Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/258/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201775 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017201775.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členov senátu JUDr. Marty Barkovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: X. H. U., nar.XX.XX.XXXX, bytom T., A. štát, zastúpený: Advokátska kancelária Lucia Karkesová s.r.o., so sídlom Mierová 202, 821 05 Bratislava, IČO: 47 257 563 proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, Tomášikova 46, 832 05 Bratislava o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. OU-BA-OVVS1-2017/55598 zo dňa 13.08.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Dňa 20.09.2016 podal žalobca (ďalej aj ako „žiadateľ“) prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne na Okresný úrad Bratislava, žiadosť o zistenie štátneho občianstva Slovenskej republiky a vydanie osvedčenia/potvrdenia o štátnom občianstve (ďalej aj ako „žiadosť“), podľa ustanovenia § 9a zákona č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 40/1993 Zb.“). 2. K žiadosti žiadateľ predložil doklady: splnomocnenie zo dňa 15.04.2016 udelené ním ako splnomocniteľom splnomocnencom - G. W., G. B., K. B. a A. B. na zastupovanie akýchkoľvek potrebných úkonov súvisiacich s podaním jeho žiadosti o vydanie osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky a v správnom konaní v tejto veci, kópiu cestovného pasu č.XXXXXXXX, rodný list potvrdzujúci, že sa narodil XX.XX.XXXX v J. V. v štáte A., osvedčenie o štátnom občianstve Slovenskej republiky č. OU-BA-OVVS1-2016/071445 zo dňa 18.07.2017 vydané Okresným úradom Bratislava jeho matke - X. V. R., rod. R.. nar.XX.XX.XXXX v V. C., bytom J. XX, J. V., XXXXXXX, A. štát, kópiu cestovného pasu jeho matky č.XXXXXXXX, rodný list jeho matky potvrdzujúci, že sa narodila XX.XX.XXXX v V. C. v štáte A., sobášny list potvrdzujúci uzatvorenie manželstva jeho rodičov - C. U. R. a X. V. R. dňa XX.XX.XXXX, ktorý bol vydaný štátom A. - Ministerstvo pre náboženské záležitosti. 3. Dňa 11.07.2016 podala matka žiadateľa X. V. R., rod R.. nar.XX.XX.XXXX v V. C., bytom J. XX, J. V., XXXXXXX, A. štát (ďalej aj ako „matka žiadateľa“) prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne na Okresný úrad Bratislava, žiadosť o zistenie štátneho občianstva Slovenskej republiky a vydanie osvedčenia/potvrdenia o štátnom občianstve (ďalej aj ako „žiadosť“), podľa § 9a zákona č.40/1993 Z. z. 4. K žiadosti žiadateľka predložila doklady: rodný list U. R. nar.XX.XX.XXXX v D., sobášny list svojich rodičov č. XXXXX U. R. a R. Z. - H. potvrdzujúci uzatvorenie manželstva dňa 10.08.1939 a ktorý bol vydaný štátom A. - Ministerstvo pre náboženské služby, osvedčenie štátnom občianstve republiky Československej U. R. nar.XX.XX.XXXX, kópiu cestovného pasu č.XXX/XXXX U. R. nar.XX.XX.XXXX vydaného republikou Československou, splnomocnenie zo dňa 15.04.2016 udelené ňou ako splnomocniteľkou splnomocnencom - G. W., G. B., K. B. a A. B. na zastupovanie vo všetkých právnych úkonov týkajúce sa získania jej slovenského štátneho občianstva, kópia izraelského pasu č. XXXXXXXX matky žiadateľa, rodný list matky žiadateľa potvrdzujúci, že sa narodila XX.XX.XXXX v V. C. v štáte A., sobášny list potvrdzujúci uzatvorenie manželstva C. U. R. a žiadateľky dňa 18.11.1975 a ktorý bol vydaný štátom A. - Ministerstvo pre náboženské záležitosti. 5. Okresný úrad Bratislava dňa 18.07.2016 vydal matke žiadateľa na základe jej žiadosti zo dňa 11.07.2016, osvedčenie o štátnom občianstve Slovenskej republiky č. OU-BA- OVVS1-2016/071445 (ďalej aj ako „osvedčenie matky žiadateľa o štátnom občianstve Slovenskej republiky“). 6. Okresný úrad Bratislava dňa 22.09.2016 vydal žiadateľovi na základe jeho žiadosti zo dňa 20.09.2016, osvedčenie o štátnom občianstve Slovenskej republiky č. OU-BA- OVVS1-2016/087167 (ďalej aj ako „osvedčenie žiadateľa o štátnom občianstve Slovenskej republiky“). 7. Žiadateľ prostredníctvom právnej zástupkyne zaslal Okresnému úradu Bratislava podnet zo dňa 20.04.2017 na preskúmanie rozhodnutia - vydaného mu osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky č. OU-BA-OVVS1-2016/087167 zo dňa 22.09.2016, v ktorom uvádza, že podal dňa 20.09.2016 žiadosť o zistenie štátneho občianstva Slovenskej republiky a vydanie osvedčenia/ potvrdenia o štátnom občianstve podľa § 9a zákona č. 40/1993 Z. z.. Žiadateľ v podaní namietal, že osvedčenie o jeho štátnom občianstve Slovenskej republiky bolo vydané v rozpore s príslušnými právnymi predpismi, nakoľko sa nestal štátnym občanom Slovenskej socialistickej republiky narodením podľa § 6 zákona č. 165/1968 Zb. o zásadách nadobúdania a straty štátneho občianstva (ďalej len „zákon č.165/1968“) a na neho nadväzujúceho § 8 zákona č.206/1968 Zb. o nadobúdaní a strate štátneho občianstva Slovenskej socialistickej republiky (ďalej len „zákon č. 206/1968 Zb.