Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/232/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017202123 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017202123.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Kriškovej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., IČO: 35 919 001, Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava (pôvodne: Technická obnova a ochrana železníc, a.s. (TOOŽ) IČO: 43 861 105, Letisko 490, 013 41 Dolný Hričov), v zastúpení: GARAJ & Partners s.r.o., advokátska kancelária, Jozefská 3, 811 06 Bratislava, proti žalovanému: Správa štátnych hmotných rezerv SR, Pražská 29, 812 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 2017/00410-002-PRED zo dňa 25.10.2017, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia správnych orgánov 1. Žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 25.10.2017 Predseda Správy štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky zamietol rozklad žalobcu a potvrdil rozhodnutie vydané v prvom stupni Správou štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky č. SŠHR-2017/00558 OMRaPZ zo dňa 15.05.2017, ktorým bola žalobcovi podľa § 30 ods. 1 písm. a/ zákona č. 372/2012 Z.z. o štátnych hmotných rezervách a o doplnení zákona č. 25/2007 Z.z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií (ďalej aj ako „zákon č. 372/2012 Z.z.“) uložená pokuta vo výške 2.925.353,15 Eur. 2. Prvostupňovým rozhodnutím bola žalobcovi uložená pokuta z dôvodu, že na základe kontroly vykonanej podľa zákona č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe (ďalej aj ako „zákon č. 10/1996 Z.z.“) zamestnancami žalovaného dňa 07.08.2013 v skladoch a areáli žalobcu v Bošanoch bolo zistené, že tam fyzicky absentujú mobilizačné rezervy, konkrétne časť položiek PIŽMA, v celkovej evidenčnej hodnote 585.070,63 Eur, pričom v čase vykonania kontroly neexistoval žiadny relevantný podklad, ktorý by žalobcu oprávňoval dotknuté mobilizačné rezervy vyskladniť. Žalobca mal teda neoprávnene použiť štátne hmotné rezervy, čím došlo na jeho strane k porušeniu povinností v zmysle § 28 ods. 2 v spojení s § 2 písm. b/ a § 3 ods. 1 zákona č. 372/2012 Z.z. II. Žaloba 3. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím za nezákonné a vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci, žiadal ho zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 4. Namietal, že obe rozhodnutia žalovaného boli vydané napriek uplynutiu prekluzívnej lehoty v zmysle § 30 ods. 3 zákona č. 372/2012 Z.z. V tejto súvislosti uviedol, že žalovaný na základe kontroly vykonanej dňa 07.08.2013 dospel k zisteniu, že v skladoch a areáli žalobcu sa nenachádzali mobilizačné rezervy v účtovnej hodnote 585.070,63 Eur. Na základe kontroly vykonanej dňa 21.01.2014 sa v skladoch a areáli žalobcu nemali nachádzať mobilizačné rezervy v účtovnej hodnote 400.237,20 Eur a podľa ohliadky vykonanej dňa 29.09.2014 absentovali u žalobcu mobilizačné rezervy v účtovnej hodnote už len 198.389,93 Eur. O začatí konania o uložení pokuty bol žalobca upovedomený na základe oznámenia zo dňa 11.02.2014. Konanie o uložení pokuty bolo právoplatne ukončené dňa 06.11.2014 na základe autoremedúrneho rozhodnutia, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 991.949,65 Eur, t.j. podľa § 30 ods. 1 písm. a/ zákona č. 372/2012 Z.z. vo výške päťnásobku účtovnej hodnoty neoprávnene použitých mobilizačných rezerv, ktorá bola zistená dňa 29.09.2014. Autoremedúrne rozhodnutie bolo zrušené rozhodnutím č. 2016/00034-21-OMRaPZ zo dňa 14.06.2016. Následne žalovaný vydal napadnuté rozhodnutia, ktorými bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 2.925.353,15 Eur, t.j. podľa § 30 ods. 1 písm. a/ zákona č. 372/2012 Z.z. vo výške päťnásobku účtovnej hodnoty neoprávnene použitých mobilizačných rezerv, ktorá bola zistená dňa 07.08.2013. Pre úplnosť žalobca uviedol, že po zrušení autoremedúrneho rozhodnutia bolo zrušené aj rozhodnutie č. 2014/01202 OMRaPZ zo dňa 16.06.2014, a to rozhodnutím č. SŠHR-2016/01334-001-PRED zo dňa 10.11.2016. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že od 06.11.2014 neprebiehalo žiadne konanie o uložení pokuty, pričom konštatoval, že dňom 10.11.2016 sa začalo konať o uložení pokuty za neoprávnené použitie štátnych hmotných rezerv, o ktorom sa žalovaný dozvedel už dňa 07.08.2013. Žalobca nesúhlasil so záverom žalovaného, že na základe oznámenia zo dňa 11.02.2014 bolo začaté konanie o uložení pokuty za neoprávnené použitie štátnych hmotných rezerv zistené dňa 07.08.2013, a to o to viac, keď kontrola prebehla aj 21.01.2014. Žalobca teda nepovažoval za správny záver žalovaného, že subjektívna prekluzívna lehota neplynula počas právoplatnosti autoremedúrneho rozhodnutia. Zastával názor, že subjektívna prekluzívna lehota vo vzťahu k začatiu konania o uložení pokuty za neoprávnené použitie štátnych hmotných rezerv, o ktorom sa žalovaný dozvedel dňa 07.08.2013, uplynula pred 10.11.2016, a preto o uložení pokuty žalobcovi rozhodnutí v súlade so zákonom. Dodal, že subjektívna prekluzívna lehota vzhľadom na jej plynutie od 07.11.2014 do 09.11.2016 uplynula nielen vo vzťahu k zisteniam žalovaného zo dňa 07.08.2013, ale aj vo vzťahu k zisteniam zo dňa 21.01.2014 a 29.09.2014. 5. Ďalej žalobca namietal, že jeho konanie žalovaný nesprávne právne kvalifikoval. Nestotožňoval sa so záverom žalovaného, že porušenie § 28 ods. 1 písm. a/ zákona č. 372/2012 Z.z. má charakter pasívneho konania. V tejto súvislosti s poukazom na jeho konanie a vyjadrenia dôvodil, že trvale nezabezpečil pohotovú použiteľnosť štátnych hmotných rezerv, ale ak by vznikla potreba ich použitia, žalobca mal možnosť tieto zabezpečiť, keď mal k dispozícií nevyzdvihnuté mobilizačné rezervy u iného ochraňovateľa. Poukázal tiež na súhlas Odboru krízového riadenia Ministerstva dopravy, výstavy a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky zo dňa 26.04.2013 č. 06200/2013/A410-OKR/28081, z ktorého možno podľa žalobcu ustáliť, že hmotné rezervy, ktoré sa v čase predmetných kontrol u žalobcu nenachádzali, by ani neboli spôsobilé na použitie v prípade krízovej situácie. 6. Namietal tiež výšku uloženej pokuty. Mal za to, že ak by jeho konanie nebolo správne právne posúdené, a teda nešlo by o neoprávnené použitie štátnych hmotných rezerv, potom by mohol byť sankcionovaný len za porušenie § 28 ods. 1 písm. a/ zákona č. 372/2012 Z.z., a to v zmysle § 30 ods. 1 písm. j/ uvedeného zákona pokutou vo výške 35.000 Eur. Ak by jeho konanie bolo zo strany žalovaného správne právne kvalifikované, potom je podľa názoru žalobcu potrebné vysporiadať sa s tým, či konanie ukončené napadnutými rozhodnutiami sa týka neoprávneného použitia štátnych hmotných rezerv zisteného dňa 07.08.2013, dňa 21.01.2014 alebo dňa 29.09.2014. Zdôraznil, že vzhľadom k zrušeniu autoremedúrneho rozhodnutia na základe protestu prokurátora, ktorý žalovanému vytýkal nesprávny procesný postup, sa napádané rozhodnutia žalovaného javia ako prekvapivé, a to vo vzťahu k výške uloženej pokuty. Tento postup žalovaného žalobca považoval za porušujúci princíp právnej istoty. 7. Záverom žalobca navrhol, aby správny súd v rámci sankčnej moderácie zmenil výšku uloženej pokuty, pretože táto má pre žalobcu likvidačný charakter. Prípadne, aby súd od uloženia sankcie upustil. V tejto súvislosti poukázal na zákaz ukladania likvidačných pokút, ktorý vyplýva z judikatúry Ústavného súdu Českej republiky a Najvyššieho správneho súdu Českej republiky. Zdôraznil, že sankcia, ktorej moderáciu navrhuje, má pre neho likvidačný charakter aj v prípade, ak by sa pri jej ukladaní malo vychádzať zo zistení žalovaného zo dňa 29.09.2014, pričom táto by viedla jednoznačne ku koncu jeho podnikateľskej činnosti. Na tomto mieste uviedol, že v čase uloženia pokuty nebolo potrebné sanovať žiadnu krízovú situáciu, pričom predmetné hmotné rezervy by ani neboli na prípadnú sanáciu použiteľné. Preto uloženú sankciu považoval za neprimeranú a nenapĺňajúcu preventívnu ani represívnu funkciu. III. Vyjadrenie žalovaného 8. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 11.05.2018, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že pri argumentácii žalobcu dochádza k zamieňaniu pojmov pri prekluzívnej lehote na uloženie pokuty a na začatie konania. Dôvodil, že zákon č. 372/2012 Z.z. neobsahuje žiadnu prekluzívnu lehotu na uloženie pokuty. Ustanovenie § 30 ods. 3 prvá veta uvedeného zákona uvádza, že ak dôjde zo strany správneho orgánu k zisteniu porušenia zákona, je oprávnený začať správne konanie v lehote 1 roka (subjektívna lehota) od zistenia tohto porušenia, t.j. v uvedenom prípade od vykonania kontroly a zistenia nedostatkov. Zdôraznil, že konanie o uložení pokuty voči žalobcovi bolo začaté písomným oznámením žalovaného zo dňa 11.02.2014 na základe kontrolných zistení zo dňa 07.08.2013. Mal preto za to, že konanie o uložení pokuty bolo začaté včas. Ďalej uviedol, že počas právoplatnosti autoremedúrneho rozhodnutia č. 2014/01202-13 OMRaPZ zo dňa 30.09.2014 (ďalej aj ako „autoremedúrne rozhodnutie“), na základe ktorého bol realizovaný aj výkon rozhodnutia, lehota na začatie konania neplynula, avšak po vydaní rozhodnutia č. 2016/00034-21-OMRaPZ zo dňa 14.06.2016 o zrušení autoremedúrneho rozhodnutia došlo k navodeniu stavu prebiehajúceho konania, kedy Predseda Správy štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky musel opätovne rozhodnúť o podanom rozklade proti rozhodnutiu č. 2014/01202 OMRaPZ zo dňa 16.06.2014 (ďalej aj ako „prvé prvostupňové rozhodnutie“). Predseda Správy štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky v tomto prípade rozhodol tak, že prvé prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Na základe uvedeného sa podľa žalovaného dňom vydania rozhodnutia č. SŠHR-2016/01334-001 PRED dňa 10.11.2016 nezačalo konanie o uloženie pokuty za neoprávnené použitie štátnych hmotných rezerv, o ktorom sa žalovaný dozvedel už dňa 07.08.2013. Žalovaný zastával názor, že zrušenie či už autoremedúrneho rozhodnutia, ako aj prvého prvostupňového rozhodnutia, nemá vplyv na zachovanie lehoty pre začatie konania. 9. Ďalej žalovaný nesúhlasil s názorom žalobcu, že v jeho prípade sa jednalo iba o porušenie § 28 ods. 1 písm. a/ zákona č. 372/2012 Z.z. Toto ustanovenie zákona však nehovorí o aktívnom, ale o pasívnom porušení zákona. Ukladá sa ním povinnosť ochraňovateľovi, aby udržiaval trvale zverené štátne hmotné rezervy upotrebiteľné, teda musí vyvíjať iba starostlivosť o ne tak, aby ich bolo možné v prípade pohotovosti použiť. Žalobca sa podľa žalovaného nedopustil takého konania, keďže jeho konanie je nutné subsumovať výlučne pod prísnejšie ustanovenie § 28 ods. 2 uvedeného zákona. Neoprávneným použitím štátnych hmotných rezerv sa rozumie aktívne konanie žalobcu, ktorým dochádza k porušeniu povinnosti podľa § 2 písm. b/ alebo § 3 ods. 1 zákona č. 372/2012 Z.z. Žalovaný nesúhlasil s argumentom žalobcu, že by vedel v prípade potreby zabezpečiť mobilizačné rezervy z nevyzdvihnutých mobilizačných rezerv u iného ochraňovateľa, a tieto by len nebolo možné použiť pohotovo. V tejto súvislosti žalovaný dôvodil, že mobilizačné rezervy, ktoré mal žalobca v nájme, taktiež pozostávali z prostriedkov na plnenie opatrení hospodárskej mobilizácie u ochraňovateľa ŽSR, ktorý má tiež svoj krízový plán a svoje opatrenia hospodárskej mobilizácie. Zdôraznil, že v prípade krízovej situácie nemožno vylúčiť potrebu všetkých mobilizačných rezerv tak u iného ochraňovateľa, ako i u žalobcu. Preto by bola podľa žalovaného konaním žalobcu zmarená sanácia krízovej situácie. V tejto súvislosti uviedol, že nájom môže byť ukončený v prípade potreby použitia mobilizačných rezerv v krízovej situácii (§ 17 ods. 4 zákona č. 372/2012 Z.z.). 10. V nadväznosti na tvrdenie žalobcu, že mobilizačné rezervy neboli spôsobilé na použitie v prípade krízovej situácie žalovaný uviedol, že k vyčleneniu mobilizačných rezerv došlo rozhodnutím č. 16-OMRaPZ/2014 zo dňa 11.02.2014, ktoré však bolo rozhodnutím č. 175-OMRaPZ/2014 zo dňa 01.10.2014 zrušené. V súvislosti s tým žalovaný poukázal aj na povinnosť žalobcu vyplývajúcu z § 18 ods. 6 zákona č. 372/2012 Z.z. ochraňovať vyčlenené mobilizačné rezervy až do skončenia procesu podľa zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu. Žalovaný skonštatoval, že v čase vykonania kontroly dňa 07.08.2013 neexistoval relevantný a zákonne vydaný podklad, ktorý by žalobcu oprávňoval vyskladniť mobilizačné rezervy zo skladu a areálu v Bošanoch. 11. Záverom žalovaný uviedol, že vzhľadom na striktné ustanovenie zákona č. 372/2012 Z.z. nemal priestor pre správnu úvahu v otázke uloženia pokuty. Uloženie pokuty je výslovne viazané na začatie konania, teda na formálne splnenie podmienok. Ak už raz bolo začaté správne konanie o uloženie pokuty, je správny orgán povinný preveriť všetky skutočnosti získané či už vlastnou činnosťou alebo od účastníka konania, prípade od tretích osôb, tieto zhodnotiť, vyvodiť z nich zákonný a odôvodnený záver, či už po právnej, tak aj po obsahovej stránke a nakoniec vo veci vydať rozhodnutie, v tomto prípade o uložení pokuty. Zdôraznil, že nemal inú možnosť ako na základe náležite zisteného skutkového stavu vydať rozhodnutie o uložení fixne stanovenej pokuty. IV. Konanie na správnom orgáne 12. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že dňa 31.10.2007 bola medzi žalovaným ako správcom majetku štátu vo vlastníctve Slovenskej republiky a žalobcom ako ochraňovateľom uzatvorená zmluva č. 188/OMRaPZ/2007 o ochraňovaní, predmetom ktorej bolo ochraňovanie zásob zverených žalovaným žalobcovi do ochraňovania. Na základe plánu kontrol pre rok 2013 bola v areáli žalobcu v Bošanoch zamestnancami žalovaného dňa 07.08.2013 vykonaná vopred oznámená kontrola podľa zákona č. 10/1996 Z.z. Počas tejto kontroly bolo zistené, že mobilizačné rezervy, konkrétne časť položiek PIŽMA, u žalobcu fyzicky absentujú. O zisteniach z tejto kontroly bol dňa 08.08.2013 spísaný protokol č. 2013/02754-1 (ďalej aj ako „protokol č. 1“), v ktorom bolo konštatované, že zo skladov a areálu žalobcu v Bošanoch boli bez akéhokoľvek zákonne vydaného podkladu vyskladnené mobilizačné rezervy v celkovej evidenčnej hodnote 585.070,63 Eur. Súčasťou protokolu č. 1 sú tabuľky č. 1 a 2 obsahujúce celkový počet a druh mobilizačných rezerv vo forme PIŽMA, ktoré mali byť uskladnené žalobcom a ktoré boli fyzicky spočítané pri kontrole. Protokol č. 1 bol dňa 22.08.2013 žalobcom riadne prevzatý spolu s výzvou na vyjadrenie k uvedeným zisteniam. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 05.09.2013 nepoprel vyskladnenie predmetných mobilizačných rezerv, pričom argumentoval ich použitím na plnenie obchodných aktivít, či už pri výstavbe mosta v Kurimanoch alebo výstavbe diaľničnej infraštruktúry v úseku Dubná skala - Turany. Okrem toho žalobca v uvedenom vyjadrení dôvodil, že listom zo dňa 19.04.2013 požiadal o vyčlenenie mobilizačných rezerv, resp. všetkých položiek PIŽMA, ktoré mal uskladnené v sklade v Bošanoch. Na jeho žiadosť vydal Odbor krízového riadenia Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky súhlas s vyčlenením č. 06200/2013/ A410-OKR/28081 zo dňa 26.04.2013. 13. Dňa 16.01.2014 bola v skladoch a areáli žalobcu v Bošanoch opätovne vykonaná vopred oznámená kontrola mobilizačných rezerv, pri ktorej bolo zistené, že mobilizačné rezervy, konkrétne časť položiek PIŽMA, u žalobcu stále fyzicky absentujú. O tejto kontrole bol dňa 21.01.2014 spísaný protokol č. 2014/01385-1 PRED (ďalej aj ako „protokol č. 2“), v ktorom bolo opätovne konštatované, že zo skladov a areálu žalobcu v Bošanoch boli bez akéhokoľvek zákonne vydaného podkladu vyskladnené mobilizačné rezervy v celkovej evidenčnej hodnote 400.237,20 Eur. Súčasťou protokolu č. 2 je tabuľka č. 1 obsahujúca jednotlivé položky skladovaných mobilizačných rezerv - mostných pilierov PIŽMA. Žalobca bol s obsahom protokolu č. 2 oboznámený dňa 23.01.2014. 14. Na základe uvedených zistení začal žalovaný voči žalobcovi podľa § 30 ods. 3 zákona č. 372/2012 Z.z. správne konanie vo veci uloženia pokuty za porušenie povinností ochraňovateľa podľa § 28 ods. 2 uvedeného zákona. O začatí správneho konania bol žalobca upovedomený oznámením zo dňa 11.02.2014, ktoré mu bolo doručené dňa 25.02.2014. K začatiu správneho konania sa žalobca vyjadril dňa 11.03.2014 pri oboznámení sa s podkladmi pre rozhodnutie, kde okrem iného uviedol, že nemal v úmysle nikoho podviesť, resp. okradnúť. O oboznámení žalobcu so spisovým materiálom žalovaného boli spísané zápisnice zo dňa 11.03.2014 a 26.05.2014. Následne vydal žalovaný dňa 16.06.2014 rozhodnutie č. 2014/01202 OMRaPZ, ktorým podľa § 30 ods. 1 písm. a/ zákona č. 372/2012 Z.z. za neoprávnené použitie štátnych hmotných rezerv uložil žalobcovi pokutu vo výške 2.925.353,15 Eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad, v ktorom namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu žalovaným. Po podaní rozkladu žalovaný listom zo dňa 18.09.2014, doručeným dňa 23.09.2014, žalobcu upovedomil o vykonaní ohliadky mobilizačných rezerv v prevádzkarni Bošany, ktorá sa uskutočnila dňa 29.09.2014 a o ktorej bola spísaná zápisnica z toho istého dňa č. 2014/01202-12OMRaPZ. Obsahom zápisnice je tabuľka s popisom jednotlivých mobilizačných rezerv s celkovou evidenčnou hodnotou ku dňu ohliadky vo výške 198.389,93 Eur. O