Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/40/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200329 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1018200329.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členov senátu JUDr. Viery Šebestovej a Mgr. Mariána Degmu, v právnej veci žalobcu: G.. D. T., Š. X, XXX XX R., zastúpený: Mgr. Eva Braxatorisová, Trenčianska 17, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: Primátor Hlavného mesta SR Bratislavy, Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MAG UES 56737/17, Ev. č. 553/2017 zo dňa 29.12.2017, takto r o z h o d o l : Napadnuté rozhodnutie Primátora Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava č. MAG UES 56737/17, Ev. č. 553/2017 zo dňa 29.12.2017 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred orgánmi verejnej správy 1. Žiadosťou zo dňa 25.10.2017 žiadateľ žiadal Magistrát mesta Bratislavy sprístupniť informáciu v zmysle zák. č. 211/2000 Z.z. a to stanovisko Primátora Hlavného mesta SR Bratislavy, resp. Magistrátu Hlavného mesta SR Bratislavy k udeleniu štatútu významnej investície pre spoločnosť HB Reavis a J &T Real Estate. 2. Magistrát Hlavného mesta Bratislavy rozhodnutím MAGS UES 55063/17-415170, ev. č. 553/2017 zo dňa 03.11.2017 žiadosti žiadateľa nevyhovel. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žiadosť sa týka konania podľa zákona č. 175/1999 Z.z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícii a o doplnení niektorých zákonov. Uviedol, že konanie v tejto veci nie je ukončené a požadované stanovisko tvorí podklad pre rozhodnutia a preto nie je možné žiadosti vyhovieť. 3. Žiadateľ podal proti vyššie uvedenému rozhodnutiu odvolanie, v ktorom uviedol, že rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa je nezákonné, pretože neobsahuje náležité odôvodnenie a žiaden odkaz na ustanovenia zákona, ktoré by odôvodňovalo postup správneho orgánu. Namietal, že stanoviska orgánu samosprávy sú verejné a nie je možné ich zneprístupniť bez ohľadu na štádium konania, v ktorých sa použijú ako podklad pre rozhodnutie. 4. O odvolaní proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa rozhodol Primátor Hlavného mesta Bratislavy rozhodnutím MAG UES 56737/17, Ev. č. 553/2017 zo dňa 29.12.2017, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil správnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa. V odôvodnení uviedol, že sa stotožňuje s právnou argumentáciou povinnej osoby, ktorá obmedzila sprístupnenie predmetného listu primátora, nakoľko sa týka postupov uskutočňovaných v zmysle zák. č. 175/1999 Zb. V odôvodnení je ďalej uvedené, že návrh na vydanie osvedčenia o významnej investície schvaľuje vláda a na podklade schválenia vlády vydá príslušné ministerstvo žiadateľovi osvedčenie, ktoré žiadateľ dokladá k návrhu na územné konanie, vyvlastňovacie konania a stavebné konanie. Správny orgán odcitoval ustanovenie § 140 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. a vyvodzuje, že v konaní podľa zákona č. 175/1999 Z.z. ide o správne konanie podľa zákona č. 71/1967 Zb. a keďže žiadateľ nie je jeho účastníkom, nie je možné mu sprístupniť požadovanú informáciu. 5. Keďže žiadateľ s druhostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy nesúhlasil, podal na správnom súde správnu žalobu. II. Žalobné dôvody 6. Včas podanou žalobou na tunajšom súde dňa 07.03.2018 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. MAG UES 56737/17, Ev. č. 553/2017 zo dňa 29.12.2017, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil správnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa č. MAGS UES 55063/17-415170, Ev. č. 553/2017 zo dňa 03.11.2017, ktorým nesprístupnil žalobcovi informáciu v zmysle zák. č. 211/2000 Z.z. a to stanovisko Primátora Hlavného mesta Bratislavy k udeleniu štatútu významnej investície pre spoločnosť HB Reavis a J & T Real Estate, nakoľko obe rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci a rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. 