“), pretože v deň jeho narodenia t.j. XX.XX.XXXX. nebol ani jeden z jeho rodičov štátnym občanom Slovenskej socialistickej republiky. Žiadateľ uviedol, že následne a ani iným zákonným spôsobom nenadobudol štátne občianstvo Slovenskej republiky, a teda nie je občanom Slovenskej republiky, preto jeho žiadosť o zistenie štátneho občianstva Slovenskej republiky mal Okresný úrad Bratislava zamietnuť. Ďalej uviedol, že jeho matka chce nadobudnúť štátne občianstvo Slovenskej republiky prehlásením podľa § 3 ods.3 zákona č. 165/1968 Zb., avšak tento úkon v prípade, ak ho učiní, nebude mať na jeho štátne občianstvo Slovenskej žiadny vplyv, pretože podľa § 11 zákona č. 165/1968 Zb. sa štátne občianstvo Slovenskej republiky nadobúda dňom, kedy bolo toto prehlásenie vykonané. Zároveň poukázal na to, že prehláseniu podľa § 3 ods.3 zákona č. 165/1968 Zb. nie je možné prisudzovať spätnú účinnosť na základe článku 5 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky, že osoby, ktorým ustanovenie § 3 ods.3 zákona č. 165/1968 Zb. umožňuje učiniť prehlásenie o voľbe štátneho občianstva Slovenskej republiky, nikdy neboli štátnymi občanmi Slovenskej (socialistickej) republiky, a preto ich nie je možné považovať za osoby, ktorým bolo štátne občianstvo Slovenskej republiky odňaté proti ich vôli. 8. Okresný úrad Bratislava, Odbor všeobecnej správy (ďalej aj ako „orgán verejnej správy“) oznámením zo dňa 07.06.2017 oznámil žiadateľovi prostredníctvom jeho právnej zástupkyne, že doklad - osvedčenie o štátnom občianstve Slovenskej republiky č. OU-BA-OVVS1-2016/087167 zo dňa 22.09.2016, stratil platnosť dňa 22.03.2017 a zároveň mu oznámil, že môže neplatné osvedčenie o štátnom občianstve Slovenskej republiky vrátiť, keďže sa domnieva, že mu bolo štátne občianstvo Slovenskej republiky určené v rozpore príslušnými právnymi predpismi. 9. Okresný úrad Bratislava, Odbor všeobecnej správy oznámením zo dňa 15.06.2017 oznámil žiadateľovi prostredníctvom jeho právnej zástupkyne, že ho oboznamuje s dôvodom zápisu rodného priezviska jeho matky v osvedčení o štátnom občianstve Slovenskej republiky a zároveň, že opravil chybu v písaní - nesprávne uvedený údaj, ktorý uviedol v oznámení zo dňa 07.06.2017, a to, že žiadateľ je dcéra X. V. R. a správne malo byť uvedené „syn X. V. R.“. 10. Žiadateľ prostredníctvom právnej zástupkyne zaslal Okresnému úradu Bratislava list zo dňa 12.07.2017, v ktorom reagoval na jeho oznámenie zo dňa 07.06.2017, v ktorom uviedol, že jeho osvedčenie o štátnom občianstve Slovenskej republiky bolo vydané v rozpore so zákonom, nakoľko on a ani jeho matka nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky. Poukázal na to, že s prihliadnutím na ustanovenie § 9a ods. 11 zákona č. 40/1993 Z.z., z tvrdenia Okresného úradu Bratislava vyplýva, že ho naďalej považuje za štátneho občana Slovenskej republiky a ďalej, že zákon nestanovuje, že vrátenie neplatného osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky má vplyv určenie štátneho občianstva. Zároveň žiadal, aby Okresný úrad Bratislava zaujal k veci jednoznačné stanovisko k jeho podnetu zo dňa 13.03.2017. 11. Okresný úrad Bratislava, Odbor všeobecnej správy listom zo dňa 13.08.2017 označeným ako „Oznámenie o neplatnosti osvedčení o štátnom občianstve Slovenskej republiky - X. V. R., nar.XX.XX.XXXX V. C., A. štát a jej syna X. H. U., nar.XX.XX.XXXX J. V.“, oznámil žiadateľovi prostredníctvom jeho právnej zástupkyne, že osvedčenie o jeho štátnom občianstve Slovenskej republiky č. OU-BA-OVVS1-2016/087167 zo dňa 22.09.2017, stratilo platnosť dňa 22.03.2017, t.j. po uplynutí polročnej lehoty od jeho vydania s tým, že skončenie jeho platnosti sa vyznačuje na ňom podľa ustanovenia § 9a ods.6 zákona č. 40/1993 Zb. a tento doklad nemožno použiť na ďalšie konanie vo veci preukazovania štátneho občianstva. 12. Orgán verejnej správy ďalej podrobne oboznámil žiadateľa s postupom vybavovania obdobných žiadostí o vydanie osvedčenia štátnom občianstve Slovenskej republiky a uviedol, že ústavným zákonom č. 143/1968 Zb. o československej federácii (ďalej len „zákon č.143/1968“), sa stala Československá socialistická republika federatívnym štátom a so vznikom dvoch národných republík je spojený vznik štátneho občianstva týchto republík. Zároveň poukázal na článok 5 ods.1 zákona č.143/1968 Zb., v zmysle ktorého, štátny občan každej z obidvoch republík je zároveň občanom Československej socialistickej republiky s tým, že na základe tohto ústavného princípu a podľa článku 5 ods.3 č.143/1968 Zb. bol schválený zákon č. 165/1968 Zb. a následne zákon č.206/1968 Zb. o nadobúdaní a strate štátneho občianstva (ďalej len „zákon č.206/1968 Zb.“). Ustanovenie § 2 zákona č. 206/1968 Zb. určovalo základné kritériá, podľa ktorých sa československý štátny občan stal k 01.januáru 1969 štátnym občanom Slovenskej socialistickej republiky. 