KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava2. 12. 2019plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/142/2018 z 2. 12. 2019

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 2. decembra 2019, sp. zn. 5S/142/2018, ECLI:SK:KSBA:2019:1018201242.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/142/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201242
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1018201242.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členiek senátu
JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: N. F., M. XXXX/X, XXX
XX Q., zastúpený: Mgr. Martin Jankovič, advokát, Železničná 257/19, 050 01 Revúca, proti žalovanému:
Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 36934/2018/143 (36934/2018-1437/7/Mi) zo dňa 06.08.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 36934/2018/143 (36934/2018-1437/7/
Mi) zo dňa 06.08.2018 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením súdny
úradník.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie na orgánoch verejnej správy

1. Dňa 12.02.2018 bola Ministerstvu spravodlivosti SR doručená žiadosť s prílohami N. F., ktorou sa
domáhal poskytnutia finančného odškodnenia podľa zákona č. 274/2017 Z.z. o obetiach trestných činov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov za ujmu na zdraví, ktorú žalobca utrpel dňa 06.05.2016 v
dôsledku násilného trestného činu páchateľa Š. P..

2. Z trestného rozkazu Okresného súdu Revúca, sp. zn. 2T/144/2016 zo dňa 26.09.2016 právoplatného
dňa 07.11.2016 vyplynulo, že páchateľ bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu ublíženia na
zdraví podľa § 156 ods. 1 zák. č. 300/2005 Z.z., trestného činu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm.
a/ zák. č. 300/2005 Z.z., ku ktorému spáchaniu došlo dňa 06.05.2016. Páchateľovi bol uložený trest
odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov a bola mu uložená povinnosť nahradiť žalobcovi škodu vo výške
XXX,- €.

3. Ministerstvo spravodlivosti SR posúdilo žiadosť žiadateľa rozhodnutím zo dňa 06.08.2018 č.
36934/2018-143, na základe ktorého žiadateľovi odškodnenie podľa zákona č. 274/2017 Z.z. nepriznal
a to z dôvodu, že žiadateľ nárok na odškodnenie neuplatnil na ministerstve včas.
Keďže s týmto rozhodnutím žiadateľ nesúhlasil, podal na správnom súde správnu žalobu.
II.
Žalobné dôvody



4. Žalobou doručenou súdu dňa 05.09.2018 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného
č. 36934 zo dňa 06.08.2018, ktorým s poukazom na ustanovenie § 15 ods. 2 zák. č. 274/2017 Z.z. o
obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov nepriznal žalobcovi odškodnenie.

5. Žalobca má za to, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia
veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu
orgánu verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, došlo k podstatnému porušeniu
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

6. Nesprávne právne posúdenie žalobca vidí v tom, že žalovaný síce aplikoval na daný skutkový stav,
správne ustanovenie § 11 a § 15 zák. č. 274/2017 Z.z., avšak tieto zákonné ustanovenia nesprávne
interpretoval, správne vyložil aplikajúc ich na daný vzniknutý skutkový stav.

7. Z ustanovenia § 15 ods. 4 zák. č. 274/2017 Z.z. vyplýva, že lehoty podľa ods. 2 a ods. 3 neplynú počas
konania pred príslušným orgánom, najmä počas civilného procesu a exekučného konania, v ktorom si
obeť násilného trestného činu uplatňuje nárok na odškodnenie ujmy na zdraví priamo od osoby, ktorá
jej ujmu na zdraví spôsobila.

8. Žalovaný tomuto zákonnému ustanoveniu vo svojom rozhodnutí uviedol, že „citované ustanovenie
nadväzuje na ustanovenie § 15 ods. 3, teda je podmienené skutočnosťou, že žiadateľ bol s nárokom na
náhradu škody odkázaný na civilný proces alebo konanie pred iným orgánom.“
Takýto výklad sporného ustanovenia § 15 ods. 4 zákona, žalovaným nie je správny, keďže zákon v
ustanovení § 15 ods. 4 priamo odkazuje na ods. 2 a ods. 3, t.j. že v týchto prípadoch lehoty na podanie
žiadosti neplynú počas civilného procesu a exekučného konania, kde zákon výslovne vôbec neuvádza,
že sa má jednať o nadväzujúce exekučné konanie na predošlý civilný proces.

