Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/194/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201849 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017201849.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Kriškovej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: X. Z., L..: XX.XX.XXXX, X. O. XX, XXXXXX J., Š. G. Č. Ľ. O., zastúpený: Advokátska kancelária Perhács s.r.o., Jelenec 353, 951 73 Jelenec, proti žalovanému: Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Krížna 44, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2017/011671-003 zo dňa 28.09.2017, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Prezídia Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície č. PPZ-HCP-BA2-2017/011671-003 zo dňa 28.09.2017 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia správnych orgánov 1. Žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 28.09.2017 žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie vydané v prvom stupni Oddelením cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“) č. PPZ-HCP-BA6-2141-013/2017-PPC zo dňa 10.06.2017, ktorým prvostupňový orgán podľa § 33 ods. 6 písm. g/ v spojení s § 34 ods. 12 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov (ďalej len „zákon č. 404/2011 Z.z.“) zamietol žiadosť žalobcu o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania zo dňa 14.03.2017. 2. Dôvodom zamietnutia žiadosti žalobcu o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania bolo zistenie prvostupňového orgánu, že výkon podnikateľskej činnosti žalobcu je len sporadický, nepredstavuje pravidelnú činnosť za účelom zisku, a preto ho nie je možné posúdiť ako podnikanie. Týmto konaním žalobca neplní účel pobytu, a tým obchádza dodržiavanie zákona. Pobyt žalobcu na území Slovenskej republiky bol vyhodnotený ako rozporný s verejným záujmom, čím bol naplnený dôvod pre zamietnutie jeho žiadosti o obnovenie prechodného pobytu. II. Žaloba 3. Žalobca považoval rozhodnutia vydané v oboch stupňoch za nezákonné, vychádzajúce z nesprávneho právneho a skutkového posúdenia a za rozhodnutia nepreskúmateľné. Žiadal ich zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Zastával názor, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je abstraktné bez presvedčivého reflektovania na jednotlivé odvolacie dôvody. 4. Poukázal na to, že prvostupňový orgán svoje rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o obnovenie prechodného pobytu odôvodnil nedostatkom verejného záujmu. V tejto súvislosti mal žalobca preukázať len minimálnu zákonom stanovenú výšku dosiahnutého zisku v predchádzajúcom zdaňovacom období roku 2016, pričom okrem potvrdenia daňového úradu nemal predložiť žiadne podklady, ktorými by preukazoval reálny výkon podnikateľskej činnosti. Žalobca na tomto mieste namietal, že prvostupňový orgán sa nezaoberal všetkými hľadiskami jeho žiadosti tak, ako sú vymedzené v § 33 ods. 1 písm. a/ zákona č. 404/2011 Z.z. Zdôraznil, že bez náležitého posúdenia týchto kritérií, na ktoré má správny orgán prihliadať aj pri posudzovaní žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania, sa názor prvostupňového orgánu o rozpore s verejným záujmom javí ako predčasný. Pritom podľa názoru žalobcu bolo potrebné pri uprednostnení verejného záujmu pred záujmom súkromným jasne uviesť, akými úvahami sa správny orgán pri vyhodnotení týchto dvoch hľadísk spravoval a ako vyhodnotil ostatné kritériá podľa uvedeného zákonného ustanovenia. Podľa žalobcu sa prvostupňový orgán náležite nevysporiadal s otázkou stretu dvoch základných práv, a to jeho práva podnikať na území Slovenskej republiky a na druhej strane práva štátu na zásah do tohto práva, resp. oprávnenia regulovať vstup a pobyt cudzincov na územie Slovenskej republiky z dôvodu ochrany verejného záujmu. 