Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/106/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200965 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1018200965.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členov senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobcu: mz trade, s. r. o., W., zastúpený: JUDr. Alžbeta Slašťanová, advokátka, Opatovská 783/4, 965 01 Žiar nad Hronom, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2018/3892, 0-209/2018 zo dňa 03.05.2018, takto r o z h o d o l : Napadnuté rozhodnutie žalovaného č. PO/BEZ/2018/3892, 0-209/2018 zo dňa 03.05.2018 a rozhodnutie Inšpektorátu práce Bratislava č. 2018/160, 2018/3266 zo dňa 06.03.2018 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, o ktorej rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred orgánmi verejnej správy 1. V dňoch 22.11.2016, 19.12.2016, 20.12.2016 a 10.01.2017 vykonal inšpektorát práce u účastníka konania inšpekciu práce, zameranú na kontrolu dodržiavania vybraných ustanovení v pracovno- právnych predpisov a dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania v zmysle zákona o nelegálnom zamestnávaní. 2. Pri uvedenej kontrole bolo zistené, že so zamestnancom, zamestnankyňou pani M. K., rod. F. účastník konania uzatvoril pracovnú zmluvu zo dňa 03.07.2015 s termínom nástupu dňa 06.07.2015 podľa predloženej evidencie pracovného času, pričom do registra poistencov sociálnej poisťovne zamestnanca prihlásil dňa 20.07.2015 o 08.00 hod. Inšpekciou práce bol zistený jeden nedostatok v oblasti nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ktorý inšpektorát práce zdokumentoval v protokole o výsledku inšpekcie práce zo dňa 10.01.2017, č. IBA-26-69-1.2/P-B24, 28-17. Obsah protokolu bol prerokovaný so štatutárnym zástupcom účastníka konania dňa 10.01.2017, ku ktorému sa vyjadril dňa 03.07.2015 tak, že bola zaslaná prihláška do registra sociálnej poisťovne zamestnankyne M. K., rod. F. a až následnou kontrolou bolo zistené, že uvedená prihláška nebola zo strany sociálnej poisťovne akceptovaná a preto po návrate mzdovej účtovníčky z dovolenky bola nanovo zaslaná prihláška do registra sociálnej poisťovne dňa 20.07.2015 k 06.07.2015. 3. Inšpektorát práce ako prvostupňový správny orgán opierajúc sa o skutkové závery inšpekcie práce začal správne konanie vo veci uloženia pokuty účastníkovi konania za jeden správny delikt, právne posúdený ako porušenie ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zákona o nelegálnom zamestnávaní. Oznámenie o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty zo dňa 05.02.2018 za vyššie uvedený správny delikt účastník konania prevzal dňa 08.02.2018 a právny zástupca dňa 10.02.2018. Súčasťou predmetného oznámenia bola aj výzva na uplatnenie procesných práv účastníka konania, na ktorú právny zástupca reagoval listom, v ktorom uviedol, že záver inšpektorátu práce o porušení zákazu nelegálneho zamestnávania je vecne nesprávny a ústavne nekonformný a označuje ho ako šikanózny výkon práva vo vzťahu k účastníkovi konania a to z dôvodu formalistického výkladu ustanovenia § 2 ods. 2 písm. b/ zákona o nelegálnom zamestnávaní. 4. Rozhodnutím č. k. 2018/160, 2018/3266 zo dňa 06.03.2018 správny orgán uložil účastníkovi konania pokutu vo výške X.XXX,- € za to, že účastník konania porušil ustanovenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zákona o nelegálnom zamestnávaní tým, že účastník konania dňa 06.07.2015 na prevádzke na W. X v R. M. využíval závislú prácu M. K., rod. F., s ktorou má založený pracovný pomer s pracovnou zmluvou zo dňa 03.07.2015, na základe ktorej začala zamestnankyňa vykonávať činnosť predavačky 06.07.2015 o 07.00 hod., avšak účastník konania ako zamestnávateľ si nesplnil oznamovaciu povinnosť voči sociálnej poisťovne podľa § 231 ods. 1 písm. b/ bod 1 zákona o sociálnom poistení a neprihlásil zamestnankyňu do registra sociálnej poisťovne pred začatím výkonu činnosti, ale až 20.07.2015 o 08.00 hod., čím porušil zákaz nelegálneho zamestnávania. 5. Správny orgán pri rozhodovaní vychádzal zo stavu zisteného inšpektormi práce počas výkonu inšpekcie práce najmä z protokolu, pracovnej zmluvy M. K., zoznamu kontrolovaných osôb zo dňa 22.11.2016, evidencie pracovného času, registračného listu - prihlášky M. K. na sociálne poistenie a ostatných listinných dokladov. 