone o pobyte cudzincov, pretože tento účel bezpochyby preukázaný bol. Konštatoval, že ako vyplynulo aj z rozsudku NSSR sp.zn. 10Sžak/7/2017 zo dňa 20.06.2017, ktorý sám žalovaný uvádza v napadnutom rozhodnutí, práve stanovisko zastupiteľského úradu je podstatné pri rozhodovaní o udelení prechodného pobytu žalobcu, nakoľko pracovníci zastupiteľského úradu majú priamy kontakt so žalobcom a vedia lepšie zhodnotiť situáciu ohľadom žiadosti o prechodný pobyt. Žalobca uviedol, že žalovaný stanovisko zastupiteľského úradu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nespomína a ani nepolemizuje o rozpore medzi stanoviskom zastupiteľského úradu a vyjadrením Ministerstva hospodárstva SR. Z uvedeného dôvodu sa tak napadnuté rozhodnutie stalo nepreskúmateľným pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. 19. Žalobca namietal, že žalovaný nekriticky prevzal závery obsiahnuté vo vyjadrení Ministerstva hospodárstva SR. V konečnom dôsledku je to práve žalovaný, ktorý je oprávnený posudzovať splnenie podmienok pre udelenie pobytu účastníkom správneho konania a nie Ministerstvom hospodárstva SR. Podľa názoru žalobcu, žalovaný zle vyhodnotil situáciu ohľadom nedoloženia podnikateľského zámeru, keď sa stotožnil so záverom uvedeným vo vyjadrení Ministerstva hospodárstva SR. Žalobca ďalej namietal, že neudelenie pobytu bráni rozvoju podnikateľských aktivít obchodnej spoločnosti VD.o. Ak žalobca nebude môcť oficiálne vystupovať ako konateľ spoločnosti, nebude môcť vykonávať svoju činnosť a tak ani predkladať materiál o svojej činnosti. 20. Podľa žalobcu žalovaný nezistil skutočný stav veci, iba nekriticky prevzal vyjadrenie Ministerstva hospodárstva SR, s ktorým si navyše argumentačne odporuje. Zistenie skutkového stavu je tak nepostačujúce na posúdenie veci, ak žalovaný vychádzal z jedinej listiny vydanej Ministerstvom hospodárstva SR a odignoroval stanovisko zastupiteľského úradu v Teheráne. 21. Ďalej žalobca namietal porušenie povinnosti žalovaného v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku, pretože žalovaný pred vydaním napadnutého rozhodnutia neumožnil žalobcovi vyjadriť sa k podkladom napadnutého rozhodnutia. Týmto postupom boli vážne porušené procesné práva žalobcu, nakoľko, ak by žalobca mal vedomosť o tom, že konanie o jeho žiadosti smeruje k zamietnutiu aj na odvolacom orgáne t.j. u žalovaného, mohol na základe preštudovania podkladov navrhnúť vykonanie ďalších dôkazov, ktoré by preukázali, že udelenie prechodného pobytu jeho osobe je vo verejnom záujme. 22. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca žiadal, aby krajský súd žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného 23. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 22.03.2018 po opísaní skutkového stavu a priebehu správneho konania, zotrval na svojom právnom názore prezentovanom v žalobou napadnutom rozhodnutí. 24. Žalovaný vo vzťahu k namietanému nesprávnemu posúdeniu veci uviedol, že je síce pravdou, že žalobca doložil jednu z alternatív týkajúcu sa zabezpečenia účelu prechodného pobytu (rozhodnutie jedného spoločníka a výpis z obchodného registra), ale na druhej strane má správny orgán vďaka správnemu poriadku k dispozícii možnosti, prostredníctvom ktorých má dospieť k presnému a úplnému zisteniu skutočného stavu veci. Argumentoval, že nakoľko z predloženého výpisu z Obchodného registra rozhodnutia jediného spoločníka si správny orgán nevedel urobiť dostatočný obraz o podnikateľskej činnosti žalobcu, vyžiadal si zákonným spôsobom od neho ďalšie podklady, ktoré by zvýšili dôveryhodnosť podnikateľskej činnosti. Uviedol, že žalobca úmyselne túto výzvu ignoroval, pričom jeho zdôvodnenie, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy SR v jej medziach a rozsahu, ktorý ustanoví zákon a zároveň, že každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá, je pre toto konanie irelevantné. Zastával názor, že je to subjektívne tvrdenie žalobcu, aby odôvodnil svoje konanie a postup pred správnym orgánom. Konštatoval, že nie je v moci žalobcu určovať správnemu orgánu rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie vo veci, pretože toto právo zákonodarca zveril do výhradnej právomoci správneho orgánu, preto žalovaný zastával názor, že Ministerstvo hospodárstva SR, ako oprávnený orgán si vyžiada pre účely vypracovania predmetného stanoviska potrebné podklady, ktorými je napríklad podnikateľský zámer. V prípade, že ho žalobca nepredložil, mal si byť vedomý toho, že mu môže byť týmto orgánom vydané nesúhlasné stanovisko a to môže viesť k tomu, že mu nebude udelený prechodný pobyt na účel podnikania. 