Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/112/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201010 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1018201010.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Pod vežami, spoločenstvo vlastníkov bytov, IČO: 318193545, so sídlom v Bratislave, Špitálska 51, zastúpeného advokátkou JUDr. Annou Ščepkovou, so sídlom v Bratislave, Saratovská 2/A, proti žalovanému: Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Cesta na Červený most 6, zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., IČO: 47232765, so sídlom v Bratislave, Kadnárova 83, za ktorú koná advokát JUDr. Ivan Syrový, PhD., o preskúmanie zákonnosti záväzného stanoviska žalovaného č. PUSR-2018/2793-4/31191/ORS zo dňa 27.4.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a . Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh konania 1. Predsedníčka žalobcu Q. požiadala Krajský pamiatkový úrad Bratislava v mene spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov o stanovisko k umiestneniu dočasného reklamného zariadenia na štítovú stenu domu s.č. XXXXXX na I. ulici č. XX v G., parc. č. XXXX, k.ú. Staré Mesto. 2. Krajský pamiatkový úrad Bratislava vydal podľa § 30 ods. 3 zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 49/2002 Z.z.) záväzné stanovisko č. KPUBA-2016/23819-2/90500/STA zo dňa 28.11.2016, ktorým nesúhlasil s predĺžením umiestnenia reklamného zariadenia na bočnej, južnej fasáde bytového domu s.č. XXXXXX na I. ulici č. XX v G., parc. č. XXXX, k.ú. Staré Mesto, bytový dom sa nachádza v území pamiatkovej zóny Bratislava - centrálna mestská oblasť. Toto územné stanovisko je podkladom pre konanie iných orgánov štátnej správy a územnej samosprávy. V zmysle platných Zásad ochrany pamiatkového územia Pamiatková zóna Bratislava - centrálna mestská časť je na štítových stenách reklamné zariadenie zakázané s výnimkou maľovanej reklamy vo forme nápisov a firemných znakov. Vo všeobecnosti pre existujúce reklamné zariadenia, ktoré sú v rozpore so zásadami, je stanovené prechodné obdobie do 31.12.2016. 3. Žalobca podal proti záväznému stanovisku č. KPUBA-2016/23819-2/90500/STA zo dňa 28.11.2016 odvolanie. 4. Mestská časť Bratislava - Staré Mesto tiež požiadala Krajský pamiatkový úrad Bratislava o stanovisko k námietkam k záväznému stanovisku č. KPUBA-2016/23819-2/90500/STA zo dňa 28.11.2016. Krajský pamiatkový úrad Bratislava vydal následne stanovisko č. KPUBA-2017/25747-2/100260/MAL zo dňa 18.12.2017 a zotrval na tvrdeniach uvedených v predchádzajúcom záväznom stanovisku zo dňa 28.11.2017. Vzhľadom na to Mestská časť Bratislava Staré Mesto požiadala žalovaného podľa § 140b ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 50/1976 Zb.) o potvrdenie alebo zmenu predmetného stanoviska. 5. Žalovaný rozhodnutím č. PUSR-2018/2793-4/31191/ORS zo dňa 27.4.2018 potvrdil záväzné stanovisko Krajského pamiatkového úradu Bratislava č. KPUBA-2016/23819-2/90500/STA zo dňa 28.11.2016 podľa § 140b ods. 5 zákona č. 50/1976 Zb. Uviedol, že nehnuteľnosť, na ktorej štítovej stene má byť umiestnený reklamný banner, sa nachádza v chránenom pamiatkovom území: Pamiatková zóna Bratislava - centrálna mestská časť, pre ktorú Krajský pamiatkový úrad Bratislava vypracoval zásady ochrany. Zásady ochrany sú odborným metodickým materiálom a podkladom pre správnu úvahu správneho orgánu v jeho individuálnej rozhodovacej činnosti. Predmetnú nehnuteľnosť charakterizoval ako objekt s pamiatkovou hodnotou s potenciálom na zápis do Ústredného zoznamu pamiatkového fondu, ktorý je súčasťou bloku 16/2 tvoreného ulicami I. - W. XX.augusta - S. - S. a je v sektore Východné predmestie. Poukázal na kapitolu CH. Zásad