Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/306/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017202107 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017202107.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členov senátu JUDr. Marty Barkovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského v právnej veci žalobkyne: C.. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. Z. XXXX. K. B., R., štátna príslušnosť R. republika, zastúpená: Advokátska kancelária Kolíková & Partners, s.r.o., Radvanská 21, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave, Limbová 12, 833 03 Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária Kucek & Partners, s.r.o., Mickiewiczova 9, 811 07 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 460/2017-LF-GM zo dňa 16.10.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave č. 460/2017-LF-GM zo dňa 16.10.2017 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobkyni súd priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Administratívne konanie 1.Administratívny spis žalovaného okrem v anglickom jazyku vypracovaného napadnutého rozhodnutia, obsahuje taktiež v anglickom jazyku vypracovaný výkaz štúdia žalobkyne 1, 2 a 3 ročník. 2. Žalovaný vydal dňa 16.10.2017 napadnuté rozhodnutie č. 460/2017-LF-GM, ktorým žalobkyňu v zmysle § 66 ods. 1 písm. c) zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov (ďalej aj len zákon č. 131/2002 Z.z.) vylúčil zo štúdia pre nesplnenie požiadaviek vyplývajúcich zo študijného programu Lekárskej fakulty Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave (ďalej tiež len LF SZU) a Študijného poriadku. Po citácii zákonného ustanovenia - § 66 ods. 1 písm. c) zákona č. 131/2002 Z. z. a čl. 28 ods. 1 písm. c), čl. 28 ods. 2 písm. c) a čl. 30 ods. 1 Študijného poriadku, žalovaný uzavrel, že po preskúmaní študijných výsledkov žalobkyne dekanka fakulty zistila, že žalobkyňa nesplnila požiadavky vyplývajúce zo študijného programu LF SZU a ani požiadavky vyplývajúce zo Študijného poriadku, čoho výsledkom je nesplnenie podmienok pre postup do nasledujúceho obdobia štúdia. Bolo konštatované, že žalobkyňa sa v akademickom roku 2017/2018 opakovane zapísala na predmet Lekárska biochémia 2 a dňa 10.10.2017 v tomto predmete získala hodnotenie známkou nedostatočne (FX), pričom v zmysle čl. 20 ods. 11 Študijného poriadku, opakovane zapísané predmety je študent povinný absolvovať najneskôr do 15. októbra daného akademického roka a v 6. ročníku doktorských študijných programov najneskôr do 30.09. daného akademického roku. V prípade, že opakované predmety úspešne neabsolvuje, je študent vylúčený zo štúdia podľa zákona č. 131/2002 Z. z. II. Žaloba 3. V zákonnej lehote na tunajší súd podanou žalobou zo dňa 18.12.2017 sa domáhala žalobkyňa preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 460/2017-LF-GM vydaného dňa 16.10.2017 (ďalej aj len napadnuté rozhodnutie), vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania. 4. Žalobkyňa považovala postup žalovaného, ako aj preskúmavané rozhodnutie za nezákonné, z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, vychádzajúce z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci na riadne posúdenie veci, pokladala ho za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť, zároveň mala za to, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 5. V úvode žaloby stručne opísala skutkové okolnosti predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia s tým, že si opakovane zapísala predmet „Medical Biochemistry“, ktorý mala absolvovať do 15.10.2017. Vedúci Katedry biochémie - prof. Z.. Q.. O. E., L.., Z., vypísal v systéme MAIS počas skúškového obdobia od 18.09.2017 do 15.10.2017 spolu tri termíny skúšky z predmetu „Medical Biochemistry“ celkovo pre 11 študentov (dňa 26.09.2017 pre 4 študentov, dňa 03,10.2017 pre 4 študentov a dňa 10.10.2017 pre 3 študentov), a to napriek tomu, že daný predmet malo v tomto skúšobnom období absolvovať až 13 študentov. 6. Žalobkyňa uviedla, že dňa 10.10.2017 sa zúčastnila skúšky z daného predmetu, kde neuspela a prof. O. E. oznámil, že vypíše aj ďalší termín skúšky, nakoľko ju nespravili viacerí študenti (z inej skupiny Z. Z.), ak to schváli dekanka. 7. Dňa 11.10.2017 bol na neoficiálnom termíne preskúšaný Z. Z. a skúšku spravil, avšak tento termín nebol žalobkyni oznámený. Žalobkyňa dňa 12.10.2017 požiadala o vypísanie ďalšieho termínu skúšky z daného predmetu a dňa 16.10.2017 bola jej žiadosť bez odôvodnenia zamietnutá. 8. Po rozsiahlom odôvodnení splnenia formálnych podmienok náležitosti podania predmetnej správnej žaloby (aktívnej a pasívnej legitimácii, preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia a dodržania lehoty na podanie žaloby) žalobkyňa uviedla samotné žalobné námietky. 9. Žalobkyňa nespochybnila fakt, že na konanie o jej vylúčení zo štúdia na LF SZU sa nevzťahuje Správny poriadok a tiež, že žiadny zo záväzných interných dokumentov Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave (ďalej tiež len SZU) neupravuje procesný postup a ani zásady konania o vylúčení študenta z vysokej školy. Takýto stav podľa nej však neznamená, že postup vysokej školy (žalovaného), ako orgánu verejnej správy rozhodujúceho o právach a povinnostiach študenta (žalobkyne), môže byť svojvoľný. 10. Poukázala na to, že napriek tomu, že na konanie v predmetnej veci sa v zmysle § 108 zákona č. 131/2002 Z. z. nevzťahuje Správny poriadok nemožno upustiť od vyžadovania aspoň minimálnych požiadaviek kladených na konania a rozhodnutia správnych orgánov vyplývajúcich napr. z Rezolúcie Výboru ministrov Rady (77)31 zo dňa 28.09.1977 o ochrane jednotlivca v súvislosti s rozhodnutiami správnych orgánov, z Odporúčania Výboru ministrov č. (80)2 o správnej úvahe, z Odporúčania Výboru ministrov Rady Európy Rec (2007) zo dňa 20.06.2007 o dobrej verejnej správe čl. 17, v zmysle ktorého musia byť správne rozhodnutia formulované v jednoduchej, jasnej a zrozumiteľnej podobe a musia obsahovať primerané zdôvodnenie obsahujúce skutkové a právne dôvody, pre ktoré bolo vydané (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžo/37/2009 zo dňa 02.02.2010). V zmysle odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/182/2009 zo dňa 30.09.2010 „princípy dobrej správy“ sú vyjadrené v Odporúčaniach Rady Európy a na tieto princípy odkazuje aj európska judikatúra. Slovenská republika ako právny štát a člen Európskej únie presadzuje súladnosť správania správneho orgánu so všetkými právnymi predpismi v intenciách čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a aj s princípmi dobrej správy. 