25. Žalovaný ďalej dôvodil, že Ministerstvo hospodárstva SR je kompetentným orgánom, ktorý vypracúva práve pre účely objektívneho posúdenia podnikateľskej činnosti stanoviská, ktoré slúžia ako vysoko odborné zhodnotenie podnikateľskej činnosti štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí žiadajú o prechodný pobyt na území SR. Prínos podnikateľskej činnosti pre hospodárstvo Slovenskej republiky vyhodnocuje práve Ministerstvo hospodárstva SR a bez uvedeného podporného dokumentu ho nie je možné jednoznačne posúdiť. Podľa názoru žalovaného použitie ustanovení § 33 ods. 1 písm. a) a § 33 ods. 6 písm. g) zákona o pobyte cudzincov v správnej úvahe bolo dostatočne odôvodnené. 26. Bol toho názoru, že žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžak/7/2017 z dôvodu, že v obdobnom prípade sa najvyšší súd stotožnil s rozhodnutím správnych orgánov. Mal za to, že aj keď v tomto konkrétnom prípade Zastupiteľský úrad v Teheráne odporučil povoliť žalobcovi pobyt, žalovaný správny orgán mal na mysli najmä tú skutočnosť, že Ministerstvo hospodárstva ako kompetentný orgán uviedol vo svojom stanovisku, že neodporúča povoliť prechodný pobyt žalobcovi, nakoľko jeho podnikateľská činnosť nebude prínosom pre hospodárstvo Slovenskej republiky. Toto považoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v predmetnom rozsudku za dostatočný podporný dokument na posúdenie verejného záujmu s ohľadom na podnikateľskú činnosť žalobcu. 27. V súvislosti s námietkou žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutí pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, žalovaný konštatoval, že žalobca bol v rámci konania vyzvaný na doloženie podkladov k svojej podnikateľskej činnosti a to v súlade so správnym poriadkom. Jednak zo spisového materiálu ako aj z vyjadrení žalobcu mal za zrejmé, že žalobca úmyselne ignoroval doloženie akýchkoľvek podkladov preukazujúcich jeho podnikateľskú činnosť na území Slovenskej republiky. Bol toho názoru, že žalobca nedodržal ust. § 4 ods. 1 správneho poriadku a spoliehal sa na skutočnosť, že doložením dokladov v zmysle § 32 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov mu automaticky vzniká nárok na udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky bez akéhokoľvek priestoru správneho orgánu na vykonanie dokazovania. Žalovaný ďalej v súvislosti s tvrdením žalobcu, že správny orgán si prispôsobil dôkazovú situáciu uviedol, že správny orgán v rámci svojho konania hodnotil celú dôkazovú situáciu a zastával názor, že práve zo strany žalobcu nebolo postupované v súčinnosti so správnym orgánom. 28. K tvrdeniu o nedostatočnom zistení skutkového stavu na riadne posúdenie veci žalovaný uviedol, že žalobca bol riadne vyzvaný na doplnenie svojej žiadosti, mal dostatok priestoru, pričom žalovaný správny orgán urobil tak, aby dostatočne a vyčerpávajúco zistil skutočný stav veci. Negatívne stanovisko Ministerstva hospodárstva SR bolo vydané práve na základe toho, že žalobca nedostatočne odôvodnil svoje podnikateľské aktivity na území Slovenskej republiky. K tvrdeniu žalobcu, že nemôže adekvátne vykonávať podnikateľské aktivity, žalovaný uviedol, že práve z dôvodu, že žalobca obchodné aktivity ešte iba rozbieha, nevzniká mu majetková a ani iná ujma a v tomto bode námietky považoval za irelevantné. 29. Rovnako tvrdenia ohľadne podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vyhodnotil žalovaný ako nepravdivé, nakoľko žalobca bol oboznámený s celým priebehom konania a sám nedoložil do konania dokumenty, ktoré mohli rozhodnutie správneho orgánu zmeniť, preto žalované správne orgány nemali inú možnosť, ako žiadosť o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania zamietnuť. Žalovaný v závere uviedol, že je v záujme každého suverénneho štátu, aby si formou prijatia nástrojov migračnej politiky stanovil podmienky, za ktorých sa cudzinci môžu zdržiavať na jeho území a jedným z takýchto nástrojov je aj zákon č. 404/2011 Z.z., ktorý jasne stanovuje podmienky pobytu cudzincov, ktorí na území SR podnikajú, kedy jednou z nich je aj prihliadanie na verejný záujem. 30. Na základe uvedených skutočností konštatoval, že obidva správne orgány rozhodli správne a žalobou napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím boli vydané v súlade so zákonom č. 404/2011 Z.z. ako aj so správnym poriadkom. 31. