Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Sa/88/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201907 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017201907.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobcu: K.. T. W. zastúpený JUDr. Dušanom Repákom, advokátom so sídlom Krížna 47, 811 07 Bratislava proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. augusta 2017 o zamietnutí žiadosti o priznanie starobného dôchodku takto r o z h o d o l : I. Žalobu z a m i e t a. II. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca ako príslušník Policajného zboru vykonával štátnu službu, zhodnotenú podľa zákona č. 73/1998 Zb. pre priznaný výsluhový príspevok od 01.09.1999, považovaný od 01.07.2002 podľa zák.č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov za výsluhový dôchodok, v rozsahu 19 rokov a 157 dní. Podľa potvrdenia Ministerstva vnútra SR č. SPOU-OSZ-34297-21/2017-VZ zo dňa 03.02.2017 mal pre výsluhový dôchodok zhodnotenú dobu základnej vojenskej služby od 01.04.1980 do 31.08.1980 a dobu trvania služobného pomeru od 01.09.1980 do 31.08.1999, v celkovom rozsahu 19 rokov a 157 dní zaradenú v I. kategórii funkcií. Nárok na starobný dôchodok si uplatnil žiadosťou spísanou dňa 15.02.2017 a o jeho priznanie požiadal od 30.12.2015. Prvostupňové administratívne rozhodnutie 2. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28. februára 2017 Sociálna poisťovňa - ústredie (ďalej iba „prvostupňový orgán“ alebo „Sociálna poisťovňa“ ) zamietla podľa ust. § 65, § 65a, § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“) a § 21, § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „ZSz“) jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku. Rozhodnutie odôvodnila tým, že poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek 62 rokov veku podľa § 65 ods. 1 a 2 zák. č. 461/2003 Z. z.. Podľa ust. § 274 ZSP sa nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie priznávajú do 31.12.2023. Podľa ust. § 21 ods.1 písm. a/ zák. č. 100/1988 Zb., občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v ust. § 14 ods. 2 písm. a/ alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach. Podľa ust. § 174 ods. 1 písm. a/ zák. č. 100/1988 Zb. občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 56 rokov, ak bol 19 rokov v službe I. kategórie funkcií. Podľa ust. § 174 ods. 2 zák. č. 100/1988 Zb. je podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999. Podľa ust. § 14 ods. 4 zák. č. 100/1988 Zb. ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 01.01.2000 hodnotí doba služby zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti zák.č. 100/1988 Zb. Doba služby zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ zák.č. 100/1988 Zb., v znení zák.č. 235/1992 Zb. Žalobca získal v I. kategórii funkcií obdobie v rozsahu 19 rokov a 157 dní ale služobný pomer príslušníka policajného zboru nevykonával ku dňu 31.12.1999, čo je dôvod, pre ktorý mu nevznikol nárok na starobný dôchodok vo zvýhodnenom veku aspoň 56 rokov, pričom ani nedovŕšil dôchodkový vek podľa ust. § 65 ods. 2 ZSP, na základe čoho bola jeho žiadosť zamietnutá. Druhostupňové administratívne rozhodnutie 3. Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. augusta 2017 žalovaný odvolanie žalobcu po zhodnotení dôkazov v spisovej dokumentácii podľa ust. § 196 ods. 7 ZSP ako nedôvodné v celom rozsahu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie, nakoľko dospel k záveru, že jej postup bol správny. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobca získal 19 rokov a 157 dní obdobia dôchodkového poistenia v I. kategórii funkcií, ale jeho služba policajta netrvala ku dňu 31.12.1999 (§ 174 ods. 2 zák.č. 100/1988 Z.z.), čím nesplnil podmienku potrebnú pre nárok na vznik starobného dôchodku vo zvýhodnenom veku aspoň 56 rokov (§ 174 ods. 1 písm. a/ zák.č. 100/1988 Zb.). Námietky žalobcu o nesprávnom výklade citovaných ustanovení vyhodnotil žalovaný ako nedôvodné a uviedol, že nárok na starobný dôchodok mu nevznikol postupom podľa ust. § 174 zák.