11. Uviedla, že verejná správa je službou verejnosti a základné pravidlá konania v zmysle § 3 Správneho poriadku je potrebné v praxi interpretovať v duchu európskeho štandardu všeobecných požiadaviek na kvalitu postupov a činnosti verejnej správy súhrnne označovaných ako princípy „dobrej správy“. Žalobkyňa v tejto súvislosti tiež poukázala na viaceré rozhodnutia súdov SR (Najvyšší súd SR sp. zn. 1Sžo/281/2009, sp. zn. 1Sžr/150/2012, Krajský súd v Bratislave sp. zn. 2S/260/2013). 12. Žalobkyňa predmetnú námietku uzavrela s tým, že žalovaný bol povinný v konaní postupovať pri vydávaní napadnutého rozhodnutia o jej vylúčení zo štúdia v zmysle princípov „dobrej správy“, avšak tak nepostupoval a postupom žalovaného došlo k porušeniu týchto princípov a k zásahu do práva na spravodlivý proces a zásahu do princípu viazanosti správneho orgánu právom v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. 13. Žalobkyňa tiež namietala procesné pochybenie dekanky LF SZU. Uviedla, že medzi základné princípy „dobrej správy“ patrí princíp spoluúčasti, princíp transparentnosti a mať právo v procesnej forme byť vypočutý, pričom mala za to, že tieto princípy boli v danom prípade porušené. 14. Tvrdila, že 1/ nedoručením jej oznámenia o začatí konania o jej vylúčení zo štúdia, 2/ neumožnením jej vyjadriť sa ku konaniu o vylúčení zo štúdia došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, pričom takúto vadu možno tiež chápať ako nedostatočne zistený skutkový stav veci. 15. Žalobkyňa poukázala na čl. 8, čl. 10 ods. 1, 2 a čl. 14 Odporúčania CM/REC (2007)7 Výboru ministrov o dobrej verejnej správe s tým, že princíp spoluúčasti zahŕňa právo súkromnej osoby byť vypočutá v prípade, ak ide o individuálny správny akt, ktorým sa o nej rozhoduje a potom členský štát by mal garantovať takejto osobe právo na účasť v rozhodovacom procese a garantovať osobám, ktoré môžu byť na takýchto postupoch dotknuté, aby boli jasne informované o príslušných návrhoch a právo, aby im bola poskytnutá príležitosť plne svoje názory vyjadriť. Cieľom princípu transparentnosti je zabezpečiť dotknutej osobe právo na informácie ohľadne procesného postupu orgánu verejnej správy, v ktorom sa rozhoduje o jej verejnom subjektívnom práve alebo povinnosti, ako i o výsledku tohto postupu. Právo na informácie zahŕňa právo na informáciu o začatí procesného postupu orgánu verejnej správy, právo na informáciu o významných skutočnostiach týkajúcich sa postupu a právo vyjadriť sa. Procesné právo dotknutej osoby na jej vypočutie v rámci postupu pred správnym orgánom zahŕňa právo uplatňovať návrhy (predkladať a navrhovať dôkazy, žiadať o doplnenie podkladov pred vydaním rozhodnutia) a právo vyjadrovať sa k podkladom a dôkazom zabezpečeným v konaní. 16. Žalobkyňa uviedla, že nebola upovedomená o začatí správneho konania o jej vylúčení zo štúdia z LF SZU, nemala vedomosť o priebehu konania, nebolo jej umožnené vyjadrovať sa a argumentovať v správnom konaní, a to napriek tomu, že vydané rozhodnutie negatívne ovplyvnilo priamo žalobkyňu a jej práva. Predmetné konanie nebolo žiadnym predpisom časovo limitované, nebolo ho možné považovať za neodkladné, či urgentné, išlo o konanie závislé od správnej úvahy dekanky. 17. Žalobkyňa vyjadrila presvedčenie v kontexte celej situácie, že sa stala v súvislosti so skúškou z predmetu „Medical Biochemistry“ obeťou diskriminácie. Profesor O. E. (skúšajúci a vedúci katedry), nielenže nevypísal dostatočný počet termínov pre skúšku z daného predmetu, ale súčasne odmietol vypísať ďalší dodatočný termín, a to vo vzťahu k moslimským študentom, resp. študentom, o ktorých si myslel, že sú Arabi. Inému študentovi v obdobnej situácii (Z. Z. z Grécka) umožnil vykonanie opravného pokusu skúšky aj mimo oficiálne vypísaných termínov (dňa 11.10.2017). Za dôvod odlišného zaobchádzania na stretnutí u prodekanky LF SZU konanom dňa 18.10.2017 označil prof. O. E. práve jej arabský pôvod. 18. Žalobkyňa namietala nesprávne právne posúdenie veci pri jej vylúčení zo štúdia, ku ktorému došlo v zmysle § 66 ods. 1 písm. c) zákona č. 131/2002 Z.z. v spojení s čl. 20 ods. 1 Študijného poriadku, ktorý nemožno posudzovať oddelene, ale v kontexte ostatných článkov Študijného poriadku a ostatných interných predpisov SZU (čl. 20 ods. 7 a ustanovenia II., IV., V. Smernice č. 6/2013 rektora SZU). 19. Podľa názoru žalobkyne, podmienkou pre to, aby študent mohol využiť svoje právo na dva pokusy pre absolvovanie skúšky z opakovane zapísaného predmetu, je vypísanie dostatočného počtu termínov skúšky. Inak by samotná škola študentovi zabránila absolvovať štúdium. V danom prípade malo do 15.10.2017 absolvovať opakovane zapísaný predmet „Medical Biochemistry“ spolu so žalobkyňou 13 študentov, teda malo byť vypísaných buď 26 termínov skúšky alebo 26 miest pre študentov pri menšom počte termínov. Boli pritom vypísané len 3 termíny pre 11 študentov. Preto bol podľa žalobkyne žalovaný povinný zistiť aj skutkový stav ohľadom počtu vypísaných termínov a počtu študentov, ktorí mali daný predmet absolvovať, pričom z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že by žalovaný tak učinil. 20. Zároveň žalobkyňa pokladala napadnuté rozhodnutie za nedostatočne odôvodnené, keďže v obsahu jeho odôvodnenia absentuje popis priebehu správneho konania, akékoľvek zdôvodnenie, prečo žalovaný jej neumožnil vyjadriť sa, prečo jej nebol oznámený začiatok správneho konania a tiež nebolo zrejmé, či boli vôbec splnené podmienky na jej vylúčenie, nakoľko nebolo zrejmé, či žalovaný skúmal všetky konkrétne okolnosti prípadu, najmä počet vypísaných termínov skúšky na daný predmet a počet študentov, ktorí mali túto skúšku absolvovať. 21. Za najdôležitejšiu vadu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalobkyňa považovala absenciu zdôvodnenia správnej úvahy žalovaného, t.j. prečo sa dekanka v rámci svojej voľnej úvahy rozhodla práve pre jej vylúčenie zo štúdia. 22. Navrhla vykonať viacero dôkazov - výsluch žalobkyne, výsluch dvoch študentov v obdobnej situácii, v akej bola žalobkyňa a vyžiadanie viacerých informácii od žalovaného o počte študentov, ktorí mali opakovane zapísaný daný predmet v zimnom semestri akademického roku 2017/2018, o počte vypísaných termínov predmetnej skúšky v danom skúšobnom období a počte študentov, ktorí sa mohli na vypísané termíny tejto skúšky prihlásiť. 