9. Žalovaný na strane 2 rozhodnutia v dolnej časti uviedol „so zreteľom na uvedené je zrejmé, že v
tomto prípade je splnená základná podmienka podľa § 11 ods. 1 č. 274/2017 Z.z. pre vznik nároku na
odškodnenie žiadateľa podľa uvedeného zákona a že žiadateľ bol poškodený násilným trestným činom
páchateľa“. Z toho vyplýva, že na jednej strane uviedol, že žalobca splnil podmienku podľa ust. § 11
ods. 1 zákona, avšak na strane druhej žalobcovi nepriznal požadované odškodnenie s poukazom na
ust. § 15 ods. 4 zákona, ktoré pritom priamo odkazuje na ust. § 15 ods. 2 zákona, ktoré ďalej odkazuje
na ust. § 11 ods. 1 zákona.

10. Z ust. § 15 ods. 2 zákona pritom vyplýva, že žiadosť sa podáva do 1 roka od právoplatnosti
rozhodnutia podľa § 11 ods. 1, teda zákonné ust. § 15 ods. 2 zákona priamo odkazuje na § 11 ods. 1 vo
svojom ustanovení. Ďalej z ust. § 15 ods. 4 zákona okrem iného vyplýva, že lehoty podľa ods. 2 a ods.
3 neplynú počas konania na príslušnom orgáne, najmä počas civilného procesu a exekučného konania.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je evidentné, že žalovaný zákonné ust. § 15 ods. 4 zákona
s odkazom na ust. § 15 ods. 2 a § 11 ods. 1 zákona nesprávne právne interpretoval a aplikoval na daný
skutkový stav.

11. Žalobca považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného za nezrozumiteľné, nejasné a protirečivé a
nedostatočne odôvodnené. Z jeho obsahu nie je zrejmé, aké úvahy viedli orgán verejnej správy pred
vyhotovením dokazovania pri právnom posudzovaní veci.
Žalovaný sa nevysporiadal vo svojom rozhodnutí s otázkou, že až dňa 31.01.2018 obdržal žalobca
správu od súdneho exekútora A.. Z. Q., z ktorej vyplýva nevymožiteľnosť vymáhaného nároku od
škodcu. Žalovaný uviedol, že lehota na podanie žiadosti na odškodnenie zaslanej žalovanému v dĺžke
trvania jedného roka plynula počas celého priebehu exekučného konania a teda aj v čase, kedy žalobca
nedisponoval výsledkom exekučného konania, či pohľadávka vymáhaná v exekučnom konaní je, resp.
nie je vymožiteľná.

12. Podľa žalobcu je zistenie skutkového stavu nedostatočné na riadne posúdenie veci. Žalovaný si na
jednej strane vyžiadal spis Okresného súdu Revúca, sp. zn. 2T/144/2016, avšak si nevyžiadal exekučný
spis súdneho exekútora A.. Z. Q. pod sp. zn. EX X/XXXX, z ktorého by bola vyplývala, resp. nevyplývala
komunikácia medzi žalobcom a súdnym exekútorom ohľadne zistenia spôsobu vymáhaného nároku.



13. K ustanoveniu § 191 ods. 1 písm. g/ SSP žalobca uviedol, že ide o dôvod pre zrušenie rozhodnutia
alebo opatrenia orgánu verejnej správy pre také porušenie procesného predpisu, ktoré je podstatné a
mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Za podstatné v tomto smere
žalobca považuje porušenie procesného predpisu, konkrétne ustanovenia § 15 ods. 4 zák. č. 274/2017
Z.z. s odkazom tohto zákonného ustanovenia na ustanovenie § 15 ods. 2 s odkazom na ustanovenie
§ 11 ods. 1 zák. č. 274/2017 Z.z., keď žalovaný nepriznal odškodnenie žalobcovi z dôvodu uplynutia
jednoročnej lehoty na podanie žiadosti, keďže táto plynula a aj uplynula podľa názoru žalovaného počas
exekučného konania, počas ktorého podľa názoru žalobcu vôbec táto lehota na podanie žiadosti nemala
plynúť, čo však nesprávne vyhodnotil žalovaný vo svojom rozhodnutí.
Na základe uvedených skutočností žalobca žiada, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a
vec mu vrátil na ďalšie konanie a uplatnil si trovy konania.

III.
Vyjadrenie žalovaného

14. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 12.04.2019 uviedol, že primárne musel skúmať
otázku v čase podania žiadosti o odškodnenie v nadväznosti na ustanovenie § 15 zák. č. 274/2017
Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 01.01.2018. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí prijal záver, že
v predmetnej veci nebolo možné postupovať podľa ustanovenia § 15 ods. 3 zák. č. 274/2017 Z.z.,
keďže podľa právoplatného trestného rozkazu Okresného súdu Revúca, sp. zn. 2T/144/2016 zo dňa
07.11.2016 súd žalobcu s nárokom na náhradu škody, ktorá vznikla v dôsledku ujmy na zdraví, neodkázal
na civilný proces alebo konanie pred iným orgánom.