rozklade žalobcu rozhodol žalovaný v rámci autoremedúry rozhodnutím č. 2014/01202-13 OMRaPZ zo dňa 30.09.2014, ktorým prvé prvostupňové rozhodnutie zrušil a podľa § 30 ods. 1 písm. a/ zákona č. 372/2012 Z.z. za neoprávnené použitie štátnych hmotných rezerv v zmysle § 28 ods. 2 uvedeného zákona uložil žalobcovi pokutu vo výške 991.949,65 Eur. 15. Proti autoremedúrnemu rozhodnutiu žalovaného podal prokurátor Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky listom zo dňa 19.05.216 č. VI/1 Gd 125/16/1000-9 protest, v ktorom žiadal uvedené rozhodnutie zrušiť. O proteste prokurátora rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 2016/00034-21- OMRaPZ zo dňa 14.06.2016, ktorým protestu prokurátora vyhovel a autoremedúrne rozhodnutie v celom rozsahu zrušil. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.07.2016. Zrušením autoremedúrneho rozhodnutia nastala situácia, kedy nebolo rozhodnuté o rozklade žalobcu proti prvému prvostupňovému rozhodnutiu. Po postúpení veci Predsedovi Správy štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky, ako druhostupňovému správnemu orgánu, bolo vydané rozhodnutie č. SŠHR-2016/01334-001-PRED zo dňa 10.11.2016, ktorým došlo k zrušeniu prvého prvostupňového rozhodnutia a vrátení veci správnemu orgánu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. Odvolací správny orgán v tomto rozhodnutí konštatoval nedostatočné odôvodnenie prvého prvostupňového rozhodnutia. Tiež zbytočné realizovanie opakovaných kontrol, keďže porušenie zákona bolo už raz zistené, a teda pri určovaní výšky pokuty sa malo vychádzať z účtovnej hodnoty neoprávnene vyskladnených, resp. použitých mobilizačných rezerv v čase vykonania kontroly a z protokolu č. 1, nie z neskorších zistení. 16. Následne vydal žalovaný rozhodnutie v prvom stupni č. SŠHR-2017/00558 OMRaPZ zo dňa 15.05.2017, ktorým bola žalobcovi podľa § 30 ods. 1 písm. a/ zákona č. 372/2012 Z.z. uložená pokuta vo výške 2.925.353,15 Eur. Po podanom rozklade žalobcu, ktorého argumentačným základom boli žalobné dôvody, vydal Predseda Správy štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie, ktorým rozklad žalobcu zamietol a rozhodnutie vydané v prvom stupni potvrdil. Odôvodnenie oboch v úvode tohto rozsudku opísaných rozhodnutí je obdobné ako vyjadrenie k žalobe a detailnejšie sa súd k jednotlivým ich častiam vyjadril nižšie. V. Posúdenie veci 17. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že tak napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie je vecne správne. 18. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 19. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 20. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 21. Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 372/2012 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie hospodárením so štátnymi hmotnými rezervami ich obmena, zámena, pôžička, výpožička, nájom, uvoľňovanie, vyčleňovanie, ochraňovanie, kúpa, predaj, presun a preradenie, pričom 1. obmena je nahradenie majetkovej hodnoty majetkovou hodnotou rovnakého druhu, akosti, množstva a ceny, 2. zámena je nahradenie majetkovej hodnoty majetkovou hodnotou iného druhu alebo akosti, množstva alebo ceny alebo nahradenie majetkovej hodnoty majetkovou hodnotou rovnakého druhu iného množstva alebo ceny, 3. vyčleňovanie je rozhodnutie Správy rezerv o tom, že štátne hmotné rezervy neslúžia na účel podľa tohto zákona a Správa rezerv s nimi nakladá podľa osobitného predpisu,4) 4. ochraňovanie je súhrn činností Správy rezerv a ochraňovateľa podľa písmena e) pri starostlivosti o štátne hmotné rezervy, 5. uvoľňovanie je súhrn činností spojených s predajom, pôžičkou alebo mimoriadnou obmenou štátnych hmotných rezerv na účely riešenia situácií a udalostí uvedených v § 3 ods. 1, 6. presun je zmena ochraňovateľa štátnych hmotných rezerv, 7. preradenie je zmena druhu štátnych hmotných rezerv v rámci Správy rezerv medzi jednotlivými druhmi štátnych hmotných rezerv uvedenými v § 3 ods. 2. 22. Podľa § 2 písm. e/ zákona č. 372/2012 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie ochraňovateľom Správa rezerv alebo podnikateľ, ktorý na základe písomnej zmluvy o ochraňovaní vykonáva súhrn činností súvisiacich so starostlivosťou o štátne hmotné rezervy. 23. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 372/2012 Z.z. štátne hmotné rezervy sa tvoria na ochranu ekonomiky a na riešenie krízovej situácie, mimoriadnej udalosti, III. stupňa povodňovej aktivity, stavu núdze v energetike, potravinovej bezpečnosti štátu, pre potreby ozbrojených síl alebo požiadaviek vyplývajúcich z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky. 24. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 372/2012 Z.z. štátne hmotné rezervy sú majetkové hodnoty vytvárané, dopĺňané, spravované, uložené a ochraňované na území Slovenskej republiky. Podľa určenia sa štátne hmotné rezervy delia na a) hmotné rezervy, b) mobilizačné rezervy, c) pohotovostné zásoby. 25. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 372/2012 Z.z. mobilizačné rezervy tvoria prostriedky určené pre subjekty hospodárskej mobilizácie na plnenie opatrení hospodárskej mobilizácie v období krízovej situácie. Mobilizačné rezervy sú majetkom štátu v správe Správy rezerv. 26. Podľa § 18 ods. 6 zákona č. 372/2012 Z.z. rozhodnutím Správy rezerv o vyčlenení mobilizačných rezerv, o preradení mobilizačných rezerv alebo o presune mobilizačných rezerv nie je dotknutá povinnosť ochraňovateľa tieto mobilizačné rezervy ochraňovať až do skončenia postupu podľa osobitného predpisu na základe rozhodnutia Správy rezerv o vyčlenení mobilizačných rezerv alebo do ich prevzatia iným ochraňovateľom na základe rozhodnutia Správy rezerv o presune mobilizačných rezerv alebo rozhodnutia Správy rezerv o preradení mobilizačných rezerv. 27. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 372/2012 Z.z. ochraňovateľ vykonávajúci činnosti podľa § 2 písm. b/ je povinný najmä a) trvale zabezpečiť pohotovú použiteľnosť štátnych hmotných rezerv, b) umožniť zástupcom Správy rezerv a osobám povereným Správou rezerv prístup, vykonanie kontroly štátnych hmotných rezerv a hospodárenia s nimi; tým nie je dotknutý výkon kontroly podľa osobitného predpisu, c) viesť analytickú a operatívnu evidenciu pohybu zásob a nehnuteľného majetku štátu v správe Správy rezerv, d) vyskladniť štátne hmotné rezervy na základe pokynov Správy rezerv. 28. Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 372/2012 Z.z. použitie štátnych hmotných rezerv sa považuje za neoprávnené, ak tieto použije ochraňovateľ v rozpore s ustanovením § 2 písm. b/ alebo § 3 ods. 1 tohto zákona. 29. Podľa § 30 ods. 1 písm. a/ zákona č. 372/2012 Z.z. správa rezerv uloží podnikateľovi pokutu za neoprávnené použitie štátnych hmotných rezerv vo výške päťnásobku účtovnej hodnoty neoprávnene použitého množstva, najmenej 17.000 Eur, a pri opätovnom neoprávnenom použití štátnych hmotných rezerv vo výške desaťnásobku hodnoty neoprávnene použitého množstva, najmenej 17.000 Eur. 30. Podľa § 30 ods. 3 zákona č. 372/2012 Z.z. konanie o uložení pokuty podľa odseku 1 písm. a/ môže Správa rezerv začať do jedného roka odo dňa, keď sa o neoprávnenom použití štátnych hmotných rezerv dozvedela, najneskôr však do troch rokov odo dňa ich neoprávneného použitia. Konanie o uložení pokuty podľa odseku 1 písm. b/ až m/ môže Správa rezerv začať do jedného roka odo dňa, keď sa o porušení povinností dozvedela, najneskôr však do troch rokov odo dňa ich porušenia. 31. V prejednávanom prípade bolo úlohou súdu posúdiť, či Predseda Správy štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky rozhodol správne, keď zamietol rozklad žalobcu a potvrdil rozhodnutie vydané v prvom stupni Správou štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky č. SŠHR-2017/00558 OMRaPZ zo dňa 15.05.2017, ktorým bola žalobcovi podľa § 30 ods. 1 písm. a/ zákona č. 372/2012 Z.z. uložená pokuta vo výške 2.925.353,15 Eur, a to za porušenie povinností žalobcu ako ochraňovateľa vymedzených v § 28 ods. 2 v spojení s § 2 písm. b/ a § 3 ods. 1 uvedeného zákona. 32. Je nesporné, že žalobca, ktorý mal na základe uzatvorenej zmluvy o ochraňovaní (viď bod 12) postavenie ochraňovateľa v zmysle zákona č. 372/2012 Z.z., bol povinný v tejto súvislosti dodržiavať zákonom presne stanovené povinnosti. Jednou z týchto povinností bolo zdržať sa neoprávneného použitia zverených štátnych hmotných (mobilizačných) rezerv. Neoprávneným použitým štátnych hmotných rezerv v zmysle § 28 ods. 2 zákona č. 372/2012 Z.z. sa rozumie ich použitie v rozpore so zákonom presne vymedzeným hospodárením (§ 2 písm. b/) alebo v rozpore s ich účelom (§ 3 ods. 1). Podľa skutkového stavu zisteného správnymi orgánmi žalobca použil zverené štátne hmotné rezervy (mobilizačné rezervy vo forme PIŽMA) nedovoleným spôsobom, a to tak, že tieto vyskladnil (použil) bez potrebného relevantného podkladu. 