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol žalobu zamietnuť. IV. Replika žalobcu 32. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k žalobe doručenom súdu dňa 23.04.2018 uviedol s poukazom na § 32 ods. 2 písm. a), že žalobca predložil doklad preukazujúci účel pobytu v jednej z alternatív v zmysle § 32 ods. 5 písm. a) zákona o pobyte cudzincov rozhodnutím jediného spoločníka obchodnej spoločnosti V.. Žalobca tvrdil, že predložením jednej z alternatív preukázania účelu pobytu v zmysle § 32 ods. 5 písm. a) zákona o pobyte cudzincov, žalobca účel pobytu preukázal. Nebol tak povinný k predloženiu inej alternatívy preukázania účelu pobytu - predložením podnikateľského zámeru. 33. V ostatnom opätovne žalobca uvádzal zhodné námietky so žalobnými námietkami. V. Právna úprava 34. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, ďalej SSP) po preskúmaní žalobou napadnutých rozhodnutí v rozsahu a dôvodoch v žalobe uvedených, vec prejednal na nariadenom pojednávaní (ust. § 107 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 35. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). 36. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách. 37. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. 38. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 39. Podľa § 22 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, prechodný pobyt na účel podnikania udelí policajný útvar, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods. 6, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý : a) podniká alebo bude podnikať na území Slovenskej republiky ako fyzická osoba, alebo b) koná alebo bude konať v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva a nie je v pracovnoprávnom vzťahu. 40. Podľa § 32 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny priloží k žiadosti o udelenie prechodného pobytu dve fotografie s rozmermi 3 x 3,5 cm zobrazujúce jeho aktuálnu podobu a doklady nie staršie ako 90 dní, ktoré potvrdzujú: a) účel pobytu, b) bezúhonnosť, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak, c) finančné zabezpečenie pobytu; to neplatí, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 28 a 29, d) finančné zabezpečenie podnikateľskej činnosti, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 22; to neplatí, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý koná alebo bude konať v mene významného zahraničného investora, e) zabezpečenie ubytovania; to neplatí, ak ide o 1. štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý pravidelne dochádza do zamestnania alebo do školy cez štátnu hranicu zo susedného štátu, 2. štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý žiada o udelenie prechodného pobytu podľa § 24, § 25 ods. 1 písm. e), f) alebo § 30 a bude študovať na vysokej škole alebo vykonávať pedagogickú alebo výskumnú činnosť, alebo 3. štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý žiada o udelenie prechodného pobytu podľa § 26 alebo § 29, f) súhlas podľa § 27 ods. 4, g) skutočnosť, že ide o vnútropodnikový presun, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý žiada o udelenie prechodného pobytu podľa § 23 ods. 5. 41. Podľa § 32 ods. 5 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov, účel pobytu podľa odseku 2 písm. a) štátny príslušník tretej krajiny preukáže predložením podnikateľského zámeru vo forme podľa osobitného predpisu, podnikateľského zámeru na realizáciu inovatívneho projektu, osvedčenia o živnostenskom oprávnení alebo dokladu potvrdzujúceho oprávnenie na podnikanie, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 22. 42. Podľa § 33 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie prechodného pobytu prihliada na a) verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo Slovenskej republiky a na ochranu verejného zdravia, b) záujmy maloletého dieťaťa štátneho príslušníka tretej krajiny, osobné a rodinné pomery štátneho príslušníka tretej krajiny, jeho finančnú situáciu a dĺžku doterajšieho pobytu a predpokladaného pobytu, c) stanovisko zastupiteľského úradu k udeleniu prechodného pobytu. 43. Podľa § 33 ods. 2 písm. a) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar pri posudzovaní podnikateľského zámeru, ktorý štátny príslušník tretej krajiny predložil podľa § 32 ods. 5 písm. a), si vyžiada stanovisko od Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, či podnikateľská činnosť štátneho príslušníka tretej krajiny je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. 