ochrany, body CH.1.5.1. a CH.1.5.2 týkajúce sa umiestňovania informačných systémov, reklám, reklamných, propagačných alebo informačných zariadení. Žalovaný vyhodnotil predmetný nesvetelný banner ako neprípustný z dôvodu zachovania a neohrozenia pamiatkových hodnôt územia, ako aj z dôvodu zachovania a neohrozenia pamiatkových hodnôt na predmetnej nehnuteľnosti (objektu s pamiatkovou hodnotou s potenciálom na zápis do Ústredného zoznamu pamiatkového fondu). Realizáciou nesvetelného banneru by bola narušená architektonická kompozícia priečelia, ktorá je zároveň významnou časťou nehnuteľnosti. Prekrytím štítovej steny nesvetelným bannerom by nebola naplnená potreba zachovania, udržiavania stvárnenia fasády nehnuteľnosti, jej rytmika, tektonika a farebnosť. Takýmto prekrytím by bol narušený výhľad na hodnotný architektonický objekt. Realizácia nesvetelnej reklamy by bola aj v rozpore s podmienkou veľkosti reklamnej plochy, ktorá ja Zásadami ochrany limitovaná do 3 m2, a tiež by bola v rozpore s podmienkou zákazu umiestnenia na vizuálne vnímateľnom verejnom priestore a architektúre. Narušil by celkovú kompozíciu fasády nehnuteľnosti a to veľkosťou aj tvarovým vyhotovením. Proces odstraňovania reklamných zariadení je správnym konaním, ktoré má určitý priebeh a jeho dĺžka sa nedá predpokladať. Dotknuté reklamné zariadenie bolo povolené do konca marca 2017 z dôvodu dodržania zmluvných podmienok medzi vlastníkmi nehnuteľnosti a vlastníkom reklamného zariadenia, čím chcel Krajský pamiatkový úrad Bratislava len vyhovieť vlastníkom a nájsť kompromis. Vlastníci boli zároveň upozornení na povinnosť, že majú v dostatočnom predstihu možnosť prerokovať iný spôsob riešenia reklamnej plochy na fasáde nehnuteľnosti, tak aby bola v súlade so Zásadami ochrany, a boli poučení, že umiestnenie reklamného zariadenia väčšieho ako 3 m2 je zakázané. II. Žaloba 6. Žalobca sa žalobou zo dňa 6.7.2018, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 11.7.2018, domáhal preskúmania záväzného stanoviska žalovaného č. PUSR-2018/2793-4/31191/ORS zo dňa 27.4.2018, jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie; uplatnil si nárok na náhradu trov konania. 7. Uviedol, že je vlastníkom reklamnej stavby - reklamnej plachty s rozmermi 6,78 m x 11,66 m a reklamnej konštrukcie umiestnenej na bočnej stene bytového domu na Špitálskej ulici č. 51 v Bratislave, súpisné č. XXXXXX postaveného na parc. C-KN č. XXXX v k.ú. Staré Mesto. Predmetná reklamná stavba bola povolená rozhodnutím Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto č. 5927/36076/2013/STA/ Štu zo dňa 14.8.2013 na dobu určitú do 31.12.2015 a následne predĺžená do 31.12.2016 rozhodnutím č. 3060/12579/2016/STA/Štu zo dňa 10.3.2016; podkladom týchto rozhodnutí boli aj súhlasné záväzné stanoviská Krajského pamiatkového úradu Bratislava. 8. Podľa jeho názoru je záväzné stanovisko žalovaného vydané podľa § 140b ods. 5 zákona č. 50/1976 Zb. preskúmateľné správnym súdom, keďže k tomuto záveru dospel aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 5Sžo/54/2016 zo dňa 29.11.2016. Záväzné stanovisko má povahu opatrenia podľa § 3 písm. c/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP). Nesúhlasným záväzným stanoviskom môžu byť dotknuté práva žalobcu (vlastnícke právo) s dôrazom na to, že stanovisko žalovaného je pre stavebný úrad právne záväzné a je jedným z podkladov pre rozhodnutie stavebného úradu o žiadosti žalobcu o zmenu doby trvania reklamnej stavby a môže viesť k nevyhoveniu tejto žiadosti. Záväzné stanovisko bolo podľa jeho názoru vydané v ipso facto administratívnom konaní, i keď v ňom žalovaný nepostupoval podľa ustanovení Správneho poriadku. 9. Namietal, že záväzné stanovisko žalovaného nie je dostatočne odôvodnené. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžp/9/2011 zo dňa 6.3.2012 týkajúci sa náležitostí odôvodnenia záväzného stanoviska. Žalovaný vôbec nereagoval na jeho námietky o nepreskúmateľnosti a nedostatočnom odôvodnení už skoršieho záväzného stanoviska Krajského pamiatkového úradu Bratislava. Podľa jeho názoru sa záväzné stanoviská žalovaného a Krajského pamiatkového úradu Bratislava nemôžu opierať len o Zásady ochrany, ale mali vychádzať z konkrétnych ustanovení právnych predpisov a nesúhlasné mohli byť len v prípade, ak by dotknuté orgány odôvodnili rozpor ďalšieho trvania reklamnej stavby žalobcu s niektorou právnou normou obsiahnutou v právnom predpise, a nie len v Zásadách ochrany ako odbornom metodickom materiály. Zásah do vlastníckeho práva k existujúcej stavbe spočívajúci v obmedzení jej ďalšej existencie z dôvodu ochrany verejného záujmu sledovaného orgánom verejnej správy musí mať jasný zákonný základ, nestačí odkaz na interný metodický dokument. Takáto požiadavka vyplýva aj z ústavnej konštrukcie núteného obmedzenia vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy SR, ktorá vyžaduje okrem legitímneho cieľa a proporcionality aj primeranú náhradu. 10. Žalovaný sa nevysporiadal ani s námietkou, že v obdobnej veci Krajský pamiatkový úrad Bratislava súhlasil s predĺžením doby trvania reklamnej stavby aj po 1.1.2017 (reklamná stavba na fasáde budovy v centre Bratislavy). III. Vyjadrenie žalovaného 11. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol konanie zastaviť podľa § 99 písm. b/ SSP alternatívne žalobu ako nedôvodnú zamietnuť; uplatnil si nárok na náhradu trov konania. V podrobnostiach sa pridržiaval odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. 12. Nesúhlasil s názorom žalobcu o prípustnosti správnej žaloby proti záväznému stanovisku dotknutého orgánu (žalovaného) vydanému podľa § 140b zákona č. 50/1976 Zb., pretože to vylučuje § 7 písm. e/ SSP. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/6/2016 zo dňa 8.11.2017, v zmysle ktorého je možné záväzné stanovisko preskúmavať len v rámci prieskumu územného rozhodnutia alebo stavebného povolenia, ktoré sú konečnými rozhodnutiami vo veci; záväzné stanovisko nie je konečným rozhodnutím a nebolo ním trvale zasiahnuté do subjektívnych práv žalobcu. 13. Podľa názoru žalovaného sú Zásady ochrany odborným dokumentom na vykonávanie základnej ochrany pamiatkového územia, a to aj s poukazom na § 29 ods. 3 zákona č. 49/2002 Z.z. Podľa rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1S/125/2010 zo dňa 4.10.2011 v zmysle ustanovení zákona č. 49/2002 Z.z. a Správneho poriadku príslušný Krajský pamiatkový úrad uplatňuje diskrečnú právomoc, keďže zákon č. 49/2002 Z.z. presne a jednoznačne neurčuje, aké riešenie má správny orgán pre ten-ktorý prípad použiť vzhľadom na špecifiká pamiatkovej ochrany, pre ktoré nemožno na úrovni zákonných noriem upraviť jednotné všeobecné pravidlo (napríklad zákaz použitia svetelných reklám). Umožňuje však, aby príslušný úrad rozhodol na základe správnej úvahy zohľadniac špecifiká konkrétneho prípadu, účel zákona č. 49/2002 Z.z. a zásady ochrany, ktoré sú podľa § 11 ods. 2 písm. b/ zákona č. 49/2002 Z.z. záväzným dokumentom. Zásady ochrany sú súčasťou územného priemetu ochrany kultúrnych hodnôt, ktorý je podkladom na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie podľa osobitného predpisu (§ 30 ods. 3, § 29 ods. 2 a § 35 ods. 3 zákona č. 49/2002 Z.z.). Okrem uvedeného, Zásady ochrany sú verejne dostupné na internete. 