Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/54/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200485 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1018200485.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Obec Hrochoť, so sídlom Námestie Andreja Sládkoviča 343/1, Hrochoť, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2895-P/2018 zo dňa 29.01.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e . Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia napadnuté správnou žalobou 1. Žalovaný vo svojom prvostupňovom rozhodnutí č. 12217-3000/2017 zo dňa 13.10.2017 uložil žalobcovi podľa § 182 ods. 2 písm. aa/ zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 343/2015 Z.z.“) pokutu vo výške 2.700,- € za to, že pri zadávaní podlimitnej zákazky na uskutočnenie stavebných prác na predmet zákazky „Stavebné práce - Modernizácia verejného osvetlenia v Obci Hrochoť“ vyhlásenej vo Vestníku verejného obstarávania č. 192/2015 zo dňa 29.9.2015 pod značkou 19611-WYP porušil: a. princíp transparentnosti, keď vylúčil ponuku uchádzača ALFEX, a.s., bez toho, aby v dokumentácii z verejného obstarávania preukázal, že ponuka tejto obchodnej spoločnosti nespĺňa požiadavky na predmet zákazky uvedené v súťažných podkladoch alebo náležitosti ponuky, pričom ako dôvody vylúčenia uviedol v liste „Vylúčenie ponuky uchádzača“ zo dňa 5.11.2015 iba všeobecné skutočnosti v podobe nezhody názvov položiek a nesúladu počtu položiek medzi výkazom výmer žalobcu a výkazom výmer v ponuke uchádzača ALFEX, a.s., a zároveň žalobca tohto uchádzača nepožiadal o vysvetlenie jeho ponuky za účelom odstránenia nejasností, a to napriek tomu, že samotný žalobca v zápisnici z vyhodnotenia ponúk z hľadiska splnenia požiadaviek na predmet zákazky a náležitosti ponuky zo dňa 5.11.2015 uviedol, že svietidlá ponúkané uchádzačom ALFEX, a.s., spĺňajú ním určené požiadavky, a tiež napriek tomu, že ponuka tohto uchádzača v sume XX.XXX,XX € s DPH bola o XX.XXX,XX € nižšia ako ponuka úspešného uchádzača spoločnosti Infralux, s.r.o., v sume XXX.XXX,XX € s DPH, pričom v danom verejnom obstarávaní bola jediným kritériom na vyhodnotenie ponúk najnižšia cena s DPH, a b. princíp nediskriminácie tým, že záväzným podkladom pre realizáciu predmetu zákazky v zmysle bodu 3.5 návrhu zmluvy o dielo ako neoddeliteľnej súčasti súťažných podkladov bola aj svetelnotechnická štúdia, ktorá v bode „7.1 svietidlá“ ako požiadavku na svietidlá vyžadovala minimálnu záručnú dobu 10 rokov danú výlučne pre výrobcu, a tieto porušenia princípov transparentnosti a nediskriminácie mali pritom zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávanie. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 2895- P/2018 zo dňa 29.01.2018 tak, že rozklad žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie o uložení pokuty potvrdil. II. Žaloba 3. Dňa 6.4.2018 bola správnemu súdu doručená správna žaloba o preskúmanie zákonnosti vyššie opísaných rozhodnutí, v ktorej je ako právny zástupca žalobcu uvedený advokát JUDr. Bohumil Novák, so sídlom Horná 27, Banská Bystrica. 4. K žalobe bola pripojená fotokópia plnomocenstva zo dňa 3.11.2017, v ktorom Obec Hrochoť, IČO: 00 313 475, Námestie Andreja Sládkoviča 343/1, splnomocnila advokáta JUDr. Bohumila Nováka, aby ju vo všetkých veciach týkajúcich sa zákazky na uskutočnenie stavebných prác na predmet zákazky „Stavebné práce - Modernizácia verejného osvetlenia v Obci Hrochoť“ obhajoval, resp. vo všetkých právnych veciach zastupoval, aby vykonával všetky úkony, prijímal doručované písomnosti, podával návrhy a žiadosti, uzavieral zmiery, uznával uplatnené nároky, vzdával sa nárokov, podával opravné prostriedky a vzdával sa ich, vymáhal nároky, plnenie nárokov prijímal, ich plnenie potvrdzoval, dedičstvo odmietal alebo neodmietal, menoval rozhodcu a uzavieral rozhodcovské zmluvy, to všetko i vtedy, keď je podľa právnych predpisov potrebné osobitné splnomocnenie. Toto splnomocnenie dal splnomocnenec i v rozsahu práv a povinností podľa Trestného poriadku a Občianskeho súdneho poriadku. III. Priebeh konania pred správnym súdom 5. Zamestnanec súdu (vyšší súdny úradník) vyzval žalobcu uznesením č.k. 2S/54/2018-20 zo dňa 27.4.2018, aby predložil do 15 dní odo dňa doručenia originál plnomocenstva udeleného advokátovi na zastupovanie v predmetnom konaní pod následkom zastavenia konania. Uvedené uznesenie súd doručil JUDr. Bohumilovi Novákovi. 