Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/87/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200818 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1018200818.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členiek senátu: JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Viery Šebestovej, v právnej veci žalobcu: OPSA s.r.o., so sídlom Digital Park III, Ensteinova 19, 851 01 Bratislava, IČO: 47 652 055, zastúpená: ak-jj, s.r.o., so sídlom Banšelova 1774/6, 821 04 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 271942/2018 zo dňa 15.05.2018 takto jednohlasne r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred orgánmi verejnej správy 1. Mestská časť Bratislava- Nové Mesto ako správca miestneho poplatku za rozvoj podľa § 12 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z.z. v nadväznosti na Všeobecné záväzné nariadenie mestskej časti Bratislava - Nové mesto č. 1/2017 zo dňa 14.02.2017 vydala rozhodnutie č. 4197/2475/2018/HF/KOHJ zo dňa 05.02. 2018, ktorým vyrubila poplatníkovi OPSA s.r.o. miestny poplatok za rozvoj vo výške XX XXX,XX eur podľa § 9 ods. 1 zákona č. 447/ 2015 Z.z. a VZN č. 1/2017. 2. Žalobca podal voči uvedenému rozhodnutiu dňa 06.03.2018 odvolanie . 3. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky napadnutým rozhodnutím č. 271942/2018 z 15. 05. 2018 podľa ust. § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodnutie mestskej časti Bratislava - Nové mesto číslo: 2018/41046/12/1 zo dňa 05. 02. 2018 (číslo konania:4197/2475/2018/HF/KOHJ, ktorým bol podľa ustanovenia § 12 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 375/2016 Z. z., zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a Všeobecne záväzného nariadenia mestskej časti Bratislava - Nové Mesto č. 1/2017 zo dňa 14.02.2017 o miestnom poplatku za rozvoj na území mestskej časti Bratislava - Nové Mesto, vyrubený miestny poplatok za rozvoj na základe rozhodnutia o povolení stavby č. 2128/2017/UKSP/HADL-40 zo dňa 02.06.2017, právoplatného dňa 01.12.2017, vo výške XX XXX,XX eur, slovom: J.Ť. eur, poplatníkovi: OPSA s.r.o., so sídlom Digital Park III, Ensteinova 19 Bratislava, potvrdil. 4. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že po preskúmaní spisového materiálu zistil, že dňa 30.11.2016 vydala mestská časť Bratislava - Nové Mesto ako príslušný stavebný úrad územné rozhodnutie č. 543/2016/UKSP/POBA-UR-34 (právoplatnosť 19.12.2016) stavebníkovi: OPSA s.r.o., IČO:47652055, so sídlom: Digital Park II, Einsteinova 19, 851 01 Bratislava na stavbu: „Parkovací dom Kramáre“, na pozemku registra C parc. č. XXXX/XX v k.ú. P. v X. pričom predmetom stavby je garáž pre hromadné parkovanie osobných automobilov s automatickým navigačným a vstupným systémom. Z obsahu územného rozhodnutia zistil, že v predmetnom rozhodnutí absentuje uloženie povinnosti v zmysle § 14 ods. 2 zákona o miestnom poplatku za rozvoj. 5. V tej súvislosti poukázal na ustanovenie § 14 ods. 2 zákona o miestnom poplatku za rozvoj podľa ktorého predmetom poplatku za rozvoj nie je stavba, na ktorú bolo vydané územné rozhodnutie o umiestnení stavby právoplatné pred 31. decembrom 2016, v ktorom obec v súvislosti so stavbou uložila povinnosť obstarať hmotný majetok alebo povinnosť poskytnúť finančné alebo nefinančné plnenie na ktorýkoľvek účel uvedený v § 11 ods. 2 alebo v súvislosti so stavbou bol pred 31. decembrom 2016 uzatvorený iný právny úkon, v ktorom obec v súvislosti so stavbou uložila povinnosť obstarať hmotný majetok alebo povinnosť poskytnúť finančné alebo nefinančné plnenie na ktorýkoľvek účel uvedený v § 11 ods. 2. 6. Žalovaný sa nestotožnil s názorom poplatníka - žalobcu vyjadrenom v odvolaní, že pre vyňatie stavby z predmetu poplatkovej povinnosti postačuje iba samotné splnenie podmienky nadobudnutia právoplatnosti územného rozhodnutia pred 31.12.2016. 