č. 100/1988 Zb., keďže jeho zamestnanie v I. kategórii funkcií trvalo do 31. augusta 1999 a teda netrvalo k 31. decembru 1999. Žalovaný dodal, že rovnaký právny názor vyslovil aj Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn. 1So/69/2014 zo dňa 29.09.2015, v ktorom uviedol, že predpokladom skoršieho vzniku nároku na starobný dôchodok podľa ust. § 174 ods. 1 zák.č. 100/1988 Zb. už od dovŕšenia veku 56 až 59 rokov, je nielen splnenie podmienky získania zamestnania zaradeného do I. pracovnej kategórie v stanovenom rozsahu, ale podľa ust. § 174 ods. 2 zák.č. 100/1988 Zb. aj splnenie podmienky, že také zamestnanie trvalo do 31. decembra 1999. Žalovaný ďalej uviedol, že námietka žalobcu v odvolaní, s poukazom na rozsudok NS SR sp.zn. 10So/15/2014 zo dňa 15.04.2015 je nedôvodná, pretože ten rieši odlišnú skutkovú situáciu. V závere odôvodnenia rozhodnutia žalovaný vyslovil, že žiadosť žalobcu o starobný dôchodok mu bola zamietnutá správne, keďže nespĺňa podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok podľa ust. § 174 zák.č. 100/1988 Zb. Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu 4. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil tunajšiemu súdu dňa 15.11.2017 správnu žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 18.08.2017 o zamietnutí jeho odvolania vo veci zamietnutia jeho žiadosti o starobný dôchodok od 30.12.2015 prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 28.02.2017, žiadal zrušenie oboch rozhodnutí a vrátenie veci na ďalšie konanie. 5. Žalobca dôvodil, že napadnutým rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach na primerané hmotné zabezpečenie v starobe v zmysle čl. 39 ods.1 Ústavy SR, pretože splnil podmienku pre priznanie starobného dôchodku podľa ust. § 174 ods.1 písm. a/ zák.č. 100/1988 Zb., a to získaním zamestnania zaradeného do I. pracovnej kategórie v ustanovenom rozsahu minimálne 19 rokov, keďže odpracoval 19 rokov a 5 mesiacov služby v I. kategórii funkcií. Túto dobu služby v I. kategórii funkcií odslúžil do 31.08.1999 a ani v prípade, ak by jeho služba trvala do 31.12.1999 nemal možnosť získať ďalšiu potrebnú dobu do 20 rokov, kladenú ust. § 21 ods.1 písm. c/ zák.č. 100/1988 Zb. 6. Namietal nesprávne právne posúdenie ust. § 174 ods. 2 zák.č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „ZSZ“) na splnenie podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok. Žalovaný podľa neho nesprávne, prísne formalisticky a ústavne nekonformne vykladá zákonnú formuláciu „zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31.decembru 1999,“ čo vyplýva aj z dôvodových správ pri zmene tohto ustanovenia zákonom č. 235/1992 Z.z.. o zrušení pracovných kategórií a ďalších zmenách v sociálnom zabezpečení a aj zákonom č. 355/1999 Z.z. Žalobca podotkol, že predmetné ustanovenie sa má vykladať tak, že bolo potrebné získať zákonom požadovanú dobu v preferovanej pracovnej kategórii k 31.decmbru 1999 ale nie, aby zamestnanie resp. služba občana trvala k 31.decmbru 1999. Toto je potrebné ( tak ako v prípade žalobcu), aplikovať na občana, u ktorého nebolo objektívne možné do zrušenia pracovných kategórií novou právnou úpravou, ďalej získať dobu potrebnú podľa ust. § 21 zák.č. 100/1988 Zb., pričom mu ostávala iba krátka doba na splnenie potrebnej zákonnej doby. Žalobca namietal, že výklad ust § 174 ods. 2 ZSZ žalovaným, vyvoláva značnú sociálnu tvrdosť zákona a jeho diskrimináciu voči ostatným občanom, nakoľko dôchodok mu nebol priznaný, aj keď odpracoval viac ako 19 rokov a inému občanovi, ktorý by odpracoval menej ako žalobca, napr. rovných 19 rokov, by bol nárok na starobný dôchodok podľa ust. § 174 zák.č. 100/1988 Zb. priznaný, aj keď v oboch prípadoch objektívne absentuje možnosť získať potrebnú dobu podľa ust. § 21 tohto zákona. Žalobca tvrdil, že neobstojí ani poukaz žalovaného na rozsudok NS SR sp.zn. 1So/69/2014 zo dňa 29.09.2015, nakoľko ide o úplne odlišný skutkový stav a žalobca v tom konaní nepreukázal odpracovanie minimálne 19 rokov pred dátumom 31.12.1999. Podľa názoru žalobcu tento nedostatok zákonnej právnej úpravy môže využitím moderačného práva odstrániť súd, ktorý by mal prihliadnuť na všetky relevantné okolnosti prípadu, na ktoré žalovaný vôbec neprihliadol. 7. Žalobca skonštatoval, že ku dňu 30.12.2015 mu podľa ust. § 174 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 zák.