Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/243/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017202025 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017202025.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členov senátu JUDr. Dáši Filovej a Mgr. Mariána Degmu, v právnej veci žalobcu: METRO Cash & Carry s.r.o., Senecká cesta 1881, 90028 Ivanka pri Dunaji, IČO: 45 952 671, zastúpený: alianciaadvokátov ak, s.r.o., so sídlom: Vlčkova 8/A, 811 05 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo spisu: 2559/2017-420, číslo záznamu: 22858/2017 zo dňa 03.10.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného číslo spisu: 2559/2017-420, číslo záznamu: 22858/2017 zo dňa 03.10.2017 a rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, sekcia kontroly a obchodného dozoru, odbor správneho konania pre obchodný dozor a vybavenie petícií a sťažností číslo spisu: 1566/2017-023, číslo záznamu: 12506/2017 zo dňa 26.05.2017 z r u š u j e a vec v r a c i a prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Dňa 29.11.2016 vypracoval žalovaný Protokol o vykonanej kontrole č. záznamu 30462/2016, č. spisu 41/2016-020 v súlade so zákonom č. 362/2012 Z.z. a platnými právnymi predpismi, na základe Poverenia č. 60/2015 na vykonanie kontroly zo dňa 03.12.2015. Predmet kontroly: Dodržiavanie ustanovení zákona o neprimeraných podmienkach, a to najmä § 4 ods. 4 písm. f/ vo väzbe na vybraného dodávateľa. V rámci výkonu kontroly boli prerokované nasledovné oblasti: V zmysle § 6 ods. 5 zákona o neprimeraných podmienkach predmetom kontroly boli údaje, informácie, doklady a písomnosti, z ktorých sa dá zistiť dohodnutie a uplatňovanie neprimeranej podmienky podľa § 4 ods. 4 písm. f/ zákona o neprimeraných podmienkach, t.j. nedodržanie lehoty podľa § 3 ods. 2 tohto zákona, podľa ktorého lehota na úhradu kúpnej ceny podľa odseku 1 písm. e/ zákona o neprimeraných podmienkach je najviac 30 dní odo dňa doručenia na základe riadne vystavenej faktúry, najneskôr však 45 dní odo dňa dodania potraviny; riadne vystavenou faktúrou je účtovný doklad obsahujúci náležitosti podľa osobitného predpisu, iné chyby a nesprávnosti neznamenajú, že nie je riadne vystavená, v obchodnom vzťahu so spoločnosťou Berto sk, s.r.o. (č. dodávateľa XXXXX), so sídlom Hlavná 1, 900 66 Vysoká pri Morave, IČO: 45 278 156 (ďalej len Berto) v období od 01.04.2015 do 30.06.2015. Po preštudovaní dokladov podľa § 6 ods. 5 zákona o neprimeraných podmienkach predložených subjektom, kontrolná skupina zistila dohodnutie a uplatnenie neprimeranej podmienky podľa § 4 ods. 3 písm. a/ a b/ a uplatnenie neprimeranej podmienky podľa § 4 ods. 4 písm. f/ zákona o neprimeraných podmienkach v obchodnom vzťahu so spoločnosťou Berto. Záver: 1. Zistené porušenie zákona o neprimeraných podmienkach: - § 4 ods. 3 písm. a/ a § 4 ods. 3 písm. b/; - § 4 ods. 4 písm. f/. 2. Opatrenia na odstránenie zistených porušení zákona o neprimeraných podmienkach: - Upustiť od konania, ktoré napĺňa skutkovú podstatu neprimeraných podmienok uvedených v tomto zákone vo väzbe na zistené porušenia v obchodnom vzťahu kontrolovaného subjektu so spoločnosťou Berto. Prílohu Protokolu o vykonanej kontrole tvorí: Rámcová dodávateľská zmluva uzavretá medzi žalobcom a dodávateľom spoločnosťou Berto sk, s.r.o. zo dňa 02.01.2013, Dodatok č. 2 k dodávateľskej zmluve zo dňa 02.01.2013: bod 3. Finančné bonusy: 3.1. Finančný bonus ako finančné zvýhodnenie dobrým a verným odberateľom zo strany dodávateľov nemá priamu väzbu na jednotlivé plnenia, ale len na celkovú hodnotu odobraného tovaru. Finančný bonus je pre potreby tohto dodatku vopred dohodnuté finančné zvýhodnenie odberateľa zo strany dodávateľa za to, že v dohodnutom časovom období odberateľ nakúpil od dodávateľa tovar. Finančný bonus môže byť fixný a/alebo obratový. Fixný bonus je určený dohodnutou percentuálnou sadzbou uplatnenou na hodnotu tovaru dodaného za obdobie troch mesiacov. Obratový bonus je uplatňovaný prostredníctvom dohodnutej percentuálnej sadzby v prípade, ak odberateľ v dohodnutom časovom období odoberie od dodávateľa tovar prevyšujúci dohodnutú stanovenú čiastku podľa čl. 3.3. tohto dodatku. Všetky poskytované bonusy podľa tohto dodatku fakturuje odberateľ a budú započítané voči akýmkoľvek pohľadávkam dodávateľa voči odberateľovi. V prípade, že tieto bonusy nie sú započítané čiastočne alebo v plnej výške voči splateným pohľadávkam, potom budú dodávateľom uhradené 14 dní odo dňa vystavenia faktúry odberateľom. 3.3. Zmluvné strany sa dohodli pre dobu platnosti tohto dodatku na poskytnutí nasledujúcich bonusov: Fixný bonus - sadzba 20,00% - štvrťročné vyúčtovanie - faktúra odberateľa spolu Obratový bonus - sadzba - ... - ročné vyučovanie - faktúra odberateľa spolu. Prvostupňový orgán požiadal Žiadosťou o súčinnosť zo dňa 30.06.2016 spoločnosť Berto o poskytnutie informácií o dni úhrady faktúr (dátum pripísania sumy na jeho účet), ktorého prílohou bol prehľad 70 faktúr. Žalobca zaslal prvostupňovému orgánu dňa 20.05.2016 zoznam faktúr od spoločnosti Berto sk, s.r.o. spolu s kópiami týchto faktúr; Dodatok č. 3 rámcovej zmluvy o dodávkach zo dňa 01.01.2010 Príloha č. 2 Logistická procedúra systému BBXD pre dodávateľov tovaru do Makro / Metro Cash & Carry; Doloženie dokladov k prebiehajúcej kontrole č. XXXXX/XXXX, týmto listom oznámil žalobca prvostupňovému orgánu výšku požadovaných ročných tržieb XXX.XXX,XX eur bez DPH; Vyjadrenie ku kontrolným zisteniam uvedeným v Protokole, č. záznamu: 30462/2016, číslo spisu 41/2016-020 zo dňa 29.11.2016 doručené od žalobcu prvostupňovému orgánu dňa 13.12.2016; Oznámenie o preverení opodstatnenosti námietok ku kontrolným zisteniam a písomné zdôvodnenie neopodstatnenosti námietok zo dňa 28.02.2017; Oznámenie o začatí správneho konania doručené žalobcovi dňa 27.03.2017 a spoločnosti Berto sk, s.r.o. dňa 27.03.2017; Vyjadrenie ku Oznámeniu o začatí správneho konania č. 1566/2017-023, Z: 7269/2017 zo dňa 22.03.2017 doručené od žalobcu prvostupňovému orgánu dňa 30.03.2017; Ukončenie dokazovania v správnom konaní doručené žalobcovi a spoločnosti Berto sk, s.r.o. obom dňa 17.05.2017; Vyjadrenie k Ukončeniu dokazovania v správnom konaní č. 1566/2017-023, Z: 11931/2017 zo dňa 15.05.2017 žalobcu doručené dňa prvostupňovému orgánu dňa 22.05.2017. 