15. Podľa § 287 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok, súd uložil páchateľovi povinnosť
nahradiť žalobcovi škodu vo výške XXX,- €. Z rovnakého dôvodu nebolo možné vo veci aplikovať
ustanovenie § 15 ods. 4 zák. č. 274/2017 Z.z., podľa ktorého lehoty podľa ods. 2 a ods. 3 neplynú počas
konania pred príslušným orgánom, najmä počas civilného procesu a exekučného konania, v ktorom
si obeť násilného trestného činu uplatňuje nárok na odškodnenie ujmy na zdraví priamo od osoby,
ktorá jej ujmu na zdraví spôsobila, keďže citované ustanovenie podľa názoru žalovaného nadväzuje na
ustanovenie § 15 ods. 3, teda je podmienené skutočnosťou, že žiadateľ bol s nárokom na náhradu škody
odkázaný na civilný proces alebo konanie pred iným orgánom.
Ustanovenie § 15 ods. 4 odkazujúce na ods. 2 a ods. 3 sa bez pochybnosti vzťahuje i na § 15 ods. 2.,
zároveň ale je potrebné uviesť, že ustanovenie, ktoré by upravovalo neplynutie lehoty na poskytnutie
odškodnenia počas exekučného konania nadobudlo účinnosť až dňa 01.01.2018.

16. Do 31.12.2017 neexistovala právna úprava obdobná aktuálnemu ustanoveniu § 15 ods. 4 zák. č.
274/2017 Z.z. Ak teda v tomto prípade odcudzujúci rozsudok vydaný v trestnom konaní nadobudol
právoplatnosť dňa 07.11.2016, lehota na podanie žiadosti ešte podľa predchádzajúcej právnej úpravy
(t.j. § 8 ods. 2, ods. 3 zák. č. 215/2006 Z.z.) uplynula dňa 07.05.2017, teda viac ako pol roka predtým
ako nadobudla účinnosť právna úprava ust. § 15 ods. 4 zák. č. 274/2017 Z.z., podľa ktorej lehota na
uplatnenie nároku počas exekučného konania neplynie.
Ak nárok na odškodnenie žalobcu ako osoby poškodenej násilným trestným činom v súvislosti s
odsúdením páchateľa rozsudkom OS Revúca, sp. zn. 2T/144/2016 zo dňa 26.09.2016 uplynula už za
účinnosti zákona č. 215/2006 Z.z. dňa 07.05.2017 a v tento deň nárok žalobcu na odškodnenie zanikol,
nemohol tento nárok opäť nadobudnutím účinnosti zákona č. 274/2017 Z.z. opätovne vzniknúť a to bez
ohľadu na ustanovenie § 35 zák. č. 274/2017 Z.z., ktoré je len procesným ustanovením, nehovorí nič o
základe nároku. Teda aj keď žiadateľ podal žiadosť po nadobudnutí účinnosti zákona č. 274/2017 Z.z.
nárok na odškodnenie, ktorý zanikol 07.05.2017, nemohol opätovne vzniknúť 01.01.2018.

17. Priznanie tohto účinku nadobudnutia účinnosti zák. č. 274/2017 Z.z. by predstavovalo formu
priamej retroaktivity. Aplikácia ustanovenia § 15 ods. 4 zák. č. 274/2017 Z.z. spôsobom, že lehota
žalobcu neplynula počas priebehu exekučného konania predstavuje priamu retroaktivitu, keďže pravidlo
stanovené v § 15 ods. 4 zák. č. 274/2017 Z.z. sa stalo súčasťou právneho poriadku až 01.012018. Na
žalobcu v čase od 07.11.2016 nemohlo motivačne pôsobiť ustanovenie § 15 ods. 4 zák. č. 274/2017
Z.z. a keďže sa súčasťou Právneho poriadku stalo až 01.01.2018, nemôže ovplyvniť plynutie lehoty na
uplatnenie nároku na odškodnenie, ktorá uplynula pred 01.01.2018.



