Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/44/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200361 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1018200361.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: BL Development, s.r.o., IČO: 35969784, so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, zastúpeného advokátom JUDr. Milanom Gocníkom, LLM, so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, za účasti: Mestská časť Bratislava - Staré Mesto, so sídlom v Bratislave, Vajanského nábrežie 3, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 18822/2018 zo dňa 11.1.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania Mestská časť Bratislava - Staré Mesto rozhodnutím č. 492/37169/2016/STA/Kno zo dňa 16.8.2016 umiestnila stavbu evidenčné č. 1377 „Polyfunkčná budova, novostavba“ a určila stavebný pozemok, na ktorom bude stavba postavená: pozemky parcely registra C č. XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/ XX, XXXXX/XX (SO 01 Polyfunkčná budova), č. XXXX (prípojky vody, kanalizácie, plynu, NN a slaboprúdových rozvodov SO 02-06), a pozemku parcela registra E č. XXXXX; stavebníkom je žalobca. V časti záväzných podmienok pre umiestnenie a projektovú prípravu stavby sa v citovanom územnom rozhodnutí uvádza: „z hľadiska ochrany životného prostredia: vykonávať investičnú činnosť v súlade s ustanoveniami všeobecne záväzného nariadenia č. 8/1993 o starostlivosti o verejnú zeleň na území hlavného mesta SR Bratislavy“. Ide o požiadavku dotknutého orgánu - Hlavného mesta SR Bratislavy vyjadrenú v záväznom stanovisku č. MAGS OUIC 44382/16-271539 zo dňa 3.5.2016. Mestská časť Bratislava - Staré Mesto stavebným povolením č. 5999/12823/2017/STA/Kno-G/20 zo dňa 23.3.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.5.2017, povolila stavbu s názvom „Polyfunkčná budova, novostavba“, na pozemkoch registra C parcely č. XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/ XX (SO 01 Polyfunkčná budova), č. XXXX (prípojky vody, kanalizácie, plynu, NN a slaboprúdových rozvodov SO 02-06), a pozemku parcela registra E č. XXXXX. Stavebníkom je žalobca. V časti záväzných podmienok uskutočnenia stavby sa doslovne premietla podmienka z územného rozhodnutia a zo záväzného stanoviska Hlavného mesta SR Bratislavy č. MAGS OUIC 44382/16-271539 zo dňa 3.5.2016: „z hľadiska ochrany životného prostredia: vykonávať investičnú činnosť v súlade s ustanoveniami všeobecne záväzného nariadenia č. 8/1993 o starostlivosti o verejnú zeleň na území hlavného mesta SR Bratislavy“. Mestská časť Bratislava - Staré Mesto ako správca miestneho poplatku za rozvoj rozhodnutím č. 6290003040 zo dňa 24.10.2017 vyrubila žalobcovi miestny poplatok za rozvoj v sume XX.XXX,- € podľa § 6, § 8 a § 9 zákona č. 447/2015 Z.z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 375/2016 Z.z. (ďalej len zákon č. 447/2015 Z.z.) a všeobecne záväzného nariadenia Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto č. 1/2017 o miestnom poplatku za rozvoj na území mestskej časti Bratislava - Staré Mesto (ďalej len VZN č. 1/2017), a to na základe právoplatného stavebného povolenia č. XXXX/XXXXX/XXXX/STA/Kno-G/XX zo dňa 23.3.2017. Žalobca ako stavebník nesplnil svoju povinnosť oznámiť výmeru podlahovej plochy nadzemnej časti stavby podľa príslušného využitia, preto správca poplatku pri vyrubení poplatku použil pomôcky uvedené v protokole zo dňa 8.8.2017, t.j. rozhodnutie č. XXXX/XXXXX/XXXX/STA/Kno-G/XX zo dňa 23.3.2017 právoplatné dňom 10.5.2017, rozhodnutie č. XXX/XXXXX/XXXX/STA/Kno zo dňa 16.8.2016 právoplatné dňom 20.10.2016 a vyjadrenie žalobcu zo dňa 12.6.2017 a 28.6.2017. Žalovaný rozhodnutím č. 18822/2018 zo dňa 11.1.2018 potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 6290003040 zo dňa 24.10.2017. Uviedol, že správca poplatku správne použil pomôcky v procese vyrubovania poplatku, keďže žalobca si nesplnil povinnosť oznámiť výmeru podlahovej plochy nadzemnej časti stavby. Správca dane požiadal Ministerstvo