2. Prvostupňový orgán rozhodnutím zo dňa 26.05.2017 číslo spisu: 1566/2017-023, číslo záznamu: 12507/2017 rozhodol podľa ust. § 8 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z.z., že žalobca sa dopustil správnych deliktov 1. dohodnutia neprimeranej podmienky uvedenej v ust. § 4 ods. 3 písm. b/ zákona č. 362/2012 Z.z. - peňažné plnenie dodávateľa, ktorého celková suma je viac ako 3% z ročných tržieb dodávateľa za potraviny dodané jednotlivému odberateľovi v kalendárnom roku, v ktorom došlo k peňažnému plneniu, a to za obchodné aktivity odberateľa zamerané na podporu predaja potraviny dodávateľa - fixný bonus vo výške 20 %, vyplývajúci z bodu 3.1. a 3.3 Dodatku č. 2 - Dodatok o podmienkach obchodnej spolupráce k Rámcovej dodávateľskej zmluve zo dňa 02.01.2013 uzatvoreného dňa 31.12.2014, pričom protiprávny stav trval od 31.12.2014 do ukončenia predmetnej zmluvnej dokumentácie, t. j. do 31.12.2015; 2. uplatňovania neprimeranej podmienky uvedenej v ustanovení § 4 ods. 3 písm. b/ zákona č. 362/2012 Z.z - o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny - peňažné plnenie dodávateľa, ktorého celková suma je viac ako 3% z ročných tržieb dodávateľa za potraviny dodané jednotlivému odberateľovi v kalendárnom roku, v ktorom došlo k peňažnému plneniu, a to za obchodné aktivity odberateľa zamerané na podporu predaja potraviny dodávateľa, a to fixný bonus vyplývajúci z: - faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 01.04.2015 na sumu XX XXX,XX eur bez DPH, neoprávnene vystavenej vo výške X XXX,XX eur bez DPH, splatnej dňa 14.04.2015, započítanej dňa 28.04.2015, čo preukazuje Avízo o platbe č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.04.2015, - faktúry č XXXXXXXXXX zo dňa 01.07 2015 na sumu X XXX,XX eur bez DPH, splatnej dňa 14.07.2015 započítanej dňa 21.07.2015, čo preukazuje Avízo o platbe č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.07.2015, - faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 01.10.2015 na sumu X XXX,XX eur bez DPH, splatnej dňa 14.10.2015, započítanej dňa 03.11.2015, čo preukazuje Avízo o platbe č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.10.2015, vzťahujúcich sa k Dodatku č. 2 - Dodatok o podmienkach obchodnej spolupráce k Rámcovej dodávateľskej zmluve zo dňa 2.1.2013 uzatvoreného dňa 31.12.2014 pričom protiprávny stav nastal dňa 28.04.2015 a naďalej trvá, keďže spoločnosť METRO Cash & Carry SR s.r.o., IČO: 45 952 671, so sídlom Senecká cesta 1881, 900 28 Ivanka pri Dunaji, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č. 69153/B peňažnými prostriedkami naďalej disponuje. 3. uplatňovania neprimeranej podmienky uvedenej v ustanovení § 4 ods. 4 písm. f/ zákona č. 362/2012 Z.z o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny - nedodržanie lehoty na úhradu kúpnej ceny, ktorá je v zmysle ustanovenia § 3 ods. 2 tohto zákona najviac 30 dní odo dňa doručenia na základe riadne vystavenej faktúry, najneskôr však 45 dní odo dňa dodania potraviny, a to neuhradením faktúr, pri ktorých nebola dodržaná 30 dňová lehota na úhradu kúpnej ceny odo dňa doručenia na základe riadne vystavenej faktúry v období od 24.04.2015 do 29.07.2015 vyplývajúce z: faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 24.03.2015, faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 02.04.2015, faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 02.04.2015, faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 16.04.2015, faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 16.04.2015, faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 23.04.2015, faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 23.04.2015, faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 29.04.2015, faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 29.04.2015, faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 14.05.2015, faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 14.05.2015, faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 21.05.2015, faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 27.05.2015, faktúry č. XXXXXXXXX zo dňa 27.05.2015, faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 31.05.2015, faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 31.05.2015, faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 02.06.2015, faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 02.06.2015, faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 03.06.2015, faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 03.06.2015, faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 11.06.2015, faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 11.06.2015, faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 12.06.2015, faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 12.06.2015, faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 15.06.2015, faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 15.06.2015, faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 17.06.2015, faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 17.06.2015, faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 19.06.2015, faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 19.06.2015, faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 24.06.2015, faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 24.06.2015; vo svoj prospech v obchodnom vzťahu so spoločnosťou Berto sk, s.r.o., IČO: 45 278 156 so sídlom Hlavná 1, 900 66 Vysoká pri Morave, zapísanou v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č. 61618/B. Za správne delikty uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia sa spoločnosti METRO Cash & Carry SR s.r.o. ukladá pokuta vo výške XX.XXX,- eur. 3. Dňa 08.06.2017doručil žalobca žalovanému rozklad proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 26.05.2017 o uložení pokuty vo výške XX.XXX,- eur. 4. Žalovaný rozhodnutím o rozklade zo dňa 03.10.2017 číslo spisu: 2559/2017-420 zamietol rozklad žalobcu a rozhodnutie číslo 1566/2017-023 z 26.05.2017 potvrdil. II. Zhrnutie argumentov žalobcu 5. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 07.12.2017 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného číslo spisu: 2559/2017-420, číslo záznamu: 22858/2017 zo dňa 03.10.2017, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie číslo spisu: 1566/2017-023, číslo záznamu: 12506/2017 zo dňa 26.05.2017, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške XX.XXX,- eur za správne delikty podľa ust. § 8 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z.z. - dohodnutie neprimeranej podmienky uvedenej v ust. § 4 ods. 3 písm. b/, § 4 ods. 4 písm. f/ cit. zákona. Dňa 06.06.2016 podal žalobca voči prvostupňovému rozhodnutie rozklad, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, že rozklad žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie číslo spisu: 1566/2017-023, číslo záznamu: 12506/2017 zo dňa 26.05.2017 potvrdil. 6. Žalobca uviedol, že žaloba je podávaná z dôvodu, že prvostupňové rozhodnutie a napadnuté rozhodnutia žalovaného vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú taktiež nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. 7. Žalobca k dohodnutiu neprimeranej podmienky uvedenej v ustanovení § 4 ods. 3 písm. b/ zákona č. 362/2012 Z.z. k správnym deliktom uvedeným pod bodom 1 a 2 za domnele dohodnutie a uplatnenie neprimeranej podmienky, uvedenej v tomto zákonnom ustanovení uviedol, že žalovaný nedostatočne, resp. vôbec nepreskúmal podstatu finančných bonusov a naviac na finančný bonus aplikoval ustanovenie § 4 ods. 3 písm. b/ zákona č. 362/2012 Z.z., ktoré má však úplne iný obsah a význam než ten, ako ho vykladá a aplikuje žalovaný, takže jeho aplikovanie na finančné bonus je jednoznačne nezákonné a právne neodôvodniteľné. 8. Žalobca uviedol, že finančný bonus (či už fixný alebo obratový) tak, ako je dohodnutý v bode 3.1. a 3.3. Dodatku č. 2 k Rámcovej dodávateľskej zmluve zo dňa 02.01.2013 uzavretý dňa 31.12.2014 nie je nikde v zákone č. 362/2012 Z.z. definovaný ako neprijateľná podmienka. Žalovaný pritom ani v napadnutom rozhodnutí žalovaného a v prvostupňovom rozhodnutí nedefinoval, resp. neuviedol, čo je finančný bonus vo svojej podstate. 9. Finančný bonus, tak ako je upravený v zmluvnej dokumentácii žalobcu predstavuje vernostnú zľavu, ktorú poskytuje dodávateľ vernému odberateľovi za to, že v určitom časovom období odoberie od dodávateľa určité množstvá tovaru. Ide o motiváciu pre odberateľa odobrať čo najviac tovaru od tohto istého dodávateľa. Vernostnú zľavu ako takú však zákon č. 362/2012 Z.z. nedefinuje nikde ako neprijateľnú podmienku. Prvostupňový orgán a aj žalovaný v napadnutých rozhodnutiach aplikoval na dohodnutý finančný bonus v bode 3.1. a 3.3 Dodatku č. 2 ust. § 4 ods. 3 písm. b/ zákona č. 362/2012 Z.z. , prečo však žalovaný aplikoval práve toto ustanovenie, tak to nie je nikde v jeho rozhodnutí ako ani v prvostupňovom rozhodnutí vysvetlené a riadne odôvodnené. Žiadna finančná suma, ktorá bola vyplatená ako finančný bonus (fixný alebo obratový) nikdy nesmerovala na obchodné aktivity žalobcu zamerané na podporu predaja. 10. Avšak práve zo spoločného výkladu týchto dvoch ustanovení (§ 4 ods. 3 písm. b/ a § 2 písm. f/ zákona č. 362/2012 Z.z.) je zrejmé, že žalobca by musel vykonávať obchodné aktivity zamerané na podporu predaja tovaru dodávateľa, na ktoré by dostával peňažné plnenia od tohto dodávateľa, pričom práve týmito obchodnými aktivitami (ktorými sú napr. reklamná akcia a letáková akcia, vrátane tlače a distribúcie, marketingová aktivita na podporu ďalšieho predaja potraviny, rozhlasová produkcia v prevádzkarni) by podporoval predaj potraviny dodávateľa svojim zákazníkom. 11. Žalovaný v správnom konaní ani nedokazoval ani nepredložil a nezhromaždil žiadne dôkazy, ktorými by preukázal, že žalobca finančný bonus používal na obchodné aktivity zamerané na podporu predaja potraviny. Žalobca jednoznačne považuje záver žalovaného o tom, že finančný bonus vyplývajúci z bodu 3.1 a 3.3. Dodatku č. 2, za nesprávny a nezákonný. 12. Žalobca uviedol ako ďalší dôvod nezákonnosti oboch rozhodnutí je aj porušenie ustanovení predpisov upravujúcich procesný postup žalovaného pri kontrole samotnej, čo predstavuje skutočnosť, že žalovaný v Poverení č. 60/2015 zo dňa 03.12.2015 na vykonanie kontroly ako predmet kontroly uviedol: „Dodržiavanie ustanovení zákona o neprimeraných podmienkach, a to najmä § 4 ods. 4 písm. f/ vo väzbe na vybraného dodávateľa.“ 13. Žalovaný sankcionoval žalobcu za porušenie § 4 ods. 3 písm. b/ zákona č. 362/2012 Z.z., a to za delikty, ktoré nikdy neboli predmetom kontroly, na ktorú žalovaný disponoval Poverením. Podľa názoru žalobcu žalovaný nemôže rozširovať predmet kontroly nepreskúmateľným spôsobom, ale je viazaný predmetom kontroly, ktorý musí byť presne a nezameniteľné špecifikovaný. Uvedeným slovíčka „najmä“ v špecifikácii predmetu kontroly v Poverení sa žalovanému otvárajú možnosti, že si v podstate môže robiť čo chce, čo je však, v priamom rozpore so zásadou uvedenou v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Zákon č. 362/2012 Z.z. neobsahuje žiadnu úpravu obsahu poverenia, iba v § 6 ods. 6 tohto zákona sa hovorí, že zamestnanec ministerstva sa pri kontrole preukáže služobným preukazom a písomným poverením vydaným ministerstvom. Je teda nepochybné, že na obsahové náležitosti poverenia na výkon kontroly sa vzťahuje zákon č. 10/1996 Z.z. Predmet kontroly je v tomto zákone uvedený ako jedna z podstatných náležitostí poverenia potrebného na výkon kontroly. 14. Žalobca k porušeniu § 4 ods. 4 pís. f/ zákona č. 362/2012 Z.z. sa nestotožňuje s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia (posledné dva odseky na strane 14 a prvý odsek na strane 15) zastáva právny názor, že citovane ustanovenie § 3 ods. 2 zákona č. 362/2012 Z.z. nie je ani zďaleka také ľahké a jednoznačné na interpretáciu ako to prezentuje žalovaný. Podľa právneho názoru žalobcu je oveľa logickejší výklad tohto ustanovenia ten, že splatnosť faktúry je od 30 do 45 dní odo dňa dodania potraviny, keď dotknuté ustanovenie zákona č. 362/2012 Z.z. nehovorí: „Lehota na úhradu kúpnej ceny podľa odseku 1 písm. e/ je naviac 30 dní odo dňa doručenia faktúry ...“ ale hovorí: „Lehota na úhradu kúpnej ceny podľa odseku 1 písm. e/ je naviac 30 dni odo dna doručenia na základe riadne vystavenej faktúry, najneskôr však 45 dni odo dňa dodania potraviny“. Žalobca poukázal na list zo dňa 12.04.2017 doručený žalovanému spoločnosťou Berto „Vyjadrenie k žiadosti o poskytnutie súčinnosti zo dňa 06.04.2017“ kde výslovne potvrdil, že mu nevznikli žiadne ekonomické ani iné následky v súvislosti s úhradou faktúr pár dní po 30 dni odo dňa ich doručenia. V tejto súvislosti si žalobca dovoľuje apelovať na správny súd, aby pri aplikáciu ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 362/2012 Z.z. uplatnil zásadu, že v prípade pochybností o tom ako má byť zákonné ustanovenie interpretované, majú orgány verejnej moci postupovať voči kontrolovanému subjektu miernejšie - t.j. zásadu in dubio mitius (viď Nález ÚS SR I. ÚS 241/2007). 15. Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, ktorý pri posudzovaní prípadu podľa zákona č. 395/2009 Sb. o významnej trhovej sile pri predaji poľnohospodárskych a potravinárskych produktov a ich zneužitiu (čo je česká obdoba zákona č. 362/2012 Z.z.) uviedol nasledovne cit.: „... jeho filozofie pohledu na výklad veřejného práva sankčního vychází krom jiného ze zásady, kterou Ústavní solid formuloval sice v souvislosti s právem daňovým, jež však podle Nejvyššího správního soudu má širší dopad než jen na toto právni odvetví. V nálezu ze dne 15. 12. 2003, sp. zn. IV. ÚS 666/02, publikovaném pod č. 145 ve sv. 31, str. 291 Sb. ÚS, Ústavní soud uvedl, že „za situace, kdy právo umožňuje dvojí výklad, nelze pominout, že na poli veřejného práva mohou státní orgány činit pouze to, co jim zákon výslovné umožňuje; z této maximy pak plyne, že pri ukládání a vymáhání daní dle zákona (čl. 11 odst. 5 Listiny), tedy při de facto odnétí části nabytého vlastnictví, jsou orgány veřejné moci povinny ve smyslu čl. 4 odst. 4 Listiny šetřit podstatu a smysl základních práv a svobod - tedy v prípade pochybností postupovat mírnéji (in dubio mitius). “ Co platí pro ukládání daní, které má toliko kvazisankční povahu (viz k tomu vice v rozsudku Nejvyššího správního soudu ze dne 23. 8. 2006, č. j. 2 Afs 178/2005 - 64, www.nssoud.cz <http://www.nssoud.cz>), musí tím spíše platil pro ukládání plnohodnotných veřejnoprávních sankcí.“ (rozsudok zo dňa 19.04.2007, č. j. 2 Afs 176/2006 - 96, publ. pod č. 1258/2007 Sb. NSS). 16. Žalobca dodal, že za danej situácie, keď zákon č. 362/2012 Z.z. ponúka dve rovnocenné výkladové varianty termínu splatnosti faktúry a kde teda panujú pochybnosti - dubio, ktorú z variant použiť je teda, podľa právneho názoru žalobcu, na mieste postupovať miernejšie = in dubio mitius. A to naviac v prípade, keď zmluvný partner žalobcu spoločnosť Berto výslovne deklarovala, že žiadne ekonomické ani iné následky v súvislosti s úhradou faktúr (len!) pár dní po 30 dni odo dňa ich doručenia mu nevznikli. Na základe vyššie uvedeného žalobca vidí nezákonnosť postupu žalovaného v tom, že vychádzal z nesprávneho a nezákonného právneho posúdenia splatnosti faktúry dodávateľa podľa § 3 ods. 2 zákona č. 362/2012 Z.z. 17. Žalobca dodal, že vo všetkých troch sankcionovaných prípadoch žalovaný nedokázal žalobcovi, že by si dohodol alebo uplatňoval vytýkané neprimerané podmienky a zároveň absentuje akýkoľvek dôkaz, ktorý by preukazoval dohodnutie alebo uplatnenie neprimeraných podmienok. Výpočet a opis neprimeraných podmienok uvedených v zákone č. 362/2012 Z.z. je taxatívny a žalovaný ich nemôže nijakým spôsobom rozširovať, pretože platí zásada čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. III. Vyjadrenie žalovaného 18. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenom správnemu súdu dňa 28.02.2018 uviedol, že prvostupňovým rozhodnutím uložil žalobcovi v zmysle ust. § 8 ods. 2 zákona č. 362/2012 Z. z. pokutu vo výške XX.XXX,- eur za správny delikt dohodnutia neprimeranej podmienky podľa § 4 ods. 3 písm. b/, podľa § 4 ods. 3 písm. b/ vzťahujúce sa k Dodatku č. 2 k Rámcovej dodávateľskej zmluve zo dňa 02.01.2013, § 4 ods. 4 písm. f/ zákona č. 362/2012 Z. z. v obchodnom vzťahu so spoločnosťou Berto. 19. Žalovaný uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia, pretože bol skutkový stav veci dostatočne a riadne zistený a posúdený ako v prvostupňovom, tak aj v druhostupňovom konaní. Žalobou napadnuté rozhodnutie je zákonné a bolo vydané v súlade s príslušnými právnymi predpismi, pričom neukracuje žalobcu na jeho právach a právom chránených záujmoch. 20. Žalovaný nesúhlasí s konštatovaním žalobcu, že nepreskúmal podstatu finančných bonusov, pričom na ne aplikoval ustanovenie § 4 ods. 3 písm. b/ zákona č. 362/2012 Z. z., ktoré má úplne iný obsah a význam, ako ho vykladá a aplikuje žalovaný, a zdôraznil, že sám žalobca stotožňuje vernostnú zľavu, ktorú má v zmluve dohodnutú, s finančným (fixným) bonusom, z čoho nepochybne vyplýva, že predmetné plnenie je bonusom, ktorý je explicitne vymedzený v ustanovení § 4 ods. 3 písm. b/ zákona č. 362/2012 Z. z. Žalovaný podotýka, že vernostnú zľavu, resp. finančný (fixný) bonus posudzoval podľa jeho obsahu a účelu, z čoho je zrejmé, že ide o obchodnú aktivitu, ktorá je zameraná na podporu predaja potraviny. Z uvedeného ustanovenia zákona jednoznačne vyplýva, že zákonodarca mal v úmysle stanoviť hranicu 3 % pre všetky peňažné plnenia dodávateľa (všetky druhy bonusov), ktoré uhradí dodávateľ odberateľovi vo väzbe na dodávky potravín. Účelom zákona č. 362/2012 Z. z. bolo zamedziť plneniam, ktoré nezodpovedajú žiadnej protihodnote, resp. poskytnutým službám a má za to, že samotný predaj ponúkaného tovaru spoločnosti Berto je obchodnou aktivitou zameranou na podporu predaja potraviny. Žalovaný v Protokole o vykonanej kontrole 29.11.2016 uviedol, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou Berto sa riadi Rámcovou dodávateľskou zmluvou zo dňa 02.01.2013, Dodatkom č. 2 o podmienkach obchodnej spolupráce k Rámcovej dodávateľskej zmluve zo dňa 31.12.2014 a Dodatkem č. 3 Rámcové smlouvy o dodávkách (Dodávateľský systém METRO) zo dňa 01.01.2010. Podľa názoru žalovaného body 3.1. a 3.3. Dodatku č. 2 napĺňajú znaky neprimeranej obchodnej podmienky podľa § 4 ods. 3 písm. b/ zákona č. 362/2012 Z. z. tým, že dohodnutý finančný fixný bonus vo výške 20 % prekročil zákonom stanovenú hranicu 3 % hodnoty a žalobca si tak vo svoj prospech dohodol peňažné plnenie vo výške 17 % z ročných tržieb spoločnosti Berto za kalendárny rok 2015. 