13. Keďže matka žiadateľa neoznámila orgánu verejnej správy skutočnosť rozhodnú pre určovanie republikového štátneho občianstva, t.j. že druhý rodič mal trvalý pobyt v Českej republike, orgán verejnej správy vychádzal z dlhoročnej praxe, a to, ak rodič - občan Slovenskej republiky mal posledný trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a druhý bol pred vstupom manželstva cudzincom (nadobudnutie československého štátneho občianstva manželstvom) a zároveň nemal žiadnu väzbu na Českú republiku, republikové štátne občianstvo sa potvrdzuje podľa rodiča, občana Slovenskej republiky, ktorý mal posledný trvalý pobyt pred odchodom do cudziny na území Slovenskej republiky. 14. Orgán verejnej správy zároveň uviedol, že v prípade, ak by druhý rodič mal trvalý pobyt na území Českej republiky, táto okolnosť by zmenila výsledok šetrenia a bola by predpokladom na možnosť rozhodnutia sa žiadateľa pre jedno z dvoch republikových občianstiev. Vzhľadom na to, že orgán verejnej správy tento údaj nemal, a otec matky žiadateľa bol slovenským štátnym občanom s väzbou na Slovenskú republiku, určil matke žiadateľa štátne občianstvo Slovenskej republiky. 15. Orgán verejnej správy poukázal na to, že určovanie štátneho občianstva má deklaratórny charakter a v danom prípade vychádzal zo skutočnosti uvedenej v žiadosti žiadateľa, ktorý v nej neuviedol údaj o trvalom pobyte druhého rodiča svojej matky na území Českej republiky pred odchodom do cudziny, a z tohto dôvodu určil republikové občianstvo podľa otca jeho matky, ktorý bol občanom Slovenskej republiky s posledným pobytom na území Slovenskej republiky. 16. V závere oznámenia orgán verejnej správy uviedol, že keďže princíp národnosti je zakotvený v Ústave Slovenskej republiky, rešpektuje toto ústavné právo a umožňuje matke žiadateľa voľbu českého občianstva vrátením osvedčení o štátnom občianstve Slovenskej republiky s tým, že po vrátení tohto dokladu a oznámenia údaja o trvalom pobyte druhého rodiča matky žiadateľa na území Českej republiky, vystaví matke žiadateľa potvrdenie o tom, že nenadobudla štátne občianstvo Slovenskej republiky vyhlásením podľa § 3 ods.3 a 12 zákona č.165/1968 Zb. II. Žaloba 17. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 20.10.2017 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti opatrenia - listu žalovaného zo dňa 13.08.2017, označeného ako „Oznámenie o neplatnosti osvedčení o štátnom občianstve Slovenskej republiky - X. V. R., nar.XX.XX.XXXX V. C., A. štát a jej syna X. H. U., nar.XX.XX.XXXX J. V.“ (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým oznámil žiadateľovi prostredníctvom jeho právnej zástupkyne postup pri určovaní štátneho občianstva pri vybavovaní obdobných žiadostí o vydanie osvedčenia štátnom občianstve Slovenskej republiky. 18. Žalobca v žalobe uviedol, že nie je štátnym občanom Slovenskej republiky a uvedené osvedčenie mu bolo vydané v rozpore s príslušnými právnymi predpismi. Žalobca a jeho matka podali u žalovaného žiadosť o zistenie štátneho občianstva Slovenskej republiky a vydanie osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky. Žalobca uviedol, že tento krok považoval aj so svojou matkou za najjednoduchší spôsob, ako od slovenských úradov získať v podobe zamietnutia ich žiadostí, potvrdenie o skutočnosti, že nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky. Boli preto prekvapení, že žalovaný obom žiadostiam vyhovel a vydal im osvedčenie o štátnom občianstve Slovenskej republiky. 19. Rozhodnutia, na základe ktorých boli žalobcovi a žalobcovej matke vyššie uvedené rozhodnutia vydané, považoval žalobca za nesprávne a nezákonné, a preto podal dňa 13.03.2017 na Okresný úrad Bratislava podnet na ich preskúmanie (Dôkaz č. 4); formálne bol podnet cielený výlučne na preskúmanie rozhodnutia týkajúceho sa štátneho občianstva Slovenskej republiky žalobcu, to však priamo závisí od štátneho občianstva Slovenskej republiky jeho matky. 20. Žalobca namietal žalovaným uvedený výklad ustanovenia § 2 ods. 2 zákona č. 206/1968 Zb.. 21. Ďalej nesúhlasil s názorom žalovaného, že žalobca a jeho matka mali možnosť voľby štátneho občianstva Slovenskej republiky na základe § 3 zákona 206/1968 Zb., a na § 3 ods. 3 zákona č. 165/1968 Zb. stále ešte majú iba tí (bývalí) československí štátni občania narodení v cudzine - občania, ktorý neboli k začiatku účinnosti zákona, t. j. k 01.01.1969, prihlásení na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, ani nemali na území Slovenskej republiky pred odchodom do cudziny posledný trvalý pobyt, ktorých jeden z rodičov mal pred odchodom do cudziny posledný trvalý pobyt na území jednej z republík (buď Českej alebo Slovenskej), zatiaľ čo druhý rodič mal pred odchodom do cudziny posledný trvalý pobyt na území druhej z republík. 22. Ďalej namietal, že žalovaný nesprávne dospel k záveru, že jeho matka, československá občianka narodená v roku XXXX. v cudzine, ktorá nebola k 01.01.1969 prihlásená na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, ani na území Slovenskej republiky pred odchodom do cudziny nemala posledný trvalý pobyt, sa k 01.01.1969 stala občiankou Slovenskej republiky, pretože jej otec, československý občan mal pred odchodom do cudziny posledný trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, zatiaľ čo jeho matka, rovnako československá občianka, trvalý pobyt na území Československa nikdy nemala. 