Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/312/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017202159 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017202159.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členov senátu JUDr. Marty Barkovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského v právnej veci žalobcu: O. D. J., narodený: XX.XX.M., trvale bytom S. XXC, Q. XXXX V., R. J., štátna príslušnosť R. J. zastúpený: Advokátska kancelária Kolíková & Partners, s.r.o., Radvanská 21, 811 01 Bratislava, IČO: 472 394 11 proti žalovanému: Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave, Limbová 12, 833 03 Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária Kucek & Partners, s.r.o., Mickiewiczova 9, 811 07 Bratislava, IČO: 36 865 192 v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 464/2017-LF-GM zo dňa 16.10.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave č. 464/2017-LF-GM zo dňa 16.10.2017, zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania a rozhodnutia správnych orgánov 1. Pripojený administratívny spis žalovaného okrem v anglickom jazyku vypracovaného napadnutého rozhodnutia obsahuje taktiež v anglickom jazyku vypracovaný výkaz štúdia žalobcu 1, 2 a 3 ročník a podací hárok zo dňa 26.10.2017, potvrdzujúci zaslanie napadnutého rozhodnutia žalobcovi. 2. Žalovaný vydal dňa 16.10.2017 rozhodnutie č. 464/2017-LF-GM zo dňa 16.10.2017, ktorým vylúčil žalobcu zo štúdia v zmysle § 66 ods. 1 písm. c) zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 131/2002 Z. z.“), a to pre nesplnenie požiadaviek vyplývajúcich zo študijného programu Lekárskej fakulty Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave (ďalej aj ako „LF SZU“) a Študijného poriadku Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave (ďalej len „Študijný poriadok“). Po citácii zákonného ustanovenia - § 66 ods. 1 písm. c) zákona č. 131/2002 Z. z. a Článku 28 ods. 1 písm. c), Článku 28 ods. 2 písm. c) a Článku 30 ods. 1 Študijného poriadku, žalovaný uzavrel, že po preskúmaní študijných výsledkov žalobcu, tento nesplnil požiadavky vyplývajúce zo študijného programu LF SZU a ani požiadavky vyplývajúce zo Študijného poriadku, čoho výsledkom je nesplnenie podmienok pre postup do nasledujúceho obdobia štúdia. Žalovaný v rozhodnutí konštatoval, že žalobca sa v akademickom roku 2017/2018 opakovane zapísal na predmet Lekárska biochémia 2 a dňa 10.10.2017 v tomto predmete získal hodnotenie známkou nedostatočne (FX), pričom v zmysle Článku 20 ods. 11 Študijného poriadku, opakovane zapísané predmety je študent povinný absolvovať najneskôr do 15. októbra daného akademického roka a v 6. ročníku doktorských študijných programov najneskôr do 30.09. daného akademického roku. V prípade, že opakované predmety úspešne neabsolvuje, je študent vylúčený zo štúdia podľa zákona č. 131/2002 Z. z.. II. Žaloba 3. V zákonnej lehote na tunajší súd podanou žalobou zo dňa 28.12.2017 a doručenou dňa 29.12.2017, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 464/2017-LF-GM, vydaného dňa 16.10.2017 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania. 4. Žalobca považoval postup žalovaného ako aj preskúmavané rozhodnutie za nezákonné, z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, vychádzajúce z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci na riadne posúdenie veci, jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť a zároveň namietal podstatné porušenie ustanovení žalovaným v konaní, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 5. V úvode žaloby stručne opísal skutkové okolnosti predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia s tým, že si opakovane zapísal predmet „Medical Biochemistry“, ktorý mal absolvovať do 15.10.2017. Vedúci Katedry biochémie - prof. K.. W.. Z. J., P.., K., vypísal v systéme MAIS počas skúškového obdobia od 18.09.2017 do 15.10.2017 spolu tri termíny skúšky z predmetu „Medical Biochemistry“ celkovo pre 11 študentov (dňa 26.09.2017 pre 4 študentov, dňa 03,10.2017 pre 4 študentov a dňa 10.10.2017 pre 3 študentov), a to napriek tomu, že daný predmet malo v tomto skúšobnom období absolvovať až 13 študentov. 6. Žalobca uviedol, že dňa 10.10.2017 sa zúčastnil skúšky z daného predmetu, kde neuspel. N.. K.. W.. Z. J., P.., K. oznámil, že vypíše aj ďalší termín skúšky, nakoľko viacerí študenti získali hodnotenie známkou nedostatočne (FX) ako napr. z inej skupiny K. K., ak to schváli dekanka LF SZU. 7. Dňa 11.10.2017 bol na neoficiálnom termíne preskúšaný K. K., ktorý skúšku z predmetu „Medical Biochemistry“ spravil, avšak tento termín nebol žalobcovi oznámený. 8. Po rozsiahlom odôvodnení splnenia formálnych podmienok náležitosti podania predmetnej správnej žaloby (aktívnej a pasívnej legitimácii, preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia a dodržania lehoty na podanie žaloby) žalobca pristúpil k uvedeniu samotných žalobných námietok. 9. Žalobca nespochybnil skutočnosť, že na konanie o jeho vylúčení zo štúdia na LF SZU sa nevzťahuje zákon č.71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), (ďalej len „Správny poriadok“) a tiež, že žiadny zo záväzných interných dokumentov Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave neupravuje procesný postup a ani zásady konania o vylúčení študenta z vysokej školy. Takýto stav podľa neho však neznamená, že postup žalovaného ako orgánu verejnej správy rozhodujúceho o právach a povinnostiach žalobcu ako študenta, môže byť svojvoľný. 10. Poukázal na to, že napriek tomu, že na konanie v predmetnej veci sa v zmysle § 108 zákona č. 131/2002 Z. z. nevzťahuje Správny poriadok, nemožno upustiť od vyžadovania aspoň minimálnych požiadaviek kladených na konania a rozhodnutia správnych orgánov vyplývajúcich napr. z Rezolúcie Výboru ministrov Rady (77) 31 zo dňa 28.09.1977 o ochrane jednotlivca v súvislosti s rozhodnutiami správnych orgánov, z Odporúčania Výboru ministrov č. (80) 2 o správnej úvahe, z Odporúčania Výboru ministrov Rady Európy Rec (2007) zo dňa 20.06.2007 o dobrej verejnej správe čl. 17, v zmysle ktorého musia byť správne rozhodnutia formulované v jednoduchej, jasnej a zrozumiteľnej podobe a musia obsahovať primerané zdôvodnenie obsahujúce skutkové a právne dôvody, pre ktoré bolo vydané (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžo/37/2009 zo dňa 02.02.2010). V zmysle odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/182/2009 zo dňa 30.09.2010 „princípy dobrej správy“ sú vyjadrené v Odporúčaniach Rady Európy a na tieto princípy odkazuje aj európska judikatúra. Slovenská republika ako právny štát a člen Európskej únie presadzuje súladnosť správania orgánu verejnej správy so všetkými právnymi predpismi v intenciách Článku. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a aj s princípmi dobrej správy. 11. Uviedol, že verejná správa je službou verejnosti a základné pravidlá konania v zmysle § 3 Správneho poriadku je potrebné v praxi interpretovať v duchu európskeho štandardu všeobecných požiadaviek na kvalitu postupov a činnosti verejnej správy súhrnne označovaných ako „princípy dobrej správy“. Žalobca v tejto súvislosti tiež poukázal na viaceré rozhodnutia súdov Slovenskej republiky (Najvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžo/281/2009, sp. zn. 1Sžr/150/2012, Krajský súd v Bratislave sp. zn. 2S/260/2013). 12. Žalobca uviedol, že žalovaný bol povinný v konaní postupovať pri vydávaní napadnutého rozhodnutia o jeho vylúčení zo štúdia LF SZU v zmysle princípov dobrej správy, avšak tak nepostupoval a jeho postupom došlo k porušeniu týchto princípov a k zásahu do práva na spravodlivý proces a zásahu do princípu viazanosti orgánu verejnej správy právom v zmysle Článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. 13. Žalobca tiež namietal procesné pochybenie dekanky LF SZU a poukázal na to, že medzi základné „princípy dobrej správy“ patrí princíp spoluúčasti, princíp transparentnosti a právo byť vypočutý, pričom mal za to, že tieto princípy boli v danom prípade porušené. 14. Ďalej žalobca argumentoval tým, že nedoručením žalovaným mu oznámenia o začatí konania o jeho vylúčení zo štúdia LF SZU a neumožnením mu vyjadriť sa ku konaniu o jeho vylúčení zo štúdia LF SZU, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení zákona, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, pričom takúto vadu možno tiež chápať ako nedostatočne zistený skutkový stav veci. 15. Žalobca poukázal na čl. 8, čl. 10 ods. 1, 2 a čl. 14 Odporúčania CM/REC (2007)7 Výboru ministrov o dobrej verejnej správe s tým, že princíp spoluúčasti zahŕňa právo súkromnej osoby na vypočutie v prípade, ak ide o individuálny správny akt, ktorým sa o tejto osobe rozhoduje a potom členský štát by mal garantovať takejto osobe právo na účasť v rozhodovacom procese ako aj osobám, ktoré môžu byť na takýchto postupoch dotknuté, aby boli jasne informované o príslušných návrhoch a aby im bola poskytnutá príležitosť plne svoje názory vyjadriť. Cieľom princípu transparentnosti je zabezpečiť dotknutej osobe právo na informácie ohľadne procesného postupu orgánu verejnej správy, v ktorom sa rozhoduje o verejnom subjektívnom práve alebo povinnosti tejto osoby, ako i o výsledku tohto postupu. Právo na informácie zahŕňa právo na informáciu o začatí procesného postupu orgánu verejnej správy, právo na informáciu o významných skutočnostiach týkajúcich sa postupu a právo vyjadriť sa. Procesné právo dotknutej osoby na jej vypočutie v rámci postupu pred správnym orgánom zahŕňa právo uplatňovať návrhy (predkladať a navrhovať dôkazy, žiadať o doplnenie podkladov pred vydaním rozhodnutia) a právo vyjadrovať sa k podkladom a dôkazom zabezpečeným v konaní. 16. Žalobca zdôraznil, že nebol upovedomený žalovaným o začatí správneho konania o jeho vylúčení zo štúdia z LF SZU, nemal vedomosť o jeho priebehu a nebolo mu umožnené vyjadrovať sa a argumentovať v tomto konaní, a to aj napriek tomu, že vydané rozhodnutie negatívne priamo ovplyvnilo jeho práva. Ďalej uviedol, že predmetné konanie nebolo žiadnym predpisom časovo limitované, nebolo ho možné považovať za neodkladné, či urgentné, išlo o konanie závislé od správnej úvahy dekanky. 17. Žalobca vyjadril presvedčenie v kontexte celej situácie, že sa stal v súvislosti so skúškou z predmetu „Medical Biochemistry“ obeťou diskriminácie, nakoľko skúšajúci a vedúci Katedry biochémie LF SZU N.. K.. W.. Z. J. P.., MBA, nielenže nevypísal dostatočný počet termínov pre skúšku z daného predmetu, ale súčasne odmietol vypísať ďalší dodatočný termín, a to vo vzťahu k moslimským študentom, resp. študentom, o ktorých si myslel, že sú Arabi a naopak, inému študentovi v obdobnej situácii, a to K. K. z Grécka umožnil dňa 11.10.2017 vykonanie opravnej skúšky z opakovane zapísaného predmetu aj mimo oficiálne vypísaných termínov. Za dôvod odlišného zaobchádzania na stretnutí u prodekanky LF SZU konanom dňa 18.10.2017 označil prof. K.. W.. Z. J., P.., K. práve jeho arabský pôvod. 18. Žalobca ďalej namietal nesprávne právne posúdenie veci pri jeho vylúčení zo štúdia, ku ktorému došlo v zmysle § 66 ods. 1 písm. c) zákona č. 131/2001 Z. z. v spojení s Článkom 20 ods. 1 Študijného poriadku, ktorý nemožno posudzovať oddelene, ale v kontexte ostatných článkov Študijného poriadku a ostatných interných predpisov SZU (čl. 20 ods. 7 a ustanovenia II., IV., V. Smernice č. 6/2013 rektora SZU). 19. Podľa názoru žalobcu, podmienkou pre to, aby študent mohol využiť svoje právo na dva pokusy pre absolvovanie skúšky z opakovane zapísaného predmetu, je vypísanie dostatočného počtu termínov skúšky. Inak by bolo študentovi zabránené absolvovať štúdium. V danom prípade malo do 15.10.2017 absolvovať opakovane zapísaný predmet „Medical Biochemistry“ spolu so žalobcom 13 študentov, teda malo byť vypísaných buď 26 termínov skúšky alebo 26 miest pre študentov pri menšom počte termínov. Pritom boli vypísané iba 3 termíny pre 11 študentov. Žalovaný bol preto povinný zistiť aj skutkový stav ohľadom počtu vypísaných termínov a počtu študentov, ktorí mali daný predmet absolvovať, avšak z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že by žalovaný tak učinil. 20. Zároveň žalobca pokladal napadnuté rozhodnutie za nedostatočne odôvodnené, keďže v obsahu jeho odôvodnenia absentuje popis priebehu správneho konania, akékoľvek zdôvodnenie, prečo žalovaný mu neumožnil vyjadriť sa, prečo mu nebol oznámený začiatok správneho konania a tiež nebolo zrejmé, či boli vôbec splnené podmienky na jeho vylúčenie, nakoľko nebolo zrejmé, či žalovaný skúmal všetky konkrétne okolnosti prípadu, najmä počet vypísaných termínov skúšky na daný predmet a počet študentov, ktorí mali túto skúšku absolvovať. 21. Za najdôležitejšiu vadu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalobca považoval absenciu zdôvodnenia správnej úvahy žalovaného, t. j prečo sa dekanka LF SZU v rámci svojej voľnej úvahy rozhodla práve pre jeho vylúčenie zo štúdia. 