č. 100/1988 Zb. vznikol dovŕšením 56. roku života nárok na starobný dôchodok a žalovaný svojim nezákonným rozhodnutím (vrátane prvostupňového) zasiahol do jeho oprávneného nároku na jeho priznanie, čím porušil jeho ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Napadnuté, ako aj prvostupňové rozhodnutie žiadal zrušiť a priznať mu náhradu trov konania. 8. Žalobca vo svojom vyjadrení k replike žalovaného zopakoval žalobné dôvody, pričom uviedol, že s tvrdeniami žalovaného sa v celom rozsahu nestotožňuje a tieto tvrdenia namieta. Konštatoval, že v súdnych rozhodnutiach na ktoré žalovaný poukázal, sa relevantný pracovný pomer žalobcu skončil dávno pred dátumom 31.12.1999 a bolo objektívne v možnosti v nich uvedeného žalobcu, odpracovať dobu stanovenú ust. § 21 zák.č. 100/1988 Zb., na rozdiel od neho, keď do dňa 31.12.1999 mu ostávalo iba 122 dní a nemal k tomuto dátumu objektívnu možnosť získať potrebnú dobu určenú ust. § 21 zák.č. 100/1988 Zb.. Žalobca poukázal na dôvodovú správu k ust. § 174 ods. 2 zák.č. 100/1988 Zb., z ktorej vyplýva, že podstatou tejto legislatívnej zmeny nie je viazať priznanie nárokov na trvanie pracovného pomeru presne k dátumu 31.12.1999, ale podstatou je odstránenie sociálnej tvrdosti a zmiernenie negatívnych dopadov novej právnej úpravy na tých zamestnancov, ktorým sa tak objektívne znemožní získanie ďalšej „preferovanej“ doby zamestnania. Dátum 31.12.1999 obmedzujúci zápočet doby zamestnania získanej v preferovanej (zvýhodnenej) pracovnej kategórii bol ustanovený tak, aby sa vzťahoval na všetkých pracovníkov, ktorí získali dlhšiu dobu (aspoň 19 rokov) takéhoto zamestnania a zároveň už nemohli objektívne odpracovať dobu podľa ust. § 21 zák.č. 100/1988 Zb. Žalobca k tomu ďalej uviedol, že v dôsledku formalistického výkladu ust. § 174 ods. 2 zák.č. 100/1988 Zb. a mechanického posudzovania či trval relevantný pracovný pomer presne ku dňu 31.12.1999 alebo skončil pred týmto dátumom, dochádza k nerešpektovaniu účelu samotnej právnej normy a jej nesprávnej aplikácii, čo vedie k nespravodlivému výsledku. Práve orgány aplikujúce správne právo a osobitne súdy, sú pri rozhodovaní v správnom súdnictve oprávnené nedostatky zákonnej úpravy svojim výkladom odstraňovať a musia zvoliť ústavne konformný výklad, podľa ktorého žalobcovi mal nepochybne byť starobný dôchodok priznaný. Podstatné zhrnutie argumentov žalovaného vo vyjadrení 9. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zrekapituloval priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia. K žalobným dôvodom uviedol, že sú neopodstatnené, keďže v konaní postupoval zákonne, správne a v súlade s ustálenou judikatúrou NS SR, napr. ako sú rozsudkami sp.zn. 9So/143/2011 zo dňa 26.09.2012 a tiež sp.zn. 1So/69/2014 zo dňa 29.09.2015, z ktorých vyplýva, že obe zákonné podmienky podľa ust. § 174 zák.č. 100/1988 Zb. musia byť splnené súčasne, čo žalobca nesplnil, keďže jeho služobný pomer v I. kategórii funkcií skončil ku dňu 01.09.1999 a teda netrval k 31.12.1999. Žalovaný poukázal na to, že uvedená judikatúra NS SR potvrdzuje jeho správny právny výklad ustanovenia § 174 ods. 2 zák.č. 100/1988 Zb. a ak by pri posudzovaní nároku žalobcu na starobný dôchodok postupoval inak, rozhodnutie vo veci by bolo v rozpore so zákonom. Zotrval na tom, že rozhodnutia vydané vo veci sú zákonné a vecne správne a žiadosť žalobcu o starobný dôchodok bola správne zamietnutá. Žalobca nezískal 20 ale iba 19 rokov a 157 dní v zamestnaní zaradenom do I. kategórie funkcií, čím nesplnil podmienky nároku na vznik starobného dôchodku ani podľa ust. § 21 ods.1 a ani podľa ust. § 174 zák.