Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Sa/82/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201781 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017201781.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobcu: X.. T. N o v o t n ý, nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom, H. XXXX/XX, XXX XX D. zast. JUDr. Peter R e i s z , advokát, Klincová 37, 821 08 Bratislava proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14. augusta 2017 o priznaní starobného dôchodku takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14. augusta 2017 a jemu predchádzajúce rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12. júna 2017 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie. II. Žalobcovi priznáva právo na plnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12. júna 2017 Sociálna poisťovňa - ústredie (ďalej iba „Sociálna poisťovňa") priznala žalobcovi podľa § 65, § 274, § 82 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP") na jeho žiadosť spísanú dňa 26.09.2016, od 19.09.2015 starobný dôchodok v sume 50,80 Eur mesačne. 2. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedla, že žalobca dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 a § 274 ZSP v spojení s ust. § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „ZSZ") dosiahol dovŕšením 55 rokov veku, dňa 19.09.2015. K uvedenému dňu získal 14 263 dní, t. j. 39 rokov a 28 dní obdobia dôchodkového poistenia (ďalej len „ODP") a splnil tak podmienky nároku na starobný dôchodok, v súlade s ust. § 274 ZSP. Ďalej uviedla prepočet starobného dôchodku žalobcu a z dôvodu, že je poberateľom dávky aj z osobitného systému sociálneho zabezpečenia SR, podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128), vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. (ďalej len „Dohovor č.128") mu sumu starobného dôchodku znížila. Starobný dôchodok žalobcovi prepočítala podľa zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a aj podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Suma starobného dôchodku vypočítaná podľa zákona č. 461/2003 Z. z. a Dohovoru č. 128 je 45,60 Eur mesačne. Suma starobného dôchodku vypočítaná podľa právnych predpisov účinných do 31.12.2003 (zák.č. 100/1988 Zb.) a Dohovoru č. 128 je 8,60 Eur mesačne. Pretože suma starobného dôchodku určená podľa zákona č. 461/2003 Z.z. a Dohovoru č. 128 je vyššia, starobný dôchodok patrí navrhovateľovi v tejto vyššej sume 45,60 Eur mesačne, ktorá mu bola podľa § 82 ZSP zvýšená zákonnou valorizáciou odo dňa priznania starobného dôchodku a za obdobie od 01.01.2016 a od 01.01.2017 na celkovú sumu po zvýšení 60,90 Eur mesačne. Prílohou rozhodnutia je osobný list dôchodkového poistenia (ďalej len „OLDP"), v ktorom sú uvedené údaje a hodnoty s prehľadom kalendárnych rokov obdobia dôchodkového poistenia, v počte 14 263 dní, t.j. 39 rokov a 28 dní do vzniku nároku na starobný dôchodok. 3. Žalobca podal voči tomuto rozhodnutiu odvolanie, ktorým žiadal rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie z dôvodu, že vychádza z nesprávneho skutkového a právneho posúdenia a je v rozpore so zák.č. 100/1988 Zb. a aj zák.č. 461/2003 Z.z. Poukázal na chybný výpočet sumy starobného dôchodku z dôvodu nesprávne určeného koeficientu 0,94685337, počítaného z nesprávnej doby služobného pomeru, zhodnotenej na výsluhový dôchodok v počte 37 rokov, keďže podľa rozhodnutia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia ((ďalej len „VÚSZ") č. 651010023954705/2 zo dňa 04.08.1999, je doba jeho služby pre nárok a výšku výsluhového dôchodku uvedená v rozsahu 21 rokov, 10 mesiacov a 16 dní, t.j. od 15.07.1977 do 22.03.1981 a od 23.03.1981 do 31.05.1999. Taktiež podľa potvrdenia VÚSZ o služobnom pomere zo dňa 10.03.2016, má pre nárok na výsluhový dôchodok zhodnotené obdobie 21 rokov, 10 mesiacov a 16 dní, t.j. 21 ukončených rokov od 15.07.1977 do 31.05.1999. Na základe uvedeného, je správny koeficient 0,53740326, počítaný z 21 rokov doby služby zhodnotenej na určenie sumy výsluhového dôchodku. Ďalej vo vzťahu k chybnému výpočtu poukázal aj na osobný list dôchodkového poistenia, ktorý ako zhodnotenú dobu pre nárok na výsluhový dôchodok zahŕňa aj dobu od 01.06. 