Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/8/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200054 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1018200054.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Evy Fulcovej a členiek JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Dáši Filovej v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, so sídlom v Tulčíku č 26, IČO: 31 303 862, zastúpeného advokátkou JUDr. Iveta Rajtáková, so sídlom Štúrova č. 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom Námestie Ľ. Štúra č. 1, Bratislava, IČO: 42 181 810, za účasti ďalších účastníkov: 1/ Lesy Slovenskej republiky, š.p., Odštepný závod Kriváň, Kriváň 334, 2/ Lesy Slovenskej republiky, š.p., Odštepný závod Čierny Balog, Hlavná 245, Čierny Balog, 3/ Združenie domových samospráv, IČO: 31820174, so sídlom Rovniankova 1667/14, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 8492/2017-9.2 (45/2017-rozkl.) zo dňa 10.11.2017, takto jednohlasne r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, č. 8492/2017-9.2 (45/2017-rozkl.) zo dňa 10.11.2017 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. Ďalším účastníkom konania v 1. až 3. rade sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred orgánmi verejnej správy 1. Listom zo dňa 29.6.2017 ďalší účastník v 1/rade žiadal žalovaného, Sekcia ochrany prírody a tvorby krajiny (správny orgán prvého stupňa) o povolenie výnimky zo zákazov ustanovených v §35 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny - lov medveďa hnedého a výnimky zo zákazov ustanovených v § 14 písm. d) zákona č. 15/2005 Z.z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín v roku 2017 v počte 10 medveďov v poľovnom revíre CHPO Poľna v období od 1.9.2017 do 31.1.2018 z dôvodu potreby prevencie závažných škôd medveďom ako aj z dôvodu potreby ochrany obyvateľstva, keďže prichádza v blízkosti obcí k nárastu počtu nebezpečných stretnutí s pracovníkmi lesnej prevádzky a návštevníkmi lesa. Žiadateľ ďalej uviedol, že v roku 2015 sa na území širšej Poľany nachádzalo 158 jedincov medveďa hnedého, na základe čoho dospel k záveru, že na jedného medveďa pripadá plocha menšia ako 350 ha, čo je 5 až 10 krát menšia plocha ako odporúča odborná literatúra. Podľa priloženej špecifikácii žiadosti na povolenie lovu medveďa podľa poľovných revírov - rok 2017, poľovný revír Chránená poľovná oblasť Poľana, ktorý užívajú užívatelia Lesy SR š.p., odštepný závod Kriváň a Odštepný závod Čierny Balog má 20.659 ha, na ktorom sa nachádza k 1.12.2016 86 medveďov, z toho 18 dospelých samcov, 19 dospelých samíc, tohoročných mláďat 26, ostatných 23. Listina obsahovala aj zoznam medveďov ulovených za posledných 5 rokov, z ktorého vyplýva, že v roku 2012 boli ulovené dva medvede, v roku 2013 tri medvede, v roku 2014 lov nebol povolený, v roku 2015 päť medveďov a v roku 2016 štyri medvede (z toho dva ochranný odstrel). V dokumente sa popisujú aj uplatnené žiadosti o škodách; jedná sa spolu o 5 zaprotokolovaných udalostí, z toho štyri v lokalite Kyslinky, katastri obce Hrochoť z obdobia 8-9/2016 (teda cca rok pred podaním žiadosti) a jedna nedokonaná udalosť zo dňa spísania žiadosti o povolenie výnimky. 2. Zo zápisu zo stretnutia Pracovnej skupiny pre veľké šelmy pri Správe CHKO Poľana zo dňa 18.10.2016 vyplýva, že dňa 27.5.2016 sa uskutočnilo jarné sčítanie medvedej populácie v 16 lokalitách v rámci 30.000 ha, kde bolo zistených približne 100 jedincov. Riaditeľka CHKO-BR Poľana na zasadnutí predložila fotografickú dokumentáciu niekoľkých vnadísk, umiestnených do 1 km od ľudských obydlí, na ktorých boli na zemi vysypané zhnité a plesnivé potraviny, náplne z cukrovaru a iná potrava. Na zasadnutí bol prijatý návrh opatrení, a to úplné zamedzenie prikrmovania zveri mimo času núdze, inak len v optimálnej vzdialenosti od ľudských obydlí a len potravou pre zver prirodzenou. Ďalšími opatreniami bola povinnosť nahlásiť GPS súradnice jednotlivých vnadísk a krmovísk, monitorovanie medvedej: populácie pomocou fotopascí, nainštalovanie elektrických ohradníkov v problémových oblastiach. Riaditeľka navrhla pre rok 20147 účinnejší zásah do populácie medveďa, konkrétne do samičej zložky v lokalitách s pravidelne evidovanými problémami. 3. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 6752/2017-6.3 zo dňa 24.8.2017 žiadosti ďalšieho účastníka v 1/rade vyhovel a povolil mu výnimku zo zákazov uvedených v § 35 ods. 1 písm. b) a e) zákona č. 543/2002 Z.z., konkrétne mu povolil odstreliť 10 jedincov medveďa hnedého v poľovnom revíri CHPO Poľana, držať ich a prepravovať, a to pri splnení v rozhodnutí stanovených podmienok. 4. Voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal žalobca rozklad a žiadal, aby žalovaný napadnuté rozhodnutie zrušil. Dôvodil tým, že povolené usmrtenie medveďa nemožno považovať za ochranné opatrenie zabraňujúce vzniku škodlivého účinku, ani za riešenie preventívneho charakteru, ktoré je v záujme ochrany a bezpečnosti obyvateľov. Z napadnutého rozhodnutia podľa žalobcu nebola zrejmá správna úvaha, akou správny orgán prvého stupňa dospel k stanoveniu určených parametrov a k tomu, prečo usmrtenie nejakých jedincov. 5. O podanom rozklade rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 8492/2017-9.2 (45/2017-rozkl.) zo dňa 10.11.2017 tak, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil a rozklad žalobcu zamietol. II. Žaloba 6. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Navrhoval zrušiť rozhodnutie žalovaného č. 8492/2017-9.2 (45/2017-rozkl.) zo dňa 10.11.2017 a vec mu vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne zisteného skutkového stavu, ako aj z dôvodu, že skutkový stav, ktorý vzal správny orgán za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom, alebo v ňom nemá oporu. Konkrétne žalobca namietal to, že ochrana prírody je verejným záujmom a rozhodnutím žalovaného aj prvostupňového orgánu bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. Napadnuté rozhodnutia nie sú v súlade s ä 40 ods. 2, ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny, ani v súlade s § 3 ods. 5, § 32 ods. 1 a § 45 Správneho poriadku. Žalobca poukázal na to, že už v správnom konaní poukazoval na to, že v uvedenom konaní nebolo zistené, či realizácia rozhodnutia o povolení výnimky, povedie k naplneniu cieľa, pre ktorý sa výnimka udeľuje. Rovnako už v správnom konaní namietal, že nezistenie početnosti a lokalizácie existujúcich vnadísk v predmetnom poľovnom revíri je zásadným nedostatkom zisťovania skutočného stavu vecí, keďže existencia vnadísk zásadne ovplyvňuje synantropizáciu medveďa hnedého a jeho závislosť na antropických zdrojoch potravy. Žalobca zdôrazňoval, že žiadateľ žiadal o usmrtenie desiatich jedincov medveďa hnedého v rámci regulačného lovu, pričom prvostupňovým rozhodnutím nebol identifikovaný konkrétny jedinec, ktorého usmrtením by sa naplnil cieľ udelenia výnimky, ale môže byť usmrtený jedinec náhodne prilákaný na vnadisko, pričom k vylúčeniu synantropného medveďa z populácie nedôjde. 7. Žalobca vo svojom rozklade poukázal na stanovisko Správy TANAPu sp. zn. TANAP 1062/2015 zo dňa 21.7. 2015 v ktorom táto odborná organizácia ochrany prírody uviedla: „Správa TANAPu disponuje množstvom preukázateľných faktov o tom, že takéto vnadiská zriadené napríklad vo vegetačnom období majú presne opačný efekt ako uvádza žiadateľ. Nielen priamo na nich, ale aj v ich bezprostrednom okolí, približne do S až 5 kilometrov spôsobujú veľmi nevhodnú a zároveň nebezpečnú koncentráciu medveďov do blízkosti ľudských obydlí a ostatných zariadení turistického ruchu. Všetky vnadiská na ktorých sa koncentrujú medvede bez ohľadu na vegetačné obdobie predstavujú významný medzičlánok smerujúci k postupnej synantropizácii hlavne mladších a dospievajúcich medveďov. Táto skutočnosť následne niekoľkonásobne zvyšuje riziku nebezpečného stretu s človekom.“ 8. Žalobca už v rozklade namietal, že v konaní nebolo zistené, či realizácia rozhodnutia o udelení výnimky, ktoré umožňuje usmrtenie desiatich jedincov medveďa hnedého postriežkou, teda na vnadisku, a v jeho podmienkach obmedzuje vnadenie len na zákaz mäsitej návnady, nepovedie naopak k zvýšeniu nebezpečenstva pre zdravie a bezpečnosť ľudí. Žalobca v priebehu konania uvádzal, že umožnením lovu na vnadisku sa vytvorí nebezpečenstvo, že do blízkosti zastavaného územia a miest s výskytom ľudí sa budú schádzať medvede za návnadou aj zo širšieho okolia, čím sa na jednej strane znemožní usmrtenie medveďov, ktoré by mali byť potenciálnym zdrojom nebezpečenstva pre zdravie a bezpečnosť obyvateľstva a na druhej strane koncentrácia medveďov putujúcich za návnadou v skutočnosti zvýši pravdepodobnosť stretov medveďov s obyvateľstvom. Žalobca nesúhlasil s tým, ako sa žalovaný s touto námietkou v napadnutom rozhodnutí vysporiadal. 9. Žalobca poukázal aj na podklady rozhodnutia, menovite na: - Návrh opatrení vo veci riešenia problémov s medveďom hnedým v oblasti Poľany“ sp. zn. CHKO PO/865/16 zo dňa 27. 10. 2016, vypracovaný Správou CHKO - BR Poľana, z ktorej, okrem iného vyplýva, že táto organizácia ŠOP SR navrhla realizáciu preventívnych opatrení na zmiernenie a zabránenie problémov (s medveďmi) súčinnosťou od 18. 10. 2016. Medzi týmito opatreniami sú odporúčania umiestňovať vnadiská a krmoviská vo vzdialenosti najmenej 1 km od ľudských obydlí, udržiavať vnadiská a krmoviská len v čase núdze (1. november až 28. február), umiestnenie vnadísk a prikrmovania odsúhlasiť so Správou CHKO - BR Poľana, participovať na umiestnení elektrických ohradníkov, informovať túto odbornú organizáciu o výskyte jedincov s neprirodzeným správaním. - zápis zo stretnutia Pracovnej skupiny pre veľké šelmy pri Správe CHKO Polana, ktoré sa konalo dňa 18. 10. 2016, z ktorého vyplýva, že vzrast populácie na Poľane je spôsobený „vysokou úživnosťou teritória, ktorá ale nestojí na prirodzených zdrojoch potravy, ale na potrave, ktorú medvede pravidelne vyhľadávajú na vnadisku a na poliach osadených kukuricou. Z citovaného stretnutia vzišiel návrh preventívnych opatrení, medzi ktorými je aj úplné zamedzenie prikrmovania zvery mimo času núdze, inštalovanie elektrických ohradníkov v problémových oblastiach, cieľom ktorých má byť odnaučenie medveďov pomocou negatívnej skúsenosti od niektorých zaužívaných trás migrácie. Jednou z podmienok na udelenie výnimky na odstrel malo byť presunutie termínu odstrelu na mesiace júl a august „kedy je problémov s medveďmi najviac“. 10. Za uvedeného stavu nie je možné podľa žalobcu ani len dospieť k záveru, že udelená výnimka neohrozí priaznivý stav ochrany medveďa hnedého v predmetnom poľovnom revíri, ktorý zasahuje do území európskeho významu, kde je predmetom ochrany medveď hnedý. Nie je jasné, z akého dôvodu posúdila ŠOP SR len vplyv výnimky na usmrtenie dvoch jedincov medveďa hnedého na populáciu v územiach európskeho významu, ak povolené výnimky umožňujú usmrtiť desať jedincov. 11. Nedostatok v zisťovaní skutočného stavu veci vyplýva aj z rozporuplných tvrdení o počte jedincov medveďa hnedého identifikovaných v oblasti Poľany. Podľa formulára zo dňa 4. 8. 2017 bolo „v širšej oblasti Poľany identifikovaných 158 jedincov medveďa hnedého, zo zápisu zo stretnutia zo dňa 18. 10. 2016 však vyplýva, že počet medveďov na Poľane a jej bezprostrednom okolí je približne 100 jedincov. Rozsah výnimky, udelenej len jednému žiadateľovi, by mal byť v jednom roku 1/10 populácie medveďa hnedého v tejto oblasti, ako vyplýva z rozkladu žalobcu. K 5. 9. 2017 Správa CHKO Poľana odporučila usmrtenie 25 medveďov. Za tohto stavu nemožno dospieť k záveru, že by bolo spoľahlivo zistené, že povolenie výnimky neohrozí priaznivý stav populácie medveďa hnedého v uvedenej oblasti. 