č. 100/1988 Zb., dovŕšením 56 rokov veku dňom 30.12.2015, preto mu nárok na starobný dôchodok nevznikol. Žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 10. Správny súd preskúmal žalobu žalobcu, rozhodnutie žalovaného zo dňa 18.08.2017 ako aj prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie zo dňa 28.02.2017, vrátane postupu tohto orgánu verejnej správy v celom rozsahu (§ 203 ods. 2 SSP), ale aj nad rozsah žalobných dôvodov, keďže sa jedná o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach (§ 202 ods. 2 SSP), kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle ust. § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d/ SSP, pričom dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania, obsahom pripojeného administratívneho spisu a dospel k záveru, že žalobné námietky žalobcu uvádzané v správnej žalobe nie sú dôvodné ani spochybňujúce vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, pretože rozhodnutie žalovaného je v súlade s platnými právnymi predpismi viažucimi sa k preskúmavanej veci a správny súd preto žalobu v zmysle ust. § 190 SSP zamietol. Vo veci nariadil podľa § 107 ods. 1 písm. a/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len „SSP“) pojednávanie. 11. Podľa § 2 ods. 1 zák.č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“); v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 12. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 13. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 14. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP; správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 15. Podľa ust. § 180 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie. 16. Podľa ust, § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 17. Podľa § 65 ods.1, 2 zák.č. 461/2003 Z.z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a § 274 neustanovuje inak. 18. Podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. 19. V zmysle citovaného ustanovenia je potrebné dôchodkový vek posudzovať aj podľa ustanovení predchádzajúceho právneho predpisu o sociálnom zabezpečení, v danom prípade podľa zákona č. 100/1988 Zb. 20. Podľa § 175 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (platného a účinného do 31.12.2003) nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31. decembra 2023. 21. Podľa § 210 ods. 1 zák.č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície výsluhový príspevok (ďalej len „príspevok“) patrí v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom policajtovi, ktorého služobný pomer sa skončil uvoľnením alebo prepustením z niektorého z dôvodov uvedených v § 192 ods. 1 písm. a/ až d/ a g/ alebo uplynutím dočasnej štátnej služby podľa § 198. 22. Z ust. § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ktorý vstúpil do účinnosti dňom 1. júla 2002 vyplýva, že tento zákon upravuje sociálne zabezpečenie policajtov a profesionálnych vojakov, ktoré tvorí nemocenské zabezpečenie, úrazové zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie a služby sociálneho zabezpečenia. Výsluhový príspevok sa odo dňa 01.07.2002 považuje za výsluhový dôchodok. 23. Žalobca vykonával štátnu službu ako príslušník Policajného zboru zaradenú do I. pracovnej kategórie podľa § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. od 01.04.1980 do 31.08.1999 v rozsahu 19 rokov a 157 dní. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí, ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 pís. b/ až h/. 24. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. sa ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí doba služby vojakov z povolania (tzn. aj policajtov § 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti zákona.. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v §14 ods. 2 písm. b/ až h/ . 25. Podľa § 21 ods. 1 zák.č. 100/1988 Zb. občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/ alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, b/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/, ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d/ a e/, c/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/, d/ 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i/ až l/ alebo e/ 60 rokov. 26. Podľa § 174 ods. 1 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/, prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií. 27. Podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999. 28. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu. Jeho úlohou je preskúmať ich rozhodnutia, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy, predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia (záver NS SR sp.zn. 2Sžo32/2014). 