Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/208/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201968 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017201968.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: Železnice Slovenskej republiky, so sídlom Klemensova 8, Bratislava, IČO: 31 364 501, proti žalovanému: Dopravný úrad, so sídlom Letisko M. R. Štefánika, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia Predsedu Dopravného úradu č.16020/2017/OLP-0009 zo dňa 25.09.2017, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Predsedu Dopravného úradu č.16020/2017/ OLP-0009 zo dňa 25.09.2017 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia správnych orgánov 1. Dopravný úrad (ďalej len „Úrad“) ako orgán verejnej správy vo veciach dráh podľa § 101 písm. b) zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dráhach“) a správny orgán v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „SP“), ako bezpečnostný orgán pre železničné dráhy a železničné vozidlá podľa § 103 ods. 1 písm. a) zákona o dráhach, rozhodnutím č. 10282/2017/OMS-004 zo dňa 16.06.2017, uložil žalobcovi podľa § 109 ods. 7 písm. b) zákona o dráhach pokutu 2.500,-EUR. Úrad pokutu uložil za porušenie § 76 ods. 1 a ods. 2 zákona o dráhach na základe zistení zo záznamu Prevádzkového informačného systému Železníc Slovenskej republiky z 22.04.2017, jazdou vlaku č. 31127 tvoriaceho železničnú elektrickú jednotku radu EM475.1 v zostave železničných vozidiel s pridelenými európskymi číslami vozidiel 90 54 3451 045-9.90 54 3451 046-7. 90 54 3051 045-3 a 9054 3051 049-5 na úseku železničnej trate prevádzkovanej Železnicami Slovenskej republiky medzi ŽST Poprad Tatry a ŽST Košice a to tým, že boli na železničných tratiach existujúceho železničného systému použité subsystémy - železničné vozidlá bez povolenia alebo dodatočného povolenia bezpečnostného orgánu. 2. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca rozklad o ktorom rozhodol Predseda Úradu rozhodnutím č. 16020/2017/OLP-0009 zo dňa 25.09.2017 tak, že rozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie Úradu potvrdil. II. Žaloba 3. Včas podanou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 28.11.2017, žalobca namieta obe rozhodnutia, nakoľko celé správne konanie bolo vedené s odštepným závodom žalobcu, t.j. s „non- subjektom" a zároveň ako nezákonné vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci, žiada ich zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 4. Žalobca namieta skutočnosť, že správne orgány konali s odštepným závodom žalobcu, t.j. právnickou osobou s obchodným menom „Železnice Slovenskej republiky, Bratislava v skrátenej forme „ŽSR", o čom svedčí nielen výrok rozhodnutia Úradu, ale aj ďalšie písomnosti ako napr. oznámenie o začatí konania č. 10282/2017/OMS-002 zo dňa 02.05.2017, z ktorého vyplýva, že bolo adresované účastníkovi „Železnice Slovenskej republiky Výskumný a vývojový ústav železníc, Hviezdoslavova 31, 010 03 Žilina“, z čoho podľa názoru žalobcu možno vyvodiť, že správny orgán mal bez pochyby úmysel konať s odštepným závodom žalobcu, ktorý je zapísaný v obchodnom registri „Železnice Slovenskej republiky - Výskumný a vývojový ústav železníc Žilina so sídlom Hviezdoslavova 31, 010 02 Žilina.“ Skutočnosť, že v správnom konaní správny orgán konal s odštepným závodom žalobcu vyplýva aj z toho, že prvostupňové rozhodnutie bolo adresované opätovne „ŽSR Výskumný a vývojový ústav železníc.“ Aj v odôvodnení rozhodnutia Úradu je uvedené, že účastníkom správneho konania sú „ŽSR - Výskumný a vývojový ústav železníc, so sídlom, Hviezdoslavova 31,010 02 Žilina. Žalobca uviedol, že subjekt Železnice Slovenskej republiky Výskumný a vývojový ústav železníc so sídlom Hviezdoslavova 31, 010 02 Žilina, neexistuje. Licenciu na prevádzkovanie dopravy na dráhe majú len Železnice Slovenskej republiky, Bratislava v skrátenej forme „ŽSR“, Klemensova 8, 813 61 Bratislava. V rozhodnutí Úradu sa síce spomína aj organizačná jednotka účastníka konania, tou však podľa tohto rozhodnutia je „Múzejno- dokumentačné centrum VVÚŽ v Bratislave.“ Skutočnosť, že správne orgány konali s odštepným závodom nebola zhojená ani postupom druhostupňového správneho orgánu, ktorý potvrdil výrok prvostupňového rozhodnutia. Podľa žalobcu, zhojenie takejto závažnej procesnej chyby bolo možné len tak, že by druhostupňový orgán zrušil prvostupňové rozhodnutie; inak by bolo žalobcovi odopreté právo na dvojinštančnosť konania. Žalobca citoval ust. § 14 ods. 1 zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „SP“) s tým, že SP bližšie neurčuje ako má byť právnická osoba identifikovaná, nepochybne však musí byť táto identifikácia taká, aby nebola zamenená s iným subjektom práva, prípadne organizačnou zložkou právnickej osoby, či iným „non-subjektom“. Z označenia účastníka konania správnymi orgánmi vyplýva, že tieto konali s odštepným závodom žalobcu a v tejto súvislosti žalobca odkázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7S/156/2012 zo dňa 24.04.2013, podľa ktorého „Z hmotno-právneho hľadiska je významné, že odštepný závod je organizačnou zložkou podniku a nemá spôsobilosť mať práva a povinnosti (právna subjektivita), ide o dodatok k obchodnému menu, zo zákona je splnomocnený za právnickú osobu uskutočniť všetky právne úkony tiež vedúci odštepného závodu za predpokladu, že sa týkajú odštepného závodu. Z procesného hľadiska je podstatné, že odštepný závod nemá spôsobilosť byť účastníkom konania. Procesné právo na rozdiel od hmotného práva neustanovuje, ako má byť označený účastník konania vo veci, ktorá sa týka jeho odštepného závodu, pretože nositeľom práv a povinností je i v týchto prípadoch osoba, ktorej je odštepný závod organizačnou zložkou. Nie je z hľadiska procesného práva zásadne významné, či sa vec týka účastníka konania ako celku, jeho odštepného závodu alebo inej organizačnej zložky, ktorá sa do obchodného registra nezapisuje. Ani Občiansky súdny poriadok nevyžaduje pre identifikáciu právnickej osoby, že sa vec týka jeho organizačnej zložky. Vedúci odštepného závodu môže konať len osobne. Nie je oprávnený poveriť iného zamestnanca, len ak by to vyplývalo v jednotlivých prípadoch zo štatútu, stanov alebo organizačného poriadku. Pod obchodným menom podnikateľa s dodatkom, že ide o odštepný závod, sa totiž vykonávajú iba hmotnoprávne úkony pri prevádzkovaní odštepného závodu a to za podnikateľa (nie menom odštepného závodu samotného); okolnosť, pod akým názvom koná právnická osoba hmotno-právne úkony, nemá v procesnom práve (a to ani z hľadiska označovania účastníka konania) žiadny význam.“ Obdobný názor je vyjadrený aj v teórii správneho práva „Postavenie právnickej osoby nemajú ani nižšie organizačné zložky právnickej osoby, ak osobitný zákon neustanovuje inak (napr. odštepný závod).“ (SOBIHARD, J. Správny poriadok - komentár Wolters Kluwer, s.r.o., Bratislava, 2012). Aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 124/2007 zo dňa 20.05.2008 podľa ktorého „Odštepný závod ani iná organizačná zložka podniku nemá spôsobilosť byť účastníkom občianskeho súdneho konania.“ 5. V ďalšom, podľa názoru žalobcu, železničná elektrická jednotka radu EM 475.1 v zostave železničných vozidiel s pridelenými európskymi číslami vozidiel 90 54 3451 045-9, 90 54 3451 046-7,90 54 3051 045-3 a 90 54 3051 049-5, bola v čase jazdy vlaku č. 31127 povoleným železničným vozidlom pre územie Slovenskej republiky, preto sa nestal skutok, za ktorý bola žalobcovi uložená pokuta. 