5. Uviedol, že k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania priložil všetky zákonom vyžadované doklady a zároveň preukázal dosiahnutie zákonom stanovenej minimálnej výšky zisku po zdanení za predchádzajúce zdaňovacie obdobie roku 2016. Dôvodil, že zákon č. 404/2011 Z.z. neuvádza povinnosť preukazovať vyšší zisk po zdanení za predchádzajúce zdaňovacie obdobie. Zároveň zákon medzi taxatívne uvedenými dokladmi v ustanovení § 34 neuvádza iné doklady ako kópie faktúr, pracovných zmlúv, zmlúv o prenájme priestorov a pod., ktoré od žalobcu vyžadoval prvostupňový orgán. 6. Namietal, že v jeho prípade prvostupňový orgán porušil zásady správneho konania vyplývajúce z § 3 ods. 5 správneho poriadku, keďže nedostatočne zistil skutkový stav veci, ako aj tým, že v iných skutkovo zhodných, resp. obdobných konaniach (napr. cudzinec S. S., ktorý za zdaňovacie obdobie roku 2016 vykázal zisk 4.900 Eur a prechodný pobyt na účel podnikania na území Slovenskej republiky mu bol obnovený) rozhodol úplne opačne. Týmto došlo aj k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania. 7. Ďalej žalobca dôvodil, že si je vedomý neexistencie právneho nároku na obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky za účelom podnikania a že posúdenie splnenia podmienok obnovenia je vecou voľnej úvahy správneho orgánu. Mal však za to, že svojou podnikateľskou činnosťou na území Slovenskej republiky naplnil účel prechodného pobytu. Rovnako tak má záujem tento účel napĺňať aj do budúcna, svoje podnikateľské aktivity na území Slovenskej republiky ďalej rozvíjať, vytvárať zisk, a tým byť prínosom pre hospodárstvo Slovenskej republiky. V tejto súvislosti zdôraznil, že správnemu orgánu nebola zverená ničím neobmedzená voľná úvaha pri rozhodovaní, či obnoví alebo neobnoví prechodný pobyt na území Slovenskej republiky na účel podnikania. Správny orgán pri použití voľnej úvahy musí rozhodovať tak, aby bola zachovaná právna istota a predvídateľnosť jeho postupu v súlade so zákonom a medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná. 8. Nesúhlasil s názormi správnych orgánov, že svojím konaním obchádza zákon. Zastával názor, že správne orgány nemali vykonaným dokazovaním nijako preukázané, že by žalobca akýmkoľvek svojím konaním alebo činnosťou obchádzal zákon za účelom, aby dosiahol výsledok, ktorý je právnymi normami nepredvídaný alebo nežiadúci. Podľa žalobcu takéto tvrdenia správnych orgánov sú len ničím nepodložené subjektívne názory. Uviedol, že správne orgány oboch stupňov boli povinné preukázateľným spôsobom identifikovať a konkretizovať, že žalobca podniká len fiktívne. Podľa žalobcu nepostačuje len neisté a konkrétnymi skutočnosťami dostatočne neodôvodnené podozrenie správnych orgánov. Žalobca mal za to, že správne orgány pre svoje rozhodnutia nezadovážili zákonom stanoveným spôsobom dostatok skutkových podkladov, na základe ktorých by mohli správne ustáliť skutkový stav, odôvodnenia ich rozhodnutí nie sú presvedčivé, neobsahujú úvahy, ktorými sa správne orgány riadili a tiež dôvody, ktoré ich viedli k aplikácii príslušných zákonných ustanovení. Nestačí len konštatovanie, že pobyt žalobcu nie je vo verejnom záujme, čím je naplnený dôvod na zamietnutie žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania podľa § 33 ods. 6 písm. g/ v spojení s § 34 ods. 12 zákona č. 404/2011 Z.z. 9. Ďalej žalobca dôvodil, že správne uváženie (diskrečná právomoc) je svojou podstatou možnosťou správneho orgánu vybrať pri rozhodovaní jedno z viacerých dovolených riešení. Pri