6. Pri určovaní výšky pokuty prihliadal správny orgán na závažnosť zisteného nedostatku, počet zamestnancov a na riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, počet nelegálnych zamestnaných fyzických osôb. 7. Proti tomuto rozhodnutiu podal účastník konania odvolanie, o ktorom rozhodol orgán verejnej správy druhého stupňa Národný inšpektorát práce rozhodnutím č. PO/BEZ/2018/3892, 0-209/2018 zo dňa 03.05.2018 tak, že zamietol odvolanie účastníka správneho konania a potvrdil správnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa. II. Žalobné dôvody 8. Včas podanou žalobou na tunajšom súde dňa 27.06.2018 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. PO/BEZ/2018/3892, 0-209/2018 zo dňa 03.05.2018, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil správnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa č. 2018/160, 2018/3266 zo dňa 03.06.2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 9. Žalobca má za to, že orgány verejnej správy nedostatočne zistili skutočný stav veci a neboli naplnené materiálne znaky deliktu. Nedostatočné zistenie skutočného stavu vidí v tom, že žalobca predložil dôkazy preukazujúce, že odvody boli uhradené v takej výške, ktorá zodpovedala celej dobe zamestnania, tieto boli uhradené pred dňom vykonania kontroly. Nedostatok spočívajúci v neakceptovaní pôvodnej prihlášky bol odstránený z vlastnej iniciatívy žalobcu po zistení chyby v registrácii sociálnej poisťovne. Správny orgán bol povinný zaoberať sa otázkou, akému obdobiu odvody zodpovedali. Len po takomto posudzovaní možno dospieť k záveru, či sa jedná o administratívnu chybu bez spáchania správneho deliktu bez sankčného postihu alebo bola naplnená skutková podstata správneho deliktu. 10. Čo sa týka nenaplnenia materiálneho znaku deliktu, žalobca uviedol, že zodpovednosť za správny delikt právnickej osoby má síce objektívny, ale nie absolútny charakter, nejde teda o zodpovednosť za zavinenie, ale ani o zodpovednosť za výsledok. Pre vyvodenie zodpovednosti je potrebné skúmať naplnenia materiálnych znakov správneho deliktu a poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Sžo 45/2016, na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Sžo 49/2016. 11. Správny orgán zohľadnil konkrétne skutkové okolnosti len pri rozhodovaní o výške pokuty. Skonštatoval, že zákon nepozná žiadne výnimky, ktoré by zbavovali zamestnávateľa zodpovednosti za takéto oneskorené prihlásenie a neumožňuje príslušným orgánom takéto konanie nekvalifikovať ako nelegálne zamestnávanie. Zákon o inšpekcii práce ukladá inšpektorátu práce povinnosť uložiť pokutu v prípade, ak bude zistené porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, nakoľko jednoznačne hovorí o tom, že inšpektorát práce pokutu uloží a nie, že ju môže uložiť. Zákon o nelegálnom zamestnávaní neobsahuje legálnu definíciu a teda nie je vyjadrený ani materiálny znak. Z judikatúry Najvyššieho súdu SR však jednoznačne vyplýva nutnosť naplnenia materiálneho znaku správneho deliktu. Zo skutkových okolností prípadu jednoznačne vyplýva, že žalobca neohrozil oprávnený záujem na ochrane zamestnanca a spoločnosti pred nelegálnym zamestnávaním. 12. Pokiaľ prvostupňový správny orgán tvrdí, že žalobcovi ako účastníkovi konania boli poskytnuté všetky záruky vyplývajúce z trestnoprávnych zásad, tak ako vyplývajú z Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Odporúčania výboru ministrov č. R (91) tak toto konštatovanie je nesprávne. Z uvedeného Nálezu Ústavného súdu celkom jednoznačne vyplýva, že správny orgán má povinnosť posudzovať mieru spoločenskej nebezpečnosti nielen pri ukladaní sankcii, ale aj pri ustálení skutkového stavu (Nález ÚS SR sp. zn. PL ÚS 106/2011 zo dňa 28.11.2012). 13. Keďže procesná úprava správneho trestania u nás s výnimkou priestupkov absentuje, krajské súdu, senáty správneho kolégia Najvyššieho súdu SR i Ústavný súd SR medzery v oblasti správneho trestania nahradzujú judikatúrou. Rozsudky a uznesenia súdov v správnom súdnictve predstavujú nielen individuálne rozhodnutia v konkrétnej veci, ale sú určitým precedensom pre interpretáciu zákonov v oblasti správneho trestania a to nielen pre rozhodujúce správne orgány, ale predovšetkým pre účastníkov správneho konania. 