23. Taktiež považoval za nesprávne stanovisko žalovaného, ktorý na základe vyššie uvedeného vyvodil, že štátne občianstvo Slovenskej republiky má aj žalobca, ktorý ho nadobudol narodením po matke podľa ustanovenia § 8 ods. 4 zákona č. 206/1968. 24. Podľa názoru žalobcu on a ani jeho matka nie sú a nikdy neboli štátnymi občanmi Slovenskej republiky. 25. Poukázal na to, že príslušnými zákonmi sú zákon č. 165/1968 Zb. (§10), zákon č. 206/1968 Zb. a zákon č. 39/1969 Zb. (§ 13 ods. 1), ktoré jednoznačne stanovili, že nadobudnutím štátneho občianstva jednej republiky, zaniká štátne občianstvo druhej republiky. 26. Podľa názoru žalobcu, nadobudnutie dvojitého republikového občianstva preto nebolo možné ani „určením k 01.01.1969“, teda zo zákona, ako vylučovali i oba národné zákony. 27. Preto považovať podmienku uvedenú v § 2 ods. 2 zákona č. 206/1968 Zb., podľa ktorého československý občan je štátnym občanom Slovenskej socialistickej republiky, ak mal, prípadne, ak jeho rodičia mali pred odchodom do cudziny na jej území posledný trvalý pobyt, za splnenú, ak také bydlisko mal aspoň jeden z rodičov, podľa žalobcu je teda nesprávne, nakoľko daná osoba by sa totiž potom musela stať slovenským občanom aj v prípade, že druhý z jeho rodičov by mal posledný trvalý pobyt na území Českej republiky. To by však viedlo ku vzniku dvojitého republikového občianstva, pretože podľa § 2 ods. 2 českého zákona by sa tá istá osoba stala aj českou občiankou. 28. Žalobca namietal, že jeho matka sa tak k 01.01.1969 nestala občiankou Slovenskej republiky a nebola ňou, ani v dobe jeho narodenia. Z tohto dôvodu nenadobudol štátne občianstvo Slovenskej republiky narodením, a preto nie je k dnešnému dňu občanom Slovenskej republiky a jeho žiadosť o vydanie osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky mal žalovaný preto zamietnuť. 29. Žalobca zdôraznil, že zákon č.206/1968 Zb. nadobudol účinnosť k 01.01.1969 a týmto dňom sa všetci vtedajší československí občania narodení v zahraničí, a medzi nimi aj žalobcova matka, buď stali, alebo nestali štátnymi občanmi Slovenskej republiky. 30. Na základe vyššie uvedených dôvodov, žalobca žiadal, aby súd rozhodnutie žalovaného orgánu verejnej správy č. OU-BA-OVVS1-2017/55598 zo dňa 13.08.2017, označené ako „Oznámenie o neplatnosti osvedčení o štátnom občianstve Slovenskej republiky - X. V. R., nar.XX.XX.XXXX V. C., A. štát a jej syna X. H. U., nar.XX.XX.XXXX J. V.“, zrušil podľa § 191 ods.1 písm. c) d) a e) SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na náhradu trov konania. Ďalej navrhol, aby súd ďalej podľa § 191 ods.3 písm. b) SSP zrušil všetky skôr vydané rozhodnutia orgánu verejnej správy, o ktoré sa oznámenie č. OU-BA-OVVS1-2017/55598 zo dňa 13.08.2017 opiera. 31. Žalobca doplnil žalobu podaním zo dňa 24.09.2018, doručeným správnemu súdu dňa 01.10.2018, v ktorom uviedol, že netrvá na návrhu výroku rozsudku „Súd ďalej podľa § 191 ods.3 písm. b) SSP zrušuje všetky skôr vydané rozhodnutia orgánu verejnej správy, o ktoré sa rozhodnutie č. OU-BA- OVVS1-2017/55598 zo dňa 13.08.2017 opiera“. 32. Zároveň v predmetnom podaní poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky zo dňa 29.01.2015, č. k. 7 As 33/2012 - 87, ktorý rieši obdobnú situáciu, ako je situácia žalobcu. III. Vyjadrenie žalovaného 33. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 20.03.2017 konštatoval, že uviedol všetky rozhodujúce skutočnosti k vydaniu osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky žalobcu, vyplývajúce jednak z právneho hľadiska a aj z jeho povinnosti vychádzať z predložených dokladov a údajov poskytnutých žiadateľmi, teda žalobcom a jeho matkou. 34. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že vydanie dokladu preukazujúceho štátne občianstvo Slovenskej republiky je deklaratórnym rozhodnutím, keďže podľa ustanovenia § 15 zákona č. 40/1993 Z. z.. sa na postup osvedčovania štátneho občianstva Slovenskej republiky nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní t.j. zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok v znení neskorších predpisov). IV. Replika žalobcu 35. Žalobca k vyjadreniu žalovaného vo vyjadrení doručenom správnemu súdu dňa 18.04.2018 uviedol, že napadnuté rozhodnutie žalovaného považuje za rozhodnutie resp. za individuálny správny akt orgánu verejnej správy, keďže procesným postupom žalovaného autoritatívne zasahuje do práv konkrétnej fyzickej osoby a na žalobe trvá ako aj na všetkých skutočnostiach v nej uvedených, nakoľko napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné a navrhoval, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. 36. Potvrdil, že žiadosť o zistenie štátneho občianstva Slovenskej republiky a vydanie osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky podal spolu so svojou matkou na Okresný úrad Bratislava, Odbor všeobecnej správy. 