7. Žalovaný bol v súlade so stanoviskom mestskej časti Bratislava - Nové Mesto toho názoru, že požiadavky dotknutých orgánov vyjadrené v územnom rozhodnutí č. 543/2016/UKSP/POBA-UR-34 zo dňa 30.11.2016 nie sú uložením povinnosti podľa § 14 ods. 2 zákona o miestnom poplatku za rozvoj, ale ide o požiadavky dotknutých orgánov, ktoré sú záväzné pre každého stavebníka, ktorý žiada o vydanie stavebného povolenia. Avšak uloženie povinnosti podľa § 14 ods. 2 zákona o miestnom poplatku za rozvoj nie je záväzné pre všetkých stavebníkov, pretože ide o uloženie špecifickej povinnosti, ktorá je záväzná len pre stavebníka, ktorému bola uložená. 8. V tomto prípade podľa žalovaného ide o požiadavky dotknutých orgánov, ktoré sú záväzné pre stavebníka len v rámci „stavby“, t.j. konania o vydanie stavebného povolenia, ale nejde o uloženie povinnosti obcou nad rámec stavby a súvisiaceho príslušenstva so stavbou. Ide o povinnosť stavebníka vyplývajúcu v súvislosti so stavbou z iných právnych predpisov - viď v odvolaní uvádzané Záväzné stanovisko hl. mesta SR Bratislavy č. MAGS OUIČ 38675/16 28822 zo dňa 12.07.2016). Požiadavky obce - Hlavného mesta SR Bratislavy vyjadrené pod č. MAGS OUIČ 38675/16-28822 zo dňa 12.07.2016 a platiace pre všetky právnické, ako aj fyzické osoby, sú povinnosťou súvisiacou so stavbou v rámci investičnej činnosti, záväznou pre všetkých stavebníkov, a preto nejde o uloženie povinnosti obcou v zmysle § 14 ods. 2 na ktorýkoľvek účel uvedený v § 11 ods. 2 a tiež nejde v súvislosti so stavbou o uzatvorenie iného právneho úkonu pred 31. decembrom 2016, v ktorom obec uložila povinnosť na ktorýkoľvek účel uvedený v § 11 ods. 2. 9. Žalovaný ďalej konštatuje, že v odvolaní poplatníka citované Súhrnné stanovisko Hlavného mesta SR Bratislavy č. MAGS OD 35852/2017/18053 zo dňa 11.04.2017 nepovažuje za doklad preukazujúci splnenie podmienok podľa § 14 ods. 2, nejde o územné rozhodnutie vydané pred 31.12.2016 ani za iný právny úkon urobený pred týmto dátumom, v ktorom by obec uložila poplatníkovi povinnosť v zmysle § 14 ods. 2 zákona o miestnom poplatku za rozvoj. 10. Žalovaný k dôvodu odvolania, že obec nesprávne zaradila stavbu podľa § 7 ods. 2 písm. d) zákona o miestnom poplatku za rozvoj (stavba na ostatné podnikanie a zárobkovú činnosť) uvádza, že tak ako vyplýva z územného rozhodnutia a projektovej dokumentácie overenej v stavebnom konaní, ide o stavbu s názvom „Parkovací dom Kramáre“. Predmetom stavby je garáž pre hromadné parkovanie osobných automobilov s automatickým navigačným a vstupným systémom. V rozhodnutí o povolení stavby č. 2128/2017/UKSP/HADL-40 zo dňa 02.06.2017 je vo vyjadrení Hlavného mesta SR Bratislavy č. MAGS OD 35852/2017/18053 zo dňa 11.04.2017 na str. 3 uvedené, že „vstup do garáže bude zabezpečený pomocou kartičky priloženej k snímaču alebo diaľkovým senzorom, každý majiteľ prenajatého parkovacieho miesta má definované podlažie a parkovacie miesto“. 11. Žalovaný na základe uvedeného bol v súlade so stanoviskom správcu poplatku toho názoru, že hlavným účelom stavby s názvom „Parkovací dom Kramáre“ bol prenájom parkovacích miest, čiže išlo o stavbu na podnikanie a zárobkovú činnosť v zmysle § 7 ods. 2 písm. d) zákona o miestnom poplatku za rozvoj (na tomto nič nemení skutočnosť, že malá časť parkovacích miest mala slúžiť na krátkodobé účely verejnosti, čo však bola požiadavka dotknutého orgánu pre vydanie stavebného povolenia). II. Žaloba 12. Včas podanou žalobou na tunajšom súde dňa 31 .05. 