14. Nesúhlasil s tým, že konal v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, nakoľko vo všetkých príkladoch reklamných zariadení uvádzaných žalobcom stavebný úrad koná o ich odstránení. Námietku žalobcu, že v prípade straty príjmu z reklamy, začne bytový dom chátrať, považoval za irelevantnú. IV. Replika žalobcu 15. Žalobca v písomnej replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na argumentoch uvedených v žalobe. Nesúhlasil s názorom žalovaného o nepreskúmateľnosti záväzného stanoviska správnym súdom. Žalobca ako vlastník neužíva reklamnú stavbu sám, ale ju prenajíma tretiemu subjektu (EUNICA MEDIA, s.r.o.), s ktorým má uzatvorenú nájomnú zmluvu do 30.6.2021. 16. Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril. V. Relevantná právna úprava 17. Podľa § 7 písm. e/ SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. 18. Podľa § 126 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. ak sa konanie podľa tohto zákona dotýka záujmov chránených predpismi o ochrane zdravia ľudu, o utváraní a ochrane zdravých životných podmienok, vodách, o ochrane prírodných liečebných kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov, o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, o lesoch a lesnom hospodárstve, o opatreniach na ochranu ovzdušia, o ochrane a využití nerastného bohatstva, o kultúrnych pamiatkach, o štátnej ochrane prírody, o požiarnej ochrane, o zákaze biologických zbraní, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, o odpadoch, o veterinárnej starostlivosti, o vplyvoch na životné prostredie, o jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení, o prevencii závažných priemyselných havárií, o správe štátnych hraníc, o pozemných komunikáciách, o dráhach a o doprave na dráhach, o civilnom letectve, o vnútrozemskej plavbe, o energetike, o tepelnej energetike, o elektronických komunikáciách, o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, o civilnej ochrane, o inšpekcii práce a o štátnej geologickej správe, rozhodne stavebný úrad na základe záväzného stanoviska dotknutého orgánu podľa § 140a, ktorý uplatňuje požiadavky podľa osobitných predpisov. 19. Podľa § 140a ods. 1 písm. a/ zákona č. 50/1976 Zb. dotknutým orgánom podľa tohto zákona je orgán verejnej správy, ktorý je správnym orgánom chrániacim záujmy uvedené v § 126 ods. 1, ak konanie podľa osobitného predpisu upravujúceho jeho pôsobnosť je súčasťou konania podľa tohto zákona, má naň nadväzovať alebo s ním súvisí. 20. Podľa § 140a ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. dotknuté orgány v konaniach podľa tohto zákona chránia záujmy uvedené v § 126 ods. 1 v rámci svojej pôsobnosti najmä tým, že majú právo nazerať do spisov, podávať záväzné stanoviská podľa § 140b, zúčastňovať sa na ústnom pojednávaní a miestnej obhliadke a vykonávať so stavebným úradom spoločné úkony podľa tohto zákona. 21. Podľa § 140b ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci. 22. Podľa § 140b ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. dotknutý orgán je oprávnený uplatňovať požiadavky v rozsahu svojej pôsobnosti ustanovenej osobitným predpisom. Vo svojom záväznom stanovisku je povinný vždy uviesť ustanovenie osobitného predpisu, na základe ktorého uplatňuje svoju pôsobnosť, a údaj, či týmto záväzným stanoviskom zároveň nahrádza stanovisko pre konanie nasledujúce podľa tohto zákona. 23. Podľa § 140b ods. 5 zákona č. 50/1976 Zb. pri riešení rozporov medzi dotknutými orgánmi vyplývajúcich zo záväzných stanovísk sa postupuje podľa § 136. Ak námietky účastníkov konania smerujú proti obsahu záväzného stanoviska, stavebný úrad konanie preruší a vyžiada si od dotknutého orgánu stanovisko k námietkam. Ak dotknutý orgán stanovisko nezmení, stavebný úrad si vyžiada potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska od orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu. Počas prerušenia konania neplynú lehoty na rozhodnutie veci stavebným úradom. 