7. Nepreskúmateľnosť oboch rozhodnutí vidí v tom, že nie je možné jazykovým ani logickým výkladom prijať jednoznačný záver, aké sú dôvody nesprístupnenia informácií. Kým v prvom rozhodnutí úplne absentujú dôvody pre závery správneho orgánu, žalovaný ich vo svojom potvrdzujúcom rozhodnutí formuluje nezrozumiteľne. 8. Rozhodnutie Magistrátu je veľmi stručné a okrem citácie zákonov dodáva len dve vety, ktoré však výrok neodôvodňujú. Sú to len konštatovania faktov a nie argumentov, keď len konštatuje, že požadovaná informácia sa týka postupov podľa osobitného zákona a že požadované stanovisko tvorí podklad pre rozhodnutie vlády. To prečo informáciu nie je možné sprístupniť, ak sa údaj týka tohto procesu, ktorý nie je ukončený, však rozhodnutie už neuvádza. 9. Následné potvrdzujúce rozhodnutie primátora sa síce odvoláva na správnosť právnej argumentácie Magistrátu, napriek tomu, že žiadna argumentácia neexistuje, v ďalšom však uvádza nové dôvody nesprístupnenia, ktoré nie sú dostatočne jasné. Potom, čo rozpisuje postup získania osvedčenia podľa zákona č. 175/1999 Z.z, ktoré je podkladom pre stavebné konanie, dôvodzuje, že aj postup podľa zákona č. 175/1999 Z.z. sa riadi správnym poriadkom s odvolaním sa na ust. § 140 stavebného zákona. Na podklade toho uzaviera, že žiadateľ nie je účastníkom predmetného konania ani účastníkom podľa § 14 zákona č. 71/1967 Zb., preto na prístup k tejto informácii nemá nárok. 10. Takáto argumentácia je však nesprávnym právnym posúdením veci a je navyše úplne zmätočná, keď úvahy správneho orgánu o tom, z akého dôvodu konanie podľa zákona č. 175/1999 Z.z., subsumuje pod ust. § 140 stavebného zákona a správneho poriadku zostáva nevysvetlené. 11. Proces získania osvedčenia podľa zákona č. 175/1999 Z.z. sa neriadi správnym poriadkom, keďže návrh na vydanie osvedčenia o významnej investície schvaľuje vláda. Uznesenie vlády nie je výsledkom správneho konania ale postupu podľa zákona č. 575/2001- Z.z. (čo uvádza aj priamo § 2a zákona č. 175/1999 Z.z.). Preto argumentácia, že na sprístupnenie informácie je nevyhnutné, aby žiadateľ bol účastníkom správneho konania, ktoré v danom prípade ani neprebieha, sú právne irelevantné. 12. Žiadateľ sa domáhal sprístupnenia informácie, ktorú produkoval orgán verejne správy, ako povinná osoba a ktorá bola obsahom komunikácie medzi vládou a týmto orgánom a mala slúžiť ako podklad pre rozhodnutie vlády. Podľa zákona č. 175/1999 Z.z. sa pritom rozhoduje o verejnom záujme. (§ 1 ods. 2 c) zákona). Teda nielen výsledok, ale aj všetky čiastkové podklady pri rozhodovaní o veciach verejného záujmu musia byť prístupné verejnosti. 13. Záver žalovaného je preto zjavne v rozpore so zákonom č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a s Ústavou SR. 14. To, ako sa vyjadruje primátor ohľadom súkromných spoločností, ktoré realizujú a ovplyvňujú život mesta a jeho občanov svojou stavebnou činnosťou a ktorých postavenie by sa získaním tohto štatútu výrazne zmenilo a oslabilo by práva občanov mesta Bratislavy pri uplatňovaní ich práv v stavebných, územných a vyvlastňovacích konaniach je podstatné a dáva jasný signál o smerovaní a politike, ktorú presadzuje. Žiadateľ túto informáciu požadoval ako občan mesta a priamy účastník konaní, v ktorých by po získaní tohto osvedčenia mohol svoje práva uplatňovať veľmi limitovane, resp. vôbec. Bez obdobných informácií o činnosti samosprávy, nemôže občan urobiť kvalifikované rozhodnutie vo voľbách a voliť na podklade relevantných údajov, ale len na podklade vyhlásení, ktoré nie sú podložené žiadnymi konkrétnymi skutkami. Informácie, ktoré poskytuje mesto a jeho predstavitelia v rámci realizácie ich kompetencií vláde SR, ktoré sú podkladmi pre jej rozhodovanie investíciách vo verejnom záujme, nemôžu byť pred občanmi utajované a označované ako informácie, na ktorých získanie nemá nárok. Bola by tým popretá odvodená legitimita týchto orgánov, ktorých mandát je daný od občanov, ktorým sa majú aj zodpovedať. III. Vyjadrenie žalovaného 15. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 23.07.2018 uviedol, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. 16. Žalovaný týmto uvádza, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je riadne a zákonne odôvodnené, pričom na vyslovenom právnom názore v celom rozsahu trvá. 17. Žalovaný obmedzenie nesprístupnenia informácií v rozhodnutí odôvodnil s poukazom na to, že požadovaná informácia sa týka postupov uskutočňovaných v zmysle ustanovení zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a podľa ust. § 3 ods. 4 citovaného zákona osvedčenie o významnej investícii je dokladom, ktorý podnik dokladá k návrhu na začatie územného konania, k návrhu na začatie vyvlastňovacieho konania a k návrhu na začatie stavebného konania. 18. Týmto je potrebné následne poukázať na konštrukciu predmetu tohto zákona, ktorý upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou a postup orgánov štátnej správy pri vydávaní osvedčenia o významnej investícii a v rámci určitej analógie sa žalovaný opiera o príslušné ustanovenia osobitnej právnej úpravy. 19. Sám žalobca v žalobnom návrhu uvádza, že požadovanú informáciu žiadal ako občan mesta a priamy účastník konaní, v ktorých by po získaní tohto osvedčenia mohol uplatňovať svoje práva v stavebných, územných, vyvlastňovacích konaniach. 20. V neposlednom rade je potrebné uviesť, že povinnou osobou podľa ust. § 2 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám je ten orgán, ktorý má zákonitú kompetenciu rozhodnúť, resp. vykonať úkon podľa zákona (v uvedenom prípade žiadosti teda Vláda SR, alebo Ministerstvo SR). 21. Zároveň týmto uvádzame, že právo na informácie nie je uspokojované iba zákonom o slobodnom prístupe k informáciám. V zásade možno vychádzať z princípu, že administratívne spisy sú neverejné, keďže jednotlivé procesné predpisy stanovujú okruh aktívne legitimovaných subjektov a týmto sa teda jedná o ďalšie z implicitných obmedzení. 22. Žalovaný v žiadnom prípade nepopiera právo žalobcu na informácie, avšak je nevyhnutné, aby toto právo bolo uplatňované efektívne a účelne (nie účelovo), a to nielen vo vzťahu k povinným osobám. V opačnom prípade ide zo strany žiadateľov skôr o zneužívanie práva, kedy je toto právo zámienkou pre formalistické a bezúčelné, interpretačné zneužitie. 23. Právo na informácie je právom ústavným, nie však absolútnym. Je preto potrebné určiť zákonnú hranicu, pokiaľ zákonodarca pri tak všeobecnom koncipovaní § 3 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám ešte predpokladal, že povinné osoby na základe žiadosti požadované informácie sprístupnia, a kedy už vzhľadom na všetky okolnosti prípadu je potrebné žiadosť vyhodnotiť tak, že ňou požadované informácie už nespadajú pod § 3 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám a právo na prístup k nim nie je chránený zákonom. 24. V závere si žalovaný týmto dovoľuje uviesť Krajskému súdu do pozornosti, že subjekty HB Reavis, a. s. a J & T REAL ESTATE, a. s. ( subjekty uvádzané v žiadosti žiadateľa) stiahli svoju žiadosť o udelenie štatútu významnej investície dňa 11.12.2017, ešte pred rokovaním vlády Slovenskej republiky. Ďalej sa týmito žiadosťami vláda nezaoberala. Oba vyššie uvedené subjekty túto žiadosť stiahli po rokovaní s podpredsedom vlády pre investície a informatizáciu B.. D. D. a primátorom hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy C.. B. U.. IV. Právne posúdenie Krajským súdom a relevantné právne predpisy 25. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 SSP) a dospel k názoru, že obe rozhodnutia orgánu verejnej správy bolo potrebné zrušiť. Súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania rozsudkom v zmysle ustanovenia § 137 ods. 4 SSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 05.02.2019 o 09.40 hod. 26. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 27. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 28. Úlohou súdu v danej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. MAG UES 56737/17, Ev. č. 553/2017 zo dňa 29.12.2017 a rozhodnutie Magistrátu Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava č. MAGS UES 55063/17-415170, Ev. č. 553/2017 zo dňa 03.11.2017. 29. Súd po preskúmaní spisového materiálu, administratívneho spisu orgánu verejnej správy, ako aj rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy dospel k záveru, že obe rozhodnutia je potrebné zrušiť. 30. Žalobca v žalobe namietal nepreskúmateľnosť oboch rozhodnutí pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. 31. Súd vyhodnotil túto námietku žalobcu ako dôvodnú. V prvostupňovom rozhodnutí orgán verejnej správy odcitoval žiadosť žalobcu, ustanovenie zákona o slobode informácii a zdôvodnenie bolo zhrnuté do dvoch viet. 32. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinnosti. 33. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 34. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 35. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 36. Súd dospel k názoru, že orgán verejnej správy prvého stupňa sa ustanovením § 47 ods. 3 Správneho poriadku neriadil a svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil. 37. Čo sa týka rozhodnutia žalovaného, ten čiastočne napravil chybu prvostupňového orgánu, ale podľa súdu aj odôvodnenie žalovaného bolo nedostatočné. Odôvodnenie býva najrozsiahlejšou časťou rozhodnutia. Je to z dôvodu, že zmyslom a účelom odôvodnenia je zhrnúť a zhodnotiť všetky skutočnosti, ktoré sú podkladom pre výrok rozhodnutia. Odvolací orgán verejnej správy by mal pri formulácii odôvodnenia svojho rozhodnutia dbať na jeho presvedčivosť a náležite vysvetliť a odôvodniť svoj názor na prejednávanú vec, čo z odôvodnenia druhostupňového rozhodnutia nie je zrejmé. 38. Ďalšou námietkou žalobcu v žalobe bolo nesprávne právne posúdenie v danej veci. Žalobca vidí nesprávne právne posúdenie v tom, že žalovaný sa riadil správnym poriadkom s odvolaním sa na ustanovenie § 140 stavebného zákona, z ktorého vyvodil, že žalobca nie je účastníkom predmetného konania ani účastníkom podľa § 14 Správneho poriadku a preto nemá prístup k uvedenej informácii. Ďalej žalobca uviedol, že takáto argumentácia je nesprávnym právnym posúdením veci a je úplne zmätočná, keď úvahy správneho orgánu o tom, z akého dôvodu konanie podľa zák. č. 175/1999 Zb. subsumuje pod ustanovenie § 140 stavebného zákona a správneho poriadku zostáva nevysvetlené. Tento argument nebol uvedený ani v prvostupňovom rozhodnutí. 39. Ústava Slovenskej republiky v článku 26 odsek 1 zakotvuje právo na informácie, ktoré predstavuje právo na prijímanie informácií (získanie informácie do vlastnej dispozičnej sféry tak, aby mohla byť subjektom pre vlastnú potrebu, ako aj pre potrebu iných spracovaná (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 236/06-59 zo dňa 28.07.2007) a k nemu korelujúci pozitívny záväzok štátu voči neidentifikovanej skupine subjektov. Obsah tohto záväzku je ozrejmený v ods. 5 citovaného článku ako povinnosť orgánov verejnej moci primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti, pričom podmienky a spôsob poskytovania informácii ustanoví zákon. 40. Obdobnú úpravu obsahuje taktiež Listina základných práv a slobôd (článok 17 odsek 1, 5). Podľa článku 13 odsek 2, 3, 4 Ústavy medze základný práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom. Zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky. Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Obmedziť základné práva a slobody možno iba na základe podmienok ustanovených ústavou a to buď podmienok všeobecných (článok 13 odsek 2, 3, 4 Ústavy) alebo osobitných vzťahujúcich sa na konkrétne práva a slobody. Rozhodnutie ústavodarcu neustanoviť osobitné dôvody obmedzenia vzťahujúce sa na právo na prijímanie informácií (článok 26 odsek 4 Ústavy obsahuje podmienky obmedzenia pre slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie) nemožno považovať za absolútne vylúčenie možnosti jeho obmedzenia aj v tomto prípade je nevyhnutné otázku prípustnosti zásahu do základného práva posudzovať z hľadiska účelu ktorý tento zásah sleduje, teda či tento zásah možno odôvodniť ústavne relevantným spôsobom (m.m. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 1/09-34 zo dňa 19.01.2011). 41. Právo na informácie spolu so slobodou prejavu sú ústavnými právami každého subjektu garantovanými Ústavou Slovenskej republiky, Listinou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť len zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (článok 26 odsek 4 Ústavy Slovenskej republiky). Výkladovým pravidlom pri obmedzovaní základných práv a slobôd je ustanovenie článku 13 odsek 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Rozsah obmedzení základných práv a slobôd je potrebné vykladať reštriktívne. 42. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 zák. č. 175/1999 Z.z. o opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií, tento zákon upravuje zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou a postup orgánov štátnej správy pri vydávaní osvedčenia o významnej investícií. 43. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 175/1999 Z.z. príslušné ministerstvo predloží vláde na schválenie návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícií na základe žiadosti podniku, ktorá spĺňa podmienku podľa § 1 ods. 2 písm. a/, § 1 ods. 3 písm. a/ alebo písm. b/ do 60 dní od podania žiadosti, a ktorá obsahuje náležitosti podľa § 2b ods. 2. Podľa odseku 4 vyššie uvedeného ustanovenia osvedčenie o významnej investícií je dokladom, ktorý podnik dokladá k návrhu na začatie územného konania, k návrhu na začatie vyvlastňovacieho konania a k návrhu na začatie stavebného konania. 44. K tomu, aby vláda na návrh príslušného ministerstva schválila návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícií na základe žiadosti podniku bolo potrebné, o.i. aj stanovisko primátora Hlavného mesta SR Bratislavy k štatútu významnej investície pre spoločnosť HB Reavis a J&T Real Estate. 45. V ustanovení § 8 až § 11 infozákona, zákonodarca uvádza obmedzenia prístupu k informáciám. Orgány verejnej správy vo svojich rozhodnutiach neuviedli, podľa akého ustanovenia infozákona je informácia, ktorú žiada žalobca vylúčená zo sprístupnenia. Žalovaný sa odvoláva na zákon č. 175/1999 Z.z., na ustanovenie § 140 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. a na Správny poriadok a vyvodil záver, že žalobca nie je účastníkom stavebného konania, resp. vyvlastňovacieho alebo územného konania a preto danú informáciu neposkytol. Súd má za to, že žalovaný nesprávne právne posúdil danú vec a stotožňuje sa s názorom žalobcu, že návrh na vydanie osvedčenia o významnej investície schvaľuje vláda a uznesenie vlády nie je výsledkom správneho konania, ale postupu podľa zákona č. 575/2001 Z.z. a preto argumentácia žalovaného, že je nevyhnutné, aby žalobca bol účastníkom správneho konania je právne irelevantná. 46. Z definície významnej investície, ktorá je obsiahnutá v § 1 ods. 2 písm. c/ zák. č. 175/1999 Z.z. vyplýva, že sa rozhoduje o verejnom záujme. Zákon č. 211/2000 Z.z., § 8 až § 11 a ani iný zákon neobsahuje žiadne obmedzenie tohto práva a ustanovenie, podľa ktorého by bolo možné nesprístupniť informácie, ktoré poskytuje Magistrát pre vládu Slovenskej republiky v súvislosti s rozhodovaním o štatúte významnej investície. 47. Krajský súd v Bratislave na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že orgány verejnej správy nesprávne právne posúdili danú vec a nedostatočne odôvodnili svoje rozhodnutia a preto zrušil obe rozhodnutia v súlade s § 191 ods. 1 písm. c/, písm. d/ SSP. 48. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že priznal žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania vo výške 100%, nakoľko žalobca mal vo veci plný úspech. 49. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd právoplatnosti konania, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 50. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.