23. Písomným podaním zo dňa 27.03.2018 označeným ako predloženie dôkazu, žalobkyňa uviedla, že požiadala žalovaného o sprístupnenie informácií, z ktorých vyplynulo, že v zimnom semestri akademického roku 2017/2018 bolo 12 študentov, ktorí mali absolvovať skúšku z opakovane zapísaného predmetu „Medical Biochemistry 2“. Zároveň v danom období boli vypísané 4 termíny pre absolvovanie tejto skúšky nasledovne: dňa 19.09.2017, kapacita - 4, prihlásení - 0, dňa 26.09.2017, kapacita - 4, prihlásení - 1, dňa 03.10.2017, kapacita - 4, prihlásení - 4, dňa 10.10.2017, kapacita - 3, prihlásení - 3. Skúšobné obdobie pre opakovane zapísané predmety prebiehalo od 18.09.2017 do 13.10.2017. Žalobkyňa poukázala na čl. 21 ods. 12 Študijného poriadku s tým, že v danom prípade nebol vypísaný dostatočný počet termínov, resp. dostatočná kapacita pre dotknutý predmet a súčasne všetky termíny boli vypísané v rozpore so Študijným poriadkom - iba deň pred začatím skúškového obdobia. 24. V predmetnom podaní žalobkyňa tiež predložila ako dôkazy svoju žiadosť o vypísanie ďalšieho termínu skúšky z predmetu „Medical Biochemistry 2“ zo dňa 12.10.2017, podnet verejnému ochrancovi práv zo dňa 07.11.2017, Odporúčanie CM/Rec (2007) 7 Výboru ministrov Rady Európy o dobrej verejnej správe, Rezolúciu (77) 31 Výboru ministrov Rady Európy o ochrane jednotlivca vo vzťahu k aktom správnych orgánov. III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe 25. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 04.04.2018 vyjadril názor, že napadnuté rozhodnutie o vylúčení žalobkyne je zákonné, vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, je zrozumiteľné, riadne odôvodnené a vychádza z riadne zisteného skutkového stavu, ktorý bol postačujúci na riadne posúdenie veci, a preto podľa žalovaného nie je dôvod na jeho zrušenie. 26. Žalovaný uviedol, že pred začatím skúškového obdobia zimného semestra akademického roku 2017/2018 vedúci Katedry biochémie Lekárskej fakulty, Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave, prof. Z.. Q.. O. E., L.., Z. (ďalej ako skúšajúci) vypísal v akademickom systéme MAIS Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave pre študentov predmetu „Medical Biochemistry“ celkom 4 termíny skúšok a to tak, že: 1. termín skúšky vypísal na deň 19.09.2017 o 15,00 hod., 2. termín skúšky vypísal na deň 26.09.2017 o 15,00 hod., 3. termín skúšky vypísal na deň 03.10.2017 o 15,00 hod., 4. termín skúšky vypísal na deň 10.10.2017 o 15,00 hod. 27. Poukázal na to, že zo systému MAIS vyplýva, že z predmetu „Medical Biochemistry“ boli vypísané 4 termíny skúšok s celkovou kapacitou 15 miest, pričom na 1. termín skúšky sa prihlásilo 0 študentov (kapacita 4 študenti), na 2. termín skúšky sa prihlásil 1 študent (kapacita 4 študenti), na 3. termín skúšky sa prihlásili 4 študenti (kapacita 4 študenti) a na 4. termín skúšky sa prihlásili 3 študenti (kapacita 3 študenti). Žalovaný uviedol, že skúšajúci tak ponúkol študentom predmetu „Medical Biochemistry“, resp. žalobkyni dostatočný počet termínov na absolvovanie riadnej skúšky ako aj prípadne opravnej skúšky. Žalovaný tvrdil, že žalobkyňa sa však prihlásila na vykonanie riadneho termínu skúšky až na posledný 4. termín, ktorý sa konal dňa 10.10.2017 a teda využila na absolvovanie skúšky iba jeden a to posledný možný termín napriek tomu, že jej hrozilo, že ak skúšku nespraví, nebude mať priestor na jej opravu a môže byť vylúčená zo štúdia. Zo systému MAIS dokonca vyplýva, že žalobkyňa sa dňa 18.09.2017 prihlásila na 2. termín skúšky, ktorý sa konal dňa 26.09.2017, z ktorého sa však dňa 24.09.2017 odhlásila a prihlásila sa až na posledný 4. termín skúšky, ktorý sa konal dňa 10.10.2017. 28. Ďalej uviedol, že nakoľko žalobkyňa žiaden zo skorších termínov skúšky nevyužila, a prihlásila sa až na posledný možný 4. termín, ktorý sa konal v utorok dňa 10.10.2017, t.j. 5 dní pred uplynutím lehoty uvedenej v čl. 20 ods. 11 študijného poriadku Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave, pričom na piatok 13.10.2017 bolo už dlhšiu dobu vyhlásené rektorské voľno a koniec lehoty uvedenej v citovanom ustanovení študijného poriadku pripadol na víkend, podľa žalovaného žalobkyňa splnila podmienky na vylúčenie zo štúdia. Žalovaný konštatoval, že žalobkyňa sa dozvedela o výsledku skúšky ešte dňa 10.10.2017, pričom o dodatočný opravný termín skúšky požiadala dekanku Lekárskej fakulty SZU až dňa 12.12.2017, t.j. deň pred faktickým ukončením skúškového obdobia a teda neskoro, nakoľko dodatočný opravný termín nebolo možné nariadiť tak, aby sa konal do 15.10.2017. Bez ohľadu na uvedené, žalovaný potreboval v tejto súvislosti zdôrazniť, že študenti nemajú v zmysle právnych predpisov (ani interných predpisov SZU) na udelenie súhlasu s dodatočným opravným termínom skúšky žiadny nárok. 29. Vo vzťahu k študentovi Z. Z. z Grécka, na ktorého sa žalobkyňa odvoláva v súvislosti s údajným rozdielnym zaobchádzaním, žalovaný uviedol, že Z. Z. sa na rozdiel od žalobkyne dňa 18.09.2017 prihlásil na 3. termín skúšky, ktorý sa konal dňa 03.10.2017 ako aj na 4. termín skúšky, ktorý sa konal dňa 10.10.2017. Nakoľko riadny aj opravný termín Z. Z. absolvoval s hodnotením neprospel, ešte dňa 10.10.2017 požiadal dekanku Lekárskej fakulty SZU o dodatočný opravný termín, ktorému dekanka vyhovela a stanovila ho na deň 12.10.2017. Uviedol, že žalobkyňa sa dozvedela, že skúšky nespravila už 10.10.2017, pričom o súhlas s mimoriadnym termínom opravnej skúšky žalobkyňa požiadala dekanku až vo štvrtok 12.10.2017 a to aj napriek tomu, že na piatok dňa 13.10.2017 bolo vyhlásené rektorské voľno a koniec skúškového obdobia (14-15.10.2017) pripadol na víkend. Študent Z. Z., na ktorého sa žalobkyňa v žalobe odvolávala, požiadal dekanku o mimoriadny opravný termín už dňa 10.10.2017, potom, čo zistil, že skúšku z uvedeného predmetu nespravil. Dekanka žiadosti študenta Z. vyhovela a termín mimoriadnej opravnej skúšky nariadila na deň 12.10.2017. 30. Žalovaný namietal tvrdenie žalobkyne, že sa mala údajne stať obeťou diskriminácie na tom skutkovom základe, že skúšajúci nevypísal dostatočný počet termínov pre skúšku z predmetu „Medical Biochemistry“ a súčasne odmietol vypísať dodatočný termín skúšky a to údajne len vo vzťahu k moslimským študentom, resp. študentom, o ktorých si myslel, že sú Arabi, pričom študentovi Z. Z. z Grécka vykonanie mimoriadneho opravného termínu povolil. Ďalej vyslovil názor, že žalobkyňa údajné diskriminačné zaobchádzanie zo strany žalovaného voči žalobkyni žiadnym spôsobom nepreukázala. Uviedol, že vzhľadom na uvádzané skutkové okolnosti prípadu akékoľvek diskriminačné zaobchádzanie je potrebné vylúčiť. Študent Z. Z. na rozdiel od žalobkyne pristupoval k svojim akademickým povinnostiam zodpovedne a v súlade so študijným poriadkom SZU. Študent Z. Z. reagoval na zmarenú skúšku tak, že ešte dňa 10.10.2017 požiadal dekanku Lekárskej fakulty o dodatočný opravný termín skúšky, žalobkyňa o mimoriadny opravný termín požiadala dekanku až dňa 12.10.2017. Tvrdenie žalobkyne o údajnom diskriminačnom zaobchádzaní vo vzťahu k žalobkyni, považoval žalovaný za účelové, nepodložené a vzhľadom na skutkové okolnosti prejednávanej veci absolútne irelevantné. 