1999 do 18.09.2015. 4. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán (ďalej len „žalovaný") v zmysle ust. § 215 ods. 4 ZSP, rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.08.2017 zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobcu a podľa § 218 ods. 2 ZSP potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne -ústredie, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval správnosť jej postupu. Zopakoval podrobné skutkové a právne zdôvodnenie postupu Sociálnej poisťovne - ústredie pri určení sumy priznaného starobného dôchodku a k námietke žalobcu poznamenal, že podľa rozhodnutia VÚSZ zo dňa 04.06.1999 na priznaný výsluhový dôchodok od 01.06.1999 mu pre nárok na výsluhový dôchodok „doposiaľ," t.j. od 15.07.1977 do 14.07.1979 (vojenská škola) a od 15.07.1979 do 31.05.1999 bolo zhodnotených 21 ukončených rokov a že podľa potvrdenia VÚSZ zo dňa 16.02.2017, ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, k 19.09.2015, mu služobný pomer od 15.06.1977 nepretržite trvá, teda ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok získal 37 rokov obdobia dôchodkového poistenia v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia. Žalovaný ďalej uviedol, že suma starobného dôchodku zodpovedajúca obdobiu dôchodkového poistenia získanému vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia sa vypočíta ako rozdiel sumy starobného dôchodku určenej s prihliadnutím na dobu výkonu služby a pomernej časti sumy dôchodku, zodpovedajúcej iba obdobiu výkonu služby. Táto pomerná časť zodpovedá pomeru obdobia výkonu služby v celých rokoch, zhodnotených na určenie sumy výsluhového dôchodku v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, k celkovému úhrnu dôb poistenia získanému v osobitnom a aj všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia. S odkazom na čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 konštatoval, že sumu starobného dôchodku žalobcu určenú s prihliadnutím na dobu výkonu služby bolo potrebné krátiť o pomernú časť sumy starobného dôchodku, zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky. Táto priznaná výška starobného dôchodku v sume 45,60 Eur mesačne je vyššia, a bola ďalej zvýšená valorizovaním v zmysle ust.§ 82 ZSP odo dňa priznania dôchodku až ku dňu 01.01.2017, na sumu 60,90 Eur mesačne. V závere žalovaný poznamenal, že starobný dôchodok žalobcu je vypočítaný v súlade s právnymi predpismi a ustálenou rozhodovacou praxou NS SR. 5. Správnou žalobou doručenou tunajšiemu správnemu súdu dňa 23.10.2017, sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného o priznaní starobného dôchodku zo dňa 14.08.2017 a prvostupňového rozhodnutia Sociálnej poisťovne - ústredie č. XXX XXX XXXX X . zo dňa 12.06.2017, ktoré z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci navrhol zrušiť a nahradiť mu trovy právneho zastúpenia v plnom rozsahu. Uviedol, že prvostupňový orgán nerešpektoval jeho právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, žalovaný aj prvostupňový orgán vec nesprávne právne posúdili, čo sa premietlo do nesprávne vypočítanej sumy jeho starobného dôchodku a obe rozhodnutia majú podľa neho právne vady. Žalobca s odkazom na odôvodnenie rozhodnutia žalovaného a osobný list dôchodkového poistenia v prílohe rozhodnutia, poukázal na nesprávnu kalkuláciu s dobou služby zhodnotenou v sume výsluhového dôchodku, kde je nesprávne uvedené, že doba služby od 01.06.1999 do 18.09.2015 je zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok a na chybnú