22. Navrhol vykonať dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom dvoch študentov v obdobnej situácii, v akej bol žalobca a vyžiadanie viacerých informácii od žalovaného o počte študentov, ktorí mali opakovane zapísaný daný predmet v zimnom semestri akademického roku 2017/2018, o počte vypísaných termínov predmetnej skúšky v danom skúšobnom období a o počte študentov, ktorí sa mohli na vypísané termíny tejto skúšky prihlásiť. 23. Písomným podaním zo dňa 27.03.2018 označeným ako predloženie dôkazu, žalobca uviedol, že požiadal žalovaného o sprístupnenie informácii, z ktorých vyplynulo, že v zimnom semestri akademického roku 2017/2018 bolo 12 študentov, ktorí mali absolvovať skúšku z opakovane zapísaného predmetu „Medical Biochemistry 2“. Skúšobné obdobie pre opakovane zapísané predmety prebiehalo od 18.09.2017 do 13.10.2017. V danom období boli vypísané 4 termíny pre absolvovanie tejto skúšky nasledovne: dňa 19.09.2017 (kapacita - 4, prihlásení - 0), dňa 26.09.2017 (kapacita - 4, prihlásení - 1), dňa 03.10.2017 (kapacita - 4, prihlásení - 4), dňa 10.10.2017 (kapacita - 3, prihlásení - 3). Žalobca poukázal na Článok 21 ods. 12 Študijného poriadku s tým, že v danom prípade nebol vypísaný dostatočný počet termínov absolvovať skúšku z opakovane zapísaného predmetu, resp. dostatočná kapacita termínov pre dotknutý predmet a že všetky termíny boli vypísané v rozpore so Študijným poriadkom, a to iba deň pred začatím skúškového obdobia. 24. V predmetnom podaní žalobca zároveň predložil ako dôkazy svoju žiadosť o vypísanie ďalšieho termínu skúšky z predmetu „Medical Biochemistry 2“ zo dňa 12.10.2017, podnet verejnému ochrancovi práv zo dňa 07.11.2017, Odporúčanie CM/Rec (2007) 7 Výboru ministrov Rady Európy o dobrej verejnej správe, Rezolúciu (77) 31 Výboru ministrov Rady Európy o ochrane jednotlivca vo vzťahu k aktom správnych orgánov. III. Vyjadrenie žalovaného 25. V písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 25.06.2018 žalovaný zastával názor, že napadnuté rozhodnutie o vylúčení žalobcu je zákonné, vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, je zrozumiteľné, riadne odôvodnené a vychádza z riadne zisteného skutkového stavu, ktorý bol postačujúci na riadne posúdenie veci, a preto podľa žalovaného nie je dôvod na jeho zrušenie. 26. Žalovaný uviedol, že pred začatím skúškového obdobia zimného semestra akademického roku 2017/2018 vedúci Katedry biochémie LF SZU, prof. K.. W.. Z. J., P.., K. (ďalej ako „skúšajúci“), vypísal v akademickom systéme MAIS SZU pre študentov predmetu „Medical Biochemistry“ celkom 4 termíny skúšok a to tak, že: 1. termín skúšky vypísal na deň 19.09.2017 o 15,00 hod., 2. termín skúšky vypísal na deň 26.09.2017 o 15,00 hod., 3. termín skúšky vypísal na deň 03.10.2017 o 15,00 hod., 4. termín skúšky vypísal na deň 10.10.2017 o 15,00 hod.. 27. Poukázal na to, že zo systému MAIS vyplýva, že z predmetu Medical Biochemistry boli vypísané 4 termíny skúšok s celkovou kapacitou 15 miest, pričom na 1. termín skúšky sa prihlásilo 0 študentov (kapacita 4 študenti), na 2. termín skúšky sa prihlásil 1 študent (kapacita 4 študenti), na 3. termín skúšky sa prihlásili 4 študenti (kapacita 4 študenti), na 4. termín skúšky sa prihlásili 3 študenti (kapacita 3 študenti). Žalovaný tvrdil, že skúšajúci ponúkol študentom predmetu Medical Biochemistry, t. j. aj žalobcovi dostatočný počet termínov na absolvovanie riadnej skúšky ako aj prípadne opravnej skúšky, ktorý sa však prihlásil na vykonanie opakovane zapísaného predmetu až na posledný termín a to až na 4. termín, ktorý sa konal dňa 10.10.2017 a na absolvovanie tejto skúšky využil iba jeden, a to posledný možný termín napriek tomu, že mu hrozilo, že ak na skúške neuspeje, nebude mať priestor na jej opravu a môže byť vylúčený zo štúdia. 28. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobca žiaden zo skorších termínov skúšky nevyužil, a prihlásil sa až na posledný možný 4. termín, ktorý sa konal v utorok dňa 10.10.2017, t. j. 5 dní pred uplynutím lehoty uvedenej v Článku 20 ods. 11 Študijného poriadku, pričom na piatok 13.10.2017 bolo už dlhšiu dobu vyhlásené rektorské voľno a koniec lehoty uvedenej v citovanom ustanovení Študijného poriadku pripadol na sobotu a nedeľu. Zdôraznil, že žalobca sa dozvedel o výsledku skúšky ešte dňa 10.10.2017, pričom nepožiadal dekanku LF SZU o dodatočný opravný termín a zároveň poukázal na to, že študenti nemajú v zmysle právnych predpisov (ani interných predpisov SZU) na udelenie súhlasu s dodatočným opravným termínom skúšky žiadny nárok. Z uvedeného vyplýva, že žalobca tak naplnil podmienky na jeho vylúčenie zo štúdia. 29. Vo vzťahu k študentovi K. z Grécka, na ktorého sa odvoláva žalobca v súvislosti s údajným rozdielnym zaobchádzaním, žalovaný uviedol, že menovaný sa na rozdiel od žalobcu dňa 18.09.2017 prihlásil na 3. termín skúšky, ktorý sa konal dňa 03.10.2017 ako aj na 4. termín skúšky, ktorý sa konal dňa 10.10.2017. Nakoľko riadny aj opravný termín K. K. absolvoval s hodnotením neprospel, ešte dňa 10.10.2017 požiadal dekanku LF SZU o dodatočný opravný termín, ktorému vyhovela a stanovila ho na deň 12.10.2017. Žalobca sa dozvedel, že na skúške neprospel už 10.10.2017, pričom o súhlas s mimoriadnym termínom opravnej skúšky požiadal dekanku až vo štvrtok 12.10.2017, a to aj napriek tomu, že na piatok dňa 13.10.2017 bolo vyhlásené rektorské voľno a koniec skúškového obdobia pripadol na deň pracovného pokoja na nedeľu t. j. na 15.10.2017. 30. Žalovaný namietal tvrdenie žalobcu, že sa mal údajne stať obeťou diskriminácie na tom skutkovom základe, že skúšajúci nevypísal dostatočný počet termínov pre skúšku z predmetu Medical Biochemistry a súčasne odmietol vypísať dodatočný termín skúšky a to údajne len vo vzťahu k moslimským študentom, resp. študentom, o ktorých si myslel, že sú arabi, pričom študentovi K. K. z Grécka vykonanie mimoriadneho opravného termínu povolil. Mal za to, že žalobca údajné diskriminačné zaobchádzanie zo strany žalovaného voči žalobcovi žiadnym spôsobom nepreukázal a vzhľadom na uvádzané skutkové okolnosti prípadu akékoľvek diskriminačné zaobchádzanie je potrebné vylúčiť. Podľa žalovaného, študent K. K. na rozdiel od žalobcu pristupoval k svojim akademickým povinnostiam zodpovedne a v súlade so Študijným poriadkom SZU. Študent K. K. reagoval na zmarenú skúšku tak, že ešte dňa XX.XX.XXXX požiadal dekanku LF SZU o dodatočný opravný termín skúšky, pričom žalobca o mimoriadny opravný termín vôbec nepožiadal. Preto tvrdenie žalobcu o údajnom diskriminačnom zaobchádzaní vo vzťahu k nemu, považoval žalovaný za účelové, nepodložené a vzhľadom na skutkové okolnosti prejednávanej veci absolútne irelevantné. Žalovaný trval na tom, že žalobcovi poskytol dostatočný počet termínov, z ktorých si mohol vybrať dva a na tieto sa postupne prihlásiť a skúšku absolvovať. Podľa žalovaného, skutočnosť, že žalobca pristupoval k svojim vysokoškolským povinnostiam nezodpovedne, nemôže byť mu byť na ťarchu, pretože pri vylúčení žalobcu zo štúdia, postupoval v súlade so zákonom a právnymi predpismi. 