31. Žalovaný bol presvedčený, že žalobkyni poskytol dostatočný počet termínov, z ktorých si mohla vybrať dva a na tieto sa postupne prihlásiť a skúšku absolvovať. Skutočnosť, že žalobkyňa pristupovala k svojim vysokoškolským povinnostiam nezodpovedne, nemôže byť na ťarchu žalovaného, ktorý pri vylúčení žalobkyne zo štúdia, postupoval podľa jeho názoru v súlade s právnymi predpismi a v ich medziach. 32. S poukazom na § 108 zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách, podľa ktorého sa všeobecný predpis o správnom konaní č. 71/1967 Zb. na rozhodovanie podľa zákona o vysokých školách nevzťahuje, žalovaný uviedol, že bez ohľadu na túto skutočnosť je toho názoru, že napádané rozhodnutie bolo vydané v súlade s princípmi dobrej správy, na ktoré poukázala žalobkyňa v súvislosti s Odporúčaním CM/REC (2007) Výboru ministrov o dobrej verejnej správe. Žalovaný mal za nesporné, že žalobou napadnuté rozhodnutie obsahuje výrok, odôvodnenie ako aj poučenie o opravnom prostriedku. Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, ktorej osoby sa týka a na základe, akých dôkazov a skutkových a právnych dôvodov bolo vydané. Taktiež je v odôvodnení rozhodnutia náležite vecne opísaný skutok, ktorý bol dôvodom pre rozhodnutie. Žalovaný mal za to, že vo všeobecnosti možno rozhodnutie považovať za náležite odôvodnené, v prípade, ak z neho akákoľvek tretia nezainteresovaná osoba dokáže vyčítať dôvody, na ktorých orgán rozhodnutie založil a to tak zo stránky skutkovej ako aj právnej, pričom napádané rozhodnutie danú charakteristiku spĺňa vrátane obsahu relevantných zákonných ustanovení ako aj citácie relevantných ustanovení interných predpisov žalovaného, na základe ktorých bolo napadnuté rozhodnutie vydané. 33. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný navrhol, aby krajský súd žalobu zamietol. IV. Replika žalobkyne 34. Žalobkyňa sa vyjadrila k vyjadreniu žalovaného v replike doručenej krajskému súdu dňa 11.06.2018 a opätovne poukázala na skutočnosti uvedené v žalobe. Nesúhlasila s tvrdením žalovaného o dostatočnosti odôvodnenia napádaného rozhodnutia, nakoľko v napadnutom rozhodnutí nie je uvedený popis priebehu administratívneho konania, ani zdôvodnenie, prečo žalovaný neoznámil začiatok tohto konania žalobkyni, a z akého dôvodu jej žalovaný neumožnil vyjadriť sa k veci a z odôvodnenia taktiež nie je zrejmé, či boli splnené podmienky na jej vylúčenie zo štúdia, najmä či žalovaný skúmal včasnosť vypísania termínov skúšok na opakovane zapísaný predmet. 35. Zdôraznila, že v zmysle Článku 30 ods. 1 Študijného poriadku, dekanka mala možnosť a nie povinnosť študenta vylúčiť v prípade, ak neabsolvuje opakovane zapísaný predmet do 15. októbra daného akademického roka. V odôvodnení rozhodnutia preto nemalo chýbať odôvodnenie, prečo sa žalovaný rozhodol vylúčiť študenta. Zároveň poukázala na to, že práve z Článku 30 ods. 1 Študijného poriadku SZU možno vyvodiť, že vyjadrenie žalobkyne bolo potrebné, nakoľko, ak by jej to bolo umožnené, mohla poukázať na vady konania, t.j. nesprávny postup žalovaného pri vypísaní termínov skúšok (ich počet a čas vypísania), a teda, či bol vypísaný dostatočný počet termínov s dostatočnou kapacitou pre absolvovanie opakovane zapísaného predmetu „Medical Biochemistry 2“, či boli predmetné termíny vypísané včas a v súlade so Študijným poriadkom. 36. Namietala, že žalovaný ani neskúmal dôvodnosť jej námietok o porušení zákazu diskriminácie zo strany vyučujúceho a ich vplyve na rozhodnutie o jej vylúčení. 37. Naďalej žalobkyňa trvala na námietke, že žalovaný vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávne vykladal ustanovenie Článku 30 ods. 1, resp. Článku. 20 ods. 11 Študijného poriadku, a ktoré podľa jej názoru je potrebné vykladať v súlade s Článkom 21 ods. 12 a 20 ods. 7 Študijného poriadku a Smernice č. 6/2013 rektora Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave o opakovanom zápise predmetu zo dňa 16.09.2013 (body II., a V.), a to tak, že študent je opakovane zapísané predmety povinný absolvovať najneskôr do 15. októbra daného akademického roka len v prípade, ak si skúšajúci, ktorého predmet si študent opakovane zapísal, splnil svoju povinnosť a vypísal včas dostatočný počet termínov s dostatočnou kapacitou na vykonanie skúšky tak, aby študent, ktorý si daný predmet zapísal, mal objektívne šancu do daného termínu uplatniť riadny ako aj opravný termín. 38. Z nových dôkazov predložených žalovaným (Výpis z MAIS - z ktorého vyplýva aktivita študentov pri prihlasovaní a odhlasovaní na termíny skúšok), ako aj z dôkazov predložených žalobkyňou vyplýva, že termíny skúšky pre opakovane zapísaný predmet „Medical Biochemistry 2“ boli vypísané dňa 18.09.2017. 39. Žalobkyňa opätovne poukázala na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a zdôraznila, že na predmetné konanie sa vzťahujú základné princípy „dobrej verejnej správy“ vyplývajúce z čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré majú svoje výslovné obsiahnutie v odporúčaniach Výboru ministrov Rady Európy. Z týchto odporúčaní (čl. 8, čl. 10 ods. 1 a 2, čl. 14 Odporúčania CM/REC (2007) 7 Výboru ministrov Rady Európy o dobrej verejnej správe) vyplýva požiadavka na dodržanie základných procesných náležitostí každého administratívneho konania - vrátane oznámenia začatia administratívneho konania a umožnenia vyjadriť sa k administratívnemu konaniu a podkladom rozhodnutia, spolu s požiadavkou na odôvodnenie rozhodnutia. Podľa názoru žalobkyne tieto požiadavky v konaní žalovaným neboli dodržané. V. Duplika žalovaného 40. Žalovaný sa vyjadril k replike žalobkyne vo vyjadrení doručenom krajskému súdu dňa 09.05.2019, v ktorom opätovne namietal dôvodnosť a správnosť tvrdení žalobkyne. Trval na tom, že v predmetnej veci riadne zistil skutkový stav s ohľadom na splnenie podmienok pre vylúčenie zo štúdia žalobkyne. 41. Poukázal na to, že z predložených dôkazov, ktoré predložil súdu vyplýva, že skutočnosti dôležité pre rozhodnutie zo štúdia žalobkyne boli v čase vydania napádaného rozhodnutia o vylúčení zo štúdia žalobkyne zverejnené v akademickom informačnom systéme MAIS, ku ktorým má žalovaný prístup a ktoré overil. Zároveň uviedol, že informačný systém MAIS vedie v elektronickej forme, a preto nie je možné, aby bol jeho obsah súčasťou listinného spisu žalobkyne. 