kalkuláciu tejto doby služby na určenie sumy výsluhového dôchodku v počte 37 rokov, čo je v rozpore s rozhodnutím VÚSZ zo dňa 04.08.1999 o priznaní jeho výsluhového dôchodku a aj potvrdením VÚSZ zo dňa 10.03.2016, kde má pre nárok na výsluhový dôchodok zhodnotených 21 ukončených rokov. Z uvedeného dôvodu je koeficient 0,94685337 na výpočet sumy starobného dôchodku nesprávny, správny je počítaný z doby služby 21 rokov a to 0,53740326 a správna suma jeho starobného dôchodku je potom 396,40 Eur mesačne. V závere poukázal na špecifickosť priznania výsluhového dôchodku, keďže po ukončení služby výkonného letca, napriek priznaniu výsluhového dôchodku jeho služobný pomer trval a do dnešného dňa naďalej trvá, v súlade s ust. § 26 ods. 1 a § 27 zák.č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov platného v dobe priznania mu výsluhového dôchodku. Výsluhový dôchodok mal priznaný v roku 1999, takže do výpočtu jeho výšky sa mu nemohla brať aj doba služby od roku 1999 do roku 2015, kedy mal priznaný výsluhový dôchodok, ako to vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného a osobného listu sociálneho poistenia, a poukázal že táto doba služby mu nebola zatiaľ vôbec zhodnotená. 6. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 03.09.2018, k vzneseným žalobným námietkam, s ktorými sa nestotožnil, poukázal na dôvodnosť záverov Sociálnej poisťovne - ústredie Bratislava, uvedených v prvostupňovom rozhodnutí zo dňa 12.06.2017, ako aj v jeho rozhodnutí zo dňa 14.08.2017 a k určeniu a kráteniu sumy starobného dôchodku v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru 128 konštatoval, že doba služobného pomeru žalobcu trvala od 15.07.1977 do 18.09.2015, teda 37 rokov a je použitá pre výpočet sumy starobného dôchodku v súlade s čl. 33 Dohovoru 128 z dôvodu, že aj od 01.06.1999 je žalobca nepretržite v služobnom pomere a poistné na dôchodkové poistenie nie je odvádzané žalovanej, preto dobu od 01.06.1999 nie je možné zohľadniť v sume starobného dôchodku ako dobu dôchodkového poistenia, získanú vo všeobecnom systéme a pre výpočet sumy krátenia nie je možné použiť žalobcom uvádzaný koeficient, vychádzajúci z počtu 21 rokov doby služby. Uvedenú dobu je potrebné zohľadniť v celkovom trvaní ako dobu služby, získanú v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia. Žalovaný poznamenal, že vychádzal z aplikačnej praxe zosúladenej so všeobecným názorom Najvyššieho súdu SR v jeho viacerých rozhodnutiach, ktoré sa vzťahujú na stanovenie sumy starobného dôchodku. Poukázal na ust. § 60 ods. 1 zák.č. 328/2002 Z.z., z ktorého vyplýva, že pri určení sumy výsluhového dôchodku sa v súlade s príslušnými ustanoveniami zák.č. 328/2002 Z.z. prihliada na zárobky z celého služobného pomeru. Dobou poistenia - profesionálnej služby vojaka, ktorá nebola zhodnotená pri určení sumy výsluhového dôchodku vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia sa zaoberal NS SR v rozsudku sp.zn. 9So/84/2011 zo dňa 29.03.2012, v ktorom uviedol, že z ust. § 60 ods. 2 v spojení s ust. § 255 ods. 5 zák.č. 461/2003 Z.z. vyplýva, že v prípade ak policajt alebo profesionálny vojak vykonával službu v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, doba jeho služby by sa vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia nemala hodnotiť (podľa ZSP). Žalovaný uzavrel, že celú dobu služby je podľa jeho názoru potrebné žalobcovi zohľadniť v rozsahu nároku na výsluhový dôchodok a s ohľadom na to postupovať aj pri výpočte koeficientu, slúžiaceho na krátenie sumy dôchodku podľa čl. 33 Dohovoru č. 128. Rozhodnutia vo veci označil za správne, zákonné a súladné s judikatúrou NS SR, konkrétne judikátom č. 55 uverejneným v Zbierke stanovísk NS SR č. 5/2011 a čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žalobou uplatnený nárok v celom rozsahu neuznal a podľa ust. § 190 