6. Žalobca poukázal na odôvodnenie rozhodnutia Predsedu Úradu v bode v bode 2.2.4 v ktorom uvádza „Predseda Dopravného úradu má za to, že ustanovenie § 76 ods. 11 zákona o dráhach z vyššie uvedených dôvodov nemožno vykladať v takom širokom kontexte, že akékoľvek železničné vozidlo, ktoré sa kedykoľvek v minulosti, v tomto prípade legálne (pred účinnosťou zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov) na území Slovenskej republiky fakticky prevádzkovalo, má z uvedeného dôvodu platné povolenie v zmysle ustanovenia § 76 ods. 1 zákona o dráhach." Z uvedeného vyplýva, resp. je priamo uvedené, že železničné vozidlá, ktoré tvorili vlak č. 31127 (železničná elektrická jednotka radu EM 475.1 v zostave železničných vozidiel s pridelenými európskymi číslami vozidiel 90 54 3451 045-9, 90 54 3451 046-7, 90 54 3051 045-3 a 90 54 3051 049-5) boli na území Slovenskej republiky legálne prevádzkované, t.zn. že druhostupňový správny orgán nespochybnil, že predmetné vozidlá boli povolené na uvedenie do prevádzky vo vtedajšej Československej socialistickej republike a následne boli legálne prevádzkované aj na železničných dráhach Československých štátnych dráh v rámci celého územia vtedajšieho štátu. Železničné dráhy prevádzkované Československými štátnymi dráhami na území terajšej Slovenskej republiky, sú v súčasnosti prevádzkované žalobcom ako železničné trate v súlade so zákonom o dráhach. 7. Žalobca nesúhlasí s názorom žalovaného, podľa ktorého železničné vozidlá, ktoré tvorili vlak č. 31127, boli v minulosti povolené aj pre prevádzku na železničných dráhach (tratiach) v Slovenskej republike, preto nie je dôvod na aplikáciu ustanovenia § 76 ods. 11 zákona o dráhach. V zmysle rozhodnutia žalovaného v bode 2.2.4., „každé železničné vozidlo prevádzkované v súčasnosti na železničných tratiach v Slovenskej republike by malo mať povolenie na uvedenie do prevádzky podľa ustanovenia § 76 ods. 1 zákona o dráhach.“ Podľa názoru žalobcu, tieto povolenia sa však začali vydávať až po nadobudnutí účinnosti zákona o dráhach, t.j. po 01.01.2010, čo uviedol i sám žalovaný v bode 2.2.2. svojho rozhodnutia. V zmysle uvedeného žalovaný popiera účel a zmysel ustanovenia § 76 ods. 11 zákona o dráhach. 8. Žalobca je názoru, že ustanovenie § 76 ods. 11 k ustanoveniu § 76 ods. 1 (príp. aj § 77 ods. 4 a § 78 ods. 3) zákona o dráhach je ustanovením špeciálnym a ide určitým spôsobom o intertemporálnu právnu normu, ktorá upravuje právny status železničných vozidiel, ktoré boli legálne prevádzkované na území Slovenskej republiky pred nadobudnutím účinnosti zákona o dráhach. V tejto súvislosti sa žalobca zmienil, že žalovaný poukázal na dôvodovú správu k návrhu zákona o dráhach z roku 2009 v časti, „že povolenie na uvedenie železničného vozidla do prevádzky je správnym rozhodnutím“, avšak z kontextu a z logiky veci sa vzťahuje na povolenia vydávané po nadobudnutí účinnosti zákona o dráhach, a nie na povolenia vydané v minulosti. Uvedený názor možno vyvodiť pokračovaním textu dôvodovej správy k predmetnému ustanoveniu, ktoré však už správny orgán necituje a v tejto časti je uvedené, „Príslušným správnym orgánom na povoľovanie je bezpečnostný orgán členského štátu, v ktorom bola podaná žiadosť. V Slovenskej republike je to Úrad pre reguláciu železničnej dopravy (§ 103 ods. 2 písm. a)).“ Keďže Dôvodová správa nie je súčasťou normatívneho textu a nie je záväzná pre výklad právnych noriem, je len určitou pomôckou pri interpretácií práva, žalobca považuje argumentáciu dôvodovou správou žalovaným za nenáležité. 9. Žalobca sa stotožnil s konštatovaním žalovaného, že v § 76 zákona o dráhach boli transponované ustanovenia kapitoly V „Vozidlá" Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/57/ES zo 17.06.2008 o interoperabilite systému železníc v Spoločenstve (ďalej len „smernica“). Citoval čl. 21 ods. 1 predmetnej smernice „Pokiaľ sa v tejto kapitole neurčí inak, uvedenie vozidla do prevádzky povoľuje pred jeho použitím v sieti národný, pre túto sieť príslušný bezpečnostný orgán.“ a čl. 21 ods. 12 smernice „Povolenia na uvedenie do prevádzky, ktoré sa udelili pred 19.07.2008, vrátane povolení vydaných podľa medzinárodných dohôd, najmä RIC (Regolamento Internazionale Carrozze) a RIV (Regolamento Internazionale Veicoli), ostávajú v platnosti v súlade s podmienkami, podľa ktorých boli udelené. Toto ustanovenie má prednosť pred článkami 22 až 25.“ Avšak podľa názoru žalobcu, právny režim vozidiel povolených na uvedenie do prevádzky pred 19.07.2008 bol do nášho vnútroštátneho právneho poriadku prevzatý z práva Európskej únie. Predmetná smernica však vôbec nestanovuje kritériá pre subjekt, ktorý povolenie vydal, ani formu takéhoto povolenia. Preto aj to je dôvodom, prečo nie je podľa názoru žalobcu možné pojem „povolenie na uvedenie do prevádzky“ podľa ustanovenia čl. 21 ods. 12 smernice vykladať len v kontexte slovenského právneho poriadku, ale je potrebné pri jeho výklade uplatniť eurokonformný výklad. V rámci eurokonformného výkladu, podľa žalobcu, možno dôjsť k záveru, že pod pojmom „povolenie na uvedenie do prevádzky“ sa myslí povolenie v materiálnom zmysle slova, t.j. pripustenie vozidla na železničnú sieť členského štátu. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že pre železničné vozidlá žalobcu, ktoré boli povolené do prevádzky pred účinnosťou súčasného zákona o dráhach, nepodmieňoval Dopravný úrad ich ďalšie prevádzkovanie vydaním nových povolení na uvedenie železničného vozidla do prevádzky, hoci boli povolené podľa rovnakých postupov ako vozidlá, ktoré tvorili vlak č. 31127. V tejto súvislosti dal žalobca do pozornosti súdu postup správnych orgánov v Českej republike, v ktorej bola tiež transponovaná smernica. Pri jazdách historických vozidiel, ktoré boli prevádzkované v rámci bývalej Československej socialistickej republiky a sú v súčasnosti registrované v Slovenskej republike, do Českej republiky stačí iba oznámenie tejto skutočnosti tamojšiemu dráhovému správnemu orgánu. 10. Žalobca citoval § 77 ods. 4 a § 78 ods. 3 zákona o dráhach, z ktorých vyplýva, že bezpečnostný orgán, t.j. žalovaný, bol povinný vyzvať žalobcu na predloženie technickej dokumentácie týkajúcej sa železničného vozidla, pokiaľ mal za to, že železničné vozidlá potrebujú dodatočné povolenie na uvedenie do prevádzky. K takejto výzve zo strany žalovaného však nedošlo. Zároveň poukázal na tú skutočnosť, že od uvedenia železničných vozidiel do prevádzky, ktoré tvorili vlak č. 31127, nedošlo k takej podstatnej zmene na železničnej infraštruktúre, ktorá by opodstatňovala taký výklad zákona o dráhach, podľa ktorého by mali byť vozidlá opätovne povoľované. 11. Žalobca je názoru, že § 76 ods. 11 zákona o dráhach sa vzťahuje aj na železničné vozidlá, ktorých prevádzka bola povolená pre železničné trate, ktoré sa nachádzajú na území súčasnej Slovenskej republiky, za existencie Československej socialistickej republiky, a pre tieto vozidlá nie je potrebné vydávať ďalšie povolenie na uvedenie do prevádzky. Preto železničné vozidlá, ktoré tvorili vlak č. 31127, sú povolené do prevádzky aj na území Slovenskej republiky a žalobca správny delikt, ktorý mu je kladený za vinu, nespáchal. 12. Žalobca namieta, že žalovaný sa nedostatočne a nepresvedčivo vysporiadal s námietkami uvedenými v rozklade, čím došlo k porušeniu § 47 ods. 3 SP. V rozklade účastník správneho konania namietal, že pokuta zo strany Úradu bola uložená neoprávnene nakoľko na vozidlá, ktoré tvorili vlak č. 31127, sa vzťahovalo ustanovenie § 76 ods. 11 zákona o dráhach, t.j. nepotrebovali povolenie na uvedenie do prevádzky podľa § 76 ods. 1, resp. dodatočné povolenie podľa § 77 ods. 4, resp. § 78 ods. 3 zákona o dráhach. 