tomto uvážení si však správny orgán nemôže počínať ľubovoľne. Zákon pre neho vytvára kritériá, podľa ktorých a v rámci ktorých môže správny orgán uskutočniť výber a zisťovanie skutočností konkrétneho prípadu, ktoré sú potrebné pre jeho rozhodnutie. Podľa žalobcu správne orgány oboch stupňov vo svojich rozhodnutiach dostatočne neuviedli, v čom prevažuje verejný záujem Slovenskej republiky nad súkromným záujmom žalobcu, pričom na podporu svojho názoru využili iba všeobecné konštatácie. Z obsahu oboch napadnutých rozhodnutí nie je možné jednoznačne posúdiť, či neobnovením prechodného pobytu na území Slovenskej republiky za účelom podnikania nebude neprimerane obmedzené, resp. odňaté právo žalobcu podnikať na území Slovenskej republiky, a to v kontexte čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj ako „dohovor“). Z tohto aspektu žalobca považoval napadnuté rozhodnutia za neodôvodnené, a to z hľadiska postupu správnych orgánov pri posudzovaní dopadu rozhodnutia na súkromný život žalobcu. Týmto postupom správnych orgánov došlo podľa názoru žalobcu k zásahu do jeho základného práva na súkromie podľa čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru. V tejto súvislosti zdôraznil, že jeho právo na ochranu súkromného života a súkromia môže byť prelomené len vtedy, ak je to v súlade so zákonom a so záujmami citovanými v čl. 8 dohovoru. Žalobca zastával presvedčenie, že žiadna z oblastí, ktorej ochrana sa touto právnou normou priznáva, by nebola jeho pobytom na území Slovenskej republiky dotknutá. Namietal, že tieto skutočnosti však správne orgány oboch stupňov vôbec neskúmali. Podľa žalobcu nie je možné akceptovať stav, podľa ktorého by bolo možné odoprieť súkromné právo žalobcu na základe uprednostnenia verejného záujmu štátu bez toho, aby dôvod odopretia bol jednoznačne definovaný a konkretizovaný. 10. Mal za to, že správne orgány vykonaným dokazovaním neuniesli dôkazné bremeno, čiže jednoznačne nepreukázali splnenie zákonných dôvodov na neobnovenie prechodného pobytu na účel podnikania za území Slovenskej republiky. Podľa žalobcu v danom prípade predpoklady úsudku správnych orgánov nie sú podložené dostatočným spôsobom vyžadovaným správnym poriadkom. S poukazom na § 47 ods. 1 a 3 správneho poriadku žalobca uviedol, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, akými úvahami sa žalovaný riadil pri uzatváraní záveru o skutkovom stave, prečo nevyhovel námietkam žalobcu, resp. prečo jeho námietky vôbec nevzal do úvahy. Žalovaný sa podľa žalobcu v napadnutom rozhodnutí vôbec nezaoberá skutočným (materiálnym) odôvodnením rozhodnutia. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje žiadne hodnotenie dôkazov a záver z nich vyplývajúci. 11. Záverom žalobca zhrnul, že v oboch napadnutých rozhodnutiach absentuje správna úvaha o tom, prečo správny orgán neakceptoval preukázanie zisku po zdanení za zdaňovacie obdobie roku 2016, ktorý zodpovedá splneniu zákonnej podmienky podľa § 34 ods. 7 zákona č. 404/2011 Z.z. pre obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania podľa § 22 ods. 1 písm. b/ tohto zákona. Tiež v súvislosti s vyslovenými pochybnosťami a podozrením o tom, či žalobca vykonáva reálnu podnikateľskú činnosť a že podniká len fiktívne za účelom splnenia formálnych podmienok k udeleniu pobytu. Zdôraznil, že spĺňa všetky zákonom stanovené podmienky na obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania a neobnovením prechodného pobytu bol ukrátený na svojich právach. III. Vyjadrenie žalovaného 12. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 22.03.2018, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Po preskúmaní rozhodnutí oboch stupňov žalovaný nezistil, že by sa dostatočne nezaoberal všetkými okolnosťami prípadu. Súhlasil s tým, že žalobca doložil do konania všetky zákonom stanovené doklady, avšak správny orgán v rámci svojej činnosti zistil, že pobyt žalobcu na území Slovenskej republiky nie je nevyhnutný na vykonávanie jeho podnikateľských aktivít. Dôvodil, že je na rozhodnutí správneho orgánu, aby tieto skutočnosti posúdil a následne vo veci rozhodol. V tejto súvislosti považoval za potrebné poukázať na dosiahnutý zisk, ktorý považoval len za formálny. 13. Nesúhlasil so žalobcom tvrdeným porušením zásady rovnakého zaobchádzania. Podľa žalovaného podnikateľská činnosť žalobcu bola posúdená so sústredením sa na to, že jeho prítomnosť na území Slovenskej republiky nie je nevyhnutná v súvislosti s jeho podnikateľskými aktivitami. Svedčiť o tom má zápisnica o vyjadrení žalobcu, kde síce žalobca uviedol nutnosť jeho prítomnosti na území Slovenskej republiky, avšak podľa žalovaného rozsah jeho podnikateľských aktivít a predmet podnikania nie sú takého charakteru, aby si vyžadovali jeho prítomnosť na uvedenom území. Zároveň bolo v predmetnej zápisnici uvedené, že celkovú podnikateľskú činnosť žalobcu zabezpečuje manžel žalobcu I. K.. 14. Ďalej žalovaný poukázal na to, že žalobca preukázal dosiahnutie len takého zisku v zdaňovacom období roku 2016, ktorý mu mal zabezpečiť obnovenie prechodného pobytu. V tejto súvislosti uviedol, že dosiahnutie zisku je len jednou zo zákonom stanovených podmienok na obnovenie prechodného pobytu. Poukázal tiež na definíciu podnikania podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorej je podnikanie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Dôvodil, že už prvý znak „sústavná činnosť“ definuje podnikanie ako činnosť, ktorá nie je príležitostná, ale prebieha nepretržite. Podľa žalovaného prechodný pobyt by mal byť udelený, resp. obnovený cudzincovi, ktorého podnikateľská činnosť bude prínosom pre hospodárstvo Slovenskej republiky. Z vykonaného dokazovania a získaných podkladov mal však žalovaný za to, že podnikateľská činnosť žalobcu nie je vykonávaná sústavne a tiež zdržiavanie žalobcu na území Slovenskej republiky je len sporadické. 15. S poukazom na § 33 ods. 1 písm. a/ zákona č. 404/2011 Z.z. dôvodil, že verejný záujem je potrebné chápať ako taký záujem, ktorý je možné označiť za všeobecne či verejne prospešný a ktorého nositelia sú síce bližšie neurčení, ale aspoň rámcovo determinovateľní. Verejný záujem podľa žalovaného nemožno vidieť ani v majetkovom prospechu, ktorý má Slovenská republika z podnikania žalobcu, nakoľko v zdaňovacom období roku 2016 dosiahol zisk, ktorým splnil len zákonom určené podmienky potrebné pre obnovenie prechodného pobytu. V danom prípade možno vidieť len súkromný záujem žalobcu na obnovení prechodného pobytu za účelom získania voľného prístupu do schengenského priestoru. 16. Uviedol, že v rámci regulácie migrácie cudzincov je cieľom právnej úpravy zákona č. 404/2011 Z.z. upraviť a modifikovať podmienky ich pobytu na území Slovenskej republiky tak, aby v konečnom dôsledku boli skutočne prínosom pre rozvoj hospodárstva Slovenskej republiky a nie iba fiktívnymi preukazovateľmi hospodárskych výsledkov na hranici finančných zdrojov potrebných pre obnovenie pobytu. Je v záujme každého suverénneho štátu, aby si formou prijatia nástrojov migračnej politiky stanovil podmienky, za ktorých sa cudzinci môžu zdržiavať na jeho území. Jednou z týchto podmienok je aj prihliadanie na verejný záujem. Na prechodný pobyt na účel podnikania nie je právny nárok. V tejto súvislosti je potrebné nevyhnutne preukázať, že žalobca sa na účely svojho podnikania reálne nachádza