2018 žalobca žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. e) , písm. f) Správneho súdneho poriadku z uvedených dôvodov: 13. K absencii uloženia povinnosti v zmysle § 14 ods. 2 zákona o miestnom poplatku žalobca uviedol, že napriek tomu, že Súhrnné stanovisko Hlavného mesta SR Bratislavy č. MAGS OD 35852/2017/18053 zo dňa 11.04.2017 nie je územným rozhodnutím podľa § 14 ods. 2 zákona č. 447/2015 Z.z., vydaným pred 31.12.2016, podľa názoru žalobcu toto stanovisko obsahuje dôkaz, že Hlavné mesto SR Bratislavy v súvislosti so stavbou uložilo v konaním o umiestnení stavby povinnosť na nefinančné plnenie v podobe záväzku žalobcu ponechať novovybudované parkovacie plochy pre verejné využitie, keďže Hlavné mesto SR Bratislava považovalo pri vydávaní záväzného stanoviska k investičnej činnosti pre účely vydania územného rozhodnutia o umiestnení stavby (ďalej len „ZST“) pod č.j. MAGS OUIC 38675/16-28822 zo dňa 12.07.2016 za podmieňujúce dodržanie dohodnutých podmienok pri vydávaní ZST, t.j. zachovať parkovacie miesta ako verejne prístupné pre krátkodobé účely parkovania vozidiel riešenej lokality. 14. Za ďalší z dôkazov preukazujúcich skutočnosť, že obec v súvislosti so stavbou uložila v konaním o umiestnení stavby povinnosť na nefinančné plnenie v podobe záväzku žalobcu ponechať novovybudované parkovacie plochy pre verejné využitie, považuje žalobca text Odpovede na žiadosť o vydanie záväzného stanoviska hlavného mesta SR Bratislavy k stavbe: „Parkovací dom Kramáre, Limbová-Vlárska. Bratislava“ zo dňa 19.11.2015, kde obec (Hlavné mesto SR Bratislava) požaduje, aby stavba bola „využívaná pre potreby verejnosti navštevujúcej areálové zariadenia zdravotníctva asociálnej starostlivosti v lokalite Kramárov, a nie pre iné komerčné účely. Takto definovaná podmienka obce bola žalobcom akceptovaná a zapracovaná do znenia dokumentácie pre územné rozhodnutie, ktorá bola v územnom konaní overená príslušným stavebným úradom a stala sa tým súčasťou samotného rozhodnutia o umiestnení stavby, najmä časť dokumentácie pre vydanie územného rozhodnutia pre stavebný objekt SO 03 Komunikácie a spevnené plochy). 15. Z uvedeného dôvodu má žalobca za to, že záver žalovaného o tom, že obec v súvislosti so stavbou neuložila v územnom rozhodnutí o umiestnení stavby povinnosť poskytnúť plnenie na účel uvedený v § 11 ods. 2 č. 447/2015 Z.z. nemá oporu v existujúcich dôkazoch, je výsledkom účelovej argumentácie žalovaného, majúcej za cieľ potvrdenie poplatkovej povinnosti žalobcu, uloženej rozhodnutím obce číslo: 2018/41046/12/1 zo dňa 05.02.2018, je v rozpore s obsahom príslušných administratívnych spisov a podľa žalobcu nefinančné plnenie požadované obcou v územnom konaní v podobe povinnosti zachovať parkovacie miesta ako verejne prístupné pre krátkodobé účely parkovania vozidiel riešenej lokality, tak ako sa táto podmienka zapracovaním do dokumentácie pre územné rozhodnutie stala súčasťou územného rozhodnutia pre umiestnenie stavby, napĺňa znaky uloženia plnenia pre účel uvedený v §11 ods. 2 písm. g) zákona o č. 447/2015 Z.z. t.j. na účel parkovacích plôch. 16. Napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a je podľa žalobcu nepreskúmateľné s poukazom na výklad ustanovenie § 14 ods. 2 zákona č. 447/2015 Z.z., ktorý uskutočnil žalovaný. Záväzok na plnenie v podobe povinnosti žalovaného vybudovať na pozemku reg. „C“ p.č. XXXX/XX vo vlastníctve Hlavného mesta SR Bratislavy chodník ako súčasť mestskej komunikácie, uložený stavebníkovi v súlade so znením posledného bodu záväzného stanoviska Hlavného mesta SR Bratislavy č. MAGS OSK 38675/16-28822 zo dňa 12.07. 2016, ktoré je súčasťou územného rozhodnutia pre stavbu, a vyjadrenia MAGS OD 35852/2017/18053 zo dňa 11.4.2017, je možné považovať za povinnosť obstarať hmotný majetok na účel podľa § 11 ods. 2 písm. g) zákona č. 447/2015 Z.z., pričom Hlavné mesto SR Bratislava sa zaviazalo v zmysle bodu 8. vyjadrenia MAGS OD 35852/2017/18053 (súhrnné stanovisko) zo dňa 11.04.2017, ktoré je súčasťou stavebného povolenia pre stavbu, takto stavebníkom vybudovaný verejný chodník prevziať do svojej správy. Uvedená podmienka týkajúca sa povinnosti vybudovania pozemnej komunikácie - chodníka napĺňa znaky uloženia povinnosti Stavebníkovi obstarať hmotný majetok resp. poskytnúť plnenie podľa § 14 ods. 2 zákona o miestnom poplatku za rozvoj pre účel uvedený v § 11 ods. 2 písm. g/ zákona o miestnom poplatku za rozvoj. 