13. Žalobca namieta, že v § 109 ods. 7 písm. b) zákona o dráhach, sa nachádza zložená alternatívna skutková podstata správneho deliktu, nakoľko správny delikt podľa tohto ustanovenia môže spáchať železničný podnik tým, že použije na železničných tratiach existujúceho železničného systému subsystém bez povolenia alebo dodatočného povolenia bezpečnostného orgánu alebo v rozpore s ním alebo železničné vozidlo bez evidenčného čísla. Vo výroku prvostupňového rozhodnutia potvrdeného druhostupňovým rozhodnutím je uvedené, že účastník správneho konania spáchal správny delikt tým, „že boli na železničných tratiach existujúceho železničného systému použité subsystémy - železničné vozidlá bez povolenia alebo dodatočného povolenia bezpečnostného orgánu.“ Z takéhoto výroku nemožno vyvodiť, či bol spáchaný správny delikt tým, že boli použité vozidlá bez povolenia bezpečnostného orgánu, alebo že boli použité vozidlá bez dodatočného povolenia bezpečnostného orgánu. Vo výrokovej časti rozhodnutia je uvedené, že účastník správneho konania porušil ustanovenie §76 ods. l a 2 zákona o dráhach, avšak z dikcie týchto ustanovení vyplýva, že jazdou jedného vozidla nie je možné naraz porušiť právne normy obsiahnuté v oboch ustanoveniach. Povolenie a dodatočné povolenie sú výsledkami odlišného rozhodovacieho procesu vo verejnej správe a sú vydávané na základe odlišných ustanovení zákona o dráhach (povolenie na uvedenie do prevádzky sa vydáva podľa § 76 ods. 1 zákona o dráhach a dodatočné povolenie sa vydáva na základe § 77 ods. 4, resp. § 78 ods. 3 zákona o dráhach). V tejto súvislosti žalobca uviedol, že prevádzka vozidiel bez dodatočného povolenia je z pohľadu normotvorcu považovaná za oveľa menej spoločensky nebezpečnú ako prevádzka vozidiel bez akéhokoľvek povolenia. 14. Podľa žalobcu, z výroku rozhodnutia musí jednoznačne vyplývať, akým konaním sa účastník správneho konania mal dopustiť správneho deliktu vrátane jeho právnej kvalifikácie (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Sžo/15/2011 zo dňa 16.11.2011 „ ... je nevyhnutné, aby sa pomenovanie skutku nachádzalo už v samotnom výroku rozhodnutia.“). Pokiaľ mal Úrad, resp. druhostupňový správny orgán za to, že železničné vozidlá, ktoré tvorili vlak č. 31127, podliehali povoľovaciemu procesu podľa súčasného zákona o dráhach, mal podľa názoru žalobcu, pred vydaním rozhodnutia ustáliť, či tieto vozidlá potrebovali povolenie na uvedenie do prevádzky podľa § 76 ods. 1 zákona o dráhach alebo dodatočné povolenie na uvedenie do prevádzky podľa § 77 ods. 4, resp. § 78 ods. 3 zákona o dráhach. Záver tejto úvahy mal byť premietnutý do rozhodnutia tak, aby z neho jednoznačne vyplynulo, ktoré ustanovenie zákona o dráhach bolo zo strany žalobcu porušené. Podľa názoru žalobcu možno vidieť istý rozpor medzi názorom v druhostupňovom rozhodnutí s názorom v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia v tom, že v rozhodnutí Úradu je uvedené, že je postačujúce dodatočné povolenie na uvedenie železničných vozidiel do prevádzky. Zmenou právnej kvalifikácie skutku druhostupňovým správnym orgánom, došlo k odopretiu práva žalobcu na dvojinštančné konanie, pričom rozhodnutie Predsedu Úradu je nepresvedčivé, nakoľko z neho nevyplýva ako by mal žalobca postupovať v prípade potreby prevádzkovania železničných vozidiel z iných členských štátov v budúcnosti. Skutočnosť, či železničné vozidlá potrebovali povolenie na uvedenie vozidla do prevádzky alebo dodatočné povolenie na uvedenie vozidla do prevádzky, mala byť zohľadnená pri určení výšky sankcie a to vzhľadom na rozdiel spoločenskej nebezpečnosti prevádzky železničných vozidiel bez akéhokoľvek povolenia na uvedenie vozidla do prevádzky a prevádzky železničných vozidiel bez dodatočného povolenia na uvedenie do prevádzky. Napadnuté rozhodnutia správnu úvahu v tejto súvislosti vôbec neobsahujú (Porov. R 27/2012). 15. V ďalšom žalobca poukázal, ako vyplýva z rozhodnutia Úradu, že vozidlá, ktoré tvorili vlak č. 31127 sú registrované v národnom registri vozidiel Českej republiky, preto aj pokiaľ by bol správny záver druhostupňového správneho orgánu o tom, že na tieto železničné vozidlá sa nevzťahuje § 76 ods. 11 zákona o dráhach (s čím žalobca nesúhlasí), pre prevádzku týchto vozidiel na území Slovenskej republiky, by nanajvýš postačovalo dodatočné povolenie na uvedenie vozidla do prevádzky. Druhostupňový správny orgán sa pokúsil vysporiadať s výškou uloženej pokuty v súvislosti na priťažujúce okolnosti, pričom v rozhodnutí nie sú uvedené žiadne priťažujúce okolnosti, ktoré sú spojené s údajným deliktom. Vzhľadom na uvedené, uložená pokuta je neadekvátna a je nepreskúmateľná. 16. V závere žalobca uviedol, že na základe postupu Úradu, žalobca z opatrnosti požiadal o vydanie dodatočného povolenia na uvedenie železničných vozidiel, ktoré tvorili súpravu vlaku č. 31127 do prevádzky. Povolenie bolo žalobcovi vydané, pričom v ňom nie sú uvedené žiadne požiadavky na úpravy vozidiel. Preto spoločenská nebezpečnosť údajne protiprávneho konania žalobcu bola minimálna a je na mieste postupovať v súlade so zásadami trestného práva a upustiť od uloženia sankcie. 17. Pokiaľ by súd dospel k záveru, že žalobca po formálnej stránke naplnil znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 109 ods. 7 písm. b) zákona o dráhach, žalobca navrhol, aby súd zrušil obidve rozhodnutia a vyslovil, že z dôvodu minimálnej spoločenskej nebezpečnosti konania žalobcu by mal správny orgán, pri použití zásady trestného práva, upustiť od uloženia sankcie. III. Vyjadrenie žalovaného. 18. Žalovaný sa vyjadril k žalobe podaním doručeným súdu dňa 29.03.2018 s tým, že považuje preskúmavané rozhodnutia za zákonné a námietky žalobcu za neopodstatnené. 19. Žalovaný uviedol, že na vozidlá, ktorými bol tvorený vlak č. 31127 sa právny režim § 76 ods. 11 zákona o dráhach vzťahovať nemôže, nakoľko na predmetné železničné vozidlá bolo dňa 22.04.2017 vydané povolenie na uvedenie železničného vozidla do prevádzky bezpečnostným orgánom v inom členskom štáte, čím je aplikácia § 76 ods. 11 zákona o dráhach vylúčená (uvedené vyplýva z odôvodnení oboch preskúmavaných rozhodnutí). Výroková časť preskúmavaného prvostupňového rozhodnutia obsahuje ustanovenie právneho predpisu podľa ktorého správny orgán rozhodol, lehotu na plnenie, dátum, miesto a konanie žalobcu za ktoré mu bola uložená pokuta. Žalovaný tiež uviedol, že neexistujú iné Železnice Slovenskej republiky s rovnakým IČO-m, ako je uvedené vo výroku a tiež neexistuje organizačná zložka, ktorá by mala pridelené takéto IČO. Žalobu navrhol zamietnuť. 20. K námietke žalobcu uvedenej v odseku 6. tohto rozhodnutia, žalovaný uviedol, že Úrad v treťom odseku druhej strany svojho rozhodnutia len opisuje zistený skutkový stav „účastník konania, ako železničný podnik, dňa 22. apríla 2017 vykonal jazdu vlakom č. 31127 tvoriacim železničnú elektrickú jednotku radu EM475.1 v zostave železničných vozidiel s pridelenými európskymi číslami vozidiel 90 54 3451 045-9, 90 54 3451 046-7, 90 54 3051 045-3 a 9054 3051 049-5 na úseku železničnej trate prevádzkovanej ŽSR medzi ŽST Poprad Tatry a ŽST Košice bez toho, aby pre tieto železničné vozidlá úrad udelil povolenie alebo dodatočné povolenie na uvedenie do prevádzky podľa § 78 ods. 1 alebo ods. 3 zákona o dráhach. Úrad zistil, že všetky predmetné železničné vozidlá sú evidované v národnom registri železničných vozidiel Českej republiky s kódom „00 - vozidlo má platnú registráciu“ s uvedením ich vlastníka a držiteľa - České dráhy, a.s., Nábreží L. Svobody 1222, Česká republika.