21. Žalovaný nesúhlasí s právnym názorom žalobcu, o nezákonnosti kontroly vo väzbe na domnelé porušenie ustanovenia § 4 ods. 3 písm. b/ zákona č. 362/2012 Z.z., pričom poukázal na Poverenie č. 60/2015 zo dňa 03.12.2015, že môže kontrolovať domnelé neprimerané podmienky, ktoré nie sú v Poverení presne špecifikované a zastáva názor, že aj keď je predmet kontroly v Poverení demonštratívne vymedzený, žalovaný kontroluje vždy iba neprimerané podmienky, ktoré sú uvedené v zákone č. 362/2012 Z.z. a nie je oprávnený počas výkonu kontroly kontrolovať a vyhodnocovať domnelé neprimerané podmienky, pretože táto skutočnosť nemá oporu v zákone č. 362/2012 Z.z. Žalovaný rovnako poukazuje na skutočnosť, že slovné spojenie „najmä" znamená, že je oprávnený v intenciách ustanovení zákona č. 362/2012 Z.z. kontrolovať aj ďalšie neprimerané podmienky v ňom uvedené, pričom Poverenie ho neoprávňuje na svojvoľnú kontrolu takého konania, ktoré zákon č. 362/2012 Z.z. nevymedzuje a nedefinuje ako neprimeranú obchodnú podmienku. Oprávnenie vykonávať kontrolu neprimeraných obchodných podmienok vyplýva žalovanému priamo z § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 362 /2012 Z.z. 22. K námietke žalobcu, že nedošlo k porušeniu ust. § 4 ods. 4 písm. f/ zákona č. 362/2012 Z. z. a poukázal na napadnuté rozhodnutie, v ktorom žalovaný bližšie neodôvodňuje ani nevysvetľuje, prečo aplikoval len prvú vetu z ust. § 3 ods. 2 zákona č. 362/2012 Z. z., žalovaný zotrváva na svojom výklade ust. § 3 ods. 2 zákona č. 362/2012 Z. z. a má za to, že lehota podľa daného ustanovenia zákona je jednoznačne koncipovaná takým spôsobom, aby boli lehoty dodržané súčasne. Uvedenú argumentáciu podporuje skutočnosť, že zákonodarca v predmetnom ustanovení interpunkčným znamienkom (čiarkou) zreteľne vyjadril zámer dodržiavať uvedené lehoty zároveň. Takáto formulácia uvedeného ustanovenia zákona č. 362/2012 Z. z. sa použila z dôvodu, aby bolo možné vyjadriť odlišné okamihy plynutia zákonných lehôt. Dôvodom zakotvenia odlišných okamihov plynutia lehôt na úhradu kúpnej ceny bola aj skutočnosť, že dodanie potraviny a doručenie faktúry vzťahujúcej sa na dodanú potravinu nemusia nastať v jeden okamih, a teda nie je možné vopred stanoviť, ktorá z týchto lehôt uplynie skôr. Žalovaný má za to, že neexistuje dôvod na uplatnenie zásady „in dubio mitius", keďže výklad ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 362/2012 Z. z. je jednoznačný a nespochybniteľný. 23. Žalovaný v zmysle vyššie uvedených skutočností navrhol, aby správny súd vo veci žalobcu vydal rozsudok, ktorým žalobu v zmysle § 190 SSP zamietne ako nedôvodnú. IV. Replika žalobcu 24. Žalobca doručil správnemu súdu dňa 25.04.2018 vyjadrenie, ktoré smeruje najmä k doplneniu argumentácie, vo vzťahu k domnelému správnemu deliktu dohodnutia neprimeranej podmienky uvedenej v ust. § 4 ods. 3 písm. b/ zákona č. 362/2012 Z.z a zdôraznil, že týmto svojím vyjadrením nijako nemení rozsah a dôvody žaloby, na ktorých zotrváva v celom rozsahu. Žalobca uviedol, že v čase podania žaloby (t.j. dňa 07.12.2017) ešte nebol verejne známy návrh nového zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny, ktorý bol predložený na medzirezortné pripomienkové konanie dňa 13.02.2018 pod číslom 1165/2018-410, číslo legislatívneho procesu: LP/2018/65 (zdroj Slov-Lex: <https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2018/65>), ktorý má nahradiť stávajúci zákon č. 362/2012 Z.z. 25. Žalovaný v prvostupňovom rozhodnutí ako aj v napadnutom rozhodnutí žalovaného zdôraznil, že žalobca sa vraj dopustil správneho deliktu tým, že mal dohodnutý vo svojej zmluvnej dokumentácii bonus vo výške 20 %, vyplývajúci z bodu 3.1. a 3.3. Dodatku č. 2 k Rámcovej dodávateľskej zmluve zo dňa 02.01.2013. Žalobca v žalobe uviedol a odôvodnil vo vzťahu k týmto domnelým správnym deliktom podľa § 4 ods. 3 písm. b/ zákona č. 362/2012 Z.z. , okrem iného aj to, že zákon č. 362/2012 Z.z. neobsahuje pre obchodné dojednanie uvedené v bode 3.1. Dodatku č. 2 žiadnu skutkovú podstatu správneho deliktu, takže v žiadnom prípade nemôže ísť o správny delikt podľa tohto zákona. Dôkazom tohto jeho tvrdenia je aj znenie § 4 ods. 3 návrhu nového zákona o neprimeraných podmienkach, ktoré je nasledovné: „Neprimeranou podmienkou je peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie dodávateľa odberateľovi alebo ním poverenej osobe za službu odberateľa alebo ním poverenej osoby zameranú na propagáciu dodávateľa alebo oboch účastníkov obchodného vzťahu súčasne, za splnenie podmienky dohodnutej účastníkmi obchodného vzťahu, týkajúcej sa odberu určitého množstva, alebo objemu potraviny ktoré je účtované samostatne, alebo za umiestnenie potraviny na určitom mieste v prevádzkarni odberateľa; to neplatí, ak ide o peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie dohodnuté písomne vopred medzi účastníkmi obchodného vzťahu vo výške najviac 3 % z obratu dodávateľa za potraviny dodané jednotlivému odberateľovi v kalendárnom roku.“ 26. Ak porovnáme znenie bodu 3.1. Dodatku č. 2 a znenie skutkovej podstaty § 4 ods. 3 návrhu nového zákona o neprijateľných podmienkach, tak je možné jednoznačne dospieť k záveru, že ustanovenie § 4 ods. 3 návrhu nového zákona o neprijateľných podmienkach bolo formulované práve preto, aby pokrývalo dohodnuté správanie, ktoré je aj opísané v bode 3.1. Dodatku č. 2. Jednoznačne sú tam identifikované prekrývajúce sa základné charakteristiky dohodnutého správania, ako odber určitého objemu tovaru, pričom protiplnenie je viazané na celkovú hodnotu odobratého tovaru a nie na jednotlivé dodávky tovaru. Žalobca opätovne zdôrazňuje, tak ako v žalobe, že fixný bonus, tak ako je upravený v zmluvnej dokumentácii žalobcu predstavuje vernostnú zľavu, ktorú poskytuje dodávateľ vernému odberateľovi za to, že v určitom časovom období odoberie od dodávateľa určité množstvá tovaru. Vernostnú zľavu však zákon č. 362/2012 Z.z. zatiaľ neformuluje nikde ako neprimeranú podmienku. 27. Je faktom, že zákon č. 362/2012 Z.z. vymedzuje skutkové podstaty neprimeraných podmienok vo svojom § 4. V dôvodovej správe k § 4 zákona č. 362/2012 Z.z. sa uvádza nasledovné: „Ustanovenie vymedzuje skutkové podstaty neprimeraných podmienok, ktoré budú v obchodnom vzťahu medzi odberateľom a dodávateľom potravín zakázané. Ide o taxatívny výpočet.“ Na základe uvedeného ako aj zo znenia zákona č. 362/2012 Z.z. ako celku, je podľa právneho názoru žalobcu úplne zrejmé, že zákon č. 362/2012 Z.z. taxatívne upravuje skutkové podstaty neprimeraných podmienok, a nikto, okrem zákonodarcu v legislatívnom procese, nie je oprávnený pridávať nové skutkové podstaty, alebo modifikovať súčasne platné skutkové podstaty neprimeraných podmienok tak, aby sa dali aplikovať aj na správanie, ktoré súčasne platné skutkové podstaty vymedzené v § 4 zákona č. 362/2012 Z.z. neobsahujú. 