17. Žalobca žiadal zrušiť Rozhodnutie z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d) a písm. e) Správneho súdneho poriadku, nakoľko sám žalovaný v odôvodnení rozhodnutia pripúšťa, že v prípade stavby „Parkovací dom Kramáre“ je jej hlavným účelom prenájom parkovacích miest, čiže ide o stavbu pre podnikania zárobkovú činnosť v zmysle §7 ods. 2 písm. d) a popri tomto hlavnom účele existuje aj iný (vedľajší) účel (t.j. účel súvisiaci so zachovaním parkovacích miest ako verejne prístupných). Pokiaľ by argumentácia žalovaného uvedená v odôvodnení rozhodnutia bola správna, musel by sa žalovaný v takomto prípade zaoberať aj vyčíslením výšky poplatku v zmysle § 8 ods. 2 zákona o miestom poplatku za rozvoj, ktorý by zohľadňoval pomer medzi rozdielnymi účelmi využitia stavby. Keďže však žalovaný tak neučinil, žalobca má za to, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nutné ho súčasne považovať za nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť a nedostatok oprávnených dôvodov. 18. Tým, že Žalovaný odignoroval existenciu definície účelu stavby „Parkovací dom Kramáre“ ako je stanovený Mestskou časťou Bratislava - Nové Mesto v samotnom texte Stavebného povolenia pre hlavnú stavbu č. 2128/017/UKSP/HADL-40 zo dňa 2.6.2017, kde sa uvádza: „Účelom stavby je prispieť k riešeniu dlhodobého nedostatku parkovacích možností na predmetnej rušnej lokalite.“, má žalobca za to, že žalovaný v súvislosti so stanovením účelu stavby vychádzal z nesprávne zisteného skutkového stavu, čo malo za následok vadné stanovenie sadzby poplatku za rozvoj v zmysle ustanovení §7 ods. 2 zákona o poplatku za rozvoj. 19. Ako ďalší dôvod na zrušenie Rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP žalobca uviedol, žalobca považuje za porušenie zásady aplikácie právnych noriem z hľadiska všeobecne ponímanej spravodlivosti stav, kedy je žalobcovi vyrubený poplatok za rozvoj v súvislosti so stavbou, ktorá vo svojej podstate rieši kritickú situáciu v oblasti ponuky parkovacích plôch v lokalite Kramárov a čím vlastne žalobca supluje funkcie, ktoré primárne prináležia orgánom samosprávy. 20. Žalobca svoju argumentáciu oprel aj o existujúcu rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR, v súlade s ktorou súd vo svojej rozhodovacej činnosti uprednostňuje materiálne poňatie právneho štátu, ktoré spočíva okrem iného na interpretácii právnych predpisov z hľadiska ich účelu a zmyslu, pričom pri riešení (rozhodovaní) konkrétnych prípadov sa nesmie opomínať, že prijaté riešenie (rozhodnutie) musí byt akceptovateľné aj z hľadiska všeobecne ponímanej spravodlivosti (m. m. IV. ÚS 1/07, IV. ÚS 75/08,1. ÚS / 57/07, I. ÚS 82/07, IV. ÚS 182/07). 21. Žalobca žiadal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i prvostupňové rozhodnutie a priznal mu náhradu trov konania. III. Vyjadrenie žalovaného 22. Žalovaný k dôvodom žaloby uviedol, že mestská časť Bratislava - Nové Mesto ako príslušný stavebný úrad vydala dňa 30.11.2016 územné rozhodnutie č. 543/2016/UKSP/POBA-UR-34 (právoplatnosť 19.12.2016) stavebníkovi - žalobcovi na stavbu: „Parkovací dom Kramáre“, na pozemku registra C parc. č. XXXX/XX v k.ú. P. v X.. Predmetom stavby je garáž pre hromadné parkovanie osobných automobilov s automatickým navigačným a vstupným systémom. Ďalej sa v územnom rozhodnutí uvádza, že budova bude mať dve nadzemné a v časti od Limbovej ulice jedno podzemné podlažie. Ďalej sú v územnom rozhodnutí v bode II. na str. 2 stanovené podmienky pre umiestnenie a projektovú prípravu stavby a v bode D sú uvedené podmienky dotknutých orgánov štátnej a verejnej správy a správcov inžinierskych sietí z ich stanovísk a vyjadrení. 