Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/230/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017202108 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017202108.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a sudcov JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: J. L. B., A. Q. D. X, XXXX C., M. B., v zastúpení: Advokátska kancelária Kolíková & Partners, s. r. o., so sídlom AK Radvanská 21, 811 01 Bratislava, konajúca prostredníctvom Mgr. Lukáša Opetta, PhD., konateľa a advokáta, proti žalovanému: Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave, so sídlom Limbová 12, 833 03 Bratislava, v zastúpení: Advokátska kancelária Kucek & Partners, s. r. o., so sídlom Mickiewiczova 9, 811 07 Bratislava, konajúca prostredníctvom JUDr. Adriána Kuceka, konateľa a advokáta, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutiu žalovaného č. 463/2017-LF-GM zo dňa 16.10.2017, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave č. 463/2017-LF-GM zo dňa 16.10.2017 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote na tunajší súd podanou žalobou zo dňa 18.12.2017 sa domáhal žalobca preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 463/2017-LF-GM vydaného dňa 16.10.2017 (ďalej aj len napadnuté rozhodnutie), vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania. Priebeh administratívneho konania a rozhodnutia správnych orgánov. 2. Pripojený administratívny spis žalovaného okrem v anglickom jazyku vypracovaného napadnutého rozhodnutia obsahuje taktiež v anglickom jazyku výkaz štúdia žalobcu - 1, 2 a 3 ročník (tieto dokumenty boli súdom ustanoveným prekladateľom preložené) a podací hárok zo dňa 26.10.2017, potvrdzujúci zaslanie napadnutého rozhodnutia žalobcovi. 3. Žalovaný vydal dňa 16.10.2017 napadnuté rozhodnutie č. 463/2017-LF-GM, ktorým žalobcu v zmysle § 66 ods. 1 písm. c) zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 131/2002 Z. z.) vylúčil zo štúdia pre nesplnenie požiadaviek vyplývajúcich zo študijného programu Lekárskej fakulty Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave (ďalej tiež len LF SZUB) a Študijného poriadku. Po citácii zákonného ustanovenia - § 66 ods. 1 písm. c) zákona č. 131/2002 Z. z. a čl. 28 ods. 1 písm. c), čl. 28 ods. 2 písm. c) a čl. 30 ods. 1 Študijného poriadku, žalovaný uzavrel, že po preskúmaní študijných výsledkov žalobcu dekanka fakulty zistila, že žalobca nesplnil požiadavky vyplývajúce zo študijného programu LF SZUB a ani požiadavky vyplývajúce zo Študijného poriadku, čoho výsledkom je nesplnenie podmienok pre postup do nasledujúceho obdobia štúdia. Bolo konštatované, že žalobca sa v akademickom roku 2017/2018 opakovane zapísal na predmet Lekárska biochémia 2 a dňa 10.10.2017 v tomto predmete získal hodnotenie známkou nedostatočne (FX), pričom v zmysle čl. 20 ods. 11 Študijného poriadku, opakovane zapísané predmety je študent povinný absolvovať najneskôr do 15. októbra daného akademického roka a v 6 ročníku doktorských študijných programov najneskôr do 30. septembra daného akademického roku. V prípade, že opakované predmety úspešne neabsolvuje, je študent vylúčený zo štúdia. Žaloba. 4. Žalobca považoval postup žalovaného ako aj napadnuté rozhodnutie za nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, vychádzajúce z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, pokladal ho za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť a zároveň mal za to, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 5. V úvode žaloby stručne opísal skutkové okolnosti predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia a uviedol, že si opakovane zapísal predmet „Medical Biochemistry 2“, ktorý mal absolvovať do 15.10.2017. Vedúci Katedry biochémie - U.. L.. D.. Y. B., K.., L. (ďalej tiež aj len skúšajúci), vypísal v systéme MAIS počas skúškového obdobia trvajúceho od 18.09.2017 do 15.10.2017 spolu tri termíny skúšky z predmetu „Medical Biochemistry 2“ celkovo pre 11 študentov (dňa 26.09.2017 pre 4 študentov, dňa 03,10.2017 pre 4 študentov a dňa 10.10.2017 pre 3 študentov), a to napriek tomu, že daný predmet malo v tomto skúšobnom období absolvovať až 13 študentov. 6. Žalobca uviedol, že dňa 10.10.2017 sa zúčastnil skúšky z daného predmetu, kde neuspel a U.. Y. B. oznámil, že vypíše aj ďalší termín skúšky, nakoľko ju nespravili viacerí študenti (z inej skupiny L. L.), ak to schváli dekanka fakulty. 7. Dňa 11.10.2017 bol na neoficiálnom termíne preskúšaný L. L. a skúšku spravil, avšak tento termín nebol žalobcovi oznámený. Žalobca dňa 12.10.2017 požiadal o vypísanie ďalšieho termínu skúšky z daného predmetu a dňa 16.10.2017 bola jeho žiadosť bez odôvodnenia zamietnutá. 8. Po rozsiahlom odôvodnení splnenia formálnych podmienok náležitosti podania predmetnej správnej žaloby (aktívnej a pasívnej legitimácie, preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia a dodržania lehoty na podanie žaloby) žalobca pristúpil k odôvodneniu samotných žalobných námietok. 9. Žalobca nespochybnil fakt, že na konanie o jeho vylúčení zo štúdia na LF SZUB sa nevzťahuje Správny poriadok (zákon č. 71/1967 Zb.) a tiež, že žiadny zo záväzných interných dokumentov Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave (ďalej tiež len SZUB) neupravuje procesný postup a ani zásady konania o vylúčení študenta z vysokej školy. Takýto stav podľa neho však neznamená, že postup vysokej školy (žalovaného), ako orgánu verejnej správy rozhodujúceho o právach a povinnostiach študenta (žalobcu) môže byť svojvoľný. 10. Poukázal na to, že napriek tomu, že na konanie v predmetnej veci sa v zmysle § 108 zákona č. 131/2002 Z. z. nevzťahuje Správny poriadok nemožno upustiť od vyžadovania aspoň minimálnych požiadaviek kladených na konania a rozhodnutia správnych orgánov vyplývajúcich napr. z Rezolúcie Výboru ministrov Rady (77)31 zo dňa 28.09.1977 o ochrane jednotlivca v súvislosti s rozhodnutiami správnych orgánov, z Odporúčania Výboru ministrov č. (80)2 o správnej úvahe, z Odporúčania Výboru ministrov Rady Európy Rec (2007) zo dňa 20.06.2007 o dobrej verejnej správe čl. 17, v zmysle ktorého musia byť správne rozhodnutia formulované v jednoduchej, jasnej a zrozumiteľnej podobe a musia obsahovať primerané zdôvodnenie obsahujúce skutkové a právne dôvody, pre ktoré bolo vydané (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžo/37/2009 zo dňa 02.02.2010). V zmysle odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/182/2009 zo dňa 30.09.2010 „princípy dobrej správy“ sú vyjadrené v Odporúčaniach Rady Európy a na tieto princípy odkazuje aj európska judikatúra. Slovenská republika ako právny štát a člen Európskej únie presadzuje súladnosť správania správneho orgánu so všetkými právnymi predpismi v intenciách čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a aj s princípmi dobrej správy. 