na území Slovenskej republiky na základe povoleného pobytu, nakoľko pre niektoré druhy podnikania sa môže podnikateľ nachádzať na území Slovenskej republiky aj na základe krátkodobého pobytu. Preto podľa žalovaného na obnovenie prechodného pobytu nepostačuje iba formálne splnenie zákonom stanovených podmienok, ale je potrebné skúmať konkrétne okolnosti prípadu. Žalovaný považoval rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania za súladné zo zákonom č. 404/2011 Z.z., vydané po postupe v súlade so správnym poriadkom a na základe dostatočne zisteného skutkového stavu IV. Konanie na správnom orgáne 17. Nahliadnutím do administratívneho spisu súd zistil, že žalobcovi bol dňa 24.06.2016 na základe jeho žiadosti zo dňa 19.02.2016 udelený prechodný pobyt na území Slovenskej republiky na účel podnikania, a to s platnosťou do 24.06.2017. Súčasťou podkladov pre prechodný pobyt žalobcu udelený Oddelením cudzineckej polície Policajného zboru Trnava bolo aj stanovisko Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky zo dňa 25.05.2016, podľa ktorého podnikateľská činnosť žalobcu bude prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Žiadosťou doručenou prvostupňovému orgánu dňa 14.03.2017 žalobca požiadal o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania, keďže je spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti Poseidon Assets Management, s.r.o., Stará Vajnorská 17, 831 04 Bratislava, IČO: 50 584 880. Prílohou jeho žiadosti bol aj výpis z Obchodného registra uvedenej spoločnosti, podľa ktorého táto spoločnosť vznikla dňom zápisu do Obchodného registra, a to 17.11.2016. Konateľom tejto spoločnosti ku dňu jej vzniku je žalobca a jej manžel I. K., pričom každý z konateľov môže konať v mene spoločnosti samostatne. Obaja konatelia sú zároveň aj spoločníkmi uvedenej spoločnosti spolu s tretím spoločníkom Y. F.. Všetci traja sú štátnymi príslušníkmi V.. Predmetom podnikania uvedenej spoločnosti je maloobchod a veľkoobchod, upratovacie služby bez poskytovania pohostinských činností, činnosť podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov, administratívne služby, sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu a služieb, počítačové služby a upratovacie služby. K žiadosti o obnovenie prechodného pobytu žalobca okrem iného tiež predložil potvrdenia Daňového úradu Bratislava zo dňa 08.02.2017 a 16.02.2017. Podľa týchto potvrdení uvedená spoločnosť nemá nedoplatky na spravovaných daniach a za zdaňovacie obdobie roku 2016 dosiahla kladný hospodársky výsledok pred zdanením vo výške 9.000 Eur, ktorý bol zároveň základom pre výpočet dane z príjmu právnickej osoby za uvedené zdaňovacie obdobie. Daň vo výške 1.980 Eur spoločnosť Poseidon Assets Management, s.r.o. uhradila dňa 11.02.2017. 18. V deň podania žiadosti o obnovenie prechodného pobytu podal žalobca vyjadrenie k veci, o čom prvostupňový orgán spísal zápisnicu o podaní vyjadrenia zo dňa 14.03.2017. Pri podaní vyjadrenia pred správnym orgánom bol žalobcovi k dispozícii tlmočník, z ktorého tlmočením žalobca súhlasil. Zo zápisnice o podaní vyjadrenia žalobcu okrem iného vyplýva, že žalobca nevedel uviesť celý názov spoločnosti Poseidon Assets Management, s.r.o., prostredníctvom ktorej vykonáva podnikateľskú činnosť na území Slovenskej republiky. Podľa vyjadrenia žalobcu všetko ohľadom tejto spoločnosti riadi manžel I. K.. Žalobca nevedel odpovedať na otázky, či spoločnosť uzavrela nejaké zmluvy o spolupráci alebo o kúpe nehnuteľností, kde má spoločnosť sídlo, prípadne kancelárske priestory a kto spoločnosti spravuje účtovníctvo. Rovnako tak nevedel (nepamätal si) odpovedať na otázku, kde má nahlásenú adresu prechodného pobytu. 