31. S poukazom na ustanovenie § 108 zákona č. 131/2002 Z. z., v zmysle ktorého sa všeobecný predpis - Správny poriadok, na rozhodovanie podľa tohto zákona nevzťahuje, žalovaný bez ohľadu na túto skutočnosť vyjadril presvedčenie, že napádané rozhodnutie bolo vydané v súlade s princípmi dobrej správy, na ktoré poukázal žalobca v súvislosti s Odporúčaním CM/REC (2007) Výboru ministrov o dobrej verejnej správe. Žalovaný mal za nesporné, že žalobou napadnuté rozhodnutie obsahuje výrok, odôvodnenie ako aj poučenie o opravnom prostriedku. Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, ktorej osoby sa týka a na základe, akých dôkazov a skutkových a právnych dôvodov bolo vydané. Taktiež je v odôvodnení rozhodnutia náležite vecne opísaný skutok, ktorý bol dôvodom pre rozhodnutie. Konštatoval, že vo všeobecnosti možno rozhodnutie považovať za náležite odôvodnené, v prípade, ak z neho akákoľvek tretia nezainteresovaná osoba dokáže vyčítať dôvody, na ktorých orgán rozhodnutie založil a to tak zo stránky skutkovej ako aj právnej, pričom napadnuté rozhodnutie danú charakteristiku spĺňa vrátane obsahu relevantných zákonných ustanovení ako aj citácie relevantných ustanovení interných predpisov žalovaného, na základe ktorých bolo rozhodnutie vydané. 32. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný navrhol, aby krajský súd žalobu zamietol. IV. Replika žalobcu 33. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného v replike doručenej krajskému súdu dňa 09.08.2018 a opätovne poukázal na skutočnosti uvedené v žalobe a uviedol, že na žalobe trvá z dôvodov v nej uvedených. 34. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného o dostatočnosti odôvodnenia napádaného rozhodnutia, nakoľko v napadnutom rozhodnutí nie je uvedený popis priebehu administratívneho konania, ani zdôvodnenie, prečo žalovaný neoznámil začiatok tohto konania žalobcovi, a z akého dôvodu mu žalovaný neumožnil vyjadriť sa k veci a z odôvodnenia taktiež nie je zrejmé, či boli splnené podmienky na jeho vylúčenie zo štúdia, najmä či žalovaný skúmal včasnosť vypísania termínov skúšok na opakovane zapísaný predmet. 35. Zdôraznil, že v zmysle Článku 30 ods. 1 Študijného poriadku, dekanka mala možnosť a nie povinnosť študenta vylúčiť v prípade, ak neabsolvuje opakovane zapísaný predmet do 15. októbra daného akademického roka. V odôvodnení rozhodnutia preto nemalo chýbať odôvodnenie, prečo sa žalovaný rozhodol vylúčiť študenta. Zároveň poukázal na to, že práve z Článku 30 ods. 1 Študijného poriadku SZU možno vyvodiť, že vyjadrenie žalobcu bolo potrebné, nakoľko ak by mu to bolo umožnené, mohol poukázať na vady konania, t.j. nesprávny postup žalovaného pri vypísaní termínov skúšok (ich počet a čas vypísania), a teda, či bol vypísaný dostatočný počet termínov s dostatočnou kapacitou pre absolvovanie opakovane zapísaného predmetu „Medical Biochemistry 2“, či boli predmetné termíny vypísané včas a v súlade so Študijným poriadkom. 36. Namietal, že žalovaný ani neskúmal dôvodnosť jeho námietok o porušení zákazu diskriminácie zo strany vyučujúceho a ich vplyve na rozhodnutie o jeho vylúčení. 37. Naďalej žalobca trval na námietke, že žalovaný vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávne vykladal ustanovenie Článku 30 ods. 1, resp. Článku. 20 ods. 11 Študijného poriadku, a ktoré podľa jeho názoru je potrebné vykladať v súlade s Článkom 21 ods. 12 a 20 ods. 7 Študijného poriadku a Smernice č. 6/2013 rektora Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave o opakovanom zápise predmetu zo dňa 16.09.2013 (body II., a V.), a to tak, že študent je opakovane zapísané predmety povinný absolvovať najneskôr do 15. októbra daného akademického roka len v prípade, ak si skúšajúci, ktorého predmet si študent opakovane zapísal, splnil svoju povinnosť a vypísal včas dostatočný počet termínov s dostatočnou kapacitou na vykonanie skúšky tak, aby študent, ktorý si daný predmet zapísal, mal objektívne šancu do daného termínu uplatniť riadny ako aj opravný termín. 38. Z nových dôkazov predložených žalovaným (Výpis z MAIS - z ktorého vyplýva aktivita študentov pri prihlasovaní a odhlasovaní na termíny skúšok), ako aj z dôkazov predložených žalobcom (podanie žalobcu označené ako „I. Predloženie dôkazu II. Vyjadrenie k prílohám č. 2, 3, 4, 8 a 9 žaloby zo dňa 18.12.2017 predloženým v anglickom jazyku), vyplýva, že termíny skúšky pre opakovane zapísaný predmet „Medical Biochemistry 2“ boli vypísané dňa 18.09.2017. 39. Žalobca opätovne poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a zdôraznil, že na predmetné konanie sa vzťahujú základné princípy „dobrej verejnej správy“ vyplývajúce z čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré majú svoje výslovné obsiahnutie v odporúčaniach Výboru ministrov Rady Európy. Z týchto odporúčaní (čl. 8, čl. 10 ods. 1 a 2, čl. 14 Odporúčania CM/REC (2007) 7 Výboru ministrov Rady Európy o dobrej verejnej správe) vyplýva požiadavka na dodržanie základných procesných náležitostí každého administratívneho konania - vrátane oznámenia začatia administratívneho konania a umožnenia vyjadriť sa k administratívnemu konaniu a podkladom rozhodnutia, spolu s požiadavkou na odôvodnenie rozhodnutia. Podľa názoru žalobcu tieto požiadavky v konaní žalovaným neboli dodržané. V. Duplika žalovaného 40. Žalovaný sa vyjadril sa k replike žalobcu vyjadrením doručeným krajskému súdu dňa 09.05.2019, v ktorom opätovne namietal dôvodnosť a správnosť tvrdení žalobcu. Trval na tom, že v predmetnej veci riadne zistil skutkový stav s ohľadom na splnenie podmienok pre vylúčenie zo štúdia žalobcu. 41. Poukázal na to, že z predložených dôkazov, ktoré predložil súdu vyplýva, že skutočnosti dôležité pre rozhodnutie zo štúdia žalobcu boli v čase vydania napádaného rozhodnutia o vylúčení zo štúdia žalobcu zverejnené v akademickom informačnom systéme MAIS, ku ktorým má žalovaný prístup a ktoré overil. Zároveň uviedol, že informačný systém MAIS vedie v elektronickej forme, a preto nie je možné, aby bol jeho obsah súčasťou listinného spisu žalobcu. 