37. Žalobca sa vyjadril, že on a aj jeho matka, považovali podanie predmetnej žiadosti o zistenie štátneho občianstva Slovenskej republiky a vydanie osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky za najjednoduchší spôsob, ako získať od slovenských úradov potvrdenie o tom, že ani jeden z nich nie je štátnym občanom Slovenskej republiky a to v podobe zamietnutia ich žiadostí. 38. Preto bol žalobca prekvapený, keď žalovaný jeho žiadosti o zistenie štátneho občianstva Slovenskej republiky vyhovel a vydal mu a aj jeho matke osvedčenie o štátnom občianstve Slovenskej republiky. V. Právne posúdenie veci 39. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci v zmysle ustanovení § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok („ďalej len SSP“), po preskúmaní žalobou napadnutého opatrenia v rozsahu dôvodov správnej žaloby dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 40. Vo veci bol vyhlásený rozsudok bez nariadenia pojednávania postupom podľa ustanovenia § 137 ods. 4 SSP dňa 30.05.2019, nakoľko žalobca v žalobe a ani žalovaný vo vyjadrení k žalobe nežiadali nariadiť pojednávanie (§ 107 ods.2 SSP). 41. Predmetom súdneho prieskumu bolo preskúmanie zákonnosti listu zo dňa 13.08.2016, formálne označeného ako „Oznámenie o neplatnosti osvedčení o štátnom občianstve Slovenskej republiky - X. V. R., nar.XX.XX.XXXX V. C., A. štát a jej syna X. H. U., nar.XX.XX.XXXX J. V.“. 42. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V intenciách ustanovenia § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 119 veta prvá SSP). 43. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). 44. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 45. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 46. Podľa § 2 zákona č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, osoba, ktorá bola k 31. decembru 1992 štátnym občanom Slovenskej republiky podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 206/1968 Zb. o nadobúdaní a strate štátneho občianstva Slovenskej socialistickej republiky v znení zákona č. 88/1990 Zb., je štátnym občanom Slovenskej republiky podľa tohto zákona. 47. Podľa § 3 ods.1 zákona č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, osoba, ktorá bola k 31. decembru 1992 štátnym občanom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a nie je štátnym občanom Slovenskej republiky podľa § 2, môže si zvoliť štátne občianstvo Slovenskej republiky. 48. Podľa § 3 ods.2 zákona č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, voľbu štátneho občianstva podľa odseku 1 možno vykonať do 31. decembra 1993 písomným vyhlásením podaným na obvodnom úrade na území Slovenskej republiky, v cudzine na diplomatickej misii alebo na konzulárnom úrade Slovenskej republiky, podľa miesta pobytu. Manželia môžu vyhlásenie o voľbe urobiť spoločne. 49. Podľa § 3 ods.3 zákona č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, z vyhlásenia vykonaného podľa odseku 2 musí byť zrejmé a) totožnosť osoby, ktorá vyhlásenie podáva, b) skutočnosť, že osoba, ktorá vyhlásenie podáva, bola k 31. decembru 1992 štátnym občanom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, c) miesto narodenia a miesto pobytu k 31. decembru 1992. 50. Podľa § 7 zákona č.40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, osvedčenie o štátnom občianstve Slovenskej republiky stráca platnosť dňom doručenia listiny o prepustení zo štátneho zväzku Slovenskej republiky, ak nie je ustanovené inak. 51. Podľa § 9a ods.2 zákona č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, osvedčenie o štátnom občianstve Slovenskej republiky vydáva príslušný obvodný úrad v sídle kraja na základe písomnej žiadosti o vydanie osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky, ktorá sa podáva osobne na obvodnom úrade v sídle kraja, diplomatickej misii alebo na konzulárnom úrade Slovenskej republiky. 52. Podľa § 9a ods. 3 zákona č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, žiadosť o vydanie osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky obsahuje a) meno, priezvisko, rodné priezvisko, rodné číslo, ak ho má pridelené, dátum a miesto narodenia žiadateľa, b) adresu pobytu žiadateľa a adresu posledného pobytu žiadateľa na území Slovenskej republiky, c) dátum a podpis žiadateľa. 53. Podľa § 9a ods. 4 zákona č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, žiadateľ predloží k žiadosti o vydanie osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky a) doklad totožnosti, b) rodný list a c) doklad o osobnom stave, ktorým je sobášny list, právoplatný rozsudok alebo potvrdenie o rozvode manželstva, úmrtný list manžela, ak je žiadateľ ženatý muž alebo vydatá žena, rozvedený alebo ovdovený, d) ďalšie doklady potrebné na posúdenie žiadosti, ak je vyzvaný obvodným úradom v sídle kraja na ich predloženie. 54. Podľa § 9a ods. 11 zákona č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ak sa po vydaní osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky preukáže, že žiadateľ nie je štátnym občanom Slovenskej republiky, osvedčenie o štátnom občianstve Slovenskej republiky je neplatné odo dňa jeho vydania. Ministerstvo oznámi túto skutočnosť žiadateľovi, ktorý je povinný vydané osvedčenie vrátiť ministerstvu do 30 dní od doručenia oznámenia. Ministerstvo vedie evidenciu neplatných osvedčení o štátnom občianstve Slovenskej republiky. 