6. Následne súd odstránil vadu v doručovaní a uznesenie č.k. 2S/54/2018-20 zo dňa 27.4.2018 doručoval priamo žalobcovi. Žalobca uznesenie prevzal dňa 13.6.2018, preto posledným dňom 15- dňovej lehoty bol 28.6.2018 - štvrtok, pracovný deň. 7. Žalobca v určenej 15-dňovej lehote na výzvu nereagoval a originál plnomocenstva správnemu súdu nepredložil; neurobil tak ani do rozhodnutia súdu dňa 10.4.2019. 8. Na uznesenie súdu č.k. 2S/54/2018-20 zo dňa 27.4.2018 reagoval advokát JUDr. Bohumil Novák v podaní zo dňa 28.5.2018 označenom ako sťažnosť proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/54/2018-20 zo dňa 27.4.2018, a to okrem iného z dôvodu, že originál plnomocenstva súdu nie je možné odoslať, ale bude predložený na pojednávaní na krajskom súde, nakoľko JUDr. Bohumil Novák zastupuje žalobcu na základe generálnej plnej moci vo viacerých veciach a disponuje iba jedným originálom plnomocenstva. V tejto súvislosti advokát poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 62/2003 a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/133/2013. K požiadavke súdu predložiť originál plnomocenstva JUDr. Bohumil Novák uviedol, že ide o požiadavku na splnenie povinnosti, ktorú zákon neukladá. Ak mu správny súd doručil uznesenie, potom nemá pochybnosti, že je právnym zástupcom žalobcu, a niet dôvodu vyzývať ho na predloženie originálu plnej moci. V opačnom prípade by krajský súd musel na odstránenie tohto nedostatku vyzvať priamo žalobcu. IV. Závery správneho súdu 9. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) žalobca musí byť v konaní pred správnym súdom zastúpený advokátom; to neplatí, ak má žalobca, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na správnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Povinnosť zastúpenia sa vzťahuje aj na spísanie žaloby. Splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť. 10. Podľa § 99 písm. b/ SSP správny súd konanie uznesením zastaví, ak zistil taký nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a nebol dôvod na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1. 11. Podľa § 182 ods. 2 písm. a/ SSP k správnej žalobe musí byť pripojené splnomocnenie udelené advokátovi, ak nejde o výnimky uvedené v § 49 ods. 1 a 2. 12. Správny súd primárne skúmal podmienky konania, po splnení ktorých môže vo veci konať a rozhodnúť. Jednou z podmienok konania je nepochybne aj právne zastúpenie žalobcu v konaní pred správnym súdom a bez jej splnenia správny súd vo veci nemôže konať. 13. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 6 ods. 1 SSP). 14. Základným poslaním správneho súdnictva je ochrana práv fyzických osôb a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR); ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy ukrátená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide. 15. Podstatou konania v správnom súdnictve je preskúmať zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. 16. Osobitosť konania v správnom súdnictve spočíva aj v tom, že účastník, ktorý má v správnom súdnictve postavenie žalobcu, musí byť zastúpený advokátom (okrem zákonom stanovených výnimiek uvedených v § 49 ods. 2 SSP, o ktoré v tejto veci nejde), pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám alebo jeho zamestnanec, člen, ktorý za neho koná. Povinné právne zastúpenie vyplýva z povahy správneho súdnictva, keďže, ako už bolo uvedené, sa v ňom preskúmava zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy a riešia sa prevažne právne otázky. Povinné zastúpenie advokátom je žiaduce aj z dôvodu viazanosti správneho súdu rozsahom a dôvodmi žaloby. Povinné zastúpenie advokátom v konaní pred správnym súdom je tiež v súlade s čl. 6 ods. 1 Dohovoru - Európsky súd pre ľudské práva napríklad v rozsudkich vo veci K. a K. proti Českej republike, č. sťažnosti 17273/03 zo dňa 10.2.2011 alebo vo veci Ashingdane proti Spojenému kráľovstvu zo dňa 28.5.1985 konštatoval, že právo na prístup k súdu nie je absolútne a môže podliehať legitímnym obmedzeniam, ktoré by však nemali zasahovať do samotnej podstaty tohto práva a ktoré musia sledovať legitímny cieľ, pričom medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom musí byť primeraný vzťah. Cieľom takého obmedzenia je predísť tomu, aby žalobcovia predkladali nekvalifikované podania, a že cieľom tohto obmedzenia je zabezpečiť riadny výkon spravodlivosti. Uvedený cieľ je pretavený aj v ustanovení § 49 SSP. 17. Práva prax aj právna teória ustálili, že plnomocenstvo udelené advokátovi musí byť žalobcom výslovne udelené pre konanie pred súdom, t.j. plnomocenstvo iba pre predchádzajúce konanie pred orgánom verejnej správy je nepostačujúce. Nedostatok podmienky povinného právneho zastúpenia je možné odstrániť tým, že si žalobca zvolí kvalifikovaného zástupcu a plnomocenstvo doloží k žalobe. 