19. O žiadosti žalobcu rozhodol prvostupňový orgán v úvode rozsudku opísaným rozhodnutím, ktorým žiadosť žalobcu o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania zamietol. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu odvolanie, ktorého argumentačným základom boli žalobné dôvody a o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil. Odôvodnenia oboch rozhodnutí správnych orgánov sú obdobné ako vyjadrenie k žalobe a detailnejšie sa súd k jednotlivých ich častiam vyjadril nižšie. V. Posúdenie veci 20. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutie v rámci žalobných dôvodov (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 21. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 22. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 23. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 24. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z. prechodný pobyt oprávňuje štátneho príslušníka tretej krajiny zdržiavať sa, vycestovať a opätovne vstupovať na územie Slovenskej republiky v čase, na aký mu bol policajným útvarom udelený. 25. Podľa § 21 ods. 1 písm. a/ zákona č. 404/2011 Z.z. prechodný pobyt môže policajný útvar udeliť štátnemu príslušníkovi tretej krajiny na účel podnikania. 26. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z. prechodný pobyt na účel podnikania udelí policajný útvar, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods. 6, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý a) podniká alebo bude podnikať na území Slovenskej republiky ako fyzická osoba, alebo b) koná alebo bude konať v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva a nie je v pracovnoprávnom vzťahu. 27. Podľa § 33 ods. 1 písm. a/ zákona č. 404/2011 Z.z. policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie prechodného pobytu prihliada na verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo Slovenskej republiky a na ochranu verejného zdravia. 28. Podľa § 33 ods. 6 písm. g/ zákona č. 404/2011 Z.z. policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak udelenie prechodného pobytu nie je vo verejnom záujme. 29. Podľa § 34 ods. 12 zákona č. 404/2011 Z.z., prvá veta pred bodkočiarkou, policajný útvar zamietne žiadosť o obnovenie prechodného pobytu z dôvodov podľa § 33 ods. 6. 30. Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 31. Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 32. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 33. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 34. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 35. Úlohou súdu bolo v rozsahu žalobných dôvodov posúdiť, či žalovaný rozhodol správne, keď potvrdil rozhodnutie vydané v prvom stupni č. PPZ-HCP-BA6-2141-013/2017-PPC zo dňa 10.06.2017, ktorým prvostupňový orgán podľa § 33 ods. 6 písm. g/ v spojení s § 34 ods. 12 zákona č. 404/2011 Z.z. zamietol žiadosť žalobcu o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania zo dňa 14.03.2017. 36. Ústava Slovenskej republiky v čl. 35 ods. 1 garantuje každému právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť, pričom v ods. 4 uvádza, že zákon môže ustanoviť odchylnú úpravu práv uvedených v odsekoch 1 až 3 pre cudzincov. Takýmto zákonom je zákon č. 404/2011 Z.z., ktorý v § 20 ods. 1 ustanovuje, že povolenie na prechodný pobyt oprávňuje cudzinca (štátneho príslušníka tretej krajiny) zdržiavať sa, vycestovať a opätovne vstupovať na územie Slovenskej republiky v čase, na aký mu bol policajným útvarom udelený. Podľa § 21 ods. 1 písm. a/ uvedeného zákona môže povolenie na prechodný pobyt udeliť policajný útvar cudzincovi (štátnemu príslušníkovi tretej krajiny) na