financií SR ako gestora zákona č. 447/2015 Z.z. o stanovisko k § 14 ods. 2 citovaného zákona, z ktorého vyplýva, že pojem „obec v súvislosti so stavbou uložila povinnosť“ je potrebné vykladať tak, že z dôvodu výstavby sa stavebník nejakým právnym úkonom zaviazal financovať verejnú infraštruktúru obce nesúvisiacu so stavbou ako takou. Povinnosti uložené poplatníkovi v územnom rozhodnutí sú tzv. vyvolanými investíciami v súvislosti so stavbou, na ktoré sa § 14 ods. 2 zákona č. 447/2015 Z.z. nevzťahuje. Žalovaný dospel k záveru, že v územnom rozhodnutí absentuje uloženie povinnosti podľa § 14 ods. 2 zákona č. 447/2015 Z.z. Požiadavka dotknutého orgánu vykonávať investičnú činnosť v súlade s VZN č. 8/1993 o starostlivosti o verejnú zeleň na území hlavného mesta SR Bratislavy nie je uložením povinnosti podľa § 14 ods. 2 citovaného zákona, ale ide o jednu z požiadaviek dotknutých orgánov, ktoré sú záväzné pre každého stavebníka žiadajúceho o vydanie stavebného povolenia. Uloženie povinnosti podľa § 14 ods. 2 zákona č. 447/2015 Z.z. nie je záväzné pre všetkých stavebníkov, pretože ide o špecifickú povinnosť, ktorá je záväzná len pre konkrétneho stavebníka. Nejde o uloženie povinnosti nad rámec stavby a príslušenstva súvisiaceho so stavbou. Skutočnosť, že nejde o uloženie povinnosti obcou podľa § 14 ods. 2 zákona č. 447/2015 Z.z., preukazuje aj § 1 VZN č. 8/1993, podľa ktorého VZN vymedzuje základné pojmy a ustanovuje základné zásady starostlivosti o verejnú zeleň na území hlavného mesta a povinnosti právnických a fyzických osôb pri starostlivosti o zeleň; v obdobnom znení je aj § 5 VZN č. 8/1993. Nejde ani o uzatvorenie iného právneho úkonu, v ktorom by obec uložila povinnosti na ktorýkoľvek účel uvedený v § 11 ods. 2. V konaní správcu dane nezistil žiadne také pochybenia, ktoré by mali za následok porušenie zásad poplatkového konania alebo ktorými by boli poplatníkovi upreté jeho zákonné práva. Miestny poplatok za rozvoj bol vyrubený v súlade so zákonom č. 447/2015 Z.z. aj VZN č. 1/2017. II. Žaloba Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 18822/2018 zo dňa 11.1.2018, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. 6290003040 zo dňa 24.10.2017 a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie; uplatnil si nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie správcu dane považuje za nezákonné, pretože nedostatočne zistil skutkový stav veci, vec nesprávne právne posúdil a skutkový stav je v rozpore s administratívnymi spismi. Žalobca trvá na tom, že predmetná stavba nie je predmetom poplatku za rozvoj, pretože v rozhodnutí o umiestnení stavby mu bola uložená povinnosť týkajúca sa úpravy zelene ako nefinančného plnenia. Ustanovenie § 14 ods. 2 zákona č. 447/2015 Z.z. predpokladá splnenie podmienky vydania územného rozhodnutia alebo uzatvorenia iného právneho úkonu pred 31.12.2016. Z obsahu územného rozhodnutia podľa jeho názoru vyplýva, že v ňom boli definované záväzné podmienky pre umiestnenie a projektovú prípravu stavby, ktoré boli prevzaté aj do stavebného povolenia ako záväzné podmienky uskutočnenia stavby. Žalobcovi bola uložená povinnosť vykonávať investičnú činnosť v súlade s ustanoveniami VZN č. 8/1993, ktoré upravuje povinnosť nefinančného plnenia podieľať sa na tvorbe zelene. Rozhodnutie o umiestnení stavby je individuálnym správnym aktom vo veci samej s externými účinkami, ktorý vydáva príslušný správny orgán na realizáciu výkonu verejnej správy. Rozhodnutím sa fyzickým osobám alebo právnickým osobám autoritatívne priznávajú individuálne práva a ukladajú sa individuálne povinnosti. Citujúc ustanovenie § 39a ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov uviedol, že rozhodnutím o umiestnení stavby sa určujú podmienky na umiestnenie stavby, medzi ktoré patria aj povinnosti podľa VZN č. 8/1993, teda nefinančné plnenie spočívajúce v tvorbe zelene tak, ako to vyžaduje § 11 ods. 2 písm. f/ zákona č. 447/2015 Z.z. Z uvedeného dôvodu dotknutá stavba nepodlieha poplatku za rozvoj. Skutočnosť, že