18. Z týchto úvah vychádzal žalovaný pri vydaní preskúmavaného rozhodnutia, ktoré na jednej strane
podľa § 35 zák. č. 274/2017 Z.z. aplikovalo procesné ustanovenia zák. č. 274/2017 Z.z., ale spôsobom,
ktorý nie je retroaktívny, teda bez zohľadnenia ustanovenia § 15 ods. 4 zák. č. 274/2017 Z.z., keďže ani
toto ani akékoľvek obdobné ustanovenie do 31.12.2017 nebolo súčasťou Právneho poriadku Slovenskej
republiky. Z uvedeného dôvodu žalovaný žiada, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

IV.
Právne posúdenie krajským súdom a relevantné právne predpisy

19. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP) na
nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§
182 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť.

20. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

21. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

22. Úlohou súdu v danej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného, č. 36934/2018/143
zo dňa 06.08.2018, ktorým s poukazom na § 15 ods. 2 zák. č. 274/2017 Z.z. nepriznal žalobcovi
odškodnenie.

23. Žalobca sa žiadosťou domáhal, aby žalovaný mu poskytol finančné odškodnenie podľa zák. č.
274/2017 Z.z. za ujmu na zdraví, ktorú žalobca utrpel dňa 06.05.2016 v dôsledku násilného trestného
činu.

24. Trestným rozkazom Okresného súdu Revúca, sp. zn. 2T/144/2016 zo dňa 26.09.2016 bol páchateľ
uznaný vinným zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví a bol mu uložený trest odňatia slobody vo
výmere 12 mesiacov a bola mu uložená povinnosť nahradiť žalobcovi škodu vo výške XXX,- € (skutkový
stav bližšie popísaný v rozsudku pod bodom I.).

25. Dňa 01.01.2018 nadobudol účinnosť zákon č. 274/2017 Z.z. o obetiach trestných činov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 274/2017 Z.z.), ktorý predstavuje novú komplexnú
právnu úpravu odškodňovania obetí násilných trestných činov, ktoré nahradil zákon č. 215/2006 Z.z.
Prechodné ustanovenia upravujú, že konania o odškodňovaní obetí násilných trestných činov začaté do
31.12.2017 podľa zák. č. 215/2006 Z.z. sa dokončia podľa tohto predpisu. Keďže žiadosť žalobcu bola
žalovanému doručená dňa 12.02.2018, žalovaný žiadosť žalobcu posudzoval a rozhodoval o nej podľa
zák. č. 274/2017 Z.z. účinného od 01.01.2018.

26. Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 274/2017 Z.z. nárok na odškodnenie obete násilného trestného činu podľa
tohto zákona vzniká, ak v trestnom konaní nadobudol právoplatnosť rozsudok alebo trestný rozkaz,
ktorým sa páchateľ uznáva vinným zo spáchania trestného činu, ktorým bola obeť násilného trestného
činu spôsobená ujma na zdraví, alebo rozsudok, ktorým bol obžalovaný spod obžaloby oslobodený,
pretože nie je trestne zodpovedný pre nedostatok veku alebo nepríčetnosť a ujma na zdraví nebola obeti
násilného trestného činu plne uhradená inak.

27. Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 274/2017 Z.z. o poskytnutí odškodnenia rozhoduje a odškodnenie vypláca
na základe písomnej žiadosti obete násilného trestného činu rozhodovací orgán, ktorým je Ministerstvo
spravodlivosti.

28. Podľa § 15 ods. 2 zák. č. 274/2017 Z.z. žiadosť sa podáva orgánu podľa odsek 1 do jedného
roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku alebo trestného rozkazu podľa § 11 odsek 1 alebo
rozhodnutia podľa § 11 ods. 2. Uplynutím tejto lehoty nárok na odškodnenie podľa tohto zákona zaniká,
ak odsek 3 neustanovuje inak.



29. Podľa § 15 ods. 3 zák. č. 274/2017 Z.z. ak súd v trestnom konaní odkázal obeť násilného trestného
činu s jej nárokom na náhradu škody, ktorá vznikla v dôsledku ujmy na zdraví, na civilný proces alebo
konanie pred iným orgánom, žiadosť sa podáva do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa rozhodlo o nároku obete násilného trestného činu v civilnom procese alebo v
konaní pred iným orgánom. Uplynutím tejto lehoty nárok na odškodnenie podľa tohto zákona zaniká.

30. Podľa ust. § 15 ods. 4 zák. č. 274/2017 Z.z. lehoty podľa odsekov 2 a 3 neplynú počas konania pred
príslušným orgánom, najmä počas civilného a exekučného konania, v ktorom si obeť násilného trestného
činu uplatňuje nárok na odškodnenie ujmy na zdraví priamo od osoby, ktorá jej ujmu na zdraví spôsobila.