55. Podľa § 9a ods. 12 zákona č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ministerstvo zasiela oznámenie o skutočnosti podľa odseku 11 obci trvalého pobytu žiadateľa, útvaru Policajného zboru, daňovému úradu, colnému úradu, inštitúciám vykonávajúcim sociálne poistenie a verejné zdravotné poistenie. 56. Podľa § 12 zákona č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov právne účinky vyhlásenia podľa § 3 ods. 2 nastanú dňom podania vyhlásenia. 57. Podľa § 15 ods.1 zákona č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní o doručovaní písomností a ustanovení opatrovníka sa na účely tohto zákona nepoužijú. Na postup podľa tretej časti tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. 58. Podľa Čl. 5 ods.1 Ústavného zákona o československej federácii č. 148/1968 Zb., štátny občan každej z obidvoch republík je zároveň štátnym občanom Československej socialistickej republiky. 59. Podľa Čl. 5 ods.1 Ústavného zákona o československej federácii č. 148/1968 Zb., Čl. 5 ods.3, zásady nadobúdania a straty štátneho občianstva republík ustanovuje zákon Federálneho zhromaždenia. 60. Podľa § 3 ods. ods.2 zákona č. 165/1968 Zb. o zásadách nadobúdania a straty štátneho občianstva, československý štátny občan, ktorý sa narodil v cudzine, je štátnym občanom tej republiky, na území ktorej je k začiatku účinnosti tohto zákona prihlásený k trvalému pobytu. Ak nie je prihlásený k trvalému pobytu v jednej z republík, spravuje sa štátne občianstvo podľa jeho posledného trvalého pobytu, prípadne podľa posledného trvalého pobytu jeho rodičov v Československej socialistickej republike. 61. Podľa § 3 ods. ods.3 zákona č. 165/1968 Zb. o zásadách nadobúdania a straty štátneho občianstva, ak nemožno štátne občianstvo republiky určiť podľa predchádzajúcich ustanovení, zvolí si československý štátny občan štátne občianstvo jednej z republík vyhlásením. 62. Podľa § 12 zákona č. 165/1968 Zb. o zásadách nadobúdania a straty štátneho občianstva, vyhlásenie podľa tohto zákona sa robí na príslušnom orgáne štátnej správy. V cudzine sa vyhlásenie robí na diplomatickej misii alebo konzulárnom úrade Československej socialistickej republiky príslušnom podľa miesta pobytu. To isté platí pre zloženie štátoobčianskeho sľubu. 63. Podľa § 2 ods.2 zákona č. 206/1968 Zb. o nadobúdaní a strate štátneho občianstva Slovenskej socialistickej republiky, československý štátny občan, ktorý sa narodil v cudzine, je štátnym občanom Slovenskej socialistickej republiky, ak je k začiatku účinnosti tohto zákona prihlásený na trvalý pobyt na jej území. Ak nie je prihlásený na trvalý pobyt na území Slovenskej socialistickej republiky ani na území Českej socialistickej republiky, je štátnym občanom Slovenskej socialistickej republiky, ak mal, prípadne ak jeho rodičia mali pred odchodom do cudziny na jej území posledný trvalý pobyt. 64. Krajský súd sa zaoberal predovšetkým otázkou, či napadnuté opatrenie môže byť predmetom súdneho prieskumu, hoci žalovaný túto otázku v konaní nenamietal. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že aj keď sa na predmetné konanie nevzťahujú všeobecné ustanovenia o Správnom poriadku, neznamená to jeho vylúčenie zo súdneho prieskumu, nakoľko v tomto prípade toto opatrenie zasahuje do práv žalobcu, a preto je v súlade so zákonom jeho preskúmanie súdom. 65. Súd v tejto súvislosti poukazuje na ustálenú judikatúru, že je potrebné zisťovať, či rozhodnutie orgánu verejnej správy, zákonnosť ktorého má byť predmetom súdneho preskúmavania, je vzhľadom na jeho obsah spôsobilé týkať sa základných práv alebo slobôd žalobcu. V prípade, ak súd zistí, že tomu tak je, takéto rozhodnutie nesmie byť vylúčené zo súdneho prieskumu. Z toho vyplýva, že samotný druh, resp. formálne označenie rozhodnutia správneho orgánu nemôže byť samo o sebe jediným a rozhodujúcim dôvodom pre odmietnutie zo súdneho prieskumu, pretože ústavne súladný výklad ustanovenia § 7 SSP vyžaduje, aby súd zisťoval, či sa toto rozhodnutie svojím obsahom súčasne nedotýka niektorého zo základných práv alebo slobôd uvedených v čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, preto zodpovedá taký postup súdu, v rámci ktorého súd hodnotí nielen formálne znaky rozhodnutia predloženého mu na súdne preskúmavanie, ale aj to, či sa toto rozhodnutie svojím obsahom nedotýka subjektívnych práv účastníka. Táto povinnosť súdu zodpovedá ústavne garantovanému právu každého na súdnu ochranu podľa čl.46 ústavy (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 50/01). Ďalej Ústavný súd vo veci sp. zn. I. ÚS S 37/95 rozhodol, že „otázku právomoci všeobecného súdu z hľadiska ústavou upraveného práva na súdnu ochranu čl. 46 ods. 2 ústavy treba posudzovať v zmysle čl. 152 ods. 4 ústavy, podľa ktorého výklad a uplatňovanie ústavných zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou, pričom vo veci sp. zn. PL ÚS 18/98 tiež tvrdil, že v prípade, ak dôjde k výkladu právnych predpisov inak ako ústavne konformným spôsobom, môže to mať dopady na niektoré zo základných práv a slobôd.