24. Podľa § 140b ods. 6 zákona č. 50/1976 Zb. ak odvolanie proti rozhodnutiu podľa tohto zákona smeruje proti obsahu záväzného stanoviska, odvolací orgán konanie preruší a vyžiada si stanovisko k obsahu odvolania od dotknutého orgánu príslušného na vydanie záväzného stanoviska. Odvolanie spolu so stanoviskom dotknutého orgánu k obsahu odvolania predloží stavebný úrad orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu a vyžiada si od neho potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska. Počas prerušenia konania neplynú lehoty na rozhodnutie o odvolaní. 25. Podľa § 30 ods. 3 zákona č. 49/2002 Z.z. umiestniť reklamu, reklamné, informačné, propagačné alebo technické zariadenie, ktoré nie je stavbou, na nehnuteľnej kultúrnej pamiatke alebo v pamiatkovom území možno len na základe rozhodnutia krajského pamiatkového úradu. Krajský pamiatkový úrad v rozhodnutí určí, či je predložený návrh z hľadiska záujmov chránených týmto zákonom prípustný a určí podmienky jeho realizácie a umiestnenia. Ak umiestnenie reklamy, reklamného, informačného, propagačného alebo technického zariadenia povoľuje stavebný úrad, krajský pamiatkový úrad vydá záväzné stanovisko z hľadiska záujmov chránených týmto zákonom a je v konaní stavebného úradu dotknutým orgánom; krajský pamiatkový úrad vydá záväzné stanovisko aj v takomto konaní stavebného úradu v ochrannom pásme. 26. Podľa § 30 ods. 4 zákona č. 49/2002 Z.z. záväzné stanovisko krajského pamiatkového úradu sa vyžaduje ku všetkým rozhodnutiam iných orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy, ktorými môžu byť dotknuté záujmy chránené týmto zákonom. Orgán štátnej správy a orgán územnej samosprávy, ktorý vedie konanie, v ktorom môžu byť dotknuté záujmy ochrany pamiatkového fondu, môže vo veci samej rozhodnúť až po doručení právoplatného rozhodnutia alebo záväzného stanoviska orgánu štátnej správy na ochranu pamiatkového fondu. VI. Závery správneho súdu 27. Predmetom súdneho prieskumu je záväzné stanovisko žalovaného, ktoré vydal ako dotknutý orgán podľa § 30 ods. 3 zákona č. 49/2002 Z.z. a § 140b zákona č. 50/1976 Zb. na účely konania o žiadosti žalobcu o predĺženie umiestnenia reklamného zariadenia na bočnej, južnej fasáde bytového domu s.č. XXXXXX na I. ulici č. XX v G., parc. č. XXXX, k.ú. N. Mesto, vedeného pred stavebným úradom. Medzi účastníkmi je sporná otázka spôsobilého predmetu prieskumu v konaní pred správnym súdom, teda či má záväzné stanovisko dotknutého orgánu charakter takého individuálneho aktu, ktorý je preskúmateľný správnym súdom postupom podľa ustanovení SSP. 28. Judikatúra sa v uvedenej otázke vyvíja, čo je prirodzeným javom akceptovaným aj Ústavným súdom SR (napríklad rozhodnutie č.k. IV. ÚS 103/2012-13 zo dňa 1.3.2012). Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/54/2016 zo dňa 29.11.2016, na ktoré poukazuje žalobca, je už prekonané a zároveň ho možno hodnotiť ako ojedinelé rozhodnutie medzi rozhodnutiami, podľa ktorých je záväzné stanovisko ako opatrenie dotknutého orgánu nespôsobilým samostatným predmetom prieskumu v konaní pred správnym súdom. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na aktuálnu rozhodovaciu činnosť správnych súdov (napríklad uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/6/2016 zo dňa 8.11.2017, sp. zn. 6Sžo/2/2016 zo dňa 13.12.2017 publikované pod č. R 7/2019, sp. zn. 8Sžk/4/2018 zo dňa 11.7.2019 publikované pod č. R 70/2019, uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/20/2018 zo dňa 25.10.2018, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/153/2018 zo dňa 19.3.2019, uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8S/30/2017 zo dňa 21.9.2017), v zmysle ktorej nie sú záväzné stanoviská dotknutých orgánov vydané podľa § 140b zákona č. 50/1976 Zb. spôsobilým samostatným predmetom prieskumu správnym súdom podľa ustanovení SSP. 29. Dotknutý orgán v konaní podľa zákona č. 50/1976 Zb. má postavenie sui generis. Dotknuté orgány nepredkladajú záväzné stanoviská týkajúce sa ich subjektívnej právnej sféry, ale týkajúce sa verejných záujmov, ktorých ochrana vyplýva z osobitného predpisu - v tomto prípade zo zákona č. 49/2002 Z.z. Podstatou záväzného stanoviska je na jednej strane odborná pomoc stavebnému úradu a na druhej strane ochrana verejných záujmov, ktoré sú zverené do ich pôsobnosti v zmysle osobitných právnych predpisov, a záväzné stanovisko sa tak stáva jedným z podkladov rozhodnutia vo veci samej (§ 140b zákona č. 50/1976 Zb., § 30 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 49/2002 Z.z., § 32 ods. 2 Správneho poriadku). 30. Iba tie rozhodnutia správnych orgánov, ktorých priamym účinkom je legálny zásah do právneho postavenia jednotlivca (založením, zmenou alebo zrušením práv a povinností) alebo pripustenie možnosti tohto legálneho zásahu do jeho práv, právom chránených záujmov alebo povinností, podliehajú súdnemu prieskumu postupom podľa SSP, ktorý má charakter subsidiárnej súdnej ochrany podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/6/2016 zo dňa 8.11.2017). Záväzné stanovisko dotknutého orgánu však tieto účinky nevyvoláva. 31. Je nepochybné, že žalovaný aj Krajský pamiatkový úrad Bratislava vystupovali v konaní o žiadosti žalobcu o predĺženie umiestnenia reklamného zariadenia na bočnej, južnej fasáde bytového domu s.č. XXXXXX na I., k.ú. Staré Mesto, ako dotknuté orgány podľa § 140b zákona č. 50/1976 Zb. a chránili verejné záujmy určené zákonom č. 49/2002 Z.z. 32. Záväzné stanovisko vo forme opatrenia nepodlieha samostatne súdnemu prieskumu, nakoľko ide o opatrenie, ktorým nebolo trvalým spôsobom zasiahnuté do subjektívnych práv žalobcu, t.j. ide o opatrenie tzv. predbežnej a dočasnej povahy, pričom konečným rozhodnutím vo veci samej bude až rozhodnutie vydané v územnom a stavebnom konaní, ktoré bude možné preskúmať súdom. V ustanoveniach § 140b ods. 5 a ods. 6 zákona č. 50/1976 Zb. je uvedený osobitný procesný mechanizmus účastníka konania, ktorým sa môže domáhať nápravy v rámci správneho konania. To znamená, že samostatne predmetné záväzné stanovisko ako opatrenie nie je možné preskúmať. Správny súdny poriadok v ustanovení § 27 ods. 1 túto situáciu predpokladá a upravuje ju tak, že pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (ktorým je v predmetnej veci rozhodnutie stavebného úradu o žiadosti žalobcu o predĺženie doby umiestnenia reklamného zariadenia) správny súd bude na návrh žalobcu posudzovať aj zákonnosť skôr vydaného opatrenia orgánu verejnej správy (záväzného stanoviska dotknutého orgánu), z ktorého preskúmavané rozhodnutie vychádza, ak bolo pre skôr vydané opatrenie záväzné a ak skôr vydané opatrenie nebolo možné preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2. Možný výsledok tohto prieskumu je premietnutý aj do ustanovenia § 191 ods. 3 písm. b/ SSP. 33. Na základe uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov a judikatúry súdov SR správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného nepodlieha súdnemu prieskumu pre jeho predbežnú povahu, preto postupoval podľa § 98 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 7 písm. e/ SSP a žalobu odmietol ako neprípustnú. 34. O práve účastníkov konania na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a/ SSP a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá. 35. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.