“ 21. Žalovaný k otázke rozdelenia ČSFR a s tým súvisiaci zánik ČSD a rozdelenie na nástupnícke spoločnosti Železnice Slovenskej republiky a České dráhy, a následné prerozdelenie vozidiel, nemá podľa názoru žalovaného žiaden vplyv na platnosť pôvodného schválenia do prevádzky na sieti ČSD. Avšak novou legislatívou, boli v roku 1996 pre príslušné vozidlá vydané Drážním úřadem ČR Průkazy způsobilosti ev.č. PZ 1168/96-V.05 a 1169/96-V.05, ktoré dokladujú zhodu so schváleným typom a potvrdzujú schválenie do prevádzky. V tejto súvislosti Úrad v svojom rozhodnutí, čo zdôraznil v rozhodnutí aj Predseda Úradu konštatoval, že predmetné železničné vozidlá nemali k 19. júlu 2008 platné povolenia na uvedenie do prevádzky v existujúcom železničnom systéme Slovenskej republiky, teda ide o železničné vozidlá s vydaným povolením na uvedenie do prevádzky v členskom štáte Európskej únie t.j. v Českej republike. Predseda Úradu doplnil prvostupňové rozhodnutie s tým, že ust. § 76 ods. 11 zákona o dráhach nemožno vykladať v tak širokom kontexte, že akékoľvek železničné vozidlo, ktoré sa kedykoľvek v minulosti (pred účinnosťou zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach) na území Slovenskej republiky fakticky prevádzkovalo, má platné povolenie v zmysle § 76 ods. 1 zákona o dráhach. Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že žalobcovi bolo do 22.04.2017 (kedy bolo zo záznamu zistené konanie žalobcu, za ktoré mu bola napadnutým rozhodnutím uložená pokuta) príslušným orgánom vydané povolenie na uvedenie predmetných železničných vozidiel do prevádzky, pričom z textu vyplýva, že sa má na mysli na území Slovenskej republiky, vydané bezpečnostným orgánom (§ 103 ods. 1 písm. a) v zmysle § 76 zákona o dráhach). 22. Žalovaný ako základnú otázku považuje, či možno v danej veci aplikovať ustanovenie § 76 ods. 11 zákona o dráhach? Odpoveď vyplýva z odôvodnení oboch preskúmavaných rozhodnutí so záverom, že to možné nie je. Ak by žalovaný k riešeniu predmetnej otázky pristúpil inak, vznikla by situácia, že železničné vozidlo, ktoré má udelené prvé povolenie na uvedenie do prevádzky v dvoch členských štátoch Európskej únie súčasne, zjavne by došlo k rozporu s právom Európskej únie. Žalovaný musí rešpektovať skutočnosť, že železničné vozidlá boli povolené na uvedenie do prevádzky v inom členskom štáte a iba ak sú pre to splnené zákonné podmienky, musí (keď v zákone je uvedené „môže“, myslí sa tým kompetencia a správny orgán konať musí) pre uvedenie vozidla do prevádzky na území Slovenskej republiky, požadovať dodatočné povolenie na uvedenie do prevádzky. Odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí sa touto otázkou zaoberajú dostatočne a jasne z nich vyplýva, prečo nemožno aplikovať ustanovenie § 76 ods. 11 zákona o dráhach. 23. Žalovaný svoje stanovisko zdôraznil o skutočnosť uvedenú v prvostupňovom rozhodnutí, že Dopravnému úradu bolo dňa 18.04.2017 doručené odborné stanovisko manažéra infraštruktúry Železníc Slovenskej republiky (ŽSR, generálne riaditeľstvo, odbor expertízy) č. 21582/2017/O420/ pi k možnostiam a podmienkam prevádzky železničnej elektrickej motorovej jednotky radu EM475.1 v zostave štyroch predmetných železničných vozidiel z 13.04.2017 so sprievodným listom č. 21582/2017/0420-1. Predmetné stanovisko bolo spracované pre žiadateľa - Železnice Slovenskej republiky, Múzejno-dokumentačné centrum, Nobelova 50, 831 02 Bratislava, v ktorom sú uvedené obmedzujúce podmienky prevádzky železničnej elektrickej motorovej jednotky radu EM475.1. Takéto odborné stanoviská vydáva manažér infraštruktúry ŽSR pre žiadateľov o povolenie alebo dodatočné povolenie na uvedenie železničných vozidiel do prevádzky, k podmienkam ich prevádzky na svojej železničnej sieti ako podklad pre správne povoľovacie konania vedené na Dopravnom úrade v zmysle § 77, resp. § 78 zákona o dráhach. Žalovaný má za to, že uvedeným postupom žalobca jednoznačne preukázal svoje správne právne vedomie týkajúce sa IV. časti zákona o dráhach ako aj skutočnosť, že pre vozne železničnej elektrickej motorovej jednotky radu EM475.1 je potrebné začať správne konanie vo veci ich dodatočného povolenia na prevádzku na sieti ŽSR. Z uvedeného preto vyplýva, že žalobca mal úmysel podať žiadosť o dodatočné povolenie na prevádzku železničných vozidiel radu EM475.1 na sieti ŽSR v súlade s § 78 zákona o dráhach, no svoju povinnosť zanedbal. 24. V konečnom dôsledku žalobca tak učinil dňa 31.05.2017, keď žalovanému podal žiadosť o dodatočné povolenie na uvedenie štyroch vozňov železničnej elektrickej motorovej jednotky radu EM475.1 do prevádzky, čo bolo až v čase prebiehajúceho správneho konania vo veci spáchania správneho deliktu podľa § 109 ods. 7 písm. b) zákona o dráhach. Predmetné vozne železničnej elektrickej motorovej jednotky radu EM475.1 sú evidované v národnom registri železničných vozidiel Českej republiky (čo je uvedené v preskúmavaných rozhodnutiach), a boli im vydané nové povolenia na uvedenie do prevádzky v Českej republike po rozdelení spoločného štátu v súlade so zákonom č. 266/1994 Sb. o dráhach. Dôkazom uvedeného sú pre hnacie motorové vozne týchto jednotiek vydané „Průkazy způsobilosti drážního vozidla“. Z týchto dokladov je zrejmé, že ich technické vyhotovenia k 22.04.2017 nezodpovedajú vyhotoveniam, aké mali v prevádzke v roku 1976 na sieti Československých štátnych dráh, kedy opustili dnešné trate ŽSR na území Slovenskej republiky. Na každom z hnacích vozidiel železničnej jednotky radu EM475.1 bolo v bližšie neurčiteľnom období vykonaných spolu 98 technických zmien, rekonštrukcií a úprav s posledným dátumom 18.11.2015, čo je zrejmé z fotokópii preukazov spôsobilosti. Vzhľadom na uvedené žalovaný má za to, že ide o železničné vozidlá v odlišnom technickom vyhotovení, aké boli používané na železničných tratiach bývalých Československých štátnych dráh v roku 1976. Preto pre tieto železničné vozidlá, v súlade s § 78 ods. 4 písm. d) v spojení s § 78 ods. 5 zákona o dráhach, bolo potrebné overiť možnosti a podmienky ich prevádzky na tratiach ŽSR a povoliť do prevádzky v Slovenskej republike, udelením dodatočného povolenia v súlade s § 78 ods. 3 zákona o dráhach. Žalovaný trvá na názore, že v tomto prípade aplikácia § 76 ods. 11 zákona o dráhach neprichádza do úvahy. 25. K námietke, že § 76 ods. 1 zákona o dráhach popiera účel a zmysel § 76 ods. 11 zákona o dráhach a dokonca, že je s ním v rozpore, žalovaný uviedol, že predmetné ustanovenia boli transponované do zákona o dráhach z kapitoly V. smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/57/ ES o interoperabilite systému železníc v Spoločenstve (ďalej len „smernica“). V tomto kontexte je inštitút dnešného povoľovania železničných vozidiel povolených do prevádzky už počas existencie býv. ČSSR, resp. ČSFR, ktoré boli po roku 1993 zaregistrované v Českej republike, osobitný a právne jednoznačný. Ustanovenie § 76 ods. 11 zákona o dráhach umožňuje legitímne prevádzkovať železničné vozidlá s udeleným povolením pred 19.júlom 2008 podľa dovtedajších právnych predpisov, avšak keďže ide o slovenskú legislatívu, týkajúcu sa železničných vozidiel s udeleným povolením v Slovenskej republike, teda po 1.januári 1993. Zaevidovaním takýchto vozidiel do českého národného registra železničných vozidiel s pridelením českých evidenčných (európskych) čísiel a udelením průkazov spůsobilosti podľa požiadaviek zákona č. 266/1994 Sb. o dráhach, sa tieto vozidlá stali z hľadiska podmienok ich uvedenia do prevádzky v Slovenskej republike vozidlami z iného členského štátu Európskej únie. 26. K príkladu žalobcu, k postupu bezpečnostného orgánu Českej republiky (Drážní úrad) v prípade železničných vozidiel, ktoré boli prevádzkované v rámci bývalej ČSSR a sú v súčasnosti registrované v Slovenskej republike, pričom nie sú zo strany tamojšieho bezpečnostného orgánu požadované žiadne ďalšie bezpečnostné kontroly, žalovaný konštatoval, že k uvedenému tvrdeniu žalobca nepredložil dôkaz o tom, že postup českého bezpečnostného orgánu je v tejto veci v súlade so správnou transpozíciou smernice o interoperabilite do národnej legislatívy. Preto postup bezpečnostného orgánu Českej republiky nemožno považovať za správny. 