42. Žalovaný sa vyjadril opätovne k celkovému skutkovému stavu v danej veci a zdôraznil, že z výpisov z informačného systému MAIS vyplýva, že žalobca mal reálnu možnosť zúčastniť sa dvoch termínov skúšok, avšak využil iba posledný termín skúšky, na ktorom neuspel a na ďalší opravný termín skúšky už nemal nárok v zmysle interných prepisov žalovaného. Ďalej uviedol, že žalobca začal na údajný rozpor vypísaných termínov skúšok zo Študijným poriadkom poukazovať až po doručení napadnutého rozhodnutia o jeho vylúčení zo štúdia, preto jeho tvrdenia považuje za bezpredmetné a účelové. 43. Žalovaný vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal za to, že napadnuté rozhodnutie o vylúčení žalobcu zo štúdia je zákonné, vychádza zo správneho posúdenia veci, je zrozumiteľné, riadne odôvodnené a vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, preto nie je dôvod na jeho zrušenie. VI. Právna úprava 44. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, ďalej SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní dňa 30.05.2019 konanom za prítomnosti oboch procesných strán a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 45. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 46. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 47. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 48. Podľa § 23 ods.1 zákona č.131/ 2002 Z.z. orgány akademickej samosprávy fakulty majú v súlade s týmto zákonom právo v mene verejnej vysokej školy rozhodovať alebo konať v týchto veciach patriacich do samosprávnej pôsobnosti vysokej školy (§ 6): a) určovanie ďalších podmienok prijatia na štúdium [§ 27 ods. 1 písm. i)] a rozhodovanie v prijímacom konaní na študijné programy uskutočňované na fakulte (§ 58 ods. 6), b) vytváranie nových akreditovaných študijných programov a ich uskutočňovanie na fakulte [§ 30 ods. 1 písm. c)], c) rozhodovanie vo veciach týkajúcich sa akademických práv a povinností študentov zapísaných na štúdium podľa študijných programov uskutočňovaných na fakulte (§ 70 až 7). 49. Podľa § 23 ods. 2 písm. c) zákona č.131/ 2002 Z. z. do samosprávnej pôsobnosti fakulty ďalej patrí organizácia štúdia v súlade so študijným poriadkom verejnej vysokej školy. 50. Podľa § 66, ods. 1, písm. c) zákona č.131/ 2002 Z. z., okrem riadneho skončenia štúdia sa štúdium skončí vylúčením zo štúdia pre nesplnenie požiadaviek, ktoré vyplývajú zo študijného programu a zo študijného poriadku vysokej školy. 51. Podľa § 66, ods. 2 písm. c) zákona č.131/ 2002 Z. z., dňom skončenia štúdia je podľa odseku 1 písm. c) a d) deň, keď rozhodnutie o vylúčení zo štúdia nadobudlo právoplatnosť. 52. Podľa § 71 ods. 1 zákona č.131/2002 Z. z., študijné povinnosti študenta vyplývajú zo študijného programu, ktorý študuje, a zo študijného poriadku. 53. Podľa Článku 20 ods. 7 Študijného poriadku Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave, schváleného Akademickým senátom Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave dňa 16.04.2015 (ďalej len „Študijný poriadok“), študent si môže opakovane zapísať v nasledujúcom období/roku štúdia maximálne dva predmety. Pri opakovane zapísanom predmete má študent právo na riadny termín a na jeden opravný termín. Študent si môže opakovane zapísať ten istý predmet len jedenkrát. Opravný termín opakovane zapísaného predmetu sa koná pred dvojčlennou komisiou. 54. Podľa Článku 21 ods. 12 Študijného poriadku, termíny skúšok vypíše vysokoškolský učiteľ po dohode so študentmi minimálne dva týždne pred začiatkom skúškového obdobia v primeranom množstve a rozptyle. Termíny skúšok musia byť vypísané v akademickom informačnom systéme univerzity (MAIS). Študent sa prihlasuje na určené termíny cez akademický informačný systém podľa pokynov vysokoškolského učiteľa. 55. Podľa Článku 21 ods. 14 Študijného poriadku, termíny opravných skúšok určuje skúšajúci v skúškovom období príslušného semestra. 56. Podľa Článku 28 ods. 1 písm. c) Študijného poriadku, štúdium sa skončí aj vylúčením zo štúdia pre nesplnenie požiadaviek, ktoré vyplývajú zo študijného programu a zo študijného poriadku univerzity. 57. Podľa Článku 28 ods. 2 písm. c) Študijného poriadku, dňom skončenia štúdia je pri vylúčení zo štúdia pre nesplnenie požiadaviek, ktoré vyplývajú zo študijného programu a zo študijného poriadku univerzity a pri vylúčení zo štúdia z dôvodu zavineného porušenia právnych predpisov alebo vnútorných predpisov univerzity alebo fakulty, alebo verejného poriadku deň, keď rozhodnutie o vylúčení zo štúdia nadobudlo právoplatnosť. 58. Podľa Článku 30 ods. 1, veta prvá, Študijného poriadku, dekan môže pre nesplnenie požiadaviek vyplývajúcich zo študijného programu vylúčiť zo štúdia študenta, ktorý nesplnil podmienky pre postup do nasledujúceho obdobia štúdia. 59. Podľa Článku 13 ods. 1 Štatútu Lekárskej fakulty Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave, schváleného Akademickým senátom Lekárskej fakulty Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave dňa 25.09.2013 (ďalej len „Štatút LF SZU“), dekan je predstaviteľom fakulty, riadi ju, zastupuje a koná vo veciach fakulty. Vo veciach podľa § 23 ods. 1 zákona o vysokých školách a Štatútu SZU koná v mene SZU. Dekan zodpovedá za svoju činnosť akademickému senátu fakulty. Dekan zodpovedá rektorovi za svoju činnosť vo veciach, v ktorých koná v mene SZU, za hospodárenie fakulty a za svoju ďalšiu činnosť v rozsahu určenom vnútornými predpismi SZU. 60. Podľa Článku 15 ods. 1 písm. f) Štatútu LF SZU, dekan rozhoduje o vylúčení zo štúdia na fakulte. 61. Podľa bodu II Smernice č. 6/2013 rektora Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave zo dňa 16.09.2013 o opakovanom zápise predmetu, dekan fakulty môže dať študentovi písomne súhlas na opakované zapísanie si maximálne dvoch predmetov do ďalšej časti štúdia, okrem predmetov praktickej výučby. Zároveň mu určí termín, dokedy musí získať hodnotenie a príslušný počet kreditov za daný predmet. Dekan fakulty, prostredníctvom študijného oddelenia fakulty, najneskôr do začiatku zápisu musí študentovi písomne na jeho žiadosť odpovedať. 