12. Žalobca poukázal aj na Program starostlivosti o medveďa hnedého na Slovensku, z ktorého vyplývajú nasledovné manažmentové opatrenia - preventívnymi opatreniami zamedziť vzniku návykov na neprirodzené zdroje potravy a vzniku pozmeneného až synantropného správania medveďa hnedého. - zabezpečiť elimináciu vnadísk a krmovísk pre raticovú zver, ktoré sú v rozpore s platnou legislatívou na úseku poľovníctva a predstavujú neprirodzený zdroj ľahko dostupnej a atraktívnej potravy pre medveďa hnedého. 13. So zreteľom na uvedené úlohy v manažmente medveďa hnedého, ktoré jednoznačne kvalifikujú prikrmovanie zveri ako negatívny faktor zvyšujúci riziko pozmeneného správania medveďa hnedého, je celkom zjavné, že záver žalovaného o nevýznamnosti žalobcom navrhovaných dôkazov, či vplyvu vnadísk na prenikanie medveďov do blízkosti ľudských sídel, je v rozpore s dokumentom starostlivosti o tohto chráneného živočícha európskeho významu. 14. Z vyššie uvedeného dokumentu zároveň vyplýva, že účinným opatrením na predchádzanie vzniku opakovaných škôd je odstránenie problémového jedinca z populácie. V predmetnej veci však nie je možné zistiť žiaden vzťah medzi usmrtením náhodne vybraných jedincov z populácie v septembri až decembri 2017 a vznikom škôd, ku ktorým dochádza predovšetkým v letných mesiacoch. III. Vyjadrenie žalovaného 15. Podaním zo dňa 24.7.2018 sa k žalobe vyjadril žalovaný, ktorý namietal oprávnenie osoby, konajúcej v mene ďalšieho účastníka v 3/rade, realizovať konateľské oprávnenia tohto subjektu s poukazom na stanovy tohto subjektu a časovo obmedzené oprávnenia. 16. K meritu veci žalovaný uviedol, že žalovaný mal z údajov poskytnutých Štátnou ochranou prírody SR (ŠOP) ako aj z informácii, predložených žiadateľom preukázané, že populácia medveďa hnedého v územiach európskeho významu, v blízkosti ktorých bolo usmrtenie navrhnuté (lokality usmrtenie sa nachádzajú mimo tohto územia európskeho významu), nie je ohrozená a všetko nasvedčuje tomu, že tento chránený druh živočícha v predmetnom území prosperuje a jeho populácia narastá. Rozširovanie areálu medveďa hnedého a postup do oblastí zasiahnutých ľudskou činnosťou, častejšie vyrušovanie medveďom, ako aj jednoznačne preukázané hlásenia o zvýšenom počte medveďov aj v pôvodných miestach výskytu a škodách na majetku spôsobených medveďom hnedým, nesporne nasvedčujú skutočnosti, že v poľovnom revíri CHPO Poľana je zvýšený stav populácie medveďa hnedého. ŠOP SR preverila fakty uvádzané v žiadosti žiadateľa a skonštatovala, že navrhuje povoliť výnimku na usmrtenie desiatich jedincov medveďa hnedého za účelom eliminácie vzniku škôd na majetku, ako aj predchádzania náhodných nebezpečných stretnutí medveďa hnedého s ľuďmi. Žalovaný sa tiež zaoberal možnými alternatívami k povoleniu výnimky formou odchytu a umiestnenia na iné územie alebo do zoologickej záhrady, avšak túto alternatívu vyhodnotil negatívne. Prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v záujme predchádzania škôd na majetku a v záujme verejnej bezpečnosti ľudí so snahou predísť vzniku následku na zdraví, živote osôb, alebo na ich majetku. 17. K jednotlivým žalobným námietkam žalovaný uviedol nasledovné: 18. Z administratívneho spisu vyplývajú dokumentované škody, spôsobené medveďom hnedým, a to dva prípady škôd v roku 2015, celkom šesť prípadov škôd v roku 2016. Zo stanoviska ŠOP vyplýva, že navrhovaným opatrením nedôjde k významnému vplyvu na populáciu medveďa hnedého v uvedených lokalitách. Správa CHKO-BR odporučila lov v povolenej lokalite z dôvodu častého výskytu jedincov v blízkosti ľudských sídiel, dôsledkom ktorého sú nie len škody, ale dochádza i k ohrozovaniu občanov v zastavaných častiach obcí. Námietku žalobcu, že ŠOP SR posúdila vplyv povolenia výnimky na stav populácie medveďa hnedého v navrhovanej lokalite iba vo vzťahu k dvom jedincov žalovaný považoval za chybu v písaní vzhľadom na ďalšie vyjadrenie rovnakého subjektu, ako aj vzhľadom na to, že obsahom žiadosti žiadateľa, ku ktorej sa ŠOP SR vyjadroval, bolo desať jedincov. 19. K námietke, že v administratívnom konaní nebolo zistené, či realizácia rozhodnutia o udelení výnimky povedie k naplneniu sledovaného cieľa, že nebola zistená početnosť a lokalizácia existujúcich vnadísk v predmetnom poľovnom revíri ako aj k tomu, že prvostupňovým rozhodnutím nebol identifikovaný konkrétny jedinec, ktorého usmrtením by sa naplnil cieľ udelenia výnimky, žalovaný uviedol, že Správa CHKO - BR Poľana určila, že usmrtenie medveďa hnedého je možné realizovať formou postriežky alebo posliedky a prvostupňový správny orgán v zmysle § 82 ods. 12 zákona o ochrane prírody stanovil podmienky výkonu rozhodnutia, v zmysle ktorých odstrelu nebude predchádzať vnadenie mäsitou stravou. 20. Problematické jedince nie sú v tomto prípade lákané do blízkosti ľudských sídel vnadiskami a krmoviskami zriaďovanými pre zver, ale do blízkosti ľudských sídel prenikajú najmä z dôvodu ich nadmerne vysokého počtu v danom území (158 geneticky unikátnych jedincov), dôsledkom čoho dochádza k vytláčaniu mladších jedincov na perifériu ich prirodzeného areálu, do blízkosti ľudských sídiel. Zlikvidovanie všetkých týchto antropických vplyvov na danom území - polí, oplotených záhrad, ciest, ľudských sídiel - v danom prípade nie je reálne, nakoľko na pomerne husto osídlenom území Poľany nie je možné zamedziť tomu, aby si medvede po zamedzení možnosti nachádzať potravu z jedného zdroja antropických vplyvov potravy nenašli potravu z ďalších antropických zdrojov potravy. 21. V prípade prenikania medveďov do blízkosti ľudských sídiel na území poľovného revíru CHPO Poľana sa nepreukázala žiadna súvislosť, ktorá by vzniknuté škody a ohrozovanie ľudí spájala s akýmikoľvek existujúcimi vnadiskami a krmoviskami nachádzajúcimi sa na území poľovného revíru CHPO Poľana. Toto netvrdil ani žalobca. 