27. K námietke povinnosti žalovaného vyzvať žalobcu na predloženie technickej dokumentácie vo vzťahu k železničným vozidlám v súlade s postupom uvedeným v § 78 ods. 3 zákona o dráhach, žalovaný poukázal na zavádzajúce tvrdenie žalobcu, nakoľko žalovaný tak neurobil z dôvodu, lebo informácia o zamýšľanom použití elektrickej motorovej jednotky radu EM475.1 na sieti ŽSR zo strany ŽSR, bola doručená žalovanému dňa 18.04.2017 a žalobca sa dopustil správneho deliktu dňa 22.04.2017, pričom žalovaný oznámil žalobcovi dňa 02.05.2017 začatie správneho konania vo veci podozrenia zo spáchania správneho deliktu podľa § 109 ods. 7 písm. b) zákona o dráhach. 28. Žalovaný uviedol, že skutočnosti o vykonaných technických úpravách vozňov železničnej elektrickej motorovej jednotky radu EM475.1 vyvracajú tvrdenie žalobcu o tom, že vozidlá nemuseli byť opäť povoľované, nakoľko sa na železničnej infraštruktúre nevykonala žiadna podstatná zmena, ktorá by to vyžadovala. V tejto súvislosti žalovaný skúma nielen zmeny železničnej infraštruktúry, ale aj zmeny v technickom vyhotovení železničných vozidiel (§ 78 ods. 5 v spojení s § 78 ods. 4 písm. d) zákona o dráhach). Pričom stav železničnej infraštruktúry nemá na aplikáciu § 76 ods. 11 zákona o dráhach žiadny vplyv. 29. K námietke žalobcu uvedenej v odseku 4. tohto rozhodnutia, že celé správne konanie bolo vedené s odštepným závodom žalobcu, t.j. s „non-subjektom", žalovaný uviedol, že žalobca v celom správnom konaní konal pod hlavičkou „Železnice Slovenskej republiky, Bratislava“, pri podpisoch je odtlačok pečiatky „Železnice Slovenskej republiky Bratislava“, tieto právne úkony žalovaný akceptoval a na ne vo svojich preskúmavaných rozhodnutiach reagoval ako na úkony účastníka konania, preto žalobca procesným postupom žalovaného nebol ukrátený na svojich právach. Žalovaný poukázal na odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Sžf/54/2011 zo dňa 22.08.2012, v zmysle ktorého „Je nesporné, že organizačná zložka nie je samostatným právnym subjektom, ale iba časťou podniku podnikateľa. Z toho dôvodu musí organizačná zložka používať obchodné meno podnikateľa, čím je zvýraznené, že nemôže vystupovať pod vlastným menom, lebo nie je subjektom práva. Zároveň jej zo zákona vyplýva povinnosť pripojiť k obchodnému menu dodatok, z ktorého je nepochybné, že ide o organizačnú zložku. Právne úkony môžu byť platne uskutočnené len pod obchodným menom podnikateľa, ku ktorému organizačná zložka patrí. Právne úkony, ktoré by sa uskutočnili len pod označením organizačnej zložky (t.j. bez uvedenia obchodného mena podnikateľa), by boli neplatné, pretože by išlo o právny úkon niekoho, kto nemá spôsobilosť na právne úkony. Analogicky by sa pravdepodobne posudzovala aj otázka zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v prípadoch, ak by správne orgány konali s organizačnou zložkou bez uvedenia obchodného mena zriaďovateľa, čo však v prejednávanom prípade nenastalo.“ V tejto súvislosti žalovaný konštatoval, že preskúmavané rozhodnutie druhého stupňa za účastníka konania už označuje „Železnice Slovenskej republiky, Bratislava v skrátenej forme „ŽSR“, Výskumný a vývojový ústav železníc, Hviezdoslavova 31, 010 02 Žilina, IČO: 31 364 501“, pričom prvostupňové rozhodnutie vo výrokovej časti „Železnice Slovenskej republiky, Bratislava v skrátenej forme „ŽSR“ neuvádza, no vďaka uvedenia IČO je jednoznačné, komu bola pokuta uložená - zriaďovateľovi organizačnej zložky, ktorá v jeho mene konala. Uvedený nedostatok prvostupňového rozhodnutia však nie je, s ohľadom na jednoznačnosť prepojenia obchodného mena „Železnice Slovenskej republiky Bratislava, v skrátenej forme „ŽSR“ a názvu odštepného závodu „Železnice Slovenskej republiky, ...“, resp. „ŽSR VVÚŽ“ spôsobilý vyvolať pochybnosť, resp. omyl, komu bola pokuta uložená a to právnickej osobe, ktorej organizačnou zložkou je „Výskumný a vývojový ústav železníc“. 30. K námietke ohľadom určenia výšky pokuty, žalovaný uviedol, že zákon o dráhach neumožňuje pokutu neuložiť. Výška sa musí určiť s prihliadnutím na § 109 ods. 15 zákona o dráhach. Za priťažujúcu okolnosť, ako uviedol Úrad v svojom rozhodnutí, považoval závažnosť správneho deliktu, počet železničných vozidiel a následne zohľadnil aj okolnosti, na ktoré poukázalo aj druhostupňové rozhodnutie. 31. K námietke žalobcu uvedenej v odseku 11. tohto rozhodnutia žalovaný citoval ust. § 109 ods. 7 písm. b) v spojení s § 76 ods. 1 a 2 zákona o dráhach s tým, že keď žalovaný vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia uvádza „ ... za porušenie § 76 ods. 1 a ods. 2 zákona o dráhach ...“, znamená to, že žalobcovi nebolo vydané povolenie a nebolo mu vydané ani povolenie bezpečnostným orgánom v inom členskom štáte, ktoré by si nevyžadovalo vydanie dodatočného povolenia. Inými slovami, v predmetnej veci boli splnené predpoklady nutnosti vydania dodatočného povolenia pričom žalobca predmetné železničné vozidlá na železničných tratiach použil bez predchádzajúceho vydania dodatočného povolenia. Skutok bol jednoznačne určený ako jazda vlaku bez povolenia alebo dodatočného povolenia (pozn. prvá časť je vyjadrením, že potreboval dodatočné povolenie, druhá, že ho nemal). Druhostupňové rozhodnutie iba argumentačne podporilo vylúčenie aplikácie § 76 ods. 11 zákona o dráhach. Pod povolením žalovaný má na mysli povolenie podľa § 76 ods. 1, resp. § 76 ods. 11 zákona o dráhach (povolenia pred 19.júlom 2008 sa pre § 76 ods. 11 považujú za povolenia podľa § 76 ods. 1). IV. Replika žalobcu. 32. Žalobca v svojej replike podaním doručeným súdu dňa 04.05.2018 uviedol, že z opatrnosti požiadal o dodatočné povolenie železničných vozidiel, ktoré tvorili vlak č. 31127, ako uviedol v žalobe, a je presvedčený, že vyžadovať dodatočné povolenie týchto vozidiel, nie je v súlade s právnym poriadkom. Túto skutočnosť možno vyvodiť zo Stanoviska k oznámeniu o začatí správneho konania č. 683/2017/9200/Tu zo dňa 30.05.2017 a z rozkladu proti prvostupňovému rozhodnutiu č. 10282/2017/ OMS-004 zo dňa 16.06.2017 (najmä s. 2 posledný odsek). 33. Žalobca nikdy neuviedol, že ustanovenia § 76 ods. 1 a ods. 11 zákona o dráhach sú vo vzájomnom rozpore, ale v žalobe na s. 3 len uviedol, že v druhostupňovom rozhodnutí sa nachádza taký výklad ustanovení § 76 ods. 1 a ods. 11 zákona o dráhach, z ktorého vyplýva, že tieto ustanovenia sú v rozpore. Podľa žalobcu, ako už uviedol, je ust. § 76 ods. 11 v pomere špeciality k ust. § 76 ods. 1 zákona o dráhach. 