18. Vzťah zastúpenia medzi účastníkom konania a jeho zástupcom vzniká na základe dohody, resp. zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu. Tento vzťah má hmotnoprávny základ a samotná zmluva medzi jeho účastníkmi nevyžaduje písomnú formu, pokiaľ zákon neustanovuje inak. Na druhej strane splnomocnenie je osobitným jednostranným právnym úkonom zastúpeného účastníka konania (žalobcu), ktorým sa správnemu súdu preukazuje existencia vzťahu zastúpenia a jeho rozsah. Splnomocnenie plní legitimačnú funkciu a právne relevantným spôsobom osvedčuje konkrétne skutočnosti, nemá charakter dohody. Bez predloženia riadneho splnomocnenia správny súd vo veci nekoná ako so zastúpeným subjektom a neprihliada ani na úkony zástupcu v mene zastúpeného. Splnomocnenie však nemožno zamieňať s dohodou, ktorá vzťah zastúpenia zakladá. Ide vždy o dva odlišné právne úkony. SSP v § 49 ods. 1 výslovne vyžaduje, aby bolo splnomocnenie udelené písomne. 19. Plnomocenstvo udelené advokátovi nemožno obmedziť (§ 49 ods. 1 posledná veta SSP). Zástupca, ktorému bolo plnomocenstvo udelené, je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť účastník. Presná špecifikácia úkonov je nevyhnutná aj z toho dôvodu, že splnomocnenec môže konať v mene splnomocniteľa len v medziach oprávnenia a nie v rozpore s ním alebo nad jeho rámec. Ak totiž splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie konať za splnomocniteľa alebo ak koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania viazaný sám, ibaže ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schválil. 20. Plnomocenstvo musí obsahovať presné označenie splnomocniteľa a splnomocnenca, špecifikáciu veci, na ktorú sa vzťahuje, určenie, akým úkonom alebo úkonmi splnomocniteľ splnomocnenca poveruje, tak aby bolo určité a zrozumiteľné, musí byť datované a podpísané obidvomi stranami s tým, že splnomocnenec plnomocenstvo prijíma. 21. Ako vyplýva zo súdneho spisu, žaloba žalobcu smeruje proti rozhodnutiu, ktoré vydal žalovaný dňa 29.1.2018 pod č. 2895-P/2018. Plnomocenstvo, ktorého neoverená fotokópia bola pripojená k správnej žalobe, bolo spísané už dňa 3.11.2017, teda viac ako dva mesiace pred vydaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 2895-P/2018 zo dňa 29.1.2018. V čase, kedy malo byť plnomocenstvo udelené, nebolo možné zo strany dotknutých osôb uvedených na plnomocenstve predpokladať, že bude vydané rozhodnutie žalovaným pod č. 2895-P/2018 zo dňa 29.1.2018 a že žalobca prejaví vôľu napadnúť toto rozhodnutie všeobecnou správnou žalobou. 22. Z obsahu plnomocenstva zo dňa 3.11.2017 pripojeného k žalobe ďalej vyplýva, že žalobca splnomocnil advokáta JUDr. Bohumila Nováka, aby ho zastupoval vo všetkých veciach týkajúcich sa zákazky na uskutočnenie stavebných prác na predmet zákazky „Stavebné práce - Modernizácia verejného osvetlenia v Obci Hrochoť“. Plnomocenstvo však nebolo udelené na podanie správnej žaloby vo veci správneho trestania, keďže žalobou je napadnuté rozhodnutie o uložení pokuty za porušenie zákonnej povinnosti, a na zastupovanie v konaní pred správnym súdom. Nemožno rozsah zastúpenia vo veciach správneho trestania dedukovať ani z výrazových prostriedkov použitých v texte plnomocenstva. 23. Navyše, pokiaľ sa v plnomocenstve uvádza, že toto splnomocnenie dáva splnomocniteľ (žalobca) i v rozsahu práv a povinností podľa Občianskeho súdneho poriadku, je potrebné poukázať na skutočnosť, že v čase spísania plnomocenstva dňa 3.11.2017 bol v ňom uvedený Občiansky súdny poriadok už neplatný a neúčinný. Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok bol zrušený s účinnosťou od 1.7.2016 zákonom č. 162/2015 Z.z. Správnym súdnym poriadkom. Len to dokresľuje benevolenciu tvorcu plnomocenstva, kedy nedostatočne zodpovedný prístup pri formulovaní textu plnomocenstva spôsobil, že v žalobe deklarovaný prejav vôle bol v rozpore s gramatickým významom výrazových prostriedkov a slovných formulácií použitých v plnomocenstve. Z obsahu plnomocenstva nemožno konštatovať, že by prejav vôle dotknutých osôb, ako bol v plnomocenstve formulovaný, zodpovedal vôli žalobcu podať správnu žalobu a pre tento úkon splnomocniť advokáta. 