predmetná povinnosť nebola v územnom rozhodnutí dostatočným spôsobom konkretizovaná, neznamená, že táto povinnosť neexistuje, resp. žeby nebola uložená. Navyše, aj žalovaný tvrdí, že požiadavka obce vyjadrená vo VZN č. 8/1993 je povinnosťou súvisiacou so stavbou. Výklad použitý správcom poplatku je retroaktívny, a teda nezákonný. Podľa názoru žalobcu sa má § 14 ods. 2 zákona č. 447/2015 Z.z. vykladať ako prechodné ustanovenie (vzhľadom na jeho systematické zaradenie v citovanom zákone), ktoré má odstrániť neprimeranú tvrdosť zákona, ktorá by bola vyvolaná priamou aplikáciou na stavebníkov, ktorí v čase podania žiadosti o vydanie územného rozhodnutia nemohli predpokladať existenciu takýchto ďalších poplatkov spojených so stavbou. Extenzívnym výkladom § 14 ods. 2 zákona č. 447/2015 Z.z. došlo k porušeniu princípu právnej istoty, nakoľko v predmetnom ustanovení sú definované zákonné podmienky, kedy stavba nie je predmetom miestneho poplatku za rozvoj a ktoré dotknutá stavby nepochybne spĺňa. Z tohto dôvodu ani neoznámil poplatkovú povinnosť, keďže mu žiadna nevznikla. III. Vyjadrenie žalovaného a ďalšieho účastníka Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu žalobcu zamietnuť. V celom rozsahu sa pridržiaval odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a doplnil, že zákon č. 447/2015 Z.z. nadobudol účinnosť dňa 1.11.2016, preto obec môže vyrubiť poplatok za všetky stavby, na ktoré bolo vydané právoplatné stavebné povolenie po účinnosti tohto zákona, ale najskôr až zavedením poplatku za rozvoj všeobecne záväzným nariadením obce. VZN č. 1/2017 bolo účinné od 1.3.2017 a stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.5.2017, teda až po nadobudnutí účinnosti VZN č. 1/2017. Ďalší účastník sa k žalobe písomne nevyjadril. IV. Replika žalobcu Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na argumentoch uvedených v žalobe. Žalovaný ani ďalší účastník sa k replike žalobcu písomne nevyjadrili. V. Pojednávanie Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 2.10.2019 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu, poverenej zástupkyne žalovaného a poverenej zástupkyne ďalšieho účastníka konania. VI. Relevantné právne predpisy Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 2 zákona č. 447/2015 Z.z. poplatok za rozvoj môže ustanoviť obec na svojom území, v jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom katastrálnom území všeobecne záväzným nariadením. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z.z. predmetom poplatku za rozvoj je pozemná stavba na území obce, na ktorú je vydané právoplatné stavebné povolenie, ktorým sa povoľuje stavba (ďalej len "stavebné povolenie") (písm. a/), ktorá je ohlásená stavebnému úradu (písm. b/), na ktorú je vydané rozhodnutie o povolení zmeny stavby pred jej dokončením (písm. c/) alebo ktorá je dodatočne povolená (písm. d/). Podľa § 3 ods. 3 písm. d/ bod 10 zákona č. 447/2015 Z.z. predmetom poplatku za rozvoj nie je stavba alebo časť stavby významnej investície podľa osobitného predpisu. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z.z. poplatková povinnosť vzniká dňom právoplatnosti stavebného povolenia, dňom právoplatnosti rozhodnutia o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, dňom právoplatnosti rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby alebo dňom ohlásenia stavby stavebnému úradu. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 447/2015 Z.z. výnos z poplatku za rozvoj sa použije na úhradu kapitálových výdavkov súvisiacich so stavbou vrátane vysporiadania pozemku na tento účel: zariadenia starostlivosti o deti (písm. a/), slúžiacou na poskytovanie sociálnych, športových a kultúrnych služieb (písm. b/), sociálneho bývania (písm. c/), školského zariadenia a zariadenia slúžiaceho na praktické vyučovanie (písm. d/), zdravotníckeho zariadenia (písm. e/), verejne prístupného parku, úpravou verejnej zelene (písm. f/), miestnej komunikácie, parkovacích plôch, verejného osvetlenia a technickej infraštruktúry (písm. g/). Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 447/2015 Z.z. predmetom poplatku za rozvoj nie je stavba, na ktorú bolo vydané územné rozhodnutie o umiestnení stavby právoplatné pred 31. decembrom 2016, v ktorom obec v súvislosti so stavbou uložila povinnosť obstarať hmotný majetok alebo povinnosť poskytnúť finančné alebo nefinančné plnenie na ktorýkoľvek účel uvedený v § 11 ods. 2 alebo v súvislosti so stavbou bol pred 31. decembrom 2016 uzatvorený iný právny úkon, v ktorom obec v súvislosti so stavbou uložila povinnosť obstarať hmotný majetok alebo povinnosť poskytnúť finančné alebo nefinančné plnenie na ktorýkoľvek účel uvedený v § 11 ods. 2. VII. Posúdenie veci správnym súdom Predmetom preskúmania správnym súdom je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie o vyrubení miestneho poplatku za rozvoj žalobcovi podľa zákona č. 447/2015 Z.z. Medzi účastníkmi je spornou otázka výkladu ustanovenia § 14 ods. 2 zákona č. 447/2015 Z.z. a či žalobcovi bola v územnom rozhodnutí taká povinnosť, ktorú možno subsumovať pod § 11 ods. 2 tohto zákona. Je nepochybné, že poplatková povinnosť podľa § 4 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z.z. vzniká právoplatnosťou stavebného povolenia; stavebné povolenie v predmetnej veci nadobudlo právoplatnosť dňa 10.5.2017 a týmto dňom aj vznikla žalobcovi poplatková povinnosť podľa § 4 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z.z. Vzhľadom na skutočnosť, že územné rozhodnutie bolo vydané ešte pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 375/2016 Z.z., ktorým sa menil zákon č. 447/2015 Z.z., je potrebné skúmať povinnosti v ňom uložené, tak aby sa predišlo prípadnej duplicite uloženej poplatkovej povinnosti, ktorú možno subsumovať pod účel poplatku zakotvený v § 11 ods. 2 citovaného zákona. V územnom rozhodnutí č. 492/37169/2016/STA/Kno zo dňa 16.8.2016, právoplatnom dňa 20.10.2016, v časti záväzných podmienok pre umiestnenie a projektovú prípravu stavby bola žalobcovi uložená povinnosť „z hľadiska ochrany životného prostredia: vykonávať investičnú činnosť v súlade s ustanoveniami všeobecne záväzného nariadenia č. 8/1993 o starostlivosti o verejnú zeleň na území hlavného mesta SR Bratislavy“. Ide o požiadavku dotknutého orgánu - Hlavného mesta SR Bratislavy vyjadrenú v záväznom stanovisku č. MAGS OUIC 44382/16-271539 zo dňa 3.5.2016. VZN č. 8/1993 má síce názov „o starostlivosti o verejnú zeleň na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy“, no svojím obsahom upravuje viacero odlišných oblastí starostlivosti o zeleň. Definuje základné pojmy (zeleň, živé prvky zelene a neživé prvky zelene) a v ustanovení § 3 upravuje starostlivosť o zeleň, (ktorú zabezpečuje hlavné mesto, mestská časť alebo právnická osoba vykonávajúca správu verejnej zelene), v ustanovení § 4 evidenciu zelene, v ustanovení § 5 upravuje tvorbu zelene, v ustanovení § 6 údržbu zelene, v ustanovení § 7 upravuje ochranu zelene, v ustanovení § 8 upravuje opatrenia na zriadenie novej zelene pri jej predchádzajúcej likvidácii pre potreby investičnej výstavby, a v § 9 sú upravené sankcie za porušenie tohto VZN. Ustanovenie § 8 VZN č. 8/1993 sa týka vysadenia novej zelene v prípade, ak pri investičnej výstavbe došlo k likvidácii existujúcej zelene, v tom prípade je investor povinný v lokalite určenej miestnym úradom mestskej časti, a to minimálne v rozsahu zodpovedajúcom ploche zrušenej zelene vysadiť novú zeleň. Do odovzdania novej zelene správcovi zelene zodpovedá investor za jej údržbu. Pri výstavbe sa musí zvoliť vhodný spôsob výstavby a pred začatím stavebnej činnosti vypracovať pre správcu zelene situačný plán existujúcej zelene sa vyznačením navrhovaných zásahov. Žalobca však takýto situačný plán existujúcej zelene, ktorá by mala byť zničená jeho investičnou výstavbou, nepredložil, tak aby mestská časť mohla postupovať podľa § 8 VZN č. 8/1993 a určiť lokality, v ktorých je žalobca povinný vysadiť novú zeleň. Žalobca v žalobe netvrdí, žeby