23. Žalovaný zotrval na svojom stanovisku, vyjadrenom v žalobou napadnutom rozhodnutí a doplnil, že cieľom zákonodarcu (na základe informácií z MF SR ako gestora právnych predpisov v oblasti daní, ciel a poplatkov) bolo vylúčiť z predmetu poplatku také stavby s vydaným územným rozhodnutím o umiestnení stavby právoplatným pred 31.12.2016, ktorými obec nad rámec stavby a súvisiaceho príslušenstva so stavbou uložila povinnosť obstarať hmotný majetok alebo povinnosť poskytnúť finančné alebo nefinančné plnenie na ktorýkoľvek účel podľa § 11 ods. 2 zákona o miestnom poplatku za rozvoj alebo v súvislosti so stavbou bol pred 31.12.2016 uzatvorený iný právnymi úkon v súlade so znením § 14 ods. 2 zákona o miestnom poplatku za rozvoj. Iným právny úkonom sa rozumie akákoľvek dohoda, zmluva, memorandum, v ktorej sa stavebník zaviazal v prospech obce obstarať hmotný majetok alebo poskytnúť finančné alebo nefinančné plnenie. 24. Ak uložená povinnosť pre stavebníka vyplýva z podmienok alebo povinností ukladaných inými právnymi predpismi (napr. vytvorenie parkovacích miest, úprava križovatky, resp. vozovky v súvislosti so zabezpečením priechodnosti komunikácií, výstavba chodníkov obsluhujúcich pešiu dopravu v súvislosti so stavbou, náhradná výsadba zelene, retenčné nádrže, atď.), po vydaní stavebného povolenia, sa výnimka ustanovená v § 14 ods. 2 zákona na túto stavbu nevzťahuje, to znamená, že vyvolané investície v súvislosti so stavbou pod ustanovenie § 14 ods. 2 zákona o miestnom poplatku za rozvoj nespadajú. 25. Na základe vyššie uvedeného žalovaný vykladá pojem „obec v súvislosti so stavbou uložila povinnosť“ tak, že „z dôvodu výstavby sa stavebník nejakým právnym úkonom zaviazal financovať verejnú infraštruktúru obce nesúvisiacu so stavbou ako takou - kúpa mobiliáru do školského zariadenia, oprava strechy sociálneho zariadenia, výsadba záhonu v centre obce, výmena krytu chodníka pred škôlkou a pod. 26. Naopak výklad pojmu „obec v súvislosti so stavbou uložila povinnosť“ nezahŕňa tzv. vyvolané investície v súvislosti so stavbou, pretože ani súčasná právna úprava zákona pre stavby, ku ktorým vznikne poplatková povinnosť po účinnosti zákona o miestnom poplatku za rozvoj a schválené všeobecne záväzné nariadenie obce neznižuje výšku poplatkovej povinnosti o tzv. vyvolané investície. 27. Žalovaný v zmysle vyššie uvedeného považuje podmienky uvedené vo vyjadrení Hlavného mesta Bratislava č. MAGS OD 35852/2017/18052 (súhrnné stanovisko) zo dňa 11.04.2017 - bod 11, č. 5 a č. 8, ktoré je súčasťou rozhodnutia č. 2128/2017/UKSP/HADL-40 o povolení stavby „Parkovací dom Kramáre“ zo dňa 02.06.2017, za požiadavky dotknutého orgánu pre vydanie rozhodnutia, t.j. ide o povinnosť uloženú v súvislosti so stavbou (nie nad rámec stavby) ako podmienka pre vydanie stavebného povolenia. 28. Vzhľadom na uvedené žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. IV. Právna úprava 29. Podľa § 2 zákona č. 447/2015 Z.z. ,poplatok za rozvoj môže ustanoviť obec na svojom území, v jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom katastrálnom území všeobecne záväzným nariadením. 30. Podľa § 3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 447/2015 Z.z., predmetom poplatku za rozvoj je pozemná stavba na území obce na ktorú je vydané právoplatné stavebné povolenie, ktorým sa povoľuje stavba (ďalej len „stavebné povolenie“) 31. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 447/2015 z.z., poplatková povinnosť vzniká dňom právoplatnosti stavebného povolenia, dňom právoplatnosti rozhodnutia o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, dňom právoplatnosti rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby alebo dňom ohlásenia stavby stavebnému úradu. 32. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z.z., poplatníkom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej bolo ako stavebníkovi vydané stavebné povolenie, rozhodnutie o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby alebo ktorá ako stavebník ohlásila stavbu stavebnému úradu. 33. Podľa § 6 zákona č. 447/2015 Z.z., základom poplatku za rozvoj je výmera nadzemnej časti podlahovej plochy realizovanej stavby v m2, ktorá je predmetom poplatku za rozvoj podľa § 3, pričom na účely tohto zákona sa za podlahovú plochu nadzemnej časti stavby považuje súčet výmery všetkých miestností v nadzemných podlažiach stavby. 34. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 447/2015 Z.z., obec môže ustanoviť sadzby poplatku za rozvoj rôzne pre stavby v členení a) stavby na bývanie, b) stavby na pôdohospodársku produkciu, skleníky, stavby pre vodné hospodárstvo, stavby využívané na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu, c) priemyselné stavby a stavby využívané na skladovanie vrátane stavieb na vlastnú administratívu, d) stavby na ostatné podnikanie a na zárobkovú činnosť, stavby využívané na skladovanie a administratívu súvisiacu s ostatným podnikaním a so zárobkovou činnosťou, e) ostatné stavby. 35. Podľa § 7 ods. 3 zákona o miestnom poplatku za rozvoj obec môže ustanoviť sadzby poplatku za rozvoj rôzne pre jednotlivé katastrálne územia obce alebo jej jednotlivé časti. 36. Podľa § 8 ods.1 zákona č. 447/2015 Z.z., poplatok za rozvoj sa vypočíta ako súčin základu poplatku podľa § 6 znížený o 60 m2 a sadzby poplatku za rozvoj platnej v čase vzniku poplatkovej povinnosti podľa § 4 ods. 1. 37. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z.z., správu poplatku za rozvoj vykonáva obec, v Bratislave mestská časť, ktorá ho na svojom území uložila, pričom na účely tohto zákona má mestská časť postavenie obce. Správu poplatku za rozvoj vykonávajú v Košiciach mestské časti, ak tak ustanoví štatút mesta, pričom v takom prípade bude mať na účely tohto zákona mestská časť postavenie obce. 38. Podľa § 13 zákona o miestnom poplatku obec môže vyrubiť poplatok za rozvoj prvýkrát na stavbu, na ktorú bolo vydané stavebné povolenie po účinnosti tohto zákona, najskôr však zavedením poplatku za rozvoj všeobecne záväzným nariadením obce. 39. Podľa § 14 ods. 2 zákona o miestnom poplatku za rozvoj predmetom poplatku za rozvoj nie je stavba, na ktorú bolo vydané územné rozhodnutie o umiestnení stavby právoplatné pred 31. decembrom 2016, v ktorom obec v súvislosti so stavbou uložila povinnosť obstarať hmotný majetok alebo povinnosť poskytnúť finančné alebo nefinančné plnenie na ktorýkoľvek účel uvedený v § 11 ods. 2 alebo v súvislosti so stavbou bol pred 31. decembrom 2016 uzatvorený iný právny úkon, v ktorom obec v súvislosti so stavbou uložila povinnosť obstarať hmotný majetok alebo povinnosť poskytnúť finančné alebo nefinančné plnenie na ktorýkoľvek účel uvedený v § 11 ods. 2. 40. Podľa § 1 Všeobecne záväzného nariadenia mestskej časti Bratislava- Nové mesto č. 1/2017 zo dňa 14. 2.2017 o miestnom poplatku za rozvoj na území mestskej časti Bratislava-Nové mesto, toto všeobecne záväzné nariadenie (ďalej len „nariadenie“) ustanovuje miestny poplatok za rozvoj a sadzby poplatku na území mestskej časti Bratislava-Nové Mesto (ďalej len „mestská časť“). 41. Podľa § 2 ods. 1 cit. VZN, sadzba poplatku za rozvoj je za každý, aj začatý m2 podlahovej plochy nadzemnej časti stavby1 na celom území mestskej časti Bratislava-Nové Mesto podľa účelu stavby: a) 35,00 eur za stavby na bývanie, b) 15,00 eur za stavby na pôdohospodársku produkciu, skleníky, stavby pre vodné hospodárstvo, stavby využívané na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu, c) 35,00 eur za priemyselné stavby a stavby využívané na skladovanie vrátane stavieb na vlastnú administratívu, d) 35,00 eur za stavby na ostatné podnikanie a na zárobkovú činnosť, stavby využívané na skladovanie a administratívu súvisiacu s ostatným podnikaním a so zárobkovou činnosťou, e) 20,00 eur za ostatné stavby V. Posúdenie veci správnym súdom 42. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a mieste príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo v súlade so zákonom. 43. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánu verejnej správy, opatrenie orgánu verejnej správy a iných zásahov orgánu verejnej správy, poskytujú ochranu pri nečinnosti orgánu verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 44. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy, alebo opatrení orgánu verejnej správy. 45. Správny súd uvádza, že predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného č.: 271942/2018 zo dňa 15.05.2018, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie mestskej časti Bratislava Nové Mesto zo dňa 5.2.2018. Uvedeným rozhodnutím bol žalobcovi bol podľa ustanovenia § 12 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a Všeobecne záväzného nariadenia mestskej časti Bratislava - Nové Mesto č. 1/2017 zo dňa 14.02.2017 o miestnom poplatku za rozvoj na území mestskej časti Bratislava - Nové Mesto, vyrubený miestny poplatok za rozvoj na základe rozhodnutia o povolení stavby č. 2128/2017/ UKSP/HADL-40 zo dňa 02.06.2017, právoplatného dňa 01.12.2017, vo výške XX XXX,XX eur. 46. Predmetom námietok žalobcu bolo to, že Rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, pretože podľa jeho názoru mu nevznikla povinnosť zaplatiť poplatok za rozvoj, keďže sa na neho vzťahuje výnimka z poplatkovej povinnosti, ustanovená v § 14 ods. 2 zákona č. 447/2015, t.j. že stavba, za ktorú mu bol poplatok vyrubený, je vyňatá z predmetu poplatku za rozvoj, pretože na ňu bolo vydané rozhodnutie o umiestnení stavby, ktoré nadobudlo právoplatnosť pre 1.12.2016 a súčasne mu bola v tomto rozhodnutí uložená povinnosť poskytnúť nefinančné plnenie, konkrétne: - zachovať parkovacie miesta ako verejne prístupné pre krátkodobé účely parkovania vozidiel v danej lokalite - povinnosť vybudovať chodník ako súčasť mestskej komunikácie, ktorá mu vyplýva z rozhodnutia, ktorá vyplýva z posledného bodu záväzného stanoviska Hlavného mesta SR Bratislavy zo dňa 12.7.2016, ktoré je súčasťou územného rozhodnutia 47. Hlavný argument žalobcu spočíval v tom, že mu v Územnom rozhodnutí bola uložená povinnosť poskytnúť plnenie na účel uvedený v §11 ods. 2 zákona č. 447/2015 Z.z. a táto povinnosť spočívala podľa žalovaného v povinnosti zachovať parkovacie miesta ako verejne prístupné. 48. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 447/2015 Z.z., predmetom poplatku za rozvoj nie je stavba, na ktorú bolo vydané územné rozhodnutie o umiestnení stavby právoplatné pred 31. decembrom 2016, v ktorom obec v súvislosti so stavbou uložila povinnosť obstarať hmotný majetok alebo povinnosť poskytnúť finančné alebo nefinančné plnenie na ktorýkoľvek účel uvedený v § 11 ods. 2 alebo v súvislosti so stavbou bol pred 31. decembrom 2016 uzatvorený iný právny úkon, v ktorom obec v súvislosti so stavbou uložila povinnosť obstarať hmotný majetok alebo povinnosť poskytnúť finančné alebo nefinančné plnenie na ktorýkoľvek účel uvedený v § 11 ods. 2. 49. Podľa § 11 ods. 2 písm. g) zákona č. 447/2015 Z.z. (Použitie výnosu), výnos z poplatku za rozvoj sa použije na úhradu kapitálových výdavkov súvisiacich so stavebnými nákladmi na stavbu vrátane nákladov na vysporiadanie pozemku na tento účel miestnej komunikácie, parkovacích plôch, verejného osvetlenia a technickej infraštruktúry. 50. Ustanovenie § 14 ods. 2 zákona č. 447/2015 Z.z. ustanovuje výnimky z povinnosti platiť poplatok za rozvoj - jedná sa o stavby, ktoré za iných okolností podliehajú poplatkovej povinnosti, avšak pri splnení podmienok, uvedených v tomto zákonom ustanovení sú v podstate povinné osoby od platenia poplatku za rozvoj oslobodené. Takýmito dôvodmi sú prípady, kedy obec v súvislosti so stavbou uložila poplatníkovi povinnosť poskytnúť plnenie alebo obstarať majetok na účel uvedený v § 11 ods. 2 zákona č. 447/2015 Z.z. 51. V územnom rozhodnutí nie je uložená žiadna povinnosť, ktorá by zodpovedala povinnosti vymedzenej v ustanovení § 14 ods. 2 zákona č. 447/2015 Z.z., ako správne uzatvorili správne orgány prvého aj druhého stupňa. Týmto kritériám nezodpovedá ani povinnosť obsiahnutá v bode 5 Súhrnného staviska zo dňa 11.4.2017, ako sa mylne domnieva žalobca. V uvedenom bode sa podľa nesporných tvrdení procesných