“ a v náleze sp. zn. I. ÚS 354/08 tiež konštatoval, že „v dôsledku toho, že v prípade, keď sa rozhodnutie, resp. postup orgánu verejnej správy dotýka niektorého zo základných práv a slobôd, z právomoci súdov nesmie byť vylúčené, vylúčenie takéhoto rozhodnutia zo súdneho prieskumu môže signalizovať porušenie čl. 46 ods. 2 Ústavy SR. Rešpektovanie tohto príkazu ústavnej normy je okrem iného možné dosiahnuť výkladom zákonného predpisu v situácii, keď ustanovenie právneho predpisu dovoľuje dvojaký výklad, kedy má prioritu jeho výklad ústavne súladným spôsobom, v správnom súdnictve je právo na prístup k súdu vymedzené princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z čoho vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verenej správy, okrem tých, ktoré zákon vyslovene z prieskumu vylučuje. Uvedené ustanovenie je súčasne dôležitou interpretačnou pomôckou, pretože výnimky z aplikácie ústavy, i keď sú ustanovené zákonom, nie je možné vykladať extenzívne, ale reštriktívne.“ Taktiež z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že „právo na súd“, ktorého jedným z aspektov je právo na prístup k súdu, nie je absolútne a môže podliehať rôznym obmedzeniam. Uplatnenie obmedzení však nesmie obmedziť prístup jednotlivca k súdu takým spôsobom a v takej miere, že by uvedené právo bolo dotknuté v samej svojej podstate. Okrem toho tieto obmedzenia musia byť zlúčiteľné s čl. 6 ods. 1 Dohovoru, ktorý garantuje právo na spravodlivé súdne konanie len vtedy, ak sledujú legitímny cieľ a keď existuje primeraný vzťah medzi použitými prostriedkami a týmto cieľom (napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Guérin proti Francúzsku, č. 51/1997/835/1041zo dňa 29. júla 1998). 66. Krajský súd sa zaoberal pri preskúmaní zákonnosti napadnutého opatrenia - listu žalovaného zo dňa 13.08.2017, formálne označeného ako „Oznámenie o neplatnosti osvedčení o štátnom občianstve Slovenskej republiky - X. ktorým oznámil žalobcovi ako žiadateľovi o zistenie štátneho občianstva Slovenskej republiky a vydanie osvedčenia/potvrdenia o štátnom občianstve, podľa ustanovenia § 9a zákona č. 40/1993 Z. z. postup pri určovaní štátneho občianstva pri vybavovaní obdobných žiadostí o vydanie osvedčenia štátnom občianstve Slovenskej republiky, a to predovšetkým, či žalovaný správne aplikoval na danú vec príslušné zákonné ustanovenia a či postupoval pri vybavení žiadosti žalobcu zákonným spôsobom. 67. Súd mal zistené z administratívneho spisu, že matka žalobcu dňa 11.07.2016 a žalobca dňa 20.09.2016, podali na orgán verejnej správy (žalovanému) prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne, žiadosť o zistenie štátneho občianstva Slovenskej republiky a vydanie osvedčenia/potvrdenia o štátnom občianstve, podľa ustanovenia § 9a zákona č. 40/1993 Z. z. a že mu predložili doklady v súlade s ustanovením § 9a ods. 4 citovaného zákona. 68. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný dňa 18.07.2016 vydal matke žalobcu osvedčenie o štátnom občianstve Slovenskej republiky č. OU-BA- OVVS1-2016/071445 a dňa 22.09.2016 vydal žalobcovi osvedčenie o štátnom občianstve Slovenskej republiky č. OU-BA-OVVS1-2016/087167, podľa ustanovenia § 9a zákona č. 40/1993 Z. z. a na základe predložených dokladov v súlade s ustanovením § 9a ods. 4 citovaného zákona. 69. Správny súd na základe zisteného skutkového stavu mal v konaní preukázané, že žalovaný ako príslušný orgán verejnej správy, vydal matke žiadateľa a žiadateľovi osvedčenie o štátnom občianstve Slovenskej republiky, vychádzajúc pritom z predložených dokladov, vychádzajúc zo skutočnosti, že matka žalobcu sa narodila v cudzine a jej otec mal posledný trvalý pobyt v Československej republike na území Slovenska. Žalobca mal na základe uvedených skutočností za to, že v danom prípade, splnili obaja žiadatelia podmienku ustanovenú § 2 ods.2 zákona č.40/1993 Z. z.. 70. Súd mal zistené v konaní, že žalovaný pri vydaní žalobcovi osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej ako aj jeho matke, vychádzal jednak z ich žiadostí a jednak z nimi predložených dokladov, a preto nemohol mať vedomosť, na aké účely a z akého dôvodu podali predmetnú žiadosť na tlačive označenom ako „Žiadosť o zistenie štátneho občianstva Slovenskej republiky a vydanie osvedčenia/ potvrdenia o štátnom občianstve podľa § 9a zákona NR SR č.40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov“. 71. Súd na základe zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že žalovaný ako orgán verejnej správy v čase vybavenia žiadosti žalobcu ako žiadateľa a takisto aj jeho matky, nemal a ani nemohol mať vedomosť, že žalobca nemá záujem o štátne občianstvo Slovenskej republiky, nakoľko uvedené nevyplývalo ani z jeho žiadosti a ani z predložených dokladov, ale naopak, žalobca v žiadosti vôbec neuviedol právny dôvod žiadosti a neuviedol, že nadobudol štátne občianstvo Českej republiky voľbou v roku 1969 alebo udelením do 30.09.1992 a vyhlásil, že všetky údaje, ktoré uviedol, sú pravdivé a nezamlčal žiadnu skutočnosť, čo potvrdil v tejto žiadosti vlastnoručným podpisom. 