Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Sa/87/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201894 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017201894.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobcu: G. D., zastúpeného JUDr. Andrejom Garom, advokátom so sídlom Štefánikova 14, 811 05 Bratislava proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13. septembra 2017 o zvýšenie starobného dôchodku takto r o z h o d o l : I. Súd rozhodnutie žalovaného Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13. septembra 2017 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne-ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09. augusta 2017 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie. II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09. augusta 2017 Sociálna poisťovňa-ústredie (ďalej iba „prvostupňový orgán“ alebo „Sociálna poisťovňa“) zamietla podľa ust. § 112 ods. 4 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“) žiadosť žalobcu zo dňa 14.07.2017 o zvýšenie starobného dôchodku. V odôvodnení rozhodnutia citovala aplikované zákonné ustanovenia § 112 ods. 4 a § 255 ods. 5 ZSP a konštatovala, že žalobcovi bol podľa potvrdenia Ministerstva vnútra SR zo dňa 23.01.2014 č. SPOU-OSZ-29.075-16/2013-VZ na základe zák.č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru SR od 01. júna 1993 priznaný výsluhový príspevok, považovaný podľa ust. § 124 ods. 3 písm. a/ zák.č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov za výsluhový dôchodok. Ďalej uviedla, že v súlade s ust. § 255 ods. 5 ZSP nie je možné za obdobie dôchodkového poistenia na účely určenia sumy starobného dôchodku žalobcu považovať obdobie výkonu služby od 01.10.1975 do 27.09.1977 a od 01.06.1978 do 31.05.1993, ktoré má zhodnotené pre nárok na výsluhový dôchodok. Nakoľko žalobca nepredložil žiadne nové podklady na zvýšenie sumy starobného dôchodku, jeho žiadosť zamietla. 2. V odvolaní proti tomuto rozhodnutiu žalobca namietal nesprávnosť určenia starobného dôchodku, poukazujúc na rozsiahlu judikatúru Najvyššieho súdu SR v oblasti výsluhových a starobných dôchodkov. Žalovaný mu mal správne podľa jeho názoru na určenie sumy starobného dôchodku zohľadniť všetky doby dôchodkového poistenia, t.j. aj dobu služby z osobitného dôchodkového systému a postupovať pri určení sumy starobného dôchodku v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128), uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. (ďalej iba Dohovor č. 128). Uvádzal, že z judikatúry NS SR, z rozhodnutí v obdobných prípadoch vyplýva, že aj doby hodnotené na určenie výsluhového dôchodku sa počítajú do doby dôchodkového poistenia podľa ZSP, a na základe toho žiadal o zrušenie napadnutého rozhodnutia a opätovné posúdenie žiadosti o priznanie starobného dôchodku v súlade s judikatúrou NS SR. 3. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán v zmysle ust. § 218 ods. 2 ZSP, rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.09.2017, zmenil z dôvodu neúplnosti výroku napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne tak, že žiadosť žalobcu zo dňa 14.07.2017 o zvýšenie starobného dôchodku podľa ust. § 65, § 112 ods. 4 a § 255 ods. 5 ZSP zamietol a po zhodnotení dôkazov podľa ust. § 196 ods. 7 ZSP dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 4. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia Sociálnej poisťovne-ústredie zo dňa 09.08.2017 a priloženej spisovej dokumentácie podľa § 196 ods. 7 ZSP dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového orgánu je potrebné podľa ust. § 218 ods. 1 a 2 ZSP zmeniť a jeho výrok doplnil o ust. § 65 ZSP. Ďalej uviedol, že žalobca bol v služobnom pomere a ako policajt vykonával od 01.10.1975 do 27.09.1977, od 01.06.1978 do 31.12.1993, t.j. 17 rokov a 2 dni službu v II. kategórii funkcií a toto obdobie výkonu služby mal už zhodnotené pre nárok na výsluhový príspevok, ktorý mu bol podľa potvrdenia Ministerstva vnútra SR zo dňa 23.01.2014 č. SPOU- OSZ-29.075-16/2013-VZ priznaný od 01.06.1993. Výsluhový príspevok je podľa zák.č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru SR považovaný podľa § 124 ods. 3 písm. a/ zák.č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov za výsluhový dôchodok, preto ako uviedol žalovaný, nie je možné toto obdobie považovať za obdobie dôchodkového poistenia aj na účely určenia sumy starobného dôchodku žalobcu, čo je v súlade s ust. § 255 ods. 5 ZSP. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobcovi nevznikol nárok na starobný dôchodok podľa ust. § 21 ods. 1 zák.č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, keďže nevykonával službu v I. kategórii funkcií. Nárok na starobný dôchodok mu nevznikol ani podľa ust. § 174 zák.