strán uvádza povinnosť „zachovať parkovacie miesta ako verejne prístupné pre krátkodobé účely parkovania vozidiel“. Ustanovenie § 11 ods. 2 písm. g) zákona č. 447/2015 Z.z. hovorí o tom, že výnos z poplatku za rozvoj sa použije okrem iného na stavebné náklady na stavbu (teda na vybudovanie, zriadenie, vytvorenie) parkovacích plôch resp. komunikácie. Už samotná povinnosť, ako ju zadefinoval sám žalobca spočíva nie v tom, že sa vytvoria nové parkovacieho plochy, ale v tom že sa parkovacie plochy alebo miesta iba majú zachovať (oproti pôvodnému stavu pred zriadením celej stavby). To isté platí aj pre povinnosť vybudovať chodník - z obsahu administratívneho spisu - projektovej dokumentácie stavebného objektu SO3 vyplýva, že počas výstavby dôjde k odstráneniu a poškodeniu chodníka a predpokladá obnovu, teda vybudovanie chodníka (namiesto chodníka, ktorý sa tam pôvodne nachádzal). Z uvedeného vyplýva, že v danom prípade nej o vybudovanie nových chodníkov žalobcom, ani o vybudovanie nových parkovacích miest, ale iba o zachovanie pôvodného stavu, ktorý tu bol pred zriadením Stavby. 52. K poslednej žalobnej námietke žalobcu, že už samotná povaha stavby Parkovací dom Kramáre je v podstate poskytnutím nepeňažného plnenia žalobcu pre účely uvedené v § 11 ods. 2 písm. g) a e) zákona č. 447/2015 Z.z. správny súd uvádza, že zriadenie stavby podľa uvedeného zákonného ustanovenia nezakladá dôvod, ktorý by vylučoval uloženie poplatku za rozvoj, je tomu až v prípade, ak zriadenie takejto stavby musí byť uložené ako povinnosť v územnom rozhodnutí poplatníkovi, čo sa v danom prípade nestalo, resp. to v konaní žalobca nepreukázal. 53. Žalobca namietal aj to, že žalovaný v súvislosti so stanovením účely stavby vychádzal z nesprávne zisteného skutkového stavu, čo malo za následok nesprávne stanovenie sadzby poplatku za rozvoj. Žalobca v tejto súvislosti vôbec netvrdil, že Stavba je určená na nejaký iný účel, ako zistili orgány verejnej moci, t.j. na prenájom parkovacích miest. Argumentácia žalobcu bola založená na tom, že v rozhodnutiach správnych orgánov je uvedený pojem hlavný účel stavby, čo podľa neho indikuje aj vedľajší účel stavby, a v nadväznosti na to, by mal byť poplatok za rozvoj určený v zmysle § 8 ods. 2 zákona o miestnom poplatku, ktorý by zohľadňoval pomer medzi jednotlivými účelmi využitia stavby. K uvedenému správny súd uvádza, že sa s názorom žalobcu nestotožňuje. Orgány verejnej správy za hlavný účel stavby označili prenájom parkovacích miest a k tvrdenému ďalšiemu možnému využitiu stavby uviedli, že malá časť parkovacích miest bude slúžiť na krátkodobé využitie verejnosti - aj takýmto spôsobom označený iný účel stavby nie je ničím iným ako prenájmom parkovacích miest, preto rovnako ako účel ostatnej časti stavby spadá pod ustanovenie § 7 ods. 2 písm. d) zákona č. 447/2015 Z.z.; žiaden iný účel žalobca ani orgány verejnej správy vo svojich rozhodnutiach netvrdili, preto nie je žiaden dôvod na aplikáciu ustanovenia 8 ods. 2 zákona č. 447/2015 Z.z., ktorý predpokladá využitie stavby podliehajúcej poplatku na viaceré účely podliehajúce rôznej sadzbe poplatku - žiadnu takúto skutočnosť žalobca netvrdil; teda netvrdil žiadny iný účel, ktorý by podliehal inej sadzbe poplatku. 54. Súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom, bol dodržaný zákonný postup, žalovaný dospel k správnym právnym záverom, jeho závery sú zrozumiteľné a preskúmateľné, skutkový stav bol zistený v dostatočnom rozsahu pre posúdenie veci a je v súlade s administratívnym spisom. Pretože správny súd vyhodnotil námietky žalobcu ako nedôvodné, žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 55. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých možno spravodlivo od žalobcu požadovať, aby nahradil žalovanému ako orgánu verejnej správy trovy konania. Navyše žalovanému zo súdneho spisu žiadne trovy ani nevyplývajú. 56. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.