44. Podľa § 33 ods. 6 písm. g/ zákona o pobyte cudzincov policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak udelenie prechodného pobytu nie je vo verejnom záujme. 45. Podľa § 120 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní. Právne úkony vykonávané orgánom verejnej moci, fyzickou osobou a právnickou osobou v konaní podľa tohto zákona sa vykonávajú výlučne v listinnej podobe, ak v § 33 ods. 9, § 48 ods. 3, § 108 ods. 4, § 113 písm. c), § 115 ods. 1 a 10a § 125 ods. 10 nie je ustanovené inak. V. Právne posúdenie veci 46. Krajský súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím ako aj konania, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo v intenciách námietok vznesených žalobcom dospel k záveru o zákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí. 47. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdiť zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP- BA2-2017/009702-003 zo dňa 18.08.2017, ktorým potvrdil rozhodnutie č. PPZ-HCP-BA6-314-44/2017- PPC zo dňa 29.05.2017 Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava, o zamietnutí žiadosti žalobcu o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania. 48.V procese posudzovania zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím vychádzal krajský súd zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu. 49. Krajský súd mal z administratívneho spisu preukázané, že Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Teheráne vydalo dňa 20.06.2016 pod č. 5761/2016-IRVV stanovisko, v ktorom uviedlo, že „odporúča, aby žiadostiam o zlučovanie rodín bolo vyhovené vtedy, keď bude hodnoverne zdokumentovaná podnikateľská činnosť žalobcu v SR, vrátane jeho pobytu v SR a bude preukázané, že táto podnikateľská činnosť žalobcu v SR nesúvisí len so zabezpečovaním vysťahovania celých rodín z Iránu do Slovenskej republiky alebo Schengenského priestoru". Zastupiteľský úrad odporučil pre žalobcu prechodný pobyt udeliť. 50. Prvostupňový správny orgán žiadosťou na doloženie dokladov zo dňa 21.08.2016 vyzval žalobcu cestou splnomocneného zástupcu na doloženie podkladov, ktoré by zvýšili dôveryhodnosť podnikateľskej činnosti žalobcu a umožnia správnemu orgánu rozhodnúť o veci, a to najmä podnikateľský zámer, zmluva o budúcej zmluve, nájomné zmluvy, cenníky, certifikáty, finančný plán, ...... Zároveň bol poučený, že v zmysle § 4 ods. 1 správneho poriadku účastníci konania spolupracujú so správnymi orgánmi v priebehu celého konania a súčasne uviedol, že v prípade nedoloženia podkladov nemôže správny orgán zistiť presne a úplne skutočný stav veci, čo môže viesť k zamietnutiu žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania. 51. Z dožiadania prvostupňového správneho orgánu č. PPZ-HCP-BA6-5209,5210/2016-PPC-CUL zo dňa 27.09.2016 vyplynulo, že Ministerstvo hospodárstva bolo požiadané o vydanie stanoviska k podnikateľskej činnosti žalobcu v zmysle § 33 ods. 1 zák. č. 404/2011 Z. z. 52. Dňa 22.11.2016 bolo správnemu orgánu doručené stanovisko MH SR, v ktorom uviedol, že nevie posúdiť prínos podnikateľskej činnosti žalobcu pre hospodárske záujmy SR, a preto požiadal správny orgán o doplnenie podnikateľského zámeru zo strany žalobcu. Nakoľko žalobca odmietal spolupracovať a podnikateľský zámer nedoložil, správny orgán dňa 21.01.2017 zaslal opätovnú žiadosť na MH SR o vydanie stanoviska, či podnikateľská činnosť účastníka konania bude prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky s uvedením všetkých relevantných skutočností zistených v priebehu konania. 53. Zo stanoviska Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 17209/2017-3420-12166 zo dňa 07.03.2017 vyplýva, že žalobca nepreukázal účel pobytu, a z toho dôvodu jeho podnikateľská činnosť nebude prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. 54. Žalovaný založil svoje rozhodnutie na závere, že pobyt žalobcu nie je vo verejnom záujme s tým, že na účel podnikania by mal byť udelený prechodný pobyt len cudzincovi, ktorého podnikateľská činnosť bude prínosom pre hospodárstvo Slovenskej republiky a jeho prítomnosť je nevyhnutná na dosiahnutie podnikateľských zámerov. Taktiež konštatoval, že žalobca riadne nepreukázal, že jeho podnikateľská činnosť bude predstavovať prínos pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. 55. Krajský súd sa stotožnil s právnym posúdením danej veci zo strany žalovaného, keď zamietol žiadosť žalobcu o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania podľa § 33 ods. 6 písm. g) zákona č. 404/2011 Z. z. s poukazom na § 33 ods. 1 písm. a) citovaného zákona. 