č. 100/1988 Zb., keďže výkon jeho služby netrval do 31.12.1999, ale ukončil ho dňom 31.05.1993. Nárok mu nevznikol ani podľa ust. § 132 ods. 1 písm. b/ zák.č. 100/1988 Zb. dovŕšením zníženého dôchodkového veku 57 rokov, nakoľko dobu služby zaradenú do II. kategórie funkcií nezískal v rozsahu aspoň 20 rokov. K judikátom Najvyššieho súdu SR na ktoré žalobca v odvolaní poukázal, žalovaný uviedol, že v daných konaniach išlo o iné skutkové situácie ako v tomto konaní. Žalobca podľa jeho tvrdení nepreukázal, že prvostupňový orgán rozhodol nezákonne, ani nepreukázal zmenu skutočností rozhodujúcich na nárok na zvýšenie starobného dôchodku. Žalovaný uviedol, že postupoval podľa účinnej právnej úpravy v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. 5. Žalobca podal dňa 13.11.2017 prostredníctvom právneho zástupcu na tunajší súd správnu žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 13.09.2017 o zamietnutí jeho odvolania proti rozhodnutiu zo dňa 09.08.2017, ktorým bola jeho žiadosť zo dňa 14.07.2017 o zvýšenie starobného dôchodku zamietnutá, napadnuté rozhodnutia žiadal zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie jeho žiadosti o zvýšenie starobného dôchodku, keďže žalovaný a aj prvostupňový orgán nesprávne na určenie jeho sumy nezhodnotili celé obdobie dôchodkového poistenia, pretože s poukazom na ust. § 255 ods. 5 ZSP mu vylúčili dobu služby policajta v rozsahu 17 rokov a 2 dni, vrátane základnej vojenskej služby. Žalobca pritom poukázal na rozsiahlu judikatúru NS SR a súdu dal do pozornosti rozhodnutia sp.zn. 1So/127/2014 zo dňa 30.11.2015, sp.zn. 7 So/51/2012 zo dňa 24.04.2013 a sp.zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2012, v ktorých NS SR v obdobných prípadoch prezentuje právny názor, že dobu služby zhodnotenú pre výsluhový dôchodok je potrebné započítať do celkovej doby dôchodkového poistenia na účely nároku a určenia výšky starobného dôchodku a nemožno ju vylúčiť z obdobia dôchodkového poistenia podľa ust. § 255 ods. 5 ZSP, z ktorého taký postup nevyplýva. Žalobca namietal nesprávne posúdenie jeho žiadosti o zvýšenie starobného dôchodku žalovaným v uvedenom smere, preto napadnuté rozhodnutie považuje na základe nesprávnej interpretácie právnych predpisov za nesprávne a nezákonné. Tento postup nie je možné odôvodniť ani ust. § 274 zákona č. 461/2003 Z.z., z ktorého nesporne vyplýva, že sa vzťahuje len k výške dôchodkového veku a nie k celkovej dobe poistenia. Poukázal na to, že žalovaný je viazaný právnym názorom NS SR, ktorý sa viackrát vo svojich rozhodnutiach vyjadril, že nie je v súlade so ZSP, aby sa na dobu služby poistenca neprihliadlo vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. 6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 11.09.2018 poukázal na prvostupňové rozhodnutie, obsah podaného odvolania, obsah správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, obsah podanej žaloby a považoval námietky žalobcu uvedené v žalobe za nedôvodné. V písomnom vyjadrení v zásade zopakoval argumentáciu uvedenú v napadnutom rozhodnutí a zdôraznil, že doba služobného pomeru žalobcu ako policajta v rozsahu 17 rokov a dvoch dní, sa podľa ust. § 255 ods. 5 ZSP nemôže považovať za obdobie dôchodkového poistenia na účely určenia sumy starobného dôchodku žalobcu, tá bola rozhodnutím zo dňa 21.05.2014 určená správne. Žalovaný uviedol, že pokiaľ žalobca poukazoval na rozsudky Najvyššieho súdu SR, napr. sp. zn. 7So/138/2011, išlo v nich o inú skutkovú situáciu. Pridržiaval sa skutkových a právnych dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí zo dňa 13.09.2017, ktorým bolo doplnením výroku zmenené prvostupňové rozhodnutie zo dňa 09.08.2017 a dodal, že postupoval v zmysle platných právnych predpisov, predmetné rozhodnutia sú podľa neho zákonné a správne a navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 7. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 22.10.2018 k vyjadreniu žalovaného (zo dňa 11.09.2018) na podanej žalobe zo dňa 13.11.2017 zotrval a zdôraznil, že do priznanej dávky starobného dôchodku v rámci všeobecného systému sociálneho poistenia v sume 253,10 Eur mu nebola zohľadnená doba základnej vojenskej služby v čase od 01.10.1975 do 27.09.1977 a výkon služby príslušníka policajného zboru v čase od 01.06.1978 do 31.05.1993, t.j. v rozsahu 17 rokov a dvoch dní. Konštatoval, že na účely nároku a určenia výšky starobného dôchodku nemožno dobu služby vylúčiť z obdobia dôchodkového poistenia podľa ust. § 255 ods. 5 ZSP, z ktorého taký postup nevyplýva a preto bola jeho žiadosť o zvýšenie starobného dôchodku zamietnutá v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia. Poukázal na judikatúru NS SR a namietol, že interpretácia právnych predpisov žalovaným je v extrémnom nesúlade s obsahom právnej praxe a predstavuje odklon od ustálenej judikatúry. 