22. Podané žiadosti užívateľov poľovných revírov ministerstvo každoročne posudzuje z podkladov pripravených ŠOP SR na základe zisťovania vývoja populácie medveďa hnedého na celom území Slovenska, vyhodnocovania evidovaných škôd spôsobených týmto živočíchom, ale aj možného ohrozenia obyvateľov, pričom v každom jednom prípade sa posudzujú konkrétne podmienky súvisiace s výskytom medveďov v danej lokalite a oprávnenosť povolenia požadovanej výnimky. Vzhľadom na skutočnosť, že pri zhromažďovaní podkladov rozhodnutia žalovaného sa ministerstvo zaoberalo údajmi zistenými o konkrétnej lokalite, t. j. údajmi o poľovnom revíri CHKO Poľana a podmienkach výskytu medveďov v tejto lokalite, v danej súvislosti nie je relevantný citát žalobcu zo stanoviska č. TANAP 1062/2015 zo dňa 21.07.2015, ktorý sa týka inej lokality, keďže podmienky na oboch lokalitách, výskyt škôd spôsobených medveďmi a ohrozenie obyvateľov medveďmi nie sú na oboch lokalitách totožné. 23. ŠOP SR oprávnenosť povolenia výnimky na usmrtenie desiatich jedincov medvedia hnedého v poľovnom revíri CHKO Poľana vyhodnocovala vzhľadom na znalosť aktuálnej situácie na predmetnom území a znalosť etológie medveďa hnedého za daných podmienok. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žiadosť žiadateľa vyhodnotila ako oprávnenú, pričom jej závery ministerstvo následne riadne odôvodnilo v napadnutom prvostupňovom rozhodnutí. Zhromaždenie výpočtu všetkých uskutočnených preventívnych opatrení uskutočnených v danej lokalite s cieľom prevencie škôd spôsobovaných medveďmi do uceleného zoznamu a vyhodnotenie ich účinnosti je dlhodobou koncepčnou činnosťou, ktorá presahuje rámec jednotlivého správneho konania. Predovšetkým vyhodnotenie vplyvu krmovísk a vnadísk na správanie medveďov v konkrétnych lokalitách a zhodnotenie, či tento vplyv má dosah na prenikanie jedincov medveďov do zastavaných území, by bolo dlhodobou činnosťou presahujúcou jednak primeranú dobu trvania jednotlivého správneho konania, jednak by bolo postupom, ktorý by išiel ďaleko nad rámec predloženej žiadosti žiadateľa. 24. K nesúladu počtu jedincov v podkladoch rozhodnutia žalovaný uviedol, že ide o predpokladaný počet jedincov a rozdiel v počtoch pramení z toho, že vyššie číslo udáva počet v širšom okolí Poľany a nižšie číslo počet jedincov v bezprostrednom okolí Poľany. Vzhľadom na migráciu jedincov ich presný počet nie je možné zistiť. 25. K námietke, že neboli identifikovaný konkrétny jedinci, ktorých usmrtením by sa naplnil cieľ udelenia výnimky, žalovaný uviedol, že v súlade s § 82 ods. 12 zákona o ochrane prírody a krajiny stanovil podmienky povolenia - kritériá identifikácie jedincov. Zo skúseností a z praxe je ŠOP SR známe, že v okolí obcí sú zväčša pozorované mladé jedince medveďov do hmotnosti cca 100 kg, resp. do 150 kg), ktoré sú vytláčané väčšími, ťažšími medveďmi na okraj teritórií medveďov. Stanovením hmotnostných kategórií sa tak zamedzí usmrteniu náhodne sa vyskytujúceho väčšieho medveďa v okolí obce a dosiahne sa usmrtenie medveďa, ktorý spôsobuje škody, resp. je potenciálne nebezpečný pre ľudí. Týmto postupom sa v danom prípade zabezpečilo, že pri realizácii povolenej výnimky žiadateľom nedôjde v danej lokalite k ďalším opakovaným škodám spôsobených medveďom hnedým a súčasne sa zabezpečí adresnosť odstrelu problematického jedinca medveďa hnedého, ktorý vykazuje známky straty plachosti pred ľuďmi. 26. Náhodné strety medveďa hnedého s ľuďmi, prípadne jeho prítomnosť mimo priestor jeho prirodzeného výskytu, nie je možné vždy zdokumentovať tak, aby mohol žalovaný poukázať na konkrétneho jedinca medveďa hnedého, ktorého sa bude predmetná výnimka týkať. Vo viacerých prípadoch ide o prenikanie viacerých jedincov, nie len jedného a toho istého, na územia mimo jeho prirodzený výskyt. 27. Z formulára k stanovisku ŠOP SR, Správy CHKO-BR zo dňa 04.08.2017 vyplýva, že odstrel desiatich medveďov hnedých sa sústreďuje v priestoroch s najväčšími škodami na poľnohospodárskych zvieratách a včelstvách. Týmto spôsobom je zabezpečená adresnosť odstrelu problematických jedincov medveďa hnedého, nakoľko sa pri poľnohospodárskych zvieratách a včelstvách pohybujú predovšetkým synantropné jedince medveďa, čomu nasvedčujú aj opakované hlásenia poškodených. 28. Samotný výskyt aj väčšieho počtu jedincov medveďa v poľovnom revíri nie je odôvodneným prípadom pre povolenie výnimky na odstrel medveďa hnedého, pokiaľ nie sú splnené podmienky citovaných ustanovení § 40 ods. 2 a 3 zákona o ochrane prírody. Ministerstvo na základe zadovážených podkladov povolí požadovanú výnimku iba v tom prípade, ak má jednoznačne preukázané, že povolenie výnimky na usmrtenie medveďa hnedého v predmetnom poľovnom revíri z dôvodov podľa § 40 ods. 2 a 3 zákona o ochrane prírody je oprávnené a teda, že nie je dôvod spochybňovať splnenie základnej podmienky pre povolenie výnimky na usmrtenie medveďa hnedého, ktorou je skutočnosť, že pri neexistencii inej ekonomicky a technicky realizovateľnej alternatívy povolená výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie tohto druhu v jeho prirodzenom areáli a ochráni sa život, zdravie a bezpečnosť ľudí, resp. predíde sa vzniku závažných škôd. 29. Vo vzťahu k námietke žalobcu, v rámci ktorej poukazuje na stranu 13 Programu starostlivosti o medveďa hnedého (na Slovensku, žalovaný uvádza, že problematické jedince medveďa hnedého nie sú v tomto prípade lákané do blízkosti ľudských sídel vnadiskami a krmoviskami zriaďovanými pre raticovú zver, ale jedince medveďa hnedého prenikajú do blízkosti ľudských sídel za účelom získania potravy najmä z poľnohospodárskych zvierat a z včelstiev na území predmetného poľovného revíru. Zlikvidovanie týchto antropických zdrojov potravy v danom prípade nie je reálne, rovnako ani oplotenie takýchto objektov elektrickými oplôtkami neodradí jedinca od prenikania do oblastí s antropickými zdrojmi potravy. Aj na základe uvedeného považuje ministerstvo povolenie výnimky z podmienok ochrany medveďa hnedého v zmysle § 40 ods. 3 písm. b) a c) zákona o ochrane prírody v súvislosti s § 35 zákona o ochrane prírody za postup, ktorý je plne v súlade s ustanoveniami zákona o ochrane prírody. 