72. V konaní mal súd preukázané, že žalobca neoznámil žalovanému rozhodujúcu skutočnosť pre určovanie republikového občianstva, a to, že druhý rodič jeho matky (otec) mal pred odchodom do cudziny trvalý pobyt na území Českej republiky a žalovaný tak vychádzal z dokladov ním predložených, a to, že starý otec žalobcu bol občanom Slovenskej republiky, ktorý mal posledný trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a zároveň nemal žiadnu väzbu na Českú republiku a že stará matka žalobcu bola pred vstupom do manželstva cudzinkou, ktorá nadobudla československé štátne občianstvo manželstvom. Žalovaný preto určil republikové občianstvo žalobcu podľa jeho starého otca - občana Slovenskej republiky s posledným trvalým pobytom v Československej republike na území Slovenska. 73. Súd poukazuje na ustanovenie § 3 ods.1 zákona č. 40/1993 Z. z., z ktorého vyplýva, že osoba, ktorá bola k 31. decembru 1992 štátnym občanom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a nie je štátnym občanom Slovenskej republiky podľa § 2, môže si zvoliť štátne občianstvo Slovenskej republiky. To znamená, že voľbu republikového štátneho občianstva podľa citovaného ustanovenia mohol vykonať československý štátny občan, ktorého štátne občianstvo nebolo možné určiť podľa ustanovenia § 2 citovaného zákona a ani sa nestal občanom Českej socialistickej republiky, ktorý si zvolil, ak chcel byť štátnym občanom Slovenskej socialistickej republiky, štátne občianstvo vyhlásením. 74. Podľa názoru súdu v danom prípade žalovaný vydal žalobcovi osvedčenie o štátnom občianstve Slovenskej republiky v čase samostatnej Slovenskej republiky v súlade s ustanovením § 9a zákona č.40/1993 Z. z., ktorý zmenil princíp určovania štátneho občianstva Slovenskej republiky ako samostatného štátu osôb narodených v cudzine, nakoľko žalobca neuviedol v žiadosti údaje a ani nedoložil žiaden doklad, na základe ktorých by prichádzala do úvahy voľba štátneho občianstva podľa ustanovenia § 3 ods.1 zákona č. 40/1993 Z. z.. 75. Správny súd v závere poznamenáva k stanovisku žalobcu, v ktorom uviedol, že on a aj jeho matka, považovali podanie predmetnej žiadosti o zistenie štátneho občianstva Slovenskej republiky a vydanie osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky za najjednoduchší spôsob, ako získať od slovenských úradov potvrdenie o tom, že ani jeden z nich nie je štátnym občanom Slovenskej republiky, a to v podobe zamietnutia ich žiadostí a že žalobca bol prekvapený, keď žalovaný jeho žiadosti o zistenie štátneho občianstva Slovenskej republiky vyhovel a vydal mu ako aj jeho matke osvedčenie o štátnom občianstve Slovenskej republiky, že žalobca týmto potvrdil, že predmetnú žiadosť žalovanému podal účelovo, s cieľom získať doklad o skutočnosti, že nie je štátnym občanom Slovenskej republiky. 76. Žalobca v konaní ďalej uviedol, že jeho matka chce nadobudnúť štátne občianstvo Slovenskej republiky prehlásením podľa § 3 ods.3 zákona č.165/1968 Zb.. Súd k uvedenému konštatuje, že tieto tvrdenia žalobcu v súčasnosti nemajú žiaden právny význam v danej veci, pretože podľa § 11 zákona č.165/1968 Zb. sa štátne občianstvo Slovenskej republiky nadobúda dňom, kedy bolo toto prehlásenie vykonané. 77. Súd v súvislosti s tvrdením žalobcu, že vrátenie vydaného osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky žalovanému nezakladá právne účinky vo vzťahu k jeho existencii, uvádza, že podľa § 9a ods. 11 zákona č.40/1993 Z. z., ak sa po vydaní osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky preukáže, že žiadateľ nie je štátnym občanom Slovenskej republiky, osvedčenie o štátnom občianstve Slovenskej republiky je neplatné odo dňa jeho vydania. Žalovaný uviedol v napadnutom rozhodnutí, že s prihliadnutím na Ústavu Slovenskej republiky, umožnil matke žalobcu voľbu českého občianstva vrátením osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky s tým, že po ich vrátení a oznámenia údaja o trvalom pobyte jej druhého rodiča na území Českej republiky, žalovaný jej vystaví potvrdenie o tom, že nenadobudla štátne občianstvo Slovenskej republiky vyhlásením podľa § 3 ods.3 a § 12 zákona č.165/1968 Zb.. 78. Krajský súd v Bratislave vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, dospel k záveru, že námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia. Postup žalovaného, ako aj preskúmavané rozhodnutie a v ňom prijaté závery boli súladné so zákonom, žalovaný sa s námietkami žalobcu riadne vysporiadal a z jeho odôvodnenia je zrejmé posúdenie právneho stavu danej veci. Na základe uvedeného, krajský súd žalobu postupom podľa § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú. 79. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 168 SSP. Úspešnému žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 80. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.