28. Jednoznačným dôkazom toho, že zákon č. 362/2012 Z.z. neobsahuje skutkovú podstatu, ktorá sa dá aplikovať na správanie, ktoré je dohodnuté v bode 3.1. Dodatku č. 2 medzi žalobcom a spoločnosťou Berto je znenie § 4 ods. 3 návrhu nového zákona o neprimeraných podmienkach, ktoré obsahuje úplne novú skutkovú podstatu správneho deliktu, ktoré svojím obsahom zodpovedá správaniu dohodnutému v bode 3.1. Dodatku č. 2. 29. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 26.02.2018 len zopakoval svoje tvrdenia uvádzané v oboch rozhodnutiach žalovaného a nijakým spôsobom nevysvetlil ako dospel k záverom, že vernostná zľava je neprimeranou podmienkou podľa § 4 ods. 3 písm. b/ zákona č. 362/2012 Z.z. Žalobca zotrváva na dôvodoch svojej žaloby a navrhuje, aby správny súd zrušil rozhodnutia napadnuté žalobou z dôvodov v zmysle § 191 ods. 1 písm. c/, d/, e/ a g/ SSP. V. Relevantné právne predpisy 30. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 9 ods. 1, § 10 SSP rozhodol na pojednávaní dňa 18.06.2019, v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a poverenej zástupkyne žalovaného rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil. 31. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 32. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 33. Podľa § 3 ods. 1 písm. b/ SSP rozhodnutím orgánu verejnej správy sa rozumie správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka. 34. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 35. Podľa čl. 49 Ústavy SR, len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným činom a aký trest, prípadne iné ujmy na právach alebo majetku možno uložiť za jeho spáchanie. 36. Podľa § 1 zákona č. 362/2012 Z.z., tento zákon upravuje a/ vymedzenie neprimeraných podmienok v obchodných vzťahoch (ďalej len „neprimeraná podmienka“), ktorých predmetom je potravina alebo služba spojená s predajom potraviny, b/ kontrola neprimeraných podmienok, c/ konanie vo veciach neprimeraných podmienok. 37. Podľa § 2 písm. d/, zákona č. 362/2012 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie peňažným plnením platba poskytnutá dodávateľom alebo odberateľom súvisiaca s dodaním potraviny vrátane platby na obchodné aktivity odberateľa potraviny, najmä zľavy, dary, bonusy, rabaty, skontá. 38. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 362/2012 Z.z., lehota na úhradu kúpnej ceny podľa odseku 1 písm. e/ je najviac 30 dní odo dňa doručenia na základe vystavenej faktúry, najneskôr však 45 dní odo dňa dodania potraviny; riadne vystavenou faktúrou je účtovný doklad obsahujúci náležitosti podľa osobitného predpisu, iné chyby a nesprávnosti neznamenajú, že nie je riadne vystavená. 39. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z.z., dohodnúť neprimeranú podmienku medzi odberateľom a dodávateľom sa zakazuje. 40. Podľa § 4 ods. 3 písm. b/ zákona č. 362/2012 Z.z., neprimeranou podmienkou je aj peňažné plnenie dodávateľa, ktorého celková suma je viac ako 3% z ročných tržieb dodávateľa za potraviny dodané jednotlivému odberateľovi v kalendárnom roku, v ktorom došlo k peňažnému plneniu, a to za obchodné aktivity odberateľa zamerané na podporu predaja potraviny dodávateľa, najmä dary, bonusy, rabaty a skontá. 41. Podľa § 4 ods. 4 písm. f/ zákona č. 362/2012 Z.z., za neprimeranú podmienku sa považuje aj nedodržanie lehoty podľa § 3 ods. 2. 42. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z.z., kontrolu neprimeraných podmienok vykonáva Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). 43. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 362/2012 Z.z., ministerstvo vykonáva kontrolu u odberateľa alebo dodávateľa z vlastného podnetu, z podnetu účastníka obchodného vzťahu alebo z podnetu tretej osoby. 44. Podľa § 6 ods. 5 zákona č. 362/2012 Z.z., predmetom kontroly sú údaje, informácie, doklady a písomnosti, z ktorých sa dá zistiť dohodnutie a uplatňovanie neprimeraných podmienok medzi účastníkmi obchodného vzťahu. 45. Podľa § 6 ods. 8 zákona č. 362/2012 Z.z., na výkon kontroly sa vzťahujú primerane ustanovenia osobitného predpisu, ak odseky 1 až 7 neustanovujú inak. 46. Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 10/1996 Z.z., kontrolu vykonávajú zamestnanci orgánu kontroly (ďalej len „pracovníci kontroly“) na základe písomného poverenia vedúceho orgánu kontroly alebo ním splnomocneného zástupcu, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 47. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 10/1996 Z.z., písomné poverenie na vykonanie kontroly spravidla obsahuje a/ označenie orgánu kontroly, b/ označenie kontrolovaného subjektu, c/ mená a priezviská osôb poverených vykonaním kontroly, d/ predmet kontroly, e/ kontrolované obdobie, f/ dátum začatia kontroly, g/ podpis vedúceho orgánu kontroly alebo ním splnomocneného zástupcu. 48. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z.z., správneho deliktu sa dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, ktorá v obchodnom vzťahu dohodne vo svoj prospech neprimeranú podmienku uvedenú v § 4 ods. 2 až 4. 49. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 362/2012 Z.z., ministerstvo uloží pokutu za správny delikt od 1 000 eur do 300 000 eur. 50. Podľa § 8 ods. 5 zákona č. 362/2012 Z.z., pri uložení pokuty ministerstvo prihliada na závažnosť protiprávneho konania, jeho následky a čas trvania. 51. Podľa § 8 ods. 9 zákona č. 362/2012 Z.z., na konanie o uložení pokuty sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. 52. Podľa § 3 ods. 1, Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 53. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú na to, aby v rozhodnutí o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 54. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 55. Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. 56. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 57. Podľa § 61 ods. 1, 2 Správneho poriadku, proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy, vydanému v prvom stupni, možno podať na tomto orgáne v lehote 15 dní odo dňa doručenia oznámenia rozhodnutia rozklad; včas podaný rozklad má odkladný účinok. 