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 7. V duplike žalobca k replike žalovaného zopakoval svoje námietky a návrhy z odôvodnenia žaloby a uviedol, že na obsahu žalobného petitu, teda na zrušení napadnutého rozhodnutia a náhrade trov právneho zastúpenia vo výške 100% trvá. Vyjadrenie žalovaného podľa jeho názoru trpí vadami, najmä nesprávnym právnym posúdením veci, nesprávnou argumentáciou a uviedol, že v jeho prípade ani nemohlo byť viac rokov ako je uvedené v rozhodnutí VÚSZ o výsluhovom dôchodku zo dňa 04.08.1999 zhodnotených, nakoľko ďalších 16 rokov jeho služobného pomeru trvalo až po priznaní výsluhového dôchodku, tzn. táto doba od 01.06.1999 do 18.09.2015 doposiaľ pre výšku výsluhového dôchodku nebola zhodnotená, a nemusí byť zhodnotená vôbec, ak nesplní zákonné podmienky a pred skončením služobného pomeru napr. zomrie. Ak by mal uvedených 16 rokov v civilnom zamestnaní, táto doba by mu na starobný dôchodok bola zhodnotená. Žalobca dodal, že v zmysle uvedeného je diskriminovaný a poškodený, nakoľko na jeho dávky (VD,SD) mu doposiaľ nebolo zhodnotených 16 rokov služby. Uviedol tiež, že krátenie 37 rokov pri výpočte starobného dôchodku by bolo možné aplikovať až po ukončení služobného pomeru profesionálneho vojaka, kedy celá doba 37 skončených rokov bude zhodnotená pre výšku výsluhového dôchodku. K vyjadreniu žalovaného, že nepretržitú službu v trvaní 37 rokov a dobu od 01.06.1999 nie je možné zohľadniť v sume jeho starobného dôchodku ako dobu získanú vo všeobecnom systéme uviedol, že nežiadal túto dobu zhodnotiť ako dobu vo všeobecnom systéme, ale vylúčiť ju ako dobu, ktorá sa hodnotila pre sumu a nárok na výsluhový dôchodok, t.j. do koeficientu. K tomu poukázal na rozhodnutie NS SR sp.zn. 9So 139/2012, uverejnené v zbierke stanovísk NS SR 4/2015 ako rozhodnutie č. 48, podľa ktorého: „Ak niektoré obdobie poistenia v osobitnom systéme sociálneho poistenia nebolo zhodnotené pre výšku dôchodku z osobitného systému, potom musí byť zhodnotené vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia". 8. Správny súd preskúmal odvolanie žalobcu, rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie, vrátane postupu tohto orgánu verejnej správy a to v celom rozsahu (§ 203 ods. 2 S.s.p.), ale aj nad rozsah žalobných dôvodov, keďže sa jedná o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle ust. § 203 ods. 2 S.s.p. a § 134 ods. 2 písm. d/ S.s.p., pričom dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania, obsahom pripojeného administratívneho spisu a dospel k záveru, že žalobné námietky žalobcu uvádzané v správnej žalobe sú dôvodné a spochybňujúce vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, pretože rozhodnutie žalovaného nie je v súlade s platnými právnymi predpismi v preskúmavanej veci. Správny súd preto rozhodnutie žalovaného v zmysle § 191 ods. 1 písm. c/ S.s.p. a aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy v zmysle § 191 ods. 3 písm. a/ S.s.p. zrušil a vrátil vec orgánu verejnej správy, rozhodujúcemu v prvom stupni, na ďalšie konanie v zmysle § 191 ods. 4 prvá veta S.s.p. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 107 ods. 2 S.s.p., nakoľko nezistil žiadny z dôvodov v zmysle ust. § 107 ods. 1 písm. a/ až e/ S.s.p., pre ktoré by bolo nutné pojednávanie nariadiť. V súlade s ust. § 137 ods. 4 S.s.p. oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu. Nakoľko sa verejného vyhlásenia rozsudku dňa 13.02.2019 nezúčastnili účastníci konania ani žiadna verejnosť, správny súd vyhlásil rozsudok v súlade s ust. § 137 ods. 3 druhá veta S.s.p., vyvesením skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia, na úradnej tabuli súdu. 9. Podľa § 2 ods. 1 zák.č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.") v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 10. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p. každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 11. Podľa § 6 ods. 1 S.s.p. správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 12. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ S.s.p. správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 13. Ako už bolo uvedené, v rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania, s obsahom pripojeného administratívneho spisu, najmä s napadnutými rozhodnutiami, žiadosťou žalobcu o starobný dôchodok spísanou dňa 26.09.2016, s rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č: 65101023954705/2-VÚSZ/DO 2 zo dňa 04.08.1999 o priznaní výsluhového dôchodku žalobcovi od 01.06.1999, s potvrdením VÚSZ zo dňa 10.03.2016, s rozsudkami NS SR, napr. sp. zn. 9So/214/2008 zo dňa 28.10.2009, ktorý sa týka veci obdobnej ako je preskúmavaná, z ktorého právna veta znie: „Pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely príspevku za službu. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku, možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok." Podľa rozhodnutia NS SR, publikovaného v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR č. 6/2013, sp. zn. 7So/138/2011, priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z." Z uvedeného vyplýva jednoznačný právny záver, že na účely stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené pre účely priznania výsluhovej dávky, (ktorá plní funkciu zabezpečenia v starobe) a až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno jeho sumu krátiť najviac o sumu výsluhovej dávky, (t.j. výsluhového dôchodku žalobcu - pôvodne príspevku za službu). Právo na primerané hmotné zabezpečenie totiž neznamená len to, že pre účely priznania starobného dôchodku musí byť každému poistencovi zohľadnené celé získané obdobie jeho dôchodkového poistenia ale aj to, že za totožné obdobie dôchodkového poistenia nemôže dostávať dve dávky rovnakého druhu, (t.j. pokrývajúce rovnakú sociálnu udalosť - dovŕšenie dôchodkového veku), pretože ktorýkoľvek z týchto prístupov by bol v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, článkom 39 ods. 1 i článkom 12, podľa ktorého sú ľudia slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. 14. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca žiadosťou spísanou dňa 26.09.2016 požiadal Sociálnu poisťovňu o priznanie starobného dôchodku od 19.09.2015. V žiadosti uviedol, že je poberateľom výsluhového dôchodku, uplatňuje si znížený vek 55 rokov odchodu do dôchodku, z dôvodu zamestnania zaradeného do I. kategórie funkcií a od 01.06.1999 doteraz naďalej pracuje ako profesionálny vojak, nie ako civil. 15. Žalobca je podľa rozhodnutia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č: 65101023954705/2- VÚSZ/DO 2 zo dňa 04.08.1999 poberateľom výsluhového dôchodku podľa § 27 zák.č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov, od 01.06.1999, vo výške 11 357,- Sk mesačne (376,983 Eur). Výsluhový dôchodok priznaný podľa uvedeného zákona sa podľa § 125 ods. 11 zák.č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov od 01.07.2002 naďalej sa považuje za výsluhový dôchodok. V rozhodnutí je uvedené, že výsluhový dôchodok mu patrí podľa § 27 v spojení s § 26 ods. 1 zák.č. 114/1998 Z.z. ako profesionálnemu vojakovi odo dňa skončenia služby výkonného letca, aj keď služobný pomer trvá naďalej. Na túto službu má pre nárok a výšku zhodnotenú dobu od 15.07.1977 do 22.03.1981, od 23.03.1981 do 31.05.1999. 16. Z potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo dňa 10.03.2016 vyplýva, že pre nárok na výsluhový dôchodok bolo žalobcovi zhodnotené obdobie poistenia od 15.07.1977 do 14.07.1979 - vojenská škola (I. ktg funkcií) a od 15.07.1979 do 31.05.1999 za výkon vojaka z povolania (I. ktg funkcií) . 