11. Uviedol, že verejná správa je službou verejnosti a základné pravidlá konania v zmysle § 3 Správneho poriadku je potrebné v praxi interpretovať v duchu európskeho štandardu všeobecných požiadaviek na kvalitu postupov a činnosti verejnej správy súhrnne označovaných ako princípy „dobrej správy“. Žalobca v tejto súvislosti tiež poukázal na viaceré rozhodnutia súdov SR (Najvyšší súd SR sp. zn. 1Sžo/281/2009, sp. zn. 1Sžr/150/2012, Krajský súd v Bratislave sp. zn. 2S/260/2013). 12. Žalobca predmetnú námietku uzavrel s tým, že žalovaný bol povinný v konaní postupovať pri vydávaní napadnutého rozhodnutia o jeho vylúčení zo štúdia v zmysle princípov „dobrej správy“, avšak tak nepostupoval a potom postupom žalovaného došlo k porušeniu týchto princípov a k zásahu do práva na spravodlivý proces a zásahu do princípu viazanosti správneho orgánu právom v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. 13. Žalobca tiež namietal procesné pochybenie dekanky LF SZUB. Uviedol, že medzi základné princípy „dobrej správy“ patrí princíp spoluúčasti, princíp transparentnosti a mať právo v procesnej forme byť vypočutý, pričom mal za to, že tieto princípy boli v danom prípade porušené. 14. Tvrdil, že 1/ nedoručením mu oznámenia o začatí konania o jeho vylúčení zo štúdia, 2/ neumožnením mu vyjadriť sa ku konaniu o vylúčení zo štúdia došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, pričom takúto vadu možno tiež chápať ako nedostatočne zistený skutkový stav veci. 15. Žalobca poukázal (odcitoval) na čl. 8, čl. 10 ods. 1, 2 a čl. 14 Odporúčania CM/REC (2007)7 Výboru ministrov o dobrej verejnej správe s tým, že princíp spoluúčasti zahŕňa právo súkromnej osoby byť vypočutá v prípade, ak ide o individuálny správny akt, ktorým sa o nej rozhoduje a potom členský štát by mal garantovať takejto osobe právo na účasť v rozhodovacom procese a garantovať osobám, ktoré môžu byť na takýchto postupoch dotknuté, aby boli jasne informované o príslušných návrhoch a právo, aby im bola poskytnutá príležitosť plne svoje názory vyjadriť. 16. Cieľom princípu transparentnosti je zabezpečiť dotknutej osobe právo na informácie ohľadne procesného postupu orgánu verejnej správy, v ktorom sa rozhoduje o jej verejnom subjektívnom práve alebo povinnosti, ako i o výsledku tohto postupu. Právo na informácie zahŕňa právo na informáciu o začatí procesného postupu orgánu verejnej správy, právo na informáciu o významných skutočnostiach týkajúcich sa postupu a právo vyjadriť sa. 17. Procesné právo dotknutej osoby na jej vypočutie v rámci postupu pred správnym orgánom zahŕňa právo uplatňovať návrhy (predkladať a navrhovať dôkazy, žiadať o doplnenie podkladov pred vydaním rozhodnutia) a právo vyjadrovať sa k podkladom a dôkazom zabezpečeným v konaní. 18. Žalobca uviedol, že nebol upovedomený o začatí správneho konania o jeho vylúčení zo štúdia z LF SZUB, nevedel o priebehu konania, nebolo mu umožnené vyjadrovať sa a argumentovať v správnom konaní, a to napriek tomu, že vydané rozhodnutie negatívne ovplyvnilo priamo žalobcu a jeho práva. Predmetné konanie nebolo žiadnym predpisom časovo limitované, nebolo ho možné považovať za neodkladné, či urgentné, išlo o konanie závislé od správnej úvahy dekanky. 19. Žalobca vyjadril presvedčenie v kontexte celej situácie, že sa stal v súvislosti so skúškou z predmetu „Medical Biochemistry 2“ obeťou diskriminácie. U. Y. B. (skúšajúci a vedúci katedry), nielenže nevypísal dostatočný počet termínov pre skúšku z daného predmetu, ale súčasne odmietol vypísať ďalší dodatočný termín, a to vo vzťahu k L. študentom, resp. študentom o ktorých si myslel, že sú J.. Inému študentovi v obdobnej situácii (L. L. S. Y.) umožnil vykonanie opravného pokusu skúšky aj mimo oficiálne vypísaných termínov (dňa 11.10.2017). Za dôvod odlišného zaobchádzania na stretnutí u prodekanky LF SZUB konanom dňa 18.10.2017 označil U.. Y.Á. B. práve jeho J. pôvod. 20. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci pri jeho vylúčení zo štúdia, ku ktorému došlo v zmysle § 66 ods. 1 písm. c) zákona č. 131/2002 Z. z. v spojení s čl. 20 ods. 1 Študijného poriadku, ktorý nemožno posudzovať oddelene, ale v kontexte ostatných článkov Študijného poriadku a ostatných interných predpisov SZUB (čl. 20 ods. 7 a ustanovenia II., IV., V. Smernice č. 6/2013 rektora SZUB). 21. Z v predchádzajúcom bode tohto rozsudku uvedených ustanovení podľa žalobcu vyplýva, že podmienkou pre to, aby študent mohol využiť svoje právo na dva pokusy pre absolvovanie skúšky z opakovane zapísaného predmetu je vypísanie dostatočného počtu termínov skúšky. Inak by samotná škola študentovi zabránila absolvovať štúdium. V danom prípade malo do 15.10.2017 absolvovať opakovane zapísaný predmet „Medical Biochemistry 2“ spolu so žalobcom 13 študentov, teda malo byť vypísaných buď 26 termínov skúšky alebo 26 miest pre študentov pri menšom počte termínov. Boli pritom vypísané len 3 termíny pre 11 študentov. Preto bol podľa žalobcu žalovaný povinný zistiť aj skutkový stav ohľadom počtu vypísaných termínov a počtu študentov, ktorí mali daný predmet absolvovať, pričom z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že by žalovaný tak učinil. 22. Zároveň žalobca pokladal napadnuté rozhodnutie za nedostatočne odôvodnené, keďže v obsahu jeho odôvodnenia absentuje popis priebehu správneho konania, akékoľvek zdôvodnenie, prečo žalovaný mu neumožnil vyjadriť sa, prečo mu nebol oznámený začiatok správneho konania a tiež nebolo zrejmé, či boli vôbec splnené podmienky na jeho vylúčenie, nakoľko nebolo zrejmé, či žalovaný skúmal všetky konkrétne okolnosti prípadu, najmä počet vypísaných termínov skúšky na daný predmet a počet študentov, ktorí mali túto skúšku absolvovať. 23. Za najdôležitejšiu vadu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalobca považoval absenciu zdôvodnenia správnej úvahy žalovaného, t. j prečo sa dekanka v rámci svojej voľnej úvahy rozhodla práve pre jeho vylúčenie zo štúdia. 