58. Podľa § 61 ods. 2 Správneho poriadku, o rozklade rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie. Proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať. VI. Posúdenie veci správnym súdom 59. V uvedenej právnej veci ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu o uložení sankcie za spáchanie správneho deliktu podľa § 4 ods. 3 písm. b/ dohodnutia neprimeranej podmienky - peňažné plnenie dodávateľa, ktorého celková suma je viac ako 3% z ročných tržieb dodávateľa za potraviny dodané jednotlivému odberateľovi v kalendárnom roku, v ktorom došlo k peňažnému plneniu, a to za obchodné aktivity odberateľa zamerané na podporu predaja potraviny dodávateľa - fixný bonus vo výške 20 %, vyplývajúci z bodu 3.1. a 3.3 Dodatku č. 2, pričom protiprávny stav trval od 31.12.2014 do ukončenia predmetnej zmluvnej dokumentácie, t. j. do 31.12.2015; uplatňovania neprimeranej podmienky uvedenej v ustanovení § 4 ods. 3 písm. b/ zákona č. 362/2012 Z.z. - peňažné plnenie dodávateľa, ktorého celková suma je viac ako 3% z ročných tržieb dodávateľa za potraviny dodané jednotlivému odberateľovi v kalendárnom roku, v ktorom došlo k peňažnému plneniu, a to za obchodné aktivity odberateľa zamerané na podporu predaja potraviny dodávateľa, a to fixný bonus vyplývajúci z: faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 01.04.2015, faktúry č XXXXXXXXXX zo dňa 01.07 2015, faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 01.10.2015 vzťahujúcich sa k Dodatku č. 2; uplatňovania neprimeranej podmienky uvedenej v ustanovení § 4 ods. 4 písm. f/ zákona č. 362/2012 Z.z - nedodržanie lehoty na úhradu kúpnej ceny, ktorá je v zmysle ustanovenia § 3 ods. 2 tohto zákona najviac 30 dní odo dňa doručenia na základe riadne vystavenej faktúry, najneskôr však 45 dní odo dňa dodania potraviny, a to neuhradením faktúr, pri ktorých nebola dodržaná 30 dňová lehota na úhradu kúpnej ceny odo dňa doručenia na základe riadne vystavenej faktúry v období od 24.04.2015 do 29.07.2015 vyplývajúce zo 70 faktúr. 60. Je nepochybné, že právna teória v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie rozoznáva trestné činy, priestupky, iné správne delikty, v ďalšej špecifikácii ešte správne disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti, vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných správnych deliktoch a disciplinárnych deliktoch ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť. Formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúcemu zaradeniu medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, či už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov (rozsudky ESĽP vo veci Öztürk proti Nemeckej spolkovej republike z 21. februára 1984, č. sťažnosti 8544/79, Escoubet proti Belgicku, z 28. októbra 1999, č. sťažnosti 26780/95, Zolotukhin proti Rusku z 10. februára 2009, č. sťažnosti 14939/03). 61. Žalobca v žalobe namietal nezákonnosť vykonanej kontroly v časti porušenia § 4 ods. 3 písm. b/ zákona č. 362/2012 Z.z., pretože v poverení na vykonanie kontroly pri predmete kontroly uviedol, že cit.: „Dodržiavanie ustanovení zákona o neprimeraných podmienkach, a to najmä § 4 ods. 4 písm. f/ vo väzbe na vybraného dodávateľa.“ 62. Správny súd konštatuje, že sa stotožnil s právnym názorom žalobcu, ktorý v žalobe poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžnz/1/2015 zo dňa 25.06.2015. Predmetom tohto konania bol návrh na začatie konania o ochrane pred nezákonným zásahom nezákonný zásah orgánu verejnej správy (Protimonopolný úrad SR), ktorým sa žalobca domáhal, aby Najvyšší súd SR vydal rozhodnutie, ktorým uloží odporcovi zákaz pokračovať v porušovaní práv navrhovateľa, ktoré spočíva v nezákonnom a neodôvodnenom zhromažďovaní a uchovávaní a v úkonoch smerujúcich k prezeraniu, kopírovaniu, oboznamovaniu sa s obsahom, prípadne akýmkoľvek obdobným nakladaním s dátovými nosičmi vyhotovenými počas inšpekcie vykonanej dňa 04.02.2015. Navrhovateľ mal za to, že inšpekcia predstavovala nezákonný zásah v zmysle § 250v O.s.p., pretože odporca konal okrem iného aj mimo rozsah poverení vo vzťahu k navrhovateľovi. Najvyšší súd SR v tomto rozsudku uviedol, cit.: „Požiadavka ochrany pred svojvoľným, alebo neprimeraným zásahom orgánu verejnej moci do oblasti súkromnej činnosti osôb predstavuje všeobecnú zásadu právneho poriadku Slovenskej republiky, ako aj Spoločenstva. Pre posúdenie, či bol zásah zákonný, musí mať súd právomoc a možnosť skúmať, či tento zásah bol v medziach zákona, či sledoval legitímny cieľ a či bol k dosiahnutiu cieľa primeraný. Z týchto aspektov je potrebné vo všeobecnosti k obsahu poverenia uviesť, že musí obsahovať také odôvodnenie, aby súd mohol preskúmať relevantnosť dôvodov na posúdenie nevyhnutnej miery zásahu, čiže či závažnosť podozrení o možnej spolupráci dotknutého subjektu na nezákonnom zásahu je aspoň v rovine dôvodného podozrenia, teda či zásah do sféry súkromnej činnosti právnickej osoby nenesie neprimeranosti zvolených prostriedkov, teda neproporcionality. Za týmto účelom, musí byť odôvodnenie poverenia na výkon inšpekcie obsahovať popis základných charakteristických vlastností podozrivého deliktu, označenie dotknutého trhu, charakter podozrivých obmedzení a vysvetlenia, z ktorých vyplynú závažné indície so všeobecným označením ich charakteru a druhu ako aj závažné materiálne indície, na základe ktorých vyplynie podozrenie vo vzťahu k domnelému subjektu zo spolupáchateľstva deliktu. Ďalej je potrebné uviesť vysvetlenie, akým spôsobom bol spáchaný delikt, a najmä čo najpresnejšie označenie toho, čo sa kontrolou hľadá a čoho sa týka.“ V uvedeným rozsudku je ďalej konštatované, že poverenie je základný právny akt, na základe ktorého protimonopolný úrad vykonáva inšpekciu a jeho zákonnosť je predpokladom zákonnosti ďalšieho postupu vykonaného na jeho základe. Poverenie musí byť dostatočne odôvodnené a dostatočne určité, nakoľko na druhej strane vymedzuje podnikateľovi rozsah jeho spolupráce, ktorú je protimonopolnému úradu povinný poskytnúť podľa § 22 ods. 2 zákona č. 136/2001 Z.z. Podľa názoru správneho súdu v danom prípade predmet kontroly bol vymedzený v poverení, ktoré je uvedené v Protokole o vykonanej kontrole č. záznamu 30462/2016, č. spisu 41/2016-020 v súlade so zákonom č. 362/2012 Z.z. a platnými právnymi predpismi a preto nie je možné rozširovať predmet kontroly nad rozsah vymedzený v Poverení č. 60/2015 zo dňa 03.12.2015. 