42. Žalovaný sa vyjadril opätovne k celkovému skutkovému stavu v danej veci a zdôraznil, že z výpisov z informačného systému MAIS vyplýva, že žalobkyňa mala reálnu možnosť zúčastniť sa dvoch termínov skúšok, avšak využila iba posledný termín skúšky, na ktorom neuspela a na ďalší opravný termín skúšky už nemala nárok v zmysle interných prepisov žalovaného. Ďalej uviedol, že žalobkyňa začala na údajný rozpor vypísaných termínov skúšok zo Študijným poriadkom poukazovať až po doručení napadnutého rozhodnutia o jej vylúčení zo štúdia, preto jej tvrdenia považuje za bezpredmetné a účelové. 43. Žalovaný vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal za to, že napadnuté rozhodnutie o vylúčení žalobkyne zo štúdia je zákonné, vychádza zo správneho posúdenia veci, je zrozumiteľné, riadne odôvodnené a vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, preto nie je dôvod na jeho zrušenie. VI. Právna úprava 44. Krajský súd v Bratislave, ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, ďalej SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní dňa 30.05.2019 konanom za prítomnosti oboch procesných strán a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 45. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 46. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 47. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 48. Podľa § 23 ods.1 zákona č.131/ 2002 Z.z. orgány akademickej samosprávy fakulty majú v súlade s týmto zákonom právo v mene verejnej vysokej školy rozhodovať alebo konať v týchto veciach patriacich do samosprávnej pôsobnosti vysokej školy (§ 6): a) určovanie ďalších podmienok prijatia na štúdium [§ 27 ods. 1 písm. i)] a rozhodovanie v prijímacom konaní na študijné programy uskutočňované na fakulte (§ 58 ods. 6), b) vytváranie nových akreditovaných študijných programov a ich uskutočňovanie na fakulte [§ 30 ods. 1 písm. c)], c) rozhodovanie vo veciach týkajúcich sa akademických práv a povinností študentov zapísaných na štúdium podľa študijných programov uskutočňovaných na fakulte (§ 70 až 72). 49. Podľa § 23 ods. 2 písm. c) zákona č.131/ 2002 Z. z. do samosprávnej pôsobnosti fakulty ďalej patrí organizácia štúdia v súlade so študijným poriadkom verejnej vysokej školy. 50. Podľa § 66, ods. 1, písm. c) zákona č.131/ 2002 Z. z., okrem riadneho skončenia štúdia sa štúdium skončí vylúčením zo štúdia pre nesplnenie požiadaviek, ktoré vyplývajú zo študijného programu a zo študijného poriadku vysokej školy. 51. Podľa § 66, ods. 2 písm. c) zákona č.131/ 2002 Z. z., dňom skončenia štúdia je podľa odseku 1 písm. c) a d) deň, keď rozhodnutie o vylúčení zo štúdia nadobudlo právoplatnosť. 52. Podľa § 71 ods. 1 zákona č.131/2002 Z. z., študijné povinnosti študenta vyplývajú zo študijného programu, ktorý študuje, a zo študijného poriadku. 53. Podľa Článku 20 ods. 7 Študijného poriadku Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave, schváleného Akademickým senátom Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave dňa 16.04.2015 (ďalej len „Študijný poriadok“), študent si môže opakovane zapísať v nasledujúcom období/roku štúdia maximálne dva predmety. Pri opakovane zapísanom predmete má študent právo na riadny termín a na jeden opravný termín. Študent si môže opakovane zapísať ten istý predmet len jedenkrát. Opravný termín opakovane zapísaného predmetu sa koná pred dvojčlennou komisiou. 54. Podľa Článku 21 ods. 12 Študijného poriadku, termíny skúšok vypíše vysokoškolský učiteľ po dohode so študentmi minimálne dva týždne pred začiatkom skúškového obdobia v primeranom množstve a rozptyle. Termíny skúšok musia byť vypísané v akademickom informačnom systéme univerzity (MAIS). Študent sa prihlasuje na určené termíny cez akademický informačný systém podľa pokynov vysokoškolského učiteľa. 55. Podľa Článku 21 ods. 14 Študijného poriadku, termíny opravných skúšok určuje skúšajúci v skúškovom období príslušného semestra. 56. Podľa Článku 28 ods. 1 písm. c) Študijného poriadku, štúdium sa skončí aj vylúčením zo štúdia pre nesplnenie požiadaviek, ktoré vyplývajú zo študijného programu a zo študijného poriadku univerzity. 57. Podľa Článku 28 ods. 2 písm. c) Študijného poriadku, dňom skončenia štúdia je pri vylúčení zo štúdia pre nesplnenie požiadaviek, ktoré vyplývajú zo študijného programu a zo študijného poriadku univerzity a pri vylúčení zo štúdia z dôvodu zavineného porušenia právnych predpisov alebo vnútorných predpisov univerzity alebo fakulty, alebo verejného poriadku deň, keď rozhodnutie o vylúčení zo štúdia nadobudlo právoplatnosť. 58. Podľa Článku 30 ods. 1, veta prvá, Študijného poriadku, dekan môže pre nesplnenie požiadaviek vyplývajúcich zo študijného programu vylúčiť zo štúdia študenta, ktorý nesplnil podmienky pre postup do nasledujúceho obdobia štúdia. 59. Podľa Článku 13 ods. 1 Štatútu Lekárskej fakulty Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave, schváleného Akademickým senátom Lekárskej fakulty Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave dňa 25.09.2013 (ďalej len „Štatút LF SZU“), dekan je predstaviteľom fakulty, riadi ju, zastupuje a koná vo veciach fakulty. Vo veciach podľa § 23 ods. 1 zákona o vysokých školách a Štatútu SZU koná v mene SZU. Dekan zodpovedá za svoju činnosť akademickému senátu fakulty. Dekan zodpovedá rektorovi za svoju činnosť vo veciach, v ktorých koná v mene SZU, za hospodárenie fakulty a za svoju ďalšiu činnosť v rozsahu určenom vnútornými predpismi SZU. 60. Podľa Článku 15 ods. 1 písm. f) Štatútu LF SZU, dekan rozhoduje o vylúčení zo štúdia na fakulte. 61. Podľa bodu II Smernice č. 6/2013 rektora Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave zo dňa 16.09.2013 o opakovanom zápise predmetu, dekan fakulty môže dať študentovi písomne súhlas na opakované zapísanie si maximálne dvoch predmetov do ďalšej časti štúdia, okrem predmetov praktickej výučby. Zároveň mu určí termín, dokedy musí získať hodnotenie a príslušný počet kreditov za daný predmet. Dekan fakulty, prostredníctvom študijného oddelenia fakulty, najneskôr do začiatku zápisu musí študentovi písomne na jeho žiadosť odpovedať. 62. Podľa bodu V. Smernice č. 6/2013 rektora Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave zo dňa 16.09.2013 o opakovanom zápise predmetu, pri opakovane zapísanom predmete má študent právo na jeden riadny a jeden opravný termín. V prípade, že študent ani po jednom riadnom a jednom opravnom termíne nezískal hodnotenie opakovane zapísaného povinného predmetu, skončí jeho štúdium v zmysle § 66 ods.1 písm. c) zákona č.131/2002 Z. z. o vysokých školách. 63. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. VII. Právne posúdenie veci 64. Úlohou krajského súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného č. 460/2017-LF-GM zo dňa 16.10.2017 v intenciách námietok vznesených žalobkyňou. 65. Správny súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánov verejnej správy podľa SSP posudzuje, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia konajúceho orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia konajúceho orgánu verejnej správy namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu orgánu verejnej správy, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je orgán verejnej správy oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom na prejednávanú vec sa vzťahujúcim predpísané náležitosti. Každé rozhodnutie orgánu verejnej správy musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t.j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať náležitosti určené právnymi predpismi na danú vec sa vzťahujúcimi (zákon č. 131/2002 Z.z.). 66. Osoby dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia. 67. Z administratívneho spisu mal správny súd zistené, že žalovaný vydal dňa 16.10.2017 rozhodnutie č. 460/2017-LF-GM, ktorým vylúčil žalobkyňu v zmysle § 66 ods. 1 písm. c) zákona č. 131/2002 Z. z. zo štúdia pre nesplnenie požiadaviek vyplývajúcich zo študijného programu LF SZU a Študijného poriadku. Bolo preukázané, že žalobkyňa ako študentka LF SZU v stanovenom termíne - do 15.10.2016, kedy v zmysle čl. 20 ods. 11 Študijného poriadku mala povinnosť absolvovať opakovane zapísanú skúšku z predmetu Lekárska biochémia 2, pričom túto skúšku absolvovala dňa 10.10.2016 s hodnotením nedostatočne (FX), tzn. že v stanovenom termíne nesplnila podmienky nevyhnutné pre ďalšie pokračovanie v štúdiu na LF SZU. 68. Žalobkyňa v žalobe namietala postup žalovaného pri vydaní napadnutého rozhodnutia, ktorý považovala za nezákonný, nakoľko žalovaný podstatne porušil ustanovenia v konaní pred orgánom verejnej správy a taktiež namietala nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne zisteného skutkového stavu veci na riadne posúdenie veci a jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť. 69. V prejednávanej veci je nesporné, že na konanie podľa zákona č. 131/2002 Z. z., v zmysle ktorého bolo rozhodnuté o vylúčení žalobkyne, ako študentky z vysokoškolského štúdia na LF SZU sa nevzťahuje Správny poriadok, nakoľko to priamo vylučuje ust. § 108 zákona č. 131/2002 Z. z. Táto skutočnosť však neznamená, že žalovaný vystupujúci v danom prípade vo vzťahu k študentom (žalobkyni) ako orgán verejnej správy, rozhodujúci o ich právach a povinnostiach vyplývajúcich zo štúdia na LF SZU môže v konaní pri rozhodovaní o vylúčení študenta (žalobkyne) zo štúdia postupovať tak, že pritom nedodrží základné princípy uplatňované pre správne konania. Žalovaný musí aj v takomto prípade (vydanie napadnutého rozhodnutia) postupovať v súlade s princípmi „dobrej správy“, resp. základnými zásadami správneho konania v zmysle Správneho poriadku (§ 3). 70. Správny súd k námietke žalobkyne, že žalovaný nepostupoval v konaní pri vydávaní napadnutého rozhodnutia o jej vylúčení zo štúdia v zmysle „princípov dobrej správy“, v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že pojem „dobrá správa“ je súhrnom zásad a požiadaviek v modernom demokratickom právnom štáte, ktorých spoločným cieľom je kvalitné, efektívne, transparentné a riadne fungovanie verejnej správy. Myšlienka, že ľudia majú právo na to, aby sa štát správal v zmysle týchto zásad a teda riadil štát „dobre“ sa dlhodobo tvorila na pôde Rady Európy, ktorá počnúc rokom 1977 prijala viacero rezolúcii a odporúčaní, ktorými formovala súčasnú podobu práva na dobrú správu, ktorej základným dokumentom je Kódex dobrej správy vecí verejných v odporúčaní CM/Rec (2007) 7 Výboru ministrov členských štátov Rady Európy z 20. júna 2007 o dobrej verejnej správe (ďalej len „Odporúčanie“), obsahujúce niekoľko základných princípov, ktorými by sa mal riadiť každý orgán verejnej správy vo vzťahu k súkromným osobám. 71. Právo na dobrú verejnú správu potom vyjadruje právo súkromnej osoby, aby mu štát garantoval, že verejná správa bude fungovať na princípoch verejnej správy. Toto právo síce nepatrí medzi tradične uznávané základné ľudské práva, ale neustálym rozvíjaním myšlienky o práve na dobrú správu Rada Európy významným spôsobom prispieva k jeho vzniku. Ide o kombináciu viacerých uznaných práv vo vzťahu k verejnej správe, ktoré spolu tvoria jedno právo. Podobným spôsobom bolo právo na dobrú správu uznané aj v čl. 41 ods. 1 Charty základných ľudských práv Európskej únie, podľa ktorého má každá osoba právo, aby inštitúcie a orgány Únie riešili jej záležitosti nestranne, spravodlivo a v primeranom čase. Podľa čl. 41 ods. 2 Charty právo na dobrú správu zahŕňa najmä: a) právo každého na vypočutie pred prijatím akéhokoľvek individuálneho opatrenia, ktoré by sa ho mohlo nepriaznivo dotýkať; b) právo každého na prístup k spisu, ktorý sa ho týka, za predpokladu rešpektovania oprávnených záujmov dôvernosti a služobného a obchodného tajomstva; c) povinnosť administratívy odôvodniť svoje rozhodnutia. Koncept dobrej správy obsahuje jednak pravidlá zakotvené v právnych normách hmotnoprávnej a procesnej povahy a zároveň aj ďalšie požiadavky, ktoré síce nezaväzujú správne orgány k dobrému správaniu silou právne záväzných a vynútiteľných noriem, ale pôsobia ako štandard verejnej morálky a všeobecnej slušnosti na úrovni súčasného civilizačného vývoja. 72. Pod vplyvom európskej súdnej judikatúry, ale aj judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky dochádza k tomu, že sa čoraz viac v judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zdôrazňuje, že Slovenská republika ako právny štát a člen Rady Európy a Európskej únie presadzuje súladnosť správania správneho orgánu so všetkými právnymi predpismi v intenciách čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ako aj s princípmi dobrej správy. Z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že uplatnenie princípov dobrej správy v právnej praxi znamená, že každé rozhodnutie musí byť náležite odôvodnené, aby bolo transparentné a preskúmateľné. 