17. Z osobného listu sociálneho poistenia (ďalej len „OLDP") ako prílohy k napadnutému rozhodnutiu vyplýva, že žalobca má celkovú dobu obdobia dôchodkového poistenia (ďalej len „ODP") úhrnom aj s dobou služby do vzniku nároku na starobný dôchodok ku dňu 18.09.2015 v počte 39 rokov a 28 dní. Doba služby žalobcu z uvedenej celkovej úhrnnej doby obdobia dôchodkového poistenia podľa osobného listu je v trvaní od 15.07.1977 do 18.09.2015 nepretržite v I. pracovnej kategórii, tzn. 37 rokov a 65 dní. Z vypočítanej teoretickej sumy starobného dôchodku podľa zák.č. 461/2003 Z.z. na krátenie sumy 856,73630831 Eur podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 je žalobcovi vypočítaný koeficient 0,94685337, počítaný podielom doby obdobia dôchodkového poistenia získanej za dobu služby v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, t.j. 37 rokov a celkovej úhrnnej doby obdobia dôchodkového poistenia, získanej vo všeobecnom a aj v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (doba služby), t.j. krátená suma 811,20366072 Eur (0,94685337x856,73630831), rozdiel je priznaná suma starobného dôchodku 45,60 Eur mesačne. 18. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (ČSSR bol ratifikovaný 11.01.1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 v Zbierke zákonov, pre ČSFR nadobudol platnosť 11.01.1991); ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. Dohovor č. 128 má charakter medzinárodnej zmluvy, ktorá priamo zakladá právo fyzických osôb na zachovanie nároku na starobný dôchodok, a teda na jeho vykonanie nebolo potrebné prijať osobitný zákon. Príslušné ustanovenia Dohovoru majú prednosť pred zákonom č. 100/1988 Zb. a zák. č. 461/2003 Z.z. sú priamo záväzné pre žalovaného aj prvostupňový orgán. 19. Podľa § 26 ods. 1 zák.č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení do 30.06.1999 profesionálny vojak prepustený zo služobného pomeru má nárok na výsluhový dôchodok, ak vykonával službu (§ 47) najmenej 20 rokov. 20. Podľa § 27 zák.č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení do 30.06.1999 na výsluhový dôchodok za podmienok uvedených v § 26 ods. 1 má nárok aj profesionálny vojak, ktorý vykonával službu výkonného letca alebo službu osobitnej povahy, alebo službu osobitného stupňa nebezpečnosti (§ 48) a ktorého výkon tejto služby sa skončil, a to odo dňa skončenia takejto služby, aj keď jeho služobný pomer trvá naďalej. 21. V preskúmavanej veci je sporným krátenie vypočítanej teoretickej sumy starobného dôchodku podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (ďalej Dohovor č. 128). Podľa žalobcu je nesprávne vypočítaný koeficient 0,94685337 na krátenie teoretickej sumy starobného dôchodku, v ktorom je zahrnutá aj doba služby profesionálneho vojaka, ktorú vykonáva po priznaní výsluhového dôchodku od 01.06.1999 doposiaľ. Dobu služby od 01.06.1999 do 18.09.2015, do priznania nároku na starobný dôchodok nemá v sume priznaného výsluhového dôchodku od 01.06.1999 zhodnotenú. Žalobca ako výkonný letec podľa § 26 ods. 1 a § 27 zák.č. 114/1998 Z.z. získal nárok na výsluhový dôchodok po skončení služby výkonného letca, pričom jeho služobný pomer naďalej až doposiaľ trvá. Takmer celé obdobie dôchodkového poistenia má získané v osobitnom systéme sociálneho poistenia, keďže vykonáva službu profesionálneho vojaka nepretržite od 15.07.1977 do 31.05.1999, do priznania výsluhového dôchodku (376,983 Eur) ako výkonný letec od 01.06.1999 v trvaní 21 ukončených rokov. Ako profesionálny vojak je v služobnom pomere od 01.06.1999 nepretržite a do priznania nároku na starobný dôchodok do 18.09.2015 v trvaní 16 ukončených rokov. 22. Správny súd má za preukázané, že pre výšku výsluhového dôchodku priznanú od 01.06.1999 podľa zák.č. 114/1998 Z.z. a zákona č. 328/2002 Z.z. sa žalobcovi nehodnotilo a ani nemohlo zhodnotiť následné nepretržité trvanie služby profesionálneho vojaka, doba zodpovedajúca obdobiu od 01.06.1999 do 18.09.2015, kedy mu vznikol nárok na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia/poistenia. 