63. Správny súd k námietke žalobcu ohľadne porušenia § 4 ods. 4 písm. f/ zákona č. 362/2012 Z.z. uvádza, že prvostupňový orgán v svojom rozhodnutí sankcionoval žalobcu za uplatňovanie neprimeranej podmienky uvedenej v § 4 ods. 4 písm. f/ citovaného zákona. Správny súd uvádza, že pre pojem „správny delikt“ neexistuje v našom právnom poriadku legálna definícia. Pri jeho vymedzení je teda potrebné vychádzať zo všeobecných pojmov „právny delikt“ a „verejnoprávny delikt“ a zo znakov jednotlivých druhov správnych deliktov. Na základe uvedeného možno pojem „správny delikt“ vymedziť ako protiprávne konanie ktorého znaky sú stanovené zákonom a za ktoré je správny orgán oprávnený uložiť sankciu. Predmetné znaky protiprávneho konania tvoria súčasť „skutkovej podstaty“ správneho deliktu, pod ktorým sa tak rozumie súhrn typických, základných a právne relevantných znakov, ktoré definujú určité protiprávne konanie subjektu ako správny delikt. Na naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu právnickej osoby sa vyžaduje, aby konanie naplnilo tak všeobecné znaky (protiprávnosť konania, existencia zodpovednej osoby, trestnosť ustanovená zákonom), ako i znaky charakterizujúce objekt, objektívnu stránku, subjekt, subjektívnu stránku deliktu. Vymedzenie skutkových podstát správnych deliktov spolu s príslušnými sankciami je totiž ex lege predmetom úpravy § 8 Zákona, nie § 4 Zákona. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z.z., správneho deliktu sa dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, ktorá v obchodnom vzťahu dohodne vo svoj prospech neprimeranú podmienku uvedenú v § 4 ods. 2 až 4.“ Z hľadiska objektívnej stránky, ako jedného z obligatórnych znakov správneho deliktu, sa na naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu v zmysle § 8 ods. 1 cit. zákona s poukazom na § 4 ods. 4 písm. f/ explicitne vyžaduje dohoda vo svoj prospech t. j. konsenzus strán zúčastnených na obchodnom vzťahu, o nedodržaní lehoty podľa § 3 ods. 2 cit. zákona. Zákonodarca tak presne, jasne, určito a zrozumiteľne definoval skutkovú podstatu správneho deliktu zákona (§ 8 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z.z.), ktorá explicitne spočíva v konaní účastníka obchodného vzťahu, ktorý v obchodnom vzťahu dohodne vo svoj prospech neprimeranú obchodnú podmienku v zmysle Zákona. Keď vychádzame zo skutkových zistení žalovaného v rámci vykonanej kontroly u žalobcu však nebola zistená a ani konštatovaná existencia dohody medzi žalobcom a spoločnosťou Berto o akejkoľvek neprimeranej podmienke vymedzenej v cit. zákone, ktorá by bola v prospech jedného z účastníkov obchodného vzťahu. Správny súd uvádza, že v správnom konaní je z pohľadu uplatňovania princípov právneho štátu nutné rešpektovať základné princípy správneho trestania. Článok 49 Ústavy SR je ústavným princípom hmotnoprávneho charakteru, ktorý ustanovuje, že iba zákon, teda zákonodarca, môže definovať trestné činy a tresty za ich spáchanie (nullum crimen, nulla poena sine lege), a ktorý zároveň vylučuje extenzívny výklad trestného zákona alebo použitie analógie v neprospech obvineného. Rovnaký ústavný princíp je potrebné aplikovať i v správnom trestaní, vzhľadom na to je neprípustné, aby pri posudzovaní deliktuálnej zodpovednosti žalobcu, a teda i v rámci postupu správneho orgánu pri správnom trestaní, bol uplatňovaný extenzívny výklad vo vzťahu ku skutkovej podstate správneho deliktu. Obdobne ako je vylúčené, aby orgány činné v trestnom konaní alebo všeobecný súd výkladovým postupom rozširovali znaky skutkovej podstaty trestného činu o konania, ktoré neboli explicitne zákonodarcom vymedzené v rámci dikcie zákonného ustanovenia upravujúceho skutkovú podstatu trestného činu, je tak isto vylúčené, aby akýkoľvek správny orgán vlastným extenzívnym výkladovým postupom rozširoval znaky skutkovej podstaty správneho deliktu, a tým aj podmienky deliktuálnej zodpovednosti v rámci správneho trestania. Vychádzajúc z vyššie uvedeného tak možno ustáliť, že niet správneho deliktu ako i sankčného postihu za správny delikt bez toho, aby to zákon výslovne ustanovil, pričom správne orgány sú oprávnené postupovať v rámci svojej pôsobnosti len v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Odporúčanie výboru ministrov č. R(91) pre členské štáty o správnych sankciách uviedol, „deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje“ preto správny súd je toho názoru, že s poukazom na zákonné vymedzenie skutkovej podstaty správneho deliktu v zmysle § 8 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 4 písm. f/ zákona č. 362/2012 Z.z. je možné sankcionovať výlučne len také konanie účastníka obchodného vzťahu, ktorý dohodne vo svoj prospech neprimeranú obchodnú podmienku vymedzenú v § 4 ods. 4 písm. f/ zákona č. 362/2012 Z.z. 64. Správny súd ďalej uvádza, že prvostupňové rozhodnutie bolo potrebné zrušiť, pretože zo strany prvostupňového orgánu došlo k uloženie pokuty pre porušenie § 4 ods. 3 písm. b/ zákona č. 362/2012 Z.z. na základe nezákonnej kontroly a prípade uloženia pokuty podľa § 4 ods. 4 písm. f/ zákona č. 362/2012 Z.z., pretože citovaný zákon neobsahuje skutkovú podstatu správneho deliktu - uplatnenie neprimeranej podmienky nedodržania lehoty na úhradu kúpnej ceny v zmysle ust. § 3 ods. 2, podľa § 191 ods. 1 písm. c/, g/ SSP. 65. Správny súd uvádza, že je potrebné zrušiť aj rozhodnutie žalovaného nakoľko sa stotožnil so závermi prvostupňového orgánu a jeho rozhodnutie potvrdil. Zároveň je vo vzťahu k jeho rozhodnutiu uviesť, že osobitná (rozkladová) komisia má len poradnú funkciu a nie je kompetentná o rozklade rozhodnúť, môže predkladať len stanoviská k rozkladu, ktoré minister môže ale aj nemusí akceptovať. V tejto súvislosti nemožno opomenúť ďalší formálny nedostatok žalobou napadnutého rozhodnutia, keď v odôvodňovaní druhostupňového rozhodnutia sa uvádza výlučne právny názor osobitnej (rozkladovej) komisie, ktorá však má len poradnú funkciu, no názor ministra ako kompetentného a funkčné príslušného orgánu podľa § 61 ods. 2 SP prakticky absentuje. Tento nedostatok spôsobuje nezrozumiteľnosť rozhodnutia v tom smere, či svoj právny názor prezentuje minister alebo osobitná (rozkladová) komisia ako orgán rozhodujúci o rozklade. 66. Správny súd uvádza, že žalobou napadnuté rozhodnutie ministra vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a v časti uloženej pokuty je rozhodnutie aj nepreskúmateľné, čo je dôvodom na jeho zrušenie spolu, ktoré trpí rovnakou nezákonnosťou ako druhostupňové rozhodnutie, podľa § 191 ods. 1 písm. c/, písm. d/ SSP a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. 67. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu § 191 ods. 6 SSP). 68. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 69. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).