svojou investičnou činnosťou zničil akúkoľvek zeleň, žeby predložil situačný plán zničenej zelene, ktorá by mala byť nahradená novou zeleňou v konkrétnej lokalite. Z uvedeného vyplýva, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia ani bremeno dôkazu, že mu mestská časť uložila povinnosť vysadiť novú zeleň v zmysle § 8 VZN č. 8/1993. Okrem uvedeného, VZN č. 8/1993 upravuje viacero odlišných spôsobov starostlivosti o mestskú zeleň (evidencia, tvorba, údržba, ochrana, nahradenie zničenej zelene a sankcie za porušenie VZN). Podľa názoru správneho súdu však ustanovenie § 11 ods. 2 písm. f/ zákona č. 447/2015 Z.z. upravuje použitie výnosu z poplatku za rozvoj na úpravu verejnej zelene. VZN č. 8/1993 však pojem „úprava zelene“ neobsahuje. Orientačne by bolo možné chápať úpravou zelene napríklad výsadbu novej zelene, ktorá bola poškodená investičnou výstavbou, o tento prípad však nejde, tak ako bolo uvedené vyššie. Takisto nejde o výsadbu novej zelene podľa § 5 VZN č. 8/1993, pretože absentuje konkrétne (najmä kvantitatívne) určenie novej zelene, ktorú by mal žalobca vysadiť, nie je predložený koncepčný zámer tvorby zelene a systémov ekologickej ochrany ani územnoplánovacia dokumentácia, ktoré tvoria podklad pre plánovanie tvorby novej zelene. Žalobca ani len netvrdí, že skutočnosti uvedené v predchádzajúcej vete v jeho prípade existujú. Podľa názoru správneho súdu nemožno odkaz na VZN č. 8/1993 v územnom rozhodnutí bez ďalšieho považovať za uloženie povinnosti poskytnúť nefinančné plnenie na účel uvedený v § 11 ods. 2 zákona č. 447/2015 Z.z. vzhľadom na obsahovú rozmanitosť VZN č. 8/1993. Ďalším argumentom podporujúcim tento záver je neexistencia (nedefinovanie) konkrétne uloženej povinnosti spočívajúcej v presne určenom počte novej zelene, lokalite, kde má byť vysadená, listinných podkladov odôvodňujúcich uloženie takej povinnosti - napríklad situačný plán zničenej zelene, ktorá by mala byť nahradená novou zeleňou v konkrétnej lokalite, koncepčný zámer tvorby zelene a systémov ekologickej ochrany, územnoplánovacia dokumentácia - a formulovanie konkrétnej povinnosti v rozhodnutí alebo dvojstranným právnym úkonom, tak ako to predpokladá zákon č. 447/2015 Z.z. Argument žalobcu, že mu taká povinnosť bola uložená v územnom rozhodnutí, neobstojí vzhľadom na všeobecný odkaz na VZN č. 8/1993 bez špecifikovania konkrétnej povinnosti vyplývajúcej z tohto VZN. Žalobca bol preto povinný oznámiť správcovi poplatku výmeru podlahovej plochy nadzemnej časti stavby podľa príslušného účelu využitia podlahovej plochy, tak ako to vyžaduje § 4 ods. 3 zákona č. 447/2015 Z.z. Keďže tak neurobil, správca poplatku pri vyrubení poplatok použil pomôcky, a to územné rozhodnutie, stavebné povolenie a vyjadrenie žalobcu. Jeho postup bol v súlade s § 48 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a negatívne sa nedotkol sféry práv a právom chránených záujmov žalobcu. Vychádzajúc z uvedených skutočnosti a citovaných právnych predpisov správny súd dospel k záveru, že správneho orgány oboch stupňov správne zistili skutkový stav, vec správne právne posúdili, najmä správne vyložili ustanovenie § 14 ods. 2 zákona č. 447/2015 Z.z. Správny súd preto žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých možno spravodlivo od žalobcu požadovať, aby nahradil žalovanému ako orgánu verejnej správy trovy konania. Navyše, žalovaný ani náhradu trov konania nežiadal. O náhrade trov konania ďalšieho účastníka správny súd rozhodol podľa § 169 SSP tak, že mu nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože mu neuložil splnenie takej povinnosti, v súvislosti s ktorou by mu vznikli trovy konania. Rozhodnutie o náhrade trov konania je procesným rozhodnutím, ktoré môže mať aj formu samostatného uznesenia, no z hľadiska hospodárnosti konania správny súd rozhodol o náhrade trov konania ďalšieho účastníka v tomto rozsudku, hoci tento výrok nevyhlásil na pojednávaní, a nie samostatným uznesením. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).