23. Na vykonanie čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 zákonodarca doteraz osobitnou úpravou nestanovil možnosť a postup krátenia starobného dôchodku v prípade jeho súbehu s výsluhovým dôchodkom z osobitného systému sociálneho zabezpečenia/poistenia. NS SR vo viacerých svojich rozhodnutiach judikoval, že priznanie výsluhového dôchodku nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa ZSP, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku (napr. rozhodnutie NS SR sp.zn. 7So/138/2011) a že výsluhový dôchodok má od dovŕšenia dôchodkového veku podľa zákona č. 461/2003 Z.z. charakter dávky v starobe, ktorú má na mysli čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. 24. Z rozhodnutia NS SR, publikovaného v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 55/2011 vyplýva, že výsluhový dôchodok môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému dôchodkového zabezpečenia a že pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku a následne starobný dôchodok krátiť podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 <http://www.epi.sk/ form/goto.ashx?t=27&p=1994552&f=2>. 25. Správny súd na základe uvedeného konštatuje, že žalovaný aj prvostupňový orgán nepostupoval pri krátení sumy starobného dôchodku v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 a citovanou judikatúrou NS SR, keďže teoretickú sumu starobného dôchodku vypočítanú podľa ZSP, nekrátil žalobcovi primerane k počtu skončených rokov doby trvania služby, rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku a nesprávne započítal koeficientom pre krátenie sumy starobného dôchodku aj dobu služby v trvaní 16 ukončených rokov, nezhodnotenú na účely výsluhového dôchodku. Je zrejmé, že žalovaný a ani prvostupňový orgán pri krátení sumy starobného dôchodku nezisťovali a ani neodôvodnili, či suma ktorú krátili, nepresiahla „druhú dávku," tzn. výsluhový dôchodok priznaný a vyplácaný ku dňu nároku na starobný dôchodok. Za dávku nie je možné považovať iba vypočítanú sumu dávky za dobu služby (16 rokov), ktorá ešte nie je zhodnotená na účely dávky, t.j. nároku a v sume výsluhového dôchodku. Z preskúmavaného rozhodnutia ani z administratívneho spisu nevyplýva zistenie, v akej výške patril žalobcovi výsluhový dôchodok ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, dňa 19.09.2015. Nie je preto možné preskúmať, či krátenie sumy starobného dôchodku presiahlo alebo nepresiahlo k uvedenému dňu sumu dávky výsluhového dôchodku. 26. Správny súd vychádzal z judikatúry NS SR, napr. z rozsudku sp.zn. 9So 139/2012, publikovaného v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 48/2015, z ktorého vyplýva že pri posudzovaní spornej doby treba vychádzať zo všeobecnej zásady, „ ak niektoré obdobie poistenia v osobitnom systéme nebolo zhodnotené pre výšku dôchodku z osobitného systému, potom také obdobie musí byť zhodnotené vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Uvedený výklad je v súlade s čl. 39 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého majú občania právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. 27. Podľa ods. 1 ust. § 141 ZSP, fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 2 cit. ust., za zamestnanca odvádza poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti zamestnávateľ. Zamestnávateľ vykoná zrážku poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti, ktoré je povinný platiť zamestnanec. Podľa ods. 3 cit. ust., za štát odvádza poistné na dôchodkové poistenie za osoby uvedené v § 128 ods. 5 ministerstvo. Podľa ods. 4 cit. ust., Útvar sociálneho zabezpečenia a Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia sú povinní previesť Sociálnej poisťovni, ak o to Sociálna poisťovňa požiada, a to do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti, poistné na výsluhové