34. K vyjadreniu žalovaného, že konal so žalobcom a nie s jeho organizačnou zložkou, odštepným závodom, žalobca citoval výrok prvostupňového rozhodnutia, ktorým podľa jeho názoru, žalovaný jednoznačne vymedzil účastníka konania, a to nepochybne odštepný závod žalobcu „Železnice Slovenskej republiky - Výskumný a vývojový ústav železníc Žilina" so sídlom Hviezdoslavova 31, 010 02 Žilina. Výrok bol potvrdený druhostupňovým rozhodnutím. Aj keď žalovaný sa snaží svoj postup obhájiť právnym názorom rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Sžf/54/2011, právny názor bol vyslovený pre prípad, že správne orgány uviedli vo svojich rozhodnutiach aj obchodné meno spoločnosti, čo však nie je tento prípad, keďže z výroku prvostupňového rozhodnutia potvrdeného druhostupňovým rozhodnutím vyplýva, že pokuta bola uložená organizačnej zložke žalobcu. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7Sž/102/98 zo dňa 25.03.1999 v zmysle ktorého „Účastníci konania sú viazaní výrokom rozhodnutia, ktorý je následne aj vykonateľný. Dôvody rozhodnutia síce obsahujú skutočnosti, ktoré príslušný orgán viedli k vyhláseniu rozhodnutia, nemajú však charakter skutočnosti zaväzujúcej ako výrok rozhodnutia.“ 35. Keďže žalovaný vo vyjadrení neuviedol také skutočnosti, ktoré by preukazovali zákonnosť napadnutých rozhodnutí, na podanej žalobe zotrval v celom rozsahu. V. Administratívne konanie. 36. Z administratívneho spisu súd zistil, že na Dopravný úrad bolo dňa 18.04.2017 doručené odborné stanovisko manažéra infraštruktúry Železníc Slovenskej republiky, Bratislava, Klemensova 8, Bratislava, IČO: 31 364 501 (ďalej len „ŽSR") k možnostiam a podmienkam prevádzky železničnej elektrickej jednotky radu EM475.1 v zostave železničných vozidiel s evidenčnými číslami vozidiel 9054 3451 045-9, 9054 3451 046-7, 9054 3051 045-3, 9054 3051 049-5, pod č. 21582/2017/0420-1 zo dňa 13.04.2017, žiadateľa „ŽSR, Múzejno-dokumentačné centrum, Nobelova 50, Bratislava. V závere odborného stanoviska je uvedené, že ŽSR požadujú, aby železničné vozidlá s vykonanými konštrukčnými zmenami ovplyvňujúcimi parametre vozidla týkajúce sa kompatibility vozidla s infraštruktúrou, sa nasadzovali do prevádzky až po opätovnom schválení podľa § 78 zák.č. 513/2009 Z.z.. 37. Následne si Úrad zabezpečil dňa 25.04.2017 z informačného systému PIS-ŽSR prehľad pohybov a výkazov vlaku dopravcu VVÚŽ-MDC. 38. Listom č. 10282/2017/OMS-002 z 02.05.2017 Úrad oznámil ŽSR-Výskumný a vývojový ústav železníc (v texte uvedené IČO:31 364 501) začatie správneho konania. Oznámenie bolo dané na vedomie aj ŽSR VVÚŽ MDC. 39. ŽSR Bratislava, VVÚŽ MDC listom č. 675/2017/9200/Tu z 26.05.2017, doručeným Úradu dňa 31.05.2017, podali žiadosť o dodatočné povolenie na uvedenie železničného vozidla do prevádzky v existujúcom železničnom systéme, spolu s evidenčnými dokladmi k železničnému vozidlu. 40. ŽSR Bratislava, VVÚŽ MDC listom č. 683/2017/9200/Tu z 29.05.2017, doručeným Úradu dňa 30.05.2017, zaslali stanovisko s analýzou a doručenými prílohami, ktorým reagoval na požiadavku Úradu vo veci splnenia náležitostí podľa § 76 ods. 1, ods. 2 a ods. 11 zákona o dráhach. 41. Následne, bez ďalšieho Úrad vydal prvostupňové rozhodnutie č. 10282/2017/OMS-004 zo dňa 16.06.2017, ktorým uložil ŽSR VVÚŽ, IČO: 31 364 501, podľa § 109 ods. 7 písm. b) zákona o dráhach pokutu 2.500,-EUR. Rozhodnutie bolo doručené ŽSR VVÚŽ a ŽSR VVÚŽ MDC. 42. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca ŽSR, Bratislava VVÚŽ Žilina rozklad, doručený Úradu dňa 04.07.2017. Vnútorným listom z 24.07.2017 bol rozklad predložený Predsedovi Úradu, ktorý svojím rozhodnutím č. 16020/2017/OLP-0009 zo dňa 25.09.2017 zamietol podaný rozklad a prvostupňové rozhodnutie Úradu potvrdil. VI. Právne posúdenie. 43. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods.1 zák.č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 44. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 45. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 46. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto zistenie súdu musí smerovať k tomu, či objasnenie skutkového stavu správnym orgánom je úplné a jeho postup zákonný. 47. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, železničný systém je súhrn štrukturálnych a funkčných subsystémov uvedených v prílohe č. 1. 48. Podľa § 63 ods. 1 zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, existujúci železničný systém tvoria existujúce železničné dráhy na území Slovenskej republiky a ich súčasti a registrované železničné vozidlá všetkých radov a typov, ktoré na nich jazdia. 49. Podľa § 76 ods. 1 zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na uvedenie železničného vozidla do prevádzky v existujúcom železničnom systéme je potrebné povolenie bezpečnostného orgánu. 50. Podľa § 76 ods. 2 zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, povolenie na uvedenie železničného vozidla do prevádzky vydané bezpečnostným orgánom v inom členskom štáte platí aj v Slovenskej republike; to neplatí, ak ide o dodatočné povolenia na uvedenie do prevádzky podľa § 77 ods. 4 a § 78 ods. 3. 51. Podľa § 76 ods. 11 zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, povolenia na uvedenie železničného vozidla do prevádzky udelené pred 19. júlom 2008 alebo udelené podľa dohôd Medzinárodného združenia železničných podnikov UIC o pohybe vagónov RIC a vozňov RIV platia aj na existujúci železničný systém. Na uvedenie takého železničného vozidla do prevádzky v existujúcom železničnom systéme nie je potrebné nijaké ďalšie povolenie bezpečnostného orgánu. 52. Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak železničné vozidlo nie je v úplnej zhode s príslušnými technickými špecifikáciami interoperability, ktoré platia v čase povoľovania jeho uvedenia do prevádzky, ak ide o železničné vozidlo, na ktoré sa vzťahuje výnimka podľa § 70 ods. 5, alebo ak v niektorej technickej špecifikácii interoperability nie je uvedená významná časť základných požiadaviek vzťahujúcich sa na železničné vozidlo, bezpečnostný orgán udelí prvé povolenie na uvedenie železničného vozidla do prevádzky takto: a) na technické aspekty, ktoré sú pokryté v technických špecifikáciách interoperability, použije postup ES overovania podľa prílohy č. 4, b) na ostatné technické aspekty použije postup podľa technických predpisov a bezpečnostných predpisov, ktoré sa vzťahujú na prevádzku železničných vozidiel v existujúcom železničnom systéme a boli notifikované Európskej komisii. 53. Podľa § 78 ods. 2 zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, prvé povolenie podľa odseku 1 platí len pre existujúci železničný systém. 54. Podľa § 78 ods. 3 zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak ide o železničné vozidlo s povolením podľa odseku 1 udeleným v inom členskom štáte, bezpečnostný orgán môže podmieniť jeho prevádzkovanie v existujúcom železničnom systéme dodatočným povolením. V takom prípade vyzve držiteľa železničného vozidla, aby predložil technickú dokumentáciu týkajúcu sa železničného vozidla alebo typu železničného vozidla a aby uviedol predpokladaný účel používania železničného vozidla v existujúcom železničnom systéme. 55. Podľa § 80 ods. 1 zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zriaďuje sa národný register železničných vozidiel, ktorý vedie bezpečnostný orgán a v ktorom sa registrujú všetky železničné vozidlá, ktoré majú povolenie bezpečnostného orgánu na prevádzku v existujúcom železničnom systéme. 56. Podľa § 101 zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, orgánmi verejnej správy vo veciach dráh sú: a) ministerstvo, b) Dopravný úrad (ďalej len "úrad") a c) vyšší územný celok. 57. Podľa § 103 ods. 1 písm. a) zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, úrad je bezpečnostným orgánom pre železničné dráhy, špeciálne dráhy a lanové dráhy a pre železničné vozidlá. 