31. Súd skonštatoval, že žalovaný správne danú vec rozhodoval podľa zák. č. 274/2017 Z.z., ktorý
nadobudol účinnosť 01.01.2018, nakoľko žiadosť žalobcu mu bola doručená dňa 12.02.2018.

32. Z administratívneho spisu súd má za preukázané, že trestný rozkaz č. 2T/144/2016, ktorým bola
žalobcovi priznaná škoda vo výške XXX,- € nadobudol právoplatnosť dňa 07.11.2017.
Žalobca podal dňa 02.01.2017 návrh na vykonanie exekúcie na Exekútorský úrad A.. Z. Q. súdneho
exekútora. Dňa 31.01.2018 obdržal žalobca od súdneho exekútora správu o stave exekučného konania,
z ktorej vyplynulo, že od povinného N. F. nie je možné vymôcť odškodné, nakoľko nevlastní žiaden
majetok, hnuteľný ani nehnuteľný a má evidovaných 9 exekúcií. Následne dňa 08.02.2018 podal v tejto
žalobca žalovanému žiadosť o priznanie odškodnenia.

33. Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 274/2017 Z.z. platí, že nárok na odškodnenie obete násilného trestného
činu podľa tohto zákona vzniká, ak v trestnom konaní nadobudol právoplatnosť rozsudok alebo trestný
rozkaz, ktorým sa páchateľ uznáva vinným zo spáchania trestného činu. V danej veci je teda splnená
podmienka podľa § 11 ods. 1 uvedeného zákona, pre vznik nároku na odškodnenie žalobcu podľa
uvedeného zákona, že bol poškodený násilným trestným činom páchateľa.
Z ustanovenia § 15 ods. 2 zákona vyplýva, že žiadosť sa podáva do jedného roka od právoplatnosti
rozhodnutia podľa § 11 ods. 1, teda zákonné ustanovenie § 15 ods. 2 zákona priamo odkazuje na §
11 ods. 1.
Z ustanovenia § 15 ods. 4 zákona, okrem iného vyplýva, že lehoty podľa ods. 2 a ods. 3 neplynú počas
konania na príslušnom orgáne, najmä počas civilného procesu a exekučného konania.
Exekučné konanie skončilo dňa 31.01.2018, kedy žalobca obdržal od súdneho exekútora správu o stave
exekučného konania.
Konajúci súd dospel k záveru, že žalovaný zákonné ustanovenie § 15 ods. 4 zák. č. 274/2017 Z.z. s
odkazom na ust. § 15 ods. 2 a § 11 ods. 1 zákona, nesprávne právne interpretoval a aplikoval na daný
skutkový stav.

34. Z ust. § 35 zák. č. 274/2017 Z.z. jasne vyplýva, že konania vo veciach podľa tretej časti začaté pred
01. januárom 2018 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.12.2017. Z uvedeného ustanovenia
vyplýva, že konanie podľa tretej časti uvedeného zákona iniciované po 01. januári 2018 sa budú
posudzovať podľa zákona č. 274/2017 Z.z.
Takže v danom prípade sa správne aplikovali ustanovenia zákona č. 274/2017 Z.z. Žalovaný si nemôže
svojvoľne vybrať ustanovenia zákona č. 274/2017, ktoré mu vyhovujú, musí aplikovať celú právnu normu.
Z ustanovenia § 15 ods. 2 zák. č. 274/2017 vyplýva, že žiadosť sa podáva do jedného roka od
právoplatnosti rozhodnutia podľa § 11 ods. 1, teda zákonné ustanovenie § 15 ods. 2 zákona priamo
odkazuje na § 11 ods. 1 vo svojom ustanovení, tak ako to už bolo vyššie uvedené. Z ustanovenia § 15
ods. 4 vyplýva, že lehoty podľa ods. 2 a ods. 3 neplynú počas konania na príslušnom orgáne, najmä
počas civilného procesu a exekučného konania.

35. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že bolo potrebné
zrušiť rozhodnutie žalovaného č. 36934/2018/143 zo dňa 06.08.2018 v zmysle § 191 ods. 1 písm. c/
SSP pre nesprávne právne posúdenie danej veci.

36. V zmysle § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku je
orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.



37. O trovách konania súd rozhodol tak, že úspešnému žalobcovi súd priznal náhradu trov konania vo
výške 100% v zmysle § 167 ods. 1 SSP. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti
rozsudku samostatným uznesením súdny úradník.

38. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,
na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p.
sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods.
1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 1018201242

  1. 2. 12. 2019Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/142/2018 z 2. 12. 2019 (toto rozhodnutie)
  2. 2. 12. 2019Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/142/2018 z 2. 12. 2019