33. Žalobca vyskladnenie, resp. použitie predmetných hmotných rezerv v priebehu správneho konania ani v žalobe nepopieral. Svoju obranu v tomto smere však postavil na vydanom súhlase Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (vid bod 12) a rovnako tak v zabezpečení príslušných mobilizačných rezerv u iného ochraňovateľa. Súd nemohol prisvedčiť argumentácií žalobcu, keďže predmetný súhlas ministerstva nie je relevantným dokladom na vyčlenenie zo zoznamu mobilizačných rezerv podľa zákona č. 372/2012 Z.z. Proces vyčlenenia, presunu a preradenia mobilizačných rezerv upravuje zákon č. 372/2012 Z.z. v § 18. Ak sa mobilizačné rezervy stanú neúčelné pre plnenie opatrení hospodárskej mobilizácie, ochraňovateľ bezodkladne predloží príslušnému ústrednému orgánu štátnej správy žiadosť o vyčlenenie takýchto mobilizačných rezerv (ods. 1). Príslušný ústredný orgán štátnej správy žiadosť o vyčlenenie mobilizačných rezerv ochraňovateľa posúdi, prehodnotí vyčlenenie alebo navrhne presun mobilizačných rezerv a bezodkladne predloží žalovanému návrh na vyčlenenie mobilizačných rezerv alebo návrh na presun mobilizačných rezerv, ak sa podľa krízových plánov hospodárskej mobilizácie alebo iných údajových dokument mobilizačné rezervy stali u ochraňovateľa neúčelné a vytvorenie rovnakého druhu mobilizačných rezerv potrebuje iný ochraňovateľ (ods. 2). Na základe návrhu príslušného ústredného orgánu štátnej správy na vyčlenenie mobilizačných rezerv a po jeho posúdení vydá žalovaný rozhodnutie o vyčlenení mobilizačných rezerv alebo rozhodnutie o preradení mobilizačných rezerv. Na základe návrhu príslušného ústredného orgánu štátnej správy na presun mobilizačných rezerv vydá žalovaný rozhodnutie o presune mobilizačných rezerv (ods. 3 a 4). Rozhodnutím žalovaného o vyčlenení mobilizačných rezerv, o preradení mobilizačných rezerv alebo o presune mobilizačných rezerv nie je dotknutá povinnosť ochraňovateľa tieto mobilizačné rezervy ochraňovať až do skončenia postupu podľa osobitného predpisu (zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu) na základe rozhodnutia žalovaného o vyčlenení mobilizačných rezerv alebo do ich prevzatia iným ochraňovateľom na základe rozhodnutia žalovaného o presune mobilizačných rezerv alebo rozhodnutia žalovaného o preradení mobilizačných rezerv (ods. 6). 34. Žalobca síce listom zo dňa 19.04.2013 požiadal Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky o vyčlenenie mobilizačných rezerv a ministerstvo predmetný súhlas udelilo, avšak v čase prvej kontroly žalovaného (07.08.2013), pri ktorej bolo zistené neoprávnené použitie zverených mobilizačných rezerv žalobcom, neexistovalo právoplatné rozhodnutie žalovaného o vyčlenení alebo preradení, resp. presune mobilizačných rezerv. V zmysle uvedeného neobstojí ani argumentácia žalobcu týkajúca sa zabezpečenia mobilizačných rezerv z nevyzdvihnutých mobilizačných rezerv u iného ochraňovateľa. Mobilizačné rezervy, ktoré má povinnosť ochraňovať iný ochraňovateľ, rovnako slúžia na plnenie opatrení hospodárskej mobilizácie u iného ochraňovateľa, ktorý má tiež svoj krízový plán a svoje opatrenia hospodárskej mobilizácie. Je potrebné súhlasiť so žalovaným, že v prípade krízovej situácie nie je možné vylúčiť potrebu všetkých mobilizačných rezerv tak u iného ochraňovateľa, ako i u žalobcu. Preto ak žalobca vyskladnil (použil) jemu zverené mobilizačné rezervy bez potrebného podkladu (rozhodnutia žalovaného podľa § 18 ods. 3 alebo 4 zákona č. 372/2012 Z.z.), dopustil sa ich neoprávneného použitia podľa § 28 ods. 2 zákona č. 372/2012 Z.z. 35. Ako vypláva z administratívneho spisu, o neoprávnenom použití mobilizačných rezerv sa žalovaný dozvedel dňa 07.08.2013 pri kontrole vykonanej v skladoch a areáli žalobcu v Bošanoch. Správne konanie vo veci uloženia pokuty za neoprávnené použitie mobilizačných rezerv bolo voči žalobcovi začaté vydaním oznámenia zo dňa 11.02.2014, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 25.02.2014. To znamená, že správne konanie v uvedenej veci začalo najneskôr dňa 25.02.2014. Zákon č. 372/2012 Z.z. v ustanovení § 30 ods. 3 upravuje