29. Správny súd sa v rámci súdneho prieskumu oboznámil s podaniami účastníkov konania, s obsahom pripojeného administratívneho spisu, najmä napadnutými rozhodnutiami, žiadosťou žalobcu o starobný dôchodok zo dňa 15.02.2017, s odvolaním žalobcu, s potvrdením Ministerstva vnútra SR, Bratislava zo dňa 03.02.2017 č. SPOU-OSZ-34297-21/2017-VZ a zo dňa 02.02.2017 č. SSMP-OMP2-2017/000200-002 o priznaní výsluhového príspevku žalobcovi od 1.septembra 1999, považovaného za výsluhový dôchodok podľa zák.č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Ďalej súd vychádzal z príslušnej rozhodovacej činnosti a judikatúry Najvyššieho súdu SR napr, z rozhodnutí sp. zn. 9So/3/2012 zo dňa 27.02.2013, sp. zn. 9So/77/2012 zo dňa 29.05.2013, sp. zn. 7So/71/2012 zo dňa 29.05.2013, sp. zn. 1So/91/2014 zo dňa 28.04.2014, sp. zn. 9So/143/2011 zo dňa 26.09.2012, sp. zn. 1So/95/2015 zo dňa 25.04.2017. 30. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca žiadosťou zo dňa 15.02.2017, titulom dovŕšenia 56 rokov veku, požiadal o priznanie starobného dôchodku od 30.12.2015, z dôvodu výkonu zamestnania (služby) zaradeného do I. kategórie funkcií. Podľa potvrdenia Ministerstva vnútra SR Bratislava, zo dňa 03.02.2017 č. SPOU-OSZ-34297-21/2017-VZ a zo dňa 02.02.2017 č. SSMP-OMP2-2017/000200-002 o priznaní výsluhového príspevku od 1.septembra 1999, žalobca vykonával štátnu službu policajta v rozsahu 19 rokov a 157 dní, vrátane vojenskej služby. Služobný pomer ukončil dňa 31.08.1999. Vychádzajúc z uvedených potvrdení vykonával zamestnanie (dobu služby) v rozsahu 19 rokov a 157 dní v službe zaradenej v I. kategórii funkcií podľa § 174 ods.1 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, súčasne mu však táto služba netrvala k 31.12.1999 a nesplnil tak druhú podmienku podľa ust. § 174 ods. 2 zák.č. 100/1988 Zb., keďže služobný pomer ukončil dňa 31.08.1999. Žalobca tak síce splnil podmienku potrebnej doby služby v I. kategórii funkcií podľa ust. § 174 ods. 1 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=26&p=1013446&f=3>, súčasne však nesplnil aj podmienku trvania určeného zamestnania (služby) do 31. decembra 1999, podľa ust. § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=26&p=1013446&f=3> a preto mu nárok na starobný dôchodok nevznikol odo dňa dovŕšenia veku 56 rokov, dňa 30.12.2015, ako si uplatňoval v žiadosti zo dňa 15.02.2017. 31. Medzi účastníkmi nebola sporná žiadna rozhodná skutočnosť, ani zistená doba služby v rozsahu 19 rokov a 157 dní od 01.04.1980 do 31.08.1999 v I. kategórii funkcií, ani ukončenie štátnej služby dňa 31.08.1999. Spornou bola len aplikácia ust. § 174 ods. 2 zák.č. 100/1988 Zb. a výklad znenia cit. ustanovenia v závere: „služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999“. Žalobca namietal, že žalovaný nesprávne právne posúdil cit. ustanovenie tak, že služba I. kategórie funkcií mu mala trvať k 31.12.1999. Uviedol, že správny výklad, v súlade s ústavným právom na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 39 Ústavy SR je taký, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií presne ku dňu 31.12.1999 nemusí trvať, ale podľa znenia ustanovenia stačí, ak v priebehu tejto doby do 31.12.1999 je získaná určená doba služby v I. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku a preto u neho je táto podmienka potom splnená. Poukázal na to, že do 31.12.1999 od ukončenia jeho služby 31.08.1999 chýba už iba krátka doba štyroch mesiacov. 32. V rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 9So/146/2016 zo dňa 25.04.2018 je uvedený právny názor: „Bez ohľadu na počet rokov služby trvajúcej v I. alebo II. kategórií funkcií, kumulatívne musí byť splnená aj podmienka upravená v § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., ktorou je podmienka, že služba I. alebo II. kategórie funkcií musí trvať k 31.12.1999, ak má mať poistenec nárok na starobný dôchodok za zvýhodnených podmienok vo vzťahu k dovŕšeniu veku (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/62/2009 zo dňa 28.10.2009 a sp. zn. 1So/69/2014 zo dňa 29.09.2015).