zabezpečenie podľa osobitného predpisu2) <http://www.epi.sk/ print/zz/ XXX XXX XXXX 0 461/znenie-20170501.htm> vo výške poistného zodpovedajúcej poistnému na a/ dôchodkové poistenie za celé obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ktoré nebolo získané v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu2) <http://www.epi.sk/print/zz/2003-461/znenie-20170501.htm> alebo ktoré nebolo zhodnotené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu,2) <http:// www.epi.sk/print/zz/2003-461/znenie-20170501.htm> b/ poistenie v nezamestnanosti za celé obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ktoré nebolo získané v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový príspevok podľa osobitného predpisu.2) <http://www.epi.sk/print/zz/2003-461/znenie-20170501.htm> 28. Žalobca žiadosťou o priznanie starobného dôchodku, spísanou dňa 26.09.2016, požiadal prvostupňový orgán, Sociálnu poisťovňu, o priznanie tejto dávky od 19.09.2015. V žiadosti uviedol, že od 01.06.1999 je poberateľom výsluhového dôchodku a uplatňuje si znížený vek odchodu do dôchodku 55 rokov, z dôvodu výkonu funkcie (služby) v I. pracovnej kategórii. Tiež uviedol, že od 01.06.1999 až doteraz pracuje ako profesionálny vojak, nie ako civil. Z uvedeného vyplýva, že požiadal aj o zhodnotenie služobného pomeru od 01.06.1999 do dňa nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia/poistenia, keďže túto dobu služobného pomeru nemal ešte na účely výsluhového dôchodku zhodnotenú. Preskúmavaným rozhodnutím mu bol od uvedeného dňa priznaný starobný dôchodok podľa ust. § 65 ZSP v sume, ktorá nie je v súlade s Dohovorom č.128. Žalobca odvádzal poistné na dôchodkové zabezpečenie do osobitného systému sociálneho zabezpečenia po celú dobu svojho služobného pomeru profesionálneho vojaka, z dôvodu zhodnotenia tohto služobného pomeru na dôchodkové zabezpečenie vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Na tieto účely sa aplikuje postup odvodu poistného do Sociálnej poisťovne z Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, ktorý je upravený v ust. § 141 ods. 4 písm. a/ ZSP, keď na žiadosť Sociálnej poisťovne prevedie VÚSZ dôchodkové poistenie za celé obdobie výkonu služby žalobcu, ktoré nebolo získané v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok. 29. Správny súd považuje pre komplexné posúdenie veci za potrebné uviesť, že nároky bývalých policajtov a vojakov na započítanie doby sociálneho poistenia do celkovej doby dôchodkového poistenia (vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia) sa začali priznávať až v roku 2012, na základe ustálenej judikatúry NS SR. Na základe vykonaného preskúmania vychádzajúc z uvedených názorov a judikatúry NS SR konštatuje, že žaloba je dôvodná a preto preskúmavané rozhodnutie žalovaného aj prvostupňového orgánu zrušil a vrátil na ďalšie konanie, keďže postup žalovaného a prvostupňového orgánu nie je v súlade s príslušnými právnymi predpismi a judikatúrou NS SR. V ďalšom konaní prvostupňový orgán bude postupovať podľa uvedeného právneho názoru správneho súdu a uplatní si odvod poistného podľa ust. § 141 ZSP. 30. Správny súd na základe vyššie uvedenej argumentácie napadnuté ako i prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu podľa ust. § 191 písm. c/ S.s.p. zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci. 31. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa ust. § 167 ods. 1 S.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, keďže žalobca mal vo veci úspech. O výške trov konania bude rozhodnuté vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§175 ods. 2 S.s.p.). Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 S.s.p.). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 S.s.p.) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 S.s.p.). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 S.s.p.).