8. Správny súd preskúmal odvolanie žalobcu, rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, vrátane postupu orgánu verejnej správy a to v celom rozsahu (§ 203 ods. 2 S.s.p.), ale aj nad rozsah žalobných dôvodov, keďže sa jedná o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle ust. § 203 ods. 2 S.s.p. a § 134 ods. 2 písm. d/ S.s.p., pričom dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania, obsahom pripojeného administratívneho spisu a dospel k záveru, že žalobné námietky žalobcu uvádzané v správnej žalobe sú dôvodné a spochybňujúce vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, pretože rozhodnutie žalovaného nie je v súlade s platnými právnymi predpismi v preskúmavanej veci. Správny súd preto rozhodnutie žalovaného v zmysle § 191 ods. 1 písm. c/ S.s.p. a aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy v zmysle § 191 ods. 3 písm. a/ S.s.p. zrušil a vrátil vec orgánu verejnej správy rozhodujúcemu v prvom stupni na ďalšie konanie v zmysle § 191 ods. 4 prvá veta S.s.p. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 107 ods. 2 S.s.p. nakoľko nezistil žiaden z dôvodov v zmysle ust. § 107 ods. 1 písm. a/ až e/ S.s.p., pre ktoré by bolo nutné pojednávanie nariadiť. V súlade s ust. § 137 ods. 4 S.s.p. oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu. Nakoľko sa verejného vyhlásenia rozsudku dňa 17.04.2019 nezúčastnili účastníci konania ani žiadna verejnosť, správny súd vyhlásil rozsudok v súlade s ust. § 137 ods. 3 druhá veta S.s.p., vyvesením skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia, na úradnej tabuli súdu. 9. Podľa § 2 ods. 1 zák.č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 10. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p. každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 11. Podľa § 6 ods. 1 S.s.p. správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 12. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ S.s.p. správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 10. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu. Jeho úlohou je preskúmať ich rozhodnutia, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy, predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia (záver NS SR sp.zn. 2Sžo32/2014). 13. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania, s obsahom pripojeného administratívneho spisu najmä s napadnutými rozhodnutiami, žiadosťou žalobcu o zvýšenie starobného dôchodku zo dňa 14.07.2017, s odvolaním žalobcu, s potvrdením Ministerstva vnútra SR zo dňa 23.01.2014 č. SPOU-OSZ-29.075-16/2013-VZ o priznaní príspevku za službu žalobcovi od 1. júna 1993, považovaného podľa zák.č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov za výsluhový dôchodok. Ďalej súd vychádzal z príslušnej rozhodovacej činnosti a judikatúry Najvyššieho súdu SR, napr. rozhodnutia sp. zn. 9So/214/2008 zo dňa 28.10.2009 publikovaného v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR č. 5/2011 pod č. 55, rozhodnutia sp. zn.7So/138/2011 zo dňa 15.08.2012 publikovaného v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR č. 6/2013 pod č. 83, rozhodnutia NS SR sp. zn. 9So/176/2015 zo dňa 27.09.2017 a sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018. 14. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca neformálnou žiadosťou zo dňa 14.07.2017 požiadal o zvýšenie starobného dôchodku, keďže nemal v určenej sume vo výške 263,10 Eur mesačne, priznanej rozhodnutím Sociálnej poisťovne-ústredie zo dňa 14.11.2016, zohľadnenú dobu služby policajta v rozsahu 17 rokov a dvoch dní. Podľa potvrdenia Ministerstva vnútra SR zo dňa 23.01.2014, č. SPOU- OSZ-29.075-16/2013-VZ získal celkovú dobu výkonu štátnej služby v rozsahu 17 rokov a 2 dní, vrátane základnej vojenskej služby od 01.10.1975 do 27.09.1977, výkonu služby príslušníka policajného zboru v II. kategórii funkcií od 01.06.1978 do 31.05.1992 a od 01.06.1992 do 31.05.1993 a pre určenie sumy dávky výsluhového dôchodku mu bola uvedená doba služobného pomeru zhodnotená. 15. Pre účely rozhodnutia o podanej žiadosti o zvýšenie starobného dôchodku Sociálna poisťovňa žalobcovi do obdobia dôchodkového poistenia nezapočítala dobu služobného pomeru policajta v uvedenom rozsahu 17 rokov a 2 dni, dobu zhodnotenú pre účely priznania výsluhového príspevku za službu (výsluhového dôchodku) od 01.06.1993 z osobitného systému sociálneho poistenia podľa zák.č. 410/1991 Zb. a zák.