účel podnikania a v § 22 ods. 1 je bližšie uvedené, že povolenie na prechodný pobyt na účel podnikania môže policajný útvar udeliť cudzincovi (štátnemu príslušníkovi tretej krajiny), ktorý podniká alebo bude podnikať na území Slovenskej republiky ako fyzická osoba (písm. a/), alebo koná alebo bude konať v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva a nie je v pracovnoprávnom vzťahu (písm. b/). Žiadosť cudzinca (štátneho príslušníka tretej krajiny) o udelenie prechodného pobytu, ako aj žiadosť o jeho obnovenie (predĺženie), sa posudzuje podľa rovnakých kritérií. Pri rozhodovaní o udelení prechodného pobytu je policajný útvar povinný okrem uvedených podmienok (§ 22 ods. 1) prihliadať aj na verejný záujem a hospodárske záujmy Slovenskej republiky (§ 33 ods. 1 písm. a/). Jedným z dôvodov zamietnutia žiadosti o udelenie prechodného pobytu cudzincovi, ako aj žiadosti o jeho obnovenie, je rozpor udelenia prechodného pobytu s verejným záujmom (§ 33 ods. 6 písm. g/). 37. Zákon č. 404/2011 Z.z. pojem verejný záujem nedefinuje. Jedná sa o pojem, ktorý platná právna úprava výslovne obsahovo nevymedzuje, napriek tomu sa najmä v oblasti správneho práva pomerne často používa. Verejný záujem je opakom tzv. súkromného záujmu a z povahy veci je možné odvodiť, že ide o taký záujem, ktorý by bolo možné označiť za všeobecne či verejne prospešný, ktorého nositelia sú síce bližšie neurčení, ale aspoň rámcovo determinovateľní, a to okruhom či spoločenstvom osôb, ako tzv. verejnosť. Tieto záujmy nesmú byť v rozpore s platnými právnymi predpismi, pričom verejné záujmy súvisia s režimom verejného práva, ako i poslaním a úlohami orgánov verejnej moci (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sža/2/2009 zo dňa 21.04.2009). 38. To, či bude udelenie, resp. obnovenie prechodného pobytu cudzinca (štátneho príslušníka tretej krajiny) na území Slovenskej republiky v súlade s verejným záujmom je pri rozhodovaní správnych orgánov výsledkom ich správnej úvahy. Správne uváženie (diskrečná právomoc správneho orgánu) je svojou podstatou možnosťou správneho orgánu vybrať pri rozhodovaní jedno z viacerých dovolených riešení. Pri tomto uvážení si však správny orgán nemôže počínať ľubovoľne. Zákon pre neho vytvára kritériá, podľa ktorých a v rámci ktorých môže správny orgán uskutočniť výber a zisťovanie skutočnosti konkrétneho prípadu, ktoré sú potrebné pre jeho rozhodnutie (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sža/8/2010 zo dňa 08.12.2010). 39. Po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia dospel súd k záveru, že žalovaný, ako aj prvostupňový orgán, sa pri posudzovaní žiadosti žalobcu o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania nezaoberali dostatočne kritériami uvedenými v § 33 ods. 1 písm. a/ zákona č. 404/2011 Z.z. Bez náležitého posúdenia týchto kritérií sa preto javí názor žalovaného, že obnovenie povolenia na prechodný pobyt žalobcu na účel podnikania nie je vo verejnom záujme, ako predčasný. Podľa názoru súdu je potrebné, aby v prípade posudzovania žiadosti žalobcu o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania bolo zohľadnené nielen hľadisko verejného záujmu, ale aj súkromné hľadisko žalobcu tak, aby v prípade, že žalovaný uprednostní záujem verejný pred záujmom súkromným, bolo zrejmé, akými úvahami sa pri vyhodnotení týchto dvoch hľadísk spravoval a ako vyhodnotil ostatné kritéria posudzovanej žiadosti žalobcu v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia. Ako predčasný sa v tomto smere súdu javí záver žalovaného o tom, že dosiahnutý zisk spoločnosti Poseidon Assets Management, s.r.o., (viď bod 17 tohto rozsudku), v ktorej žalobca vykonáva