62. Podľa bodu V. Smernice č. 6/2013 rektora Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave zo dňa 16.09.2013 o opakovanom zápise predmetu, pri opakovane zapísanom predmete má študent právo na jeden riadny a jeden opravný termín. V prípade, že študent ani po jednom riadnom a jednom opravnom termíne nezískal hodnotenie opakovane zapísaného povinného predmetu, skončí jeho štúdium v zmysle § 66 ods. 1 písm. c) zákona č.131/2002 Z. z. o vysokých školách. 63. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. VII. Právne posúdenie veci 64. Úlohou krajského súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného č. 464/2017-LF-GM zo dňa 16.10.2017 v intenciách námietok vznesených žalobcom. 65. Správny súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánov verejnej správy podľa SSP posudzuje, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia konajúceho orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia konajúceho orgánu verejnej správy namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu orgánu verejnej správy, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je orgán verejnej správy oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom na prejednávanú vec sa vzťahujúcim predpísané náležitosti. Každé rozhodnutie orgánu verejnej správy musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t.j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať náležitosti určené právnymi predpismi na danú vec sa vzťahujúcimi (zákon č. 131/2002 Z.z.). 66. Osoby dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia. 67. Z administratívneho spisu mal správny súd zistené, že žalovaný vydal dňa 16.10.2017 rozhodnutie č. 464/2017-LF-GM, ktorým vylúčil žalobcu v zmysle § 66 ods. 1 písm. c) zákona č. 131/2002 Z. z. zo štúdia pre nesplnenie požiadaviek vyplývajúcich zo študijného programu LF SZU a Študijného poriadku. Bolo preukázané, že žalobca ako študent LF SZU v stanovenom termíne - do 15.10.2016, kedy v zmysle čl. 20 ods. 11 Študijného poriadku mal povinnosť absolvovať opakovane zapísanú skúšku z predmetu Lekárska biochémia 2, pričom túto skúšku absolvoval dňa 10.10.2016 s hodnotením nedostatočne (FX), tzn. že v stanovenom termíne nesplnil podmienky nevyhnutné pre ďalšie pokračovanie v štúdiu na LF SZU. 68. Žalobca v žalobe namietal postup žalovaného pri vydaní napadnutého rozhodnutia, ktorý považoval za nezákonný, nakoľko žalovaný podstatne porušil ustanovenia v konaní pred orgánom verejnej správy a taktiež namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne zisteného skutkového stavu veci na riadne posúdenie veci a jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť. 69. V prejednávanej veci je nesporné, že na konanie podľa zákona č. 131/2002 Z. z., v zmysle ktorého bolo rozhodnuté o vylúčení žalobcu ako študenta z vysokoškolského štúdia na LF SZU sa nevzťahuje Správny poriadok, nakoľko to priamo vylučuje ust. § 108 zákona č. 131/2002 Z. z.. Táto skutočnosť však neznamená, že žalovaný vystupujúci v danom prípade vo vzťahu k študentom (žalobcovi) ako orgán verejnej správy, rozhodujúci o ich právach a povinnostiach vyplývajúcich zo štúdia na LF SZU, môže v konaní pri rozhodovaní o vylúčení študenta (žalobcu) zo štúdia postupovať tak, že pritom nedodrží základné princípy uplatňované pre správne konanie. Žalovaný musí aj v takomto prípade (vydanie napadnutého rozhodnutia) postupovať v súlade s princípmi „dobrej správy“, resp. základnými zásadami správneho konania v zmysle Správneho poriadku (§ 3). 70. Správny súd k námietke žalobcu, že žalovaný nepostupoval v konaní pri vydávaní napadnutého rozhodnutia o jeho vylúčení zo štúdia v zmysle „princípov dobrej správy“, v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že pojem „dobrá správa“ je súhrnom zásad a požiadaviek v modernom demokratickom právnom štáte, ktorých spoločným cieľom je kvalitné, efektívne, transparentné a riadne fungovanie verejnej správy. Myšlienka, že ľudia majú právo na to, aby sa štát správal v zmysle týchto zásad a teda riadil štát „dobre“ sa dlhodobo tvorila na pôde Rady Európy, ktorá počnúc rokom 1977 prijala viacero rezolúcii a odporúčaní, ktorými formovala súčasnú podobu práva na dobrú správu, ktorej základným dokumentom je Kódex dobrej správy vecí verejných v odporúčaní CM/Rec (2007) 7 Výboru ministrov členských štátov Rady Európy z 20. júna 2007 o dobrej verejnej správe (ďalej len „Odporúčanie“), obsahujúce niekoľko základných princípov, ktorými by sa mal riadiť každý orgán verejnej správy vo vzťahu k súkromným osobám. 71. Právo na dobrú verejnú správu potom vyjadruje právo súkromnej osoby, aby mu štát garantoval, že verejná správa bude fungovať na princípoch verejnej správy. Toto právo síce nepatrí medzi tradične uznávané základné ľudské práva, ale neustálym rozvíjaním myšlienky o práve na dobrú správu Rada Európy významným spôsobom prispieva k jeho vzniku. Ide o kombináciu viacerých uznaných práv vo vzťahu k verejnej správe, ktoré spolu tvoria jedno právo. Podobným spôsobom bolo právo na dobrú správu uznané aj v čl. 41 ods. 1 Charty základných ľudských práv Európskej únie, podľa ktorého má každá osoba právo, aby inštitúcie a orgány Únie riešili jej záležitosti nestranne, spravodlivo a v primeranom čase. Podľa čl. 41 ods. 2 Charty právo na dobrú správu zahŕňa najmä: a) právo každého na vypočutie pred prijatím akéhokoľvek individuálneho opatrenia, ktoré by sa ho mohlo nepriaznivo dotýkať; b) právo každého na prístup k spisu, ktorý sa ho týka, za predpokladu rešpektovania oprávnených záujmov dôvernosti a služobného a obchodného tajomstva; c) povinnosť administratívy odôvodniť svoje rozhodnutia. 72. Koncept dobrej správy obsahuje jednak pravidlá zakotvené v právnych normách hmotnoprávnej a procesnej povahy a zároveň aj ďalšie požiadavky, ktoré síce nezaväzujú správne orgány k dobrému správaniu silou právne záväzných a vynútiteľných noriem, ale pôsobia ako štandard verejnej morálky a všeobecnej slušnosti na úrovni súčasného civilizačného vývoja. 73. Pod vplyvom európskej súdnej judikatúry, ale aj judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky dochádza k tomu, že sa čoraz viac v judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zdôrazňuje, že Slovenská republika ako právny štát a člen Rady Európy a Európskej únie presadzuje súladnosť správania správneho orgánu so všetkými právnymi predpismi v intenciách čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ako aj s princípmi dobrej správy. Z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že uplatnenie princípov dobrej správy v právnej praxi znamená, že každé rozhodnutie musí byť náležite odôvodnené, aby bolo transparentné a preskúmateľné. 