č. 328/2002 Z.z. 16. Z ustanovenia § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ktorý vstúpil do účinnosti dňom 1. júla 2002 vyplýva, že tento zákon upravuje sociálne zabezpečenie policajtov a profesionálnych vojakov, ktoré tvorí nemocenské zabezpečenie, úrazové zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie a služby sociálneho zabezpečenia. V súlade s ustanovením § 4 tohto zákona dávky výsluhového zabezpečenia poskytované policajtovi a profesionálnemu vojakovi závisia od doby trvania služobného pomeru a od sumy služobného platu, ktorý dosiahli v ustanovenom období pred vznikom nároku na dávku. 17. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., tento zákon vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia, konanie vo veciach sociálneho poistenia a konanie vo veciach vymáhania pohľadávok. 18. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z., tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov) (ďalej len „policajt"), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len "profesionálny vojak"), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak. 19. Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 20. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. 21. Podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 3 až 8, § 65a, § 274 neustanovuje inak. 22. Podľa § 255 ods. 1 prvá veta zákona č. 461/2003 Z.z., za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. 23. Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 24. Podľa § 274 ods. 1 zákona č.461/2003 Z.z., nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. 25. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (ČSSR bol ratifikovaný 11. januára 1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 v Zbierke zákonov, pre ČSFR nadobudol platnosť 11. januára 1991); ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. 26. V prejednávanej veci nebolo sporné, že žalobcovi bola pre účely výsluhového príspevku /dôchodku, ktorého poberateľom je od 01. júna 1993 (považovaného podľa zák.č. 328/2002 Z.z. od 01.07.2002 za výsluhový dôchodok), podľa potvrdenia Ministerstva vnútra SR zo dňa 23.01.2014, č.SPOU- OSZ-29.075-16/2013-VZ, zhodnotená doba výkonu štátnej služby policajta v rozsahu 17 rokov a dvoch dní. Žalobca je zároveň po dosiahnutí dôchodkového veku požadovaného zákonom č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, od 28.10.2016 aj poberateľom starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia. 27. Medzi účastníkmi bolo sporné, či žalobca má pre určenie sumy (zvýšenie) starobného dôchodku zo všeobecného systému dôchodkového poistenia, nárok na zohľadnenie aj doby služby získanej v rozsahu 17 rokov a dvoch dní, zakladajúcej nárok na výsluhový dôchodok za súčasnej aplikácie článku 33 Dohovoru č. 128. Táto otázka, ako vyplýva z rozhodnutí NS SR, na ktoré poukazuje aj žalobca v žalobe, bola vyriešená jeho rozhodovacou činnosťou. 28. Pre zodpovedanie žalobných námietok, uvedených v správnej žalobe, sú podľa správneho súdu relevantné rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, vydané v obdobných veciach, ktoré predstavujú ustálenú rozhodovaciu prax a z ktorých správny súd pri preskúmavaní tejto veci postupoval. 29. Z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho poistenia/zabezpečenia vyplýva, že všeobecný a aj osobitný systém sociálneho poistenia sú pre dávky dôchodkového poistenia založené na hodnotení dôb poistenia (zamestnania/služby). 30. Osobitný systém sociálneho poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní. Obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, pre účely priznania ktorých sa hodnotí len doba služby poistenca, ale nehodnotí sa doba poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Poistenci osobitného systému sociálneho poistenia/ zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona č. 461/2003 Z.z. len v rozsahu, ktorý zodpovedá dobe poistenia v osobitnom systéme sociálneho poistenia, ale nie v časti, ktorá upravuje nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. 31. Pri porovnaní rozsahu poistného krytia zo všeobecného systému sociálneho poistenia a rozsahu poistného krytia z osobitného systému sociálneho zabezpečenia vyplýva, že osobitný systém sociálneho zabezpečenia obsahuje úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok sociálneho poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Zákon č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, neobsahuje takú právnu úpravu starobných dôchodkov, ktorá by zohľadňovala dobu poistenia v celom rozsahu, t. j. aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a nehodnotí dobu poistenia, ktorú získali poistenci vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. 