Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/218/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201813 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017201813.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Občianske združenie Dimitrovka so sídlom Nobelova 3, 831 02 Bratislava, IČO: 42268516, zastúpený advokátom Mgr. Andrej Maar, Dunajská 6, 81108 Bratislava proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky so sídlom Námestie slobody č. 6, 810 05 Bratislava o preskúmanie rozhodnutia ministra dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 80/2017 (22125/2017/SL/55419-M) zo dňa 28.8.2017 takto: r o z h o d o l : Správny súd žalobu o d m i e t a. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa žalobou doručenou krajskému súdu dňa 28.10.2017 domáhal preskúmania rozhodnutia ministra dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 80/2017 (22125/2017/SL/55419-M) zo dňa 28.8.2017, ktorým zamietol rozklad žalobcu proti rozhodnutiu Ministerstva dopravy a výstavby SR č. 13819/2017/SV/33314 zo dňa 25.5.2017, ktorým nepovolil obnovu konania ukončeného právoplatným rozhodnutím Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR odboru štátnej stavebnej správy č. 24436/2016/B625-SV/79356/Ra zo dňa 22.12.2016. 2. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že námietky žalobcu uvedené v rozklade proti rozhodnutiu žalovaného, ktorým nepovolil obnovu konania nie sú právne relevantné a neexistuje žiaden zákonný dôvod, ktorý by odôvodňoval povolenie obnovy konania ukončené rozhodnutím Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja č. 24436/2016/B625-SV/79356/Ra zo dňa 22.12.2016, ktorým zamietlo odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Okresného úradu Bratislava o vydaní stavebného povolenia na stavbu „Polyfunkčný dom, Odborárska ulica“ v Bratislave na pozemku parc. č. XXXXX/X v katastrálnom území Q. J. stavebníkovi VI GROUP, a.s. 3. Žalobca v podanej žalobe namieta zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ako aj predchádzajúceho rozhodnutia, ktorým žalovaný zamietol návrh na obnovu konania z dôvodu ich nepreskúmateľnosti, pretože sa žalovaný v rozhodnutí nevysporiadal s dôvodmi uvádzanými žalobcom v návrhu na obnovu konania. Rovnako namieta nepreskúmateľnosť aj rozhodnutí vydaných v pôvodnom konaní a to jednak Okresného úradu Bratislava, ako aj odvolacieho orgánu Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Podľa žalobcu z rozhodnutí napadnutých návrhom na obnovu konania nie je možné zistiť, čo tvorí výrok rozhodnutia správnych orgánov v tejto veci „nakoľko rozhodnutie okrem povolenia prestavby z nebytových priestorov na iné nebytové priestory povoľuje nepriamo aj zmenu funkčného využitia na byty, čo bolo pôvodným zámerom stavebníka v súčinnosti so stavebným úradom. Vytvoriť tak účelovo zmätočný stav, aby sa povolenie mohlo považovať za povolenie prestavby na byty, čo žalovaný za pomoci stavebného úradu a žalovaného a jeho neprijateľnej neodbornosti dosiahol.“ Žalobca ďalej poukazuje na arbitrárnosť napadnutých rozhodnutí a tiež na porušenie procesných predpisov v súvislosti s doručovaním napadnutého rozhodnutia, tiež namieta nezákonnosť rozhodnutí vydaných v pôvodnom stavebnom konaní spočívajúcu v tom, že stavba nie je vybavená odstavnými plochami v súlade s vyhl. č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou možnosťou pohybu a orientácie. 4. V písomnom vyjadrení žalovaného k žalobe zo dňa 12.3.2018 žalovaný k jednotlivým námietkam žalobcu uviedol, že vady konania, ako aj vady napadnutých rozhodnutí uvádzané žalobcom v žalobe nespôsobujú nezákonnosť konania a rozhodnutia oboch správnych orgánov o návrhu žalobcu na obnovu konania, a preto je podaná žaloba nedôvodná. 5. Krajský súd ako správny súd príslušný podľa ust. § 6 ods. 2 písm. a) zák. č. 162/2015 Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP) preskúmal žalobu z hľadiska jej predmetu a účelu a splnenia podmienok konania a zistil, že žalobu je potrebné odmietnuť, nakoľko nie sú splnené zákonné podmienky pre jej meritórne prejednanie. 6. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 2 ods. 1 SSP). 7. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou. 8. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 9. Podľa § 177 ods. 2 SSP, ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom. 10. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánov verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 11. Podľa § 178 ods. 2 SSP, prokurátor môže podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánom verejnej správy , alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak orgán verejnej správy nevyhovel jeho protestu a nezrušil ním napadnuté rozhodnutie, alebo opatrenie. 12. Podľa § 178 ods. 3 SSP, zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy, alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. 13. Podľa § 62 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len správny poriadok), konanie pred správnym orgánom ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak... 14. Podľa § 59 ods. 1 zák. č. 50/1976 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) účastníkmi stavebného konania sú: a) stavebník, b) osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, c) ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, 1g) d) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, e) projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby. 15. Podľa § 24 ods. 2 zák. č. 24/2006 o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu.24) <https://www.zakonypreludi.sk/ zz/2006-24> Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté. 16. Súd vychádzajúc z obsahu žaloby jej predmetu a účelu po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu zistil, že žaloba bola podaná podľa § 177 ods. 2 SSP ako všeobecná správna žaloba, ktorou sa žalobca domáha ochrany iných ako subjektívnych práv. 17. Súd poukazuje na to, že od vymedzenia všeobecnej správnej žaloby, jej predmetu a účelu sa odvíja aj aktívna žalobná legitimácia. V prípade ochrany iných ako subjektívnych práv má aktívnu žalobnú legitimáciu výlučne prokurátor (§ 178 ods. 2 SSP) alebo zainteresovaná verejnosť (ust. § 178 ods. 3 SSP). 18. Aktívna procesná legitimácia v konaní o všeobecnej správnej žalobe v zmysle § 178 ods. 2 SSP u žalobcu neprichádza do úvahy, pretože túto má podľa uvedeného ustanovenia zákona len prokurátor. 19. Súd preto posudzoval aktívnu procesnú legitimáciu žalobcu v zmysle § 178 ods. 3 SSP, ktorej predpokladom je porušenie verejného záujmu v oblasti životného prostredia napadnutým rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy. 20. Žalobca žalobou napáda rozhodnutie žalovaného, ktorým tento zamietol jeho rozklad, čím súčasne potvrdil rozhodnutie o nepovolení obnovy konania, na ktorú žalobca podal návrh, ktorým sa žalobca domáhal obnovy stavebného konania. 21. V pôvodnom stavebnom konaní správne orgány obidvoch stupňov konali so žalobcom ako s účastníkom stavebného konania na základe jeho žiadosti zo dňa 7.1.2016, o zaradenie medzi účastníkov konania a následným podaním zo dňa 3.3.2016, podal žalobca námietky týkajúce sa obmedzenia statickej dopravy v danej lokalite povoľovanou stavbou. 22. Z administratívneho spisu pôvodného stavebného konania nevyplýva, že by správne orgány posudzovali uplatnené námietky žalobcu z toho dôvodu, či zakladajú jeho účastníctvo v stavebnom konaní podľa ust. § 59 ods. 1 písm. c) stavebného zákona resp. ust. § 14 ods. 1 správneho poriadku, ale so žalobcom konali ako s účastníkom stavebného konania bez toho, aby z vydaných rozhodnutí orgánov verejnej správy v stavebnom konaní bolo zrejmé, ktoré konkrétne zákonné podmienky splnené žalobcom, zakladajú jeho postavenie účastníka stavebného konania. 23. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že účastníkom správneho konania, v danom prípade stavebného konania sa nestáva ten, s kým správne orgány neoprávnene ako s účastníkom konania konajú, ale len ten komu takéto postavenie vyplýva z osobitného zákona, v danom prípade ust. § 59 ods. 1 stavebného zákona. Občianskemu združeniu, ktoré je zamerané na ochranu životného prostredia, ako je to aj v prípade žalobcu, svedčí účastníctvo v stavebnom konaní podľa ust. § 59 ods. 1 písm. c) stavebného zákona v prípade, že mu takéto postavenie vyplýva z ust. § 24 až 27 zák. č. 24/2006 Zb. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, teda za predpokladu, že v stavebnom konaní je povoľovaná činnosť uvedená v prílohe zák. č. 24/2006 Zb. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, teda činnosť, u ktorej zákon vyžaduje posúdenie vplyvov na životné prostredie, avšak podľa zistení súdu, taká činnosť (vyžadujúca posúdenie jej vplyvov na životné prostredie) v predmetnom stavebnom konaní povoľovaná nebola. 24. Súd pri posudzovaní postavenia žalobcu ako účastníka stavebného konania vychádzal z názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky vysloveného v náleze č. k. II.ÚS 197/2010 z 13.1.2011 podľa ktorého: „základným kritériom pre posúdenie účastníctva je predovšetkým dopad účinkov postupu orgánu štátnej moci (súdu alebo orgánov verejnej správy), alebo jeho rozhodnutia na základné práva, ktoré má táto osoba zaručené v ústave alebo prostredníctvom medzinárodnej zmluvy.“ 25. Vzhľadom na uvedený názor ústavného súdu potom konajúci súd pri posudzovaní účastníctva žalobcu v stavebnom konaní, nevychádzal reštriktívne z vymedzenia okruhu osôb ustanovených v osobitnom zákone, ale prihliadol tiež na to, či v prípade žalobcu ako občianskeho združenia, ktorého záujem spočíva v ochrane životného prostredia, nemohol byť tento jeho záujem postupom, alebo rozhodnutím správnych orgánov v stavebnom konaní zasiahnutý. 26. Súd vychádzal z obsahu námietok uplatnených žalobcom v stavebnom konaní. Žalobca namietal, že vydaním stavebného povolenia tak ako žiada stavebník, dôjde k výraznému obmedzeniu statickej dopravy v lokalite Odborárskej ulice v Bratislave, pretože sa zásadne obmedzí možnosť parkovania obyvateľov okolitých obytných domov uvedenej lokality, ktorými sú aj členovia občianskeho združenia Dimitrovka. 27. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že ani pri extenzívnom výklade pojmu ochrana životného prostredia, nebolo stavebné konanie ani vydané rozhodnutie, vzhľadom na záujem žalobcu ako občianskeho združenia v predmetnom stavebnom konaní, ktorým bolo zamedzenie obmedzenia statickej dopravy v danej lokalite, spôsobilé zasiahnuť do záujmu na ochranu životného prostredia, a preto sa žalobca nemohol stať účastníkom konania, pretože žiadnym spôsobom nebolo zasiahnuté do jeho práv zaručených ústavou alebo medzinárodnou zmluvou. 28. Vzhľadom na to, že žalobcovi postavenie účastníka stavebného konania nevyplýva z ust. § 14 ods. 1 správneho poriadku, ani z ust. § 59 ods. 1 stavebného zákona, žalobca sa teda nestal účastníkom konania aj napriek tomu, že správne orgány s ním, ako s účastníkom konania nesprávne konali. V dôsledku toho žalobca nebol oprávnený na podanie návrhu na obnovu konania, ktoré ust. § 62 ods. 1 správneho poriadku poskytuje len účastníkovi konania, a preto konanie, ktorého výsledkom je žalobou napádané rozhodnutie, nemalo vôbec prebehnúť. 29. Žalobca teda žalobou napáda rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré však nemalo byť vôbec vydané, a preto žalobou napadnutým rozhodnutím nemohol byť porušený žiadny verejný záujem. Nie je tak splnená základná podmienka, ktorú vyžaduje ust. § 178 ods. 3 SSP pre aktívnu procesnú legitimáciu žalobcu a tou je porušenie verejného záujmu v oblasti životného prostredia napadnutým rozhodnutím orgánu verejnej správy. 30. Súd dospel k záveru, že na podanie všeobecnej správnej žaloby nie je žalobca procesne aktívne legitimovaný podľa § 178 SSP, preto podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP žalobu, ako podanú zjavne neoprávnenou osobou odmietol. 31. O trovách konaniach súd rozhodol podľa ust. § 170 písm. a ) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania , nakoľko žaloba bola odmietnutá. 32. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerov hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné dôvody) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné dôvody možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje ,ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.