14. V závere žalovaný uvádza, že inšpektorát práce uložením pokuty vo výške X.XXX,- € sledoval najmä jej výchovné a preventívne pôsobenie. Žalobca chybu opravil už pred vykonaním kontroly. Postup správneho orgánu, ktorý z oneskoreného prihlásenia (bez zohľadnenia skutkových okolností prípadu) vyvodí automaticky záver o naplnení znakov deliktu nelegálneho zamestnávania môže v ojedinelých prípadoch byť až šikanózny. Národný inšpektorát práce má sprístupnené údaje zo sociálnej poisťovne na základe dohody o spolupráci pri poskytovaní informácii uzatvorených dňa 16.11.2012. Len postup v súlade s § 32 ods. 1 Správneho poriadku a zároveň skúmanie naplnenia materiálnych znakov môže byť zárukou zákonnosti. Na základe uvedených skutočností žalobca žiada, aby súd zrušil obe rozhodnutia orgánov verejnej správy a vec im vrátil na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného 15. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 15.10.2018 má za to, že oba správne orgány po dôslednom posúdení všetkých získaných relevantných dôkazov počas výkonu inšpekcie práce spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti preukázali zo strany žalobcu spáchanie deliktu posúdeného ako porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z.z. tým, že žalobca dňa 06.07.2015 na prevádzke na W. L. X v R. M. využíval závislú prácu M. K., rod. F., s ktorou má založený pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy zo dňa 03.07.2015, na základe ktorej začala zamestnankyňa vykonávať prácu predavačky dňa 06.07.2015 o 07.00 hod., avšak žalobca ako zamestnávateľ si nesplnil oznamovaciu povinnosť voči sociálnej poisťovni podľa § 231 ods. 1 písm. b/ bod 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a neprihlásil zamestnankyňu do registra sociálnej poisťovne pred začatím výkonu činnosti. 16. Žalovaný nemôže považovať za relevantnú ani právnym zástupcom žalobcu uvádzanú argumentáciu, že dotknutá zamestnankyňa bola už čase vykonávania kontroly prihlásená do registra Sociálnej poisťovne, túto považuje za právne bezvýznamnú. Uvedené odôvodňuje tým, že skutková podstata zákazu nelegálneho zamestnávania premietnutá do ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnom zamestnávaní, účinného v čase spáchania tohto skutku, sa naplní za kumulatívneho splnenia dvoch základných zákonných podmienok, ktorými sú založenie pracovnoprávneho vzťahu podľa osobitného predpisu - zákona č. 311/2001 Z. z. a nesplnenie povinnosti voči Sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu - zákona o sociálnom poistení, t. j. neprihlásenie zamestnanca do registra Sociálnej poisťovne najneskôr pred začatím výkonu dohodnutej práce zamestnancom. V dôsledku tejto uvedenej zákonnej definície zákazu nelegálneho zamestnávania účinnej v čase spáchania skutku žalobcom a s poukazom na to, že v danom prípade preukázateľne došlo k naplneniu skutkovej podstaty zákazu nelegálneho zamestnávania v zmysle § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnom zamestnávaní, nemôže žalovaný akceptovať danú žalobnú námietku právneho zástupcu a túto považuje za irelevantnú. 17. Žalovaný zdôrazňuje, že žalobcu neoslobodzuje od spáchania tohto deliktu ani právnym zástupcom žalobcu namietaný fakt, že odvody za menovaného zamestnanca boli počas celej doby výkonu práce žalobcom riadne uhradené, keďže samotný zákon o nelegálnom zamestnávaní v definícii nelegálneho zamestnávania neustanovuje správnemu orgánu povinnosť skúmať to, či kontrolovaný subjekt, v danom prípade žalobca, si riadne plnil, resp. splnil svoje zákonné odvodové povinnosti vo vzťahu ku kontrolovanej fyzickej osobe, v dôsledku čoho samotný zákon o nelegálnom zamestnávaní uvedenú skutočnosť (riadne uhradenie odvodov do Sociálnej poisťovne) nedefinuje ako možný liberačný dôvod s možnosťou vy viniť sa zo zodpovednosti za zistený správny delikt. 18. V tejto spojitosti žalovaný akcentuje, že porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, za ktoré správny orgán ukladá pokutu, patrí medzi správne delikty postihované bez ohľadu na zavinenie. Ide o tzv. inštitút objektívnej zodpovednosti za správne delikty, pri ktorej správny orgán preukazuje len porušenie právnej povinnosti zo strany účastníka konania, nie zavinenie. Správnym deliktom právnickej osoby je protiprávne konanie právnickej osoby, ktorého znaky ustanovuje zákon a za ktoré ukladá správny orgán sankciu ustanovenú administratívnoprávnou normou (zákon č. 125/2006 Z. z.). To znamená, že zamestnávateľ, v danom prípade žalobca, je zodpovedný už tým, že k porušeniu došlo, bez ohľadu, či ide o zavinené alebo nezavinené konanie, alebo o opomenutie. Teda pre vznik objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa/žalobcu za správny delikt je úplne nepodstatné, či k pochybeniu došlo zavinením určitých okolností, zavinením zamestnancov zamestnávateľa alebo iných subjektov ako zamestnávateľa a ani okolnosť, že zamestnávateľ následne dodatočne odstránil zistený nedostatok. 