“ Ďalej v rozsudku Najvyšší súd SR uviedol: „ S poukazom na vyššie uvedenú judikatúru nemožno súhlasiť s navrhovateľom, že slovné spojenie „trvali k 31.12.1999" znamená, že ide o trvanie v čase do 31.12.1999. Správnosť výkladu daného slovného spojenia odporkyňou ako aj krajským súdom, napokon potvrdzuje aj vyjadrenie Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra zo dňa 28.02.2013, tvoriaceho prílohu k odvolaniu proti napadnutému rozhodnutiu odporkyne, v ktorom je uvedené, že „podobne formulácia nájom sa skončí ku dňu 31.03.2011 vyjadruje, že posledným dňom nájmu je uvedený dátum...". Obdobným je podľa názoru odvolacieho súdu aj sporné slovné spojenie „trvali k 31.12.1999", ktoré taktiež vyjadruje podmienku trvania služobného pomeru k tomuto dátumu vrátane, t. j. k 31.12.1999 a nie „v čase do 31.12.1999". V súvislosti s námietkou navrhovateľa ohľadom diskriminácie osôb, ktoré ukončili služobný pomer pred 31.12.1999 odvolací súd poukazuje na rozsudok sp. zn. 9So/143/2011 zo dňa 26.09.2012, v ktorom Najvyšší súd SR konštatoval: „Podmienka trvania určeného zamestnania do 31.12.1999 platí pre všetkých zamestnancov (poistencov) preto ju nemožno považovať za diskriminačnú ani vo vzťahu k navrhovateľovi, lebo sa s ním nezaobchádzalo inak ako s inými žiadateľmi o dávku, ktorí sa ocitli v podobnej situácii." 33. K výkladu ust.§ 174 ods. 2 zák.č. 100/1988 Zb. s poukazom na ustálenú judikatúru NS SR v tomto smere uviedol Najvyšší súd SR aj v rozsudku sp.zn. 1So/95/2015 zo dňa 25.04.2017 s odkazom na rozsudok NS SR sp.zn. 9So/143/2011 zo dňa 26.09.2012: „Podmienka trvania určeného zamestnania do 31. decembra 1999 platí pre všetkých zamestnancov (poistencov), preto ju nemožno považovať za diskriminačnú ani vo vzťahu k navrhovateľovi, lebo sa s ním nezaobchádzalo inak ako s inými žiadateľmi o dávku, ktorí sa ocitli v podobnej situácii.“ Najvyšší súd Slovenskej republiky nevidel dôvod odchýliť sa od takto ustálenej judikatúry a preto aj v prejednávanej veci vyhodnotil právnu otázku nutnosti splnenia podmienky podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. tak, ako uviedol vyššie.“ 34. Vychádzajúc z uvedeného, potom námietku žalobcu o jeho diskriminácii nie je možné akceptovať aj z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že by vo vecne totožných prípadoch s ním žalovaný zaobchádzal inak ako s inými žiadateľmi o dávku, ktorí sa ocitli v podobnej situácii, alebo že by príslušné súdy rozhodli v totožných prípadoch inak. 35. K názoru žalobcu o možnosti súdu využiť v tomto prípade moderačné právo, súd konštatuje, že moderačné oprávnenie súdu sa vzťahuje výlučne na prípady peňažných plnení a peňažných sankcií. Nemôže predstavovať substitúciu výkladových pravidiel zákona v prospech účastníka konania, ktorého práva určité ustanovenie zákona limituje v jeho neprospech. 36. Vzhľadom k uvedenému správny súd dospel k záveru, že žalovaný zistil skutkový stav veci dostatočne, postupoval v súlade so zákonom a ustálenou judikatúrou NS SR, a správne dospel k záveru, že žalobca síce splnil podmienku potrebnej doby služby v I. kategórii funkcií vyžadovanú ust. § 174 ods. 1 písm. a/ zák.č. 100/1988, súčasne však nesplnil aj podmienku trvania služby k 31.12.1999, uloženú odsekom 2 citovaného ustanovenia a preto mu nevznikol skorší nárok na starobný dôchodok podľa ust. § 274 ZSP v spojení s ust. § 174 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 zákona č.100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, ku dňu dovŕšenia 56 roku veku, dňa 30.12.2015. Žalobca neuviedol žiadne argumenty svedčiace o nezákonnosti predmetného rozhodnutia žalovaného (a prvostupňového orgánu), z ktorých by bolo možné vyvodiť nesprávny postup žalovaného a aj prvostupňového orgánu pri aplikácii príslušných ustanovení zákona a vychádzajúc z uvedeného správny súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutia žalovaného vrátane prvostupňového sú v súlade so zákonom, a preto žalobu ako nedôvodnú s poukazom na ust. § 190 SSP zamietol. 37. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 167 ods.1 SSP a neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 S.s.p.). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 S.s.p.) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 S.s.p.). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 S.s.p.).