subjektívnu (1 rok) a objektívnu (3 roky) prekluzívnu lehotu, v rámci ktorej môže žalovaný začať konanie o uložení pokuty za neoprávnené použitie štátnych hmotných rezerv. Z uvedeného vyplýva, že v tomto prípade bola dodržaná prekluzívna lehota (tak subjektívna, ako aj objektívna) na začatie konania vo veci uloženia pokuty za neoprávnené použitie štátnych hmotných rezerv. Na plynutie uvedenej prekluzívnej lehoty po začatí správneho konania nemala vplyv ani opakovaná kontrola u žalobcu vykonaná dňa 16.01.2014 a ani ohliadka zo dňa 29.09.2014, ktoré boli vykonané po začatí konania v jeho priebehu. Ako bolo uvedené v bodoch 13-15 tohto rozsudku, po začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty za neoprávnené použitie štátnych hmotných rezerv vydal žalovaný dňa 16.06.2014 prvé prvostupňové rozhodnutie, ktoré bolo zrušené autoremedúrnym rozhodnutím zo dňa 30.09.2014, ktorým bola žalobcovi zároveň uložená pokuta v nižšej výške. Autoremedúrne rozhodnutie zo dňa 30.09.2014 bolo na základe protestu prokurátora zrušené rozhodnutím zo dňa 14.06.2016 (právoplatným dňa 11.07.2016). Po tomto rozhodnutí sa vec dostala späť do fázy prebiehajúceho konania o rozklade žalobcu proti prvému prvostupňovému rozhodnutiu, o ktorom rozhodol Predseda Správy štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky, ako druhostupňový správny orgán, rozhodnutím zo dňa 10.11.2016, ktorým prvé prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Konanie vo veci uloženia pokuty žalobcovi za neoprávnené použitie štátnych hmotných rezerv začaté na základe oznámenia zo dňa 11.02.2014, doručeného dňa 25.02.2014, teda pokračovalo a ukončené bolo vydaním napadnutých rozhodnutí. Pre počítanie prekluzívnej lehoty podľa § 30 ods. 3 zákona č. 372/2012 Z.z. bolo podstatné začatie konania od okamihu, keď sa žalovaný dozvedel o protiprávnom konaní žalobcu, čo bolo dňa 07.08.2013. Keďže predmetné správne konanie začalo najneskôr doručením oznámenia o jeho začatí dňa 25.02.2014, podmienka dodržania prekluzívnej lehoty splnená bola. 36. Za neoprávnené použitie štátnych hmotných rezerv zákon č. 372/2012 Z.z. v § 30 ods. 1 písm. a/ stanovuje presnú výšku pokuty, a to päťnásobok účtovnej hodnoty neoprávnene použitého množstva, najmenej 17.000 Eur. Keďže v prípade žalobcu bolo pri kontrole dňa 07.08.2013 zistené neoprávnené použitie štátnych hmotných rezerv (mobilizačných rezerv vo forme PIŽMA) v celkovej evidenčnej hodnote v čase kontroly vo výške 585.070,63 Eur, žalovaný nemal inú možnosť, ako uložiť žalobcovi pokutu vo výške 2.925.353,15 Eur. V tejto súvislostí súd poukazuje na ustanovenie § 198 SSP, podľa ktorého na návrh žalobcu môže súd zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu likvidačný charakter (písm. a/). Prípadne upustiť od uloženia sankcie, ak účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci (písm. b/). Súd po doplnení dokazovania prihliadne na primeranosť sankcie pokiaľ ide o závažnosť protiprávneho konania a jeho následky a individuálne posúdi postih za správny delikt podľa okolností toho ktorého prípadu. Podľa § 198 ods. 2 SSP však správny súd môže takto rozhodnúť len vtedy, ak tak mohol podľa osobitného predpisu rozhodnúť správny orgán. Keďže v prípade posudzovaného konania žalobcu zákon nedával správnemu orgánu možnosť správnej úvahy vo vzťahu k výške a druhu sankcie, takúto možnosť nemal ani súd. 37. Súd vychádzajúc zo skutkových zistení v danej veci dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov v danom prípade postupovali v súlade s citovanou právnou úpravou, vo veci si zadovážili dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, v odôvodnení rozhodnutia uviedli dôvody, na základe ktorých v danej veci rozhodli, námietkami žalobcu sa náležite zaoberali a žalovaný (Predseda Správy štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky) sa súčasne v dôvodoch svojho rozhodnutia náležite vysporiadal s rozkladovými námietkami. Zo strany správnych orgánov oboch stupňov v prípade žalobcu nedošlo k postupu, ktorý by bol nad rámec zákona. Napadnuté rozhodnutia žalovaného súd teda považuje za vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol. 38. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s § 175 ods. 1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 39. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).