24. Záverom navrhol vykonať viacero dôkazov - výsluch žalobcu, výsluch dvoch študentov v obdobnej situácii v akej bol žalobca a vyžiadanie viacerých informácii od žalovaného o počte študentov, ktorí mali opakovane zapísaný daný predmet v zimnom semestri akademického roku 2017/2018, o počte vypísaných termínov predmetnej skúšky v danom skúšobnom období a počte študentov, ktorí sa mohli na vypísané termíny tejto skúšky prihlásiť. 25. Písomným podaním zo dňa 27.03.2018 označeným ako predloženie dôkazu, žalobca uviedol, že požiadal žalovaného o sprístupnenie informácii, z ktorých vyplynulo, že v zimnom semestri akademického roku 2017/2018 bolo 12 študentov, ktorí mali absolvovať skúšku z opakovane zapísaného predmetu „Medical Biochemistry 2“. Zároveň v danom období boli vypísané 4 termíny pre absolvovanie tejto skúšky nasledovne: dňa 19.09.2017, kapacita - 4, prihlásení - 0, dňa 26.09.2017, kapacita - 4, prihlásení - 1, dňa 03.10.2017, kapacita - 4, prihlásení - 4, dňa 10.10.2017, kapacita - 3, prihlásení - 3. Skúšobné obdobie pre opakovane zapísané predmety prebiehalo od 18.09.2017 do 13.10.2017. 26. Žalobca poukázal na čl. 21 ods. 12 Študijného poriadku a potom vyplýva, že v danom prípade nebol vypísaný dostatočný počet termínov, resp. dostatočná kapacita pre dotknutý predmet a súčasne všetky termíny boli vypísané v rozpore so Študijným poriadkom - iba deň pred začatím skúškového obdobia. 27. V predmetnom podaní žalobca tiež predložil ako dôkazy svoju žiadosť o vypísanie ďalšieho termínu skúšky z predmetu „Medical Biochemistry 2“ zo dňa 12.10.2017, podnet verejnému ochrancovi práv zo dňa 07.11.2017, Odporúčanie CM/Rec (2007) 7 Výboru ministrov Rady Európy o dobrej verejnej správe, Rezolúciu (77) 31 Výboru ministrov Rady Európy o ochrane jednotlivca vo vzťahu k aktom správnych orgánov. 28. Replikou zo dňa 15.05.2018 žalobca reagoval na vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe, pričom zotrval na svojich žalobných námietkach. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného o dostatočnosti odôvodnenia napádaného rozhodnutia, nakoľko v napadnutom rozhodnutí nie je uvedený popis priebehu administratívneho konania, ani zdôvodnenie, prečo mu žalovaný neoznámil začiatok administratívneho konania, z akého dôvodu mu žalovaný neumožnil vyjadriť sa k veci a z odôvodnenia taktiež nie je zrejmé, či boli splnené podmienky na jeho vylúčenie zo štúdia, najmä či žalovaný skúmal včasnosť vypísania termínov skúšok, dostatočnosť počtu termínov a dostatočnosť počtu miest na daných termínoch. 29. Zdôraznil, že v zmysle čl. 30 ods. 1 Študijného poriadku SZUB, dekan má možnosť a nie povinnosť študenta vylúčiť v prípade, ak neabsolvuje opakovane zapísaný predmet do 15. októbra daného akademického roka. V odôvodnení rozhodnutia preto nemalo chýbať odôvodnenie, prečo sa ho žalovaný rozhodol vylúčiť. 30. Zároveň žalobca poukázal na to, že práve z čl. 30 ods. 1 Študijného poriadku SZUB možno vyvodiť, že jeho vyjadrenie bolo potrebné, nakoľko ak by mu bolo umožnené vyjadriť sa, mohol poukázať na vady konania, t. j. nesprávny postup žalovaného pri vypísaní termínov skúšok (ich počet a čas vypísania), či bol vypísaný dostatočný počet termínov s dostatočnou kapacitou pre absolvovanie opakovane zapísaného predmetu „Medical Biochemistry 2“, či boli predmetné termíny vypísané včas a v súlade so Študijným poriadkom. 31. Žalobca namietal, že žalovaný ani neskúmal dôvodnosť jeho námietok o porušení zákazu diskriminácie zo strany vyučujúceho a ich vplyve na rozhodnutie o jeho vylúčení. 32. Naďalej zotrval na námietke, že žalovaný vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže nesprávne vykladal ust. čl. 30 ods. 1, resp. čl. 20 ods. 11 Študijného poriadku SZUB, a ktoré podľa jeho názoru je potrebné vykladať v súlade s čl. 21 ods. 12 a čl. 20 ods. 7 Študijného poriadku SZUB a Smernice č. 6/2013 rektora SZUB o opakovanom zápise predmetu zo dňa 16.09.2013 (body II., a V.), a to tak, že študent je opakovane zapísané predmety povinný absolvovať najneskôr do 15. októbra daného akademického roka len v prípade, ak si vysokoškolský pedagóg, ktorého predmet si študent opakovane zapísal, splnil svoju povinnosť a vypísal včas dostatočný počet termínov s dostatočnou kapacitou na vykonanie skúšky tak, aby študent, ktorý si daný predmet zapísal, mohol/mal objektívne šancu do daného termínu uplatniť riadny ako aj opravný termín. 33. Žalobca uviedol, že na základe nových dôkazov predložených žalovaným (Výpis z MAIS - z ktorého vyplýva aktivita študentov pri prihlasovaní a odhlasovaní na termíny skúšok) ako aj z ním predložených dôkazov vyplývalo, že termíny skúšky pre opakovane zapísaný predmet „Medical Biochemistry 2“ boli vypísané dňa 18.09.2017. Súčasne je faktom, že skúškové obdobie pre opakovane zapísané predmety v zimnom semestri 2017 prebiehalo od 18.09.2017 do 13.10.2017 (nakoľko 14 až 15.10.2017 bol víkend). 34. Žalobca poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a zdôraznil, že na predmetné konanie sa vzťahujú základné princípy „dobrej verejnej správy“ vyplývajúce z čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré majú svoje výslovné obsiahnutie v odporúčaniach Výboru ministrov Rady Európy. Z týchto odporúčaní (čl. 8, čl. 10 ods. 1 a 2, čl. 14 Odporúčania CM/REC (2007) 7 Výboru ministrov Rady Európy o dobrej verejnej správe) vyplýva požiadavka na dodržanie základných procesných náležitostí každého administratívneho konania - vrátane oznámenia začatia administratívneho konania a umožnenia vyjadriť sa k administratívnemu konaniu a podkladom rozhodnutia, spolu s požiadavkou na odôvodnenie rozhodnutia. Podľa názoru žalobcu tieto požiadavky v konaní žalovaným neboli dodržané. Vyjadrenie žalovaného. 35. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 29.03.2018 a navrhol ju ako nedôvodnú zamietnuť. Zastával názor, že napadnuté rozhodnutie o vylúčení žalobcu bolo zákonné, vychádzajúce zo správneho právneho posúdenia veci, bolo zrozumiteľné, riadne odôvodnené a taktiež vychádzalo z riadne zisteného skutkového stavu, ktorý bol postačujúci na riadne posúdenie veci, a preto podľa žalovaného nie je dôvod na jeho zrušenie. 36. Žalovaný uviedol, že pred začatím skúškového obdobia zimného semestra akademického roku 2017/2018 vedúci Katedry biochémie Lekárskej fakulty, Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave, prof. L.. D.. Y.