73. V tejto súvislosti nemožno opomenúť skutočnosť, že verejná správa je službou verejnosti a základné pravidlá konania uvedené v § 3 Správneho poriadku, pre ktoré východiskom je systém prameňov práva predovšetkým ústava (najmä čl. 2) a zákony (vrátane právnej úpravy založenej právom Európskych spoločenstiev resp. upravenej medzinárodnými zmluvami), i keď sú formulované viac všeobecným spôsobom, je potrebné, vzhľadom na to, že slovenské právo je súčasťou európskeho právneho systému, v praxi interpretovať v duchu európskeho štandardu všeobecných požiadaviek na kvalitu postupov a činnosti verejnej správy súhrnne označovaných ako princípy „dobrej správy“ (Good Governance, Good Administration), majúceho základ v literatúre, judikatúre európskych inštitúcií a niektorých dokumentoch najmä Rady Európy (najmä odporúčania a rezolúcie Výboru ministrov Rady Európy) a Európskej únie. 74. Každá osoba (fyzická, právnická) má právo, aby orgány verejnej správy konali v súlade s princípmi, na základe ktorých sú vybudované. V prípade, ak osobitný zákon (v danom prípade zákon č. 131/2002 Z. z.) vylúčil pôsobnosť všeobecného predpisu - Správneho poriadku, pričom tento lex specialis neupravuje určitú otázku, nemôže to znamenať založenie priestoru pre bezbrehú ľubovôľu orgánu verejnej správy. Práve v takýchto prípadoch je o to viac potrebné presadzovať princípy dobrej správy (Princíp viazanosti právom, Princíp rovnosti a zákaz diskriminácie, Princíp nestrannosti a objektivity, Princíp proporcionality, Princíp právnej istoty, Princíp konania v primeranej lehote, Princíp spoluúčasti, Princíp rešpektovania súkromia, Princíp transparentnosti). Takýto postup je plne aplikovateľný na prejednávaný prípad. 75. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd ako dôvodnú námietku vzhliadol pochybenie žalovaného v správnom konaní o vylúčení žalobkyne zo štúdia v tom, že žalovaný v tomto konaní nepostupoval v súlade so základnými princípmi „dobrej správy“. Pochybenie žalovaného spočívalo v tom, že nedal žalobkyni ako účastníčke správneho konania (o jej vylúčení zo štúdia) vôbec vedieť, že je voči nej takéto konanie začaté a zároveň žalobkyni neumožnil oboznámiť sa a vyjadriť sa k podkladom (dôkazom) napadnutého rozhodnutia, k spôsobu ich zistenia a prípadne navrhnúť ich doplnenie, ako aj umožniť jej byť vypočutá v tejto veci. Týmto postupom žalovaný porušil princípy spoluúčasti (byť vypočutý v prípade, ak ide o individuálny správny akt, ktorým sa o osobe rozhoduje) a právnej istoty (z hľadiska predvídateľnosti postupu orgánu verejnej moci), ktoré sú obsahom „dobrej správy“ a predstavujú základné zásady správneho konania. 76. Krajský súd zastáva názor, že nedodržaním princípov dobrej správy, keď žalobkyňa v dôsledku toho, že nebola upovedomená o začatí konania o jej vylúčení zo štúdia, nemala objektívne žiadnu možnosť vyjadriť sa k veci, navrhnúť vykonanie dôkazov, a to napriek tomu, že toto konanie a následné vydanie žalobou napadnutého rozhodnutia malo priamy negatívny dopad na práva žalobkyne. Nie je možné akceptovať nevykonanie úkonov zo strany žalovaného v tejto súvislosti poukazujúc na to, že žalobkyňa mala vedieť, že v dôsledku neúspešného vykonania danej skúšky v stanovenom termíne, bude automaticky vylúčená zo štúdia. Takýmto postupom potom žalovaný zaťažil svoje konanie vadou, keďže došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní, čo mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia (§ 191 ods. 1 písm. g/ SSP). 77. K namietaným skutočnostiam žalobkyňou - o oneskorenom čase vypísania termínov skúšok predmetu „Medical Biochemistry 2“ skúšajúcim (rozpor s čl. 21 ods. 12 Študijného poriadku), o ich nedostatočnom počte (rozpor s bodom V. Smernice č. 6/2013 rektora SZU), o nedostatočnej kapacite študentov pre možné vykonanie riadneho a opravného termínu danej skúšky a v tejto súvislosti namietanou diskrimináciou žalobkyne, resp. študentov moslimského vierovyznania voči inému študentovi v obdobnej situácii - Z.i z Grécka, správny súd uvádza, že podľa všetkých zistených skutočností nie je možné prijať záver o takejto namietanej diskriminácii žalobkyne zo strany žalovaného. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že podstatou princípu rovnosti a zákazu diskriminácie je to, aby boli záruky, že v objektívne rovnakých situáciách sa s rôznymi osobami bude zaobchádzať rovnako, resp. obdobne. 78. Je potrebné uviesť, že žalobkyňa sa v danom skúškovom období zapísala na vykonanie predmetnej skúšky až na posledný stanovený termín - 10.10.2017. Skôr určené termíny tejto skúšky (19.09.2017, 26.09.2017a 03.10.2017) boli pritom žalobkyni známe dňa 18.09.2017, kedy boli termíny uverejnené v systéme, avšak ich nevyužila hoci kapacitne neboli všetky obsadené. Žalobkyňa vedela o tom, že pre ďalšie pokračovanie v štúdiu musí úspešne absolvovať túto skúšku a tiež vopred vedela termín dokedy. Bolo preto jej povinnosťou zladiť si svoje aktivity tak, aby bola na skúšku zodpovedne pripravená a mohla ju pokúsiť sa úspešne absolvovať už od začiatku skúšobného obdobia tak, aby v prípade, ak na prvý pokus neuspeje, by mala možnosť využiť opravný termín. 79. Situácia absolvovania danej skúšky iným študentom Z. Z. bola odlišná od situácie žalobkyne a to v tom, že tento študent hneď po tom, čo dňa 10.10.2017 nespravil opravný (druhý) termín z danej skúšky využijúc stanovený postup, ešte v ten istý deň písomne požiadal dekanku LF SZU o dodatočný opravný termín, bolo mu vyhovené a tento termín bol stanovený na deň 12.10.2017. Z vyjadrení oboch účastníkov konania je zrejmé, že situáciu, kedy objektívne žalobkyňa nemohla byť vyskúšaná, si zapríčinila sama, keďže po tom, čo neuspela na skúške (prvej) dňa 10.10.2017 okamžite riadnym spôsobom (písomne) nepožiadala dekanku LF SZU o stanovenie ďalšieho termínu, ale urobila tak až dňa 12.10.2017, pričom do konca skúšobného obdobia - 15.10.2017 potom už z objektívnych dôvodov nebolo možné nový termín určiť a teda ani skúšku absolvovať (dňa 13.10.2017 bolo už skôr určené rektorské voľno a 14.10.2017 a 15.10.2017 boli dni pracovného pokoja - sobota a nedeľa). Deň 12.10.2017 bol pritom reálne posledný možný termín na vykonanie skúšky a žalobkyňa nemohla očakávať, že keď až v tento deň podá žiadosť dekanke LF SZU o mimoriadny opravný termín, bude aj obratom táto súhlasiť a termín jej bude pridelený. Na mimoriadny opravný termín pritom nie je v zmysle predpisov žalovaného žiadny nárok. Je preto zrejmé, že stav nemožnosti určenia ďalšieho termínu skúšky na rozdiel od študenta Z.. si žalobkyňa zapríčinila sama bez náznaku akéhokoľvek diskriminačného postupu žalovaného voči jej osobe. Vzhľadom na individuálnu povahu mimoriadneho opravného termínu (schváleného dekankou) nie je možné ani poukazovať na to, že iný študent mal takto určený termín na 12.10.2017 a žalobkyňa sa ho nemohla zúčastniť. 