58. Podľa § 109 ods. 7 písm. b) zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bezpečnostný orgán uloží pokutu od 2 000 eur do 30 000 eur železničnému podniku, ktorý použije na železničných tratiach existujúceho železničného systému subsystém bez povolenia alebo dodatočného povolenia bezpečnostného orgánu alebo v rozpore s ním alebo železničné vozidlo bez evidenčného čísla. 59. Podľa § 112 ods. 3 zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, povolenia na prevádzkovanie dráhy, bezpečnostné povolenia, bezpečnostné osvedčenia a iné právoplatné rozhodnutia a cenové výnosy, ako aj všetky druhy preukazov, osvedčení a iných obdobných dokladov vydané podľa doterajších predpisov zostávajú v platnosti až do uplynutia ich platnosti, alebo do ich zrušenia v konaniach podľa tohto zákona. VII. Závery správneho súdu. 60. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo v medziach žalobných dôvodov preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutí žalovaného č. 16020/2017/OLP-0009 zo dňa 25.09.2017 a prvostupňového správneho orgánu č. 10282/2017/OMS-004 zo dňa 16.06.2017, ktorými bola žalobcovi podľa § 109 ods. 7 písm. b) zákona o dráhach uložená pokuta 2.500,-EUR za porušenie § 76 ods. 1 a ods. 2 zákona o dráhach, keď žalovaný zo záznamu Prevádzkového informačného systému Železníc Slovenskej republiky z 22.04.2017, zistil jazdu vlaku č. 31127 tvoriaceho železničnú elektrickú jednotku radu EM475.1 v zostave železničných vozidiel s pridelenými európskymi číslami vozidiel 90 54 3451 045-9.90 54 3451 046-7. 90 54 3051 045-3 a 9054 3051 049-5 na úseku železničnej trate prevádzkovanej Železnicami Slovenskej republiky medzi ŽST Poprad Tatry a ŽST Košice, bez povolenia alebo dodatočného povolenia bezpečnostného orgánu. 61. Hmotnoprávnym predpisom pre preskúmanie správnych rozhodnutí je zákon č. 513/2009 Z.z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 62. Námietku žalobcu uvedenú v odseku 4. tohto rozhodnutia, že žalovaný konal s neexistujúcim subjektom-odštepným závodom, ktorý nemá právnu subjektivitu, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. V tejto súvislosti súd uvádza, že právnická osoba, ktorá má organizačnú zložku zapísanú ako odštepný závod v obchodnom registri, vo veciach týkajúcich sa tejto organizačnej zložky, označuje sa uvedením obchodného mena. Z korešpondencie a hlavne z rozhodnutí správnych orgánov prvého i druhého stupňa je zrejmé, že organizačná zložka „ŽSR“ ako odštepný závod, bol identifikovaný svojim označením uvedeným v obchodnom registri ŽSR-Výskumný a vývojový ústav železníc Žilina, s uvedením IČO právnickej osoby „ŽSR“. Preto je nepochybné, že žalovaný konal s právnym subjektom „ŽSR“. Pokiaľ ide o označenie právnickej osoby v rozhodnutiach žalovaného, je potrebné konštatovať, že prvostupňové rozhodnutie právnickú osobu neoznačovalo v súlade so zápisom v obchodnom registri, avšak keďže označenie právnickej osoby obsahovalo IČO, je zrejmé, vo vzťahu ktorej právnickej osoby bolo prvostupňové rozhodnutie vydané. V konečnom dôsledku uvedenú chybu v označení právnickej osoby, na ktorú žalobca upozornil v podanom rozklade, v rámci možnosti nápravy, v súlade so zápisom v obchodnom registri, odstránil druhostupňový správny orgán v súlade s kompetenciami podľa §59 ods. 1 SP. Súd v tejto otázke uzatvára, že druhostupňový správny orgán označenie právnickej osoby s uvedením odštepného závodu sa snažil napraviť, avšak opravu nevykonal perfektne, t.j. v zmysle praxe, obchodné meno v súlade so zápisom v obchodnom registri s dodatkom, že za subjekt koná odštepný závod s jeho označením. Treba však uviesť, že v obidvoch rozhodnutiach bolo uvedené IČO, čím je zrejmé vo vzťahu k akej právnickej osobe boli rozhodnutia vydané, nešlo o takú vadu konania, ktorá by mohla mať za následok nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. V neposlednom rade je potrebné uviesť, že v celom správnom konaní bol zrejmý hmotnoprávny vzťah žalobcu k predmetu konania. 63. Námietky uvedené v odsekoch 5. až 9. tohto rozhodnutia súd vyhodnotil ako dôvodné. Ústavne garantované právo na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR), v sebe zahŕňa celú radu samostatných subjektívnych základných práv, okrem iných aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktorých porušenie spôsobuje vadu zaťažujúcu prebiehajúce konanie, či vydané rozhodnutie. S prihliadnutím na uvedené je potrebné za súčasť pojmu právneho štátu, resp. práva na spravodlivý proces považovať povinnosť štátnych orgánov svoje rozhodnutia náležite odôvodňovať. Dodržiavanie tejto povinnosti má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť ich rozhodovania a vylúčiť ľubovôľu. Účastník má právo na také odôvodnenie správneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové otázky súvisiace s predmetom správneho konania. Správny orgán musí v svojom rozhodnutí uviesť, nielen akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ale aj ako použil správnu úvahu pri aplikácii právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Nedostatok riadneho a logického odôvodnenia, predstavuje porušenie práva na spravodlivé konanie a rozhodovanie vo veci samej. 64. Žalovaný dostatočne neodôvodnil svoje rozhodnutie, keď neuviedol ako posúdil a vyhodnotil existujúci železničný systém definovaný v § 63 zákona o dráhach a registrované železničné vozidlá, všetko vo vzťahu k vlaku č. 31127 tvoriaceho železničnú elektrickú jednotku radu EM475.1 v zostave železničných vozidiel s pridelenými európskymi číslami vozidiel 90 54 3451 045-9.90 54 3451 046-7. 90 54 3051 045-3 a 9054 3051 049-5 na úseku železničnej trate prevádzkovanej ŽSR (akú registráciu a k akému dátumu majú príslušné železničné vozidlá). 65. Žalovaný sa vôbec nevysporiadal s existujúcim národným registrom definovaný v § 80 zákona o dráhach vo vzťahu k vlaku č. 31127 tvoriaceho železničnú elektrickú jednotku radu EM475.1 v zostave železničných vozidiel s pridelenými európskymi číslami vozidiel 90 54 3451 045-9.90 54 3451 046-7. 90 54 3051 045-3 a 9054 3051 049-5 na úseku železničnej trate prevádzkovanej ŽSR (v akom registri a k akému dátumu sú vedené príslušné železničné vozidlá). 66. Správny súd je názoru, že vyhodnotenie zákonných termínov uvedených v odsekoch 63. a 64. tohto rozhodnutia je esenciálne, keďže preskúmavané rozhodnutia boli vydané pre porušenie § 76 ods. 1 a ods. 2 zákona o dráhach, ktoré upravuje povoľovanie uvedenia železničných vozidiel do prevádzky v existujúcom železničnom systéme. V preskúmavaných rozhodnutiach správny orgán mätúco uviedol, že na železničných tratiach existujúceho železničného systému boli použité železničné vozidlá bez povolenia alebo dodatočného povolenia bezpečnostného orgánu. Súd na tomto mieste poukazuje na skutočnosť, že takýmto kvalifikovaním skutku nie je jednoznačne špecifikované akého porušenia resp. deliktu sa žalobca dopustil, t.j. či železničné vozidlá boli použité bez povolenia alebo železničné vozidlá boli použité bez dodatočného povolenia bezpečnostného orgánu. Takáto kvalifikácia je dôležitá, nakoľko zákonodarca osobitne upravuje povolenie železničných vozidiel do prevádzky v § 76 ods. 1, ods. 2 a v § 78 ods. 1 zákona o dráhach a dodatočné povolenie železničných vozidiel do prevádzky v § 76 ods. 2 a v § 78 ods. 3 zákona o dráhach. 