56. V prvom rade je potrebné uviesť, že z citovaných ustanovení zákona o pobyte cudzincov vyplýva, že prechodný pobyt na účel podnikania môže policajný útvar udeliť aj cudzincovi (štátnemu príslušníkovi tretej krajiny), ktorý koná, alebo bude konať v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva a nie je v pracovno-právnom vzťahu. Podnikanie na území SR ako účel prechodného pobytu na území SR štátny príslušník tretej krajiny v konaní preukazuje (okrem iných dokladov) podnikateľským zámerom a dokladom potvrdzujúcim jeho oprávnenie na podnikanie. 57. Policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účely podnikania prihliada aj na hospodárske záujmy SR, najmä prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo SR, ako aj na stanovisko zastupiteľského úradu k udeleniu prechodného pobytu. Správnemu orgánu (policajnému útvaru), ktorý rozhoduje o žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účely podnikania, teda prináleží posúdiť, či je udelenie prechodného pobytu žiadateľovi vo verejnom záujme, pričom pri uvážení prínosu podnikateľského zámeru žiadateľa pre hospodárstvo SR sa správny orgán opiera o stanovisko Ministerstva hospodárstva SR. V uvážení, či je na základe zákonom stanovených hľadísk udelenie prechodného pobytu žiadateľovi vo verejnom záujme, je policajný útvar nezastupiteľný, pričom výsledok tejto správnej úvahy je povinný uviesť v rozhodnutí o žiadosti a náležite ho odôvodniť. 58. V danom prípade správne orgány postupovali správne, keď zamerali dokazovanie na zistenie, či prechodný pobyt žalobcu za účelom podnikania na území Slovenskej republiky je vo verejnom záujme, pričom výklad tohto pojmu zákon neupravuje. 59. Žalovaný pri rozhodovaní aplikoval ustanovenie § 33 ods. 1 písm. a) zák. č. 404/2011 Z. z., v zmysle ktorého je povinnosťou správneho orgánu prihliadať na verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo Slovenskej republiky a na ochranu verejného zdravia. Preto pokiaľ si správne orgány plnili svoju zákonom ustanovenú povinnosť, a na vyššie uvedené skutočnosti prihliadali, nebolo takému postupu čo vytýkať. 60. Vo vzťahu k námietke žalobcu, ktorou spochybňoval relevanciu vyjadrenia Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky k jeho žiadosti o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky za účelom podnikania súd uvádza, že podľa ustanovenia § 33 ods. 1 písm. a) v spojení s § 33 ods. 2 zák. č. 404/2011 Z. z. je správny orgán pri rozhodovaní o udelení prechodného pobytu povinný prihliadať (okrem iného) na verejný záujem (záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo mnohým občanom) - osobitne na hospodárske záujmy Slovenskej republiky (či podnikateľská činnosť štátneho príslušníka tretej krajiny bude prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky), ku ktorým je kompetentný vyjadrovať sa ako ústredný orgán štátnej správy práve Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, nakoľko je žiadúce, aby sa regulovala situácia hospodárskeho trhu a trhu práce aj tým spôsobom, že správne orgány dozerajú na imigráciu cudzincov, ktorých podnikateľská činnosť (a s tým súvisiaci pobyt cudzincov na území Slovenskej republiky) má nepochybne vplyv na hospodárstvo Slovenskej republiky. Z uvedeného vyplýva, že ako hospodárny sa javí len prechodný pobyt takého cudzinca, ktorého podnikateľská činnosť bude benefitom pre hospodárstvo Slovenskej republiky (Rozhodnutie NS SR sp. zn. 10Sžak/7/2017 zo dňa 20.06.2017). 61. V danom prípade neobstojí argument, že žalovaný sa nevysporiadal s prínosom žalobcu pre hospodárstvo Slovenskej republiky. Z rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že žalovaný sa prínosom žalobcu zaoberal a uviedol, že žalobca riadne nepreukázal, že jeho podnikateľská činnosť bude predstavovať prínos pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Správny orgán uviedol, že žalobca doložil k žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania všetky doklady v zmysle ustanovenia § 32 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, ale zároveň uviedol, že doloženie zákonom predpísaných dokladov je jednou, nie však jedinou z podmienok pre udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky. Zároveň argumentoval, že ustanovenie § 33 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov, na ktoré je konajúci správny orgán povinný prihliadať, konkrétne vymedzuje obsah verejného záujmu v konaní o prechodnom pobyte cudzinca. Pojem verejný záujem je teda výslovne použitý v texte zákona, pričom plní funkciu podmienky resp. kritéria, na ktorú pri rozhodovaní prihliada správny orgán bez ohľadu na to, či žiadateľ splnil iné formálne náležitosti podania. 