32. V Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR č. 5/2011, bolo publikované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/214/2008 zo dňa 28. októbra 2009, ktoré sa týkalo veci obdobnej ako je prejednávaná, z ktorého právna veta znie: „Ak je príspevok za službu priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia považovaný za výsluhový dôchodok, môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného pomeru.“ A tiež: „Pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely príspevku za službu. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku, možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok. V Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR č. 6/2013 bol publikovaný rozsudok NS SR sp. zn. 7So/138/2011, podľa ktorého priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby aj colníka) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Žalobca správne poukazoval na konštantnú judikatúru NS SR v obdobných veciach, v ktorých bolo potrebné posúdiť vznik nároku na starobný dôchodok poistenca, ktorý bol poberateľom výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu. Žalovaný sa týmto právnym názorom neriadil, argumentujúc tým, že takýto názor nebol zovšeobecnený, resp. tým že názor NS SR bol zovšeobecnený len vo vzťahu k výsluhovým dôchodcom, ktorí boli zaradení do I. alebo II. pracovnej kategórie. Takáto obrana nemôže obstáť. Žalovaný bol rozhodnutiami NS SR zaviazaný k aplikácii takého výkladu zákona o sociálnom poistení, ktorý bol založený na právnom názore, že pre účely stanovenia starobného dôchodku poistenca, ktorý je výsluhovým dôchodcom, je potrebné do dôb poistenia zahrnúť aj dobu, ktorá bola zhodnotená v osobitnom systéme pre výsluhový dôchodok, vrátane dosiahnutých hrubých zárobkov. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku, možno sumu starobného dôchodku krátiť podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 v pomernej časti, zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, najviac však o sumu výsluhového dôchodku. Žalovaný v postavení orgánu verejnej správy je pri svojom rozhodovaní viazaný Ústavou SR, pričom môže konať len na základe zákona a spôsobom a v rozsahu stanoveným zákonom. Je preto pre neho v zmysle aplikácie jednej zo zásad právneho štátu a to právnej istoty povinnosťou, aby v obdobných veciach rozhodoval rovnako. To znamená, že keď vo veciach, v ktorých ho uvedeným právnym názorom vo svojich rozhodnutiach zaviazal NS SR, rozhodol v súlade s týmto právnym názorom, je potom povinný podľa neho postupovať aj vo všetkých ostatných obdobných veciach. 34. Pokiaľ Sociálna poisťovňa vo veci postupovala tak, že pre účely rozhodnutia o nároku žalobcu na starobný dôchodok podľa Zákona o sociálnom poistení, absolútne vylúčila hodnotenie doby poistenia, ktoré získal v osobitnom (inom) systéme sociálneho poistenia/zabezpečenia, malo rozhodnutie za následok, že žalobcovi nebolo zachované jeho ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho poistenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému sociálneho poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. 35. Doterajšia judikatúra Najvyššieho súdu SR nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie (dobu služby) v I. a II. pracovnej kategórii v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 od dovŕšenia dôchodkového veku podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.(rozsudok NS SR sp. zn. 9So/15/2016). Zohľadnenie I. a II. pracovnej kategórie má význam pri posudzovaní dôchodkového veku poistenca. 36. Žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán sa pri svojom rozhodovaní týmto právnym názorom neriadili, napriek tomu, že ide o ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR , preto zaťažili svoje rozhodnutia chybou nesprávneho právneho posúdenia veci. Správny súd na základe uvedeného napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie podľa § 191 ods. 1, písm. c/ SSP zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. 37. V ďalšom konaní prvostupňový správny orgán opätovne posúdi nárok žalobcu na starobný dôchodok v zmysle právneho názoru uvedeného v tomto rozhodnutí a urobí výpočet starobného dôchodku podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa ust. § 167 ods. 1 SSP a úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, t.j. v rozsahu 100%, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť na základe rozhodnutia, vydaného vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 S.s.p.). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 S.s.p.) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 S.s.p.). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 S.s.p.).