30. Populácia medveďa hnedého je na území Slovenska bez ohrozenia a jej stav je priaznivý. Uvedenými údajmi o populácii medveďa hnedého na Slovensku sa podrobne zaoberal práve spomínaný materiál „Program starostlivosti o medveďa hnedého na Slovensku“ z novembra 2016, ktorý vypracovala ŠOP SR aj za účasti zástupcov LZ VLK ako spoluautorov. Ako je uvedené na str. 13 tohto materiálu, podľa výsledku najnovších genetických výskumov, ktorý je možné považovať za najpresnejší odhad veľkosti medvedej populácie na Slovensku, sa na území Slovenska vyskytuje počet 1020 - 1490 jedincov medveďov hnedých, pričom sa predpokladá, že počet medveďov bude ďalej stúpať. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že počet medvedej populácie na Slovensku je v súčasnosti životaschopný, a že povolenie odôvodnenej výnimky z podmienok ochrany uvedeného chráneného druhu živočícha nespôsobuje pokles medvedej populácie. 31. Na základe uvedeného má žalovaný za to, že rozhodnutia správnych orgánov vychádzajú zo spoľahlivo zisteného stavu veci, pričom správne orgány v konaní správne aplikovali príslušné ustanovenia § 40 ods. 2 a 3 zákona o ochrane prírody upravujúce podmienky pre povolenie výnimky z podmienok ochrany chránených druhov. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ako aj rozhodnutie o rozklade obsahujú všetky náležitosti ustanovené § 47 správneho poriadku. 32. Z vyššie uvedených dôvodov žalovaný žiadal žalobu zamietnuť v plnom rozsahu. IV. Vyjadrenia ďalších účastníkov 33. K správnej žalobe sa vyjadril aj ďalší účastník v 3/rade podaním zo dňa 25.6.2018 tak, že žalovaný opakovane pri žiadostiach o povolenie odstrelu medveďa koná približne rovnakým spôsobom, hoci Najvyšší súd SR svojimi rozsudkami takéto konanie opakovane označuje za nezákonné a napadnuté rozhodnutia ruší a vracia na nové konanie. Poukázal na rozhodnutia NS SR sp. zn. 10Sžp/3/2013 zo dňa 21.08.2013 alebo 1Sžp/12/2013 zo dňa 30.10.2014; v ktorých NS SR poukazuje za nedostatočné zdôvodnenie povolenia odstrelu medveďa len všeobecnými tvrdeniami a bez toho, aby sa orgán zaoberal alternatívami ako aj spochybňuje procesné úkony ako často príliš formalistické, ktoré svojou povahou v skutočnosti neumožňovali žalobcovi uplatňovanie si svojich práv a záujmov. Najvyšší súd SR sa vo svojich rozhodnutiach vysporadúval s totožnou argumentáciou, ako je tomu v prejednávanej veci. Poukázal aj rozsudok Veľkého tribunálu Európskeho súdneho dvora č. C-416/10 zo dňa 15. januára 2013, ktoré bolo aj záväzným výkladom európskeho práva na životné prostredie; jeho závery a princípy priamo záväzné pre členské štáty sú podľa ďalšieho účastníka v 3/rade nasledovné: - v prípade konfliktu súkromného práva vlastníckeho (a od neho odvodeného práva poľovného) a práva verejnosti na priaznivé životné prostredie, väčšiu právnu ochranu požíva právo verejnosti na životné prostredie a súkromné právo vlastnícke mu musí ustúpiť resp. prispôsobiť sa mu; - v prípade pochybnosti v rozhodovacom procese sú národné prvostupňové súdy oprávnené a druhostupňové súdy povinné obrátiť sa na orgány Európskej únie s tzv. prejudiciálnou otázkou ohľadne výkladu v danom konkrétnom prípade. 34. Ďalší účastník v 3/rade navrhol vykonať „nasledovné dôkazy“: - Obrátenie sa na súdny dvor EÚ s prejudiciálnymi otázkami ohľadne práva životného prostredia a poľovného práva - Akceptovanie judikátov NS SR v obdobných veciach (napr. 10Sžp/3/2013 zo dňa 21.08.2013 sp.zn. alebo 1Sžp/12/2013 zo dňa 30.10.2014) 35. Zároveň žiadal na prejednanie veci vytýčiť pojednávanie a vypočutie všetkých účastníkov konania. 36. Podaním zo dňa 16.11.2018 ďalší účastník v 3/rade doplnil svoje vyjadrenia tak, že poukázal na rozhodnutia Krajského súdu Bratislava sp.zn. 2S/301/2017 a 2S/21/2018, kde v obdobných veciach prisúdil žalobcovi úspech a vyjadril sa aj k podstatným formálnym náležitostiam. K námietke žalovaného, ktorou spochybňuje legitimitu a legálnosť právneho konania ZDS v administratívnom ako aj súdnom konaní poukázaním na údajnú neúplnosť orgánov združenia, poukázal na §20 Občianskeho zákonníka, ktorý uvádza, že za právnickú osobu je oprávnený konať jeho štatutárny orgán ale aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé". V čase správneho konania bol predseda Z. K. uvedený ako štatutárny zástupca združenia v Stanovách združenia v čl. 11. Ak by teda aj orgány ZDS boli v čase správneho konania neúplné, právne účinky smerom navonok združenia by táto neúplnosť nemala, nakoľko právne konanie navonok bolo jednoznačne upravené tak, že za ZDS koná predseda združenia tak, že k názvu a pečiatke pripojí svoj podpis; predsedom preukázateľne bol od roku 2011 p. Z. K.. K meritu veci doplnil, že pre povolenie výnimky usmrtiť chráneného živočícha musia byť podľa § 40ods.2 a ods.3 písm. b) a písm. c) zákona OPK č.543/2002 Z.z. splnené tri kumulatívne podmienky: a) musí ísť o odôvodnený prípad povolenia výnimky; b) neexistuje iná ekonomicky a technicky zrealizovateľná alternatíva; c) výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie chráneného živočícha v jeho prirodzenom prostredí. Pre zákonnosť rozhodnutia sa zároveň predpokladá riadne a zákonné zdôvodnenie nielen výroku ale aj čiastkových úvah úradu, ktoré viedli k výroku; t.j. v danom prípade riadne a úplne odôvodnenie že boli splnené všetky tri podmienky cit. ustanovenia zákona. Podľa ďalšieho účastníka v 3/rade v danom prípade nebola splnená ani jedna z podmienok pre udelenie výnimky a napadnuté rozhodnutie je podľa neho v tomto smere nedostatočne a nepreskúmateľne zdôvodnené. V. Právna úprava a závery súdu 37. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo v súlade so zákonom. 38. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 39. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánu verejnej správy, opatrenie orgánu verejnej správy a iných zásahov orgánu verejnej správy, poskytujú ochranu pri nečinnosti orgánu verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 40. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy, alebo opatrení orgánu verejnej správy. 41. Podľa čl. 44 ods. 1 Ústavy každý má právo na priaznivé životné prostredie. 42. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky 43. Podľa § 35 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, chráneného živočícha je zakázané a) úmyselne odchytávať v jeho prirodzenom areáli, b) úmyselne zraňovať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli, c) úmyselne rušiť v jeho prirodzenom areáli, najmä v období hniezdenia, rozmnožovania, výchovy mláďat, zimného spánku alebo migrácie, d) medzidruhovo krížiť vrátane krížencov, e) držať, prepravovať, predávať, vymieňať alebo ponúkať na predaj alebo výmenu. 44. Podľa § 35 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z., zakázané je a) zbierať alebo úmyselne poškodzovať alebo ničiť vajcia chráneného živočícha v jeho prirodzenom areáli vo voľnej prírode alebo držať ich vrátane prázdnych vajec, b) odstraňovať alebo úmyselne poškodzovať alebo ničiť hniezda chráneného živočícha v jeho prirodzenom areáli, c) poškodzovať alebo ničiť miesta rozmnožovania alebo miesta odpočinku chráneného živočícha v jeho prirodzenom areáli. 45. Podľa § 35 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z., zákazy podľa odseku 1 písm. e) sa nevzťahujú na chráneného živočícha, ktorý nepochádza z voľnej prírody a na chráneného živočícha, pre ktorého bola vydaná výnimka podľa osobitného predpisu. 46. Podľa § 35 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z.z., zákaz podľa odseku 1 písm. a) a b) sa nevzťahuje na lov druhov vtákov uvedených v osobitnom predpise 68) mimo obdobia ich hniezdenia alebo rozmnožovania a v prípade sťahovavých druhov mimo obdobia ich rozmnožovania alebo návratu na hniezdiská. Na tieto druhy vtákov, ktoré môžu byť predmetom lovu, sa nevzťahuje zákaz držby a prepravy podľa odseku 1 písm. e). 47. Podľa § 35 ods. 5 zákona č. 543/2002 Z.z. zákaz podľa odseku 1 písm. e) sa nevzťahuje na druhy vtákov, ktorých zoznam vydá ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom, ak boli nadobudnuté v súlade s týmto zákonom. 48. Podľa § 35 ods. 6 zákona č. 543/2002 Z.z., kto nájde chorého, zraneného, poškodeného alebo uhynutého chráneného živočícha, ktorý nie je druhom podľa odseku 4 (ďalej len "celoročne chránený živočích"), v jeho prirodzenom prostredí alebo ten, kto celoročne chráneného živočícha pochádzajúceho z voľnej prírody náhodne odchytí, zraní alebo usmrtí, je povinný to bezodkladne oznámiť spolu s opisom situácie, ako k jeho nálezu, zraneniu alebo usmrteniu došlo, organizácii ochrany prírody, ktorá určí ďalšie nakladanie s ním. Ak je nálezom chránený živočích, ktorý je poľovnou zverou, oznámi nález okresnému úradu. 49. Podľa § 35 ods. 9 zákona č. 543/2002 Z.z., podrobnosti o druhovej ochrane chránených živočíchov, o evidencii chorých, poranených, poškodených, uhynutých a náhodne odchytených alebo usmrtených chránených živočíchov a zoznam vybraných druhov chránených živočíchov, ktorých úhyn sa preukazuje podľa odseku 7, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. 50. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z., zákaz činnosti vo vzťahu k chráneným druhom, vybraným druhom rastlín a vybraným druhom živočíchov ( § 34 až 38) neplatí, ak orgán ochrany prírody, ktorý je príslušný na povolenie výnimky, vopred písomne určí, že činnosť je potrebná na zabezpečenie starostlivosti o chránené druhy, vybrané druhy rastlín, vybrané druhy živočíchov alebo ich biotopy; ustanovenia odsekov 2 a 4 sa použijú rovnako. Zákaz činnosti podľa § 34 ods. 1 písm. a) (zákaz vykopávať alebo ničiť chránenú rastlinu), § 35 ods. 2 písm. b) a c) neplatí, ak ide o činnosť súvisiacu s vykonávaním činnosti, ktorá a) bola povolená v rámci územnej ochrany orgánom ochrany prírody, pričom sa v konaní preukázalo, že činnosť nebude mať negatívny vplyv na populáciu dotknutého druhu a zároveň b) na základe výsledku posudzovania vplyvov podľa osobitného predpisu nebude mať negatívny vplyv na predmet ochrany dotknutého územia a v prípade územia podľa § 28 ani na priaznivý stav predmetu jeho ochrany. 51. Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z., orgán ochrany prírody môže povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov, len ak neexistuje iná ekonomicky a technicky realizovateľná alternatíva a výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie dotknutého druhu v jeho prirodzenom areáli. 52. Podľa § 40 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny, výnimku podľa odseku 2 možno povoliť a) v záujme ochrany dotknutých druhov alebo ochrany prírodných biotopov, b) pri predchádzaní závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom hospodárstve a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj pri predchádzaní závažných škôd na inom type majetku, c) v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj v záujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane tých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a tých ktoré majú priaznivé dôsledky zásadného významu na životné prostredie, d) na účely výskumu a vzdelávania, obnovy populácie dotknutých druhov a ich navrátenia do biotopov alebo na ich pestovanie alebo chov v ľudskej opatere nevyhnutný na tieto účely, e) na odber, odchyt alebo držbu jedincov v malom počte za prísne kontrolovaných podmienok, na selektívnom základe a v obmedzenom rozsahu. 