74. V tejto súvislosti nemožno opomenúť skutočnosť, že verejná správa je službou verejnosti a základné pravidlá konania uvedené v § 3 Správneho poriadku, pre ktoré východiskom je systém prameňov práva predovšetkým ústava (najmä čl. 2) a zákony (vrátane právnej úpravy založenej právom Európskych spoločenstiev resp. upravenej medzinárodnými zmluvami) i keď sú formulované viac všeobecným spôsobom, je potrebné, vzhľadom na to, že slovenské právo je súčasťou európskeho právneho systému, v praxi interpretovať v duchu európskeho štandardu všeobecných požiadaviek na kvalitu postupov a činnosti verejnej správy súhrnne označovaných ako princípy „dobrej správy“ (Good Governance, Good Administration), majúceho základ v literatúre, judikatúre európskych inštitúcií a niektorých dokumentoch najmä Rady Európy (najmä odporúčania a rezolúcie Výboru ministrov Rady Európy) a Európskej únie. 75. Každá osoba (fyzická, právnická) má právo, aby orgány verejnej správy konali v súlade s princípmi, na základe ktorých sú vybudované. V prípade, ak osobitný zákon (v danom prípade zákon č. 131/2002 Z. z.) vylúčil pôsobnosť všeobecného predpisu - Správneho poriadku, pričom tento lex specialis neupravuje určitú otázku, nemôže to znamenať založenie priestoru pre bezbrehú ľubovôľu orgánu verejnej správy. Práve v takýchto prípadoch je o to viac potrebné presadzovať princípy dobrej správy (Princíp viazanosti právom, Princíp rovnosti a zákaz diskriminácie, Princíp nestrannosti a objektivity, Princíp proporcionality, Princíp právnej istoty, Princíp konania v primeranej lehote, Princíp spoluúčasti, Princíp rešpektovania súkromia, Princíp transparentnosti). Takýto postup je plne aplikovateľný na prejednávaný prípad. 76. Vzhľadom na vyššie uvedené, správny súd ako dôvodnú námietku vzhliadol pochybenie žalovaného v správnom konaní o vylúčení žalobcu zo štúdia v tom, že žalovaný v tomto konaní nepostupoval v súlade so základnými princípmi „dobrej správy“. Pochybenie žalovaného spočívalo v tom, že nedal žalobcovi ako účastníkovi správneho konania (o jeho vylúčení zo štúdia) vôbec vedieť, že je voči nemu takéto konanie začaté a zároveň žalobcovi neumožnil oboznámiť sa a vyjadriť sa k podkladom (dôkazom) napadnutého rozhodnutia, k spôsobu ich zistenia a prípadne navrhnúť ich doplnenie ako aj umožniť mu byť vypočutý v tejto veci. Týmto postupom žalovaný porušil princípy spoluúčasti (byť vypočutý v prípade, ak ide o individuálny správny akt, ktorým sa o osobe rozhoduje) a právnej istoty (z hľadiska predvídateľnosti postupu orgánu verejnej moci), ktoré sú obsahom „dobrej správy“ a predstavujú základné zásady správneho konania. 77. Krajský súd zastáva názor, že nedodržaním princípov dobrej správy, keď žalobca v dôsledku toho, že nebol upovedomený o začatí konania o jeho vylúčení zo štúdia, nemal objektívne žiadnu možnosť vyjadriť sa k veci, navrhnúť vykonanie dôkazov, a to napriek tomu, že toto konanie a následné vydanie žalobou napadnutého rozhodnutia malo priamy negatívny dopad na práva žalobcu. Nie je možné akceptovať nevykonanie úkonov zo strany žalovaného v tejto súvislosti poukazujúc na to, že žalobca mal vedieť, že v dôsledku neúspešného vykonania danej skúšky v stanovenom termíne bude automaticky vylúčený zo štúdia. Takýmto postupom potom žalovaný zaťažil svoje konanie vadou, keďže došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní, čo mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP). 78. K namietaným skutočnostiam žalobcom - o oneskorenom čase vypísania termínov skúšok predmetu „Medical Biochemistry 2“ skúšajúcim (rozpor s čl. 21 ods. 12 Študijného poriadku), o ich nedostatočnom počte (rozpor s bodom V. Smernice č. 6/2013 rektora SZU), o nedostatočnej kapacite študentov pre možné vykonanie riadneho a opravného termínu danej skúšky a v tejto súvislosti namietanou diskrimináciou žalobcu, resp. študentov moslimského vierovyznania voči inému študentovi v obdobnej situácii - K. K. z Grécka správny súd uvádza, že podľa všetkých zistených skutočností nie je možné prijať záver o takejto namietanej diskriminácii žalobcu zo strany žalovaného. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že podstatou princípu rovnosti a zákazu diskriminácie je to, aby boli záruky, že v objektívne rovnakých situáciách sa s rôznymi osobami bude zaobchádzať rovnako, resp. obdobne. 79. Je potrebné uviesť, že žalobca sa v danom skúškovom období zapísal na vykonanie predmetnej skúšky až na posledný stanovený termín a to -10.10.2017. Skôr určené termíny tejto skúšky (19.09.2017, 26.09.2017 a 03.10.2017) boli pritom žalobcovi známe dňa 18.09.2017, kedy boli termíny uverejnené v systéme, avšak ich nevyužil, hoci kapacitne neboli všetky obsadené. Žalobca vedel o tom, že pre ďalšie pokračovanie v štúdiu musí úspešne absolvovať túto skúšku a tiež vopred vedel termín dokedy. Bolo preto jeho povinnosťou zariadiť si svoje aktivity tak, aby bol na skúšku zodpovedne pripravený a mohol ju pokúsiť sa úspešne absolvovať už od začiatku skúšobného obdobia a to tak, aby v prípade, ak na prvý pokus neuspeje, by mal možnosť využiť opravný termín. 80. Situácia absolvovania danej skúšky iným študentom K. K. bola odlišná od situácie žalobcu a to v tom, že tento študent hneď po tom, čo dňa 10.10.2017 nespravil opravný (druhý) termín z danej skúšky využijúc stanovený postup ešte v ten istý deň písomne požiadal dekanku LF SZU o dodatočný opravný termín, bolo mu vyhovené a tento termín bol stanovený na deň 12.10.2017. Z vyjadrení oboch účastníkov konania je zrejmé, že situáciu, kedy objektívne žalobca nemohol byť vyskúšaný, si zapríčinil sám, keďže po tom, čo neuspel na skúške (prvej) dňa 10.10.2017, okamžite riadnym spôsobom (písomne) nepožiadal dekanku LF SZU o stanovenie ďalšieho termínu (dňa 13.10.2017 bolo už skôr určené rektorské voľno a 14.10.2017 a 15.10.2017 boli dni pracovného pokoja - sobota a nedeľa). Súd podotýka, že na mimoriadny opravný termín pritom nie je v zmysle predpisov žalovaného žiadny nárok. Je preto zrejmé, že stav nemožnosti určenia ďalšieho termínu skúšky na rozdiel od študenta K. K. si žalobca zapríčinil sám bez náznaku akéhokoľvek diskriminačného postupu žalovaného voči jeho osobe. Vzhľadom na individuálnu povahu mimoriadneho opravného termínu (schváleného dekankou) nie je možné ani poukazovať na to, že iný študent mal takto určený termín na 12.10.2017 a žalobca sa ho nemohol zúčastniť. 