Á. B., K.., L. (skúšajúci) vypísal v akademickom systéme MAIS SZUB pre študentov predmetu „Medical Biochemistry 2“ celkom 4 termíny skúšok: 1. termín skúšky vypísal na deň 19.09.2017 o 15,00 hod., 2. termín skúšky vypísal na deň 26.09.2017 o 15,00 hod., 3. termín skúšky vypísal na deň 03.10.2017 o 15,00 hod., 4. termín skúšky vypísal na deň 10.10.2017 o 15,00 hod. 37. Zo systému MAIS vyplýva, že z predmetu „Medical Biochemistry 2“ boli vypísané 4 termíny skúšok s celkovou kapacitou 15 miest, pričom na 1. termín skúšky sa prihlásilo 0 študentov (kapacita 4 študenti), na 2. termín skúšky sa prihlásil 1 študent (kapacita 4 študenti), na 3. termín skúšky sa prihlásili 4 študenti (kapacita 4 študenti), na 4. termín skúšky sa prihlásili 3 študenti (kapacita 3 študenti). Bol názoru, že skúšajúci tak ponúkol študentom predmetu „Medical Biochemistry 2“, resp. žalobcovi dostatočný počet termínov na absolvovanie riadnej skúšky ako aj prípadne opravnej skúšky. Žalovaný tvrdil, že žalobca sa však prihlásil na vykonanie riadneho termínu skúšky až na posledný 4. termín, ktorý sa konal dňa 10.10.2017 a teda využil na absolvovanie skúšky iba jeden, a to posledný možný termín napriek tomu, že mu hrozilo, že ak skúšku nespraví, nebude mať priestor na jej opravu a môže byť vylúčený zo štúdia. Zo systému MAIS dokonca vyplýva, že žalobca sa dňa 18.09.2017 prihlásil na 2. termín skúšky, ktorý sa konal dňa 26.09.2017, avšak dňa 24.09.2017 sa z neho odhlásil a prihlásil sa až na posledný 4. termín skúšky, konajúci sa dňa 10.10.2017. 38. Ďalej uviedol, že nakoľko žalobca žiaden zo skorších termínov skúšky nevyužil a prihlásil sa až na posledný možný 4. termín, ktorý sa konal v utorok dňa 10.10.2017, t. j. 5 dní pred uplynutím lehoty uvedenej v čl. 20 ods. 11 Študijného poriadku SZUB, pričom na piatok 13.10.2017 bolo už dlhšiu dobu vyhlásené rektorské voľno a koniec lehoty uvedenej v citovanom ustanovení Študijného poriadku pripadol na víkend, žalobca splnil podmienky na vylúčenie zo štúdia. Žalovaný argumentoval, že žalobca sa dozvedel o výsledku skúšky ešte dňa 10.10.2017, pričom o dodatočný opravný termín skúšky požiadal dekanku LF SZUB až dňa 12.12.2017, t. j. deň pred faktickým ukončením skúškového obdobia a teda neskoro, nakoľko dodatočný opravný termín nebolo možné nariadiť tak, aby sa konal do 15.10.2017. Bez ohľadu na uvedené, žalovaný potreboval v tejto súvislosti zdôrazniť, že študenti nemajú v zmysle právnych predpisov (ani interných predpisov SZUB) na udelenie súhlasu s dodatočným opravným termínom skúšky žiadny nárok. 39. Vo vzťahu k študentovi L. L. z Y., na ktorého sa žalobca odvolával v súvislosti s údajným rozdielnym zaobchádzaním, žalovaný uviedol, že L. L. sa na rozdiel od žalobcu dňa 18.09.2017 prihlásil na 3. termín skúšky, ktorý sa konal dňa 03.10.2017 ako aj na 4. termín skúšky, ktorý sa konal dňa 10.10.2017. Nakoľko riadny aj opravný termín L. L. absolvoval s hodnotením neprospel, ešte dňa 10.10.2017 požiadal dekanku LF SZUB o dodatočný opravný termín, ktorému dekanka vyhovela a stanovila ho na deň 12.10.2017. Žalobca sa dozvedel, že skúšku nespravil už 10.10.2017, pričom o súhlas s mimoriadnym termínom opravnej skúšky žalobca požiadal dekanku až vo štvrtok 12.10.2017, a to aj napriek tomu, že na piatok dňa 13.10.2017 bolo vyhlásené rektorské voľno a koniec skúškového obdobia (14-15.10.2017) pripadol na víkend. Študent L. L., na ktorého sa žalobca v žalobe odvoláva, požiadal dekanku o mimoriadny opravný termín už dňa 10.10.2017, potom, čo zistil, že skúšku z uvedeného predmetu nespravil. Dekanka žiadosti študenta L. L. vyhovela a termín mimoriadnej opravnej skúšky nariadila na deň 12.10.2017. 40. Žalovaný namietal tvrdenie žalobcu, že sa mal údajne stať obeťou diskriminácie na tom skutkovom základe, že skúšajúci nevypísal dostatočný počet termínov pre skúšku z predmetu „Medical Biochemistry 2“ a súčasne odmietol vypísať dodatočný termín skúšky, a to údajne len vo vzťahu k L. študentom, resp. študentom, o ktorých si myslel, že sú J., pričom študentovi L. L. z Y. vykonanie mimoriadneho opravného termínu povolil. Mal zato, že žalobca údajné diskriminačné zaobchádzanie zo strany žalovaného voči nemu žiadnym spôsobom nepreukázal a vzhľadom na uvádzané skutkové okolnosti prípadu akékoľvek diskriminačné zaobchádzanie je potrebné vylúčiť. Podľa žalovaného študent L. L. na rozdiel od žalobcu pristupoval k svojim akademickým povinnostiam zodpovedne a v súlade so študijným poriadkom SZUB. Študent L. L. reagoval na zmarenú skúšku tak, že ešte dňa 10.10.2017 požiadal dekanku LF SZUB o dodatočný opravný termín skúšky. Naproti tomu, žalobca o mimoriadny opravný termín požiadal dekanku až dňa 12.10.2017. Tvrdenie žalobcu o údajnom diskriminačnom zaobchádzaní vo vzťahu k nemu, považoval žalovaný za účelové, nepodložené a vzhľadom na skutkové okolnosti prejednávanej veci absolútne irelevantné. 41. Žalovaný bol presvedčený, že žalobcovi poskytol dostatočný počet termínov, z ktorých si mohol vybrať dva a na tieto sa postupne prihlásiť a skúšku absolvovať. Skutočnosť, že žalobca pristupoval k svojim vysokoškolským povinnostiam nezodpovedne, nemôže byť na ťarchu žalovaného, ktorý pri jeho vylúčení zo štúdia, postupoval plne v súlade s právnymi predpismi a v ich medziach. 42. S poukazom na § 108 zákona č. 131/2002 Z. z., v zmysle ktorého sa všeobecný predpis o správnom konaní zákon č. 71/1967 Zb. - Správny poriadok na rozhodovanie podľa zákona o vysokých školách nevzťahuje, žalovaný bez ohľadu na túto skutočnosť vyjadril presvedčenie, že napádané rozhodnutie bolo vydané v súlade s princípmi dobrej správy, na ktoré poukázal žalobca v súvislosti s Odporúčaním CM/REC (2007) Výboru ministrov o dobrej verejnej správe. Žalovaný mal za nesporné, že žalobou napadnuté rozhodnutie obsahuje výrok, odôvodnenie ako aj poučenie o opravnom prostriedku. Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, ktorej osoby sa týka a na základe, akých dôkazov a skutkových a právnych dôvodov bolo vydané. Taktiež je v odôvodnení rozhodnutia náležite vecne opísaný skutok, ktorý bol dôvodom pre rozhodnutie. Konštatoval, že vo všeobecnosti možno rozhodnutie považovať za náležite odôvodnené, v prípade, ak z neho akákoľvek tretia nezainteresovaná osoba dokáže vyčítať dôvody, na ktorých orgán rozhodnutie založil, a to tak zo stránky skutkovej ako aj právnej, pričom napádané rozhodnutie danú charakteristiku spĺňa vrátane obsahu relevantných zákonných ustanovení ako aj citácie relevantných ustanovení interných predpisov žalovaného, na základe ktorých bolo napadnuté rozhodnutie vydané. 