53. Podľa čl. 6 ods. 3 Smernice akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so správou lokality alebo nie je potrebný pre ňu, ale môže pravdepodobne významne ovplyvniť túto lokalitu, či už samotne, alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi, podlieha primeranému odhadu jeho dosahov na danú lokalitu z hľadiska cieľov ochrany lokality. Na základe výsledkov zhodnotenia dosahov na lokalitu a podľa ustanovení odseku 4 príslušné vnútroštátne orgány súhlasia s plánom alebo projektom iba po presvedčení sa, že nepriaznivo neovplyvní integritu príslušnej lokality, a v prípade potreby po získaní stanoviska verejnosti. 54. Podľa čl. 6 ods. 4 Smernice ak sa aj napriek negatívnemu odhadu dosahov na lokalitu a pri neexistencii alternatívnych riešení plán alebo projekt musí realizovať z dôvodov vyššieho verejného záujmu, vrátane záujmov sociálnej a ekonomickej povahy, členský štát prijme všetky kompenzačné opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, že celková koherencia sústavy Natura 2000 bude ochránená. O prijatých kompenzačných opatreniach informuje Komisiu. 55. Súdny dvor (druhá komora) dňa 10. októbra 2019 vo veci C-674/17 rozhodol rozsudkom nasledovne: Článok 16 ods. 1 písm. e) smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín sa má vykladať v tom zmysle, že bráni prijatiu rozhodnutí, ktorými sa udeľujú výnimky zo zákazu úmyselného usmrcovania vlka, ktorý je uvedený v článku 12 ods. 1 písm. a) v spojení s prílohou IV písm. a) tejto smernice z dôvodu regulačného lovu, ktorého cieľom je boj proti pytliactvu, pokiaľ: - cieľ, ktorý tieto výnimky sledujú, nie je jasne a presne podložený a ak sa vnútroštátnemu orgánu nepodarí s prihliadnutím na spoľahlivé vedecké údaje preukázať, že tieto výnimky sú spôsobilé dosiahnuť tento cieľ, - nie je riadne preukázané, že cieľ, ktorý sledujú, nemožno dosiahnuť iným uspokojivým riešením, pričom samotná existencia nelegálnej činnosti alebo ťažkosti pri vykonávaní ich kontroly, nemôžu v tejto súvislosti predstavovať dostatočný dôkaz, - nie je zaručené, že výnimky nebudú mať nepriaznivý vplyv na zachovanie populácie dotknutého druhu na území jeho prirodzeného výskytu v priaznivom stave ochrany, - výnimky neboli predmetom posudzovania stavu ochrany populácií dotknutého druhu ako ani vplyvu, ktorý môže mať zamýšľaná výnimka na tento stav, na úrovni územia tohto členského štátu alebo prípadne na úrovni príslušného biogeografického regiónu, pokiaľ hranice tohto členského štátu pretínajú viaceré biogeografické regióny, alebo ak si to vyžaduje územie prirodzeného výskytu druhu a pokiaľ je to možné, na cezhraničnej úrovni, a - nie sú splnené všetky podmienky týkajúce sa selektívneho spôsobu a obmedzeného získavania zveri v obmedzenom a špecifikovanom počte určitých jedincov druhov uvedených v prílohe IV tejto smernice za prísne kontrolovaných podmienok, ktorých dodržanie musí byť preukázané najmä s prihliadnutím na veľkosť populácie, stav jej ochrany a jej biologické vlastnosti. 56. Právna úprava ochrany životného prostredia v sebe zahŕňa právo na priaznivé životné prostredie, právo na informácie o životnom prostredí ako aj stanovenie povinností štátu a iných subjektov pri ochrane životného prostredia. Právo na priaznivé životné prostredie každému zaručuje čl. 44 ods. 1 Ústavy a ako také patrí medzi práva tzv. tretej generácie ľudských práv zahrňujúcich pomerne široký okruh práv, ktoré možno charakterizovať ako práva solidarity. Ich zabezpečovanie si vyžaduje určitú formu účasti a spolupráce jednotlivcov a štátov (Nález Ústavného súdu SR č.k. III.ÚS 4/2018-45 zo dňa 13.11.2018). 57. Predmetom prieskumu správneho súdu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil prvoinštančné rozhodnutie, ktorým bolo žiadateľovi udelené povolenie mu výnimku zo zákazov uvedených v § 35 ods. 1 písm. b) a e) zákona č. 543/2002 Z.z., konkrétne mu povolil odstreliť 10 jedincov medveďa hnedého v poľovnom revíri CHPO Poľana, držať ich a prepravovať, a to pri splnení v rozhodnutí stanovených podmienok. 58. Právnym dôvodom udelenia výnimky podľa § 35 ods. 1 písm. b) a e) zákona č. 543/2002 Z.z. bolo správnymi orgánmi oboch stupňov tvrdené naplnenie podmienok podľa § 40 ods. 2 a ods. 3 písm. b) a c) zákona č. 543/2002 Z.z., teda že: - neexistuje iná ekonomicky a technicky realizovateľná alternatíva a výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie dotknutého druhu v jeho prirodzenom areáli a - realizácia povolenia je nevyhnutná v záujme predchádzania škôd na majetku a v záujme bezpečnosti ľudí na účely predídenia škody na zdraví, živote a majetku 59. Z rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím vyplýva, že hlavným dôvodom povolenia výnimky odstrelu medveďa boli škody spôsobené medveďom na poľnohospodárskych kultúrach a stret človeka s medveďom v posudzovanej oblasti a tým podľa správnych orgánov nastalo vysoké riziko ohrozenia zdravia a bezpečnosti ľudí a vznik rizika závažných škôd. 60. Zdôvodnenie rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho rozhodnutia je všeobecné, podľa názoru správneho súdu aplikovateľné skoro na každý prípad udelenia výnimky, z dôvodu vzniku škôd spôsobených medveďom v predchádzajúcom období (rokoch) a ohrozovaní bezpečnosti a zdravia ľudí pri strete človeka s medveďom. Správne orgány pri rozhodovaní o udelení výnimky nevychádzali zo skutočnosti, že odstrel sa týka jedinca v konkrétnom chránenom území, ktorý ohrozuje bezpečnosť a zdravie ľudí a spôsobuje závažné škody na úrode alebo reálne ohrozuje život, zdravie alebo majetok ľudí v nejakej konkrétnej lokalite a je reálny predpoklad, že v tom bude pokračovať, čo je podľa názoru správneho súdu jediným reálnym východiskom pre aplikáciu § 40 ods. 3 písm. b/, c/ zákona č. 543/2002 Z.z., a to bez ohľadu na rozsah premnoženia medveďov a nutnosť ich regulácie. 