Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/112/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201002 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1018201002.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobcu: TESCO STORES SR, a.s., Kamenné nám. 1/A, 815 61 Bratislava, IČO: 31 321 828, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo spisu 1063/2018-420, č. záznamu: 11208/2018 zo dňa 24.04.2018, takto r o z h o d o l : Napadnuté rozhodnutie žalovaného číslo spisu 1063/2018-420, číslo záznamu: 11208/2018 zo dňa 24.04.2018 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred orgánmi verejnej správy 1. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky ako vecne príslušný správny orgán vo veci uloženia pokuty podľa ust. § 8 ods. 2 zákona č. 362/2012 Z.z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny, rozhodnutím č. 3282/2017-023 zo dňa 18. decembra 2017 rozhodlo, že spoločnosť TESCO STORES SR, a.s. sa dopustila správneho deliktu uplatňovania neprimeranej podmienky vo svoj prospech podľa ust. § 4 ods. 4 písm. f/ zákona č. 362/2012 Z.z., a to v obchodnom vzťahu so spoločnosťou INDROL SPÓLKA Z ORGANICZONA ODPOWIEDZIALNOŚCIA SPÓLKA KOMANDYTOWA, Poľská republika (ďalej len „INDROL“). Za tento správny delikt bola spoločnosti TESCO STORES SR, a.s. uložená podľa § 8 ods. 2 zákona č. 362/2012 Z.z. pokuta vo výške X.XXX,-eur. Správne konanie v danej veci začalo oznámením o začatí správneho konania listom zo dňa 10.10.2017 adresovaným účastníkom konania. Spoločnosť TESCO STORES SR, a.s. sa k oznámeniu o začatí správneho konania vyjadrila listom zo dňa 16. októbra 2017, spoločnosť INDROL sa k oznámeniu nevyjadrila. Listom označeným ako ukončenie dokazovania v správnom konaní zo dňa 4.decembra 2017 ministerstvo oznámilo spoločnosti TESCO STORES SR, a.s. a spoločnosti INDROL, ktoré podklady pre vydanie rozhodnutia tvoria administratívny spis. 2. Z podkladov pre vydanie rozhodnutia malo ministerstvo za preukázané, že spoločnosť TESCO STORES SR, a.s. vo svojom sídle uplatňovala neprimeranú podmienku vo svoj prospech v obchodnom vzťahu so spoločnosťou INDROL v zmysle ust. § 4 ods. 4 písm. f/ zákona č. 362/2012 Z.z. čo preukazujú faktúry, pri ktorých nebola dodržaná 30 dňová lehota na úhradu kúpnej ceny odo dňa doručenia na základe riadne vystavenej faktúry a 45 dňovej lehoty na úhradu kúpnej ceny odo dňa dodania potraviny. 3. Ministerstvo dospelo k záveru, že spoločnosť TESCO STORES SR, a.s. nedodržala lehotu na úhradu kúpnej ceny podľa ust. § 3 ods. 2 zákona č. 362/2012 Z.z. v troch prípadoch z celkového počtu 98 kontrolovaných faktúr. 4. Vo svojom odôvodnení orgán verejnej správy 1. stupňa poukázal na judikatúru všeobecných súdov SR a na ust. § 8 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z.z., ako aj na to, že účelom uvedeného zákona je nepochybne postihovať nielen dohodnutie, ale aj uplatňovanie neprimeraných podmienok, a to z dôvodu, že zmyslom dohody je následné plnenie jej obsahu. 5. Proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy 1. stupňa podala spoločnosť TESCO STORES SR, a.s. v zákonom stanovenej lehote rozklad, ktorý odôvodnila tým, že z textu rozhodnutia, výroku ako aj jeho odôvodneniu chýba vecnosť, jasnosť, zrozumiteľnosť, nezakladá sa na zistenom skutkovom stave a nie je založené na logickej a správnej úvahe, ani na právnych argumentoch, resp. nevychádza z ustanovení všeobecnej záväzných právnych predpisov platných na území SR, a preto z uvedených dôvodov je zmätočné a nepreskúmateľné. TESCO STORES SR, a.s. neporušila žiadne z povinností ustanovené zákonom č. 362/2012 Z.z., najmä nie však výlučne nespáchala správny delikt v zmysle príslušných ustanovení uvedeného zákona a to z dôvodov, ktoré spoločnosť v podanom rozklade uviedla. 