67. Sám žalovaný v svojich rozhodnutiach konštatoval, že predmetné železničné vozidlá sú vedené v národnom registri Českej republiky (toto tvrdenie však časovo neidentifikoval, t.j. k akému dátumu), z čoho logicky vyplýva, že železničné vozidlá v čase jazdy vlaku č. 31127 dňa 22.04.2017 mali povolenie na uvedenie do prevádzky v súlade s § 76 ods. 2 prvej časti vety po bodkočiarku. Je potrebné, aby žalovaný presne určil, k akému dátumu bolo vydané povolenie na uvedenie predmetných železničných vozidiel do prevádzky, lebo až následne bude možné kvalifikovane ustáliť, či povolenie na uvedenie predmetných železničných vozidiel do prevádzky bolo vydané pred 19.júlom 2008, a teda je možné aplikovať § 76 ods. 11 zákona o dráhach so záverom, že na uvedenie predmetných železničných vozidiel do prevádzky v existujúcom železničnom systéme nebolo potrebné nijaké ďalšie povolenie bezpečnostného orgánu. 68. Ďalšou otázkou je, ako sa žalovaný vysporiadal so stanoviskom žalobcu k schváleniu prevádzky elektrickej jednotky rady 475.1, žiadateľa ŽSR Múzejno-dokumentačné centrum, z 13.04.2017 (išlo o prezentáciu historických železničných vozidiel z Českej republiky), doručené žalovanému dňa 18.04.2017, ktorým ŽSR žiadali, aby sa železničné vozidlá s vykonanými konštrukčnými zmenami ovplyvňujúcimi parametre vozidla týkajúce sa kompatibility vozidla s infraštruktúrou nasadzovali do prevádzky až po opätovnom schválení podľa § 78 zákona o dráhach. Z administratívneho spisu súd zistil, že žalovaný nepostupoval v súlade s § 78 ods. 3 zákona o dráhach, keďže v zmysle stanoviska manažéra infraštruktúry k možnosti a podmienkam prevádzkovania železničných vozidiel na tratiach ŽSR z 13.04.2017, môže žalovaný prevádzkovanie podmieniť v existujúcom železničnom systéme ŽSR dodatočným povolením podľa § 78 ods. 3 zákona o dráhach. Tejto otázke žalovaný nevenoval náležitú pozornosť, keďže len opísal historickú časovú os, a nevenoval sa vyhodnoteniu otázky, či predmetné železničné vozidlá mali povolenie udelené v inom členskom štáte s riadnym označením povolenia, resp. definovaním povolenia, nakoľko len na základe takto zistenej skutočnosti v prípade, ak železničné vozidlá mali udelené povolenie, následne mal priamo zo zákona (§ 78 ods. 3 druhej vety zákona o dráhach) vyzvať žalobcu na predloženie technickej dokumentácie k železničnému vozidlu ako aj k uvedeniu predpokladaného účelu používania železničných vozidiel v existujúcom železničnom systéme a následne po posúdení technickej kompatibility rozhodnúť o prevádzkovaní v existujúcom železničnom systéme dodatočným povolením. Žalovaný však takto, v kontexte zákona nekonal a bez ďalšieho vydal rozhodnutie o uložení pokuty podľa § 109 ods. 7 písm. b) zákona o dráhach. 69. Námietku uvedenú v odseku 6. tohto rozhodnutia súd vyhodnotil ako dôvodnú. Podľa názoru súdu ust. § 76 ods. 11 zákona o dráhach by nemalo robiť žiadne výkladové a ani aplikačné problémy, keď z tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva, že povolenia na uvedenie železničného vozidla do prevádzky udelené pred 19. júlom 2008, platia aj na existujúci železničný systém, a na uvedenie takého železničného vozidla do prevádzky v existujúcom železničnom systéme nie je potrebné nijaké ďalšie povolenie bezpečnostného orgánu. Problém je na strane žalovaného, ktorý predmetnému ustanoveniu nevenoval pri hodnotení dôkazov a skutkovej situácii náležitú pozornosť, keď bez logických súvislostí a správnej úvahy len stroho, bez ďalšieho konštatoval, potrebu rozlišovať vydanie správneho rozhodnutia podľa § 76 zákona o dráhach a faktické uvedenie vozidla do prevádzky. Z takéhoto odôvodnenia nemožno ani len dedukovať, prečo na železničné vozidlá, ktoré sú predmetom súdneho prieskumu, nebolo možné aplikovať ust. § 76 ods. 11 v spojení s § 112 zákona o dráhach, zvlášť, keď išlo o prezentáciu historických železničných vozidiel z Českej republiky. V tejto časti je preto rozhodnutie nepreskúmateľné. Z ust. § 76 ods. 1 zákona o dráhach, ktorý upravuje práva a povinnosti podľa tohto zákona s účinnosťou od 01.01.2010 vyplýva, že toto ustanovenie upravuje povoľovanie uvedenia železničných vozidiel do prevádzky v existujúcom železničnom systéme, s výnimkou ustanovenou v § 76 ods. 11 zákona o dráhach, ktorá spočíva v tom, že povolenia, na uvedenie železničných vozidiel do prevádzky vydané pred 19. júlom 2008, platia aj existujúci železničný systém. 70. Námietku žalobcu uvedenú v odsekoch 13. a 14. tohto rozhodnutia, súd vyhodnotil ako dôvodnú. Súd vyhovel námietke v časti špecifikácie správneho deliktu, keďže zákonodarca pristúpil k alternatívnemu definovaniu uloženia pokuty za použitie železničného vozidla v existujúcom železničnom systéme bez povolenia alebo dodatočného povolenia bezpečnostného orgánu pod jedným písmenom zákonného ustanovenia. Práve preto, v záujme právnej istoty, bolo potrebné správny delikt jednoznačne a nezameniteľne identifikovať, t.j., či išlo o uloženie pokuty za použitie železničných vozidiel v existujúcom železničnom systéme bez povolenia alebo či išlo o uloženie pokuty za použitie železničných vozidiel v existujúcom železničnom systéme bez dodatočného povolenia bezpečnostného orgánu. I v časti výšky uloženia pokuty, správny súd námietku žalobcu vyhodnotil ako dôvodnú, hoci žalovaný správnou úvahou vyhodnotil a aj v logických súvislostiach odôvodnil výšku uloženej pokuty (uložená v zákon stanovenom rozsahu na spodnej hranici, bola zohľadnená skutočnosť odstránenia protiprávneho stavu žiadosťou o dodatočné povolenie), avšak správny orgán sa vôbec nezaoberal pri ukladaní pokuty s priťažujúcimi a poľahčujúcimi okolnosťami (že išlo len o jedno porušenie, že takýmto konaním nebola spôsobená žiadna škoda, že takéto konanie nemalo žiadne následky, ...) a túto vadu neodstránil ani druhostupňový správny orgán. 71. V závere správny súd dodáva, že úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmať „zákonnosť“ ich postupov a rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy. Inými slovami, treba vziať do úvahy, že správny súd nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje len právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Vzhľadom na tieto špecifiká správny súd posudzoval dôvodnosť námietok žalobcu vo vzťahu k napadnutým rozhodnutiam. 72. Krajský súd v Bratislave s poukazom na vyššie uvedené dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a rozhodnutie žalovaného správneho orgánu je postihnuté takou vadou, že vec neposúdil v otázke, či išlo o správny delikt použitia železničného vozidla v existujúcom železničnom systéme bez povolenia alebo či išlo o správny delikt použitia železničného vozidla v existujúcom železničnom systéme bez dodatočného povolenia bezpečnostného orgánu. Od tejto špecifikácie sa totiž odvíja i ďalšie konanie a postup správneho orgánu uvedený v odsekoch 65. až 68. tohto rozhodnutia. V konečnom dôsledku je rozhodnutie nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť. 73. Správny súd na základe vyššie uvedeného v súlade s § 191 ods. 1 písm. c), d) SSP zrušil rozhodnutie len Predsedu dopravného úradu (všetky potrebné listiny pre správne právne posúdenie sú súčasťou administratívneho spisu) a vec vrátil druhostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Orgán verejnej správy je viazaný právnym názorom súdu vysloveným v tomto rozsudku (§ 191 ods.6 SSP) a bude povinný vo veci konať a na základe indícií súdu vo veci opätovne rozhodnúť. VIII. Trovy konania. 74. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods.1 v spojení s § 175 ods.1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. 75. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).