62. Nesprávne právne posúdenie veci môže spočívať v tom, že správny orgán správne použitý právny predpis nesprávne interpretoval, alebo, že na správne zistený skutkový stav veci aplikoval nesprávny právny predpis, teda, že subsumoval skutkový stav pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. V prejednávanej veci v intenciách žalobcových námietok a s poukazom na uvedené krajský súd nevzhliadol nesprávne právne posúdenie ako dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia. 63. V súvislosti s námietkou o nepreskúmateľnosti rozhodnutia správny súd uvádza, že rozhodnutie správneho orgánu je nepreskúmateľné, keď jeho výrok je v rozpore s odôvodnením, alebo ak v odôvodnení chýbajú právne závery, ktoré by vyplývali zo skutkových okolností, alebo sú nejednoznačné. Nepreskúmateľnosť správneho rozhodnutia môže byť spôsobená aj nedostatkom dôvodov, ktorý môže byť buď absolútny, to znamená, že rozhodnutiu chýba odôvodnenie celkom, alebo v odôvodnení chýbajú skutkové dôvody, na ktorých boli založené rozhodovacie dôvody. Je to v prípade, keď sa rozhodnutie zakladá na skutočnostiach, ktoré neboli v konaní zisťované alebo na dôkazoch, ktoré boli získané v rozpore so zákonom, alebo keď z odôvodnenia vôbec nie je zrejmé, aké dôkazy a či vôbec boli vykonané v konaní. Taktiež, keď chýba úvaha, ako boli právne posúdené zistené skutočnosti, ktoré boli rozhodné pre rozhodnutie. Krajský súd zastáva názor, že v preskumávanej veci o také rozhodnutie nejde. 64. Z rozhodnutia žalobou napadnutého rozhodnutia vyplýva, že pobyt žalobcu nie je vo verejnom záujme, a preto bola v prípade účastníka konania potrebná zo strany správneho orgánu prvého stupňa aplikácia ustanovenia § 33 ods. 6 písm. g) zákona č. 404/2011 Z. z. K záveru prvostupňového rozhodnutia, že pobyt žalobcu nie je vo verejnom záujme, žalovaný ešte zdôraznil, že na účel podnikania by mal byť udelený prechodný pobyt len cudzincovi, ktorého podnikateľská činnosť bude prínosom pre hospodárstvo Slovenskej republiky a jeho prítomnosť je nevyhnutná na dosiahnutie podnikateľských zámerov. Mal za to, že verejným záujmom sa rozumie taký záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo mnohým občanom. Žalovaný pri rozhodovaní vychádzal z tej skutočnosti, že žalobca riadne nepreukázal, že jeho podnikateľská činnosť bude predstavovať prínos pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky, nepreukázal skutočnosti (nepredložil žiadne dôkazy), aby bolo možné v jeho prípade správnym orgánom prvého stupňa, ako aj odvolacím orgánom konštatovať, že jeho podnikanie bude predstavovať prínos pre hospodárstvo Slovenskej republiky. Odvolací orgán ďalej dôvodil, že ak prvostupňový správny orgán zistí dôvody na zamietnutie žiadosti o udelenie prechodného pobytu podľa ustanovenia § 33 ods. 6 zákona č. 404/2011 Z. z. nemá inú možnosť iba žiadosť zamietnuť, vzhľadom na skutočnosť, že uvedené ustanovenie je ustanovením kogentným a dôraz v uvedenom ustanovení je kladený na slovíčko „zamietne“. 65. V nadväznosti na vyššie uvedenú konštatáciu, súd rozhodnutie vo vzťahu k stanovisku zastupiteľského orgánu nepovažoval za nepreskúmateľné. Zastupiteľský úrad dal žalobcovi odporúčajúce stanovisko, avšak zo stanoviska zastupiteľského orgánu, ktoré uviedol v rozhodnutí aj prvostupňový správny orgán vyplýva, že aby žiadostiam o zlúčenie rodiny rodinných príslušníkov žalobcu bolo vyhovené, keď bude hodnoverne zdokumentovaná podnikateľská činnosť žalobcu v SR, jeho pobyt v SR a bude preukázané, že táto podnikateľská činnosť žalobcu nesúvisí len so zabezpečovaním vysťahovania celých rodín z Iránu do Slovenskej republiky alebo Schengenu. Zo stanoviska zastupiteľského orgánu, i napriek odporúčaniu, je zrejmé, že aj zastupiteľský úrad považoval za potrebné hodnoverne zdokumentovať podnikateľskú činnosť žalobcu v SR. Správne orgány v procese rozhodovania sa zaoberali zdokumentovaním podnikateľskej činnosti žalobcu v SR a to v kontexte s obsahom celého stanoviska zastupiteľského orgánu. 