80. Správny súd musí konštatovať, že tvrdenie žalobkyne o tom, že jej nebolo umožnené zo strany žalovaného na rozdiel od iného študenta v obdobnej situácii (Z. - pôvodom z Grécka) absolvovať ďalší opravný termín predmetnej skúšky, nakoľko skúšajúci prof. E. sa mal mylne domnievať, že je Arabka, je podľa názoru správneho súdu účelové. Princíp rovnakého zaobchádzania a diskriminácie (zaručiť, že v objektívne rovnakých situáciách sa s osobami bude zaobchádzať rovnako) podľa názoru správneho súdu nebol zo strany žalovaného týmto jeho postupom voči žalobkyni nijako porušený. 81. Z hľadiska počtu štyroch určených termínov danej skúšky s celkovou kapacitou 15 študentov, pričom skúšku mali absolvovať celkovo 12 študenti, je možné prijať záver, že žalovaný počas skúšobného obdobia (18.09. - 15.10.2017) vytvoril pre žalobkyňu riadne podmienky pre absolvovanie danej skúšky v riadnom a aj prípadnom opravnom termíne. Na základe vyjadrenia žalovaného vyplýva, že žalobkyňa sa pôvodne dňa 18.09.2017 prihlásila na termín skúšky - 26.09.2017, z ktorého sa však odhlásila a neabsolvovala ho. Následne (24.09.2017) sa prihlásila až na posledný určený termín - 10.10.2017. Časové obdobie, v ktorom boli určené termíny skúšky (celkovo 21 dní - 4 termíny) jednoznačne spĺňalo podmienky pre to, aby bol pre všetkých študentov (12) stanovený zodpovedajúci priestor pre vykonanie riadneho aj prípadne opravného termínu, v prípade, ak by boli určené termíny rovnomerne využité. Žalobkyňa nevyužila skorší určený termín absolvovania skúšky, napriek tomu, že musela vedieť (LF SZU navštevovala už tretí rok), že ju musí absolvovať do 15.10.2017 pre možnosť ďalšieho pokračovania v štúdiu. Išlo o pochybenie žalobkyne v tom, že si vybrala až posledný možný termín skúšky a hneď po tom, čo ju nespravila obratom nepožiadala dekanku o mimoriadny opravný termín. Žalobkyňa takúto žiadosť podala až dňa 12.10.2017, kedy však už z objektívnych dôvodov jej žiadosti nemohlo byť vyhovené, keďže 12.10.2017 bol posledný možný termín na vykonanie skúšky, pretože na 13.10.2017 bolo určené rektorské voľno a nasledovali dva dni pracovného pokoja - sobota a nedeľa. Nie je možné súhlasiť so žalobkyňou, že vzhľadom na počet študentov, ktorí mali absolvovať danú skúšku (12), mal byť určený dvojnásobný počet termínov skúšky (24), resp. dvojnásobný počet miest (24) pri menšom počte termínov (žalobkyňa v žalobe nesprávne uviedla počet študentov - 13). Treba vychádzať z toho, že nie každý študent bude potrebovať využiť aj opravný termín. V prípade, ak by vyvstala potreba ďalšieho termínu, bola tu možnosť, ktorú riadne využil študent Z.s. Preto možno konštatovať s poukazom na prístup žalobkyne k vykonaniu danej skúšky a takýto jej postup, že nie je možné pričítať na ťarchu žalovanému s odvolávaním sa na nedostatočný počet vypísaných termínov skúšajúcim. 82. Správny súd v tejto súvislosti videl však ako pochybenie zo strany žalovaného, ktorého sa dopustil skúšajúci tým, že neboli včas (2 týždne pred začiatkom skúšobného obdobia) oznámené termíny skúšok - porušenie čl. 21 ods. 12 Študijného poriadku. Termíny boli oznámené dňa 18.09.2017 a skúšobné obdobie začínalo 19.09.2017. 83. Z judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. 1Sžo/37/2009 zo dňa 02.02.2010) vyplýva, že uplatnenie princípov „dobrej správy“ v právnej praxi znamená, že aj v prípade, ak sa na určité konanie orgánu verejnej správy veci nevzťahuje Správny poriadok, nemožno upustiť od vyžadovania minimálnych požiadaviek kladených na konania a rozhodnutia správnych orgánov. Každé rozhodnutie orgánu verejnej správy musí byť náležite odôvodnené, aby bolo transparentné a preskúmateľné. Po vzhliadnutí napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že toto síce obsahuje všetky formálne náležitosti - jasne formulovaný výrok rozhodnutia, odôvodnenie s uvedením porušenia, akého sa žalobkyňa dopustila, s citovaním na vec sa vzťahujúcich zákonných ustanovení (zákona č. 131/2002 Z.z. a Študijného poriadku SZU) a zároveň rozhodnutie bolo prijaté príslušným orgánom. 84. Napadnuté rozhodnutie však podľa názoru správneho súdu neobsahuje náležitú správnu úvahu, čo má za následok jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. Preto správny súd musí tejto námietke žalobkyne prisvedčiť. V napadnutom rozhodnutí absentuje správna úvaha, nakoľko žalovaný nijako nevysvetlil a z obsahu odôvodnenia rozhodnutia ani nie je možné zistiť, na základe akých dôvodov dekanka LF SZU využila možnosť vylúčenia žalobkyne zo štúdia, keďže ide iba o fakultatívne oprávnenie (čl. 30 ods. 1 Študijného poriadku). Potom je treba prijať záver, že žalovaný bol v napadnutom rozhodnutí povinný rozvinúť svoju úvahu a riadne zrozumiteľným spôsobom uviesť a vysvetliť, prečo bolo potrebné prijať takéto rozhodnutie vo vzťahu k žalobkyni. Rovnako rozhodnutie bolo nedostatočne odôvodnené, nakoľko nie je v ňom uvedené, akým spôsobom boli žalovaným stanovené termíny skúšok, či žalovaný postupoval podľa čl. 21 ods. 12 Študijného poriadku, na základe ktorého, termíny skúšok vypíše vysokoškolský učiteľ po dohode so študentmi minimálne dva týždne pred začiatkom skúšobného obdobia a ďalej, či žalovaný skúmal všetky konkrétne okolnosti prípadu, najmä počet vypísaných termínov skúšky na daný predmet a počet študentov, ktorí mali túto skúšku absolvovať. Súd na základe uvedeného dospel k záveru, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí riadne neopísal konkrétne skutkové okolnosti veci, ktoré predchádzali vylúčeniu žalobkyne zo štúdia LF SZU. 85. Krajský súd na základe zistených skutočností dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) a písm. g) SSP a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov a taktiež z dôvodu, že postupom žalovaného pri vydaní napadnutého rozhodnutia podľa správneho súdu došlo k porušeniu základných princípov „dobrej verejnej správy“, čím v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, čo mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 86. V novom konaní, v ktorom bude žalovaný viazaný vysloveným právnym záverom súdu (§ 191 ods. 6 SSP), bude jeho povinnosťou vo veci ďalej konať v súlade s „princípmi dobrej správy“ a vydať nové rozhodnutie vo veci, ktoré riadne odôvodní s uvedením skutkového stavu a zodpovedajúcej správnej úvahy, prečo bolo potrebné vzhľadom na všetky okolnosti veci rozhodnúť o vylúčení žalobkyne zo štúdia na LF SZU. 87. O práve na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 167 ods. 1 SSP tak, že správny súd priznal žalobkyni voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa mala vo veci plný úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd podľa § 175 ods. 2 SSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 88. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.