19. Vo vzťahu k žalobcom namietanej analógii legis tu žalovaný poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 10Sžso/28/2014 zo dňa 15. 04. 2015, v ktorom súd skonštatoval, že analógia je označená za interpretačný postup, ku ktorému má teória správneho práva skôr negatívny prístup. Kritika k využitiu analógie v správnom trestaní je založená na viacerých argumentoch, ktoré spočívajú najmä v nesplnení podmienok jej prípustnosti v otázkach správneho trestania. Uvádza sa, že analógia je jedným z interpretačných postupov v tých prípadoch, kedy zákonná úprava neposkytuje návod na riešenie daného právneho problému. Všeobecne sa v správnom práve analógia nepripúšťa. Na jej výnimočné a obmedzené použitie by mali byť zároveň splnené tieto podmienky: medzera v zákone, použitím analógie neutrpí páchateľ, jej použitím neutrpí chránený záujem. Uvádza sa tiež, že pre uplatnenie väčšiny zásad aplikovaných v trestných konaniach aj v konaniach, v ktorých sú ukladané správno-právne sankcie, analógia vôbec potrebná nie je (Kuklíš, Ľuboš. Správne trestanie v judikatúre NS SR. In. Správne súdnictvo a rekodifikácia civilného práva procesného, Pôsobnosť a organizácia správneho súdnictva v Slovenskej republike: zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, 2012, s. 327-336). 20. Žalovaný v závere musí podotknúť, že právny zástupca žalobcu ani v konaní vedenom na druhom stupni neuviedol také relevantné skutočnosti a nedoplnil také relevantné dôkazy, s ktorými by sa žalovaný nebol vysporiadal a ktorými by bol žalobca preukázal konkrétne porušenie alebo ohrozenie jeho subjektívnych práv, alebo preukázal, že žalovaný svojím postupom porušil základné zásady správneho konania, najmä zásadu materiálnej pravdy, vyhľadávaciu zásadu, zásadu práva na obhajobu a že by pri hodnotení dôkazov porušil zásadu voľného hodnotenia dôkazov v intenciách ustanovenia § 34 ods. 5 Správneho poriadku. 21. S odkazom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave rozsudkom zamietol správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú (§ 190 SSP). IV. Právne posúdenie krajským súdom a relevantné právne predpisy 22. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy bolo potrebné zrušiť a vec vrátiť orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. 23. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 24. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 25. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 26. Úlohou súdu v danej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2018/3892, O-209/2018 zo dňa 03.05.2018 a rozhodnutie Inšpektorátu práce Bratislava č. 2018/160, 2018/33266 zo dňa 06.03.2018. 27. Súd z administratívneho spisu žalovaného mal za preukázané, že dňa 06.07.2015 o 07.00 hod. začala M. K., rod. F. vykonávať u žalobcu činnosť predavačky. Žalobca ako zamestnávateľ si nesplnil oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni podľa § 231 ods. 1 písm. b/ bod 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a neprihlásil zamestnankyňu do registra sociálnej poisťovne pred začatím výkonu činnosti, ale až 20.07.2015 o 08.01 hod. 28. Žalobca tvrdí, že dňa 03.07.2015 pred odchodom na dovolenku do zahraničia jeho zamestnankyňa P. N. prihlásila zamestnankyňu M. K. na sociálne a zdravotné poistenie. Po návrate z dovolenky zamestnankyňa P. N. nahliadla do evidenčného systému sociálnej poisťovne, nakoľko chcela prihlášku vytlačiť, avšak zistila, že prihláška vôbec nie je zaevidovaná v systéme sociálnej poisťovne. Následne sa informovala na sociálnej poisťovni ako uvedené napraviť a bolo jej oznámené, že je potrebné podať novú prihlášku. Takúto prihlášku podala dňa 20.07.2015 spätne ku dňu 06.07.2015. 29. Podľa § 2 ods. 2 písm. b/ zákona o nelegálnej práci nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu. 30. Podľa § 3 ods. 2 zákona o nelegálnej práci právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2, ods. 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3. 31. Podľa § 231 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení, zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia aj zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov) na účely úrazového poistenia, garančného poistenia a na účely osobitného predpisu pred vznikom tohto právneho vzťahu najneskôr však pred začatím výkonu práce. 32. Podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona o inšpekcii práce uloží inšpektorát práce zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania pokuty od 2.000,- € do 200.000,- € a ak sa jedná o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne najmenej vo výške 5.000,- €. 33. Inšpektorát práce rozhoduje aj o uložení pokút podľa § 19 a § 20 zákona o inšpekcii práce a osobitného predpisu, prejednáva priestupky, rozhoduje o uložení pokút za priestupky a o zákaze činnosti podľa osobitných predpisov (zákona Národnej rady č. 372/1990 Zb.). 34. Podľa § 51 zákona č. 372/1990 Zbierky o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. 35. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 36. Súd zastáva názor, že bolo povinnosťou žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu verejnej správy v danom prípade vykonať výklad a aplikáciu právnej normy ustanovenej v § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. b/ zákona o nelegálnej práci v kontexte s účelom tohto zákona s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu. Orgány verejnej správy v preskúmavanej veci pri posudzovaní nelegálneho zamestnávania uvedenej zamestnankyne žalobcu, vychádzajúc výlučne z gramatického výkladu uvedených právnych noriem, žiadnym spôsobom nevyhodnotili postup žalobcu ako zamestnávateľa a nekonfrontovali kvalitu týchto zistených skutočností s následkami takéhoto konania v súlade s účelom zákona o nelegálnej práci. Súd v danej veci zastáva názor, že zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu nie je možné ustáliť záver, že žalobca sa dopustil zákazu nelegálneho zamestnávania fyzickej osoby podľa § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. b/ zákona o nelegálnej práci. 37. Súd v danej súvislosti dáva do pozornosti, že špecifické okolnosti daného prípadu vyžadujú výklad právnej normy ustanovenej v § 2 ods. 2 písm. b/ zákona o nelegálnej práci s použitím článku 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, t.j. vykladať dikciu zákonného pojmu „nelegálne zamestnávanie“ v zmysle jej kvalitatívneho obsahu a za tým účelom vykonať dokazovanie tak, aby spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti uvedená zákonná podmienka bola preukázaná ako zákonný predpoklad pre prijatie záveru, že žalobca nelegálne zamestnával uvedenú zamestnankyňu v rozpore s § 3 ods. 2 uvedeného zákona. 38. Cieľom zákonodarcu právnou úpravou zákazu nelegálneho zamestnávania ustanovenou v § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 bolo zamedziť nelegálnemu zamestnávaniu fyzických osôb zamestnávateľom. Vzhľadom k uvedenému sa súdu postup orgánov verejnej správy oboch stupňov voči žalobcovi javí ako šikanózny, keď formalistickým výkladom právnej úpravy nelegálneho zamestnávania stanovenej v uvedených ustanoveniach sa sústredili výlučne na počítanie dní oneskorenej registrácie zamestnancov v sociálnej poisťovni. 39. Súd má za to, že žalobca ako zamestnávateľ nemal snahu neprihlásiť zamestnankyňu do systému sociálnej poisťovne, práve naopak, chcel ju prihlásiť ešte pred začatím jej pracovného pomeru, ale či už zlyhaním pracovníčky žalobcu alebo systému sa mu to nepodarilo, ale túto skutočnosť napravil hneď po zistení chyby. K prihláseniu zamestnankyne pani K. došlo spätne ku dňu dohodnutému v pracovnej zmluve ako deň začiatku výkonu práce. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca nechcel využívať závislú prácu zamestnankyne, ale došlo k administratívnej chybe, ktorá bola opravená ešte pred výkonom kontroly. K dátumu začatia pracovného pomeru pani K. boli splnené aj všetky odvody do sociálnej poisťovne. 40. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že účelom zákona o nelegálnej práci je ochrana pracovného trhu pred nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním v materiálnom zmysle a i prístup k zákonu musí byť materiálny a neformálny. Takýto výklad uvedenej právnej normy poskytol aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 6Sžo 51/2001 zo dňa 22.08.2012. 41. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a preto rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy ako nezákonné podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Právnym názorom súdu je orgán verejnej správy viazaný a v ďalšom konaní bude postupovať v naznačenom smere. 42. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobcovi tento nárok priznaný, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. 43. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.