43. Duplikou zo dňa 16.05.2019 žalovaný reagujúc na repliku žalobcu zotrval na svojom postoji k v podanej žalobe uvedeným námietkam. Trval na tom, že v predmetnej veci riadne zistil skutkový stav s ohľadom na splnenie podmienok pre vylúčenie žalobcu zo štúdia. 44. Poukázal na to, že z predložených dôkazov, ktoré predložil súdu vyplýva, že skutočnosti dôležité pre rozhodnutie zo štúdia žalobcu boli v čase vydania napádaného rozhodnutia o jeho vylúčení zo štúdia zverejnené v akademickom informačnom systéme MAIS, ku ktorým mal žalovaný prístup a ktoré overil. Zároveň uviedol, že informačný systém MAIS vedie v elektronickej forme, a preto nie je možné, aby bol jeho obsah súčasťou listinného spisu žalobcu. 45. Žalovaný sa vyjadril opätovne k celkovému skutkovému stavu v danej veci a zdôraznil, že z výpisov z informačného systému MAIS vyplýva, že žalobca mal reálnu možnosť zúčastniť sa dvoch termínov skúšok, avšak využil iba posledný termín skúšky, na ktorom neuspel a na ďalší opravný termín skúšky už nemal nárok v zmysle jeho interných prepisov. Ďalej uviedol, že žalobca začal na údajný rozpor vypísaných termínov skúšok zo študijným poriadkom poukazovať až po doručení napádaného rozhodnutia o jeho vylúčení zo štúdia, preto jeho tvrdenia považuje za bezpredmetné a účelové. Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie. 46. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom za prítomnosti oboch procesných strán a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nebolo vydané v súlade so zákonom a žalobné námietky odôvodňovali jeho zrušenie. 47. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 48. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 49. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 50. Podľa § 66 ods. 1, písm. c) zákona č.131/ 2002 Z. z., okrem riadneho skončenia štúdia sa štúdium skončí vylúčením zo štúdia pre nesplnenie požiadaviek, ktoré vyplývajú zo študijného programu a zo študijného poriadku vysokej školy. 51. Podľa § 66 ods. 2 písm. c) zákona č.131/ 2002 Z. z., dňom skončenia štúdia je c) podľa odseku 1 písm. c) a d) deň, keď rozhodnutie o vylúčení zo štúdia nadobudlo právoplatnosť 52. Podľa § 70 ods. 1 písm. c) zákona č.131/ 2002 Z. z., študent má právo najmä a) študovať študijný program, na ktorý bol prijatý, c) zapísať sa do ďalšej časti študijného programu, ak splnil povinnosti určené študijným programom alebo študijným poriadkom, d) pri rešpektovaní časových a kapacitných obmedzení daných študijným poriadkom a študijným programom zvoliť si tempo štúdia, poradie absolvovania predmetov pri zachovaní ich predpísanej nadväznosti a zvoliť si učiteľa pri predmete vyučovanom viacerými učiteľmi. 53. Podľa § 71 ods. 1 zákona č.131/ 2002 Z. z., študijné povinnosti študenta vyplývajú zo študijného programu, ktorý študuje, a zo študijného poriadku. 54. Podľa Článku 20 ods. 7 Študijného poriadku Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave, schváleného Akademickým senátom Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave dňa 16.04.2015 (ďalej len „Študijný poriadok SZU“), študent si môže opakovane zapísať v nasledujúcom období/roku štúdia maximálne dva predmety. Pri opakovane zapísanom predmete má študent právo na riadny termín a na jeden opravný termín. Študent si môže opakovane zapísať ten istý predmet len jedenkrát. Opravný termín opakovane zapísaného predmetu sa koná pred dvojčlennou komisiou. 55. Podľa Článku 20 ods. 11 Študijného poriadku SZU, opakovane zapísané predmety je študent povinný absolvovať najneskôr do 15. októbra daného akademického roka a v 6. ročníku doktorských študijných programoch najneskôr do 30.09. daného akademického roku. V prípade, že opakované predmety úspešne neabsolvuje, je študent vylúčený zo štúdia podľa zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 56. Podľa Článku 21 ods. 12 Študijného poriadku SZU, termíny skúšok vypíše vysokoškolský učiteľ po dohode so študentmi minimálne dva týždne pred začiatkom skúškového obdobia v primeranom množstve a rozptyle. Termíny skúšok musia byť vypísané v akademickom informačnom systéme univerzity (MAIS). Študent sa prihlasuje na určené termíny cez akademický informačný systém podľa pokynov vysokoškolského učiteľa. 57. Podľa Článku 21 ods. 14 Študijného poriadku SZU, termíny opravných skúšok určuje skúšajúci v skúškovom období príslušného semestra. 58. Podľa Článku 28 ods. 1 písm. c) Študijného poriadku SZU, sa štúdium končí vylúčením zo štúdia pre nesplnenie požiadaviek, ktoré vyplývajú zo študijného programu a zo študijného poriadku univerzity. 59. Podľa Článku 28, ods. 2 písm. c) Študijného poriadku SZU, dňom skončenia štúdia je pri vylúčení zo štúdia pre nesplnenie požiadaviek, ktoré vyplývajú zo študijného programu a zo študijného poriadku univerzity a pri vylúčení zo štúdia z dôvodu zavineného porušenia právnych predpisov alebo vnútorných predpisov univerzity alebo fakulty, alebo verejného poriadku deň, keď rozhodne o vylúčení zo štúdia nadobudlo právoplatnosť. 60. Podľa Článku 30, ods. 1 Študijného poriadku SZU prvá veta, môže dekan pre nesplnenie požiadaviek vyplývajúcich zo študijného programu vylúčiť zo štúdia študenta, ktorý nesplnil podmienky pre postup do nasledujúceho obdobia štúdia. 61. Podľa Článku 13 ods. 1 Štatútu Lekárskej fakulty Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave, schváleného Akademickým senátom Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave dňa 25.09.2013, dekan je predstaviteľom fakulty, riadi ju, zastupuje a koná vo veciach fakulty. Vo veciach podľa § 23 ods. 1 zákona o vysokých školách a Štatútu SZU koná v mene SZU. Dekan zodpovedá za svoju činnosť akademickému senátu fakulty. Dekan zodpovedá rektorovi za svoju činnosť vo veciach, v ktorých koná v mene SZU, za hospodárenie fakulty a za svoju ďalšiu činnosť v rozsahu určenom vnútornými predpismi SZU. 62. Podľa Článku 15 ods. 1 písm. f) Štatútu LF SZU, dekan rozhoduje o vylúčení zo štúdia na fakulte. 