24. S ohľadom na obsah neoverenej fotokópie plnomocenstva a bez zaručeného elektronického podpisu pripojenej k správnej žalobe súd poukazuje na neurčitosť obsahu právneho úkonu s ohľadom na tvrdenie, že žalobca bol alebo mal byť v konaní zastúpený advokátom, ktorý zároveň i spísal správnu žalobu. Naopak správny súd nadobudol presvedčenie, že celkom zreteľne splnomocniteľ v predmetnom plnomocenstve nesplnomocnil advokáta na spísanie správnej žaloby a na zastupovanie v konaní pred správnym súdom vo veci preskúmania rozhodnutia žalovaného o uložení pokuty za iný správny delikt. Zo žiadnych výrazových prostriedkov uvedených v plnomocenstve táto skutočnosť nevyplýva. Žalobca tento nedostatok v súdom poskytnutej 15-dňovej lehote neodstránil a neodstránil ho ani po jej márnom uplynutí súc poučený o následku spočívajúcom v zastavení konania. 25. Správny súd vyhodnotil podanie JUDr. Bohumila Nováka zo dňa 28.5.2018, doručené správnemu súdu dňa 30.5.2018, podľa jeho obsahu ako námietku nesprávneho postupu doručovania uznesenia č.k. 2S/54/2018-20 zo dňa 27.4.2018, preto o ňom osobitne ako o sťažnosti proti uzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom nerozhodoval. Pokiaľ advokát JUDr. Bohumil Novák v tomto podaní argumentoval, že originál plnomocenstva súdu nie je možné odoslať, ale bude predložený na pojednávaní na krajskom súde, nakoľko zastupuje žalobcu na základe generálnej plnej moci vo viacerých veciach a disponuje iba jedným originálom plnomocenstva, v tejto súvislosti správny súd poukazuje na § 161 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len CSP). Podľa tohto ustanovenia ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví. Zároveň súd poukazuje na § 25 SSP, podľa ktorého ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti CSP okrem ustanovení o intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v CSP, správny súd postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva. 26. V súvislosti s vyššie uvedeným správny súd poukazuje na ustanovenie § 103 ods. 1 SSP, podľa ktorého ak sa konanie začalo, postupuje v ňom správny súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie rozhodnutá. Správny súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci konania nečinní. Účastníci konania sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a dbajú na pokyny správneho súdu. 27. Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že správny súd urobí všetky potrebné opatrenia, aby vo veci čo najrýchlejšie rozhodol, aby ochrana práv, ktorú súdy poskytujú účastníkom konania, bola čo najefektívnejšia. Zároveň je snahou správneho súdu, aby bola vec rozhodnutá spravidla na prvom pojednávaní. Preto v rámci prípravy pojednávania urobí súd všetky potrebné úkony (opatrenia), aby tak zabezpečil plynulé bezprieťahové a teda spravodlivé súdne konanie. Účastníci konania vrátane ich zástupcov majú dbať na pokyny správneho súdu. Požiadavka zamestnanca súdu (vyššieho súdneho úradníka) na predloženie originálu plnomocenstva v kontexte s vyššie uvedeným preto bola legitímna. Uvedené platí aj s ohľadom na vyššie odôvodnené výhrady k nedostatkom udeleného plnomocenstva nevzťahujúceho sa pre súdne konanie. 28. Z tohto hľadiska považoval súd výhrady advokáta JUDr. Bohumila Nováka proti výzve na predloženie originálu plnomocenstva za neopodstatnené a z vyššie uvedených dôvodov neaplikovateľné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/133/2013 vzhľadom na iný procesný stav veci a predložené listiny. 29. Vychádzajúc z uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že existuje zákonný dôvod na zastavenie konania podľa § 99 písm. b/ SSP, a to nezastúpenie žalobcu v konaní pred správnym súdom podľa § 49 ods. 1 SSP, ktoré predstavuje neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý bráni správnemu súdu vo veci ďalej konať. 30. O práve účastníkov konania na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. b/ SSP a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo zastavené. 31. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.