66. Pre správny súd je rozhodujúce, či rozhodnutie vydané na základe zákonom povolenej úvahy nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Odvolacie námietky žalobcu sú opísané v napadnutom rozhodnutí, žalovaný sa nimi zaoberal a vyhodnotil ich. Taktiež je z rozhodnutia zrejmé, čo považoval správny orgán za právne relevantné podklady pre svoje rozhodnutie a ako ich posúdil. Z odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia je zrejmé, na základe čoho žalovaný dospel k svojmu právnemu záveru. 67. Pri rozhodovaní o žalobcovej žiadosti postupoval správny orgán v súlade so zákonom, s poukazom na vyjadrenie Ministerstva hospodárstva SR, že podnikateľská činnosť žalobcu nebude prínosom pre hospodárstvo SR. Záver žalovaného o tom, že udelenie prechodného pobytu žalobcovi na území SR na účely podnikania nie je vo verejnom záujme a z toho vyplývajúce zamietnutie jeho žiadosti, sa v žiadnom z namietaných ohľadov neprieči zákonu a nevybočuje z jeho medzí a hľadísk. Potom aj žalobcom namietané nesprávne vyhodnotenie nedoloženia podnikateľského zámeru žalovaným súd považoval za nedôvodné s poukazom na to, že hodnotenie vykonaných dôkazov je vecou správnej úvahy správneho orgánu, ktorý posudzuje, či sa určitá skutočnosť má považovať za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú, alebo či si treba obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie. V rámci dokazovania je to správny orgán, ktorý posudzuje závažnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov, tak ako aj v danom prípade požadovaný podnikateľský zámer žalobcu v SR. 68. Nesúhlas žalobcu s právnym názorom žalovaného vyjadreným v odôvodnení rozhodnutia ešte neznamená, že žalobou napadnuté rozhodnutie trpí vadou nepreskúmateľnosti. 69. V správnom konaní správny orgán konajúci v zmysle ustanovení zákona o pobyte cudzincov postupuje podľa ustanovení správneho poriadku (§ 120 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov) a preto povinnosťou žalovaného správneho orgánu bolo v predmetnom konaní postupovať v súčinnosti s účastníkom tohto konania - žalobcom. Inštitút súčinnosti je ustanovený na viacerých miestach správneho poriadku (§ 3 ods. 2, § 33 ods. 2, § 56) a vyjadruje vzájomnú jednotu práv a povinnosti. Účastník správneho konania má nielen právo navrhovať dôkazy, ale na potvrdenie správnosti svojho tvrdenia má súčasne aj povinnosť dôkazy správnemu orgánu predkladať, nesplnenie tejto povinnosti má za následok neunesenie jeho dôkaznej povinnosti podmieňujúcej výsledok konania. Nesplnenie si tejto povinnosti však nezbavuje správny orgán zistiť vo veci skutočný stav, keďže túto povinnosť správnemu orgánu ukladá zákonodarca v ustanovení § 32 ods. 1 správneho poriadku. Správny orgán zabezpečuje zisťovanie skutkových okolností z úradnej povinnosti a postupuje v súlade so správnym poriadkom, aj keď účastník správneho orgánu je nečinný a správnemu orgánu nenavrhuje, alebo nepredkladá žiadne dôkazy a k veci samej sa žiadnym spôsobom nevyjadruje. Účastník má právo vyjadrovať sa k podkladom v ktoromkoľvek štádiu konania. Môže sa vyjadriť k jednotlivým dôkazom i k celkovému spôsobu prípravy podkladov, môže sa vyjadriť k otázkam skutkovým i právnym. Zmyslom takto široko koncipovaného oprávnenia je predísť neskorším možným námietkam účastníka, ktoré by mohli viesť k prieťahom v konaní alebo iným komplikáciám. Správny orgán v konaní môže pokračovať a teda vydať rozhodnutie, ak účastník sa svojho práva na vyjadrenie výslovne vzdá, alebo ostane nečinný. Pokiaľ správny orgán vydal rozhodnutie vo veci samej bez toho, aby umožnil účastníkovi vyjadriť sa pred rozhodnutím, ide o procesné pochybenie správneho orgánu a teda o takú vadu, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Posúdenie súdu v preskúmavacom konaní, či takéto procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou, ktorá spôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, je podmienené konkrétnymi okolnosťami toho ktorého prípadu. 70. Krajský súd z obsahu administratívneho spisu mal v danej veci preukázané, že žalovaný vyzval splnomocneného zástupcu žalobcu žiadosťou zo dňa 21.08.2016 na doloženie podkladov, ktoré umožnia správnemu orgánu rozhodnúť o veci, a to najmä podnikateľský zámer, zmluva o budúcej zmluve, nájomné zmluvy, cenníky, certifikáty, finančný plán. Zároveň bol poučený, že v zmysle § 4 ods. 1 správneho poriadku účastníci konania spolupracujú so správnymi orgánmi v priebehu celého konania a súčasne uviedol, že v prípade nedoloženia podkladov nemôže správny orgán zistiť presne a úplne skutočný stav veci, čo môže viesť k zamietnutiu žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania. Žalobca