63. Podľa Smernice č. 6/2013 rektora Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave zo dňa 16.09.2013 o opakovanom zápise predmetu bodu II., dekan fakulty môže dať študentovi písomne súhlas na opakované zapísanie si maximálne dvoch predmetov do ďalšej časti štúdia, okrem predmetov praktickej výučby. Zároveň mu určí termín, dokedy musí získať hodnotenie a príslušný počet kreditov za daný predmet. Dekan fakulty, prostredníctvom študijného oddelenia fakulty, najneskôr do začiatku zápisu musí študentovi písomne na jeho žiadosť odpovedať. 64. Podľa Smernice č. 6/2013 rektora Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave zo dňa 16.09.2013 o opakovanom zápise predmetu bodu V., pri opakovane zapísanom predmete má študent právo na jeden riadny a jeden opravný termín. V prípade, že študent ani po jednom riadnom a jednom opravnom termíne nezískal hodnotenie opakovane zapísaného povinného predmetu, skončí jeho štúdium v zmysle § 66 ods. 1 písm. c) zákona č.131/2002 Z. z. o vysokých školách. 65. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 66. V prejednávanej veci správny súd má povinnosť preskúmať zákonnosť postupu žalovaného pri vydávaní napadnutého rozhodnutia ako aj zákonnosť tohto rozhodnutia v zmysle žalobných námietok. 67. Úlohou správneho súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánov verejnej správy podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia konajúceho orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia konajúceho orgánu verejnej správy namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu orgánu verejnej správy, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je orgán verejnej správy oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom na prejednávanú vec sa vzťahujúcim predpísané náležitosti. Každé rozhodnutie orgánu verejnej správy musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať náležitosti určené právnymi predpismi na danú vec sa vzťahujúcimi (zákon č. 131/2001 Z. z.). 68. Osoby dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia. 69. V prejednávanej veci je nesporné, že na konanie podľa zákona č. 131/2001 Z. z., v zmysle ktorého bolo rozhodnuté o vylúčení žalobcu (študenta) z vysokoškolského štúdia na LF SZUB sa nevzťahuje Správny poriadok, nakoľko to priamo vylučuje ust. § 108 zákona č. 131/2002 Z. z.. Táto skutočnosť však neznamená, že žalovaný vystupujúci v danom prípade vo vzťahu k študentom (žalobcovi) ako orgán verejnej správy, rozhodujúci o ich právach a povinnostiach vyplývajúcich zo štúdia na LF SZUB môže v konaní pri rozhodovaní o vylúčení študenta (žalobcu) zo štúdia postupovať tak, že pritom nedodrží základné princípy uplatňované pre správne konania. Žalovaný musí aj v takomto prípade (vydanie napadnutého rozhodnutia) postupovať v súlade s princípmi „dobrej správy“, resp. základnými zásadami správneho konania v zmysle Správneho poriadku (§ 3). 70. Správny súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že pojem „dobrá správa“ predstavuje súhrn zásad a požiadaviek v modernom demokratickom právnom štáte, ktorých spoločným cieľom je kvalitné, efektívne, transparentné a riadne fungovanie verejnej správy. Myšlienka, že ľudia majú právo na to, aby sa štát správal v zmysle týchto zásad a teda riadil štát „dobre“ sa dlhodobo tvorila na pôde Rady Európy, ktorá počnúc rokom 1977 prijala viacero rezolúcii a odporúčaní, ktorými formovala súčasnú podobu práva na dobrú správu, ktorej základným dokumentom je Kódex dobrej správy vecí verejných v odporúčaní CM/Rec (2007) 7 Výboru ministrov členských štátov Rady Európy z 20. júna 2007 o dobrej verejnej správe (ďalej len „Odporúčanie“), obsahujúce niekoľko základných princípov, ktorými by sa mal riadiť každý orgán verejnej správy vo vzťahu k súkromným osobám. Právo na „dobrú verejnú správu“ potom vyjadruje právo súkromnej osoby, aby mu štát garantoval, že verejná správa bude fungovať na princípoch „dobrej správy“. Toto právo síce nepatrí medzi tradične uznávané základné ľudské práva, ale neustálym rozvíjaním myšlienky o práve na dobrú správu Rada Európy významným spôsobom prispieva k jeho vzniku. Ide o kombináciu viacerých uznaných práv vo vzťahu k verejnej správe, ktoré spolu tvoria jedno právo. Podobným spôsobom bolo právo na dobrú správu uznané aj v čl. 41 ods. 1 Charty základných ľudských práv Európskej únie, podľa ktorého má každá osoba právo, aby inštitúcie a orgány Únie riešili jej záležitosti nestranne, spravodlivo a v primeranom čase. 71. Koncept dobrej správy obsahuje jednak pravidlá zakotvené v právnych normách hmotnoprávnej a procesnej povahy a zároveň aj ďalšie požiadavky, ktoré síce nezaväzujú správne orgány k dobrému správaniu silou právne záväzných a vynútiteľných noriem, ale pôsobia ako štandard verejnej morálky a všeobecnej slušnosti na úrovni súčasného civilizačného vývoja. Základné princípy „dobrej správy“ podľa Odporúčania obsahujú napríklad princíp dodržiavania zákonnosti, resp. viazanosť právom, rovného zaobchádzania, vylúčenia diskriminácie, objektivity a nestrannosti, predvídateľnosti, legitímnych očakávaní, primeranosti, zodpovednosti alebo zásady činnosti správnych orgánov. 72. Každá osoba (fyzická, právnická) má právo, aby orgány verejnej správy konali v súlade s princípmi, na základe ktorých sú vybudované. V súčasnej judikatúre súdov SR možno badať, že súdy čoraz viac vo svojich rozhodnutiach odkazujú na tieto princípy. 73. V prípade, ak osobitný zákon (v danom prípade zákon č. 131/2002 Z. z.) vylúčil pôsobnosť všeobecného predpisu - Správneho poriadku, pričom tento lex specialis neupravuje určitú otázku, nemôže to znamenať založenie priestoru pre bezbrehú ľubovôľu konajúceho orgánu verejnej správy. Práve v takýchto prípadoch sú o to viac potrebné základné princípy správneho práva, resp. princípy „dobrej správy“. Takýto postup je plne aplikovateľný na prejednávaný prípad. 74. Orgány verejnej správy musia konať a postupovať v súlade s princípmi „dobrej správy“. V prípade, ak sa na určitý postup orgánu verejnej správy nevzťahuje žiadne zákonné ustanovenie, ani v takom prípade nemôže príslušný orgán konať na základe ľubovôle, ale v súlade s predmetnými princípmi. Zároveň však, takáto absentujúca právna úprava môže byť v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Využitie princípov „dobrej správy“ v správnom konaní umožňuje orgánom verejnej správy konať v súlade s Ústavou SR. 75. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd ako dôvodnú námietku vzhliadol pochybenie žalovaného v správnom konaní o vylúčení žalobcu zo štúdia v tom, že žalovaný v tomto konaní nepostupoval v súlade so základnými princípmi správneho konania (v zmysle Správneho poriadku), resp. princípmi „dobrej správy“. Pochybenie žalovaného spočívalo v tom, že nedal žalobcovi ako účastníkovi správneho konania (o jeho vylúčení zo štúdia) vôbec vedieť, že je voči nemu takéto konanie začaté a zároveň žalobcovi neumožnil oboznámiť sa a vyjadriť sa k podkladom (dôkazom) napadnutého rozhodnutia, k spôsobu ich zistenia a prípadne navrhnúť ich doplnenie ako aj umožniť mu byť vypočutý v tejto veci. Týmto postupom žalovaný porušil princípy spoluúčasti (byť vypočutý v prípade, ak ide o individuálny správny akt, ktorým sa o osobe rozhoduje) a právnej istoty (z hľadiska predvídateľnosti postupu orgánu verejnej moci), ktoré sú obsahom „dobrej správy“ a predstavujú základné zásady správneho konania. 76. Je treba prijať záver, že nedodržaním týchto princípov sa privodila situácia, kedy žalobca v dôsledku toho, že nebol upovedomený o začatí konania o jeho vylúčení zo štúdia nemal objektívne žiadnu možnosť vyjadriť sa k veci, navrhnúť vykonanie dôkazov, a to napriek tomu, že toto konanie a z neho vzišlé napadnuté rozhodnutie malo priamy negatívny dopad na jeho práva. Nie je možné akceptovať nevykonanie úkonov zo strany žalovaného v tejto súvislosti poukazujúc na to, že žalobca mal vedieť, že v dôsledku nespravenia danej skúšky v stanovenom termíne bude automaticky vylúčený zo štúdia. Takýmto postupom potom žalovaný zaťažil svoje konanie vadou, keďže došlo k podstatnému porušeniu ustanovení v jeho konaní, čo mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia (§ 191 ods. 1 písm. g/ SSP). 77. Ohľadom námietky nedostatočne zisteného skutkového stavu veci správny súd uvádza, že jej nie je možné prisvedčiť. Podľa správneho súdu vo veci bol skutkový stav žalovaným zistený v dostatočnom rozsahu na riadne posúdenie veci. Bolo preukázané, že žalobca ako študent LF SZUB v stanovenom termíne - do 15.10.2016, kedy v zmysle čl. 20 ods. 11 Študijného poriadku mal povinnosť absolvovať opakovane zapísanú (z predchádzajúceho ročníka - druhého) skúšku z predmetu „Medical Biochemistry 2“, pričom túto skúšku absolvoval dňa 10.10.2016 s hodnotením nedostatočne (FX), tzn. že v stanovenom termíne nesplnil podmienky nevyhnutné pre ďalšie pokračovanie v štúdiu na LF SZUB. Skutkový stav bol riadne zistený aj vo vzťahu k počtu určených termínov skúšky vo vzťahu k počtu študentov, ktorí ju mali absolvovať. 78. K ostatným namietaným skutočnostiam žalobcom - o oneskorenom čase vypísania termínov skúšok predmetu „Medical Biochemistry 2“ skúšajúcim (rozpor s čl. 21 ods. 12 Študijného poriadku), o ich nedostatočnom počte (rozpor s bodom V. Smernice č. 6/2013 rektora SZUB), o nedostatočnej kapacite študentov pre možné vykonanie riadneho a opravného termínu danej skúšky a v tejto súvislosti namietanou diskrimináciou žalobcu, resp. študentov moslimského vierovyznania voči inému študentovi v obdobnej situácii - L. L. z Y. správny súd uvádza, že podľa všetkých zistených skutočností nie je možné prijať záver o takejto namietanej diskriminácii žalobcu zo strany žalovaného. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že podstatou princípu rovnosti a zákazu diskriminácie je to, aby boli záruky, že v objektívne rovnakých situáciách sa s rôznymi osobami bude zaobchádzať rovnako, resp. obdobne. 79. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že žalobca sa v danom skúškovom období zapísal na vykonanie predmetnej skúšky až na posledný stanovený termín - 10.10.2016. Skôr určené termíny tejto skúšky (19.09.2017, 26.09.2017a 03.10.2017) boli pritom žalobcovi známe už dňa 18.09.2016, kedy boli termíny uverejnené v systéme, avšak ich nevyužil hoci kapacitne neboli všetky obsadené. Žalobca vedel o tom, že pre ďalšie pokračovanie v štúdiu musí úspešne absolvovať túto skúšku a tiež vopred vedel termín dokedy. Bolo preto jeho povinnosťou zladiť si svoje aktivity tak, aby bol na skúšku zodpovedne pripravený a mohol ju pokúsiť sa úspešne absolvovať už od začiatku skúšobného obdobia tak, aby v prípade, ak na prvý pokus neuspeje, by mal možnosť využiť opravný termín. Keďže tak neučinil a ani nijako nepreukázal, že mal objektívnu nemožnosť absolvovať skúšku už v niektorom zo skorších určených termínov podľa názoru správneho súdu možno konštatovať, že sa nezachoval dostatočne zodpovedne a obozretne tak, aby sa vyhol prípadnej situácii, do ktorej sa nakoniec aj dostal. 80. Situácia absolvovania danej skúšky iným študentom L. L. bola odlišná od situácie žalobcu a to v tom, že tento študent hneď po tom, čo dňa 10.10.2016 nespravil opravný (druhý) termín z danej skúšky využijúc stanovený postup ešte v ten istý deň písomne požiadal dekanku LF SZUB o dodatočný opravný termín, bolo mu vyhovené a tento termín bol stanovený na deň 12.10.2016. Z vyjadrení oboch účastníkov konania je zrejmé, že situáciu, kedy objektívne žalobca nemohol byť vyskúšaný si zapríčinil sám, keďže po tom, čo neuspel na skúške (prvej) dňa 10.10.2017 okamžite riadnym spôsobom (písomne) nepožiadal dekanku LF SZUB o stanovenie ďalšieho termínu, ale učinil tak až dňa 12.10.2017, pričom do konca skúšobného obdobia - 15.10.2017 potom už z objektívnych dôvodov nebolo možné nový termín určiť a teda ani skúšku absolvovať (dňa 13.10.2017 bolo už skôr určené rektorské voľno a 14.10.2017 a 15.10.2017 boli dni pracovného pokoja - sobota a nedeľa). Deň 12.10.2016 bol pritom reálne posledný možný termín na vykonanie skúšky a žalobca nemohol očakávať, že keď až v tento deň podá žiadosť dekanke o mimoriadny opravný termín bude mu aj obratom táto súhlasiť a termín mu bude pridelený. Na mimoriadny opravný termín pritom nie je v zmysle predpisov žalovaného žiadny nárok. Je preto zrejmé, že stav nemožnosti určenia ďalšieho termínu skúšky na rozdiel od študenta L. L. si žalobca zapríčinil výhradne sám bez náznaku akéhokoľvek diskriminačného postupu žalovaného voči nemu. Vzhľadom na individuálnu povahu mimoriadneho opravného termínu (schváleného dekankou) nie je možné ani poukazovať na to, že iný študent mal takto určený termín na 12.10.2017 a žalobca sa ho nemohol zúčastniť. 