61. Za podstatný nedostatok rozhodnutí prvého aj druhého stupňa súd považuje nedostatočne zistený skutkový stav a zdôvodnenie vývoja populácie medveďa hnedého. Napriek tomu, že v danej lokalite je opakovane povoľovaná výnimka na lov jedincov, z rozhodnutia vôbec nevyplýva, aký je v danej oblasti vývoj populácie medveďa v porovnaní s predchádzajúcimi obdobiami. V posudzovanom období podľa správnych orgánov malo byť 100 až 158 jedincov (v závislosti od rozsahu plochy posudzovanej lokality). Z príloh, pripojených k žiadosti o udelenie povolenia, sa však uvádza počet jedincov k 1.12.2016 iba 86. Z rozhodnutí vôbec nevyplýva, aký je konkrétny stav populácie medveďov v danej lokalite, či má stúpajúcu tendenciu, aký je konkrétny ročný, prípadne aj viacročný nárast populácie. 62. Súd ďalej poukazuje na to, že z rozhodnutí vôbec nevyplýva odôvodnenie približne trojnásobného počtu jedincov, na ktoré sa povolenie vzťahuje, v porovnaní z predchádzajúcimi obdobiami; v predchádzajúcich piatich rokoch bol povolený odstrel od žiadneho do maximálne 5 jedincov, naproti tomu sa napadnuté povolenie vzťahuje až na desať jedincov, pričom súd v rozhodnutiach nenašiel žiadny konkrétny dôvod, ktorý žiadateľa a správne orgány viedol k tomu, že uvedený počet jedincov je ten, ktorý naplní nimi deklarované ciele. 63. Správne orgány napriek tvrdeniu, že neexistuje iná alternatíva riešenia danej situácie, v súvislosti s nimi prejednávanou vecou neoznačili žiadne konkrétne opatrenie, ktoré za týmto účelom uskutočnili - nepreložili jediný doklad o tom, že v čase trvania správneho konania (resp. v súvislosti s nimi posudzovanými prípadmi škôd/stretov) oslovili napríklad nejakú konkrétnu zoologickú záhradu, vykonali v danom období konkrétne opatrenie v problémovej oblasti a pod. Správny súd potom nemôže súhlasiť so žalovaným, že dostatočne preveril existenciu inej ekonomicky a technicky zrealizovateľnej alternatívy riešenia problémových situácií. 64. Účelom zákona č. 543/2002 Z.z. je chrániť prírodu ako aj jednotlivé živočíšne druhy. Preto v § 35 zákonodarca upravil pojem chráneného živočícha a v § 40 vymedzil prísne podmienky výnimky z podmienok ochrany chránených živočíchov. Už z gramatického výrazu „výnimka“ treba vo vzťahu k povoleniu odstrelu chráneného živočícha medveďa hnedého, vychádzať z toho, že sa jedná o výnimku z pravidla, a to za prísnej aplikácie zákonných ustanovení, ktoré zákonodarca upravil. Udelenie výnimky na odstrel postupom podľa § 40 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z. musí byť adresné, vychádzať z konkrétnych skutkových okolností, ktorými žiadateľ preukazuje podmienky pre udelenie výnimky. Riadne zistenie skutkového stavu a presné nezameniteľné vymedzenie skutkových okolnosti sú premisou pre aplikáciu uvedených zákonných ustanovení upravujúcich povolenie výnimky z podmienok ochrany chránených živočíchov. Len v takýmto postupom môžu správne orgány, v súlade so zákonom, posúdiť či sú splnené zákonné predpoklady výnimočnej skutkovej situácie na povolenie výnimky. Vydanie výnimky na odstrel medveďa je bezpochyby výnimočnou situáciou, a to nielen z dôvodu, že medveď je zákonom chráneným živočíchom a bezpochyby predstavuje jednu zo zložiek nášho prírodného bohatstva. Nemožno súhlasiť s názorom žalovaného, že udelenie výnimky na odstrel medveďa („bez adresného označenia jedinca“) je riešením preventívneho charakteru, čo je v úplnom rozpore s účelom a zmyslom ust. § 40 zákona č. 543/2002 Z.z., keď odstrel medveďa len z dôvodu, že sa medvede množia a premnožujú a ocitajú sa pri ľudských obydliach a poľnohospodárskej pôde a môžu spôsobiť závažné škody na úrode a ovocných stromoch (ktoré spôsobujú nielen medvede, ale aj iná zver a škody spôsobujú aj živelné udalosti, záplavy, sucho a pod.) samo o sebe nemôže napĺňať ust. § 40 ods. 3 písm. b/, c/ zákona č. 543/2002 Z.z. naviac keď zákonodarca pri udelení výnimky vyžaduje preukázanie závažných škôd, čo predpokladá konkrétne skutkové okolnosti, kedy jedince/jedinec/živočích spôsobuje závažné škody a reálne hrozí, že bude v spôsobovaní závažných škôd pokračovať a v preukazovaní situácii, keď kontakt človeka s jedincom skutočne vytvára reálnu situáciu, ktorá ohrozuje život a zdravie obyvateľov, resp. je reálny predpoklad tohto ohrozenia. Akékoľvek pozorovanie medveďa obyvateľstvom mimo lesa (resp. aj v lese, ako tomu bolo v jednom prípade v prejednávanej veci) nie je možné bez ďalšieho považovať za situáciu, ktorá vyžaduje ochranu zdravia, bezpečnosti a udelenie výnimky podľa § 40 ods. 3 b/, c/ zákona č. 543/2002 Z.z. 65. Je potrebné súhlasiť so žalobcom, že vydané rozhodnutia správnych orgánov nie sú adresné - nevzťahujú sa na žiadneho konkrétneho problémového jedinca medveďa, preto nie je možné dospieť k tomu, že realizáciou povolenia sa dosiahne deklarovaný cieľ. 66. Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov správny súd dospel k tomu, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného je predčasné a vychádza z nedostatočne zisteného skutočného stavu, čo bránilo aj náležitému právnemu posúdeniu veci 67. Správny súd preto žalobe vyhovel a preskúmavané rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 68. Žalobcovi, ktorý v konaní mal úspech, súd náhradu trov konania priznal podľa § 167 ods. 1 SSP. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP. 69. O trovách konania ďalších účastníkov správny súd rozhodol podľa § 169 SSP a nárok na náhradu trov konania im voči žalovanému nepriznal, pretože im zo súdneho spisu žiadne trovy nevyplývajú. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.