funkciu konateľa a spoločníka, za predchádzajúce zdaňovacie obdobie (rok 2016), je len ziskom účelovým na zákonom požadovanej minimálnej hranici pre obnovenie prechodného pobytu žalobcu. A to nielen s ohľadom na skutočnosť, že zákon nestanovuje povinnosť preukazovať vyšší zisk, ale tiež s ohľadom na dátum vzniku tejto spoločnosti a časové rozmedzie jej činnosti v predmetnom zdaňovacom období roku 2016. V tejto súvislosti nie je možné rovnako opomenúť stanovisko Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky zo dňa 25.05.2016, podľa ktorého podnikateľská činnosť žalobcu bude prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. 40. Súd poukazuje na pôsobnosť dohovoru, ktorá nie je viazaná na štátnu príslušnosť občana k niektorému zo štátov Európskej únie, resp. Rady Európy. Zmluvné strany dohovoru totiž podľa čl. 1 (záväzok dodržiavať ľudské práva) priznávajú každému, kto podlieha ich jurisdikcii, práva a slobody uvedené v Hlave I tohto dohovoru. V ďalšom konaní sa žalovaný musí vysporiadať s otázkou stretu dvoch základných práv a slobôd, t.j. na jednej strane práva žalobcu na slobodnú voľbu povolania a právo podnikať na území Slovenskej republiky, ktoré je však podmienené povolením k pobytu na území Slovenskej republiky, ktorého obnovenia sa žalobca domáha a na druhej strane práva štátu na zásah do tohto práva, resp. jeho oprávnenie regulovať vstup (pobyt) cudzincov (štátnych príslušníkov tretích krajín) na území Slovenskej republiky z dôvodu ochrany verejného záujmu. Pokiaľ správny orgán uprednostní záujem verejný, musí náležite odôvodniť, prečo došlo k jeho uprednostneniu tak, aby bolo možné jednoznačne z obsahu rozhodnutia správneho orgánu posúdiť, či odopretím obnovenia udeleného povolenia k prechodnému pobytu žalobcu na území Slovenskej republiky za účelom podnikania nebolo neprimerane obmedzené, resp. odňaté právo žalobcu (štátneho príslušníka tretej krajiny) podnikať na území Slovenskej republiky, a to v kontexte s čl. 8 dohovoru, ktorého pôsobnosť sa na žalobcu vzťahuje. Táto povinnosť žalovaného je o to dôležitejšia z dôvodu, že žalobca splnil zákonné podmienky pre udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania (§ 22 zákona č. 404/2011 Z.z.) a k žiadosti o jeho obnovenie (predĺženie) doložil všetky zákonom vyžadované doklady podľa § 34 ods. 3 zákona č. 404/2011 Z.z., čo žalovaný napokon aj potvrdil (viď bod 12 tohto rozsudku). 41. Žalovaný, ako to vyplýva zo zápisnice zo dňa 14.03.2017 (viď bod 18 tohto rozsudku), vyslovil názor, že žalobca nemal o spoločnosti Poseidon Assets Management, s.r.o., v ktorej zastáva funkciu konateľa a spoločníka, dostatočné vedomosti a to s poukazom na obsah jeho vyjadrenia zo dňa 14.03.2017 (viď bod 18 tohto rozsudku), podľa ktorého žalobca nemal o spoločnosti Poseidon Assets Management, s.r.o., v ktorej zastáva funkciu konateľa a spoločníka, dostatočné vedomosti. Aj v tomto smere sa závery žalovaného javia ako nedostatočne odôvodnené, a to s ohľadom na počet konateľov, spôsob ich konania v mene uvedenej spoločnosti a zároveň dátum jej vzniku, t.j. začiatku podnikateľskej činnosti (viď bod 17 tohto rozsudku). 42. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto rozhodnutia žalovaného ako nezákonné zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom viazaný v tomto rozsudku vysloveným právnym názorom súdu bude postupovať v naznačenom smere. 43. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobcovi tento nárok priznaný, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. 44. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP, § 145 ods. 2 písm. c/ SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).