napriek výzvam správneho orgánu trval na tom, že splnil zákonom stanovené podmienky na udelenie prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky a požadované doklady nedoložil. Podkladom pre rozhodnutie žalovaného správneho orgánu bol žalobcom doložený Výpis z Obchodného registra zo dňa 23.03.2016 na spoločnosť V. V. s.r.o., rozhodnutie jediného spoločníka zo dňa 23.03.2016 o prevode obchodného podielu na žalobcu, stanovisko zastupiteľského úradu k udeleniu prechodného pobytu vrátane záznamu o vykonaní osobného pohovoru so žalobcom a vyjadrenie Ministerstva hospodárstva SR k podnikateľskej činnosti žalobcu, ktoré žalovaný oznámil žalobcovi vo výzve na vyjadrenie správneho orgánu v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku zo dňa 16.05.2017. Žalobca sa v správnom konaní v danej veci na základe výzvy správneho orgánu vyjadril v podaní zo dňa 19.05.2017, avšak neuplatnil svoje právo a nenavrhoval správnemu orgánu vykonať žiadne dôkazy, resp. nevzniesol v konaní iné návrhy, žalovaný správny orgán z úradnej povinnosti nevykonal ďalšie dôkazy. 71. Krajský súd v danej veci zastáva názor, že žalovaný správny orgán postupoval v súlade so zákonnými predpismi, vo veci zistil riadne skutkový stav a zo skutkových okolností vyvodil správny právny názor. Nemožno vytýkať správnemu orgánu, že by sa v konaní dopustil takej procesnej vady, ktorá by mala za následok nezákonnosť rozhodnutia. Na základe výkladu právnej normy § 33 správneho poriadku v intenciách logického a rozumného uváženia vôľou zákonodarcu bolo, aby sa účastník správneho konania oboznámil s dôkazmi, ktoré by mali byť podkladom pre rozhodnutie, ktoré boli v správnom konaní vykonané správnym orgánom a s ktorými tento účastník nebol oboznámený. Zo skutkových okolností v danej veci vyplýva, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo zo skutkových zistení, ktoré boli žalobcovi známe. Žalovaný správny orgán v danej veci teda v správnom konaní umožnil žalobcovi sa vyjadriť k veci a navrhovať dôkazy, tento však v správnom konaní nevyužil svoje právo a žiadne návrhy v konaní nevzniesol, žiadne dôkazy nepredložil a ani žiadne dôkazy nenavrhoval vykonať. 72. Vzhľadom na uvedené teda krajský súd v preskúmavanej veci dospel k záveru, že žalovaný správny orgán postupoval v správnom konaní v súlade s právnou normou ustanovenou v § 3 ods. 2 v spojení s § 33 ods. 2 správneho poriadku, keďže umožnil, aby sa žalobca mohol pred vydaním rozhodnutia vyjadriť k jeho podkladom i k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie a teda nemožno považovať za procesné pochybenie postup žalovaného, keď nevyzval opätovne žalobcu na vyjadrenie sa pred vydaním rozhodnutia, keďže výklad právnej normy ustanovenej v § 33 je potrebné vykonávať na základe logického a rozumného uváženia. Výklad právnej normy ustanovenej v § 33 správneho poriadku nemožno vykonať formalisticky, ale vzhľadom na konkrétne okolnosti v každej individuálnej veci (Rozhodnutie NS SR sp. zn. 8Sžo/112/2010 zo dňa 20.10.2010). 73. V tejto súvislosti krajský súd uvádza, že za predpokladu, keď správny orgán druhého stupňa konanie nedoplnil vykonaním ďalšieho dokazovania a pri rozhodovaní vychádzal len z tých podkladov, ktoré už účastník konania poznal, nedošlo k porušeniu zákona, pokiaľ uvedený správny orgán nedal tomuto účastníkovi možnosť vyjadriť sa k nim predloženým podkladom pre rozhodnutie, lebo by išlo len o formálny úkon (Rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR, č. k. 7 As 40/2003-61. 74. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že nemôže vykonávať podnikateľské aktivity v spoločnosti V.. správny súd vo vzťahu k charakteru predmetu preskumávanej veci vyhodnotil ako právne irelevantné. 75. Krajský súd s poukazom na vyššie uvedené konštatoval, že rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa sú vecne správne, názor v nich vyslovený zodpovedá zásadám správneho uváženia a je v súlade aj s citovanými hmotno-právnymi ustanoveniami zákona o pobyte cudzincov. Žalovaný správny orgán sa logicky a vecne vysporiadal s námietkami žalobcu a v konaní neboli porušené procesné práva žalobcu ako účastníka konania. 76. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel krajský súd k záveru o zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, a preto žalobu s poukazom na ust. § 190 SSP zamietol. 77. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 78. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.