81. Správny súd musí konštatovať, že tvrdenie žalobcu o tom, že mu nebolo umožnené zo strany žalovaného na rozdiel od iného študenta v obdobnej situácii (L. L. - pôvodom z Y.) absolvovať ďalší opravný termín predmetnej skúšky, nakoľko je moslim (skúšajúci U.. B. sa mal mylne domnieval, že je J.) je podľa názoru správneho súdu účelové a nijako nepreukázané. Princíp rovnakého zaobchádzania a diskriminácie (zaručiť, že v objektívne rovnakých situáciách sa s osobami bude zaobchádzať rovnako) podľa názoru správneho súdu nebol zo strany žalovaného týmto jeho postupom voči žalobcovi nijako porušený. 82. Z hľadiska počtu štyroch určených termínov danej skúšky s celkovou kapacitou 15 študentov, pričom skúšku mali absolvovať celkovo 12 študenti je možné prijať záver, že žalovaný počas skúšobného obdobia (18.09. - 15.10.2016) svojou ponukou vytvoril pre žalobcu riadne podmienky pre absolvovanie danej skúšky v riadnom a aj prípadnom opravnom termíne. Na základe vyjadrenia žalovaného vyplýva, že žalobca sa pôvodne dňa 18.09.2016 prihlásil na termín skúšky - 26.09.2016, z ktorého sa však odhlásil a neabsolvoval ho. Následne (24.09.2016) sa prihlásil až na posledný určený termín - 10.10.2016. Časové obdobie, v ktorom boli určené termíny skúšky (celkovo 21 dní - 4 termíny) jednoznačne spĺňalo podmienky pre to, aby bol pre všetkých študentov (12) stanovený zodpovedajúci priestor pre vykonanie riadneho aj prípadne opravného termínu, v prípade, ak by boli určené termíny rovnomerne využité. Je treba vytknúť žalobcovi, že nevyužil už skorší určený termín absolvovania skúšky, keďže musel vedieť (LF SZUB navštevoval už 3 rok a musel byť dostatočne skúsený ohľadne priebehu vykonávania skúšok), že ju musí absolvovať do 15.10.2016 pre možnosť ďalšieho pokračovania v štúdiu. Išlo o jednoznačnú chybu žalobcu v tom, že si vybral až posledný možný termín skúšky a hneď po tom, čo ju nespravil obratom nepožiadal dekanku o mimoriadny opravný termín. Žalobca takúto žiadosť podal až dňa 12.10.2016, kedy však už z objektívnych dôvodov jeho žiadosti nemohlo byť vyhovené, keďže 12.10.2016 bol posledný možný termín na vykonanie skúšky, pretože na 13.10.2016 bolo určené rektorské voľno a nasledovali dva dni pracovného pokoja - sobota a nedeľa. Nie je možné súhlasiť so žalobcom, že vzhľadom na počet študentov, ktorí mali absolvovať danú skúšku (12) mal byť určený dvojnásobný počet termínov skúšky (24), resp. dvojnásobný počet miest (24) pri menšom počte termínov (žalobca v žalobe nesprávne uviedol počet študentov - 13). Treba vychádzať z toho, že nie každý študent bude potrebovať využiť aj opravný termín. V prípade, ak by vyvstala potreba ďalšieho termínu, bola tu možnosť, ktorú riadne využil študent L. L.. Preto možno konštatovať o zjavne nezodpovednom prístupe žalobcu k vykonaniu danej skúšky a takéto jeho pochybenie nie je možné pričítať na ťarchu žalovanému s poukazovaním na nedostatočný počet vypísaných termínov skúšajúcim. 83. Správny súd v tejto súvislosti vzhliadol ako jediné pochybenie zo strany žalovaného, ktorého sa dopustil skúšajúci tým, že neboli včas (2 týždne pred začiatkom skúšobného obdobia) oznámené termíny skúšok - porušenie čl. 21 ods. 12 Študijného poriadku. Termíny boli oznámené dňa 18.09.2017 a skúšobné obdobie začínalo 19.09.2017. Takéto pochybenie však podľa súdu nemalo žiadny vplyv na zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného. 84. Z judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. 1Sžo/37/2009 zo dňa 02.02.2010) vyplýva, že uplatnenie princípov „dobrej správy“ v právnej praxi znamená, že aj v prípade, ak sa na určité konanie orgánu verejnej správy veci nevzťahuje Správny poriadok, nemožno upustiť od vyžadovania minimálnych požiadaviek kladených na konania a rozhodnutia správnych orgánov. Každé rozhodnutie orgánu verejnej správy musí byť náležite odôvodnené, aby bolo transparentné a preskúmateľné. Po vzhliadnutí napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že toto síce obsahuje všetky formálne náležitosti - jasne formulovaný výrok rozhodnutia, odôvodnenie s uvedením porušenia akého sa žalobca dopustil, s citovaním na vec sa vzťahujúcich zákonných ustanovení (zákona č. 131/2002 Z. z. a Študijného poriadku SZUB) a zároveň rozhodnutie bolo prijaté príslušným orgánom. 85. Napadnuté rozhodnutie však podľa názoru správneho súdu neobsahuje náležitú správnu úvahu, čo má za následok jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť. Preto správny súd musí tejto námietke žalobcu prisvedčiť. V napadnutom rozhodnutí absentuje správna úvaha, nakoľko žalovaný nijako nevysvetlil a z obsahu odôvodnenia rozhodnutia ani nie je možné zistiť na základe akých dôvodov dekanka využila možnosť vylúčenia žalobcu zo štúdia, keďže ide iba o fakultatívne oprávnenie (čl. 30 ods. 1 Študijného poriadku). Potom je treba prijať záver, že žalovaný bol v napadnutom rozhodnutí povinný rozvinúť svoju úvahu a riadne zrozumiteľným spôsobom vyargumentovať a vysvetliť, prečo bolo potrebné prijať takéto rozhodnutie vo vzťahu k žalobcovi. V rozhodnutí sa mal žalovaný aj vysporiadať s námietkami vznesenými žalobcom v podanej žalobe (počet určeným termínov pri počte študentov, čas vypísania termínov skúšok, diskriminácia žalobcu ako moslima voči inému študentovi), na ktoré odpovede čakal žalobca a ktoré by v prípade riadne uskutočneného správneho konania aj v ňom namietal. 86. Na základe zistených skutočností správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) a písm. g) SSP a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, nakoľko postupom žalovaného pri vydaní napadnutého rozhodnutia podľa správneho súdu došlo k porušeniu základných princípov „dobrej verejnej správy“, čím v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, čo mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. V novom konaní, v ktorom bude žalovaný viazaný vysloveným právnym záverom súdu (§ 191 ods. 6 SSP) bude jeho povinnosťou vo veci ďalej konať v súlade s princípmi „dobrej správy“ a vydať nové rozhodnutie vo veci, ktoré riadne odôvodní s uvedením zodpovedajúcej správnej úvahy, prečo bolo v danom prípade potrebné vzhľadom na všetky okolnosti veci rozhodnúť o vylúčení žalobcu zo štúdia na LF SZUB. 87. O práve na nárok na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobcovi tento nárok priznaný v plnom rozsahu, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. 88. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2001 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).