81. Správny súd musí konštatovať, že tvrdenie žalobcu o tom, že mu nebolo umožnené zo strany žalovaného na rozdiel od iného študenta v obdobnej situácii (K. - pôvodom z Grécka) absolvovať ďalší opravný termín predmetnej skúšky, nakoľko skúšajúci prof. J. sa mal mylne domnievať, že je Arab, je podľa názoru správneho súdu účelové. Princíp rovnakého zaobchádzania a diskriminácie (zaručiť, že v objektívne rovnakých situáciách sa s osobami bude zaobchádzať rovnako) podľa názoru správneho súdu nebol zo strany žalovaného týmto jeho postupom voči žalobcovi nijako porušený. 82. Z hľadiska počtu štyroch určených termínov danej skúšky s celkovou kapacitou 15 študentov, pričom skúšku mali absolvovať celkovo 12 študenti, je možné prijať záver, že žalovaný počas skúšobného obdobia (18.09. - 15.10.2017) vytvoril pre žalobcu riadne podmienky pre absolvovanie danej skúšky v riadnom a aj prípadnom opravnom termíne. Žalobca sa prihlásil na danú skúšku dňa 24.09.2017, a to až na posledný určený termín - 10.10.2017, t. j. 5 dní pred uplynutím lehoty uvedenej v Študijnom poriadku. Časové obdobie, v ktorom boli určené termíny skúšky (celkovo 21 dní - 4 termíny) jednoznačne spĺňalo podmienky pre to, aby bol pre všetkých študentov (12) stanovený zodpovedajúci priestor pre vykonanie riadneho aj prípadne opravného termínu, v prípade, ak by boli určené termíny rovnomerne využité. Žalobca nevyužil skorší určený termín absolvovania skúšky, napriek tomu, že musel vedieť (LF SZU navštevoval už tretí rok), že ju musí absolvovať do 15.10.2017 pre možnosť ďalšieho pokračovania v štúdiu. Išlo o pochybenie žalobcu v tom, že si vybral až posledný možný termín skúšky a hneď po tom, čo ju nespravil, obratom nepožiadal dekanku o mimoriadny opravný termín. Dňa 12.10.2017 bol posledný možný termín na vykonanie skúšky, pretože na 13.10.2017 bolo určené rektorské voľno a nasledovali dva dni pracovného pokoja - sobota a nedeľa. Nie je možné súhlasiť so žalobcom, že vzhľadom na počet študentov, ktorí mali absolvovať danú skúšku (12) mal byť určený dvojnásobný počet termínov skúšky (24), resp. dvojnásobný počet miest (24) pri menšom počte termínov (žalobca v žalobe nesprávne uviedol počet študentov - 13). Treba vychádzať z toho, že nie každý študent bude potrebovať využiť aj opravný termín. V prípade, ak by vyvstala potreba ďalšieho termínu, bola tu možnosť, ktorú riadne využil študent K.. Preto možno konštatovať s poukazom na prístup žalobcu k vykonaniu danej skúšky a takýto jeho postup, že nie je možné pričítať na ťarchu žalovanému s odvolávaním sa na nedostatočný počet vypísaných termínov skúšajúcim. 83. Správny súd v tejto súvislosti videl však ako pochybenie zo strany žalovaného, ktorého sa dopustil skúšajúci tým, že neboli včas (2 týždne pred začiatkom skúšobného obdobia) oznámené termíny skúšok - porušenie čl. 21 ods. 12 Študijného poriadku. Termíny boli oznámené dňa 18.09.2017 a skúšobné obdobie začínalo 19.09.2017. 84. Z judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. 1Sžo/37/2009 zo dňa 02.02.2010) vyplýva, že uplatnenie princípov „dobrej správy“ v právnej praxi znamená, že aj v prípade, ak sa na určité konanie orgánu verejnej správy veci nevzťahuje Správny poriadok, nemožno upustiť od vyžadovania minimálnych požiadaviek kladených na konania a rozhodnutia správnych orgánov. Každé rozhodnutie orgánu verejnej správy musí byť náležite odôvodnené, aby bolo transparentné a preskúmateľné. Po vzhliadnutí napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že toto síce obsahuje všetky formálne náležitosti - jasne formulovaný výrok rozhodnutia, odôvodnenie s uvedením porušenia, akého sa žalobca dopustil, s citovaním na vec sa vzťahujúcich zákonných ustanovení (zákona č. 131/2002 Z.z. a Študijného poriadku SZU) a zároveň rozhodnutie bolo prijaté príslušným orgánom. 85. Napadnuté rozhodnutie však podľa názoru správneho súdu neobsahuje náležitú správnu úvahu, čo má za následok jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. Preto správny súd musí tejto námietke žalobcu prisvedčiť. V napadnutom rozhodnutí absentuje správna úvaha, nakoľko žalovaný nijako nevysvetlil a z obsahu odôvodnenia rozhodnutia ani nie je možné zistiť, na základe akých dôvodov dekanka LF SZU využila možnosť vylúčenia žalobcu zo štúdia, keďže ide iba o fakultatívne oprávnenie (čl. 30 ods. 1 Študijného poriadku). Potom je treba prijať záver, že žalovaný bol v napadnutom rozhodnutí povinný rozvinúť svoju úvahu a riadne zrozumiteľným spôsobom uviesť a vysvetliť, prečo bolo potrebné prijať takéto rozhodnutie vo vzťahu k žalobcovi. Rovnako rozhodnutie bolo nedostatočne odôvodnené, nakoľko nie je v ňom uvedené, akým spôsobom boli žalovaným stanovené termíny skúšok, či žalovaný postupoval podľa čl. 21 ods. 12 Študijného poriadku, na základe ktorého, termíny skúšok vypíše vysokoškolský učiteľ po dohode so študentmi minimálne dva týždne pred začiatkom skúšobného obdobia a ďalej, či žalovaný skúmal všetky konkrétne okolnosti prípadu, najmä počet vypísaných termínov skúšky na daný predmet a počet študentov, ktorí mali túto skúšku absolvovať. Súd na základe uvedeného dospel k záveru, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí riadne neopísal konkrétne skutkové okolnosti veci, ktoré predchádzali vylúčeniu žalobcu zo štúdia LF SZU. 86. Krajský súd na základe zistených skutočností dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) a písm. g) SSP a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov a taktiež z dôvodu, že postupom žalovaného pri vydaní napadnutého rozhodnutia podľa správneho súdu došlo k porušeniu základných princípov „dobrej verejnej správy“, čím v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, čo mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 87. V novom konaní, v ktorom bude žalovaný viazaný vysloveným právnym záverom súdu (§ 191 ods. 6 SSP) bude jeho povinnosťou vo veci ďalej konať v súlade s „princípmi dobrej správy“ a vydať nové rozhodnutie vo veci, ktoré riadne odôvodní s uvedením skutkového stavu a zodpovedajúcej správnej úvahy, prečo bolo potrebné vzhľadom na všetky okolnosti veci, rozhodnúť o vylúčení žalobcu zo štúdia na LF SZU. 88. O práve na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 167 ods. 1 SSP tak, že správny súd priznal žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania vzhľadom na skutočnosť, že žalobca mal vo veci plný úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd podľa § 175 ods. 2 SSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 89. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.