6. O rozklade rozhodol orgán verejnej správy 2. stupňa a to Ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky rozhodnutím číslo spisu 1063/2018-420, číslo záznamu: 11208/2018 zo dňa 24.04.2018, ktorým zamietla rozklad TESCO STORES SR, a.s. a potvrdila rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa číslo 3282/2017-023 zo dňa 18.12.2017 ako vecne správne. V odôvodnení druhostupňový správny orgán uviedol, že orgán verejnej správy prvého stupňa vychádzal z dostatočne spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, na ktorý správne aplikoval príslušné ustanovenia zákona č. 362/2012 Z.z. a zákona č. 71/1967 Zb., čo odôvodňuje záver o potvrdení prvostupňového správneho rozhodnutia. Keďže účastník konania s týmto rozhodnutím nesúhlasil, podal na správny súd správnu žalobu. II. Žalobné dôvody 7. Včas podanou žalobou na tunajšom súde dňa 06.07.2018 sa žalobca domáhal aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného číslo spisu 1063/2018-420, číslo záznamu 11208/2018 zo dňa 24.04.2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné, zmätočné a nejasné, jeho výroku ako aj odôvodneniu chýba vecnosť, jasnosť, zrozumiteľnosť, nezakladá sa na zistenom skutkovom stave a nie je založené na logickej a správnej úvahe, ani na právnych argumentoch, resp. nevychádza z ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov platných na území Slovenskej republiky. Dôvody zmätočnosti, nejasnosti a nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalobca vidí v extenzívnom výklade a rozširovaní katalógu neprimeraných podmienok Ministerkou pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, čo žalobca považuje za svojvôľu. 8. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný sankcionoval uplatňovanie neprimeranej podmienky vo svoj prospech, upravenej v § 4 ods. 4 písm. f/, hoci zo znenia § 4 zákona jednoznačne vyplýva že neprimeranú podmienku nie je možné dohodnúť. Toto tvrdenie vyplýva i z § 8 ods. 1, ktorý hovorí, že správneho deliktu sa dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, ktorá v obchodnom vzťahu dohodne vo svoj prospech neprimeranú podmienku uvedenú v § 4 ods. 2 až 4. Podľa žalobcu je výpočet neprimeraných podmienok konečný a preto nad rozsah zákona nie je možné rozširovať tento výpočet o ďalšie skutkové podstaty správneho deliktu. 9. Podľa žalobcu je účelom zákona obmedzenie zmluvnej voľnosti v tom zmysle, aby došlo k vylúčeniu neprimeraných podmienok z obsahu dodávateľsko-odberateľských zmluvných vzťahov. Zákon predstavuje špeciálny predpis vo vzťahu k obchodnému zákonníku, keďže reguluje obchodné vzťahy, ktorého predmetom sú potraviny. 10. Ďalej žalobca poukázal na čl. 49 ústavného zákona č. 460/1992 Zb., len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným činom a aký trest, prípadne iné ujmy na právach alebo majetku možno uložiť za jeho spáchanie. Z uvedeného vyplýva, že podmienky trestnej zodpovednosti musia byť ustanovené zákonom. Je preto vylúčené, aby skutkové podstaty správnych deliktov alebo trestných činov vyplývali z judikatúry. Rovnako žalobca považuje za neprípustné použitie analógie legis v neprospech páchateľa správneho deliktu. 11. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že správne delikty spĺňajú definíciu trestného obvinenia podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd z 3. septembra 1953 v znení dodatkových protokolov. Vzťahujú sa na konanie o nich predpisy trestného práva a preto je žalobca toho názoru, že pri rozhodovaní o správnych deliktoch je potrebné aplikovať základné zásady trestného práva. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný sankcionoval uplatňovanie neprimeranej podmienky upravenej v § 4 ods. 4 písm. f/ zákona. Týmto postupom žalovaný použil novú skutkovú podstatu správneho deliktu na ťarchu žalobcu. V danej veci tak došlo zo strany žalovaného k rozšíreniu skutkovej podstaty o nové skutky, v rozpore s Ústavou SR a vyššie spomenutými princípmi trestného práva. 12. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/15/2016 zo dňa 08.11.2017 v obdobnej veci a v žalobe odcitoval časť jeho znenia. 13. Žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že zákonodarca mal v úmysle postihovať nielen dohodnutie, ale aj uplatňovanie neprimeraných podmienok, čo preukazuje aj dôvodová správa k zákonu č. 362/2012 Z.z.. Podľa názoru žalobcu dôvodová správa nie je relevantným a právne záväzným prameňom práva a nemôžu byť na jej základe rozširované skutkové podstaty správnych deliktov posudzované konanie žalobcu ani ukladané sankcie. 14. Žalovaný v rozklade poukázal na možnosť interpretácie zákona spôsobom ako je zakotvená v náleze Ústavného súdu SR sp. zn. III ÚS 341/07 z 1. júla 2008 , pričom má za to, že interpretáciu zákona založil na racionálnej argumentácii. Podľa názoru žalobcu je vyššie uvedené tvrdenie žalovaného vytrhnuté z kontextu uvedeného nálezu a cituje časť nálezu v žalobe. 15. Ďalej poukázal žalobca na Ústavu SR v ktorej sa hovorí, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Žalobca má za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nezodpovedá príkazu ústavnej normy obsiahnutej v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. 16. Znenie ust. § 8 ods. 1 ZNP jasne a bez akýchkoľvek pochybností uvádza „Správneho deliktu sa dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, ktorá v obchodnom vzťahu dohodne vo svoj prospech neprimeranú podmienku uvedenú v § 4 ods. 2 až 4.“ Preto v tomto prípade žalobca nevidí dôvod a priestor na iný výklad zákona ako gramatický, nakoľko právna norma je v tomto ustanovení absolútne zrozumiteľná a nedochádza k žiadnemu rozporu právnych noriem, nejasností jej znenia. 17. Žalobca ďalej ohľadom tvrdeného porušenia § 4 ods. 4 písm. f/ ZNP uvádza, že jeho postup bol v celom rozsahu v súlade so zákonom, lehota splatnosti bola v zmluve dohodnutá v súlade so ZNP, najmä znením § 3 ods. 2 ZNP, a teda nedošlo k porušeniu ust. § 4 ods. 4 písm. f/ ZNP. Zákon za správny delikt nepovažuje omeškanie so splnením si peňažného záväzku. Je preto celkom zrejmé, že nakoľko boli príslušné ustanovenia zmluvy dohodnuté medzi žalobcom a dodávateľom v súlade s ust. § 3 ods. 2 ZNP, nemôže dôjsť k aplikácii ust. § 4 ods. 4 písm. f/ ZNP. 18. Žalobca sa nestotožňuje a nesúhlasí s názorom žalovaného, že za primeranú obchodnú podmienku sa považuje oneskorená úhrada kúpnej ceny dodávateľovi. K tomuto záveru nemožno dospieť, a to z niekoľkých dôvodov: odporuje zákonnej definícii správneho deliktu vymedzenej v § 8 ods. 1 ZNP; odporuje logickému a gramatickému výkladu ust. § 3 ods. 2 ZNP v spojení s § 8 ods. 1 ZNP a § 4 ods. 4 písm. f/ ZNP; došlo by tým k podstatnému narušenia vyváženosti súkromnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a dodávateľom, keď iba omeškanie jednej zo strán by bolo sankcionovateľné pokutou až do výšky 300.000,-eur, pričom omeškanie druhej zmluvnej strany by takýto postih neasociovalo. 19. Akokoľvek môže ust. § 8 ods. 1 znieť, rozhodne z neho nemožno vyvodiť, že by do právneho poriadku zavádzalo nový pojem „správny delikt spáchaný formou uplatnenia“. Podľa § 8 ods. 1 ZNP sa možno dopustiť správneho deliktu iba tak, že subjekt niečo vo svoj prospech dohodne. Predpokladom dohody je potom aspoň formálny v relevantnej forme zachytený a preukázaný konsenzus aspoň dvoch subjektov. Je zrejmé, že v konkrétnom prípade k niečomu takému nedošlo. 20. Žalobca tiež opätovne poukázal na skutočnosť, že konanie predchádzajúce vydaniu prvostupňového aj druhostupňového rozhodnutia trpelo vadou spočívajúcou v porušení ust. § 11 ods. 2 písm. g/ Zákona o kontrole, keď protokol nebol prerokovaný so žalobcom. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že jedným z podkladov pre rozhodnutie boli aj vyjadrenia účastníka konania - dodávateľa. Tento podklad pre rozhodnutie však žalobcovi nikdy doručený nebol a žalobca nemal možnosť sa k nemu vyjadriť, čím došlo k porušeniu práva žalobcu podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Na základe uvedených skutočností žalobca žiada aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného 21. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 03.10.2018 uviedol, že dôkladne preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že rozhodnutie zo dňa 24.04.2018 číslo 1063/2018-420 bolo vydané na základe správneho právneho posúdenia, v konaní dostatočne zistil a preukázal skutkový stav, ktorým v napadnutom rozhodnutí takisto náležite odôvodnil a teda napadnuté rozhodnutie netrpí vadami, ktoré mu žalobca vyčíta v žalobe a podľa právneho názoru žalovaného je napadnuté rozhodnutie žalovaného jasné, preskúmateľné, zrozumiteľné, dostatočne odôvodnené a v súlade s právnymi predpismi SR. 22. K námietkam žalobcu týkajúcich sa žalobcovho názoru, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný sankcionoval uplatňovanie neprimeranej podmienky vo svoj prospech upravenej v § 4 ods. 4 písm. f/, hoci zo znenia § 4 zákona jednoznačne vyplýva, že neprimeranú podmienku nie je možné dohodnúť... žalovaný zastáva právny názor, že zákonodarca mal rozhodne v úmysle postihovať nielen dohodnutie, ale aj uplatňovanie neprimeraných podmienok, čo preukazuje aj dôvodová správa k zákonu č. 362/2012 Z.z., v ktorej je uvedené, že účelom zákona je upraviť posudzovanie, zamedzenie, kontrolu a konanie vo veciach uplatňovania neprimeraných obchodných podmienok v zmluvách medzi odberateľmi a dodávateľmi potravín. 23. V dôvodovej správe k zák. č. 362/2012 Z.z. a spoločnej správy výborov NR SR vyplýva, že návrh tohto zákona bol predložený v dôsledku podnetov a poznatkov z praxe, ktoré preukázali, že vo vzťahoch medzi odberateľmi a dodávateľmi potravín na Slovensku dochádza zo strany odberateľov dodávaných potravín k zneužívaniu ich ekonomického postavenia na vnútornom trhu, v dôsledku čoho tento zákon reaguje v legislatívnej podobe na zistené poznatky a zamedzuje ich aplikovanie. 24. Cieľom a účelom zákona č. 362/2012 Z.z. je presadiť opatrenia, zamedzujúce zneužívaniu ekonomického postavenia odberateľa na vnútornom trhu s potravinami z hľadiska štruktúry tohto trhu a podielu odberateľa a dodávateľa na tomto trhu. Sankcionovanie správneho deliktu vo forme uplatňovania neprimeranej podmienky spĺňa ústavnú požiadavku interpretácie právneho textu spôsobom odchýlenia sa od doslovného znenia právneho predpisu z dôvodu, že správneho deliktu vo forme uplatňovania neprimeranej podmienky sa dopúšťa podstatná časť delikventov a bez postihu tejto formy správneho deliktu by zákon č. 362/2012 Z.z. nespĺňal svoj účel a nedokázal by zamedziť uplatňovaniu neprimeraných podmienok, ktoré sú v zmluvných vzťahoch veľmi rozšírené a zneužívané. 25. Na základe vyššie uvedených dôvodov žalovaný vyhodnotiť uplatňovanie neprimeranej podmienky podľa ust. § 4 ods. 4 písm. f/ zák. č. 362/2012 Z.z. ako správny delikt podľa tohto zákona, ktorý v danom prípade nepozná výnimku z jednotlivých jeho ustanovení, teda sa jedná o deliberalizačný dôvod naplnenia skutkovej podstavy správneho deliktu. 26. Žalobca na strane 5 žaloby poukazuje na rozsudok KS BA sp. zn. 2S/15/2016 zo dňa 08.11.2017 v ktorom sa uvádza, že správne orgány pri posudzovaní porušenia obsahu záväzkov zo strany zmluvných subjektov excenzívnym výkladom aplikácie ust. § 4 ods. 4 písm. f/ uvedeného zákona prevzali na seba kompetenciu civilných súdov. K uvedenej námietke žalovaný uvádza, že predmetný rozsudok KS BA sp. zn. 2S/15/2016 bol napadnutý kasačnou sťažnosťou na Najvyššom súde SR, a teda považuje ho žalovaný za predčasne naň apelovať a účelovo vytrhávať z kontextu jednotlivé časti predmetného rozsudku zo strany žalobcu. 27. Žalovaný uviedol, že správny delikt je definovaný v ust. § 8 ods. 1 zák. č. 362/2012 Z.z. ako dohodnutie neprimeranej podmienky vo svoj prospech. Pri aplikácii uvedeného zákona je potrebné vziať do úvahy nielen text, ale aj účel zákona. Z uvedeného dôvodu sa žalovaný odvolal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/11/2012 v zmysle ktorého „Ustanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona.“ 28. Účelom zákona č. 362/2012 Z.z. je nepochybne postihovať nielen dohodnutie ale aj uplatňovanie neprimeraných podmienok a to z dôvodu, že zmyslom dohody je následné plnenie jej obsahu. Ak by zákonodarca nemal úmysel postihovať uplatňovanie neprimeranej podmienky, samotný zákon by bol v značnej miere nevykonateľný, pretože podstatná časť protiprávnych konaní spočíva v uplatňovaní neprimeranej podmienky, z ktorej má subjekt prospech a nie v jej dohodnutí. 29. Žalovaný poukázal v tejto súvislosti i na nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV ÚS 71/2013-36 zo dňa 23.05.2013, podľa ktorého „k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona.“ 30. Čo sa týka námietky žalobcu, že protokol nebol prerokovaný so žalobcom, žalovaný uviedol, že v zmysle ust. § 6 ods. 7 zák. č. 362/2012 Z.z. je kontrola ukončená záznamom o vykonanej kontrole, ak neboli zistené porušenia tohto zákona alebo protokolom o vykonanej kontrole, ktorý obsahuje opatrenia na odstránenie zistených porušení tohto zákona. Z uvedeného dôvodu sa protokol ako záverečný akt kontroly neprerokovával, a teda sa nevyhotovila zápisnica o prerokovaní protokolu. Žalovaný má za to, že protokol obsahoval všetky zákonom predpísané náležitosti, presnú špecifikáciu protiprávneho konania zakladajúceho porušenie zákona a tvoril zákonný podklad na vydanie prvostupňového rozhodnutia žalovaného. 31. Čo sa týka námietky žalobcu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nie je v súlade s ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku a to z dôvodu, že žalovaný sa nevysporiadal s vyjadreniami a námietkami žalobcu, ktoré uplatňoval počas celého konania, žalovaný uviedol, že k tejto námietke žalobcu nerozumie, keďže svoje tvrdenie nekonkretizuje ani ničím neodôvodňuje. Ide o abstraktné tvrdenie žalobcu nepodloženú žiadnymi relevantnými dôkazmi, pričom v rámci jeho tvrdenia absentuje odkaz na konkrétnu námietku, resp. vyjadrenie žalobcu s ktorými sa žalovaný počas vedenia správneho konania až do vydania meritórneho rozhodnutia nevysporiadal. 32. Žalovaný v správnom konaní riadne uplatnil zásady trestného konania, keďže vo svojom rozhodnutí zo dňa 18.12.2017 zrozumiteľne zdôvodnil, prečo za správny delikt považuje uplatňovanie neprimeranej podmienky. Z uvedeného dôvodu považuje námietku týkajúcu sa neaplikovania základných zásad správneho trestania za právne irelevantnú. Žalovaný uviedol, že boli jednoznačne naplnené všetky znaky skutkovej podstaty správneho deliktu, ktorého sa dopustil žalobca a za ktorý mu žalovaný uložil pokutu. Na základe dokazovania bolo žalovanému dostatočne preukázané zo strany žalobcu, že došlo k dohodnutiu neprimeraných podmienok. 33. Žalovaný má za to, že listom zo dňa 04.12.2017 Ukončenie dokazovania v správnom konaní, oznámil žalobcovi ukončenie dokazovania v predmetnom správnom konaní, pričom uviedol ktoré konkrétne podklady tvoria obsah administratívneho spisu správneho konania a zároveň vyzval žalobcu, aby v prípade uplatnenia svojich práv ich vykonal v stanovenej lehote. Žalobca však svoje právo nevyužil a k uvedenému listu sa nevyjadril. Skutkový stav v súvislosti s porušením ust. § 4 ods. 4 písm. f/ zákona č. 362/2012 Z.z. bol žalovaným správne a dostatočne zistený a vyhodnotený, v odôvodnení svojho rozhodnutia riadne preukázal odôvodnenosť uloženia pokuty i hranice jej výšky žalobcovi, a tiež skutkovú, časovú i miestnu súvislosť žalobcom spáchaného správneho deliktu a preto žiada, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. IV. Právne posúdenie krajským súdom a relevantné právne predpisy 34. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť. 35. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánu verejnej správy, opatrenie orgánu verejnej správy a iných zásahov orgánu verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánu verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 36. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy, alebo opatrení orgánu verejnej správy. 37. Súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa SSP je povinný posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či náležite zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, ako aj dôkazmi nachádzajúcimi sa v administratívnom spise, a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. 38. Úlohou súdu v danej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného číslo spisu 1063/2018-420, číslo záznamu: 11208/2018 zo dňa 24.04.2018. 39. Súd po preskúmaní spisového materiálu, administratívneho spisu orgánu verejnej správy, ako aj rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného bolo potrebné zrušiť v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. g/ SSP, nakoľko došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 40. Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 zák. č. 362/2012 Z.z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch (potraviny) v platnom znení (ďalej len zákon č. 362/2012 Z.z.), kontrolu neprimeraných podmienok vykonáva Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len Ministerstvo). 41. Podľa ods. 7 vyššie uvedeného ustanovenia kontrola sa ukončí: a) záznamom o vykonanej kontrole, ak neboli zistené porušenia tohto zákona, b) protokolom o vykonanej kontrole, ktorý obsahuje opatrenia na odstránenie zistených porušení tohto zákona. 42. Podľa ods. 8 vyššie uvedeného ustanovenia na výkon kontroly sa vzťahujú primerané ustanovenia osobitného predpisu, ak odseky 1 až 7 neustanovujú inak. 43. Pod osobitným predpisom sa rozumejú § 8 až 15 zákona NR SR č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov. 44. Podľa ustanovenia § 13 ods. 1 zák. č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe v platnom znení, o výsledku vykonanej kontroly, ktorou boli zistené nedostatky, vypracujú pracovníci kontroly protokol. 45. Podľa § 13 ods. 6 zák. č. 13/1996 Z.z. o prerokovaní protokolu vypracujú pracovníci kontroly zápisnicu, ktorá musí obsahovať dátum, oboznámenie vedúceho kontrolného subjektu s protokolom, dátum prerokovania protokolu, mená prítomných na prerokovaní a ich vlastnoručné podpisy. Zápisnica o prerokovaní protokolu sa prikladá k protokolu o výsledku kontroly. 46. Podľa § 13 ods. 8 vyššie uvedeného zákona, kontrola je skončená prerokovaním protokolu. Protokol sa považuje za prerokovaný aj vtedy, ak sa vedúci kontrolného subjektu bezdôvodne nedostaví na prerokovanie protokolu alebo odmietne podpísať zápisnicu o prerokovaní protokolu. 47. Súd po preštudovaní administratívneho spisu, ktorý mu predložil žalovaný, mal za preukázané, že protokol nebol prerokovaný s vedúcim kontrolovaného subjektu, čiže so žalobcom, čo nepopiera ani žalovaný. 48. Protokol je podpísaný vedúcim kontrolnej skupiny a členom kontrolnej skupiny a bol zaslaný žalobcovi doporučene poštou. 49. Súd má za to, že zo strany žalovaného došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia tým, že protokol z vykonanej kontroly nebol prerokovaný s vedúcim kontrolovaného subjektu - žalobcom. 50. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že bolo potrebné zrušiť rozhodnutie žalovaného číslo spisu: 1063/2018-420, číslo záznamu: 11208/2018 zo dňa 24.04.2018 v zmysle § 191 ods. 1 písm. g/ SSP, nakoľko došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. 51. Keďže konajúci súd zrušil rozhodnutie žalovaného pre procesné pochybenie, hmotnoprávnymi námietkami žalobcu sa nezaoberal. 52. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. 53. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením. 54. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 2 : 1 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.